1

prípravu a vydávanie podporujú

číslo 31október/ november 2009

ww

w.bl

f.sk

ISSN 1336-9458

obsah:

2

aktuality

editorMichal Kiššamichal.kissa@nadaciapontis.sk

redakčná radaJanka RužickáLenka Surotchak Beata Hlavčáková

grafika, dtp a tlačAlius, chránená dielňaKukučínova 5, 971 01 Prievidza www.alius.sk, alius@alius.sk

vydávaNadácia PontisGrösslingová 59, 811 09 Bratislavawww.nadaciapontis.skpontis@nadaciapontis.sk

tlačené na recyklovanom papieri

členovia BLF

Nové záväzky VÚB banky

VÚB banka prijala v oblasti zodpovedného podnikania dve nové politiky – envi-ronmentálnu politiku a politiku prijímania darov. Obe interné smernice vychád-zajú z Etického kódexu a sú záväzné pre všetkých zamestnancov. VÚB banka sa pripojila k celosvetovej iniciatíve OSN Global Compact. Bude presadzovať desať základných princípov GC a informovať o ich dodržiavaní v rámci svojich ročných správ o CSR.

Bezpečnosť pre život

V piatok 16. októbra 2009 sa v partnerstve s U. S. Steel Košice konal Deň otvorených dverí na Technickej univerzite v Košiciach. Bol zameraný na pod-

Nadačný fond Slovak Telekom oslávil druhé narodeniny

O programe Dňa otvorených dverí informo-vali spoločne Anton Čižmár, rektor TU Koši-ce a George F. Babcoke, prezident U. S. Steel Košice.

Tlačová konferencia pri príležitos-ti 2. narodenín Nadačného fondu Slovak Telekom

poru technického školstva a bohatý na informácie o mož-nostiach štúdia na deviatich fakultách, sprístupnené boli učebne i hi-tech laboratóriá. Atraktívnym spôsobom bola prezentovaná aj téma bez-pečnosti, ktorá je prioritou č. 1 v hutníckej spoločnosti, a to formou ukážok odolnosti žiaruvzdorného ochranné-ho odevu taviča, likvidácie výbušnín pomocou robota Scorpio 1 či súbojom člove-ka s bleskami v podobe „plas-ma storm“.

Nadačný fond Slovak Telekom roz-delil počas dvojročného fungovania vyše 430 000 €. S podporou fondu bolo realizovaných 141 projektov a 111 ľudí si mohlo zakúpiť počítač, notebook či pripojenie do internetu. Od svojho vzniku v septembri 2007 sa fond zameriaval na pomoc zdra-votne a sociálne znevýhodneným občanom a ich integráciu do spo-ločnosti. V roku 2009 sa pôsobenie fondu rozšírilo aj na oblasti podpory súčasného umenia a inovácií vo vzdelávaní. Finančné prostriedky sú rozdeľo-vané v grantovom systéme a v schéme individuálnych žiadateľov. Spoločným menovateľom všetkých projektov je využívanie moderných informačno-komu-nikačných technológií pri realizácii podporených aktivít.

3

aktuality

Linka práce

Koncom augusta 2009 spustila spoločnosť Orange Slovensko Linku práce. Je dostupná každý pracovný deň od 8.30 do 16.30 hod. na čísle 0918 88 00 66 alebo 0918 77 00 66. Jej pracovníci vyhľadajú v príslušnom regióne voľné pracovné pozície podľa kritérií zadaných volajúcim. Linka je bezplatná pre volajúcich v sieti Orange. Nezamestnaní tak isto môžu za symbolický jeden cent až šesť mesiacov surfovať bez poplatku po stránkach, ktoré zverejňujú aktuálne pracovné ponuky. Zákazníci si túto službu s názvom Orange World Job môžu aktivovať na ktorom-koľvek predajnom mieste Orangeu.

Mobilný Orange internet pre študentov a hendikepovaných

Začiatkom nového školského roka prišiel Orange s novou ponukou mobilného internetu pre študentov a hendikepo-vaných spoluobčanov. Nielen vysokoškoláci, ale aj stredoškoláci a hendikepovaní spoluobčania môžu využiť ponuku kvalitného internetového pripojenia s takmer polovičnou zľavou z mesačného poplatku. Surfovať v 3G Orange sieti tak môžu už od 7 € (210,88 Sk) mesačne. Orange touto ponukou uľahčuje prístup študentom k informáciám potrebným pre ich vzdelávanie a zároveň podporuje lepšiu integráciu ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Deti a mobily

Orange prináša nový systém blokovania nelegálneho obsahu dostupného cez mobil a mobilný internet, ktorý je už etablovaný v mnohých krajinách sveta. Zároveň pristupuje k obmedzeniu prístupu k obsahu nevhodnému pre deti a mladistvých. Nadväzuje tak na svoju dlhodobú snahu chrániť deti a mladistvých pred rizikami spojenými s používaním moderných komunikačných technológií. Orange tiež pokračuje v úspešnom projekte priameho vzdelávania a prostred-níctvom vlastnej siete 8 vyškolených psychológov plánuje v priebehu dvoch mesiacov preškoliť viac ako 6000 žiakov základných škôl a osemročných gymnázií.

Národná podnikateľská cena za životné prostredie pre Holcim Slovensko

Roland Van Wijnen, generálny ria-diteľ, Holcim Slovensko

Holcim Slovensko získal druhé miesto v kategórii Manažérstvo Národnejpodnikateľskej ceny za životné prostredie v SR za komplexné riadenie trva-lo udržateľného rozvoja (TUR) vo firme. Zakorenenie princípov TUR do vízie, poslania, stratégie, smerníc, organizačnej štruktúry a v neposlednom rade kultúry je základným predpokladom pre dosahovanie zlepšení v oblasti ochra-ny životného prostredia aj nad rámec zákona. Príklad Holcim Slovensko je toho dôkazom. Dosiahnuté zlepšenia v oblasti merných emisií CO2, celkových emisií SO2 alebo prachu, či otvorené komunikovanie svojich (aj) environmen-tálnych vplyvov a otvorený partnerský dialóg so zainteresovanými stranami svedčia o prínose komplexného riadenia TUR v Holcim Slovensko. Holcim Slo-vensko v roku 2009 vydal ako prvá spoločnosť z odvetvia stavebníctva Správu o trvalo udržateľnom rozvoji zostavenú podľa metodiky GRI na úrovni A.

ZSE vydalo správu o CR

Spoločnosť Západoslovenská energetika publikovala svoju prvú Správu o zodpovednom podnikaní skupiny ZSE za rok 2008 vypracovanú podľa Smerníc Global Reporting Initiative. V tejto správe, ktorá spĺňa úroveň B+, komplexným spôsobom otvorene opisuje svoje ekonomické, environmentálne, sociálne vplyvy a aktivity, ako aj zodpovedný prístup k podnikaniu.

4

rozhovor

Ako vnímame diskrimináciuV novembri Business Leaders Fo-rum a Nadácia Pontis s podporou Nadačného fondu Dell v Nadácii Pontis pripravia seminár Cestou k rozmanitosti, ktorý sa bude venovať téme diskriminácie na Slovensku a predstaví príklady dobrej praxe, kto-ré môžu firmám pomôcť zorientovať sa v tejto problematike. O tom, čo je to diskriminácia a ako ju vnímame na Slovensku, sme sa zhovárali so Šarlotou Pufflerovou (Občan a demo-kracia).

Čo je to vlastne diskriminácia?

Pojem diskriminácia, ktorý vychádza z princípu rovnosti, je v súčasnosti častou témou verejných diskusií v súvislosti s nedodržiavaním ľudských práv a diskrimináciou. I keď je po-jem dosť dobre známy, nie vždy je používaný v správnom zmysle slova. Ľudia mu prisudzujú rôzne význa-my, najčastejšie však nespravodli-vosť akéhokoľvek druhu. Potvrdil to i výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) realizovaný v roku 2008. Čas-to sa stretávame s prejavmi, ktoré mnohým ľuďom bránia žiť život podľa vlastných predstáv, obmedzujú ich práva, ktoré im v porovnaní s ostat-nými bránia plnohodnotne využívať svoj potenciál v rôznych oblastiach života. V zamestnaní napríklad tým, že im nie sú sprístupnené určité povolania alebo pracovné pozície, prípadne tým, že sú odmeňovaní nižšou mzdou než ich kolegovia ale-bo kolegyne, hoci vykonávajú rovna-kú prácu, v škole napríklad tým, že im je venovaná menšia pozornosť a

starostlivosť ako zvyšku triedy, ale-bo aj tým, že sa do niektorých vzde-lávacích inštitúcií ani nedostanú, v prístupe k službám napríklad tým, že ich v niektorých obchodoch alebo reštauráciách odmietnu obslúžiť ale-bo im do nich dokonca nie je umož-nené vstúpiť. Znevýhodňovanie a ob-medzovanie v právach sa však ľuďom deje aj v iných oblastiach – napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti,

sociálneho zabezpečenia, v účasti na politickom živote či vo vzťahoch k štátnym a iným verejným orgánom. Diskriminácia sa jednoducho deje takmer všade tam, kde má niekto nad nami nejakú moc alebo kde sme na niekom závislé či závislí. Diskrimi-načné konanie je teda odrazom ne-priznávania rovnakých práv všetkým skupinám a jednotlivcom – znamená teda aj netoleranciu voči diverzite.Spomínané prejavy sú väčšinou podmienené iracionálnymi dôvodmi a predsudkami, ktoré nijako nesú-visia so skutočnými podmienkami na uplatňovanie si určitých práv. Zväčša sú namierené proti tým na-šim vlastnostiam alebo danostiam, ktoré spravidla nemôžeme zmeniť a ktoré tvoria podstatnú časť našej identity. Prenikajú do najzraniteľnej-

ších osobných sfér a poškodzujú ľud-skú dôstojnosť. Diskriminácia môže teda byť zjed-nodušene definovaná ako neopod-statnené znevýhodňovanie alebo ob-medzovanie jednotlivej osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazy-ka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociál-

neho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, ma-jetku, rodu alebo iného postavenia. Zásada rov-nakého za-obchádzania o p i e r a j ú c a sa o ústavný princíp rov-nosti spočíva

v zákaze diskriminácie z týchto dôvo-dov.

Ako vnímajú diskrimináciu Slováci, rozumejú jej vôbec?

Skúsenosť s rozdielnym zaobchádza-ním a s diskrimináciou sa objavuje u ľudí, ktorí sú rôzni (napríklad z hľadis-ka rodu, veku, vzdelania aj profesie). Uvedomujú si ju, zažívajú ju, aj keď subjektívny pocit závažnosti tohto problému sa v rôznych prostrediach líši. V rámci výskumu IVO (2008) v priemere 17 % tvrdilo, že sa cítia byť diskriminovaní. Tento subjektív-ny pocit diskriminácie bol odlišný u rôznych skupín, a to z hľadiska veku, profesie či vzdelania, čo potvrdilo už existujúce empirické dáta z pred-chádzajúcich výskumov (2006). Z

5

rozhovor

výskumných dát sa ukázalo, že dis-kriminovaní sa najčastejšie cítia byť starší ľudia. Spomedzi osôb vo veku nad 55 rokov deklarovalo pocit dis-kriminácie 24 %. Naopak najmenej ich bolo v skupine 18- až 25 roč-ných. Z rodového hľadiska varioval subjektívny pocit nezamestnanosti, pričom ženy sa cítili byť diskriminova-né v 18 %, v prípade mužov to bolo 15 % opýtaných. Najväčšiu skupinu, ktorá pociťuje subjektívny pocit diskriminácie, tvo-ria dôchodcovia (25 % opýtaných), ľudia vo veku nad 55 rokov (24 %) a nezamestnaní (21 %). Teda vo všet-kých troch prípadoch ide o skupiny, ktoré sú sociálne ohrozené či znevý-hodnené. Pocit diskriminácie bol častý aj z dôvodu problematického zaradenia sa do trhu práce, keďže ho v otvo-renej otázke uviedlo viac ako 9 % opýtaných. Neadekvátne finančné ohodnotenie uviedlo 8 % responden-tov. Je však dôležité zdôrazniť, že pri odpovediach na otvorenú otázku nie je jasné, ktoré znevýhodnenie môže na diskrimináciu či nerovné zaob-chádzanie vplývať. Odpovede hovoria skôr o dôsledkoch, nie o príčinách. Faktom však ostáva, že práve trh práce je miestom, kde k diskriminá-cii dochádza najčastejšie. Trh práce za najdôležitejší označilo až 79 % opýtaných. V prípade veku ako dôvo-du pre diskriminačné konanie je trh práce ešte kľúčovejší, keďže tam sa diskriminácia z dôvodu veku deje až podľa 84 % opýtaných. Závažný je aj pre skupinu občanov so zdravotným postihnutím, keďže z tohto dôvodu sa tam deje diskriminácia až podľa 74 % opýtaných. Ľudia iného etnika či farby pleti tam zažívajú diskriminá-ciu až podľa 68 % opýtaných.

Vaša organizácia realizova-la niekoľko prieskumov na tuto tému, aká je situácia na Slovensku v porovnaní s Eu-rópou? Nedávne výsledky výskumov ukazu-jú, že na Slovensku sú najčastejšími dôvodmi diskriminácie vek a etnický pôvod. Vek je ako dôvod diskriminá-cie vnímaný častejšie (v porovnaní s inými dôvodmi), percento je vyššie (49 %) ako je priemer v EÚ (42 %). Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je druhou najčastejšou v rámci Európskej únie (51 %), ale na Slovensku ju občania a občianky nevnímajú ako významnú, na rozdiel od etnického pôvodu. To možno dať do súvislosti s vý-sledkami výs-kumu o miere akceptácie re-gistrovaných partnerst iev osôb rovnaké-ho pohlavia. Získané dáta ukazujú, že so-ciálna vzdiale-nosť voči osobám z LGBT (lesbickej, gej, bisexuálnej a transsexuálnej) komunity je na Slovensku ešte stále dosť veľká. V porovnaní s najnovšími výsledkami z EÚ, kde je tendencia posudzovať LGBT ľudí skôr negatívne len v niek-torých súvislostiach (napríklad ako blízkych príbuzných), na Slovensku sa sociálne vnímanie LGBT párov líši v závislosti od kontextu, od 50 % (prítomnosť LGBT páru na rodinnej oslave) do 70 % (stretnutie s LGBT párom na verejnom mieste).

Z údajov spracovaných pre Európ-sku komisiu v roku 2008 vyplýva, že v krajinách so silnou legislatívou na ochranu práv LGBT osôb sú postoje verejnosti k osobám LGBT pozitívnej-šie, a to vrátane práva na registro-vané partnerstvo. Výsledky výskumu ukazujú, že na Slovensku je miera uznania práv LGBT párov pomerne nízka, t. j. v rozmedzí od 45 % v prí-pade uplatnenia nároku na dôchodok pre pozostalého/ú, do 64 % v prípa-de prístupu k informáciám o zdravot-nom stave partnera alebo partner-ky. Viac ako 45 % respondentov a respondentiek nesúhlasí (na rozdiel od 42 %, ktoré súhlasia) s registro-vaným partnerstvom LGBT párov.

31 % respondentov a respondentiek na Slovensku považuje za dôvod dis-kriminácie aj pohlavie. Toto percen-to je porovnateľné s údajmi na úrovni EÚ, pričom tu sa táto diskriminácia pokladá za menej rozšírenú. Na Slo-vensku však toto percento môže byť podmienené nedostatočným chápa-ním rozdielu medzi kategóriami po-hlavia a rodu.

Znalosť prostriedkov na ochranu pred diskrimináciou je na Slovensku na úrovni 46 %, za posledné dva

6

rozhovor

roky stúpla o 9 %. Pri výklade tretie-ho miesta Slovenska v rámci EÚ je potrebné postupovať opatrne, keďže právne vedomie na Slovensku je vo všeobecnosti nízke. Aj to by mohlo byť dôvodom, prečo bolo na Sloven-sku percento ľudí, ktorí sa počas mi-nulého roka cítili byť diskriminovaní, v priemere nižšie (15 %) ako v Eu-rópskej únii (17 %). Výsledky Eurobarometra 2008 boli zamerané nielen na vnímanie dis-kriminácie, skúsenosti s diskriminá-ciou a postoje k diskriminácii v Eu-rópskej únii, ale tiež na určité oblasti ako bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a poskytovanie tovarov a služieb. Podľa výsledkov vnímania diskriminácie a skúseností s dis-krimináciou v EÚ sa vek intenzívne vníma ako dôvod diskriminácie vo všetkých spomenutých oblastiach. 22 % respondentov a responden-tiek uviedlo osobnú alebo sprostred-kovanú skúsenosť s takouto diskri-mináciou, čím sa Slovensko ocitlo v skupine spolu s Českou republikou, Maďarskom a pobaltskými krajina-mi.

V čom sme prípadne lepší a v čom by sme sa mali zlepšiť?

Výskumné výsledky (IVO/KVSBK/COPART, 2008) poukazujú na vyso-kú mieru citlivosti slovenskej spoloč-nosti voči skupinám so zdravotnými problémami, s telesným a mentál-nym postihnutím, voči starším ľu-ďom, zároveň voči obetiam fyzického násilia. Relatívne vysoká miera citli-vosti a solidarity sa objavuje aj voči skupinám drogovo závislých a ťaž-kých alkoholikov. V prípade rómskej komunity však prevažuje počet tých, ktorí sú proti pomoci spoločnosti tej-to skupine, pričom súhlas vyjadrilo

45 % a nesúhlas 51 % opýtaných. Ku skupinám, ktorým by podľa opý-taných spoločnosť nemala poskyt-núť pomocnú ruku, patrili bisexuáli (71 %), gejovia (69 %) a lesbické ženy (68 %). Aj v tomto kontexte sa ukazuje výrazná sociálna dištancia slovenskej spoločnosti voči nehete-rosexuálnym menšinám. Napäté vzťahy voči gejom uviedlo 38 % opýtaných, voči lesbickým že-nám 34 %. Z hľadiska zložitých vzá-jomných vzťahov je postoj Slovákov najproblematickejší voči rómskej komunite, keďže až 80 % opýtaných označilo vzájomné vzťahy za problé-mové.

Čo by ste poradili firmám v týchto časoch krízy? Na čo by si mali dávať viacej pozor?

Diskriminácia je v spoločnosti často veľmi hlboko zakorenená. Jedným z nástrojov, ako sa s ňou vyrovnať, je prevencia. Snaha o diverzitu v oblasti ľudských zdrojov nemá byť samoúčelná – nemá byť cieľom, ale prostriedkom nediskriminácie. Má to byť súčasť podnikovej kultúry, kto-rá je budovaná dlhodobo a opiera sa o všeobecné hodnoty, medzi ktoré patrí aj dôstojnosť a rovnosť. Práve pre deficit týchto hodnôt v spoloč-nosti preniká diskriminácia do mno-hých sfér života celých skupín i jed-notlivých ľudí. Príčiny diskriminácie sú síce dané historickým vývinom a mocenskými vzťahmi v spoločnosti, no je možné sa jej zbaviť. Je to však veľmi ťažké. Predovšetkým preto, že to závisí najmä od nás samotných – od našich postojov, vedomostí i vní-mavosti voči problémom iných ľudí. Stáva sa, že ani ľudia, ktorí sú diskri-minácii vystavení, ale ani tí, ktorí dis-kriminujú, si celkom neuvedomujú jej

existenciu alebo ju ani nevedia rozpo-znať. Inokedy nie sú ochotní priznať, že sa prihodila práve im alebo, že práve oni diskriminovali iných. Dis-kriminovaní ľudia navyše často patria k najzraniteľnejším skupinám obyva-teľstva a nevedia, ako sa diskrimi-nácii vzoprieť. Je pre nich ťažké sa ozvať už aj vtedy, keď sa s nimi neza-obchádza rovnakým spôsobom ako s ostatnými. A iní si naopak neuve-domujú, že môžuurobiť veľa už pred-tým, ako k diskriminácii dôjde. Aj preto je dobré mať v organizácii na-stavené vnútorné pravidlá a postupy tak, aby boli nediskriminačné, a mys-lieť pritom na všetky možné dôvody, z akých by mohlo k diskriminácii dôjsť. Znamená to dať čo najväčší priestor diverzite a vytvoriť podmienky pre to, aby všetci mohli rozvíjať a prejavovať svoje kvality, ako aj zabezpečiť, aby boli nezaujato posudzované. Za rozhovor ďakuje

Beata Hlavčáková

7

diverzita v zahraničí

Ako je to vo svete?V predchádzajúcom článku ste sa mohli dočítať o situácii v oblasti di-verzity na Slovensku. Ako to však vy-zerá vo svete? Sme na tom horšie či lepšie? Pozreli sme sa na prieskumy z iných krajín a prinášame Vám naj-zaujímavejšie údaje.

Jednou z organizácií, ktorá sa téme diverzity venuje, je Equal Employ-ment Opportunities Trust (EEOT) z Nového Zélandu. Krajina má síce o milión obyvateľov menej, je však viac než 5-krát väčšia ako Slovensko. Má samozrejme aj silnejšiu ekonomiku, ale aj omnoho dlhšiu históriu slobo-dy. Avšak k nerovnostiam v oblasti zamestnávania dochádza aj tam. Nižšie uvádzame výsledky priesku-mu, ktorý každé dva roky pripravuje EEOT v 364 organizáciách, ktoré zamestnávajú viac než 240 tisíc za-mestnancov.

Fluktuácia zamestnancov

Fluktuácia zamestnancov je jedným z podstatných problémov každého zamestnávateľa. Firmy boli v tomto prieskume rozdelené podľa výkon-nosti v oblasti diverzity – od tých s na-jhoršou alebo neexistujúcou politikou diverzity až po tie s najlepším skóre.Najlepších 20 % spoločností malo fluktuáciu vo výške 13 % , teda 4 % pod národným priemerom. Avšak spoločnosti z najhoršej pätiny mali fluktuáciu až 39-percentnú. Aj tu sa ukazuje, že zodpovednosť v podnikaní môže priniesť naozaj po-zitívne výsledky pre firmu. Ak väčši-na firiem nemá dobrú a spravodlivú politiku prijímania zamestnancov, tí,

ktorí umožnia zamestnať sa len na základe znalostí a skúseností a nie na základe rasy či pohlavia, budú mať navrch. Je veľké množstvo talentov, o ktoré je škoda prísť. Nemôže si to dovoliť žiadna firma.

Nerovnosť v platovej oblasti

Čo sa týka platovej oblasti, je situácia v svete podobná ako u nás. Celkovo ženy zarábajú v porovnaní s mužmi menej – u nás o vyše 30% (Štatis-tický úrad SR, 2006). Hlavný roz-diel vyplýva z toho, že celkovo ženy pracujú v zamestnaniach, ktoré sú odmeňované nižšou mzdou. Avšak v každej z porovnávaných položiek je plat mužov vyšší ako plat žien. Podľa prieskumu na Novom Zélande je roz-diel v platoch 13 % (v roku 1996 to bolo ešte 17 %). Sú však ženy horšie pracovníčky alebo podávajú horší vý-kon? Pred dvomi rokmi vyšiel na túto tému vo Washington Post článok od Shankara Vedantama. Píše sa v ňom:„Pred 10 rokmi sa mi prišla sťažo-vať skupinka doktorandiek, že všetci ich mužskí kolegovia učia predmety samostatne, a že ženy pracujú len ako asistentky,“ hovorí Linda C. Bab-cock, profesorka na Carnegie Mellon University. „Bolo to pre ne dôležité, pretože ak človek učí vlastné kurzy, získa viac skúseností a môže sa lep-šie uplatniť na trhu práce.“ Išla preto so sťažnosťou za svojím šéfom. Dekan jej povedal, že všetci zo študentov za ním prišli a povedali, že chcú učiť. Avšak neurobila to ani jedna zo študentiek. Linda Babcock začala na probléme pracovať a zisti-la, že čo sa týka platových rozdielov a kariérnych postupov, muži oveľa viac vyjednávajú a snažia sa presadiť svo-je požiadavky. Ženy na druhej strane

sú menej agresívne, ale keď sa o vyjednávanie pokúsia, majú väčšiu šancu byť odmietnuté ako podobne konajúci muži.

Vyjednávacia pozícia sa samozrejme prejaví aj na platoch – až 53 % za-mestnancov so strednou školou za-rába vyše 50 tisíc novozélandských dolárov (NZD). U žien je to len 30 %. 41 % mužov s vysokoškolským titulom malo príjem presahujúci 70 tisíc NZD za rok. U žien sa to podari-lo len vyše 18 %. Vyjednávanie však nemožno označiť za jedinú príčinu rozdielnej výšky platov. Väčšina žien si „spomalí“ svoju platovú krivku te-hotenstvom, výchovou detí či opatro-vaním starších členov rodiny a už to počas svojej kariéry nedokáže dobe-hnúť. Preto jedným z najdôležitejších krokov pri vyrovnávaní rozdielov med-zi pohlaviami je motivovanie mužov k prebratiu väčšieho množstva povin-ností pri výchove potomkov.

Prečo sa zamerať diverzitu?

Dôvody na aktivity v oblasti diverzity sú rôzne. Podľa firiem v USA sú hlav-ným dôvodom pre aktivity v oblasti diverzity znížené náklady na fluktuá-ciu zamestnancov, menšie náklady z dôvodu absencie zamestnancov a vyššia produktivita. Ďalej uvádzali, že sa znížil počet sťažností na firmu a zlepšila sa jej finančná výkonnosť. Vo Veľkej Británii sú hlavným motívom firiem legislatívne požiadavky, výhody pri získavaní nových pracovníkov a zodpovednosť pri podnikaní. V Aus-trálii je najdôležitejším motívom udr-žanie si zamestnancov a reputácia spoločnosti. Michal Kišša

8

diverzita na slovensku

Cestou k rozmanitostiNadácia Pontis a Business Leaders Forum s podporou Nadačného fon-du Dell v Nadácii Pontis Vás pozývajú na celoslovenský seminár Cestou k rozmanitosti, ktorý sa uskutoční dňa 25.novembra 2009 v priestoroch Dell. Seminár bude obohatený o workshop OZ Občan a demokracia s praktickými ukážkami riešenia diver-zity v praxi. Podujatie je bezplatné, je však potrebné sa registrovať. Regis-trácia končí 23. novembra 2009. Registrovať sa môžete zaslaním e-mailu s menom a priezviskom na adresu michal.kissa@nadaciapontis.sk

9:40 - 11:00

11:00 - 11:15

11:15 - 12:45

Registrácia účastníkov

Otvorenie seminára

Zásada rovnakého zaobchádzania a problémy spojené s jej uplatňovaním v praxi. Ako je chápaná diverzita na Slovensku – súvislosť s antidiskriminačnou legislatívou. Prezentácia s diskusiou

Prestávka na občerstvenie

Aká je súčasná situácia v oblasti (anti)diskriminácie na Slovensku (v spoločnosti, vo firmách)? Aké sú najčas-tejšie dôvody diskriminácie? Prezentácia výskumných zistení. Práca v skupinách k dôvodom diskriminácie.

Prestávka na obed

Prevencia diskriminácie – práca v skupinách s aktívnym zapojením účastníkov a účastníčok / učenie sa zážitko-vou formou. Diskusia.

Prestávka na občerstvenie

„Best practice“ - príklady zo Slovenska

Diskusia. Záver.

12:45 - 13:30

13:30 - 15:00

15:00 - 15:15

9:00 - 9:30

9:30 - 9:40

15:15 - 15:45

15:45 - 16:00

Dňa 22. októbra 2009 sa v pries-toroch spoločnosti HP Slovakia uskutočnilo historicky prvé Diversi-ty Open Forum. Toto neformálne stretnutie je výsledkom spoločnej iniciatívy firiem DELL a HP, ktoré sa rozhodli osloviť ďalšie spoločnosti a vyzvať ich tak k otvorenému dialógu na tému diverzita. Cieľom stretnutia bolo pochopenie obsiahlej a širokej témy diverzity, uplatňovania princí-pov rozmanitosti a ústretového pra-covného prostredia v každodennom fungovaní spoločností. V neformál-nej a priateľskej atmosfére sa pode-lili o praktické skúsenosti a progra-

my, ktoré fungujú v rámci jednotlivých firiem. Dôležitým as-pektom bolo, že všet-ky zúčastnené stra-ny sa jednohlasne zhodli na tom, že je potrebné a žiaduce pokračovať v začatej diskusii na témy di-verzity, ktoré majú v sebe obrovský po-tenciál na ďalšie roz-pracovanie.

Podujatie podporil Nadačný fond Dell v Nadácii Pontis

Ďalšie Diversity Open Forum je naplánované na január 2010.

Na prvom Diversity Open Forum sa zúčastnili zá-stupkyne popredných slovenských spoločností.

9

malé a stredné firmy a zodpovednosť

Malé a stredné firmy sú kľúčové pre slovenskú ekonomiku, navyše často sú dodávateľmi alebo klientmi firiem väčších. Trendy ukazujú, že práve zodpovedné podnikanie je a bude pre menšie firmy konkurenčnou výhodou v dodávateľských vzťahoch. Budova-nie zodpovedného dodávateľského reťazca je zároveň jednou zo súčastí manažovania rizika pre nadnárodné veľké firmy. Zodpovedný dodávateľ a klient predstavuje pre veľké firmy oveľa nižšie riziko, pomáha trvalej udržateľnosti firmy a prispieva k spo-ločnému úspechu.

Čo sa podarilo urobiť?

Nadácia Pontis a Business Leaders Forum s podporou VÚB banky zor-ganizovali dva semináre pre malé a stredné podniky na tému Zodpoved-né podnikanie – Ekonomika, Ekológia, Spoločnosť. Prvý usporiadali v júni v Bratislave. Druhý sa konal 27. ok-tóbra 2009 pod záštitou primátora mesta Žilina Ivana Harmana v hote-li Dubná Skala v Žiline. Takmer 60 zástupcov firiem, mimovládnych or-ganizácií, médií a akademickej obce malo tak možnosť dozvedieť sa o zá-kladoch zodpovedného podnikania a príkladoch dobrej praxe.

Kľúčové odkazy

Primátor mesta Žilina Ivan Harman chápe zodpovednosť a najmä trans-parentnosť ako dôležitý aspekt fun-govania každej organizácie, či už

mesta, firmy alebo komunitnej organizácie.

Pri presadzovaní zodpoved-

Podujatie otvoril Ivan Harman, primátor mesta Žilina.

Praktické skúsenosti z projektov predstavi-la aj Anna Žatková zo spoločnosti Stredo-slovenská energetika.

Prečo je dôležité pracovať s malými a strednými firmami?

ného podnikania v malých a stredných podnikoch považuje Ignacio Jaquotot, generálny riaditeľ spoločnosti VÚB banka a prezident Business Leaders Forum, za kľúčového majiteľa firmy, ktorého osobnosť je re-flektovaná vo všetkých oblasti-ach firmy.

Beáta Hlavčáková, riaditeľka Business Leaders Forum a programová riaditeľka Nadá-cie Pontis, odporúča menším firmám vyťažiť čo najviac z kontaktu so zainteresovanými stranami – kto sa pýta, ten sa dozvie veľa podstatných infor-mácií, ako zlepšiť svoj biznis a podnikať zodpovednejšie. Prá-ve malé firmy sú často v oveľa užšom kontakte s miestnymi partnermi ako firmy väčšie.

Anna Žatková zo Stredosloven-skej energetiky radí, že práve v časoch finančnej krízy je zod-povedné podnikanie príležitos-ťou na budovanie dôvery, ktorá bola voči obchodnému svetu naštrbená.

Alexandra Chovancová zo spoločnosti Kia Slovakia je presvedčená, že komunitná podpora je pre firmy veľkou

príležitosťou zapojiť do aktivít aj svojich lokál-nych dodávateľov. Janka Ružická

Partner

10

zlepšujeme klímu v mestách

Dňom bez áut, ktorý sa uskutočnil 22. septembra, vyvrcholil Európsky týždeň mobility. Aktivitami sa zapoji-li mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina. Business Leaders Forum vyzvalo firmy, aby sa takisto zapojili do podujatia a podporili účasť svojich zamestnancov.

BLF tiež spoluorganizovalo dve po-dujatia v rámci ETM 2009. Prvým bol okrúhly stôl expertnej skupiny na tému Možnosti rozvoja alternatívnej dopravy v Bratislave. Na stretnutie bolo pozvaných 20 hostí – zodpoved-ní pracovníci z Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, mestských častí Bratislavy, predstavitelia Do-pravného podniku Bratislava, Polí-cie SR, zástupcovia architektonickej obce, občianskych združení a sú-kromného sektora. Cieľom stretnu-tia bolo zmapovať existujúci stav, hľadať konštruktívne riešenia a mož-né iniciatívy na zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave.

Súčasťou cyklojazdy boli aj rôzne sprievodné akcie.Autor: Ľubomír Dait, inline.sk

Cyklisti sa pripojili ku korčuliarom a spoločne prešli celú petržalskú trasu. Autor: Ľubomír Dait, inline.sk

Súťaž o nákupnú poukážku na 229 € v bicyklovom ob-chode Green Bike vyhral Peter Burdza zo spoločnosti Orange Slovensko.

Európsky týždeň mobility2009

Do aktivít na pod-poru ETM sa v Bra-tislave zapojili aj viaceré firmy. Spo-ločnosť Západoslo-venská energetika realizovala internú kampaň, kedy po-čas ETM odmeňovala energetickým balíčkom zamestnancov, ktorí využili na cestu do práce inú ako automo-bilovú dopravu. Spoločnosť T-Mobile Slovensko pre svojich zamestnancov okrem obľúbenej aplikácie na zdieľa-nie áut pripravila aj súťaž o atraktív-ne ceny, ďalej uhlíkovú kalkulačku, pomocou ktorej si môžu vypočítať svoju uhlíkovú stopu. Do ETM sa pro-stredníctvom interných kampaní a komunikácie zapojili aj ďalšie firmy, ako napríklad IBM Slovakia, Orange Slovensko alebo VÚB banka.

Na deň bez áut, 22. septembra, Nadácia Pontis a Business Leaders Forum v spolupráci s Bratislava In-line usporiadali večernú cyklojazdu

mestom. Zúčastnilo sa na nej 200 cyklistov, ktorí sa pripojili k takmer 900 korčuliarom. Spoločne prešli petržalskú trasu a vďaka podpore polície, zdravotníkov a hlavne celého realizačného tímu Bratislava In-line si všetci cyklisti a korčuliari mohli bezpečne zašportovať na inak ruš-ných cestách. Podobná cyklojazda sa uskutočnila aj v Žiline. Súťaž o nákupnú poukážku na 229 € v bicy-klovom obchode Green Bike vyhral Peter Burdza zo spoločnosti Orange Slovensko. Michal Kišša

11

darcovstvo počas krízy

Hovoriť o firemnej filantropii počas krízy sa môže zdať trochu odvážne. Napriek tomu by sme práve teraz nemali zabúdať na tých, ktorí našu pomoc najviac potrebujú. Hoci sa objem peňazí poskytnutých na filan-tropiu znížil, existuje niekoľko alterna-tív, ktoré umožňujú firmám zachovať kontinuitu filantropických projektov.

Jednou z možností je nefinančné dar-covstvo v podobe zapájania zamest-nancov, zákazníkov či partnerov a poskytovania pro bono služieb. Väčší dôraz na efektivitu využitia finanč-ných zdrojov predstavuje spôsob maximalizácie dopadu poskytnutej pomoci. Ako na to bolo témou 2. roč-níka Fóra o firemnej filantropii,ktorý sa uskutočnil 10. novembra 2009 v rezidencii britského veľvyslanca.

Aj tento rok sa účastníci Fóra o fi-remnej filantropii mohli tešiť na pestrú škálu inovatívnych modelov firemnej filantropie. Súčasťou pro-gramu bolo tak ako minulý rok odo-vzdávanie certifikátov o používaní metodiky Štandard komunitné in-vestovanie firmám, ktoré v minulom roku merali dopad svojho darcov-stva. V roku 2009 meralo firemné darcovstvo na Slovensku sedem fi-riem, ktorým britský veľvyslanec Mi-chael Roberts odovzdal certifikáty.

Ako presne funguje metodika Štan-dard komunitné investovanie a aké benefity prináša pre firmu meranie darcovstva a jeho dopadu, vysvetlili

vo svojej prezentácii Pavel Hrica a Norbert Maur z Nadácie Pontis.

O filantropii v čase finančnej krízy ho-vorila Kirsty McHugh, programová riaditeľka organizácie Business in the Community – najväčšieho zdru-ženia firiem v Anglicku. Kirsty vedie programy zamerané na ekonomický rozvoj, zvyšovanie zamestnateľnosti obyvateľov a rozvoj ich zručností, bý-vanie a rozdiely v zdravotnej starost-livosti, so špeciálnym dôrazom na medzisektorové partnerstvá. V mi-nulosti sa venovala aj celonárodným zamestnaneckým dobrovoľníckym programom.

Aké rôzne modely firemnej filantro-pie existujú vo svete, ako inšpirovať zamestnancov k dobrovoľníctvu a čo sa dá aplikovať na Slovensko, sa účastníci fóra dozvedeli v prezentácii Moniky Smolovej a Oľgy Auchenbach z Nadácie Pontis.

Vyvrcholením dňa bola filantropická Pecha Kucha, v ktorej svoju spolu-prácu predstavili zástupcovia firiem a neziskových organizácií. Prečo sa rozhodli spolupracovať, ako táto spolupráca vyzerá a aký dopad má toto prepojenie firemného a nezisko-vého sektora na rozvoj umenia, re-socializáciu väzňov, zamestnávanie bezdomovcov, vzdelávanie detí v det-ských domovoch, podporu podnika-nia nepočujúcich či praktickú pomoc ľuďom v útulku, o to všetko sa v ča-sovo limitovaných prezentáciách na dvadsiatich obrázkoch podelili nasle-dovné dvojice: Klaudia Sopková (Zá-padoslovenská energetika) a Jozef Lupták (OZ Konvergencie), Marek Gešo (Accenture) a Martina Justová (OZ Maják), Peter Varga (NESsT) a Ľuboš Tomko (Inštitút Krista Veľkňa-

za Žakovce), Ladislav Kossár (Ven-vivis) a Lucia Daubnerová (OZ Pro Vida), Denisa Šulcová (T-Mobile Slo-vensko) a Róbert Šarina (Asociácia nepočujúcich Slovenska) a Pavel Hri-ca (za Optiku) a Alenka Dreveňáková (Depaul Slovensko).Bližšie informácie o podujatí sú k dis-pozícii na stránke www.firemnafilantropia.sk.

Hlavný partner

Organizátor

Mediálni partneri

zodpovednepodnikanie.sk

Ako za menej peňazí pomôcť čo najviac!

Firmy používajúce metodiku Štan-dard komunitné investovanie si na Fóre o firemnej filantropii prebrali certifikáty z rúk britského veľvyslan-ca Michaela Robertsa.

12

aktuality kalendár

ZP na národnej a lokálnej úrovni v časoch krízy25. a 26. november, Belehrad, SrbskoTAIEX (Technical Assistance and In-formation Exchange Instrument by the European Commission) a Srbská obchodná komora organizujú kon-ferenciu „ZP na národnej a lokálnej úrovni, skúsenosti z Európskej únie a zo Srbska“. Konferencia má za cieľ poskytnúť nové informácie o téme a zvýšiť znalosti z oblasti zodpovedné-ho podnikania medzi srbskými firma-mi a inštitúciami. Bude sa hovoriť aj o reportingu a štandardoch ZP.

Ochrana, rešpekt, pomoc10. a 11. november, ŠtokholmV Štokholme sa uskutočnila konfe-rencia o zodpovednom podnikaní, ktorú organizovalo Obchodné odde-lenie Ministerstva zahraničných vecí Švédska. Podujatie sa zameralo na zodpovednosť hlavne v oblasti ľud-ských práv a zúčastnili sa zástupco-via firiem, mimovládnych organizácií a vlád zo všetkých krajín Európskej únie. Spoluorganizátorom je Európ-ska komisia.

Ethical Corporation: Corpora-te Responsibility Reporting & Communications Summit 25. a 26. november, LondýnEthical Corporation usporiada už tre-tí ročník konferencie o tvorbe správ a komunikácii v oblasti zodpovedné-ho podnikania. Ponúkne 14 zaujíma-vých workshopov, ktoré sa zamerajú na témy ako Stratégia – ako riadiť zmenu vo vnútri firmy, Inovácia – ino-vujte aj v oblasti komunikácie, Trans-parentnosť – interné a externé veri-fikačné techniky a Čitateľnosť – ako napísať správu, ktorá bude kvalitná, presná a prínosná.

EÚ vyhlasuje vojnu služobným cestám

Európska komisia zverejní zoznam odporúčaní, aby podporila využívanie infor-mačných a komunikačných technológií. Týmto krokom chce obmedziť emi-sie skleníkových plynov. Brusel odporúča firmám, aby viacej využívali prácu z domu (tzv. teleworking) a využívali informačné technológie na stretnutia a tým znížili počet služobných ciest. Jedným z hlavných návrhov je zníženie služob-ných ciest o 20 %. Tie majú byť nahradené videokonferenciami. To by mohlo znížiť emisie o viac ako 22 miliónov ton CO2 ročne.

Nikto nebude ušetrený – klimatické zmeny zničia naše zdravie

Ľudstvo bude čeliť globálnej zdravotnej katastrofe, ak sa nebude riešiť otázka klimatických zmien, varujú lekári po celom svete. Týmto spôsobom vyzýva-jú všetkých všeobecných lekárov, aby vyvíjali tlak na politikov, ktorí by sa s lekármi mali stretnúť a prediskutovať možné opatrenia. Výzva bola zverej-nená v prestížnych britských lekárskych časopisoch British Medical Journal a The Lancet. Obyvatelia tretieho sveta budú zasiahnutí ako prví, ale dopad klimatických zmien na zdravie človeka neušetrí nikoho. Zvýši sa počet ocho-rení na maláriu a horúčku dengue. Štúdia ďalej predpovedá, že kvôli zvýšeniu teplôt bude zdravotná kríza eskalovať najmä v rozvojových krajinách. Zhorší sa prístup k potravinám, vode a kanalizácii. Zvýši sa aj množstvo prírodných katastrof, akými sú hurikány či záplavy, čo zhorší hygienickú situáciu v posti-hnutých oblastiach.

Pinta mlieka – 716 gramov CO2

Britský reťazec supermarketov Tesco začal od tohto mesiaca označovať mlieko informáciami o množstve CO2, ktoré bolo vypustené do ovzdušia pri výrobe, spracovaní, distribúcii a použití každej pinty mlieka (0,56 litra). Tesco sa tak snaží zvýšiť povedomie o klimatických zmenách, ktoré spôsobuje výro-ba, transport a spotreba potravín. Uhlíková stopa pollitra odstredeného mlie-ka kúpeného v supermarkete predstavuje 716 gramov CO2, stopa pollitra plnotučného mlieka však až 926 gramov. Tento rozdiel spôsobuje pridávanie väčšieho množstva smotany späť do plnotučného mlieka vo výrobnom pro-cese. Poľnohospodárstvo sa na emisiách skleníkových plynov podieľa veľkou mierou. Okrem iného to spôsobuje aj vylučovanie metánu kravami.

Coca-Cola Hellenic otvorila hybridnú elektráreň v Rumunsku

Coca-Cola Hellenic a ContourGlobal slávnostne otvorili modernú, energeticky úspornú elektráreň v Rumunsku. Aktivita je súčasťou iniciatívy na znižovanie emisií CO2. Elektráreň kombinuje výrobu tepla a elektriny (Combined Heat and Power). Elektráreň je prvou z 15 ďalších, ktoré sa Coca-Cola Hellenic zaviaza-la vybudovať v 12 krajinách, vrátane ôsmich členských štátov Európskej únie.Viac aktualít na www.zodpovednepodnikanie.sk