biolÓgia – 8. ročník
DESCRIPTION
BIOLÓGIA – 8. ročník. Tematický celok: NEŽIVÁ PRÍRODA. 1. Neživá príroda. NEŽIVÁ PRÍRODA. Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy. B. Neživé prírodniny. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
![Page 1: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/1.jpg)
BIOLÓGIA – 8. ročníkBIOLÓGIA – 8. ročník
![Page 2: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/2.jpg)
Tematický celok: Tematický celok: NEŽIVÁ PRÍRODANEŽIVÁ PRÍRODA
![Page 3: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/3.jpg)
1. Neživá príroda1. Neživá príroda
![Page 4: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/4.jpg)
NEŽIVÁ PRÍRODA NEŽIVÁ PRÍRODA
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.Rozdelenie prírodnín:
A. Živé prírodniny1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy
![Page 5: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/5.jpg)
B. Neživé prírodninyB. Neživé prírodniny
1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda
5. Minerály 6. Horniny rovnorodé neživé prírodniny - rôznorodé neživé prírodniny
![Page 6: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/6.jpg)
Význam neživých prírodnín:1.Poskytujú základné podmienky pre život (voda,
vzduch, slnečné žiarenie)2. Sú zdrojom surovín pre priemysel: napr.: vápenec, štrk pre stavebný priem.ropa, uhlie pre energetický priem.
vápenec
uhlie
![Page 7: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/7.jpg)
Vplyv organizmov na neživú prírodu:
Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy
Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie
Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu
Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
![Page 8: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/8.jpg)
Záznam: NEŽIVÁ PRÍRODA
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.Rozdelenie prírodnín:A. Živé prírodniny1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. ŽivočíchyB. Neživé prírodniny1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny6. Horniny – rôznorodé neživé prírodninyVýznam neživých prírodnín:1.Poskytujú základné podmienky pre život2.Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný priemyselropa, uhlie pre energetický priemyselVplyv organizmov na neživú prírodu:Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdyZ odumretých papraďorastov vzniklo uhlieZo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
![Page 9: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/9.jpg)
ODPOVEDZ:1. Čo je to príroda ?2. Vymenuj živé prírodniny !3. Vymenuj neživé prírodniny !4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ?5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ?6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel
!7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
![Page 10: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/10.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Neživá príroda Téma č. 1: Neživá príroda + ENV 12 Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín
3. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka
Typ vyučovacej hodiny: fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy
5 min. MOTIVAČNÁ - Prírodniny- ich príklady a rozdelenie – rozhovor, knihy, obrázky, encyklopédie
- Učebnica s.8 – 9, práca s textom, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: PRÍRODA A PRÍRODNINY
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy B. Neživé prírodniny 1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda 5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny 6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny Význam neživých prírodnín:
1. Poskytujú základné podmienky pre život 2. Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný,
ropa, uhlie pre energetický Vplyv organizmov na neživú prírodu:
1. Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy 2. Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie 3. Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu 4. Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Čo je to príroda ? 2. Vymenuj živé prírodniny ! 3. Vymenuj neživé prírodniny ! 4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 11: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/11.jpg)
Tematický celok: Tematický celok: ZEM A JEJ STAVBAZEM A JEJ STAVBA
![Page 12: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/12.jpg)
2. Stavba Zeme2. Stavba Zeme
![Page 13: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/13.jpg)
STAVBA ZEMESTAVBA ZEME ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka
![Page 14: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/14.jpg)
Niekoľko číselných údajov pre záujemcov:
Priemer rovníkový 12 756 kmPriemer poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km² ,O= 40 075 km vzdialenosť od Slnka 150 mil.km V= 1,1 . 10¹² km³ m= 5,9 . 10²¹ tony
![Page 15: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/15.jpg)
SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA :1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km,
t=6000 °C, zloženie: železo a nikel
![Page 16: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/16.jpg)
2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000°C, zloženie: roztavené zlúčeniny- (magma). Hmota zemského plášťa je v neustálom pomalom pohybe
![Page 17: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/17.jpg)
3.zemská kôra- pevný obal -zloženie: minerály, horniny, pôda-vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského
plášťaRozlišujeme 2 typy zemskej kôrya.) pevninská 50kmb.) oceánska 5-8 km
![Page 18: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/18.jpg)
Zemské jadro
Zemský plášť
Zemská kôra
GEOSFÉRY
![Page 19: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/19.jpg)
ĎALŠE SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA 4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú
kôru a vrchnú časť zemského plášťa7.Pedosféra – pôdny obal
(hĺbka:0,3–2,5 m )8.biosféra – sféra živých organizmov
![Page 20: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/20.jpg)
Záznam: STAVBA ZEMEZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré
sa nestali súčasťou SlnkaSTAVBA ZEME1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C,
zloženie: železo a nikel2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C,
zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe
3.zemská kôra- Vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa. Zloženie: minerály, horniny, pôda
4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru
a vrchnú časť zemského plášťa
![Page 21: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/21.jpg)
ODPOVEDZ!1. Kedy vznikla Zem ?2. Vymenuj vrstvy zemského telesa !3. Čo vieš o zemskom jadre ,
zemskom plášti, zemskej kôre ?4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ?
litosféra ?
![Page 22: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/22.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Zem a jej stavba Téma č. 2: Stavba Zeme Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať zloženie Zeme
3. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,
Nástenný obraz Slnečnej sústavy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie neživej prírody - SKÚŠANIE, ostatní s.9 PaO písomne - UČEBNICA s. 12-13 práca s textom, prezentácia, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: STAVBA ZEME
ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka Priemer- rovníkový 12 756 km, poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km2 ,O= 40 075 km, vzdialenosť od Slnka 150 mil.km, V= 1,1*10 na12 km3, m= 5,9*10 na 21 tony STAVBA ZEME 1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C, zloženie: železo a nikel 2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C, zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe 3.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km 4.zemská kôra- pevný obal a.) pevninská 50km b.) oceánska 5-8 km zloženie: minerály, horniny, pôda 5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu) 6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Kedy vznikla Zem ? 2. Vymenuj vrstvy zemského telesa ! 3. Čo vieš o zemskom jadre , zemskom plášti, zemskej kôre ? 4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ? litosféra ?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 23: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/23.jpg)
3. Zemská kôra v pohybe3. Zemská kôra v pohybe
![Page 24: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/24.jpg)
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.
Zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa
Je rozdelený na platne:eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska
![Page 25: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/25.jpg)
LITOSFERICKÉ PLATNELITOSFERICKÉ PLATNE
![Page 26: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/26.jpg)
Hranicami medzi platňami sú:Stredoocánske chrbátyHlbokomorské priekopyVysokohorské pohoria
![Page 27: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/27.jpg)
Pohyb litosferických dosiekPohyb litosferických dosiek
Vplyvom pohybu litosferických
platní dochádza k neustálemu
vzniku a zániku zemskej kôry a
„pohybu kontinentov“.
![Page 28: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/28.jpg)
OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA - OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA - vznik a zánik :vznik a zánik :a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma.
b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne
![Page 29: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/29.jpg)
STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – mimiesto vzniku oceánskej zemskej kôryesto vzniku oceánskej zemskej kôry
Nová zemská kôra
![Page 30: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/30.jpg)
HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – miesto zániku oceánskej zemskej kôrymiesto zániku oceánskej zemskej kôry
![Page 31: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/31.jpg)
Záznam: Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.
Je rozdelený na platne:Eurázijská, africká, americká, antarktická,
indoaustrálska, tichooceánskaHranicami medzi platňami sú:• Stredooceánske chrbty• Hlbokomorské priekopy• Vysokohorské pohoriaVplyvom pohybu litosferických platní dochádza
k neustálemu pohybu kontinentov, vzniku a zániku zemskej kôry.
![Page 32: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/32.jpg)
ODPOVEDZ !ODPOVEDZ !
1. Čo je to litosféra ?
2. Uveď názvy litosferických platní !
3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
![Page 33: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/33.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Zem a jej stavba Téma č. 3: Zemská kôra vpohybe Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,
Nástenný obraz Slnečnej sústavy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavbu Zeme - SKÚŠANIE, ostatní s. 12/o. 5 nákres,+ písomne s.13 PaO - UČEBNICA s. 14 – 16 práca s textom, prezentácia, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý. Je rozdelený na platne: Eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska Hranicami medzi platňami sú:
- Stredoocánske chrbáty - Hlbokomorské priekopy - Vysokohorské pohoria
Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza k neustálemu vzniku a zániku zemskej kôry. OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma. b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Čo je to litosféra ? 2. Uveď názvy litosferických platní ! 3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 34: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/34.jpg)
Tematický celok: Tematický celok: ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ
JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRYJEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY
![Page 35: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/35.jpg)
4. Minerály a horniny4. Minerály a horniny
![Page 36: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/36.jpg)
Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4mld.r.
![Page 37: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/37.jpg)
Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je
úrodná (0,3 – 2 m), rastú na nej rastliny
![Page 38: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/38.jpg)
2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato
Kremeň
![Page 39: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/39.jpg)
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes minerálov).
![Page 40: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/40.jpg)
Horniny sa rozdeľujú na:a.) vyvreté – žula, čadičb.) usadené – piesok, vápenecc.) premenené – rula, mramor
Čadič Vápenec Rula
![Page 41: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/41.jpg)
Záznam: Minerály a horninyZemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím
vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r.Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda - najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (do 2 m)2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo
všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na:
a.) vyvreté – žula, čadičb.) usadené – piesok, vápenecc.) premenené – rula, mramor
![Page 42: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/42.jpg)
ODPOVEDZ !
1.Ako vznikla zemská kôra?2.Čo je to pôda?3.Čo je to minerál?4.Uveď názov 3 minerálov!5.Čo je to hornina?6.Aké skupiny hornín rozlišujeme?7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!
![Page 43: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/43.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 4: Minerály a horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať zloženie a stavbu zemskej kôry
3. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať zemskú kôru v pohybe - Skúšanie, ostatní s. 15/o.11 nákres + popis + písomne PaO - UČEBNICA s.18-19 práca s textom, prezentácia, záznam
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Minerály a horniny.
Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r. Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (0,3 – 2 m) 2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato 3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na: a.) vyvreté – žula, čadič b.) usadené – piesok, vápenec c.) premenené – rula, mramor
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikla zemská kôra? 2.Čo je to pôda? 3.Čo je to minerál? 4.Uveď názov 3 minerálov! 5.Čo je to hornina? 6.Aké skupiny hornín rozlišujeme? 7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 44: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/44.jpg)
5. Praktické cvičenie č.15. Praktické cvičenie č.1
Téma:Téma: Rozlišovanie minerálov a hornín Rozlišovanie minerálov a hornín
![Page 45: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/45.jpg)
Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Téma: Rozlišovanie minerálov a hornínPomôcky: minerály a horniny– vzorky, obrázky, uč.s.124 Úlohy: 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horninyVypracovanie: 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. Záver: Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné
jednotky zemskej kôry. MINERÁLY HORNINY
Názov Farba Názov Skupina
![Page 46: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/46.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 6: Praktické cvičenie: Rozlišovanie minerálov a hornín Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť rozlíšiť minerál a horninu
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.148
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry
25 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Rozlišovanie minerálov a hornín MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horniny 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. MINERÁLY HORNINY Názov Farba Názov Skupina
Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné jednotky zemskej kôry.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 47: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/47.jpg)
6.Stavba minerálov6.Stavba minerálov
![Page 48: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/48.jpg)
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov
a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály.
Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami.
![Page 49: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/49.jpg)
Formy minerálov v prírode:a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli
v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe)
![Page 50: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/50.jpg)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov
kremeň kermezit
![Page 51: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/51.jpg)
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit
![Page 52: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/52.jpg)
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc hmoty
(atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar minerálov
Atómy uhlíka Ióny sodíka a chlóru v diamante v kamennej soli
![Page 53: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/53.jpg)
Pravoľavá osPravoľavá os
VONKAJŠÍ TVAR MINERÁLOV – podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná,
trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.
Zvislá os
Predozadná os
![Page 54: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/54.jpg)
Záznam: Stavba minerálovMinerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov
a plynov v podobe kryštálov. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou
stavbou, ohraničené rovnými plochami.Formy minerálov v prírode:a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli
v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit
![Page 55: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/55.jpg)
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia:
a.) vlastnosti minerálovb.) vonkajší tvarPodľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov
kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.
![Page 56: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/56.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikajú minerály?
2.Čo je to kryštál?
3.Aký je to kryštalovaný minerál?
4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria
kryštály?
5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov?
6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov?
7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!
![Page 57: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/57.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 6: Stavba minerálov Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať vznik, zloženie a stavbu minerálov
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavebné jednotky z.k. - SKÚŠANIE, ostatní s. 19/ PaO 1-3 - Práca s textom s.22 -23, prezentácia, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Stavba minerálov
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály. Formy minerálov v prírode: a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe) b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály, opál, limonit VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová. Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikajú minerály? 2.Čo je to kryštál? 3.Aký je to kryštalovaný minerál? 4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria kryštály? 5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov? 6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov? 7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 58: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/58.jpg)
7. Vlastnosti minerálov7. Vlastnosti minerálov
![Page 59: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/59.jpg)
GALENIT PbSGALENIT PbS
Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej
stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:
A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia,
minerály obsahujúce olovo, železo sa javia ako „ťažšie“ – majú väčšiu hustotu
![Page 60: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/60.jpg)
Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť.
Stupnica tvrdosti:
Kamenná soľMastenec
![Page 61: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/61.jpg)
Priepustnosť svetla
A.priehľadné B.priesvitné C.nepriehľadné
krištáľ kremeň grafitSvetlo prepúšťajú: (úplne) (čiastočne) (vôbec)
![Page 62: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/62.jpg)
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:
1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)2.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ 3.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt
a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)
![Page 63: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/63.jpg)
Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit
Ďalšie fyzikálne vlastnosti: štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk,
vodivosť, magnetizmus, lom
B.CHEMICKÉRozpustnosť - ťažko rozpustné je zlato - ľahko rozpustná je k. soľ
![Page 64: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/64.jpg)
Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: uč. s.121:
Prvky – zlato, diamant Sulfidy – pyrit, galenit Halogenidy – halit, fluorit Oxidy – kremeň, korund Uhličitany – kalcit, dolomitSírany – sadrovec, anhydridFosforečnany - apatit Kremičitany – živec, sľuda
![Page 65: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/65.jpg)
Záznam: Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického
zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia
vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti:1.mastenec 2.kamenná soľ 3. kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec
7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamantPriepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne),
priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec)Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.:
magnezit, grafit
![Page 66: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/66.jpg)
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody
kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)
3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp,
lesk, vodivosť, magnetizmusB.CHEMICKÉRozpustnosť – ťažko rozpustné je zlatoPodľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín:
s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec
![Page 67: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/67.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Od čoho závisí hustota minerálov?
2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov?
3.Uveď stupnicu tvrdosti!
4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti
svetla?
5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály!
6.Aký je to sfarbený minerál?
7.Vymenuj odrody kremeňa!
8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?
![Page 68: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/68.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 7: Vlastnosti minerálov Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať základné vlastnosti minerálov
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavbu a vzhľad minerálov - Skúšanie, ostatní s. 120 nákres + popis kockovej kryštálovej sústavy - Text s. 24-25 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam:Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na: A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti: 1.mastenec 2.kamenná soľ 3. Kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec 7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamant Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne), priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec) Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály: 1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá) 2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá) 3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus B.CHEMICKÉ Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec
5 min. FIXAČNÁ 1.Od čoho závisí hustota minerálov? 2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov? 3.Uveď stupnicu tvrdosti! 4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti svetla? 5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály! 6.Aký je to sfarbený minerál? 7.Vymenuj odrody kremeňa! 8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 69: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/69.jpg)
8. Ochrana významných 8. Ochrana významných minerálovminerálov
![Page 70: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/70.jpg)
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.
Vzácne minerály SR:LIBETHENIT (lok. Ľubietová) DILLNIT (lok. B. Belá)
![Page 71: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/71.jpg)
HODRUŠIT(lok. B. Hodruša) DRAHÝ OPÁL(Dubník)
HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ ARAGONIT(Ochtinná)(lokalita: Banská Štiavnica)
![Page 72: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/72.jpg)
Záznam:
Ochrana významých minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.
Vzácne minerály SR:LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál mediHODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutuDRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameňHOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálovARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni
![Page 73: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/73.jpg)
ODPOVEDZ!ODPOVEDZ!1. Aké sú to chránené minerály ?2. Uveď chránené minerály Slovenska a
lokality ich výskytu!
![Page 74: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/74.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 9: Význam a ochrana minerálov Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť význam minerálov a poznať chránené minerály.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Skúšanie, ostatní s. 31/ nákres + popis obr.39 - Text s. 36-40 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Ochrana minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách. Vzácne minerály SR: LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 75: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/75.jpg)
9. OPAKOVANIE9. OPAKOVANIE
![Page 76: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/76.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 9: Opakovanie stavby z.k. Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať na písomku
25 min. EXPOZIČNÁ A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ? 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ? 9. Čo je to minerál ? 10. Ako a z čoho vznikajú minerály ? 11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ? 12. Od čoho závisí hustota minerálov ? 13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál ! 14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu ! 15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!
B. SKUPINA 1.Vymenuj živé prírodniny ! 2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 4.Kedy vznikla Zem ? 5.Čo vieš o zemskom plášti ? 6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní ! 8.Čo je pôda? 9. Čo je to hornina ? 10. Aký je to kryštalovaný minerál ? 11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov ! 12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ? 13. Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla ? 14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa ! 15.Aké sú to chránené minerály?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 77: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/77.jpg)
A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ?• 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
9. Čo je to minerál ?10. Ako a z čoho vznikajú minerály ?11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ?12. Od čoho závisí hustota minerálov ?13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál !14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu !15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!
![Page 78: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/78.jpg)
B. SKUPINA1.Vymenuj živé prírodniny !2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ?3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel !4.Kedy vznikla Zem ?5.Čo vieš o zemskom plášti ?6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní !8.Čo je pôda?9. Čo je to hornina ?10. Aký je to kryštalovaný minerál ?11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov !12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ?13.Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla?14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa !15.Aké sú to chránené minerály?
![Page 79: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/79.jpg)
10. PÍSOMKA10. PÍSOMKA
![Page 80: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/80.jpg)
Tematický celok:Tematický celok:
GEOLOGICKÉ PROCESY GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEMEA DEJINY ZEME
![Page 81: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/81.jpg)
11. Geologické procesy 11. Geologické procesy a zdroje ich energiea zdroje ich energie
![Page 82: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/82.jpg)
Geologické procesySú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode.
Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa.
Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:1. Magmatická činnosť2. Sopečná činnosť3. Horotvorná činnosť4. Zemetrasenie5. Premena hornínPrejavujú sa vytváraním výškových rozdielov
v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín.
![Page 83: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/83.jpg)
1.Magmatická činnosť Sú to procesy súvisiace s vyvierajúcou magmou, ktorá stuhne v hĺbkach zemskej kôry.
![Page 84: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/84.jpg)
2. Sopečná činnosť Sú to procesy pri ktorých sa magma
vylieva na zemský povrch v podobe lávy.
![Page 85: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/85.jpg)
3. Horotvorná činnosťSú to pomalé pohyby zemskej kôry, pri ktorých vznikajú pohoria.
![Page 86: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/86.jpg)
4. ZemetrasenieJe to rýchly, krátkodobý pohyb zemskej kôry, pri ktorom dochádza k otrasom z. kôry.
![Page 87: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/87.jpg)
Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku k premene hornín.
žula rula
5. Premena hornín
![Page 88: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/88.jpg)
B. VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
![Page 89: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/89.jpg)
1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad
hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.
![Page 90: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/90.jpg)
2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou
napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
![Page 91: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/91.jpg)
3.Činnosť zemskej príťažlivosti
Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou.
![Page 92: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/92.jpg)
4.Činnosť vody
a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc (V) - na dolnom toku usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie
![Page 93: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/93.jpg)
5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U
pričom pred sebou tlačia úlomky hornín.
![Page 94: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/94.jpg)
6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré
obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
![Page 95: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/95.jpg)
Záznam: Geologické procesy
Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa.
Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉZdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:1. Magmatická činnosť2. Sopečná činnosť3. Horotvorná činnosť4. Zemetrasenie5. Premena hornínPrejavujú sa vytváraním výškových rozdielov
v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín.
![Page 96: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/96.jpg)
B. VONKAJŠIEZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria
sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetraPrejavujú sa rozrušovaním, prenášaním
a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
![Page 97: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/97.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Vymenuj vnútorné geologické procesy!
2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.?
3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.?
4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy!
5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.?
6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
![Page 98: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/98.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 11: Geologické procesy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Rozdanie písomiek - Text s. 32-33 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologické procesy Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa. Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:
1. Magmatická činnosť 2. Sopečná činnosť 3. Horotvorná činnosť 4. Zemetrasenie 5. Premena hornín
Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín B. VONKAJŠIE Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:
1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj vnútorné geologické procesy! 2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.? 3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.? 4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy! 5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.? 6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 99: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/99.jpg)
12. Magmatická a 12. Magmatická a sopečná činnosťsopečná činnosť
![Page 100: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/100.jpg)
1.Magmatická činnosť Je to proces, pri ktorom prenikajúca magma
zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry.
Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny.
![Page 101: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/101.jpg)
2.Sopečná činnosť Je to proces, pri ktorom magma preniká na
povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny.
![Page 102: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/102.jpg)
STAVBA SOPKYSTAVBA SOPKY(komín)
sopečný kužeľ
![Page 103: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/103.jpg)
PUTIKOV VŔŠOK ŠTIAVNICA
Naše sopky:Naše sopky:
![Page 104: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/104.jpg)
Záznam: A. Vnútorné geologické procesyMagmatická činnosť – je to proces, pri ktorom
prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny
Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom
magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny
STAVBA SOPKY: - nákres + popis z učebniceMagmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter-najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000 r.)
![Page 105: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/105.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj magmatickú činnosť!
2.Charakterizuj sopečnú činnosť!
3.Popíš stavbu sopky!
4.Prebiehala aj na našom území sopečná
činnosť?
5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?
![Page 106: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/106.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 12: Vnútorné geologické procesy (sopečná a magmatická čin.) Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať rozdelenie geologických procesov
2.Skúšanie, ostatní s. 33/ PaO 1-4 3. Text s. 34-35 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: A. Vnútorné geologické procesy 1. Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom prenikajúca
magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria hlbinné VYVRETÉ HORNINY
2. Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria výlevné VYVRETÉ HORNINY
STAVBA SOPKY: - nákres + popis Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter -najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000r.)
5 min. FIXAČNÁ 1.Charakterizuj magmatickú činnosť! 2.Charakterizuj sopečnú činnosť! 3.Popíš stavbu sopky! 4.Prebiehala aj na našom území sopečná činnosť? 5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 107: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/107.jpg)
13. VYVRETÉ HORNINY13. VYVRETÉ HORNINY
![Page 108: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/108.jpg)
Vyvreté horniny
Súvisia s činnosťou vnútorných geologických
procesov označovaných ako magmatická a sopečná
činnosť. Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na
hlbinné a výlevné.
![Page 109: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/109.jpg)
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod
povrchom pri magmatickej činnosti, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky.
ŽULA DIORIT GABRO
![Page 110: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/110.jpg)
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu
pri sopečnej činnosti. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia.
RYOLIT ANDEZIT ČADIČ
![Page 111: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/111.jpg)
OBSIDIÁN PERLIT TUF
Ďalšie výlevné vyvreté horniny:Ďalšie výlevné vyvreté horniny:
![Page 112: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/112.jpg)
Záznam: Vyvreté horniny Vznikli stuhnutím magmy pri magmatickej a
sopečnej činnosti. Podľa toho sa rozdeľujú na hlbinné a výlevné.
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINYVznikli pomalým stuhnutím magmy pod
povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINYVznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú
nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry.Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa
používa na výrobu dlažobných kociek a potrubiaĎalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.
![Page 113: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/113.jpg)
ODPOVEDZ!1.Z čoho vznikli vyvreté horniny?2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny?3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ?4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny!5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny?6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ?7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny!8.Aké je využitie žuly a čadiča?
![Page 114: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/114.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 13: Vyvreté horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. 3.Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY ,horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať geologické procesy
2.Skúšanie, ostatní s. 35/ PaO 1-7 aspoň 3 3. Text s. 36-37 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Vyvreté horniny
Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné. A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Stuhli pomaly pod povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Z čoho vznikli vyvreté horniny? 2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny? 3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ? 4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny! 5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny? 6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ? 7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny! 8.Aké je využitie žuly a čadiča?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
![Page 115: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/115.jpg)
14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ
![Page 116: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/116.jpg)
Horotvorná činnosť
Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým
a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej
kôry.
![Page 117: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/117.jpg)
Vrásové pohoria Poruchy zemskej kôry
![Page 118: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/118.jpg)
Rozdelenie porúch zemskej kôry:1. PORUCHY BEZ ZLOMUa.) ohybb.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)
![Page 119: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/119.jpg)
2. PORUCHY SO ZLOMAMIa.) puklinyb.) zlomy – posuv, pokles, prešmyk
ZLOM SAN ANDREAS
![Page 120: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/120.jpg)
3. KOMBINOVANÉ PORUCHYa.) priekopová prepadlinyb.) hrasťc.) príkrov
a.)
b.)
c.)
![Page 121: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/121.jpg)
Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým
a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry:
1. PORUCHY BEZ ZLOMUa.) ohybb.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)2. PORUCHY SO ZLOMAMIa.) puklinyb.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles3. KOMBINOVANÉ PORUCHYa.) priekopová prepadlinab.) hrasťc.) príkrov
![Page 122: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/122.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj horotvornú činnosť!
2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry?
3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu!
4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami!5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej
kôry?
![Page 123: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/123.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 14: Horotvorná činosť a poruchy z.k. Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vyvreté horniny
2.Skúšanie, ostatní s. 38-39 samostatne RUDNÉ ŽILY 3. Text s. 42-43 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry: 1. PORUCHY BEZ ZLOMU a.) ohyb b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá) 2. PORUCHY SO ZLOMAMI a.) pukliny b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles 3. KOMBINOVANÉ PORUCHY a.) priekopová prepadliny b.) hrasť c.) príkrov
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj horotvornú činnosť! 2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry? 3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu! 4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami! 5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej kôry?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 124: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/124.jpg)
15. 15. ZemetrasenieZemetrasenie
![Page 125: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/125.jpg)
Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).
ZemetrasenieZemetrasenie
![Page 126: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/126.jpg)
Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM)-EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).
![Page 127: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/127.jpg)
Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia).Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí, zničených 279 domov a 7 kostolov.
![Page 128: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/128.jpg)
tsunami
seizmograf Seizmicky ohrozené oblasti SR
Zemetrasenie – JAPONSKO 2010
![Page 129: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/129.jpg)
Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM).EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko).Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí.
![Page 130: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/130.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj zemetrasenie!
2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia?
3.Čo je to epicentrum zemetrasenia?
4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté
zemetraseniami?
5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie
na Slovensku?
![Page 131: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/131.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 15: Zemetrasenie Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Opísať rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny
PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať horotvornú činnosť 2.Skúšanie, ostatní s. 40-41 samostatne VYUŽÍVANIE A ZÍSKAVANIE NERASTNÝCH SUROVÍN 41/ot. 1,2 3. Text s. 44-45 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu,
krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín,
rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami). Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej
kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM).
EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).
Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní ( Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko ).
Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj zemetrasenie! 2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia? 3.Čo je to epicentrum zemetrasenia? 4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté zemetraseniami? 5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie na Slovensku?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 132: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/132.jpg)
16. Premena hornín 16. Premena hornín a premenené horniny a premenené horniny
![Page 133: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/133.jpg)
Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom
zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov.
![Page 134: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/134.jpg)
Najznámejšie premenené horniny:
FYLITpoužíva sa ako krytina
a obklady
SVORpodobne ako fylit obsahuje kremeň
a sľudu
![Page 135: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/135.jpg)
RULApoužíva sa ako stavebný
a obkladový kameň
MRAMORpoužíva sa ako
dekoračný kameň
![Page 136: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/136.jpg)
Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:
GRAFIT tuha,
elektrotechnický a hutnícky priemysel
MAGNETITnajkvalitnejšia železná
ruda
![Page 137: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/137.jpg)
Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny:Fylit – používal sa ako krytina a obkladySvor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľuduRula – používa sa ako stavebný a obkladový kameňMramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameňMinerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemyselMagnetit – najkvalitnejšia železná ruda
![Page 138: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/138.jpg)
ODPOVEDZ!1.Charakterizuj premenu hornín!
2.Kde dochádza k premene hornín?
3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny!
4.Aké využitie má mramor?
5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!
![Page 139: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/139.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 16: Premena hornín Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať zemetrasenie
2.Skúšanie, ostatní s. 45/PaO 1-4 písomne, príp. nákresy obr. 84, 3. Text s. 46-47 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny: Fylit – používa sa ako krytina a obklady Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty: Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj premenu hornín! 2.Kde dochádza k premene hornín? 3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny! 4.Aké využitie má mramor? 5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 140: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/140.jpg)
17. Praktické cvičenie č.2:17. Praktické cvičenie č.2:Poznávanie hornínPoznávanie hornín
![Page 141: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/141.jpg)
Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2
Téma: Poznávanie vyvretých a premenených hornín
Pomôcky: vzorky hornín, učebnica s.124 Postup: Uveď zaradenie a zloženie predloženej
horniny
Vypracovanie:
ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec, sľuda
Záver: Horniny sú rôznorodé neživé prírodniny
![Page 142: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/142.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 17: Praktické cvičenie: Rozlišovanie vyvretých a premenených
hornín Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť rozlíšiť vyvreté a premenené horniny
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: Praktické cvičenie Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry
35 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2 Poznávanie vyvretých a premenených hornín HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď zaradenie a zloženie predloženej horniny ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec,sľuda MRAMOR.... Vyvreté horniny vznikli magmatickou a sopečnou činnosťou, stuhnutím magmy a rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné vyvreté horniny. Premenené horniny vznikli pôsobením teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry. Sú zreteľne kryštalické s bridličnatou stavbou.
ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 143: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/143.jpg)
18. Vonkajšie 18. Vonkajšie geologické geologické
procesyprocesy
![Page 144: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/144.jpg)
VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
![Page 145: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/145.jpg)
1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad
hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.
![Page 146: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/146.jpg)
2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou
napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
![Page 147: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/147.jpg)
3.Činnosť zemskej príťažlivosti Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
![Page 148: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/148.jpg)
4.Činnosť vody a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc (koryto do V) - na dolnom toku v delte usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie
![Page 149: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/149.jpg)
5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru
U, pričom pred sebou tlačia úlomky hornín. PLESÁ – jazerá, ktoré vznikli po ústupe
ľadovcov
![Page 150: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/150.jpg)
6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú
horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
![Page 151: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/151.jpg)
Záznam: Vonkajšie geologické procesy
1.Zvetrávanie . Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt.
2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú
rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
![Page 152: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/152.jpg)
4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc, formuje
koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U
pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). Vznik plies.
6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú
horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky ( Záhorie ) a spraše
( Podunajská nížina ).
![Page 153: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/153.jpg)
ODPOVEDZ !1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ?2.Vymenuj vonkajšie g.p.!3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?4.Čo vieš o zvetrávaní?5. Čo vieš o činnosti vody?6. Činnosť akého procesu formuje údolia do
tvaru U ?7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?
![Page 154: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/154.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 18: Vonkajšie geologické procesy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať premenu hornín 2.Skúšanie, ostatní s. 47/ot. 1-5 písomne, príp. nákres obr. 88 3. Text s. 50-55 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY 1. Zvetrávanie .
Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého. 2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). 6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
5 min. FIXAČNÁ 1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ? 2.Vymenuj vonkajšie g.p.! 3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? 4.Čo vieš o zvetrávaní? 5. Čo vieš o činnosti vody? 6. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U ? 7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 155: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/155.jpg)
19. Úlomkovité 19. Úlomkovité usadené horninyusadené horniny
![Page 156: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/156.jpg)
Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín:
a.) úlomkovité
b.) organogénne
c.) chemogénne
![Page 157: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/157.jpg)
A. ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou
vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:
1. Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká
činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve
![Page 158: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/158.jpg)
PIESOK– 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody
aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo
SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola
naviata na Podunajskú nížinu,
vznikli na nej černozeme
a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy
![Page 159: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/159.jpg)
HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR,
sú menej úrodné
ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota
![Page 160: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/160.jpg)
2. Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)
ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku.
Súľovské skaly
![Page 161: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/161.jpg)
PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo
ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál
![Page 162: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/162.jpg)
Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom
vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín:a.) úlomkovité b.) organogénne c.) chemogénneA.) ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním,
činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:
![Page 163: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/163.jpg)
1.NespevnenéŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou
vody, využíva sa v stavebníctvePIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra,
využitie stavebníctvo a sklárstvoSPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na
Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy
HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné
ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota 2.Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Súľovské skalyPIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie:
kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri
Bratislave. Použitie: obkladový materiál
![Page 164: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/164.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny?
2.Ako je rozdelenie usadených hornín?
3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli
úlomkovité usadené horniny?
4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.!
5.Vymenuj spevnené u.h.!
![Page 165: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/165.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 19: ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vonkajšie geologické procesy 2.Skúšanie, ostatní s. 54/PaO 1-3 písomne, nákres o. 112 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín: a.) úlomkovité, b.) organogénne c.) chemogénne A.) ÚLOMKOVITÉ Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na: Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín) ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Výskyt: Súľovské skaly PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál
5 min. FIXAČNÁ 1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny? 2.Ako je rozdelenie usadených hornín? 3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli úlomkovité usadené horniny? 4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.! 5.Vymenuj spevnené u.h.!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 166: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/166.jpg)
20. Organogénne 20. Organogénne usadené horninyusadené horniny
![Page 167: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/167.jpg)
B. ORGANOGÉNNE usadené horninyVznikli činnosťou organizmov –
nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok
mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady
![Page 168: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/168.jpg)
HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, Použitie: energetika
ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo
![Page 169: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/169.jpg)
RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo
ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
![Page 170: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/170.jpg)
Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horninyVznikli nahromadením odumretých tiel organizmov. VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov
koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady
RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo
HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika
ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo
ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
![Page 171: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/171.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikli organogénne usadené horniny?
2.Aké je využitie vápenca?
3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie?
4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie?
5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?
![Page 172: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/172.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 20: ORGANOGÉNNE usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať úlomkovité h. 2.Skúšanie, ostatní s. 56/Otázky vľavo za okrajom 1-5 písomne 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horniny Vznikli činnosťou organizmov – nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
5 min. FIXAČNÁ 1.Ako vznikli organogénne usadené horniny? 2.Aké je využitie vápenca? 3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie? 4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie? 5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 173: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/173.jpg)
21. Chemogénne 21. Chemogénne usadené horninyusadené horniny
![Page 174: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/174.jpg)
C.) CHEMOGÉNNE usadené horninyvznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním
látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli:SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová
Ves. Použitie: výroba sadry
![Page 175: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/175.jpg)
KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel
DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo
![Page 176: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/176.jpg)
b.) vyzrážaním vápenatých látok b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd vznikli:z minerálnych vôd vznikli:
TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady
ONYXOVÝ MRAMOR nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár
pri Lučenci. Použitie: obklady
![Page 177: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/177.jpg)
Záznam: C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok
z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves.
Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie:
potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním
vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo
b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd
TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady
ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady
![Page 178: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/178.jpg)
ODPOVEDZ!1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny?2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním
z morskej vody!3.Sádrovec – výskyt, použitie?4.Kamenná soľ – výskyt, použitie?5.Dolomit – výskyt, použitie?6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z
vápennatých vôd?7.Travertín – výskyt, použitie?
![Page 179: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/179.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 21: CHEMOGÉNNE usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organogénne u.h. 2.Skúšanie, ostatní s. 58/PaO1-6 písomne 3. Text s. 58 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: C. CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves. Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny? 2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním z morskej vody! 3.Sádrovec – výskyt, použitie? 4.Kamenná soľ – výskyt, použitie? 5.Dolomit – výskyt, použitie? 6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z vápennatých vôd? 7.Travertín – výskyt, použitie?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 180: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/180.jpg)
22. Krasové procesy22. Krasové procesy
![Page 181: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/181.jpg)
Krasové procesyKrasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde
činnosťou vody vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na:
A.) POVRCHOVÉ Škrapy– rôzne hlboké ostré ryhy na povrchu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny
škrapy
závrty
![Page 182: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/182.jpg)
B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa
Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m)
![Page 183: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/183.jpg)
Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:
- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné
perly
stalaktit stalagmit stalagnát
![Page 184: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/184.jpg)
JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...
Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
![Page 185: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/185.jpg)
ŠKRAPY
PONOR
KOMÍN
JASKYŇA
ZÁVRT
VYVIERAČKA
![Page 186: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/186.jpg)
Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody
vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na : A.) POVRCHOVÉŠkrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrchuZávrty – lievikovité a misovité priehlbinyB.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do
vápencového telesaKomíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia
priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perlyJASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská
jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
![Page 187: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/187.jpg)
ODPOVEDZ!
1.V akých oblastiach a činnosťou čoho
prebiehajú krasové procesy?
2.Vymenuj povrchové krasové útvary!
3.Vymenuj podzemné krasové útvary!
4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?
![Page 188: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/188.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 22: Krasové procesy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať krasové procesy, útvary a ich vznik.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať usadené horniny 2.Skúšanie, ostatní s. 58/nákres obr. 123 3. Text s. 60-61 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody vznikajú krasové útvary. Rozlišujeme: A.) POVRCHOVÉ Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrhu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou: - kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká - záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny... Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.V akých oblastiach a činnosťou čoho prebiehajú krasové procesy? 2.Vymenuj povrchové krasové útvary! 3.Vymenuj podzemné krasové útvary! 4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 189: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/189.jpg)
23. OPAKOVANIE -23. OPAKOVANIE -geologické procesygeologické procesy
![Page 190: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/190.jpg)
A. skupina1. Vymenuj vnútorné geologické procesy2. Čo je zdrojom energie vonkajších geologických procesov3. Charakterizuj magmatickú činnosť4. Ako vznikli hlbinné vyvreté horniny5. Vymenuj výlevné vyvreté horniny6. Charakterizuj horotvornú činnosť7. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami8. Čo je to hypocentrum zemetrasenia9. Vplyvom čoho dochádza k premene hornín10. Uveď 3 premenené horniny11. Čo vieš o zvetrávaní12. Ktorý vonkajší geologický proces spôsobuje zosuvy pôdy a hornín13. Uveď 3 nespevnené úlomkovité usadené horniny14. Ako vznikli organogénne usadené horniny15. Vápenec – vznik, výskyt, použitie16. Na čo sa využíva rašelina17. Vymenuj 3 chemogénne usadené horniny18. Uveď 2 povrchové krasové útvary
![Page 191: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/191.jpg)
B. skupina1. Vymenuj vonkajšie geologické procesy2. Čo je zdrojom energie vnútorných geologických procesov3. Charakterizuj sopečnú činnosť4. Ako vznikli výlevné vyvreté horniny5. Vymenuj hlbinné vyvreté horniny6. Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu7. Charakterizuj zemetrasenie8. Čo je to epicentrum zemetrasenia9. Aká je štruktúra premenených hornín10. Uveď 2 minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty11. Čo vieš o činnosti vody12. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U13. Uveď 2 spevnené úlomkovité usadené horniny14. Napíš 4 organogénne usadené horniny15. Hnedé uhlie – vznik, výskyt, použitie16. Kde sa na Slovensku vyskytuje ropa17. Kamenná soľ – výskyt, použitie18. Uveď 2 podzemné krasové útvary
![Page 192: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/192.jpg)
24. Skameneliny a vek Zeme.
![Page 193: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/193.jpg)
Skameneliny a vek Zeme.Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú
skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky
odumretých organizmov.
![Page 194: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/194.jpg)
Rozdelenie skamenelín:1. látkovo nezmenené:múmie mamutov v ľade hmyz v živici
![Page 195: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/195.jpg)
kosti stavovcov, schránky bezstavovcov
![Page 196: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/196.jpg)
2. látkovo zmenené:
odtlačky rastlín kamenné jadrá mäkkýšov
![Page 197: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/197.jpg)
Vek hornín rozlišujeme:a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je
staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov:
1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce
skameneliny sú rovnako staré
![Page 198: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/198.jpg)
b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov
Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry:
Predgeologické obdobie Prahory Starohory Prvohory Druhohory TreťohoryŠtvrtohory
![Page 199: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/199.jpg)
Záznam: Skameneliny a vek Zeme.Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia.
Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov.
Rozdelenie skamenelín:1. látkovo nezmenenémúmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov
2. látkovo zmenenéodtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov
![Page 200: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/200.jpg)
Vek hornín rozlišujeme:a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je
staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov:
1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce
skameneliny sú rovnako staréb.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa
na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r.
a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory
![Page 201: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/201.jpg)
ODPOVEDZ!1.Čo sú to skameneliny?2.Čo skúma paleontológia?3.Uveď príklad látkovo nezmenenej
skameneliny!4. Uveď príklad látkovo zmenenej
skameneliny!5.Na základe akého poznatku určujeme
pomerný vek hornín?6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!
![Page 202: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/202.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 24: Skameneliny a vek Zeme Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať príklady skamenelín a možnosti určenia ich veku
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať u.h, zápis známok z písomky. 2.Skúšanie,ostatní s.63/obr.133 3. Text s. 66- 67 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Skameneliny a vek Zeme. Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov. Rozdelenie skamenelín: 1. látkovo nezmenené múmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov 2. látkovo zmenené odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov Vek hornín rozlišujeme: a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov: -vrstva, ktorá je naspodu je staršia -vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo sú to skameneliny? 2.Čo skúma paleontológia? 3.Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny! 4. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny! 5.Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín? 6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 203: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/203.jpg)
25. Prahory a starohory25. Prahory a starohory
![Page 204: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/204.jpg)
Geologické éry vývoja ZemePredgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské
jadro, zemský plášť, atmosféra (neobsahovala kyslík!), zemská kôra, hydrosféra.
![Page 205: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/205.jpg)
Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r.
ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys.
![Page 206: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/206.jpg)
VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa
objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí.
![Page 207: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/207.jpg)
Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY
a jednobunkové živočíchy PRVOKY.
![Page 208: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/208.jpg)
Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
![Page 209: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/209.jpg)
Záznam: Geologické éry vývoja ZemePredgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro,
zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5
mld. r. – 543 mil. r.ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala
prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE
a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
![Page 210: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/210.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom
období?
2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách?
3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé?
4.Ako sa nazývali prvé rastliny?
5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?
![Page 211: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/211.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 25: Prahory a Starohory Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať skameneliny a vek hornín 2.Skúšanie,ostatní s.66-67/ nakresli 2 skameneliny 3. Text s. 68- 69 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Éry vývoja Zeme Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r. Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. – 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r. ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom období? 2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách? 3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé? 4.Ako sa nazývali prvé rastliny? 5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 212: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/212.jpg)
26. Prvohory a druhohory
![Page 213: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/213.jpg)
Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea jej
súčasťou bol aj baltský štít a ruská tabuľa.Prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko,
Británia), Variské ( západná európa)
![Page 214: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/214.jpg)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, koraly, ľaliovky, hmyz
Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy
![Page 215: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/215.jpg)
Z rastlín vo vode riasy a na súši stromovité papraďorasty, z ktorých vzniklo čierne uhlie.
![Page 216: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/216.jpg)
Druhohory 250mil.r – 65mil.r.ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na
Lauráziu a Gondwanu
![Page 217: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/217.jpg)
ORGANIZMY: typické bezstavovce: amonity (hlavonožce) belemnity
Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV
![Page 218: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/218.jpg)
Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy
![Page 219: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/219.jpg)
Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia:
Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské (západná európa)ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky,
hmyzPrvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky
a plazyZ rastlín riasy a stromovité papraďorasty( čierne uhlie)Druhohory 250mil.r – 65mil.r.ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu
a GondwanuORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity
(hlavonožce)Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROVZ rastlín nahosemenné - ihličnany a cykasy
![Page 220: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/220.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách?
2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce?
3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie?
4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea?
5.V ktorej geologickej ére žili amonity?
6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?
![Page 221: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/221.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 26: Prvohory, Druhohory Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prahory a starohory 2.Skúšanie,ostatní s.69/ nakresli o 143 3. Text s. 70- 71 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r. ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské ( západná európa) ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky, hmyz Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty
Druhohory 250mil.r – 65mil.r. ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity (hlavonožce) Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách? 2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce? 3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie? 4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea? 5.V ktorej geologickej ére žili amonity? 6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 222: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/222.jpg)
27. Treťohory, štvrtohory27. Treťohory, štvrtohory
![Page 223: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/223.jpg)
Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu,
prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)
![Page 224: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/224.jpg)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky
Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov
![Page 225: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/225.jpg)
Z rastlín prevaha krytosemenných rastlín - listnaté stromy, byliny, trávy.
![Page 226: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/226.jpg)
Štvrtohory 2 mil.r. - dnes ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov
a Alpínske vrásnenie
![Page 227: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/227.jpg)
ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec, šabľozubý tiger
Pred 10 000r. už ako dnešné
![Page 228: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/228.jpg)
VÝVOJ ČLOVEKA:
Homo habilis Homo erectus Homo sapiens
![Page 229: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/229.jpg)
Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha
Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrnikyZo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov
a vtákovŽivočíšny predchodca človeka–Australopitecus-pred 5 mil. r.Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny)Štvrtohory 2 mil.r. - dnesZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske
vrásnenieORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý
nosorožecPred 10 000r. už ako dnešnéVývoj človeka – Homo habilis, erectus, sapiens - sapiens
![Page 230: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/230.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od
treťohôr?
2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce?
3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?
4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr!
5.Čo vieš o vývoji človeka?
![Page 231: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/231.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 27: Treťohory, Štvrtohory Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prvohory a druhohory 2.Skúšanie,ostatní s.70-71/ nakresli trilobita, amonita, dinosaura 3. Text s. 72- 73 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r. ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje) ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny, trávy)
Štvrtohory 2 mil.r. - ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec Pred 10 000r. už ako dnešné Vývoj človeka – Homo sapiens pred 100 000 r.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od treťohôr? 2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce? 3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách? 4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr! 5.Čo vieš o vývoji človeka?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 232: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/232.jpg)
28.História Slovenska28.História Slovenska
![Page 233: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/233.jpg)
Geologická história SlovenskaPRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo
súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov.
![Page 234: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/234.jpg)
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov, rýb a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti.
![Page 235: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/235.jpg)
DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch.
![Page 236: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/236.jpg)
![Page 237: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/237.jpg)
TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj numulitov a cicavcov.
![Page 238: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/238.jpg)
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
![Page 239: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/239.jpg)
Záznam: Geologická história SlovenskaPRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo súčasťou
dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti.
DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch
TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
![Page 240: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/240.jpg)
ODPOVEDZ!1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v
jednotlivých geologických érach!
![Page 241: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/241.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 28: Geologická história Slovenska Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na Slovensku
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať treťohory a štvrtohory 2.Skúšanie,ostatní s.73/ nakresli o 157 3. Text s. 76- 77 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická história Slovenska PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti. DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v jednotlivých geologických érach!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 242: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/242.jpg)
29.Geologická stavba 29.Geologická stavba SlovenskaSlovenska
![Page 243: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/243.jpg)
GemersképásmoVeporské
pásmo
SopečnépohoriaŠtvtohorné
usadeniny
Flyšové pásmo
Jadrovépohoria
Bradlovépásmo
Treťohorné usadeniny
![Page 244: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/244.jpg)
Záznam: Geologická stavba SlovenskaSTARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria
premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov
Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence
Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá, Veľká Fatra, Nízke, Vysoké Tatry.
Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – dolomitBradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov
z vápencov na Považí
![Page 245: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/245.jpg)
MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy,
Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori.
Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom
Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec)
Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)
![Page 246: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/246.jpg)
Geologická stavba SlovenskaGeologická stavba Slovenska
![Page 247: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/247.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Vymenuj staršie geologické jednotky
Slovenska!
2.Aká je stavba jadrových pohorí?
3.Vymenuj sopečné pohoria!
4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo?
5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!
![Page 248: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/248.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 29: Geologická stavba Slovenska Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja zemskej kôry na Slovensku
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať na PÍSOMKU!!! 2.Skúšanie,ostatní s.76/ nakresli o 160 3. Text s. 78- 79 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická stavba Slovenska STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Fatra, Tatry. Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – Dolomit Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov z vápencov na považí Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori. MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec) Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)
5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj staršie geologické jednotky Slovenska! 2.Aká je stavba jadrových pohorí? 3.Vymenuj sopečné pohoria! 4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo? 5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 249: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/249.jpg)
PÍSOMKAPÍSOMKA
![Page 250: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/250.jpg)
1. Čo sú to skameneliny ?2. Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny !3. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny !4. Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín ?5. Vymenuj geologické éry vývoja Zeme !6. Ako sa nazýval prakontinent tvoriaci pevninu v starohorách ?7. Ktoré organizmy boli na Zemi ako prvé?8. Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce ?9. V ktorej geologickej ére vzniklo čierne uhlie?10. V ktorej geologickej ére žili amonity?11. Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách ?12. Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré začalo v treťohorách a ešte
pokračuje?13. Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?14. Uveď živočícha ľadových dôb !15. Aká je stavba jadrových pohorí ?16. Vymenuj sopečné pohoria !17. Aké horniny tvoria flyšové pásmo ?
![Page 251: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/251.jpg)
30. Organizmy a prostredie, 30. Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredianeživé zložky prostredia
![Page 252: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/252.jpg)
Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.
![Page 253: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/253.jpg)
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)SLNEČNÉ ŽIARENIE– má svetelnú a tepelnú zložku.Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.
![Page 254: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/254.jpg)
VZDUCH – význam jeho zložiek:Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky
organizmyOxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako
živina pri fotosyntézeDusík – využívajú ho hľuzkové baktérie
a strukoviny na tvorbu bielkovín
![Page 255: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/255.jpg)
VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov
![Page 256: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/256.jpg)
PÔDA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
![Page 257: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/257.jpg)
Záznam Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredia
Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom
žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku.Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.VZDUCH – význam jeho zložiek:Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmyOxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntézeDusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu
bielkovínVODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré
sú podstatou všetkých životných procesovPODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
![Page 258: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/258.jpg)
ODPOVEDZ!1.Čo skúma ekológia?2.Vymenuj neživé zložky prostredia!
![Page 259: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/259.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 30: Organizmy a prostredie, neživén zložky prostrdeia Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať vzťahy organizmov aprostredia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. PÍSOMKA!!! 2. Text s. 90 – 97 prečítať + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Oganizmy a prostredie. Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy vplývajúce na jeho život.
A. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku. Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza). Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov. VZDUCH – význam jeho zložiek: Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu bielkovín VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo skúma ekológia? 2.Vymenuj neživé zložky prostredia!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 260: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/260.jpg)
31. Živé zložky 31. Živé zložky prostrediaprostredia
![Page 261: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/261.jpg)
Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.
![Page 262: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/262.jpg)
Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na.A.POZITÍVNE:Symbióza – spolunažívanie organizmov
s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
![Page 263: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/263.jpg)
B.NEGATÍVNE1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä
o potravu2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami
alebo tkanivami hostiteľaNapr.: mrle v čreve človeka, huby
spôsobujúce hnilobu ovocia
![Page 264: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/264.jpg)
C.NEUTRÁLNEDva jedince alebo ich populácie sa
navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor
![Page 265: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/265.jpg)
Záznam: Živé zložky prostredia
Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.
Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na:A.POZITÍVNE:Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými
výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.NEGATÍVNE1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami
hostiteľaNapr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajaceC.NEUTRÁLNEDva jedince alebo ich populácie sa navzájom neovplyvňujú.
Napr.: borovica - kapor
![Page 266: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/266.jpg)
ODPOVEDZ!
1.Čo je to populácia?
2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?
![Page 267: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/267.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 31: Živé zložky prostredia Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať vzťahy organizmov a prostredia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organizmy a prostredie 2.Skúšanie,ostatní s. 96-97 prečítať a odpovedať na otázky 1-3 s. 97 3. Text s.98-99 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Živé zložky prostredia Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov. POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom. Vplyvy medzi populáciami rozdeľujeme na.
A.) POZITÍVNE: Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.) NEGATÍVNE 1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu 2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia 3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace C.) NEUTRÁLNE Dva jedince alebo ich poulácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to populácia? 2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 268: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/268.jpg)
32. Globálne 32. Globálne ekologické problémyekologické problémy
![Page 269: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/269.jpg)
Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:
Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie
![Page 270: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/270.jpg)
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
![Page 271: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/271.jpg)
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody
Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka
![Page 272: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/272.jpg)
Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia
![Page 273: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/273.jpg)
Záznam: Globálne ekologické problémySú to problémy, ktoré majú celosvetový
charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:
Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
![Page 274: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/274.jpg)
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody
Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka
Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia
![Page 275: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/275.jpg)
ODPOVEDZ!1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej
vrstvy?2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt?3.Čo spôsobujú kyslé dažde?4.Ktorý globálny problém poškodzuje
dýchací systém organizmov?
![Page 276: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/276.jpg)
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 33 Globálne ekologické problémy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať Globálne ekologické problémy a možnosti ich riešenia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať faktory prostredia 2.Skúšanie,ostatní s. 110 - 111samostatne 3. Text s.114-115 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Globálne ekologické problémy Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria: Stenčovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia
5 min. FIXAČNÁ 1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej vrstvy? 2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt? 3.Čo spôsobujú kyslé dažde? 4.Ktorý globálny problém poškodzuje dýchací systém organizmov?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
![Page 277: BIOLÓGIA – 8. ročník](https://reader037.vdocuments.site/reader037/viewer/2022102417/56813af8550346895da3842f/html5/thumbnails/277.jpg)
VEĽA ÚSPECHOV!!!VEĽA ÚSPECHOV!!!