balady a povesti

¼UDMILA PODJAVORINSKÁ BALADY A POVESTI

¼UDMILA PODJAVORINSKÁ BALADY A POVESTI

NAKLADATE¼: JÁN HORÁÈEKBRATISLAVA � 1946

- 5 -

Balady a povesti

PUSTOVNÍK

Bol jeden mních, bol mladý mních.Pre klá�tor vo dne sbieral dary,noc trávil bo�om pri oltáriv modlitbách, Bohu ¾úbezných.Jas v oèiach, v du�i �iadnych vín,bol krásny ani cherubín.

Mier v du�i, mier a pokora,vychodil ráno z klá�tora;veèerom svetom zmorenýspä� navracal sa sk¾úèený.Sk¾úèený sveta hriechom, zvodom,tesklivý hrie�nym nad národom:smiech �umných diev a krása �ien �blud a blud on v tom videl len,chránený krí�a svätým znakom.Keï pre oèistu za�iel v chrám,v pú�� tú�il len � by� sám a sám�

Sa stalo, jak si �iadal zvykom:�iel do hôr, stal sa pustovníkom.�iel v pokore a pre úlevu,s�a �iel by k Bohu na náv�tevupod jasné bo�ie obloky,a les ho prijal hlboký,hoc cestou tànie a i hlo�ies�a mäkké náruèie by bo�ie.�il v lese mních, �il bla�enýza spevu, pôstu, modlení.Nad hlavou boru mäkký stín �nádherný bo�í baldachýn �a tí� a súlad okoloa sveta s�a by nebolo,les celý s�aby jeden chráma on v òom ��astný � sám a sám�

- 6 -

¼udmila Podjavorinská

�il v lese mních �il bla�ený,na speve, �almoch, modlení.�il rok, �il dva, �il roky tria ¾udskej stvory nespatrí.Len plachá srna po úboèínáv�tevou niekedy k nemu zboèí,len havran zo zaviatej horyv�e sa mu chmúrne prihovorí,len oèká fial zrosenému v oèi h¾adia zasnenea v jeho spevy, sväté dumy,les iba v odvet nocou s�umí�

No zjari, vesny v znamení,jak sa to v�etko premení!Sotva�e drozd po zimnej chmúrenaladí k slávnej ouvertúrea za ním vtáèie árie �jak les i tvor, jak o�ije!Jak slávnostný v�iaï ruch a huk!Kukuèka v smiechu: �Kuku-kuk!�Hrdlièka vesnou zmladlá, jará,rúèe sa k dru�ke prihovára,kým taktie� holub divý hraveholúbke dvorí naliehave,ju prosí, láka, citom jatý,a� prekonaná py�tek zlatýk druhovi v láske prikloní.Na medzi hlások zazvoní,ako by z hviezdnej dia¾ky zove:to kvety, zvonky fialové,strieborné rozviazali hláskya zvonia, zvonia� Bez otázkytajomné èosi zvonia� Èo?¼úbostné èajsi ledaèoo v�eobecnej otázke,èo svetom vládne � o láske.

Naèúva mních� A za jara,èo nikdy neza�íval pritom,

- 7 -

Balady a povesti

tajomným zvukom, vidom, citomsa du�a jeho otvára.Svätcova du�a dokonalá,èo láskou iba k Bohu lkala,èo sama svätyòou je, chrám�I vidí, �e je sám � tak sám�

�il mních, �il ïalej v lese, �il,raz modlil sa, raz nemodlil.To svätos� v du�i, nemotazas a sladká clivota�A v�e mu srdce s�veholí,a v�e ho du�a zabolí,�e roky �il (èi Boh to chcel?),èo ¾udskej stvory nevidel,¾udského roky neèul hlasu,ni devíc nezrel sladkú krásu �kým dolu ako odvekusa èlovek v tú�be neodolnej¾úbos�ou dru�í k èloveku�_ _ _ _ _ _ _

Les �umí� ako doprovodv nebeský hviezdny chorovod,ako by nebies na organe.Len chví¾ou s�aby v �ase stane �èajs� prelúdium k lásky hrám �A on tak sám� tak sám� tak sám�

A srdce svätca s�veholía du�a prudko zabolív tom tichu veènom, odvekom,�e nie je � nie je èlovekom!I zjasní sa mu odrazu,�e ne�ije d¾a rozkazu,ním Hospod tvora späl i kvet:naplni� láskou celý svet�A du�a svätica dokonalá,èo láskou iba k Bohu lkala,sa s�aby ohòom tú�bou vzòala

- 8 -


a neha oko zarosí:�i� komusi � ma� kohosi!Keby tak dobrá mamièkaalebo vlastná sestrièkaèi iný, milý ktosi, �il,èo by ho zrakom pohladil,èo by mu ne�ne, po¾ahúèkuna èelo bielu vlo�il rúèku,èi v �alospevov svätom èasupridru�il hlas svoj k jeho hlasu,keï pred Bohom on skláòa �iju,v nad�enia zbo�nú harmóniu�

Tak tú�il, zmieral, k Bohu lkal,a� zázrak sa, a� zázrak stal.

Raz veèer mních do lesa �ielmed vybra� zo pòa divých vèiel.Za�al on do pòa prvý raz,poèuje z neho èísi hlas:�Nerúb�e, nerúb ku mne blí�,lebo mi rúèku poraní�!�Za�al on do pòa druhý raz,poèuje z neho èísi hlas:�Nerúb�e, nerúb ku mne blí�,srdieèko moje poraní�!�A keï on za�al tretíkrát,rozskoèil sa peò nastokráta zázrak � èo sa nestane?!Devu�ka pri òom zastane,panna jak z kvetu ¾alie(èi kvet to v stvoru o�ije?)i reèie mu, viac oèima:�Si zhubil strom, môj tichý dom �na nôcku k sebe vezmi ma�

�e èo je, kto je zabudol:vzal devu, vzal a ��astný bol.

- 9 -

Balady a povesti

�ilo to s mníchom èosi-ktosi.To anjel bol? Èi panna z rosy?Milosti bo�ej zjavenie?Èi hrie�ne smyslov mámenie?��ilo to s mníchom v taji lesa,bledu�ká, útla ¾aliamu ��astie v �ivot navíja,no on � jej rúèky nedotkne sa.

Dni plynú, ples jak po plese.Za zory sa u� prebudilatajomná jeho zlatá vílaa cez deò zháòa po leseso v�etkým citnej vo shode,èo v ne��astí je, v nehode.Ospalú zo sna budí lienku,jej �klo-klop� tí�ko na okienku,ème¾ovi medu predlo�í,mravkovi batoh prelo�í,tu vèielku kriesi potichuskrahnutú v kvetnom kalichu,tam motý¾ovi, ak sa stane,krídelce via�e pochrámané,pohojdá zlatú vá�ku ztí�ka,nasbiera rosy do kalí�ka,bodliaèik zvädlý poleje �ne��astie �iadne neobídea v�ade za òou rados� vzídea v�ade lásky naseje!

�e v�ade?! V�ade! Ach, i v tomi v srdci svätca netknutom!

*

Svet luny svetlom zaliatys�a dobrým èarom zakliatyv náruèí bo�om spí a snísen bo�ej lásky èudesný.

- 10 -


Spí vtáèa k dru�ke stúlené,kvet hlávku sklonil zasnene,na nebies zlatej na podsteneku hviezde hviezdka pritúlenedol� na zem h¾adia z nebies dvier,jak na svet bo�í stúpa mier.

Zaspala i tá deva, hej,v svätcovej chy�ke voòavej,v neviny èistom svätokrá�i �kým svätec, s�aby ku ochrane,

noc celú bez sna, hlava v dlane,sen devy predo dvermi strá�i.Les �umí� �umí� Lesa �umdo jeho padá èudných dúm,a keï len lístok zaveje,sa celý strachom zachveje,a keï len konár v hore spráska,z¾akaný do hú�tiny h¾adí,�e z hory ktosi stúpa b¾adý,neznámy ktosi� Hriech �zvod � láska?

Ach, aké ��astie, s nebies hradyBoh hviezdami �e na svet h¾adí!

Les �umí, v sen sa kolísa�Devu�ka zo sna budí sa.Snom detské oèká omarenéna mnícha h¾adia zadivene:�Ty nespí�, svätèe?� Spi a snyti, svätèe, sladké sny!��e svätec?� Biedny èlovek len,milosti bo�ej nehodena ne��astnej�í ka�dý deò!�

Zavrela oèká znavene.A on sa vzchopí vzru�ene

- 11 -

Balady a povesti

(krí� v dlani sviera kàèovite),s�a ranený sa v horu hodía chodí celú noc a chodí �kým èos� ním sladko lomcuje �bez cie¾a nocou putujea vracia sa a� na úsvite._ _ _ _ _ _ _

Na lô�ku z materinej dú�kyzaspala deva zveèera,i spí, jak oèká zavrela.Mier svätý z tvári dievèej du�kya neha h¾adí anjela.Mních, poopretý o vereje,na spiacu mlèky pozerá�U� v jeho du�i, bez otázky,niet bázne, ani beznádeje,len plno lásky � plno lásky!A �iados� iba veliká,èo celého ho preniká:bez hádky abo s umom v hádkepobozka� devy ústa sladké�

Èo stalo sa, èo stalo s ním ?!�Sa pripil k ústkam ru�ovým.

Z¾akne a i vyèítavemu zrela v oèi nedoèkavéa ako prelud ïaleký,tak zhasla-zmizla naveky._ _ _ _ _ _ _

�il mních, �il ïalej v lese, �il,nespieval, ni sa nemodlil.Dni letia� On u� nie je mladý.A predsa h¾adí len a h¾adí,nie màtvy ani ne�ivý,s�a jeleò veène �íznivý,kde chodníèek sa z hú��a hadí�

- 12 -


A� v zhaslých oèiach sa mu zmarí,keï konár, v ktorom èajsi, spráska,�e chodníèkom ktos� stúpa� Varitajomná vzdu�ná jeho Láska?�

- 13 -

Balady a povesti

PUKNUTÝ ZVON

V Pre�porku na rynku zrána,v Pre�porku na rynku shon:pukol sa michalskej ve�e,pukol sa najväè�í zvon.

�Ne�e¾te, radní vy páni,�purkmajstra te�í ich hlas,�zvonára dobrého máme,v nový ho preleje zas!�

Vysadol purkmajster mladý,na koòa vysadol on,sám mestom zvonára h¾adá �puknutý prelieva� zvon.

Vy�la mu oproti pani,pekná jak makový kvet:�Mu� ta�iel do práce, pane,poèkajte, vráti sa hneï!�

V po�múrnej ohnivej dielnitopí kov zvonár s�a ¾ada du�a mladu�kej �enyv ohnivý vztápa sa vzh¾ad.�Starý mu�, hrozný mu�, pani,starý mu� nuda a �ia¾�za va�u lásku, ach, pani,srdce i �ivot by dal!�

Obchádza � pohládza� Srdcezachvieva ú�as i ples��Nevravte� tajdite, pane,tie va�e oèi� ach, des!�

- 14 -


Dochádza � pohládza� V reèiachlichôtka � �iarivý vzh¾ad.Okrieva v du�i nemota,topí sa v srdci ¾ad.

Chystajú, metajú v kotolzvonári meravý kov.Zvonára pri vatre mrazímy�lienka na hrie�ny lov.

�Po�iadals� �enu mi, diable,po�iadals� � bude� ju ma�!Bez lásky �ivot� hach! peklo!Bez lásky!� Vezmi ho kat!�_ _ _ _ _ _ _

�Zvon leje zvonár dnes v noci,chmúrny je pritom s�a bes,nezamkni dvere dnes, pani,nezamkni predo mnou dnes!Dlhá noc, sladká noc, pani,láskou nám vyzláti svet � ��Vzdychla len � hlávku sklonila,¾úbos�ou pod�atý kvet�

�Hej, �ena, holúbka biela,dnes v noci lejeme zvon �dlhá noc, chmúrna noc bez sna;vyjdi�e za nami von!�

�la pani, poslu�ná panilejárne v ohnivý krá� �srdce len nechala clivé¾úbosti bo¾avú strá�.

�Hej, lotri, prilo�te e�te,rozdujte pekelný plam:

- 15 -

Balady a povesti

�eby zvon hlaholil ne�ne,vzácny doò prídavok dám!�

Dlhá noc, chmúrna noc� Nocouobchodí zlej tuchy des�V oblôèik milého rukav horúcej �iadosti �uká,na srdci tú�ba i ples�_ _ _ _ _ _ _

�Ty dneska smutná si, �ena,�ia¾ v oèiach, na ústach tieò,a ja som veselý � chacha! �ani v ná� svadobný deò.Rozdujte vatru, vy lotri,akú len peklo �iví!A ty sa pomodli, �ena!Boh buï nám milostivý!��

Vysoko vy�¾ahla vatra,vysoko vzplápolal �iar,v ovzdu�í pekelnej sparykov syèí, klokoèom varí�havej sa liatiny var�

Divoko vzchopil sa zvonár,divoko vzchopil sa on �hrubo ju schytili ruky �vy�¾ahol var � a mukyv smrte¾ný zamrely ston�_ _ _ _ _ _ _

Smutne tie pre�porské zvony,smutne ten najväè�í zvon�V po�múrne noci skazytesklivej zmárnenej láskykvíli v òom smrte¾ný ston�

- 16 -


NATÁ¼KA

V zelených vodách jazerabiela sa ru�a uzerá;k tej ru�i mladý sokolíkprisedá zrána, zveèera.

Nie je to ru�a, ru�ièka,Natá¾ka je to � dievèièka,nie sokolík to, istá vec,le� Rehor, junák-molodec.Vábený tú�bou ka�dý deòza milou chodil ani tieòa jak on horel k dievèine,tak ona k nemu v nevine �a takej lásky v rozkvetenebolo �írom vo svete.

A po svadbe, po svadbe lenprirástlo lásky ka�dý deòa za tý�deò a za mesiac¾úbosti bolo e�te viac,�e takej lásky v rozkvetenebolo �írom vo svete.

�Hoj, synu, ��astie-ne��astiedo neba nikdy nerastie!

Èumáci* zrána priahajú,Èumáci na Krym �ahajú,napoj�e volky, pozdrav ma�a v zdraví choï a zdrav sa vrá�!

* Èumáci vozili z Krymu so¾.

- 17 -

Balady a povesti

Sòaly sa oèi z¾akane,spialy sa du�e k obrane:s�a nalomia keï ¾aliju,tak ovisla mu na �iju�

Èi i tie volky tu�ily,�e tú vodièku nepily?�A matky v smutnom pozdravesa srdce trasie bo¾avé:�Ïaleká cesta � zradný les,ach, nechoï, synu, nechoï dnes!E�te ti hlávku umyjem,e�te ti hlávku osu�ím,e�te ti vlásky rozèe�em!�

�Ach, mamko, mamo, v nevoliak srdce roz�a� cez poly,odídem rad�ej e�te dnescez pustú step, cez zradný les.Dá�ï moju hlávku umyje,slnieèko mi ju osu�ía �lté vlásky na stepirozèe�e vietor sverepý�

Sa obzrel z cesty e�te raza mati za ním sedem ráza �ienka v slzách na sto ráz._ _ _ _ _ _ _

Èo pote�í, èo zahojí,keï �ivot srdcia rozdelí?V spomienke ka�dej zastanerozlukou srdce zranené.I tú�enie, i nádeje,sa v�etko v slzách rozleje�

Deò pre�iel � tý�deò � mesiac u�,èo v dia¾ku za�iel milý mu�a nieto zvesti-nezvesti

- 18 -


o ��astí a èi ne��astí�Les �umí�azda ten èos� vie,kukuèka kuká � nepovie,krkavec letí zïaleka,no mluva jeho ïaleká�Spln mesiaca sa v jazereuzerá v nemej dôvere.V po�múrnej håbke vôd, v jej taju,sa chmúrne �ivly prebúdzajú.Jazera temnom na brehu,na breze, �antov v rozbehu,do sinej lunou do vý�esa nedokà��a kolí�ea nad jazerom �erý tieòsa vzná�a ponad priehlbeò,èu� tajné hlasy � úzkos� � des �ktos� vzdychol � èi len s�umel les?�Tu luna svetlo rozlejea prísvit v�etko rozveje.

Natá¾ka nespí� Cez polnocna prahu sedí noc èo noc,na mesiac h¾adí v nebies dialia �iali len, za milým �iali.

V striebornej luny záplavejej srdce tú�i bo¾avé:

�Ach, milý môj, ach, mu�u môj,príï, stí�i du�e nepokoj!Ak ¾úbi� ma, sa premeò v vtáèa,v sokola abo v jarabáèa!�a volá du�a moja, viera,za tebou srdce dychtí, zmiera,poï, milý mu�!�

Sa chvela mukou.A v tom u�on � jak sa stane-nestane,

- 19 -

Balady a povesti

odrazu pred òou zastane.�Jaj! Tys� to?!� v dive zvolala,�veï som �a práve volala��Buï ticho, tí�ko, ani slova!�A údiv i des ju zdrví znova.Nie je to prelud, iste nie:kým oko v oko norí sa,du�enka v du�i topí sa,ju mlèky k srdcu privinie.

A potom ka�dú bo�iu noc(ho dobrá èi zlá nosí moc?)k nej chodí, do jej komory �a len keï úsvit zahorí,objatím, bozkom ulaskanýsa rozplynie s�a prelud ranný.

A príde z cesty kamarát:��a pozdravuje nastokráttvoj Rehor � tam je na Kryme.V�ak skoro sa u� domov vrátia Natá¾ku, svoj poklad zlatý,si zasa s láskou objíme��Jaj, Bo�e, buï mi na pomoc,kto chodí ku mne ka�dú noc?!�

Priam ku materi be�alaa na radu ju volalaa mati � údiv na líci:�Choï, moja, k múdrej ve�tici!�

A ve�tica do dia¾ky zrie:�Sa veci dejú nedobré!Tie noèné schôdzky � zjav a vzruch,nie Rehor, iba jeho duch.

Sú du�e � Boh tak utvoril �èo vidia, cítia na sto mí¾:keï du�a tú�i po du�i,

- 20 -


citlivú du�u vyru�í,ju z dia¾ky tú�bou zasiahne,tak du�u du�a pritiahnetá, èo viacej su�uje,tú, ktorú verne miluje.Nie pre ��astie v�ak, pre rados�,pre boles� len a na �alos�sa dejú veci nedobré.�A ve�tica do dia¾ky zrie:�Ak �elá� si, dostojí� slovu,odlúèim du�u Rehorovu.Sa stáva v�ak, duch ustatýsa v telo viacej nevráti!�A ve�tica do dia¾ky zrie,s�a videla by nedobré.

Natá¾ka nespí� K polnoci,volajúc Boha k pomoci,na prahu sedí v zá�ería h¾adí, h¾adí zo dverína chodník, bránku do dvora:zjav èudný èaká � Rehora.Vo svetle luny bledá, milá,havranie vlasy rozpustilai èe�e, zvo¾na èe�e ichd¾a múdrych reèí vedminých.

Mesiac sa skryl za oblak sivýa tu on, Rehor, ani �ivý!V�ak nemá v oèiach lásky �iar,le� v zbledlej tvári hnevu chmár.�Èo robí�!� reèie hnevive.Natá¾ka mlèí v údive.�Zahoï�e hrebeò � odrazu�Natá¾ka mlèí k rozkazu.�Zahoï, keï vravím!� Ona nie,len èe�e vlásky havranie.Sa zamraèil, sa zarazil,jej hrebeò z ruky vyrazil,

- 21 -

Balady a povesti

bolestne pozrel naposled�Omdletá padla ako kvet.

*

Oj, volky, volky ro�katé,èo sa tak smutne vraciate?A s kým ste vy�ly zo dvora,kde máte gazdu � Rehora?��Smutný ná� návrat domov dnesa smutná step i dia¾ny les:biè cudzí � cudzí príhovornás doprevadil v rodný dvor.Nekráèal gazda popri nása dlhý èas, èo jeho hlasnespieval cestou rozmilejpiesenky vernej o milej��

�Jaj, Bo�e bratia!� zo dvorazalkala boles�, pokora,�kde nechali ste Rehora?!�

�Raz ráno � srdca porucha �sme telo na�li bez ducha��

*

Tá nemá tvár posmúti deòa milá azda za tý�deò,ma� dobrá rok èi dva rokya verná �ena naveky.

(Pod¾a ruskej povesti)

- 22 -


ZAKLIATA SVADBA

Bola jedna mladá vdova,èo pobo�nú matku mala;jaká mati pobo�ná,taká dcéra bezbo�ná.

�Mati moja, moja mati,chystajte mi èepiec zlatý,mentiek, dary k rozdaju:svati sa k nám chystajú.�

�Dievka moja, akí svati,keï�e máme advent svätý?!�iaden teraz v ostudekòaz sobá�i� nebude!�

Zasmiala sa vdova mladá:�Keï nebude � ¾ahká rada!Nestal ani prvý pár,Adam s Evou, pred oltár!�

Svati pri�li, prsteò dali,chýrnu svadbu dojednali:trúby, bubon, rakije �na deò svätej Lucie.

Na Luciu mrazným ránompo dedine dinom-dánom:tanèí chasa bez duchaa s òou za� i mladucha.

Iba mati, iba v smútkuplaèe a sa �ehná v kútku:�Prestaòte�e, dievka, jaj!

- 23 -

Balady a povesti

Pána Boha nehnevaj!Ne�ehnám �a, nevestu,na tú hrie�nu na cestu!�

Zasmiala sa vdova mladá:�Ne�ehnáte? ¼ahká rada(beztak máte reèí moc),pre�ehná nás sladká noc!�

Hrmí hudba, rastie zvô¾a,sberajú sa do kostola.�Vrá� sa, dievka, vrá� sa, vrá�!Prek¾ajem �a nastokrát!�

Zasmiala sa vdova mladá:�Prek¾ajete? ¼ahká rada:keï raz ��astie moje je,kto tú kliatbu poèuje?!�

Trúby, bubon popadlia na svlaèe nasadli.A ma� v hrôze:�Bo�e, Bo�e,bohdaj ste sa prepadli!�

Preleteli dedinou,preleteli dolinou �v �idarovej doline,v trasovisku, v barine(oj, tá kliatba, náreky!)prepadli sa na veky.

*

Dávno bolo, èo sa stalo,¾udské oko nevídalo,no tu poves� � hmlistá noc �a v nej zjavná bo�ia moc.

- 24 -


Z moèariny tokom-skokom,a to ka�dým siedmym rokom,kde sa vezme, kde sa nie,div a zázrak vyplynie.

Starí svati s mladým za�oma nevesta v èepci zlatom,muzikanti z pekla-dna,svadobná to dru�ina.

A to práve na Luciu.Hudba hrmí, tanèia, pijú¾udia prachom zapadlí,èo sa dávno prepadli.

Medzi nimi mladá �ena,starosvetsky priodená,za�lých vekov zïaleka,smeje sa a narieka.

Celá ani pod popolomdo polnoci blúdi po¾om,za�lých vekov zïaleka,narieka a narieka�

- 25 -

Balady a povesti

UMRELEC

Za tichej noci, k nedeli,hrob kope hrobár veselý.

Klobúèkom pierko od milej,v sklenici vínko � holahej!

�Kto zomrel � ten tam, ne�ije!Pozajtra milá moja je!�a v�e si vínka upije.

V márnici hàba � kos� a kos��Oj, márnos� sveta nad márnos�!

Tu lebka �k¾abí sa, tam hnát,kedysi py�ný celok snáï�

V márnici, v kúte, prí�era:kostlivec múry podpiera.

Sto rokov azda, �íriac strach,tam stojí kliaty otcovrah,

kým nenájde len dakoho,èo z kúta, z kliatby vezme ho.

Za noci, priamo k polnoci,volá ho hrobár k pomoci:

�Hej, ty tam! Nestoj ako snop!Poï, so mnou rob, poï, so mnou kop!

- 26 -


Èi pre teba to �a�ká vec?�I u�k¾abí sa umrelec.

Dvanásta zneje po poli.�¼aï, vínka e�te dopoly,

pi� chcel bys� � tanèi�? ¼ahká vec!�i hne sa z kúta umrelec.

Nie nadarmo ho prekára!�trk, kosti, hrka hrk a �trk,

odrazu lapí, èo sa chlapí,okolo hrdla hrobára,

rukou sa k nemu privesí,na dúèe¾ druhou udrie si

a kosti hrk! a kosti �trk!a hrobár z hrôzy ani muk!

Rád by u� prestal � stra�ná vec! -no ani klie�te umrelec

ho k sebe rukou pripiera,na dúèe¾ druhou udiera

a krepèí, krepèí bez ducha:�Som na�iel blázna � ichuchá!

Keï si ma volal, hojahoj!sto rokov za mòa v kúte stoj!�

I krepèí, krepèí� Odrazupohodí hlavu pod pa�u,

- 27 -

Balady a povesti

oká¾mi b¾usk! sa vy�kiera,na dúèe¾ rezko udiera,

ho zvàta, zvàta dokola �a� hrobár, viac u� màtvola,�Hospodin � ratuj!� zavolá�

Zaspieval kohút. V priekopeumrelec v prach sa rozsype�

*

V cintore ráno mladucha�enícha na�la bez ducha.

- 28 -


SIROTA

Pod horou hrdý panský dom,bohatá mladá pani v òom,vdovica, plná �ivota,a pri nej die�a � sirota.Sirota panskom vo dvore,za otcom e�te v pokore,kým mati dávno v cintore.

Pod horou hrdý panský dom.Na �títe jeho kvetnatomzdobený ru�ou, ¾aliouvýklenok s Pannou Máriou.V zasnenom zraku povo¾amilostne h¾adí do po¾a,v náruèí zlaté pacho¾a. �A pred òou zav�e v pokoresirota panskom vo dvore.

�Hej, pani, pani, v dôvererád zaklopal by na dvere �no jedno bráni v povoli:majetok �e vraj napoly?�Ká by ti rozko�, dobrota,keby nie die�a, sirota!�

Pod horou hrdý, panský dom,macocha smutná húta v òom:�Ach, márne sníva� o láske,kým die�a bráni dochádzke,preká�a mne i �uhajom �a mlados� letí Dunajom��

Trápi sa pani su�uje:�Sa azda nebe zmiluje �

- 29 -

Balady a povesti

snáï sníme ten krí� pre�a�ký,die�a�a zbaví � preká�ky?!��

�Hej, pani, pani veselá,vari bys� ani nechcela,by �uhaj pri�iel k posleduna sladkú veèer besedu?!�Hoj, ale die�a v podstre�í �kto�e sa pri òom pote�í?!Má v oèkách ve¾ký, �a�ký �ia¾ �(keby ho Pán Boh k sebe vzal),na ústkach nemá �aloba,v tvárièke matky podoba.Vzdych zav�e ani od hrobu�a pri òom chladom oveje,kto�e sa pri òom zasmeje,kto sladkú zadá otázku,o milovanie � o lásku?!�

�Jaj, die�a, die�a nemilô,bohdaj si, bohdaj zhynulo!Na oèiach nemá �aloba,na tvári matky podoba,v�e zrkadlí sa, ohlási,jak rastie-rastie do krásy!Dnes-zajtra poh¾ad nádejeu� na òom s láskou utkveje,kým moje líca potajuv samote blednú, zvädajú��a iba zlô sem prisnulo!Bohdaj si, bohdaj zhynulo!�

A pokým pani v tú�bach, snocho lásky sníva poceloch,srôtka v kútku, v komore,modlí sa, modlí v pokore,Ma� Bo�iu vzýva kochanú,o bo�iu prosí ochranu,a pokým pani vo zlobedie�a�a sníva o hrobe,

- 30 -


devu�ka, ru�a zavitá,do krásy rastie, rozkvitá._ _ _ _ _ _ _

Bohatstva vábnej po stopev�e e�te niekto zaklope:�Hej, pani, aká dobrota,keby nie deva � sirota!�A pani sa len su�uje:�Azda sa peklo zmiluje!U� zriedka kto sa ohlási �a ono rastie do krásy!�Jaj, die�a, zlô �a prisnulo!Bohdaj si, bohdaj zhynulo!� � � �

Krvavo mesiac vychodí,pani sa mukou zachodí.Zornièka svitom putuje,macochou vá�eò lomcuje:�Deò nudno plynie, v muke sa minietrudná noc,zas rôèik prejde � � a smr� len nejdena pomoc!�

Za mrazným, siným veèeromnoc chmúrna vpadla v panský doma nocou víchor divokýpäs�ami bije v obloky.Plaè meluzíny zlovestnýtrhave pla�í panej sny:my�lienka chmúrna, hrie�na, zlámacoche myse¾ za¾ahla:�Mráz vonku, víchor � ¾ad a des �dnes azda, dnes � snáï e�te dnessa dobré nebe zmiluje!��

Deva sa zo sna strhuje,macochou vá�eò lomcuje,divo sa lô�ka schopila,

- 31 -

Balady a povesti

nemilú s chvatom budila:�Ach, myse¾ moja zmátaná!K nám hostia prídu zarána,za rána, prv ne� zbrie�di svit �a nieto èím ich pohosti�!Pospala èe¾aï � ako�e,èe¾aï sa budi� nemô�e,kto�e by i�iel ako tynakúpi� sladkej lakoty!�Vstaò, dievka moja, vstaò a choï,cestièku zná� a nájde� brod��Jaj, Bo�e, kam by chodila?!Na ve�i polnoc odbila,zaviata cesta i brod � ��Choï, hneïky choï!��Jaj, mama, nie,kto vyjde � mrazom zahynie��A ona v vzteklom rozkazu:�Ba pôjde� � pôjde� odrazu!�

Von dvermi devu sotila,�atôèku za òou hodilai milá e�te naokovykukla za òou zpod brány:��a Matka Bo�ia ochráni��a zasmiala sa divoko._ _ _ _ _ _ _

S�a nalomený kvietok, mdládevu�ka z brány vypadla.�atôèku víchor skmasol jeja z noci, z noci divokejsmr� dýchla tváre do bledej._ _ _ _ _ _ _

Na rodný e�te zrela doma zmrela ¾akom � údivom:z obruby ru�e, ¾aliezdvíha sa socha Márie,v �iari sa ku nej postaví

- 32 -


a ¾udským hlasom prevraví:�Devu�ka milá � kam�e tydo mrazu, noènej temnoty?Poèkaj�e, veï ti nevo¾a,podr� mi moje pacho¾a,ta idem s tebou preè i ja.�A Bo�ia Matka, Mária,jej v náruè kladie Pacho¾aa ide, ide do po¾as nebeskou v oèiach dobrotou,s devu�kou � biednou sirotou.Jej cestu kliesni závejom,kým Die�a sladkým búva snompod matky svojej závojom�_ _ _ _ _ _ _

Za rána, v vèasnú hodinu,zves� tichá vzbúri dedinu:na panskom dvore kvetnatomniet Matky Bo�ej s Die�a�om!

Na ceste krí�nej na�li ju,kamennú sochu, Máriu,v náruèí zlaté Pacho¾a �i stopy, jak �la do po¾a.A zázrak, zázrak èudesný!ru�ová v tvári sladko snísirota s bo�ským pokojompod Matky Bo�ej závojom�

- 33 -

Balady a povesti

ILÈÍK

Hej, hory náda�ské, s náda�skou rovinou,ký to sokol krú�i nad va�ou buèinou?

Nekrú�i to sokol kolesom lomeným,le� Ilèík, kapitán, pod forgom zeleným.

Pi�tole za pásom, vala�ka u boka,hej, tesná je pánom tá cesta �iroká!

Tá cesta �iroká, chodníèek krvavý �èo raz v sebe skryje, nikdy viac nezjaví!

I ten mesiac bledý, mlèí s�a z rozkazu,keï kupec abo pán keï zjajkne odrazu.

Na vrchu Barvínku, èervenom pri vínku,rezká hôrna chasa veèerom schádza sa.

Z veèera hodujú, k polnoci tancujú,v Trnave jarmok bol, na zboj sa hotujú.

Gajdence v povoli, fujara �veholí:�Hore ju, od zeme! Hej, len raz �ijeme!�

�Nie sme u� dvanásti, � ale kto sa ¾aká!Niè to, �e nás v�etkých �ibenica èaká!

Neèaká svetlica, le� iba temnica,za na�u slobodu istá �ibenica.�

�Dnes je pánom dobre, kým poddaný�obre �

- 34 -


keï sa to obráti, ktosi to zaplatíkrvou i dukáty.�

�Jalovka peèená, lacno �a sekali,víneèko èervené, draho �a predali!�

Takto ti spievajú � spievajú, tancujú,v Trnave jarmok bol, na zboj sa hotujú.

Jeden len netanèí, ani sa nesmeje:�Hej, Ilèík, kapitán, èo s tebou, èo�e je?!

Hlávka �a zbolela, èi milá strápilaa èi smr� predtuchou na teba skoèila?�

�Mòa milá netrápi a smr� ma nedesí,len myse¾ mi kamsi zapadla za lesy.

Letela holúbka dúbravou zelenou��I nech�e ju skropí krvièkou èervenou!�

Smiech, výskot ozvenou zapadol v chotári,a Ilèík, kapitán, chmáru má vo tvári.

Od pahreby skoèil, vala�kou zatoèil,do hú��avy vrazil � jasrab za koris�ou �u� ti je, holúbka, u� ti je smr� istou!Skaza istou!_ _ _ _ _ _ _

Dennica sinavá zpoza chmáry kukáa Ilèík, kapitán, stre�ie zpoza buka.

Slnieèko vychodí, les sa v �ase modlí �Ilèíkove oèi do dia¾ky sa vbodly.

- 35 -

Balady a povesti

Zdunelo, zhrmelo � les �umom zakypí:grófa Apponyiho �tvorspre�né paripy.

A pred tie paripy Ilèík vraz vyskoèía zo dvoch karabín blisne sa do oèí�

K hintovu priskoèí� V òom ktosi zastene,s�a vtáèa s konára keï padá zranené�

V hodvábe, v bar�úne, najkraj�ia na svetepanna s�a ¾alia � ¾alia v rozkvete�

Ako keï za rána zorou sa rozsvetlí,oèi im sòali sa � du�e sa postretly

a Ilèík, mocný pán nad horou-chotárom,zblednutý, ako by pred bo�ím oltárom,

oèú sòa� nevládze v obdive, v úsmeve �a� zo sna strhne sa a �Pohni!� zareve.

Zdupkalo, zhrmelo (hej, veï im povo¾a!)�Len Ilèík, kapitán, ani tá màtvola�

- 36 -


UTOPENÁ

Ta dali dievku, ta dali,za nemilého vydali,sviazali rúèku s nemilým,roz�ali srdce s premilým�

Niet ��astia, hoc i hrdý dom,keï smutné oèi plaèú v òom,keï srdca vábne na otázkytú�enej nieto ozveny,sladkého slova � slova lásky.Raj zemský to � no zavrený.Z bohatstva jeho, prepychuniè nevy�a�í, bez otázky,mu�, po práci keï náhradouprevzácnych ��astia pokladovv domove svojom nenachodí �keï �ena miesto polahodyza smútku �erou ohradoulen vzdychá, vzdychá potichu�A keï i ústa zaspievajú,i v piesni iba slzy lkajú:

�Hodina mi je deòa deò mi je tý�deò,tý�deò mi je rokoms nemilým èlovekom��

Poèuje mu� ten �eny spev,i budí v òom len �ia¾ a hnev:�Som ti u� riekol nastokrát,�e tvojich piesní nemám rád!Chcem, �eby si sa rad�ej smialaa �eby si ma rada mala,tak, ako si mi prisahala!��Veï poèkaj, budem sa i smia�,

- 37 -

Balady a povesti

snáï budem �a i�tak, ako som ti prisahala!�

Sa zalklo slovo v bolestio milovaní, o ��astí,kým z oèú, z oèú muky nemej�aloba lásky zmárnenej�Kto èíta z du�e zrkadla,keï boles� na dno zapadla,predstavu tú�ba keï ti zláti,èo sa u� nikda nenavráti,keï, prítomnému ïaleká,za ��astím du�a narieka?! � � �

Deò dlhý, chmúrny, hoc i krátky,bez smevu, lásky bez pozlátky.Noc za ním clivá, bolestná,bez súzvuku a bezo sna.

�Èo vzdychá�, �ieòa? Èo�e ti je?�Var� nieèo zlého sa ti snije?��Za mamkou azda�� Jajajaj,ba za bábikou nebodaj?!Za mamkou! A ty h¾aï, jak v tajujej líca vädnú, obledajú!Za mamkou!� No vedz: dos� mi u�tých vzdychov-mrnkov! Tvoj som mu�,keï si raz �la � keï sme sa vzali��Ja ne�la som � mne nakázali��Hej, no dnes pozde otázky,èi z lásky a èi z nelásky!Nie nato bral som si �a, �enu,by mlados� som mal zamárnenú.Chcem, aby si ma rada mala,tak ako si mi prisahala(hnev i ¾útos� zvrie v òom varom),hej, prisahala pred oltárom!��Veï èakaj, èakaj, èasom snáïbudem �a azda rada ma� �tak, ako som ti prisahala��

- 38 -


Neèakal.Zprvu zo vzdoruv�e nazrel ved¾a do dvoru,kde dievka ako malina.Deò z rána spevom zaèínaa pozde veèer na otázkujej zazvoní smiech pri prielazku,i pote�í �a zïaleka,kým doma � tá � len narieka,nemilá, chmúrna s�a tieò chodí�Kto�e ho od nej vyslobodí?!A z hnevu v�e i zo vzdoruv�e za�iel ved¾a do dvoru,a� v posled sa mu hlava toèí:�e tú vzal a nie, Bo�e, túto!Kde�e len, kde�e podel oèi?!I ¾úto mu je, z du�e ¾úto.

Jak ¾úbos� vzrástla v potaji,Boh videl � a svet nestají.Jak myse¾ vzkrsla hrie�na, zlá,to tajnos� bude veèitá._ _ _ _ _ _ _

Raz pod jazerom v príslopemáèaly dievky konope.Ne� mesiac vy�iel zpoza stromov,skonèili prácu � po�ly domov.

Len jedna z nich tam, mladá �ena,zostala nimi opustená.U� mesiac hore v podoblaèí,a ona e�te snopy vláèi,sa e�te morí bez pomocizavà�i� prácu, hoc i v noci.Tí� dokola, tí� jazeroms�a po¾om màtvych, cmiterom.Sa lístok nehne noci v taju.Len hviezdy nebom trblietajú,len mesiac v lesku jazera

- 39 -

Balady a povesti

s�a bledá, trúchla prí�era.Chví¾ami výkrik prenikavýprehåbi clivý noci èas,s�a smrti hlas � s�a smrti hlas.

S�u��alo v hú�ti � zas a zasa!K jazeru ktosi prikráda sa.�Jaj, kto to?� skríkla s desom u�.

�Ja! Nekriè, nekriè, ja, tvoj mu�!�jaks divne sa jej ohlási,�èi sama si � èi sama si?Ti pomôc� idem,� prehovorí(výstra�ne kuvik skríkol z hory),ja podáva� ti budem snopy,ty do jazera choï z priekopy �ta ïalej choï � choï do vody ��a hlas mu divne zachodí.

Poslúchla, do jazera �laa razom po pás zapadla.�Jaj, mu�u, mu�u, ja sa bojím!Tu nieto dna, tu neostojím!��Len ïalej choï, len ïalej choï,je tam i dno, veï je tam brod.�Poslúchla, o krok ïalej �laa po hrdlo a� zapadla.

�Preboha, ratuj!� �Poèujú,èu� � nekriè!� �Veï sa top��I nech �a diabli ratujú!�a na hlavu jej hodil snop.�Ach � pomo�� Nemá� srdca zbla��V�ak si ma ¾úbi� nechcela!��Ach, budem � budem u��Èu�!!!�

- 40 -


A výkrik smrti, prosbu, despohltla tma a hrôzou zmåkly les._ _ _ _ _ _ _

Prv ne� ju voda prijala,tri razy k Bohu zvolala,tri razy svoje biele rukyku nebu v prosbe sopäla.

Nez¾útily sa nebesá�Na strome lístok nehne sa,len noci v �ere na jazereèo zakrú�ili kolesá�

*

V deò tretí, len èo prijala,tá nemá voda vydala.Jaj, ale hrôza pozrie�! Ach,to mladé tielko � des a strach!Pod trúchlych vrbín zásteroustra�idlom pláva, prí�erou,vírom sa toèí v zákrute.No�enky raci naèali,rybenky oèi vy�raly,len rúèky biele, netknuté,len rúèky èipiek zpod lemuvystreté s�a by k objemu�

*

Nebolo e�te do roka,u� hudba zhrala do skoka:v bohatstve, v ��astí, v pohodlísa ¾ahko mladí dohodli.

A sotva stíchli na dvore,mu� s mladou �enou v komore,

- 41 -

Balady a povesti

ona sa sladko k nemu vinie:hja, kde je láska � ��astie iné!

Keï pri�la polnoc pri dôvere,tichúèko-ticho ��ukly dverea zïaleka a zïaleka,ako keï voda oteká:�Èliap! èliap!�

�Jaj, �ienka, aká si!�mu� len sa zo sna ohlási,�ako kus ¾adu ruka ti je �preè ruku, �ieòa, s mojej �ije!�

�Nebodaj zlý má� iba sen?Tu sedím, netkla som sa ani,si èepèek via�em ma¾ovaný��V tom zmåkla� Izbou �erý tieò ��uk dvere � a sa zavrely.

Mu� stàpol divom znemený.

Deò pre�iel v ��astí, za dòom noca s nocou záhad tajná moc:sotva�e polnoc nadíde,kto príde, kto ti nepríde �mu� s desom zo sna budí mladú:�Jaj, neobjímaj, keï si z ¾adu!��Èo sa ti robí? Èo ti zase?..�Zamåkla. Izbou tieò sa trasie,nad lô�kom bludièkou sa vije �a mokrá ruka kolo �ije�

Mu� ráno v zmätku v nedôveruzachodí tajne ku jazeru:�Je �ivá?� màtva prichodí?��I h¾adí, h¾adí do vodya zrazu � Bo�e, krièí! Ach, nie!

- 42 -


Hlas to nebol ¾udský � nièí:vták iba skríkol v hú�ti stromov.Zdesený, zmåkly po�iel domov._ _ _ _ _ _ _

A od tých èias tak ka�dú noc(desivých záhad tajná moc):sotva mu� s mladou v komorea sotva�e sa polnoc blí�i,prichodí ktosi po dvore,nad lô�kom �erý tieò sa ní�ia izbou �èliap-èliap� zïaleka,ako keï voda odteká�A mu� u� z hrôzy sotva �ije:objímajú ho èiesi ruky,¾adové ruky kolo �ije�

Dòom ú¾ava zas nadíde.Smiech mladej �eny, ako vloni,pre rados�, potechu mu zvoní.V�ak zaka�dým on ustrnie:�Sa nesmej, nesmej, nie sa � nie!�Èuj, ako krièí, ako krièí!Nesmej sa � azda nepríde��

A keï noc po noc tieto muky,keï noc jak noc len prichodíten istý prízrak � mokré ruky �zúfalec skoèil do vody.

- 43 -

Balady a povesti

ZÁZRAK

Na cestách snehu záveje,zaviate pole, les�keï víchrica zaveje,zamrazí smrti des.A v povíchrici po¾om týmu� závejami zaviatymosudom na smr� odsúdená �samotná kráèa mladá �ena.Sa borí cestou-necestou,�ivota stras�ou podlomená,so �ravou du�i boles�ou.

Hlboko v hore, v kri�ovatke,chalupa stojí stajená,èo záchranu jej znamená:len ta dôjs�, Bo�e, k matke, k matke!Ach, ale nocou, závejamasa poneviera� sama-sama �jak �a�ko dopredu sa kráèa,keï ani hviezdka ne�iari,keï slza, èo jej líce zmáèa,vzápä� i mrzne na tvári!�Noc blí�i sa i víchor zúria cesta e�te ïaleká,záveje rastú ani múrya boles� v du�i narieka:

�Zmiluj sa, Bo�e! Odpus�, Bo�e,najväè�ej v svete hrie�nici �ak Ty nie � nikto nepomô�e!�Tri roky takto, podlomená,zjedá sa, trpí mladá �enaza die�a � die�a v márnici.Dnes vyvrhla ju trestnica.�Choï s Bohom, biedna hrie�nica,

- 44 -


si zaplatila �a�kú cenuza dievèièku, jaj, utopenú�_ _ _ _ _ _ _

Bledu�ká ani z rosy kvet,s�a pozlátené �lté vlásky,dievèièka �ivá, premilá �a ona si ju zmárnilaz zúfalstva, muky, z hanby, z láskyzabila die�a � èloveka,nevládne die�a!�

Víchor zúria boles� v du�i narieka:

Kde sa to peklo v du�i vzalo?!S�a anjel �ila v schrane, ��astí.O zlu sa ani nesnívalo,kým neupadla do priepasti�V zelenej hore, u mamièky,rozko�né nôcky � sladké sníèky,spev, smiech a rados� bez otázky,kým nepoznala zvody lásky�

A bola krásna, bola mladá,pre rados� �ila, �ila rada �jak ¾ahko padla znenazdania,bez rozvahy i bez pokánia�A on, ach, �skaza pohotová:zlô �epkalo mu zvodné slová,horúce lásky objemy�Tak skrslo peklo na zemi.

A vrchol muky, bolesti:on zavrhol ju v ne��astí,sotva�e sa mu oddala,a mati � Bo�e, vlastná matine��astnú z domu vyhnala�

- 45 -

Balady a povesti

Dnes vyvrhla ju temnicaa osamelá v pustom polisa poneviera hrie�nica �jak páli hriech a bieda bolí!�Len �a�obu, ach, s du�e shodi�,len srdce, srdce oslobodi�!No ako by sa srdce vzdalo,keï jeho iba milovalo,i za hriechy i za vinyon iba bol � on jediný!_ _ _ _ _ _ _

Noc nastala a víchor zúria cesta e�te ïaleká,záveje rastú ani múrya boles� v du�i narieka�

K¾aèala v chladnej komore,v bolestiach, v muke, v pokore.A ka�dá pomoc ïaleká,len na obloku v pozorevták smrti desom narieka�A potom � nevie jak sa stalo:die�atko pri�lo, zaplakalo.Preboha, zvedia, poèujú!Hrdielko stisla � chrklo, vzdychloa stíchlo�Kameòom v hrôze zdupnela,povila, k vode letela,tma bola � bola nede¾a�_ _ _ _ _ _ _

Noc nachýlená nad krajomsvet chmúrnym kryje závojom,svet celý màtvy pod¾a zdania,bez úèasti, bez zmilovaniapre dravú muku èloveka �a obloha èi nadobloha,kde mo�no tu�i�, h¾ada� Boha,tak ïaleká � tak ïaleká!�

- 46 -


Len úchylok jej jediný,vidina rodnej dediny,s�a vo sne e�te zdia¾ky kynie,kým e�te bez pomoci zhynie.Snáï hora v svojom objemepritúli die�a stratené,tam dôjde k bo�ej milosti,i matka, matka odpustí.Tam bude ��astná � v pohodlí�E�te sa za to pomodlí.

Pok¾akla. Du�a u¾ahèenek nebesiam vznies� sa hotová,no ústa, ústa pomýlenelen �a�ko vzdýchli bez slova.Tak� posedie�, oddýchnu� trochuv zelenej tráve, v mäkkom mochu�Èo sa to mätie úbohej?Niet mochu, trávy zelenej,len sneh a ¾ad do ïalekaa Meluzína narieka�Zem biela v jedno splýva s týmnecitným nebom ¾adovým:pred zrakom bledej, stíchlej �enysvet celý v striebro zahalený,od nebies po zem èistý srieò,obloha � jedna ¾adoveò.

A v totej bielej velebevrastajú hory po nebe,ponad ne, svislé s�a povala,oblaky, strieborné to bralá,iskrivá, skvúca povodeò.

A v kry�talnom tom iskreníi du�u zázrak premení,du�u, èo sa u� boja vzdala(ustatá, Bo�e, ustatá),nadzemskou tú�bou prehriata.A zázrak sveta nad zázraky!

- 47 -

Balady a povesti

Utíchol víchor, prchly mrakya v doplnenie zázrakovzavznely zvony z oblakov�Z oblakov? Nie! Zvuk sa rojíz kaplnky, èo priam pri nej stojí.

Po�la k nej. Pukla závora,dvere sa tí�ko otvoriaa ona divom nehne sa:sa otvorili nebesá,nebeských tajov závory?�S oltára svetlo leje sa,belasá �iara zahoríblankytom zlatom na oltária Bo�ej Matke kolo tvári,jak stojí, láskou prehriata,i vidí, vidí usmiata,jak z neba zlatá padá �iaras�a bo�ieho by od oltáraa gloriolou svätou �iarikol zlatej hlávky die�a�a.Buclaté rozhodilo rúèky,s�a sís� by chcelo potichúèkya svetom rozbehnú� sa vraz,u� teraz, Otca na rozkaz,do ¾udských sàdc kamennej zemesia� bo�ej lásky sväté semä.

A nový zázrak! Od oltára,kde prud�ie zahorela �iara,lahodný, tichý zavznel hlas:�Neplaè!�A s�a by na rozkazpriam pocit novej nádejes�a slnka lúè ju preveje.�Èo�e tu u mòa h¾adá� v noci?��Som ne��astná a biedna, Bo�e.��Èi v bo�iu pomoc neverí�?��Ve¾ký môj �ia¾, no väè�í krí�.��A èi ti nikto nepomô�e?�

- 48 -


�Mne nie � skôr iným,� ticho vetí,�skôr takým, ktoré majú deti.��I ty si mala, úbohá �kde�e ti?�� Azda u Boha.K nemu sa túli v dôvere,nemô�e za hriech matere��

A Bo�ia Matka v dômyslisa zamyslí - sa zamyslía v oèiach lásky svätá �iara,s rúk svoje podáva jej die�a:�Vezmi si moje, biedna �eno,azda ti bude spomo�enô,po�ièiam ti ho. U ¾udínech súcit k biednym prebudí.�

Pre��astná Jezuliatko beriea istá bo�ej pomocivychodí mraznej do noci,zázrakom z viny oèistená,radostná matka � ��astná �ena.Oj, aká rados�, Hospodine,keï k nej sa túli, k nej sa viniehorúce tielko de�a�a!

Za òou sa zatvorily dvere.

A vonku � zázrak nad zázraky!Víchrica stíchla, zmizly mraky,hviezd z neba pr�í zlatý svit,s�a svet by chceli pozláti�,�iarivé nebe skveje sa �zem v kvete � v jase nebesá,�iar skvúca pr�í naviatana zlatú hlávku die�a�a � � �_ _ _ _ _ _ _

V závejoch ráno ulo�enú,zmrznutú na�li biednu �enu.

- 49 -

Balady a povesti

PRÍSAHA

Keï sa milý na vojnu bral,svojej milej prikazoval:�Zachovaj mi srdce èisté,vrátim sa ti isto-iste;ani peklo, ani nebenezabráni prís� mi k tebe!�

By verila, �e ju ¾úbi,zaprisahal svoje s¾uby,ale hneïky v svojej mysli:�Síde s oèú � síde s mysli!�

Sotva nechal devu drahú,pozabudol na prísahu:pestvá stvára, pletky snuje,tu s¾ubuje, tam miluje,rúbe, strie¾a nepriate¾apokým ruka neumdlela,potom na zem na krvavúslo�il bujnú svoju hlavu.

Dorúbaný, màtvy, nemýle�í vojak v cudzej zemi.Sýty bojom, milovaním,zaspal smrti tuhým spaním.Jeho tela biedne zvlekyprespaly by roky � veky,no hlas kýsi prísny, strmýodrazu len za ním zhrmía ho zbudí a ho z¾aká:�Vstávaj, ru�aj! Ona èaká!�

Vychytil sa v náhlivosti,schytil �i�iak, sobral kosti,

- 50 -


o polnoci krokom-skokomu� bol milej pod oblokom.V chy�ke deva svie�ej krásyna milého spomína si,tú�bu za ním v dia¾ku snujea netu�í, �e on tu je,nevidí ho, nepoèuje �a on zasa v noènú dobudo svojho sa vracia hrobu.

Zaspal ani o preteky�Spal by roky � spal by veky.No hlas kýsi prísny, strmýnad hlavou mu znova zhrmía ho zbudí a ho z¾aká:�Vstávaj-ru�aj, ona èaká!�

Pod pazuchu chopil hlavu,z dia¾nej zeme v polnoc pravú,trocha letkom, trocha skokom,u� bol milej pod oblokom.V chy�ke smutná mladá �enapod praslièkou zadumenáspomína si za�lé deje,�ia¾ a boles� beznádeje�Oplakáva lásku vrelú,mlados� svoju osamelú,svoje sníèky nedosnené,svoje srdce zamárnené�A netu�í, �e on tu je,nevidí ho, nepoèuje,a on zasa v noènú dobudo svojho sa vracia hrobu.

Zaspal znova. O pretekyspal by � spal by roky-veky,ale hlas ten prísny, strmýs�a hrom nad ním zasa zhrmía ho zbudí a ho z¾aká:�Vstávaj-ru�aj, ona èaká!�

- 51 -

Balady a povesti

O polnoci letkom-skokomu� bol známym pod oblokom.V chy�ke tichá, stará �ena,bielovlasá, nachýlená,osamelá, v nepohodlíza pokoj sa du�e modlí�I za neho, nezvestného,i za spásu du�e jehoa mier svätý padá ztí�kado jej du�e, do kalí�ka�

Umrelcovi pri oblokurozjasní sa du�e v okua hlas nad ním v hudby znení�Spi v pokoji � vymodlený!�

- 52 -


PREKLIATY

Èi poèuli ste èudnú báj,pravdivú èi len vybájenú,èo tatranský vraj zrodil kraj?�Bol pastier, èo mal obra silua krásnu a i vernú milúa pí��alenku oèarenú�

*

�iel smutný �uhaj tisinou,�iel, zarmútený dievèinou,èo zvábila ho k sebe, vnadná,a omámila docelaa sama necitná a chladnáho v odvet ¾úbi� nechcela.�iel s oveèkami dúbravou,zelená klenba nad hlavou,�iel ako omarený, v sníku �keï zrazu pred ním na chodníkupí��alka z dreva toèená.Zapískal. Aká premena!V pí��alky zvuky-èudesástras� jeho razom vleje sa,srdce sa ��astím zachveje:plno v òom sladkej nádeje!Ba v�etko vôkol nemilôsa na tie zvuky zmenilo:

èarovnej piesne v doprovodbor tklivý �umí chorovod,oveèky nemé, zasnené,k nemu sa túlia do kolesa;na zvuky piesne vzne�enévtaè ozvala sa z håbky lesa.V dúbrave Boles� stajená

- 53 -

Balady a povesti

v ú�ase stíchla skojenána zvuky divné, na neznáme,a bolo ticho ako v chráme�

V úboèí dievèa trávu �alo,pí��alku èulo � zaplakalo,i �lo jej vábnym za hlasom.Ru�ovú, ako ranná zora,zrosená prijala ju hora.Znezrady, ako z neba spadlá,medzi oveèky tichá sadla,stydlive �epla: �Tvoja som!��

Za tichých letných veèerov,zôr pozlátených nádherou,keï nebom luna pláva bledá,on snivo na pí��alke hrala milá pri òom krásna sedá�Ach, ��astnej�í bol ako krá¾!

No zrazu, Bo�e, èo sa stalo,to ¾udské ucho neslýchalo!Mesaènej noci za �erana brehu �uhaj jazerana pí��alenke vyhráva si,keï zrazu panna zvodnej krásyvyplula s�a sen z jazera.S údivom �uhaj pozeráa srdce jeho v ú�asezamrie, sa divom zatrasie:nik azda e�te na svetenevidel nikdy takú �enu,rozko� a krásu stelesnenú!S�a zo striebra a z perlete!Bledu�ká, bledá ¾aliove,òadrá s�a z peny, mramorové,dlhoké vlasy zlátenéo oèi � oèi zelené,záhadou bytia zastrené.Pohliadol do tých do oèí

- 54 -


a hlava sa mu zatoèí:pre��astný, láskou omámenýodovzdal du�u zmámenúdo rukú zvodnej vodnej �eny.

Keï pri�la milá jeho pravá,u� sa mu viacej nepozdáva:u� nevábi ho oèú jas,ru�ové líèko, èierne vlasy,nádhera zemskej �enskej krásy �u� ani nepohliadol na òu.K jazeru be�í na pospas,tam vyèkáva si vodnú pannu.A deva zvie, u� ona tu�í,èo v milého sa deje du�i,kde nevery je príèina�I prek¾aje ho � zaklína,by veène, pokým bude �i�,ho veène muèil tú�by citlen po nej, po nej jedinej,devu�ke zradne sklamanej.

Okovov lásky pozbavenýv náruèie vletel vodnej �eny �v�ak tú�ba-kliatba v odpoveïho ku dievèine �enie zpä��_ _ _ _ _ _ _

Zbadala èary vodná �ena.Keï k nej sa vrátil, rozpenenájazera voda vlní sa,o brehy mútne zlostne bije,�íre sa tvoria kolesáa z nich sa panna vynorí.No nepadne mu kolo �ije,le� �a�kú kliatbu hovorí,by za svoju on zradu, vinu,ju veène ¾úbil � �iadnu inú!I zmizla, raz tak spanilá,jak keï sa bola zjavila.

- 55 -

Balady a povesti

V ¾úbosti putách zajatýa dvojnásobne prekliaty,nechápavý a v údesesa poneviera po lese.A zasa smutný z veèerana brehu blúdi jazera�No nieto devy milenej�I vodná panna zmizla bledá�A za muèivej lásky k nejho tú�ba za devu�kou zjedá.V�e na pí��alke zapíska si.No èaro jej, zvuk milohlasý,naprázdno horou vyzneje,u� neprivábi ani jednu,len zmuèí du�u jeho biednua zvý�i �ia¾ beznádeje.Oveèky nemé, bez úèasti,vtaè svoj si chorál peje v chrastí,jazero zlostne tají dumy,bor odmietave, cudzo �umí,ïaleko v�etko � mam a klam �¾adové v�etko bezúèas�ou�

A prekliaty so svojou stras�ou,ne��astný veène � sám a sám�

*

U� dávno tomu, èo sa stalo,no pí��alenky èarohlasv�e v Tatrách poèu� v noèný èas,ako keï v dia¾ke zaznejehlas tú�by a beznádeje�A kto tie zvuky èuje z hory,veène kamsi rád by v sveta chorá du�a veène h¾adá,èo dosiahnu� by chcela radaa èoho v �írom svete niet.

- 56 -


KLEBETNICE

Dievka z bohatého domu,pekná, rúèa e�te k tomu,rada by sa vydávala.I voh¾aèov dosti mala.Ale ka�dý ako príde,tak odídea zas iný �i ten umkne bez príèiny.

Myslí dievka rozhorèeno:�Nie som pekná? Malé veno?�a sa fintí a sa strojí.Otec, mati v poli v znoji,ona k práci nemá èasu:veène pred zrkadlom stojí,musí pesti� svoju krásu.Prasa v chlievci kvièí hladom,husi, kury hynú smädom,ale dievka hluchá-nemák úbo�iatkam citu nemá;na �enícha myslí v strachu:èi ho azda zjedla v hrachu?!

Preèo�e tie nepodary?Mrcha ¾udia? Dáke èary?�Po dobrom to iste neni!�la sa spýta� múdrej �eny.�H¾a-h¾a!� reèie múdra �ena,do zrkadla zah¾adená.�Je to dáka bo�ia kára!Èi pod prahom èi vo stenemáte daèo zaèarené:ktos� �a v dome ohovára!�

- 57 -

Balady a povesti

Letí domov, zvedá � snorízo svetlice do komory,kdeby-ktoby reèi tieto �nebolo ho, ani nieto.Pri�iel nový voh¾aè zasa,dievka sa mu páèi, zdá sa,i on dievke zjavom, ústy.Na chví¾ku ho neopustí,kam on ide, ona za ním(by zas niekto slovom planým!�).On, s�a dobrý gazda, z zvykuv stajne za�iel, ku kàmniku,a tu zázrak! Dobre zcelaod divu tam neomdlela!�Èo sa stalo?Prasa zlostne zakvièalo,zgagotaly husi z chlievka:�Na�a dievka � planá dievka!�

Voh¾aè ta�iel � neodkázal,ani sa viac neukázal.

Roz�elená a i ¾útapochytila metlu z kúta,èo prv èastovala hladomteraz metlou hostí radomna príuèku � za ostudu.Azda teraz mlèa� budú!�

Zasa pri�iel voh¾aè jarý,i myslela, �e sa zdarí,ale zasa prasa kvíka,húska kríka,kohút s pánta kikiríkana dolievku:�Kto�e by vzal planú dievku,starú dievku?��

- 58 -


Voh¾aè ta�iel � neodkázal,ani viac sa neukázal�

Tu jej svitlo, kde je vina!Vzala zrno zo záèina,prasa, kury, husi hostí:�Jedzte moje, moje zlaté,do sýtosti!�A tak denne. Jedly � spaly �ani sa viac neozvaly.

Onedlho ��astná, jará,u� �la s milým od oltára.

- 59 -

Balady a povesti

FILÚZ A STRIGA

V suchú stredu, v súmrak asi,gajdo� Filúz na peci sa vy�ahuje,fa�ianoèky spomína si.

Tri dni tanec, dínom-dánom �po rok celý nebol takýmve¾kým pánom!

Noc prehúdol, preveselila deò celý prespal krátky:fa�ianoèky � to sú sviatky!

Tancovali, jedli, pili do nemoty,bolo ráno, e�te húdol po ulicipopod ploty.

Teraz doma, umilený,podriemkava, bafá z fajky �v mysli e�te ceprpolky, kalamajky.

Je sám. �ena za�la kdesi,ako v ten deò, po susedochstvára� besy.

Je sám� Ticho v dome aniv hrobu �ere,keï tu zrazu vrzgnú dvere

a kto príde? Cupy-lupys�a tieò, �ena prikradla sado chalupy.

- 60 -


Bola pekná? Mladá? Aba!stará iba, kolozubnáje�ibaba.

Nos s�a zobák, ruky hrable, scvrklá celá,ktozná zkadia¾ na ohrabledoletela!

V suchú stredu horou, v poli,ako slýcha�, v�eliká saháveï tmolí,

je�ibaby, strigy, èerti du�elovci:azda pri�la, by im húdolna Inovci.*

Ale ona, stará sova,iba sadla na kraj pieckya ni slova!

Sadla k nemu ani doma.V�e (vraj, kmotre) oò sa otrie,do paroma!

A, vraj: �Kmotre nabok fajku,zagajduj mi dáku rezkúkalamajku!�

�Ale tebe?!� Filúz dobre neodp¾uje,�nech ti, ak chce, èierny z peklazagajduje!�

Zasmiala sa, skokla s piecky,kývla gajdám, zmekotalapo nemecky,

* Na Luciu a na suchú stredu bosorky sa schodia na vrchu Inovci nahostinu a tanec.

- 61 -

Balady a povesti

a tu, ¾udia, aké divy!Piskor zvrieskne, tmelov rastieani �ivý.

A na peci kým on duèí,jeho gajdy, milé gajdy,�dudi-dudi� � len tak huèí,

len tak zuní kopanicouJavorinou,èo bys� amen � nôtou inou!

A tu, ¾udia, neslýchané!Ani strelystaré krpce zpod polièkyvyletely,jak si krepèia, tak si krepèiachy�ou samy,vykrúcajú, pohadzujúnávlakami.

I v �odzemok� sa ti pustiaani �ivéa gajdy len hudú, hudú,s�aby divé.

Stàpol Filúz. Na ostudugajdy samé po kr�teniach, po veseliachchodi� budú

a on mô�e, do paroma,nepozvaný, znevá�enýsedie� doma!�

Skoèí Filúz ani divý.�Nebude� ty v mojom domestvára� divy,

- 62 -


striga z pekla!�Pra�til päs�ou � bum!!zabije je � nech by bolaneutiekla.

Stalo ticho�Krpce skokly pod polièkua gajdence na policis�aby v sníèku�

V�ade tí�� Hej, ale potombola mela,keï Filúzka z posedeniadoletela!

Ak nemali, teraz malibiedu v�ecku:silák Filúz miesto babyzvalil piecku.

- 63 -

Balady a povesti

Obsah

PUSTOVNÍK .............................................................5PUKNUTÝ ZVON ..................................................13NATÁ¼KA ...............................................................16ZAKLIATA SVADBA ..............................................22UMRELEC...............................................................25SIROTA....................................................................28ILÈÍK .......................................................................33UTOPENÁ ...............................................................36ZÁZRAK..................................................................43PRÍSAHA.................................................................49PREKLIATY ............................................................52KLEBETNICE .........................................................56FILÚZ A STRIGA....................................................59Obsah........................................................................63

¼UDMILA PODJAVORINSKÁBALADY A POVESTI

ILUSTROVAL MARTIN BENKA

VYDAL JÁN HORÁÈEK, NAKLADATE¼

BRATISLAVA A TURÈ. SV. MARTIN

TLAÈOU SLOVENSKEJ GRAFIE

V BRATISLAVE

1946

TÚTO KNIHU V ROKU 2003ZDIGITALIZOVAL PESCAN

Pescan

balady a povesti

Documents