verejné financie

Verejné financie

Verejný sektor a verejné financie

1. Nutnosť existencie VSe2. Štát ako ekonomický subjekt3. Rozdielnosť názorov na úlohu štátu4. Podstata VF a ich vzťah k VSe5. Funkcie VF

Verejný sektor a verejné financie

Sektory spoločnosti

SSe VSe

NSe

Štát a jeho funkcie v ekonomickom systéme

1. Štát ako ekonomický subjekt

• pôsobenie štátu

2. Štát ako špecifický ekonomický subjekt

• odlišnosť – moc

3. Chápanie štátu

na trh

na trhu

všeobecná

výlučná

paternalistický koncept

liberálny koncept

Štát a jeho funkcie v ekonomickom systéme

Dôvody zásahu štátu do ekonomiky

• subjektívne

• objektívne

• kolektívna činnosť VSe

mikroekonomické

makroekonomické

mimoekonomické

Štát a jeho funkcie v ekonomickom systéme

Mikroekonomické dôvody

• nedokonalá konkurencia

• externality

• verejné statky

monopol

oligopol

monopolistická konkurencia

pozitívne

negatívne

Vládne zlyhania

• obmedzenosť informácií

• obmedzená kontrola reakcií súkromného sektora

• obmedzená kontrola nad byrokratickým aparátom

• obmedzenia vyplývajúce z podstaty politického procesu

Rozdielnosť názorov ekonómov na úlohu štátu

pozitívna – analýza následkov vládnej aktivity

normatívna – posudzovanie vhodnosti vládnej aktivity

Ekonómia

• neschopnosť presne odhadnúť dôsledky vládnej politiky

• rozdiely v názoroch na správanie sa ekonomiky

• nezhody v hodnotách

Verejné financie

• modernejší pojem

• označujú špecifické finančné vzťahy a operácie prebiehajúce v rámci ekonomického systému medzi autoritami (orgány a inštitúcie) tzv. verejnej správy na jednej strane a ostatnými subjektmi na strane druhej (t. j. občania – domácnosti, firmy a neziskové organizácie)

Vzťah medzi VSe a VF• komplementárny, dichotomický, schizofrenický

Verejné financie

Ekonomická analýza verejných statkov

1. Charakteristika verejných statkov2. Statky zabezpečované verejným sektorom3. Neefektívnosť súkromného sektora pri

zabezpečovaní verejných statkov4. Verejne poskytované súkromné statky

Verejný sektor (Peková, Pilný 2002)

• tá časť národného hospodárstva:- ktorá zabezpečuje VSt pre obyvateľstvo na neziskovom princípe

- ktorá je preto financovaná z finančných prostriedkov sústredených v sústave verejných rozpočtov

- o produkcii ktorého, t. j. produkcii VSt – štruktúre, množstve a kvalite, sa rozhoduje tzv. verejnou voľbou, a to z pravidla nepriamo volenými zástupcami

- ktorá podlieha verejnej kontrole zo strany príslušných kontrolných orgánov (napr. povinný účtovný audit), a občianskej kontrole zo strany občanov

Ekonomické hľadisko členenia statkov

vychádzaz hľadiska spotreby a

vzájomných vzťahov individuálneho uspokojovania

• čisté trhové statky

• čisté kolektívne (verejné, netrhové) statky

• zmiešané kolektívne (verejné) statky

Čisté trhové statky

• individuálne rozhodovanie o výrobe a spotrebe

• deliteľnosť spotreby medzi jednotlivcov

• existencia konkurencie medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ktorá: - na trhu vedie k určeniu ceny

- znamená, že výroba a spotreba sú rivalitné

• úžitok z produkcie a spotreby je individuálny

Čisté kolektívne (verejné, netrhové) statky

sú také statky, z ktorých úžitok majú všetci spotrebitelia

Charakteristické znaky

•nedeliteľnosť spotreby – spotreba je nedeliteľná

•nevylúčiteľnosť zo spotreby

Nedeliteľnosť spotreby – spotreba je nedeliteľná

• nie je možné určiť podiel jednotlivca na spotrebe a teda ani jeho úžitok zo spotreby =>

• nie je možné oceniť jeho spotrebu ani cenou a ani užívateľským poplatkom

• MC na spotrebu = 0 ale MC na výrobu ≠ 0 =>• spotreba jedným užívateľom nebráni spotrebe inému

užívateľovi• nezávislosť (do určitej miery) TC na výrobu na

množstve spotrebiteľov• nedeliteľnosť kvality statku, tzn. - štandard

- možnosť ↓ kvality • rovnosť spotreby ≠ rovnaký pocit úžitku

Nevylúčiteľnosť zo spotreby

• nie je možné vylúčiť jednotlivca (nikoho) zo spotreby

• spotreba jedného užívateľa nebráni spotrebe inému užívateľovi =>=> spotrebitelia medzi sebou nesúťažia

• automatická spotreba (ide o kolektívne, verejné statky) – takúto spotrebu si užívateľ často ani neuvedomuje

Zmiešané kolektívne (verejné) statky

• možná deliteľnosť spotreby

- je možné presne určiť podiel jednotlivca na spotrebe statku =>

- je možné oceniť túto spotrebu užívateľským poplatkom na jednotku spotreby

- je možné vylúčiť neplatiča zo spotreby (ak s vylúčením nie sú spojené nadmerné náklady)

• vylúčiteľnosť možná ale nežiaduca

Statky zabezpečované verejným sektorom

1. Čisté kolektívne (verejné) statkyspĺňajú obidve charakteristiky

Príklady:

•národná obrana - prípad čierneho pasažiera

•požiarna ochrana•spoločenské odsúdenie

2. Vylúčenie zo spotreby možné ale nežiaduce

•očkovaniespoločenské náklady sú väčšie ako individuálne náklady

Statky zabezpečované verejným sektorom• málo vyžívané diaľnice – zavedenie poplatku• vysoké náklady vylúčenia zo spotreby

úžitok (AECD) > strata (EFQm)

Statky zabezpečované verejným sektorom

3. Nedostatočná ponuka statku pri zabezpečovaní SSe

Príklad: maják

A

B

U20

U1

E

Zvýšenie úžitku vládnym zásahom

HÚM bez vládnej

provízie VSt

HÚM s vládnou

províziou VSt

Verejné statky

4. Neefektívnosť poskytovania statkov SSe (most)

strata z blahobytu > straty z uvalenia daní

5. Verejne poskytované súkromné statky

a) straty vzniknuté bezplatnou ponukou statkov pri vysokej elasticite dopytovej krivky

5. Verejne poskytované súkromné statky b) straty vzniknuté bezplatnou ponukou statkov pri nízkej

elasticite dopytovej krivky

Spotreba zmiešaných statkov

• fakultatívna- individuálne preferencie

• prikázaná štátom- preferované (uprednostnené, poručnícke, paternalistické)

=> funkcia preťaženia – zníženie kvality=> riešenie: - modifikované ceny

- prídelový systém

X – vyššia bezpečnosť

Y

hustota premávky (kvantita)0

Bezpečnosť (kvalita)

HPM

A – požadovaná minimálna bezpečnosť

B - optimálna hustota premávky z hľadiska požadovanej

B

A

Funkcia preťaženia – zníženie kvality

Stanovenie užívateľského poplatku

• časť nákladov - vyrovnáva dotácia z VR

• 100 % nákladov- adresná dotácia slabším vrstvám obyvateľstva

• ekonomické nutné náklady a ziskvtedy, keď je užívateľský poplatok určovaný:

- na neziskovom princípe obyvateľom- na ziskovom princípe podnikateľom, firmám pokiaľ daný statok odoberajú

Verejné financieTeória verejnej voľby

Teória verejnej voľby

Voľba

priama demokracia - referendum

nepriama demokracia – cez volených zástupcov

• Problémy prejavovania preferencií

• Problémy zohľadňovania rozdielnych názorov pri agregovaní preferencií

Subjekty verejnej voľby a väzby medzi nimi

Niskanenov model byrokracie - hypotézy

• maximalizuje výšku rozpočtu – moc

• výška rozpočtu nemôže klesnúť pod výšku TC administratívy

• výška rozpočtu vyjadruje hraničný sklon politickej moci k plateniu za služby byrokracie, t. j. vlastne MU činnosti administratívy z pohľadu politika

• byrokracia a politická moc = výmena špecifického statku za špecifický rozpočet

Parkinsonove zákony

• úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet konkurentov

• úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom

• ak existuje čo i len jedna možnosť na odsunutie dôležitého rozhodnutia, či už súkromného alebo obecného, tak ju dobrá byrokracia nájde

Teória verejnej voľby

Hlasovacie mechanizmy

• jednomyseľná zhoda

• väčšinová zhoda- jednoduchá nadpolovičná väčšina (V)

- kvalifikovaná väčšina (2/3, 3/5, ...)

12

qN

VN – počet voličovq – binárna premenná q=0 pre párne N q=1 pre nepárne N

Paradox hlasovania

Rozhodnutie typického voliča pri väčšinovom hlasovacom systéme – prospešnosť zvýšenia verejných výdavkov z pohľadu

jednotlivca

Rozhodnutie typického voliča pri väčšinovom hlasovacom systéme

– celková úroveň úžitku ako funkcia verejných výdavkov

Faktory určujúce prístup k verejným výdavkom

Daňový systém- úžitok ako funkcia vládnych výdavkoch pri paušálnom zdanení

Faktory určujúce prístup k verejným výdavkom

Daňový systém- úžitok ako funkcia vládnych výdavkoch pri progresívnom zdanení

Vplyv rozdielu v príjmoch na dopyt po verejných statkoch

Vplyv rozdielu v príjmoch na dopyt po verejných statkoch

Vplyv rozdielu v príjmoch na dopyt po verejných statkoch

Verejné financieVerejná rozpočtová sústava

1. Podstata a štruktúra VRS2. Charakteristika verejného rozpočtu3. Štátny rozpočet4. Teoretické prístupy k deficitu ŠR

Podstata verejnej rozpočtovej sústavy

• sústava rozpočtovo-finančných orgánov

• sústava rozpočtovo-finančných operácií

• sústava verejných rozpočtov

Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy

Rozpočtová sústava

Sústava VR

Sústava mimorozpočtových

fondov

Sústava rozpočtov

verejnoprávnych neziskových organizácií

územné rozpočtyŠR

obce, mestá VÚC

Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy

Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy

Do sústavy VR zahŕňame:

• nadnárodný rozpočet

• ústredný rozpočet (FR, ŠR)

• rozpočty územných samospráv

• rozpočty verejných podnikov a neziskových organizácií

na úrovništátne fondy

obce, mestá VÚC

nemocenské, zdravotné,

dôchodkové

- likvidácie jadrovo-energet. zariadení...

- bývania- FNM (transformačný)

Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy

Rozpočtová sústava v SR1. štátny rozpočet SR

2. rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov)

3. rozpočty obcí

4. mimorozpočtové fondy:- nemocenské, zdravotné a dôchodkové poistenie- štátne fondy (v roku 2004 Štátny fond likvidácie jadrovo- energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, Štátny fond bývania)- účelové fondy na rôznych úrovniach verejných financií

(Fond národného majetku)

5. rozpočty verejných organizácií

Charakteristika VR

• peňažný fond

• bilancia

• finančný plán, v prípade ŠR je zákonom

• nástroj riadenia a verejnej politiky

Príjmy štátneho rozpočtu

• daňové

- Daň z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

- Dane z majetku

- Domáce dane na tovary a služby

- Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

• nedaňové

• granty a transfery

• príjmy z finančných transakcií(splácanie úverov, pôžičiek a vkladov)

Výdavky štátneho rozpočtu• bežné výdavky

- mzdy, platy, služobné príjmy, . . .

- poistné a príspevok do poisťovní

- tovary a služby

- bežné transfery

- splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi

• kapitálové výdavky

• použitie zdrojov z rozpočtu EÚ

• výdavky na finančné transakcie

Funkcie verejného rozpočtu

• alokačná

• redistribučná

• stabilizačná

Saldo rozpočtu

verejný rozpočet je toková veličina

DEFICIT (schodok) ŠR

bežného

kapitálového

podľa MMF:= primárny schodok + úroky z verejného dlhu

primárny schodok = celkové výdavky bez úrokových platieb - celkové príjmy

Takto definovaný rozpočtový schodok zahŕňa iba hotovostné operácie (nevyjadruje pohľadávky a záväzky, pokiaľ neboli hotovostne realizované) a nezachytáva všetky finančné operácie (FO) VSe (narp. rôzne mimorozpočtové vládne FO).

Deficit ŠR

• štrukturálny • cyklický • celkový

Teoretické prístupy k deficitu ŠR

• Keynesovský prístup• Neoklasický prístup

Verejné financieVerejné príjmy

1. Členenie verejných príjmov2. Neúverové príjmy3. Úverové príjmy

Verejné príjmy

Verejné príjmy

neúverové

úvery, pôžičky

dotácie

dane

poplatky

úverové

Dane• platba:

- obligatórna- nenávratná- neúčelová- neekvivalentná- spr. pravidelná

• asignačná daň

• negatívna daň

• jednorázová daň

• clo

Celkové daňové

zaťaženie

Podiel: daň z príjmu

Podiel: Odvody

zamestna-nec

Podiel: Odvody zamest-návateľ

Mzdové náklady v

USD

Nemecko 52,2 % 18,4 % 17,4 % 16,4 % 59 526

Dánsko 41,3 % 30,2 % 10,6 % 0,6 % 41 252

Česko 42,9 % 7,7 % 9,3 % 25,9 % 23 604

Maďarsko 54,4 % 16,1 % 12,6 % 25,7 % 21 552

Poľsko 42,8 % 5,4 % 20,5 % 17,0 % 19 847

Slovensko 38,5 % 7,1 % 10,6 % 20,8 % 18 215

Celkové daňové zaťaženie

Belgicko 55,5 %

Maďarsko 54,4 %

Nemecko 52,2 %

Česko 42,9 %

Poľsko 42,8 %

Dánsko 41,3 %

Slovensko 38,5 %

USA 30 %

Mexiko 15,3 %

OECD priemer 37,7 %

v mil. Sk

Poplatky

• účelovosť

• dobrovoľnosť

• ekvivalentnosť

Úverové príjmy

Pôžičky:

- návratné- dobrovoľné- nepravidelné

účelové ~ neúčelové

Dotácie

- VR - VR- VR ÚR

Mikroekonomické dôsledky zdaňovania – daňové incidencie

• formálna incidencia• reálna incidencia

• posun daňového bremena

- dopredu, na spotrebiteľa- dozadu, na zamestnanca- na výnosy kapitálu

Smithove kanóny

•daňová únosnosť (spravodlivosť)

•určitosť zdanenia

•pohodlnosť platenia

•úspornosť (efektívnosť)

•spravodlivosť

vyjadrená

Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém

únosnosťou

úžitkom

horizontálna spravodlivosť

vertikálna spravodlivosť

- zdanenie podľa rovnakej absolútnej obete- zdanenie podľa rovnakej proporcionálnej obete- zdanenie podľa rovnakej hraničnej obete

• efektívnosť

Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém

dane nemajú spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku

čo možno najmenšie náklady na správu a výber daní

0

Efektívnosť

Spravodlivosť

(rovnosť)

Vzťah medzi efektívnosťou a spravodlivosťou

Nadmerné daňové bremeno

• dostatočná výnosnosť daní

P2

P0

P1

P

E0

D

S

St

t

Q1 Q0Q

nadmerné daňové bremeno

daňový výnos štátu

B

E1

Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém

Daňový systém by sa mal zostaviť tak, aby uspokojil požiadavky:

•spravodlivého rozloženia daňového bremena,

•efektívnosti využitia zdrojov,

•cieľov makroekonomickej politiky,

•jednoduchej administrácie.

Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém

1. výnos by mal byt dostatočný

2. rozdelenie daňového zaťaženia by malo byť rovnomerné (každý občan by mal platiť spravodlivý podiel)

3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto, kde sa daň ukladá, ale aj jej konečný dopad – daňové incidencie

4. dane by sa mali ukladať tak, aby minimalizovali zásahy do ek. rozhodnutí na inak efektívnych trhoch

Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém

5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a prorastovej politiky

6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňového platcu zrozumiteľný

7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie bez toho, aby sa tým narušovali ostatné ciele