Úvod do vysokoškolského štúdia 2010

Úvod do vysokoškolského štúdia 2010Ondrej Kvasnica - Lucia Šimurdová

a kolektív

2

Obsah

• Učebné zručnosti (opakovanie)

• Ľudský mozog

• Inteligencia

• Techniky zapamätávania

• Príprava na skúšanie

3

Učebné zručnosti (opakovanie)

Podľa postupnosti procesu učenia:

•Učebné zručnosti súvisiace s prípravou na učenie

•Učebné zručnosti súvisiace s procesom učenia sa

o racionálne samostatne sa učiť – pripravovať sa na vyučovanie: používať efektívne techniky zapamätávania, ...

•Učebné zručnosti súvisiace s kontrolou učenia sa

o efektívne sa pripravovať a úspešne skladať skúšky, ...

4

Ľudský mozog I.

Je riadiacou centrálou tela:

• riadi funkcie organizmov,

• riadi správanie,

• spája nové informácie z okolia so spomienkami,

• je sídlom emócií,

• robí z nás to, čím sme.

5

Ľudský mozog II.

• Váži cca 1300 g.• Skladá sa z cca. 100 miliárd nervových buniek.• Dĺžka nervovej siete je asi 100 tisíc km.• Má kapacitu pamäte ako 200 poschodový počítač veľký

ako Nemecko.• Predstavuje 2-3% telesnej hmotnosti, ale spotrebováva 20%

energie človeka.• Jeho denný výkon je 25 W.

6

Ľudský biopočítač 1. Mozgová kôra

2. Thalamus

3. Limbické laloky

4. Hippocampus

5. Amygdala

6. Septálne pásmo

7. RAS

8. Hypothalamus

9. Mozgový kmeň

7

Ľavá hemisféra

• rozum, úsudok, riadi pravú ruku,

• myslí logicky, objektívne,

• spracováva slová alebo texty (verbálne),

• lineárny, sekvenčný spôsob spracovania informácií,

• logicko-matematická, jazyková inteligencia,

• vníma postupne (digitálne).

8

Pravá hemisféra

• pocity, intuícia, kreativita, riadi ľavú ruku,

• myslí emocionálne, intuitívne, subjektívne ,

• spracováva obrazy (neverbálne),

• syntetické spracovanie informácií,

• vníma priestor (nie čas), priestorová, hudobná inteligencia,

• vníma celostne (analógovo).

9

Intelektové schopnosti I.

Galton – popísal vlastnosti intelektu:

• Šírka – schopnosť poňať naraz väčší okruh otázok

• Hĺbka – schopnosť preniknúť do problematiky

• Samostatnosť – schopnosť nájsť problém a spôsob riešenia

• Kritickosť – schopnosť posúdiť vhodnosť a primeranosť

• Pružnosť – flexibilita riešení situácie

• Pohotovosť – schopnosť podať pohotovo a rýchlo primerané riešenie

10

Intelektové schopnosti II.

Inteligencia

• konvergentné,

• inteligenčný kvocient (IQ):

IQ = Mentálny vek / Fyzický vek * 100

Tvorivosť

• divergentné,

• ťažko sa testuje,

• malá vzájomná závislosť.

11

Mnohonásobná inteligencia – 7 inteligencií podľa Gardnera:

1. jazyková,

2. logicko-matematická,

3. priestorová,

4. hudobná,

5. telesno-kinestetická,

6. interpersonálna,

7. intrapersonálna.

12

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (1-5)

1. Moja knižnica s knihami patrí k najcennejšiemu, čo mám.

2. Predtým, ako začnem čítať, hovoriť alebo písať, v duchu počujem slová.

3. Zapamätám si viac z počutých správ z rádia alebo z rozhlasových relácií ako z televíznych správ alebo relácií.

4. Som majstrom v slovných hrách, ako sú napr. Scrable alebo lúštenie krížoviek.

5. Zabávam iných slovnými hračkami, ťažko vysloviteľnými slovami a nezmyslenými rýmami.

13

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (6-9)

6. Keď rozprávam, niekedy ma niekto zastaví a opýta sa na výraz, ktorý používam.

7. Slovenský jazyk, dejepis, a iné humanitné predmety mi v škole šli ľahšie ako matematika a prírodovedné predmety.

8. Keď cestujem, viac pozornosti venujem čítaniu reklám popri ceste ako prírodnej scenérii.

9. Svoje rozprávanie často okorením nejakými príbehmi, čo som čítal.

14

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (10-15)

10. Naposledy som prečítal niečo, na čo som osobitne hrdý, a od iných sa mi za to dostalo uznanie.

11. Ľahko dokážem z hlavy zdvojnásobiť alebo strojnásobiť napríklad dávky receptu alebo iné miery.

12. Matematiku a prírodné vedy som mal v škole najradšej.

13. Často porážam priateľov v hrách , ako sú šachy, dáma, a v rôznych strategických hrách.

14. Rád robím experimenty typu „čo keby...“ , napr. čo keby sa zdvojnásobilo polievanie fikusu v mojej izbe.

15. Ľudia často hovoria, že mám hlavu ako počítač.

15

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (16-22)

16. Zaujíma ma ako fungujú veci okolo mňa.

17. Verím, že všetko sa dá racionálne vysvetliť.

18. Niekedy rozmýšľam v čisto abstraktných pojmoch.

19. Snažím sa nájsť logiku v tom, čo ľudia hovoria alebo robia doma i v práci.

20. Mám dobrý pocit, keď sa niečo meria, zaraďuje do kategórií, analyzuje alebo kvantifikuje.

21. Keď zavriem oči, často mám jasné vizuálne predstavy.

22. Veľmi citlivo vnímam farby.

16

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (23-29)

23. Mám fotografický aparát alebo kameru a zaznamenávam si, čo okolo seba vidím.

24. Ľahko riešim skladačky a vizuálne hry.

25. Stáva sa, že v noci mávam živé sny.

26. Ľahko sa zorientujem na neznámom mieste.

27. Ľudia ma chvália za obrázky alebo náčrty, ktoré nakreslím.

28. V škole mi ľahšie šla geometria ako algebra

29. Ľahko si viem predstaviť, ako by niečo vyzeralo z vtáčej perspektívy.

17

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (30-35)

30. Najradšej čítam bohato ilustrovanú literatúru.

31. Pravidelne sa zaoberám najmenej jedným športom alebo fyzickou činnosťou.

32. Ťažko obsedím dlhé hodiny.

33. Mám rád ručné práce, ako napr. šitie, vyšívanie, vyrezávanie, stolárske práce alebo vytváranie modelov (makiet).

34. Najlepšie myšlienky mi často napadnú, keď som na dlhej vychádzke.

35. Svoj voľný čas najradšej trávim vonku.

18

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (36-40)

36. Pri rozhovore často používam gestá rúk a iné formy reči tela.

37. Aby som sa viac dozvedel o veciach, potrebujem sa ich dotknúť.

38. Mám rád strašidelné filmy, strašidelné jazdy v lunaparku alebo iné zážitky plné napätia.

39. Sám seba by som charakterizoval ako dobre koordinovaného človeka.

40. Novú zručnosť si potrebujem vyskúšať, nestačí mi o nej len čítať alebo ju vidieť na videu.

19

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (41-48)

41. Ľudia o mne hovoria, že mám pekný hlas.

42. Dokážem rozoznať falošný tón.

43. Moja zbierka CD, mp3 alebo mp4 je to najcennejšie čo mám.

44. Hrám na hudobnom nástroji.

45. Môj život by bol ochudobnený, keby nebolo hudby.

46. Často mi v mysli znie nejaká televízna zvučka alebo iná melódia.

47. Ľahko viem vyklepkávať takty nejakej hudby.

48. Ovládam melódie rôznych piesní alebo hudobných diel.

20

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (49-53)

49. Ak počujem melódiu raz alebo dva razy, zvyčajne ju viem zaspievať.

50. Často si vyklepkávam nejaký rytmus alebo si pospevujem, a pritom sa učím alebo niečo študujem.

51. Ľudia často chodia za mnou po radu.

52. Mám radšej kolektívne športy, ako napr. volejbal alebo futbal, než individuálne športy (ako napr. plávanie alebo beh).

53. Keď mám nejaký problém, radšej vyhľadám niekoho, kto mi s ním pomôže, ako by som hľadal riešenia sám.

21

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (54-60)

54. Mám aspoň troch blízkych priateľov.

55. Mám radšej spoločenské hry ako individuálnu zábavu alebo pozeranie videa.

56. Rád učím iných ľudí, čo viem, ako sa robí.

57. Ľudia o mne hovoria, že som rodeným vodcom.

58. Cítim sa príjemne uprostred davu.

59. Rád sa zapájam do spoločenských činností vo svojej práci, farnosti či miestnej komunite.

60. Večer by som trávil radšej s priateľmi na veselej oslave ako sám doma.

22

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (61-66)

61. Často trávim čas tým, že meditujem a premýšľam o dôležitých otázkach života.

62. Navštevoval som seba poznávacie semináre, aby som sa o sebe viac dozvedel.

63. Mám intuíciu a zvyčajne sa naplní.

64. Považujem sa za človeka, ktorá má silnú vôľu a je nezávislý.

65. Ľudia ma niekedy považujú za samotára.

66. Mám zvláštneho koníčka alebo záľubu, ktoré si udržiavam pre seba.

23

Mnohonásobná inteligencia – dotazník (67-70)

67. Mám v živote niekoľko dôležitých cieľov, o ktorých pravidelne rozmýšľam.

68. Radšej by som strávil víkend na samote, ako by som išiel do známej turistickej lokality s mnohými ľuďmi.

69. Píšem si denník alebo osobný záznamník o udalostiach svojho života.

70. Som na voľnej nohe alebo vážne premýšľam o tom, že rozbehnem vlastnú živnosť.

24

Mnohonásobná inteligencia – vyhodnotenie dotazníka

Jednotlivé položky sú usporiadané podľa typu inteligencie:

1 - 10 jazyková11 - 20 logicko-matematická21 - 30 priestorová31 - 40 telesnopohybová41 - 50 hudobná51 - 60 interpersonálna61 - 70 intrapersonálna

Dotazník slúži ako pomôcka, aby ste začali rozmýšľať o svojich najsilnejších a najmenej rozvinutých inteligenciách.

25

Typy inteligencie a učenie I.

Typ učiaceho sa

uprednostňuje je dobrý v najlepšie sa učí

jazykovýčítanie, písanie, rozprávanie

príbehov

zapamätávanie si mien, miest, dátumov a

všedných vecí

hovorením, počúvaním a keď

vidí slová

logicko-matematický

pokusy, hľadanie riešení, prácu s číslami

matematike, logike, rozumových úvahách,

riešení problémov

klasifikovaním, kategorizovaním:

práca s abstraktnými vzorcami riešení

priestorový

kreslenie, stavanie, navrhovanie, snívanie, pozeranie obrázkov,

sledovanie filmov, hru s prístrojmi

predstave vecí, vyciťovaní zmien, čítaní

máp a grafov

vizualizáciu, snívaním, prácou s

farbami a obrázkami

26

Typy inteligencie a učenie II.

Typ učiaceho sa

uprednostňuje je dobrý v najlepšie sa učí

telesno-pohybový

neustály pohyb, reč tela, dotyky

telesných aktivitách (šport, tanec dramatizácia)

pohybom, dotykmi, interaciou s priestorom,

spracovaním inf. pomocou zmyslov

muzikálny

spievanie, počúvanie hudby, hru na

hudobný nástroj, pospevovanie

rozoznávaní tónov, zapamätávaní si tónov,

všímaní si rytmov, dodržiavaní času

v rytmoch, rýmoch melódiách,

s hudbou

inter-personálny

rozhovory s ľuďmi, mnoho priateľov, zapájanie sa do

skupín

chápaní ľudí, vo vedení iných, organizovaní,

komunikácii, manipulácii, urovnávaní konfliktov

informovaním, porovnávaním, spoluprácou,

rozhovormi

intra-personálny

samostatnú prácu, presadzovanie

vlastných záujmov

chápaní seba, zameraní do seba na vlastné pocity,

sny, ciele a záujmy

samostatnou prácou, individuálnymi projektmi,

vlastným prac. tempom

27

Proces učenia I.

• Inteligencia je funkciou skúseností - k procesu učenia v ľudskom mozgu dochádza najlepšie vtedy, keď má bezprostredný zážitok (byť pritom). Len ťažko sa pre učenie uplatňujú tie skúsenosti, ktoré sú sprostredkované (ilustráciami alebo modelmi) alebo na symbolickej rovine (jazykové a matematické symbol).

• Mozog človeka je orgán, ktorý vyhľadáva vzory, nie logicko-sekvenčne - neustále vyhľadáva vzory, aby porozumel prostrediu. Keď vyhľadá vzor, ukladá ho ako program, ktorý vyťahuje keď opäť vyhľadáva nový vzor.

28

Proces učenia II.

• Väčšina užitočných informácií je uložená v programoch - „Učenie je získavanie užitočných programov“. Tvorivosť je schopnosť využívať staré programy v nových kombináciách.

• Vplyv osobnosti - proces učenia závisí aj od toho, ako učiaci prijíma nové informácie, ako si ich organizuje v procese učenia, ako naučené využíva, ako sa rozhoduje a ako zorientuje iných učiacich sa.

29

Logické hádanky: Výťah

• Jeden muž žije na desiatom poschodí a každý deň zíde do práce výťahom.

• Ale keď sa večer vracia, ide na siedme poschodie výťahom a potom peši po schodoch na desiate poschodie.

• Priamo na desiate poschodie ide výťahom iba ak je ešte niekto vo výťahu alebo ak v ten deň pršalo.

• Prečo?

30

Logické hádanky: Výťah - vyhodnotenie

• Ten muž je trpaslík, je menší než ostatní ľudia, a preto nedočiahne, ani nevyskočí, na tlačidlo pre desiate poschodie. Ale môže požiadať ostatných vo výťahu, aby zapli jeho tlačidlo, alebo ho môže stlačiť dáždnikom.

31

Logické hádanky: Susedia (1-5)

• Je rad piatich domov, pričom každý má inú farbu. V týchto domoch žije päť ľudí rôznych národností. Každý z nich chová iné zviera, rád pije iný nápoj a fajčí iné cigarety.

1. Brit býva v červenom dome.

2. Švéd chová psa.

3. Dán pije čaj.

4. Zelený dom stojí hneď vľavo od bieleho.

5. Majiteľ zeleného domu pije kávu.

32

Logické hádanky: Susedia (6-13)

6. Ten, kto fajčí Pall Mall, chová vtáka.

7. Majiteľ žltého domu fajčí Dunhill.

8. Človek z prostredného domu pije mlieko.

9. Nór býva v prvom dome.

10. Ten, kto fajčí Blend, býva vedľa toho, kto chová mačku.

11. Ten, kto chová kone, býva vedľa toho, kto fajčí Dunhill.

12. Ten, kto fajčí Blue Master, pije pivo.

13. Nemec fajčí Prince.

33

Logické hádanky: Susedia (14-15)

14. Nór býva vedľa modrého domu.

15. Ten, kto fajčí Blend, má suseda, ktorý pije vodu.

• Kto chová rybičky?

34

Logické hádanky: Susedia - vyhodnotenie

35

Logické hádanky: Záhradky (1-5)

• Päť susedov má vedľa seba záhradky, na ktorých pestujú 3 druhy plodín: ovocie (jabloň, hruška, orech, višňa), zeleninu (mrkva, petržlen, dyňa, cibuľa) a kvetiny (astra, ruža, tulipán, narcis).

1. Pestujú teda 12 rôznych odrôd.

2. Každý pestuje práve 4 rôzné odrody.

3. Každá odroda je aspoň na jednej záhradke.

4. Iba jediná odroda je na 4 záhradkách.

5. Iba na jednej záhradke sú všetky 3 druhy.

36

Logické hádanky: Záhradky (6-13)

6. Iba na jednej záhradke sú všetky 4 odrody jedného druhu.

7. Hruška je iba na dvoch krajných záhradkách.

8. Peter býva uprostred a nepestuje narcisy.

9. Ten, kto pestuje astry, nepestuje zeleninu.

10. Ten, kto pestuje ruže, nepestuje petržlen.

11. Ten, kto pestuje orech, má zároveň dyňu a petržlen.

12. V prvej záhradke rastie jabloň a višňa.

13. Iba na dvoch záhradkách sa pestuje višňa.

37

Logické hádanky: Záhradky (14-20)

14. Samo má cibuľu a višňu.

15. Laco pestuje práve dve odrody ovocia.

16. Iba na dvoch záhradkách sa pestuje tulipán.

17. Jabloň rastie na jedinej záhradke.

18. Len na jednej z dvoch záhradiek susediacich so Zdenom rastie petržlen.

19. Samo nebýva na kraji.

20. Henrich nepestuje zeleninu ani astry.

38

Logické hádanky: Záhradky (21)

21. Peter má práve tri odrody zeleniny.

• Kto má ktorú záhradku a čo na nej pestuje?

39

Logické hádanky: Záhradky - vyhodnotenie

40

Emocionálna inteligencia– zdôrazňuje ju Goleman:

• Silné emócie značne ovplyvňujú naše hodnotenia a náš pohľad na svet !

Môžeme ovládať svoje city?

• Áno, ale lepšie nepriamo: oddialiť rozhodnutie, nedať sa strhnúť, ...

City treba vedieť:• identifikovať,• zvládnuť,• rozvíjať a vyjadrovať.

41

Pamäť

Sme tým, kým si pamätáme, že sme.

• V tejto jednoduchej vete je vyjadrená asi najpodstatnejšia obava a zároveň motivácia ľudí v smere skúmania a zdokonaľovania svojej pamäte.

• Pamäť je pojem, ktorý označuje množstvo navzájom prepojených procesov. Najvšeobecnejšie by sa dalo povedať, že umožňuje živým organizmom uchovávať informácie.

• Možnosť mať k dispozícii vedomosti, zručnosti, návyky uľahčuje našu uspokojivú realizáciu v tomto svete.

42

Proces používania pamäte

1. Zapamätanie – vštepenie, fixácia a upevnenie zážitku či úkonu v pamäti.

2. Uchovanie – stredný článok procesu; späté so zabúdaním.

3. Vybavenie – reprodukcia (recall) a znovupoznanie (recognition).

43

Typy pamäti I.

Zmyslová - senzorická, ultrakrátkodobá pamäť

• je zložená z bezprostredných vnemov, ktoré nám sprostredkovávajú naše zmysly. Systém senzorickej, niekoľko sekúnd trvajúcej pamäti, je zabezpečovaný senzorickými oblasťami v mozgovej kôre. Zrakové spomienky trvajú asi desatinu sekundy, sluchové maximálne niekoľko sekúnd. Ak im nie je venovaná pozornosť, informácie sa strácajú.

44

Typy pamäti II.

Krátkodobá pamäť

• udržuje informácie približne 20-90 minút. Jej sklad má kapacitu priemerne pre sedem údajov. U rôznych ľudí je to odlišné, norma je päť až deväť. Pri zoznamovaní ste si schopný v priemere zapamätať mená siedmych ľudí. Ak sa zoznamujete s ôsmym človekom, zapamätáte si ho, lebo jeho meno je nové a posledné počuté, ale meno prvého Vám zvyčajne vypadne z pamäti.

45

Typy pamäti III.

Dlhodobá pamäť

• má takmer neobmedzenú kapacitu a uchováva informácie na dlhšie obdobie, od niekoľko hodín, až do konca života.

46

Druhy pamäti – rôzne delenia

• podľa zámeru – neúmyselná a úmyselná;

• podľa myšlienkových operácií – mechanická a logická;

• podľa trvanlivosti – krátkodobá a dlhodobá;

• podľa typu podnetu – motorická, názorná, slovno-logická, emocionálna, ...

47

Faktory ovplyvňujúce úroveň pamäti

• Stav zmyslových orgánov• Vek• Telesné zdravie• Životný štýl• Zdravá výživa – potrava pre telo a mozog• Spánok• Psychické zdravie• Sebaobraz• Motivácia

48

Stratégie na zlepšenie krátkodobej pamäte I.

• Dbajte na to, aby údaje, ktoré chcete prijať, zakódovať si do pamäti, boli zreteľné.

• Kódujte informácie správne. Sústreďte sa, aby ste informáciu nezachytili povrchne, nepresne.

• Používajte na kódovanie informácie všetky možné zmyslové kanály.

• Prijímané údaje selektujte. Vnímajte , ktoré sú dôležité a zbavte sa nepodstatných.

• Nezabúdajte, že Vaša krátkodobá pamäť má obmedzenú kapacitu 7+/- 2 údaje.

49

Stratégie na zlepšenie krátkodobej pamäte II.

• Informácie si opakujte. Je to jedna z najlepších techník zapamätávania.

• Organizujte materiál, ktorý si chcete zapamätať, ak si máte zapamätať rad čísel, zorganizujte si ho do rokov. Miesto dvanásťmiestneho čísla si budete musieť zapamätať len tri údaje o rokoch.

• Využívajte tvorivosť a predstavivosť. Ak si potrebujete zapamätať súbor niekoľkých slov, vytvorte si z nich vetu alebo príbeh. Jednoducho si medzi nimi vytvorte zmysluplné spojenie. Ľahšie si totiž pamätáme materiál, ktorý má nejaký zmysel, ako navzájom neprepojené.

50

Stratégie na zlepšenie krátkodobej pamäte III.

• Trénujte si svoju krátkodobú pamäť kdekoľvek a kedykoľvek môžete.

• Najdôležitejšie - dôverujte si! Presvedčte sa, že si dokážete zapamätať to, čo potrebujete. Pozitívne očakávania zvyšujú pravdepodobnosť, že sa Vám plány podaria.

51

Stratégie na prácu s informáciami v dlhodobej pamäti I.

• Údaje, ktoré si potrebujete zapamätať na dlhšiu dobu dobre prepracujte, pochopte.

• Asociáciami, zmysluplnými spojeniami, môžete prepájať medzi sebou obrazy, zvuky, slová, udalosti, myšlienky. Nové informácie si spájajte s už nadobudnutými, uloženými v pamäti.

• Organizujte si informácie, ktoré si chcete zapamätať, jednotlivé údaje asi ľahšie zapamätáte, ak si ich hierarchicky usporiadate, zatriedite do skupín.

52

Stratégie na prácu s informáciami v dlhodobej pamäti II.

• Zostavovanie plánov, písanie zoznamov, pripravovanie si poznámok k prednáške, kreslenie grafov a používanie diárov, či už v knižnej alebo elektronickej forme, jednoducho organizovanie a plánovanie činností pomáha Vašej perspektívnej pamäti.

• Informácie si najľahšie vybavíte z pamäti v rovnakom kontexte, ako ste ich do nej ukladali.

• Kontext a emočné naladenie má veľkú moc.

53

Stratégie na prácu s informáciami v dlhodobej pamäti III.

• Informácie uložené v dlhodobej epizodickej a sémantickej pamäti si treba občas osviežiť.

• Sprítomňujete si, opakujete informácie uložené vo Vašej pamäti. Opakovaním zamedzujete tomu, aby sa nenávratne stratili v hlbokých archívoch Vašej pamäti.

54

Techniky na uľahčenie zapamätania I.

• reprodukcia učebného materiálu vlastnými slovami, vlastné poznámky,

• hľadanie súvislosti a vzťahov,• delenie prvkov (dlhé rady číslic), • vytváranie spojení,• mnemotechnické pomôcky – najúčinnejšie sú tie, ktoré si

vytvoríme sami.Pravidlá: Jednoduchšie si zapamätáme situácie spojené so silnými emóciami; obraz v porovnaní s obyčajnými znakmi, farby alebo zvuky, rytmus (básničky).

55

Techniky na uľahčenie zapamätania II.

• mnemotechnika – vytváranie básničiek, viet, súvislostí a podobne, ktoré napomáhajú zapamätaniu nesúvisiacich a nelogických informácií.

• akronym – vymyslená kombinácia písmen. Každé písmeno je pomôcka k zapamatávaniu si myšlenky. (Heuristika DITOR: Definuj problém! Informuj sa! Tvor riešenia! Ohodnoť riešenia! Realizuj riešenia!)

• akrostika – vymyslena veta, kde prvé písmeno každého slova je pomôckou k zapamataniu si myšlenky. (Ladenie gitary: Emil Hodil Granát Do Atómovej Elektrárne)

56

Techniky na uľahčenie zapamätania III.

Technika postupností (Derren Brown)• asociovať jednotlivé predmety do dvojíc, vytvoriť si v

hlave čo najbizarnejšiu a najjasnejšiu predstavu kombinácií dvoch výrazov (na zapamätanie si veľkého množstva údajov).

• 3 základné prvky dokonalého obrazu v pamäti:o Obraz by mal byť živý (čo najviac detailov, emócií,

vyvedený do extrému).o Prvky v obraze by mali na seba vzájomne pôsobiť.o Obraz by mal byť neobvyklý.

57

Techniky na uľahčenie zapamätania IV.

Technika miest• asociovať jednotlivé predmety s dobre známym prostredím

(byt, cesta domov, ...),• je tým eliminovaná hrozba pretrhnutia postupnosti.

58

Koľko si pamätáme? (P. Roy, 1992)

59

Ktorú časť výkladu si zvyčajne pamätáte najviac?

Začiatok – stred – koniec?• najlepšie si pamätáme začiatok a koniec

60

Ebbinghausova krivka zabúdania

61

Závislosť zapamätania materiálu od rozsahu materiálu

• Čím rozsiahlejší materiál, tým dlhší čas potrebný na naučenie jedného slova:

Počet slabík predložených na

zapamätanie

Čas potrebný na naučenie jednej slabiky (v sek.)

7 3

12 14

24 29

36 42

62

Ako pamäti pomôcť? I.

• Cvičme (trénujme, namáhajme) svoju pamäť – každodenné dvadsaťminútové cvičenie: zapamätanie si obrázkov, zoznamy ľudí, názvy ulíc, odchody vlakov, texty piesní, básne, vtipy, počítanie bez kalkulačky, cudzie slovíčka, lúštenie krížoviek, riešenie rébusov, hádaniek, sudoku, logické spoločenské hry, šach, vedomostné súťaže, orientácia poslepiačky, ...

63

Ako pamäti pomôcť? II.

• Pomôžme telu a sústreďme sa – pohyb (prekrvenie mozgu), strava (lecitín v arašidoch a sóji, vitamíny B v obilninách a strukovinách, káva iba 90´ a čokoláda 20´ povzbudenie), spánok, uvoľnenie („Stres je zmizík pamäte“), cvičenia koncentrácie (používanie nedominantej ruky), ...

64

Cvičenia na trénovanie krátkodobej pamäti I.

• Prečítajte si pozorne nasledujúci zoznam slov a pokúste sa zapamätať sa ich čo najviac. Skúste to zvládnuť v priebehu minúty. Po minúte, nepozerajúc na predlohu, si zapamätané slová zopakujte alebo napíšte:

maslo dom pesstolička

pero okno televízor mapavolant srdce slnko kvet

65

Cvičenia na trénovanie krátkodobej pamäti II.

• Prečítajte si pozorne nasledujúci zoznam slov a pokúste sa zapamätať sa ich čo najviac. Skúste to zvládnuť v priebehu minúty. Použite stratégiu viacnásobného kódovania. Okrem toho, že si slová prečítate, povedzte a zopakujte si ich nahlas. Po minúte, nepozerajúc na predlohu, si zapamätané slová zopakujte alebo napíšte:

mlieko hrad mačka stôlpapier dvere rádio kompasbrzda oko mesiac strom

66

Cvičenia na trénovanie krátkodobej pamäti III.

67

Cvičenia na trénovanie krátkodobej pamäti IV.

68

Cvičenia na trénovanie krátkodobej pamäti V.

• Pozerajte sa 10 sekúnd na písmená, potom ich napíšte:

M O Q S U Z A C E G I K

• Koľko ste si z nich zapamätali?

• Aký postup ste si zvolili na zapamätanie uvedených čísel?

• Čo vám pomohlo, aby ste si ich zapamätali čo najviac?

69

Cvičenia na trénovanie krátkodobej pamäti VI.

• Pozerajte sa 10 sekúnd na číslice, potom ich napíšte:

101100100001

• Koľko ste si z nich zapamätali?

• Aký postup ste si zvolili na zapamätanie uvedených čísel?

• Čo vám pomohlo, aby ste si ich zapamätali čo najviac?

70

Príprava na skúšanie I.

• Najlepšou prípravou na skúšky je pravidelné štúdium, vrátane opakovania a učenia sa poznámok z výučby po každej prednáške.

• Tiež je nutné aspoň dva dni pred skúškou si vyčleniť na opakovanie celého učiva.

• Na začiatku prípravy na skúšku je vhodné vypracovať si reálny plán štúdia a v priebehu učenia sa ho snažiť maximálne dodržiavať.

71

Príprava na skúšanie II.

• Tiež je vhodné vytvoriť si grafické pomôcky, ktoré pomôžu učivo pochopiť a zapamätať si ho, napr.: časovú krivku, prehľadnú mapu alebo model teórie.

• Učivu, ktoré študent pokladá za najťažšie je potrebné venovať zvláštnu pozornosť. Slabé miesta treba vopred odhaliť a snažiť sa na nich najviac pracovať.

• Pred skúškou je potrebné dobre sa vyspať a absolvovať ju s plným žalúdkom.

72

Formy skúšania

• písomne,

• ústne,

• prakticky,

• cez internet,

• kombinované,

• a iné.

73

Formy hodnotenia

z – zápočet

• na konci semestra, hodnotí sa: absolvoval – neabsolvoval.

kz – klasifikovaný zápočet

• na konci semestra alebo v skúškovom období ,

• hodnotí sa: klasifikačným stupňom.

s – skúška

• v skúškovom období po absolvovaní zápočtu,

• hodnotí sa: klasifikačným stupňom.

74

Klasifikačná stupnica

• Hodnotenie výsledkov študenta sa uskutočňuje šiestimi klasifikačnými stupňami:

A - výborne (vynikajúce výsledky) = 1

B - veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) = 1,5

C - dobre (priemerné výsledky) = 2

D - uspokojivo (prijateľné výsledky) = 2,5

E - dostatočne (výsledky spĺňajú minimálne kritériá) = 3

FX- nedostatočne (vyžaduje sa ďalšia práca) = 4

75

Kreditový systém

• Za každý klasifikovaný predmet (A-E) prislúcha stanovený počet kreditov.

• Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.

• Počet kreditov na pokračovanie v štúdiu na dennej forme je:

o za prvý semester (v I. roku) Bc. štúdia – 15 kreditov,

o za akad. rok Bc. alebo Ing. štúdia – 30 kreditov.

76

Vážený študijný priemer

• používa sa na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta vo vymedzenom období,

• vypočíta sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselného hodnotenia pre všetky predmety zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných študentom za dané obdobie.

Ďakujem za pozornosť!