prijatie eura na slovensku zdenko krajčír

Ministerstvo financií Slovenskej republikywww.finance.gov.sk

Prijatie eura na SlovenskuPrijatie eura na Slovensku

Zdenko KrajčírZdenko Krajčír

Seminár MFČR: „Makroekonomické výhledy České republiky“, Smilovice, 6. máj 2008

6.5.2008 www.finance.gov.sk 2

Ministerstvo financiíSlovenskej republiky MF SRMF SR

Štruktúra prednášky:

1) Cesta k prijatiu eura

2) Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura

3) Ekonomické hľadisko prijatia eura (plnenie kritérií a ich udržateľnosť)

1. Cesta k prijatiu eura

Cieľ vstupu do eurozóny už v programovom vyhlásení vlády z novembra 2002.

Stanovenie termínu 1.1.2009 v dokumente „Národný plán zavedenia eura“ v júli 2005.

Potvrdenie termínu 1.1.2009 v programovom vyhlásení vlády z augusta 2006.

„Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike“

- júl 2003, spolupráca NBS a MF SR, široká diskusia na verejnosti- porovnáva výhody a nevýhody vstupu do eurozóny, vymedzuje kritériá a stav nominálnej a reálnej konvergencie

„Konkretizácia stratégie prijatia eura v Slovenskej

republike“

- september 2004- venuje sa hodnoteniu plnenia maastrichtských kritérií a konvergencie SR, vymedzuje etapy prístupového procesu a rámec technicko-organizačnej prípravy zavedenia eura

Základné dokumenty - ekonomické

Základné dokumenty – technicko-organizačné

„Koncepcia vypracovania Národného plánu zavedenia eura v SR“

január 2005

„Národný plán zavedenia eura v SR“

júl 2005, aktualizácia marec 2007 a 2008, obsah:

- stanovenie termínu 1.1.2009- organizačné a technické úlohy súvisiace so zavedením eura (na úrovni výborov a inštitúcií)- definovanie pozície splnomocnenca a role ministra financií- vyhodnocovanie a zverejňovanie plnenia úloh je každý polrok v pravidelnej správe

2. Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura

Splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura

• Zaoberá sa koordináciou prípravných prác na zavedenie eura v SR

• Aktívne koordinuje technicko-organizačného zabezpečenie a prípravy zavedenia eura

• Komunikuje s verejnosťou a domácimi aj zahraničnými inštitúciami

Zákon o zavedení meny euro v SR (Generálny zákon) č. 659/2007 Z.z.

• Schválený NR SR 28. 11. 2007, účinnosť nadobudol 1. januára 2008 (a niektoré ustanovenia od 1.1.2009)

• Ustanovuje zavedenie eura na Slovensku, prepočet SKK na EUR, pravidlá duálneho zobrazovania cien

• Stanovuje pravidlá kontroly a dozoru nad celým procesom zavedenia eura

• „Big-Bang“ scenár (zavedenie súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu)

• Duálne zobrazovanie cien – povinné po stanovení konverzného kurzu (od júla 2008 do decembra 2009)

• Krátky duálny obeh – od zavedenia eura 16 dní

2.4 Zásady zavedenia eura

• Nepoškodenie občana – pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne

s tým spojené poplatky – peňažné sumy v styku so štátom budú zaokrúhľované na 1 eurocent v

prospech občanov (s výnimkou pokút za prekročenie rýchlosti)• Zavedenie eura neovplyvní platnosť zmlúv a iných právnych nástrojov

3. Ekonomické hľadisko prijatia eura

Pri rozhodovaní o prijatí eura boli vykonané rozsiahle analýzy o jeho ekonomickej výhodnosti, resp. nevýhodnosti

Výsledok: rozhodujúca prevaha výhod nad nevýhodami (príspevok k ekonomickému rastu cca 0,7 p.b. ročne).

Distribučné efekty neboli doteraz zvlášť analyzované – predpoklad, že väčší koláč umožní prípadné kompenzácie

(1) kritérium deficitu verejnej správy

Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP.

• Rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 predpokladá deficit verejnej správy vo výške 2,9% HDP v roku 2007, pričom na základe fiškálnej notifikácie EUROSTAT-u (apríl 2008) dosiahol deficit verejnej správy výšku 2,2% HDP.

• V strednodobom horizonte je cieľom splnenie strednodobého cieľa v roku 2010 vo výške -0,8% HDP a v roku 2011 sa po prvýkrát predpokladá vyrovnané saldo

V – Východiská rozpočtu 2009-2011

0,9 0,8 0,4-0,5

1,3 1,21,3

1,3 1,32,7 2,4 2,0

0,81,2

0,00,81,72,02,2

2,83,7

-1,5-1,0-0,50,00,51,01,52,02,53,03,54,04,5

2 003 2 004 2 005 2 006 2 007 2008V 2009V 2010V 2011V

Náklady II. piliraDeficit VS bez nákladov na II.pilierreferenčná hodnotaSeries4

3.1 Nominálne plnenie maastrichtských kritérií

(2) kritérium hrubého verejného dlhu

Verejné financie: za posledný rok pred hodnotením, celkový hrubý verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.

• Podiel hrubého verejného dlhu na HDP sa pohybuje hlboko pod referenčnou hodnotou 60% HDP

• Zo strednodobého hľadiska sa očakáva stabilizácia tejto hodnoty na úrovni približne 25% HDP

V – Východiská rozpočtu 2009-2011

42,4 41,4

34,230,4 29,4 29,2 28,2 27,1 25,2

10152025303540455055606570

2 003 2 004 2 005 2 006 2 007 2008V 2009V 2010V 2011V

Hrubý verejný dlhreference value

(3) kritérium cenovej stability

Definícia:

Priemerná inflácia v kandidujúcej krajine (SR) meraná indexom HICP za posledných 12 mesiacov pred hodnotením nesmie prevýšiť priemernú infláciu najviac troch krajín EÚ s jej najnižšou mierou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu .

Aktuálne (Mar 08): 2,2% vs. ref. hodnota 3,2%

HICPRefer. hodnota

(4) kritérium dlhodobých úrokových sadzieb

Aktuálne (Mar 08): 4,53% vs. ref. hodnota 6,46%

Definícia: Priemerná dlhodobá úroková sadzba v SR meraná podľa výnosov vládnych dlhopisov denominovaných v SKK s približne 10 ročnou dobou do splatnosti nesmie byť za posledných 12 mesiacov pred hodnotením vyššia ako priemerná úroková sadzba (za rovnakých podmienok) najviac troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 2 percentuálne body.

SKK 10Y

referenčná hodnota

(5) kritérium stability nominálneho výmenného kurzu

- v rámci ±15%-ného pásma zatiaľ spoľahlivo plnené

Definícia:Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do ERM II. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma (±15%), musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

Prehľad plnenia nominálnych maastrichtských kritérií

Kritérium Referenčná hodnota Stav plnenia v SR

Verejné financie Deficit verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 nesmie presiahnuť 3 % HDP 3% 2,2%*(predbežne za 2007)

Hrubý verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP 60% 29,4%(predbežne za 2007)

Inflačné kritérium Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie presiahnuťpriemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.

3,23% 2,22%(marec 08)

Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb

Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami vo oblasti cenovej stability o viac akodva percentuálne body

6,46% 4,53%(marec 08)

Stabilita výmenného kurzu

Dva roky pred hodnotením musí byť Slovenskákoruna zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, koruna sa musí pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia

Slovenská koruna vstúpila do ERM II v novembri 2005;

centrálna parita sa revalvovala k 19.3.2007; kurz sa po celý čas pohybuje bezpečne v povolenom pásme

okolo centrálnej parity

* vrátane nákladov spojených s II. pilierom dôchodkovej reformy

3.2 Udržateľnosť inflácie• Domáce ekonomické prostredie je neinflačné z hľadiska

interných podmienok: – zdravý rast hospodárstva– tempo rastu produktivity práce bezpečne nad rastom miezd– mierny rast spotreby vlády a znižovanie deficitu– primeraný rast úverov obyvateľstva vo vzťahu ku stavu

zadlženosti

• Tlaky na infláciu vychádzajú najmä z externého prostredia:– rast cien ropy a ropných produktov– rast cien potravín a potravinárskych komodít

• Inflačné tlaky majú najmä globálny charakter – zdvíhajú infláciu aj v eurozóne, zdvíhajú referenčnú hodnotu kritéria

• Udržateľnosť ovplyvní aj stanovenie konverzného kurzu – nesmie byť podhodnotený

Možné inflačné riziká a reakcia SR (1)

Riziko: vysoký rast a prehrievanie ekonomiky SR (podľa EK) a s tým spojené tlaky na infláciu!

Reakcia: vysoký ekonomický rast je výsledkom štrukturálnych zmien, najmä vo väzbe na prílev zahraničného kapitálu a rozšírenia výrobných kapacít. Takýto rast nespôsobuje inflačné tlaky.

Riziko: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vyústi do mzdových tlakov na infláciu a k prehrievaniu ekonomiky!

Reakcia:• Rast produktivity práce dlhodobo nad rastom miezd• Podpis dokumentu „Deklarácia spoločenskej zhody

zaviesť euro v SR“, kde sa orgány tripartity zaviazali rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pri raste miezd

• Zamestnávanie občanov iných krajín• Prispôsobenie vzdelávania k potrebám trhu• Rast miery ekonomickej aktivity (SR 69%, EÚ 73%)

Riziko: Prostriedky z eurofondov spôsobia zvýšenie inflácie!

Reakcia: • Slovensko je malá a otvorená ekonomika a

väčšina prostriedkov EÚ sa prejaví v náraste dovozov a nie v inflácii.

• Fondy EÚ smerujú hlavne do rozvoja infraštruktúry a ľudského kapitálu, čo spôsobí nárast rastového potenciálu ekonomiky.

Riziko: Vysoký rast úverov môže viesť k prehrievaniu ekonomiky!

Reakcia: Dynamika úverovej aktivity je vysoká hlavne kvôli nízkej východiskovej pozícii a taktiež v porovnaní s inými novými krajinami EÚ je objem úverov v ekonomike relatívne nízky.

Riziko: Inflácia v SR je nízka kvôli výraznému posilneniu koruny!

Reakcia: • Posilňovanie kurzu koruny je priamym odrazom rastu

konkurencieschopnosti (bez negatívnych vplyvov na export).

• Vplyv kurzu na infláciu je podľa analýz MF SR aj NBS relatívne nízky (1% zmena kurzu spôsobí zmenu inflácie o 0,15 – 0,25 p.b.).

• Jadrová inflácia v posledných rokoch nikdy nebola vysoká, výkyvy boli spôsobené hlavne administratívnymi zásahmi.

Možné inflačné riziká a reakcia SR (6)Riziko: Rast cien potravín, vzhľadom na ich vyšší

podiel v spotrebnom koši, spôsobí vyšší nárast inflácie oproti ostatným krajinám eurozóny!

Reakcia: • Postupnou konvergenciou sa bude podiel

potravín v spotrebnom koši znižovať a približovať sa podielu vyspelejších krajín.

• Rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ.

• Rast cien je dočasný fenomén

Rast cien potravín v krajinách EÚ

pt cy nl it uk fr lu gr ea be se eu es pl defi

dk sk at ie mt

cz ro si hu ee lt lv bg

- rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ

-iba 2 z 12 nových členských krajín mali tempo rastu cien potravín nižšie ako SR (Cyprus, Poľsko)

Marec 2008, medziročne (%)

Zdroj: Eurostat

Rast cien potravín v krajinách EÚ

pt cy nl it uk fr lu gr ea be se eu es pl defi

dk sk at ie mt

cz ro si hu ee lt lv bg

Zdroj: Eurostat

Slovensko: 7,6%

Európska únia: 6,9%

Rakúsko: 7,7%

Česká republika: 10,6%

Maďarsko: 13,1%

Lotyšsko: 20,8%

Bulharsko: 23,8%

Rast celkovej HICP inflácie

Slovensko: 3,6%

Európska únia: 3,7%

Rakúsko: 3,5%

Česká republika: 7,1%

Maďarsko: 6,7%

Lotyšsko: 16,6%

Bulharsko: 13,2%

Zdroj: Eurostat

nl uk pt se dk de fr at fi it ea sk ie eu mt lu pl gr be cy es si hu cz ro ee lt bg lv

3.3 Udržateľnosť plnenia fiškálnych kritérií

• Fiškálne ciele schválených Východísk RVS 2009-2011:

(v % HDP)200

72008E

-2,2 -2,0 -1,7 -0,8 0,0

29,2 28,2 27,1 25,2

Saldo VS (bez vplyvu II. piliera)

-0,9 -0,8 -0,4 0,5 1,3

Hrubý dlh VS

Saldo VS

E – odhad, V – Východiská RVS

• Vyrovnané hospodárenie v roku 2011• Bez vplyvu II. piliera prebytok už v roku 2010

Ďakujem za pozornosť

Zdenko KrajčírZdenko Krajčír

riaditeľ IFPriaditeľ IFPMinisterstvo financií SRMinisterstvo financií SR

tel.: +421 2 5958 3226tel.: +421 2 5958 3226

e-mail: e-mail: zdenko.krajcir@mfsr.skzdenko.krajcir@mfsr.sk

prijatie eura na slovensku zdenko krajčír

Documents

eura dehart environmental scientist

nacionalne strane kovanica eura

trieda priezvisko meno prijatie - číslo listu

zdenko domancic - neslucene sposobnosti coveka

zdenko lazor pesme pogled

eura tutela professionista - mioassicuratore · mod. 17283...

zaštitno kodiranje - zdenko vrdoljak

cjenovnik usluga -...

prof. dr zdenko - core

prijatie študentov na radnici veríme - banská...

aktivnosti turističkog - mint.gov.hr koristenja esi...

priča od milijun eura

epoha seobe naroda - zdenko vinski

zdenko adelsberger - auditiranje isms

uređuje: zdenko barišić

zavedenie eura na slovensku

eura drives english

dr.sc. zdenko klepić

adelsberger zdenko implementacija iso27001 2013

welcome to eura cape town!...november 2016 brexit update...