lety umelých kozmických telies

Lety umelých kozmických

teliesMichal Kacej 1.BMichal Kacej 1.B

Čo je to umelé kozmické teleso ?

je to objekt, vytvorený človekom, ktorý sa pohybuje vesmírom. Z hľadiska funkcie ich zvyčajne rozdeľujeme na :

funkčné kozmické telesá, medzi ktoré patria umelé družice, kozmické sondy, kozmické lode a kozmické stanice

nefunkčné kozmické telesá, najmä od funkčných telies oddelené posledné stupne nosných rakiet a ďalšie už nepotrebné časti a úlomky vzniknuté rozpadom alebo explóziou umelých kozmických telies, zvyčajne súhrnne označované ako kozmický odpad.

Ako sa tieto telesa dostanú do Ako sa tieto telesa dostanú do vesmíru? vesmíru?

Nosnou raketou (kozmický Nosnou raketou (kozmický nosič)nosič)

RaketoplánomRaketoplánom

Čo sa pokladá za funkčné kozmické teleso?Čo sa pokladá za funkčné kozmické teleso?

hmotný objekt, ktorý vykoná okolo Zeme najmenej jeden úplný obeh, alebo zotrvá v kozmickom priestore najmenej 90 minút

prvým umelým kozmickým telesom bola družica Sputnik 1

prvým československým umelým kozmickým telesom bola družica Magion 1

SputnikSputnik 4. októbra roku 1957 vypustil

vtedajší Sovietsky zväz prvú umelú družicu bola vypustená z kozmodrómu Bajkonur . Bol to Sputnik 1, hliníková guľa s priemerom iba 58 cm a hmotnosťou 83 kg. V priebehu svojho krátkeho pobytu vo vesmíre skúmal zemskú atmosféru. 4. január 1958 táto družica zanikla. O mesiac neskôr bola vypustená družica Sputnik 2 a v nej bol prvý živý tvor vypustený do vesmíru – pes Lajka.

IUEIUE Jednou z družíc je IUE

(International Ultraviolet Explorer – Medzinárodný ultrafialový bádateľ). Monitoruje ultrafialové kozmické žiarenie. Bola vypustená roku 1978 a predpokladanou životnosťou 3 roky, ale pracuje ešte stále. Prenos obrazu z družice do monitorovacích pozemných staníc – jednej v Amerike a jednej v Španielsku – trvá iba 8 minút.

Kozmické sondyKozmické sondy

Kozmické sondy sú bezposádkové lode, vyslané do vesmíru, aby skúmali slnečnú

sústavu a informovali nás o nej. Urobili mnohé objavy, ktoré by zo Zeme neboli možné.

Navštívené boli všetky planéty okrem Pluta, Slnko, kométy a planétky.

Sonda GalileoSonda Galileo Kozmická sonda Galileo

bola vypustená roku 1989. Po šesťročnej ceste sa koncom roku 1995 dostala k Jupiteru. Najväčšia časť sondy – orbitálny modul – bude ďalšie dva roky krúžiť okolo planéty a jej najväčších mesiacov. Zostupná menšia časť sondy vnikne do atmosféry Jupiter kvôli výskumu planéty zblízka.

Sonda VikingSonda Viking V priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia

Američania aj Rusi vypustili sondy, ktoré obiehali Mars a pristáli na ňom. Pristávacie moduly sond Viking 1 a Viking 2 úspešne pristáli na povrchu Marsa v júli a septembri 1976. Vyslali na Zem takmer 3 000 snímok, študovali marťanskú pôdu robili meteorologické merania a hľadali stopy života.

ZáverZáver

...

KONIEC KONIEC