crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../s/da926ec9510548999a81194cb745862e.docx · web viewpred a po piatom...
Post on 13-Feb-2020
1 Views
Preview:
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
Evidenčné číslo 1130 972
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA A SPRACOVANIE
PŠENICE LETNEJ FORMY OZIMNEJ V PODNIKU MPC
CESSI SPIŠSKÁ NOVÁ VES
2011 Erika Sopková
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA A SPRACOVANIE PŠENICE LETNEJ
FORMY OZIMNEJ V PODNIKU MPC CESSI SPIŠSKÁ NOVÁ VES
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študijný program: Agropotravinárstvo
Študijný odbor: 6.1.13 Spracovanie
Poľnohospodárskych výrobkov
Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby
Školiteľ: prof. Ing. Richard Pospišil Dr.
2
Nitra 2011 Erika Sopková
Čestné vyhlásenie
Podpísaná vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Pestovateľská technológia
a spracovanie pšenice letnej formy ozimnej v podniku MPC CESSI Spišská Nová Ves“
vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Ordzovanoch 27.04.2011
...............................3
Poďakovanie
Touto cestou si dovoľujem poďakovať prof. Dr. Ing. Richardovi Pospišilovi za jeho
odborné rady a vedenie, ktoré mi poskytol pri vypracovaní bakalárskej práce.
Ďakujem aj podniku MPC CESSI Spišská Nová Ves, ktorý mi poskytol potrebné
podkladové materiály na vypracovanie bakalárskej práce.
4
ABSTRAKT
Pšenica letná forma ozimná je obilnina, z ktorej sa ďalším spracovaním získava múka.
Úroda pšenice letnej formy ozimnej je ovplyvnená celým radom požiadaviek. Dôležité je
rešpektovať požiadavky tejto plodiny na pôdu a zabezpečiť ochranu porastov pred škodlivými
činiteľmi.
Náročnosť pšenice letnej formy ozimnej na pestovateľské požiadavky vyplýva na jej
technologickú hodnotu, ktorá závisí od dôkladnej prípravy pred sejbou a na sejbu. Dôležitým
ukazovateľom je aj výber vhodnej odrody v daných klimatických podmienkach. Nesmieme
zabúdať, že dôležité je hnojenie a ošetrovanie pšenice letnej formy ozimnej počas vegetácie.
Veľmi dôležitý je zber a minimálne poškodenie pšenice letnej formy ozimnej pri zbere,
pretože tým sa zvýši jej hodnota pri spracovaní.
Predkladaná bakalárska práca sumarizuje vybrané poznatky o pestovaní pšenice letnej
formy ozimnej v podmienkach Slovenskej republiky a jej spracovaní v MPC Cessi Spišská
Nová Ves.
MPC Cessi Spišská Nová Ves je spracovateľom pšenice letnej formy ozimnej. Tento
podnik je rozdelený na tri samostatné závody spoločnosti – mlyn, pekáreň s cukrárňou
a cestovinárne. Sortiment týchto samostatných závodov tvorí niekoľko stovák mlynských,
pekárskych a cukrovinkárskych výrobkov.
Obilie prijaté do mlyna prechádza dôkladnou kontrolou už pred príjmom do obilných
síl, kde sa skladuje a ošetruje. Pravidelne sa dohliada na teplotu zrna, aby sa nepoškodilo.
Z obilných síl putuje na čistiace linky, neskôr prechádza tzv. ,,kropením“. Týmto procesom
získava požadovanú vlhkosť 15.4 – 15.7 % a nechá sa odležať. Táto lehota je priamo úmerná
druhu pšenice a ročnému obdobiu, spravidla je to však 10 až 16 hodín. Obilie potom putuje do
mlecích strojov, kde ho valcové stolice premieľajú a preosievajú. Jednotlivé druhy múk idú na
priamy predaj, alebo na ďalšie spracovanie v pekárňach a cukrárňach.
V návrhoch na využitie a záveroch poukazujeme na význam a spôsob pestovania
a spracovanie pšenice letnej formy ozimnej, ako aj na jej spracovateľské uzly v MPC Cessi
Spišská Nová Ves.
5
Kľúčové slová: pšenica letná forma ozimná, pestovanie, spracovanie, mlyny, pekárne,
cestovinárne
ABSTRACT
Winter wheat is a grain from which flour is obtained by further processing. The harvest
of the winter wheat is affected by a range of requirements. It is important to respect
requirements of this crop on the land and ensure protection of the crops against harmful
agents.
The heftines of winter wheat to growing demands emerge from technological value
which depends on thorough preparation before sowing and at sowing. Important indicator is
the selection of suitable varieties in a given climatic conditions. We must not forget to
fertilize the winter wheat during vegetation.
Collection and the minimal damage of winter wheat at the harvest is very important
because it will increase its value by processing on the mill and bakery products. The presented
bachelor´s work summarizes selected findings of the cultivation of winter wheat in the Slovak
Republic conditions and its processing in the MPC Cessi Spišská Nová Ves.
MPC Cessi Spišská Nová Ves is a processor of the winter wheat. This factory is divided
into three separate parts of the factory - mill, bakery with confectionery and factory producing
pastries. Assortment of these individual factories is created by several hundred mill, bakery
and confectionery products. Crop taken to the mill passes through a thorough inspection
before income into grain silos where is stored and maintained.
The temperature of the grain is monitoring regularly to prevent damage. From grain silos
passes materials for cleaning lines, later passes throught so called "sprinkling". By this
process it acquires required moisture 15.4 - 15.7%, and is left to ripen.
This period is directly proportional to the type of the wheat and the season but it is in
generally from 10 to 16 hours. After then corn goes into milling machines where it is milled
and sieved by milling machines. Individual types of flours go directly to the sales or for
further processing in bakeries and confectioneries. In the proposals for the use and
conclusions we point to the importance and the growing of winter wheat as well as the main
processing units in MPC Cessi Spišská Nová Ves.
6
ZOZNAM SKRATIEK
MPC Mlyny pekárne a cestovinárne
HTZ hmotnosť tisícich zŕn
PVK plnosť vodnej kapacity
7
OBSAH
ÚVOD...............................................................................................................................9
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY....................................11
1.1Význam pestovania pšenice letnej formy ozimnej...............................................11
1.2 Nároky pšenice letnej formy ozimnej na prostredie............................................17
1.2.1 Pôdne podmienky.......................................................................................17
1.2.2 Klimatické podmienky...............................................................................19
1.2.3 Výživa a hnojenie......................................................................................21
1.2.4 Základná príprava pôdy a sejba..................................................................26
1.2.5 Ošetrovanie počas vegetácie.......................................................................32
1.2.6 Zber a pozberová úprava pšenice letnej formy ozimnej.............................33
2 CIEL PRÁCE.............................................................................................................36
3 MATERIÁL A METODIKA....................................................................................37
3.1 Pestovanie a spracovanie pšenice v MPC CESSI Spišská Nová Ves................37
3.2 MPC Cessi Spišská Nová Ves............................................................................38
3.3 Technologický postup pri výrobe múk...............................................................41
3.4 Múka – základ pekárenských a cukrárenských výrobkov..................................47
4 ZÁVERY A NÁVRHY NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV......................................53
5 POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................55
PRÍLOHY.......................................................................................................................59
8
ÚVOD
V súčasnej etape rozvoja našej spoločnosti je dosiahnutie sebestačnosti v surovinovej
základni pre potravinársky priemysel a tým aj pre výživu obyvateľstva jedna
z najrozhodujúcejších úloh poľnohospodárstva. Ak uvážime, že počet obyvateľov vzrastie,
rozhodujúcou skutočnosťou riešenia potravinovej otázky v oblasti poľnohospodárstva ale aj
spracovateľského priemyslu bude racionálna intenzifikácia využívajúca výsledky vedy,
výskumu a pokrokovej praxe. Súčasne s tým treba mať na zreteli aj zabezpečenie
zodpovedajúcej kvality surovinovej základne, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje
charakter vyrobených potravín. Ešte viac to platí o pestovaní obilnín, ktoré oddávna
predstavujú základný článok výživového reťazca a natrvalo zostanú dôležitou súčasťou
potravinového programu ľudstva.
Pre prevažnú časť ľudstva našej Zeme sú obilniny najdôležitejšou a základnou
potravinou, ktorá je v prirodzenom stave zdrojom energie, sacharidov, ale dodáva nám aj
vysokohodnotné bielkoviny, vitamíny skupiny B, minerálne látky Ca, Fe, P ako i dôležitú
vlákninu (Žajová, Porubská, 1997).
Obilniny patria k najstarším potravinovým zdrojom, ktoré ľudia získavajú uvedomelou
činnosťou z prírody a dodnes sú v celosvetovom meradle najdôležitejším dodávateľom
energie a bielkovín, pričom výrazne ovplyvňujú výživovú bilanciu svetovej populácie a čo do
objemu konzumu, majú medzi ostatnými poľnohospodárskymi produktmi výsadné
postavenie. Obilniny sú dobre skladovateľné, nepodliehajú sezónnym výkyvom ponuky a
dopytu a ako potravina sú pomerne lacné. Aj z hľadiska rizika kontaminácie cudzorodými
látkami v ovzduší alebo rezíduí pesticídov zaznamenávame pri obilnom zrne pomerne dobré
hodnoty.
Pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum L.) je najdôležitejšou chlebovou
obilninou vo svete, pretože viac ako polovica ľudskej populácie sa ňou živí a jej význam
neustále rastie. Pšenica je jednou z najrozšírenejších a najstarších kultúrnych plodín.
Ako s botanickým druhom stretávame sa so pšenicou od 70° severnej šírky po
najjužnejšie časti Ameriky a Austrálie. Hoci ako druh má širokú oblasť rozšírenia, najväčšie
zastúpenie ma pšenica ozimná v stredných a južných častiach mierneho pásma, medzi 30
9
a 50° severnej šírky, kde sú mierne zimy, s dostatkom snehu. So pšenicou sa stretneme aj
v rôznych nadmorských výškach. V severnej a strednej Európe sa pestuje ešte od 500 do 1000
m nadmorskej výšky, v južnej Európe sa hranica pestovania posúva do 2000 m, v Himalájach
siaha 3000 m nadmorskej výšky. Všeobecne môžeme povedať, že nadmorská výška negatívne
pôsobí na výšku dosahovaných úrod, nakoľko v polohách nad pásmom lesov sa pšenici menej
darí.
Svojou geografickou polohou zapadá naše územie do pásma, v ktorom ozimná pšenica
nachádza vhodné pestovateľské podmienky. V SR najlepšie podmienky pre pšenicu tvorí
južná časť Slovenska, ktorá je aj severnou hranicou úrodnej Panónskej nížiny.
U nás je pšenica najvýznamnejšou obilninou a vzhľadom k jej širokej využiteľnosti vo
výžive obyvateľstva, aj pri kŕmení zvierat i v potravinárskom priemysle . Zvyšovanie
produkcie pšenice malo by sa uberať cestou ďalšieho zvyšovania úrod zvyšovaním
intenzifikácie jej výroby pri využití najnovších súčasných poznatkov vedy a výskumu vo
všetkých oblastiach.
Hlavným cieľom predkladanej práce je poukázať na význam pšenice letnej formy
ozimnej, jej pestovanie a spracovanie v MPC Cessi Spišská Nová Ves.
10
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY
Pšenica (lat. Triticum) patrí do rodu obilnín čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú
na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych
zvierat (jadrové krmivo).
Obr. 1
Pšenica v klase
http://www.agrolink.ba/Novosti/Slike/p%C5%A1enica.jpg, 2011
1.1 Význam pestovania pšenice letnej formy ozimnej
Obilniny tvoria ekonomicky, agronomicky a spotrebiteľsky najdôležitejšiu skupinu
plodín v štruktúre celej rastlinnej výroby. Pestujú sa v prvom rade pre zrno na konzum, na
výživu zvierat, na priemyselné spracovanie a na osivo. Ich prednosťou je, že ich možno
11
dlhodobo uskladniť, majú výhodné chemické zloženie pre výživu človeka a zvierat a možno
ich bez väčších ťažkostí prepravovať na veľmi dlhé vzdialenosti (Jakubecová, 2004).
Pšenica letná forma ozimná je najdôležitejšou chlebovou obilninou vo svete (viac ako
polovica ľudskej populácie sa živý pšenicou) a jej význam sa neustále zvyšuje. Jej
pestovateľská plocha dosahuje 207.8 až 221.4 mil. ha s priemernou úrodou 2.69 až 2.92 t. ha-1
a produkciou 561 až 629.5 mil. ton (Pospišil, et al, 2008).
Pšenica je základnou a najrozšírenejšou obilninou aj na Slovensku. Jej pestovateľská
plocha v posledných rokoch zaberá približne 400 tisíc hektárov. Jej zrno sa využíva na výrobu
chleba, pečiva, cestovín, krúp a cukrárenských výrobkov.
Obr. 2
Pšenica letná forma ozimná
(Thomé, http://www.biolib.de/) 2011
Podľa Pospišila (2008) mlynsko-pekárenskú kvalitu pšenice podmieňuje hlavne
komponentová skladba gluténových bielkovín, obsah a kvalita mokrého lepku (t.j. bielkovín
nerozpustných vo vode). Pšeničné šroty a otruby predstavujú vysoko koncentrované
glycidové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Na kŕmenie sa majú využívať
najmä odrody s horšou pekárskou kvalitou s nižším obsahom lepku.
12
Pšeničné zrno obsahuje priemerne 14% vody, od 10 do 16% bielkovín, asi 64%
bezdusíkatých látok, 2,2% hrubého tuku, 2,4% vlákniny, asi 2% popolovín a vitamíny, najmä
B-komplex (Fecenko, Ložek, 2000).
Najväčší význam má obsah bielkovín. Ich kvalitu určuje skladba aminokyselín. O akosti
pšeničnej múky rozhoduje obsah lepku a jeho kvalita, pretože kvalita pekárenských výrobkov
závisí práve od nich.
Pšenica sa vyznačuje veľkou genetickou rozmanitosťou, jej druhy sa vytvorili rastúcim
počtom chromozómov (2n= 14-28-42) a preto možno ju ďalej deliť na tri typy:
A, pšenica bezplevnaté (s pevným klasovým vretenom a nahým zrnom , t.j. ležiacim
voľne medzi plevami)
B, plevnaté pšenice (s lámavým klasovým vretenom a zrnom pevne uzatvorenom medzi
plevami)
C, divoké pšenice (s lámavým klasovým vretenom a plevnatým zrnom) (Pospišil, et al,
2008).
Obr. 3
Pšenica letná forma ozimná – klasy, zrno.
(Dostupné na internete: http://www.google.sk/images) 2011
Biologická charakteristika obilnín
13
Morfologická stavba obilnínjazíčky, ušká
Obr.4
Morfologická stavba obilnín (Pospišil, et al, 2008).
Korene obilnín sú zväzkovité, rozložené prevažne v ornici. Väčšina z nich je rozložená
vo vrstve do hĺbky 0,2-0,3 m, len malá časť sa zakoreňuje hlbšie. Sú dvojaké: zárodočné,
ktoré vyrastajú v čase klíčenia, počas neskoršieho rastu prenikajú do hĺbky, zabezpečujú
výživu a najmä vlahu z hlbšej vrstvy pôdy a prídavné, ktoré vyrastajú neskôr z odnožovacieho
kolienka, rozprestierajú sa prevažne v orničnej vrstve, sú oveľa mohutnejšie a tvoria
podstatnú časť koreňovej sústavy obilnín.
Steblo je stonka obilnín, spravidla zakončená súkvetím. Skladá sa z viacerých článkov -
internódií oddelených kolienkami. V kolienkach je delivé pletivo, jeho delením sa články
predlžujú. Sú duté, pevnosť a pružnosť stebla je druhová a najmä kultivarová vlastnosť
obilnín. Čím sú články stebla dlhšie, steblá vyššie a porast hustejší, tým sú slabšie a ľahšie
políhajú. Znižuje sa tým kvalita zrna, sťažuje sa zber, zvyšujú sa zberové straty, a tým sa
znižuje aj úroda, preto je snaha šľachtiteľov vyšľachtiť kultivary obilnín s kratším steblom,
ktoré by boli schopné odolávať políhaniu aj pri vysokých úrodách zrna.
List vyrastá striedavo zo spodnej časti každého článku stebla. Skladá sa z listovej pošvy
a čepele. Listová pošva obopína článok stebla, chráni ho a zvyšuje jeho pevnosť. Je
zakončená jazýčkom a po stranách rozlične veľkými uškami. Jazýček a ušká sú dôležité
rozlišovacie znaky obilnín i všetkých tráv (obr. 4).
14
Obr. 5List obilnín: 1 – listová pošva, 2 – ušká, 3 – jazýček, 4 – listová čepeľ
Wrigley a kol., 2004)Listová čepeľ je úzka, čiarkovitá, podľa druhov i kultivarov jasnozelená, tmavozelená až
modrozelená pokrytá voskovou vrstvou. Veľkosť listovej plochy, uhol jej postavenia proti
steblu a odolnosť proti chorobám (najmä hubovým) rozhoduje o produkčnej schopnosti
porastu. Vysoko výkonné kultivary majú široké listy, odolné proti chorobám, a preto môžu
dlho asimilovať.
Súkvetie pšenice, raži a jačmeňa je klas. Klas sa skladá z klasového vretena a kláskov,
ktoré striedavo vyrastajú po obidvoch stranách klasového vretena. Dĺžka klasového vretena, a
tým čiastočne aj počet kláskov závisí od správnej výživy porastu. Klások býva jednokvetý
(jačmeň), dvojkvetý, trojkvetý i viackvetý a pokrývajú ho dve plevy. Kvietok z vonkajšej
strany chráni hrubá, niekedy ostitá plevica a z vnútornej jemná plievočka. Tvorí ho semenník,
blizna a tyčinky. Šupinky (lodikuly) v čase kvitnutia napučiavajú, a tým otvárajú kvietok.
Pre technológa je dôležité poznať stavbu súkvetia obilnín, aby mohol sledovať, ako sa
vytvára úroda v závislosti od termínu a spôsobu hnojenia a ošetrovania. Po dozretí obilnín
tieto znalosti umožňujú zisťovať prvky úrodnosti.
Plod obilnín je zrno. Tvorí ho zárodok (klíčok), bielok (endosperm) a šupka (obaly).
Najväčší podiel zrna tvorí bielok. Obsahuje rezervné látky pre zárodok, najmä škrob. Pri
hospodárskom zužitkovaní obilia tvorí podstatnú časť múky. Najvyšší obsah bielkovín a
vitamínov skupiny B je v aleurónovej vrstve a v šupkách zrna. Preto je výživnejší taký chlieb,
ktorý sa pripravuje z múky získanej zomletím celého zrna bez triedenia. Zárodok je
najdôležitejšou časťou zrna z hradiska rozmnožovania. Nachádza sa v spodnej časti a s
bielkom je spojený štítkom. Pri posudzovaní kvality osiva si vlastne vždy všímame zárodok.
15
Obr. 6
Morfologické zloženie pšeničného zrna (Wrigley a kol., 2004)
Chemické a nutričné zloženie zrna pšenice letnej formy ozimnej
Chemické zloženie je podmienené nielen geneticky, ale tiež ekologickými faktormi ako
je podnebie, pôda, orba, fyzikálnymi a chemickými vplyvmi počas skladovania a spracovania.
Základnou a dominantnou komponentov zrna je škrob (Obr. 5), ktorý predstavuje 60-70%
hmotnosti zrna.
Obr. 7
Škrobové granule v zrne pšenice (elektrónmikroskopický snímok)
(Regina a kol., 2004)
Medzi základné nutričné zložky zrna ďalej patria proteíny, sacharidy, tuky a minerálne
látky. Ich obsah v jednotlivých častiach zrna je uvádzaný v Tab. 1.
16
Tab. 1:Hlavné zložky jednotlivých častí zrna pšenice
Obsah jednotlivých zložiek v %Chemické komponenty Celé zrno
Aleurónová vrstva Zárodok Endosperm
Proteíny 10-17 23-33 36-42 9-14 Škrob 60-70 0 0 78-84 Celulóza 2,5-3,3 12-20 3-5 0,13-0,18 Iné sacharidy 3,0-6,0 3,0-5,0 22-28 3,0-4,0 Lipidy 2,0-2-5 7,0-8,5 12-16 0,5-0,7 Minerálne látky 1,4-2,3 9-11 5-6 0,3-0,5
Potravinárska hodnota pšenice je podmienená technologickými vlastnosťami zrna v
spojení s kvalitnými senzorickými vlastnosťami. Nutričné komponenty zrna poskytujú
energiu, stavebný materiál a majú regulačnú úlohu. Prvotné komponenty poskytujúce energiu
sú sacharidy a tuky, v menšej miere aj proteíny. Zložky poskytujúce stavebný materiál sú
hlavne proteíny a minerálne látky (Skylas et al, 2004).
Nutričná hodnota je tiež určená obsahom esenciálnych aminokyselín (lyzín, metionín,
tryptofán), ktorých zastúpenie v pšenici je pomerne nízke. V pšeničnom zrne je relatívne malý
obsah vitamínov. Iba vitamíny skupiny B sú zastúpené vo významných množstvách (Grundas,
2003).
1.2 Nároky pšenice letnej formy ozimnej na prostredie
Medzi živými organizmami a ich životným prostredím existujú vzájomné väzby. Pre
možnosť pozitívneho ovplyvňovania týchto väzieb, je potrebné poznať tak podmienky
prostredia, ako aj požiadavky živých organizmov na prostredie.
1.2.1 Pôdne podmienky
Zo základných fyzikálnych vlastností pôdy rozhodujúci význam majú merná a objemová
hmotnosť. Ich hmoty sú potrebné pre výpočet pórovitosti pôdy. Pri charakteristike vnútornej
stavby pôdy sa rozlišujú dve základné skupiny zložiek pôdnej hmoty skelet a plazma.
Skelet – tvoria jednotlivé zrná minerálov nekoloidných rozmerov, ktoré sú stabilné
a ťažko sa premiestňujú alebo menia v pôdotvornom procese. Mikroskelet je zastúpený
zrnami prachu a piesku.
Plazma – je tvorená minerálnymi a organickými koloidno i molekulárne disperznými
zložkami pôdnej hmoty, ktoré nie sú viazané v zrnách skeletu. Zložky plazmy sú schopné sa
premiestňovať, koncentrovať, alebo rozptyľovať v pôdnej hmote (Líška, et al, 2008).
17
Zrnitosť (textúra) pôdy
Pôda sa skladá z pevných častíc rozličnej veľkosti a tvaru a voľných priestorov medzi
nimi – pórov, ktoré sú vyplnené vodou a vzduchom.
Zrnitostné funkcie :
- pôdne častice väčšie ako 2 mm sa nazývajú skelet,
- zemina zbavená skeletu sa nazýva jemnozem,
- tento medzný rozdiel (2mm) rozdeľuje hrubozem na jemnozem a skelet (Líška, et al,
2008).
Tab. 2:
Zrnitostné zloženie pôdy, frakcie zŕn a ich kategórie (Hraško, 1984).
Priemer zŕn (mm) Názov frakcie Označenie podľa Kopeckého
pod 0,0001 koloidný íl I. 0,0001-0,002 J fyzikálny íl ílovité 0,002-0,01 E veľmi jemný prach Častice II. 0,01-0,05 M prach 0,05-0,1 N práškový piesok 0,1-0,2 O veľmi jemný piesok P III. 0,2-0,5 Z jemný piesok I0,5-1,0 E stredný piesok E 1,0-2,0 M hrubý piesok S 2,0-5,0 krúpnatý piesok O 5,0-10,0 Skelet drobný štrk K IV.10,0-50,0 hrubý štrk nad 50,0 kameň
Na stanovenie zrnitosti pôdy sa používa Kopeckého vyplavovacia metóda, ktorá je
založená na princípe triedenia na 4 zrnitostné frakcie vzostuptným prúdom vody, ktorý má vo
valcoch rôzneho priemeru vopred definovanú rýchlosť.
Pšenica patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Z
pestovaných obilnín je pšenica najnáročnejšia na pôdu. Súvisí to s jej pomerne málo
vyvinutým koreňovým systémom a pomalším počiatočným rastom.
18
Podľa Fecenka a Ložeka (2000) je pšenica našou najrozšírenejšou obilninou, ktorá sa
pestuje takmer vo všetkých pôdno-klimatických podmienkach. Vyžaduje mierne, teplejšie
podnebie nížinných a podhorských oblastí, aj keď je schopná znášať aj drsnešie podmienky
(mrazy až -25°C).
Najvhodnejšie pôdy sú ťažšie hliny, ktoré musia byť prevzdušnené. Sú to hlavne
černozeme, ak netrpia suchom a ich subtypy, hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách.
Vysoké úrody sa môžu dosahovať aj na pôdach luvizem, černica a fluvizem pokiaľ hladina
spodnej vody nie je vysoko. Za nevhodné považujeme pôdy piesočnaté, kyslé, plytké pôdy,
zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 m.
Černozeme, degradované černozeme a hnedozeme majú podľa Fecenka a Ložeka (2000)
dobré fyzikálne, biologické a chemické vlastnosti a sú schopné hromadiť a udržiavať živiny
a vodu.
Nároky pšenice ozimnej na pôdu vyplývajú z toho, že pomerne plytko zakoreňuje a
najväčšia časť koreňovej sústavy sa rozprestiera v pôde do hĺbky 0,25 m, t.j. v orničnej vrstve.
Časť koreňov siaha do hĺbky 0,60 m a hlbšie zakoreňuje len ojedinelými korienkami. Vo
vegetačnom období vyžaduje asi 300 mm zrážok, najmä v 5 a 6 mesiaci. Je náročná na pôdu v
tzv. starej sile.
1.2.2 Klimatické podmienky
Obilniny vo všeobecnosti patria medzi plodiny, ktoré majú dobré schopnosti využívať
agrometeorologické faktory prostredia na tvorbu úrody. Vegetačné obdobie ozimných obilnín
delíme do 4 období: obdobie jesennej vegetácie, obdobie zimného pokoja, obdobie jarnej
vegetácie do klasenia a obdobie od klasenia do plnej zrelosti.
Obdobie jesennej vegetácie - v tomto období sú ozimné obilniny náročné na teplotný
a vlahový režim. Za minimálnu teplotu pre rastové fázy klíčenie a vzchádzanie sa považuje
teplota 4,0 – 5,0 °C a obsah využiteľnej vody v účinnej koreňovej fáze (asi do 0,10 m) 7 mm.
Klíčenie pri teplote 4,0 °C trvá 6 dní, pri teplote 10,0 °C asi 4 dni a pri 16 °C iba 2 dni. Napr.
pšenice letnej f. ozimnej sú vytvorené najlepšie podmienky pri priemernej teplote vzduchu 8,0
-13,0 °C úhrne atmosférických zrážok 20 – 30 mm za uvedený fenofázový interval. Vo fáze
odnožovania sa za optimálnu považuje teplota 8,0 – 15,0 °C, pričom pri ozimných obilninách
je nižšia. Vyššie teploty 15,0 – 20,0 °C pri ozimných obilninách po vzídení znemožnia
priebeh jarovizácie, a tým prechod do generatívneho obdobia.
Obdobie zimného pokoja - jedným z predpokladov pre stabilné úrody ozimných obilnín
je dobré prezimovanie. Najodolnejšou z ozimných obilnín je raž siata. O niečo menej odolná
je pšenica letná forma ozimná. Dobre pripravená na zimu znesie teploty -23,0 až – 28,0 °C.
19
Obdobie jarnej vegetácie je charakterizované vysokými nárokmi na vlahu. Najviac vlahy
potrebujú obilniny asi 15 dní pred klesaním, v období tzv. predlžovacieho rastu. Nedostatok
vlahy v tomto období spravidla spôsobuje zníženie celkovej produkcii fytomasy, ale aj
hospodárskej úrody. Nadmerné množstvo zrážok a nízke teploty v druhej polovici mája
a v júli môžu vyvolať dodatočné odnožovanie.
Obdobie od klasenia do plnej zrelosti je obdobím generatívnym, v ktorom sa rozhoduje
o tvorbe kvetov a plodov, produktivite klasu a teda o úrode zrna. Z faktorov vonkajšieho
prostredia sú pre toto obdobie najdôležitejšie teplota a dĺžka dňa. Podľa reakcie na dĺžku dňa
patria obilniny k rastlinám dlhého dňa. Na vytvorenie generatívnych orgánov potrebujú 12 –
16 hodinový deň. Sú tu výrazné odrodové rozdiely. Pre obdobie opeľovania pšenice letnej
formy ozimnej sa udáva minimálna teplota 10,0 °C, optimálna teplota 18,0 – 24,0 °C
a maximálna teplota 32,0°C. Doba opeľovania kolíše od 3,5 hodiny pri teplote 30,0 °C do 8,5
hodiny pri teplote 10,0 °C. Za optimálnu teplotu opeľovania jačmeňa siateho sa považuje
teplota 25,0 °C. Vysoké teploty a vodný deficit vyvolávajú sterilitu kvetov. Po klasení sa pri
obilninách znižujú požiadavky na úhrn zrážok, pričom nadbytok vlahy v tomto období
spôsobuje nesprávny pomer medzi dusíkatými látkami a glycidmi v zrne a predlžovanie
vegetácie. Počet vyvíjajúcich zŕn ovplyvňuje dostatok asimilátov, ktorý zase závisí od pôdnej
vlhkosti a tým ovplyvňuje účinnosť minerálnej, hlavne dusíkatej výživy (Líška, et al, 2008).
Medzi živými organizmami a ich životným prostredím existujú vzájomné väzby. Pre
možnosť pozitívneho ovplyvňovania týchto väzieb, je potrebné poznať tak podmienky
prostredia, ako aj požiadavky živých organizmov na prostredie.
Vyzimovanie udusením – najmä prerastených porastov vplyvom dlhotrvajúcej snehovej
prikrývky, ktorá vzhľadom na svoju hrúbku alebo zľadovatenie, spôsobila negatívnu
energetickú bilanciu.
Pospíšil (2008) tvrdí, že pšenica je náročná na vodu, pre obdobie mesiac pred a mesiac
po vzídení je optimálny suma zrážok asi 120 mm. Vtedy sú dobré podmienky pre prípravu
pôdy, vzchádzanie a počiatočný rast. Vysoké zrážky koncom jesene a počas zimy znižujú
odolnosť proti vyzimovaniu a zvyšujú náchylnosť na choroby koreňov a päty stebla.
Zmeny chemických vlastností pôdy vplyvom obrábania pôdy nie sú tak podrobné
preštudované ako zmeny vplyvom hnojenia. Je potrebné zdôrazniť, že vplyvom obrábania
pôdy dochádza predovšetkým ku komplexnému pôsobeniu na všetky vlastnosti pôdneho
prostredia, a teda aj na chemické vlastnosti. Z chemických vlastností pôdy zaujíma významnú
úlohu reakcia pôdy. Pôdna reakcia ovplyvňuje úrodnosť pôdy, pretože pôsobí na biologickú
činnosť pôdy a rastové procesy pestovaných rastlín. V podmienkach SR je závažnejší problém
20
acidita (kyslosť) ako alkalita pôd, pretože je viac rozšírená a nadobúda nebezpečnejší
charakter. Trvalým faktorom, ktorý spôsobuje okysľovanie pôd v podhorských a horských
oblastiach, sú atmosférické zrážky, keď presakujúca voda vyplavuje Ca a Mg a dochádza
zákonite k poklesu pH v pôde. Zo systémov základného obrábania pôdy má pre udržanie
priaznivého pH v pôde význam predovšetkým hlboká orba, kde obracaním pôdy sa vynáša
vápnik a ďalšie bázické katióny do vrchných vrstiev pôdy. Výhodná je aj kombinácia
organického hnojenia (maštaľný hnoj, zelené hnojenie a i.) s vápnením pri základnom
obrábaní pôdy. Vápniť treba vždy na jeseň po zbere predplodiny. Ak hnojíme maštaľným
hnojom a chceme vápniť, platí všeobecná zásada, že pre ľahšie pôdy je možné vápnenie na
strnisko, potom urobiť podmietku a po nej stredne hlbokú orbu so zaoraním maštaľného
hnoja. Pre ťažšie pôdy po zbere predplodiny urobiť podmietku, po nej stredne hlbokú orbu so
zapravením maštaľného hnoja, vápnenie a hlboká orba. Vápnime častejšie, menšími dávkami,
spravidla 2 – krát v rotácii osevného postupu. Na vápnenie je možné použiť vápenec,
dolomitický vápenec, lúčnu kriedu, saturačné kaly a pod.
1.2.3 Výživa a hnojenie
Výživa v celom komplexe agrotechnologických opatrení pestovania pšenice významne
ovplyvňuje nielen množstvo úrody zrna, ale aj jeho kvalitu. Cieľavedomá a vedecky
podložená aplikácia hnojív musí preto bezprostredne vychádzať z poznania významu
a funkcie jednotlivých procesov príjmu, transportu, akumulácie a využitia živín (Fecenko,
Ložek, 2000).
Organická hmota v pôde je zložitý heterogénny polydisperzný súbor organických látok
rozličného pôvodu s premenlivým zložením, stupňom disperzity, aktivity a tým i vzťahom
k ostatným zložkám pôdnej hmoty a živým organizmom (Sotáková, 1982).
Organickú hmotu pôdy rozdeľujú na tieto skupiny:
- humusotvorný materiál, t.j. odumreté zvyšky rastlín, živočíchov a mikroorganizmov
nepodliehajúci v danom momente transformačným procesom
- medziprodukty rozpadu a syntézy, t.j. medzistupne premien humusotvorného
materiálu,
- humus, organická hmota ako výsledok humifikačných procesov (Líška, et al, 2008).
Humusotvorný materiál je tvorený predovšetkým pozberovými zvyškami rastlín
a fytomasu koreňov. Významným zdrojom organickej hmoty sú tiež organické hnojivá
živočíšneho pôvodu najmä maštaľný hnoj, hnojovica, močovka, komposty a i.
21
Medziprodukty rozkladu a syntézy sú predstavované veľkým množstvom rôznych látok,
ako sú sacharidy, bielkoviny, pektíny, aminokyseliny, ligníny a rôzne organické kyseliny.
Tieto látky sú do pôdy uvoľňované z humusotvorného materiálu po jeho degradácii, lebo ide
o produkty metabolizmu mikroorganizmov.
Za základný zdroj organickej hmoty v osevnom postupe označuje 66 viacročné krmoviny
na ornej pôde. Z viacročných krmovín najviac obohacuje pôdu organickou hmotou lucerna
siata, ktorá vo vrstve pôdy do 0,06 m môže zanechať 6,0 – 10,0 t. ha-1 koreňov a celkom 25,6
t. ha-1 organickej hmoty za rok. Ďatelina lúčna obohacuje vrstvu pôdy do hĺbky 0,2 m
približne 5,0 t. ha-1 koreňovej hmoty (Líška, et al, 2008).
V ornej pôde je organická hmota jedným z najvýznamnejších prvkov, podmieňujúcich
jej úrodnosť. Je hlavným zdrojom pre tvorbu vysokomolekulových humusových látok,
vytvárajúcich v pôde aktívne povrchy a po mineralizácii zdroj živín pre rastliny (Segeťová,
1988).
Za ekologicky a ekonomicky prezieravú sa považuje taká poľnohospodárska sústava,
ktorá zabezpečuje, aby najmenej polovica vyprodukovanej biomasy ostala v agroekosystéme
vo forme pozberových zvyškov, alebo sa vracala vo forme organických hnojív (Odum, 1977).
Množstvo a kvalita organickej hmoty v pôdnom prostredí sú v prvom rade výsledkom
dlhodobého pôdotvorného procesu. Pôdna organická hmota nie je stabilnou súčasťou pôdy,
ale naopak, veľmi dynamickou, ktorá podlieha permanentným procesom mineralizácie,
premien a syntézy organických látok (Líška, et al, 2008).
Intenzita rozkladu pozberových zvyškov rastlín
V pozberových zvyškoch jednotlivých druhov plodín môže byť 85 – 90 %
polysacharidov vo forme celulózy a hemicelulózy. V organickom podiele pôdy sa ich môže.
nachádzať 20 – 30 %, z čoho na celulózu pripadá 8 – 14 %. Rozklad celulózy je podstatným
činiteľom v kolobehu uhlíka, pretože tvorí takmer polovicu rastlinného materiálu
(Kopčanová, et al., 1983). Jej rozkladom sa dostáva do biologického kolobehu uhlík
a vytvárajú sa medziprodukty dôležité pre syntézu humusu.
Rozklad celulózy je mnohostupňový jej zložitou štruktúrou. Na rozklade sa zúčastňuje
komplex enzýmov celulóz a β – glukozidáza.
Intenzita rozkladu celulózy závisí od mnohých faktorov:
- od zloženia substrátu obsahujúceho celulózu,
- od prítomnosti dusíka, ktorý rozklad urýchľuje,
- od podmienok prostredia najmä teploty: pri nízkych teplotách blízkych bodu mrazu je
rozklad zanedbateľný, optimum je medzi 20 – 30 °C,
22
- od vlhkosti pôdy: čím je vyššia, tým je zvýšená aktivita pôdnej mikroflóry, ale táto
závislosť platí do vlhkosti 70 – 80 % PVK (plnej vodnej kapacity). Pri jej prekročení sa
rozklad celulózy spomaľuje, čo je spôsobené nedostatkom O2 a nie nadbytkom vlhkosti,
- od pôdnej reakcie, ktorá rozhoduje o tom, či sa pri rozklade uplatnia mikromycéty pri
nižšom pH, alebo myxobaktérie, ktoré vyžadujú vyššie hodnoty pH (Líška, et al, 2008).
Z hľadiska úrodnosti pôdy je dôležitý rozklad celulózy v prirodzených podmienkách, kde
sa uplatňuje nielen chemické zloženie substrátu, ale tiež vlastnosti pôdy, najmä fyzikálne,
chemické a iné.
Hlavnými regulátorom rýchlosti a povahy rozkladu rastlinných zvyškov v pôde sú tieto
faktory:
- dobrá mineralizácia organických zlúčenín rozpustných vo vode,
- permanentná mineralizácia celulózy a hemicelulózy, pričom rýchlosť závisí od
prítomnosti minerálnych látok v pôde,
- pozvoľná mineralizácia lignínu,
- postupné nahromadenie odolných organických látok v prostredí bohatom na minerálne
zlúčeniny (Fjodorov, 1958).
V súvislosti s obrábaním pôdy sa uvádza, že konečným cieľom je spravidla zvýšenie
úrodnosti pôdy a zlepšenie výživy rastlín, s cieľom dosiahnuť vyššie resp. stabilné úrody
(Bedrna, 1991).
Obrábaním pôdy sa pomerne intenzívne ovplyvňuje činnosť mikroorganizmov, ktoré sa
podieľajú o. i. aj na premenách dusíka v pôde. Pri intenzívnejšom a hlbšom kyprení sa v pôde
tvorí viac dusičnanov ako v plytko obrobenej, alebo neobrobenej pôde. Značné rozdiely sú aj
medzi vplyvom orby a kyprenia pôdy bez jej obracania. Na pôde, ktorá bola niekoľko rokov
kyprená bez obracania, sa výrazne znížila mobilizácia dusíka. Mechanické obrábanie pôdy,
najmä orba pôsobí predovšetkým na vlhkosť a prevzdušnenie pôdy, čím sa mení, aj intenzita
mikrobiálnych procesov. Z mikrobiálnych procesov, ktorých intenzita sa po orbe zvýši, treba
spomenúť predovšetkým nitrifikáciu, sulfurikáciu a aeróbny rozklad celulózy, ktorý priamo
závisí od množstva dusičnanov (Líška, et al, 2008).
Na chemické vlastnosti pôdy pôsobí obrábanie pôdy sprostredkovane cez zmeny najmä
jej biologických vlastností (Demo, 1991).
Obrábanie pôdy pomerne intenzívne ovplyvňuje činnosť mikroorganizmov podieľajúcich
sa na premenách dusíka v pôde. Obsah dusičnanov v pôde pri sejbe do neobrobenej pôdy je
nižší ako pri orbe, hlavne neskoro na jeseň, ale Šušarin (1993) zistil vyšší obsah
dusičnanového dusíka v pôde pri vyššej intenzite jej obrábania. Vyšší obsah anorganického
23
dusíka v pôde pri jej intenzívnejšom obrábaní zistili aj Nanková a Kalinov (1992), ale
Pryczková (1981), Kolár (1985), Hudcová (1986) zistili vyšší obsah anorganického dusíka
v pôde pri sejbe pšenice letnej formy ozimnej do neobrobenej pôdy, v porovnaní s variantom
so stredne hlbokou orbou. Pri sledovaní rôznej intenzity obrábania pôdy k pšenici letnej
formy ozimnej po hrachu siatom, nezistil Vach (1988) výraznejší vplyv mechanických
zásahov na obsah Nan v pôde.
Pšenica reaguje na hnojenie značným prírastkom úrody. Ozimnú pšenicu hnojíme
dusíkatým hnojivom tak, aby sme zabezpečili jeho príjem počas celého vegetačného obdobia,
hlavne v etapách, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe úrody zrna (Špaldon, et al, 1982).
Hnojenie rastlín zosúladené s potrebami živín v rozličných rastových fázach zvyšuje
výkonnosť ozimnej pšenice, zväčšuje dĺžku klasu, zvyšuje počet kláskov a zŕn v klase,
veľkosť zŕn a pod. (Špaldon, et al, 1982).
Pri hnojení pšenice letnej formy ozimnej dusíkom sa vychádza z princípu delenia dávok,
pri ktorom sa rozoznáva niekoľko typov hnojenia.
N výživu na základe poznatkov mikro a makrofenológie Špaldon (1964) rozdeľuje na
dávku: základnú regeneračnú, produkčnú a kvalitatívnu.
- základná dávka tvorí 1/5 celkovej dávky. Aplikujeme ju vo forme síranu amónneho
pred sejbou.
- regeneračná dávka (2/5 z celkovej dávky) je rozhodujúcou dávkou pre regeneráciu
porastu, pri podpore tvorby odnoží a dĺžky klasového vretena. Aplikujeme ju po prezimovaní
skoro na jar v pevnej forme (LV, LAV) v rastovej fáze odnožovania medzi II. a III. etapou
organogenézy.
- produkčná dávka (2/5 z celkovej dávky), sa aplikuje v rastovej fáze steblovania, medzi
IV. a V. etapou organogenézy na podporu tvorby zŕn. Aplikujeme ju v podobe DAM 390.
- dávka na kvalitu je dávkou navyše do 15 kg N v podobe LAV. Aplikujeme ju
v rastovej fáze klesania, nalievame zrná, čím ovplyvňujeme HTZ a kvalitu zrna. Jej účinnosť
je podmienená zrážkami.
Pri racionálnej výžive a hnojení dusíkom berieme do úvahy: obsah NAN v pôde v hĺbke
0.30 m pri základnom a regeneračnom hnojení a v hĺbke 0.60 m pri produkčnom hnojení,
využívateľnosť N z pôdy, očakávajú úrodu a spotrebu N úrodou 1 t zrna a príslušnej slamy
(Pospišil, et al, 2008).
Cieľom hnojenia a výživy rastlín je zabezpečiť dosahovanie dobrej úrody v danom roku,
ale aj udržanie, resp. zvýšenie úrodnosti pôdy. Úrodná pôda je predpokladom stability úrod
pri menej priaznivých poveternostných podmienkach, ale aj pri krátkodobom nedostatočnom
24
hnojení. Sucho v predchádzajúcich rokoch viac postihlo podniky, prípadne pozemky, menej
úrodné a slabšie hnojené. Súvisí to okrem iného aj s intenzitou transpirácie. Napr. komplexne
hnojený porast pšenice spotrebuje transpiráciou na vytvorenie 1 kg fytomasy 480 l vody, ale
nehnojený alebo hnojený jednostranne dusíkom 800 – 917 l vody.
Zaoranie maštaľného hnoja
Maštaľný hnoj je najvýznamnejšie hospodárske hnojivo. Pri jeho správnom použití
priaznivo ovplyvňuje všetky prvky pôdnej úrodnosti a ďalšie pôdne vlastnosti, ako aj úrody
pestovateľských plodín. Maštaľný hnoj ovplyvňuje mikroflóru pôdy prívodom živín a zároveň
prináša do pôdy aj veľké množstvo mikroorganizmov. Po hnojení kvalitným, dobre vyzretým
maštaľným hnojom sa uvoľňuje z pôdy asi 50 % viac CO2 ako pri hnojení slamou (Líška, et
al, 2008).
Hĺbka zapravenia maštaľného hnoja má veľký význam z hľadiska jeho transformácií
v pôde. Hĺbkou zapracovania sa do určitej miery reguluje pomer medzi humifikáciou
a mineralizáciou. Plytko zaoraný maštaľný hnoj sa rýchlejšie mineralizuje, príliš hlboko
zaoraný hnoj ostáva v pôde dlhšiu dobu nerozložený. Vhodne zvolenou hĺbkou sa môže
dosiahnuť priaznivý pomer medzi mineralizačným a humifikačným procesom s miernou
prevahou humifikácie. Hĺbka zaorávania závisí predovšetkým od druhu pôdy, pričom platí
zásada, že čím je ťažšia, tým sa zaoráva plytšie (Líška, et al, 2008).
Zapravenie slamy a iných rastlinných zvyškov do pôdy
Pri pomerne vysokom zastúpení obilnín v štruktúre pestovaných plodín sa v mnohých
podmienkach vyprodukuje viacej slamy ako je spotreba v živočíšnej výrobe. Tento prebytok
sa môže využiť na priame hnojenie, pretože je to jeden z najlacnejších spôsobov využitia
slamy na udržanie, prípadne zvýšenie pôdnej úrodnosti.
Pred zapravením do pôdy sa má slama porezať na kratšiu rezanku (0,08 – 0,10 m).
V súčasnosti je to uľahčené tým, že mnohé obilné kombajny sú vybavené drvičom slamy
pomocou ktorého sa slama poreže a súčasne rovnomerne rozptýli po povrchu pôdy pri zbere.
Slama je organická hmota s veľmi širokým pomerom C : N (80 – 90 : 1) čo môže
spôsobiť rozsiahlu imobilizáciu dusíka pôdnou mikroflórou. Aby sa tento pomer, pre
urýchlenie procesu transformácie na humusové látky zúžil, pridáva sa pred zaoraním na
každých 100 kg slamy 1 kg N vo forme priemyselných hnojív (Líška, et al, 2008).
Zaoranie rastlín na zelené hnojenie
Z hľadiska zvyšovania biologickej produktivity výrobného územia a pôdnej úrodnosti
má značný význam pestovanie rastlín na zelené hnojenie. U nás sa väčšinou pestujú ako
medziplodiny. Účelom tohto hnojenia je tiež obohatenie pôdy o ľahko prijateľné organické
25
látky, čím nastáva celkové oživenie mikrobiálnej aktivity pôdy. Rýchlosť ich rozkladu závisí
od pomeru C : N.
Porasty určené na zelené hnojenie sa spravidla zaorávajú vtedy, keď vytvoria dostatočné
množstvo ľahko rozložiteľnej organickej hmoty. Pod jarné plodiny sa zaorávajú porasty
určené na zelene hnojenie na jeseň, väčšinou po ukončení vegetačného obdobia.
Hĺbka zaorávania rastlín na zelené hnojenie závisí najmä od vlastností pôdy a množstva
a kvality zaorávanej hmoty. Na ľahších pôdach v suchších a teplejších oblastiach sa rastlinná
hmota zaoráva hlbšie (0,25 m ) a neskôr na jeseň, na ťažších pôdach sa zaoráva plytšie a skôr
(Líška, et al, 2008).
Súčasný genetický materiál ponúkaný v povolenom odrodovom sortimente ozimnej
pšenice sa vyznačuje vysokým úrodovým potenciálom. Jeho využitie a realizácia je do
značnej miery podmienená vhodným zosúladením vedeckých poznatkov z výživy a hnojenia
so skúsenosťami vyživárskej praxe a výrobcami priemyselných hnojív.
1.2.4 Základná príprava pôdy a sejba
Cieľom predsejbového obrábania pôdy je urovnať povrch pôdy a pripraviť podmienky
pre uloženie osiva (sadiva) do optimálnej hĺbky (Kováč, 2003).
Významnú úlohu prípravy pôdy pred sejbou je mechanická regulácia vyskytujúcich sa
burín v rôznych rastových fázach a pripraviť tak ,,čistý stôl“ pre vysievanú plodinu.
Pri predsejbovej príprave pôdy sa v pôvodnom profile vytvárajú dve vrstvy lôžka pre
osivo (sadivo) a s odlišnými fyzikálnymi a funkčnými vlastnosťami. Lôžko pre osivo
predstavuje podpovrchovú vrstvu primerane uľahnutej pôdy s pórovitosťou okolo 50 %.
Skyprením povrchovej vrstvy pôdy predsejbovým obrábaním sa prerušuje prítok tepla do
pôdy a vytvára sa aeračná clona (Kudrna, 1979, 1985).
V skyprenej vrstve vzniká tepelne izolovaný priestor, do ktorého teplo v krajnom prípade
neprichádza, ani z neho neodchádza lebo pôda vysychá, teplota vzduchu v nej sa rovná teplote
atmosféry a nie je schopná prijať teplo (Líška, et al., 2008).
Stroje pre obrábanie pôdy pred sejbou slúžia na mechanické, spravidla plošné obrábanie
pôdy po orbe v závislosti od spôsobov využívaných v poľnohospodárskej praxi. Stroje
a náradia sa môžu využívať samostatne, alebo v rôznych kombináciách, vo forme súprav,
náradí. (Nozdrovický, et al, 1998, Páltik, et al, 2003).
26
Obr. 8
Sejba pšenice letnej formy ozimnej
http://www.agroporadenstvo.sk/poda/obrabanie_pody.htm&usg (2011)
Pracovné postupy obrábania pôdy sú rozdielne podľa požiadaviek jednotlivých plodín
podľa druhu a vlastností pôdy po predchádzajúcej plodine a tiež podľa klimatických
podmienok stanovišťa. V suchších oblastiach, kde je hlavnou úlohou hospodárenie s pôdnou
vlhkosťou ň, nachádzajú uplatnenie technológie s obmedzením obrábaním pôdy, resp. priama
sejba do neobrobenej pôdy. V chladnejších a vlhších oblastiach sa intenzívnejším kyprením
pôdy podporuje požadovaná úprava tepelných pomerov v pôde a rozklad organických látok
v pôde (Lynch, Ellis, 1983).
Špecifický prístup vyžadujú pôdy s extrémnymi vlastnosťami, napr. pôdy piesočnaté,
ťažké až veľmi ťažké, kamenisté, potenciálne ohrozené eróziou a pod.
V súčasnosti sa možno stretnúť s rôznymi novými technologickými postupmi:
Konvenčné obrábanie pôdy - princípom je každoročné kyprenie a obracanie orničného
profilu pôdy pluhom rôznych konštrukčných vlastností, po ktorom nasleduje predsejbová
príprava pôdy a sejba.
Redukované obrábanie pôdy - je technológia pri ktorej dochádza k zníženiu počtu
zásahov techniky používaním kombinovaných strojov resp. vynechaním niektorých zásahov.
Cieľom je znížiť mernú spotrebu energie použitím strojov s nižšou energetickou náročnosťou
a i.
27
Racionálne obrábanie pôdy – znamená, obmedzenie obrábania pôdy na racionálnu
(rozumnú) mieru. Pri tom je potrebné brať do úvahy aj požiadavky následných plodín
pestovaných v rámci osevného postupu.
Minimálne (minimalizačné) obrábanie pôdy – technológia ktorá zahŕňa tak zníženie
intenzity obrábania pôdy, ako aj spájanie pracovných zásahov. Cieľom je minimalizácia
nákladov (pohonné hmoty, čas, práca a i.). technológia môže byť uplatňovaná pri základnom
a predsejbovom obrábaní pôdy, ako aj pri sejbe.
Konzervačné obrábanie pôdy – v princípe znamená taký technologický prístup, pri
ktorom pozberové zvyšky rastlín čiastočne, alebo úplne pokrývajú povrch pôdy.
Priamy výsev – je technológia s výsevom do neobrobenej pôdy (Lynch, Ellis, 1983).
V Európe sa zaviedlo nové triedenie technológií obrábania pôdy, ktoré ich rozdeľuje na:
- konvenčné obrábanie pôdy (pluhom),
- pôdoochranné (konvenčné) obrábanie pôdy (bez pluhu),
- priama sejba (bez obrábania pôdy) (Líška, et al., 2008).
Podmietka je plytké obrábanie pôdy po zbere husto siatych obilnín, ale aj iných plodín,
ktoré zanechávajú strnisko. Po zbere v letnom období sa pôda nachádza v zhoršenom
fyzikálnom a biologickom stave s výskytom burín strniskového aspektu, resp. trvácich druhov
burín a súčasne vypadaných semien burinových a kultúrnych rastlín na jej povrchu.
Z hľadiska hospodárenia pôdy s vodou umožňuje včas a kvalitne urobená podmietka
lepšie prenikanie zrážkovej vody do pôdy. Jej infiltrácia sa zvyšuje 2,6 – 3,6 krát v porovnaní
s nepodmietnutou pôdou.
Na podmietku sa najčastejšie používajú podmietacie radlicové pluhy, tanierové
podmietače. Podmietacie radlicové pluhy sa ukázali ako vhodné náradie na pôdach
chudobných na humus, na silne zaburinených pôdach a pri vysokom výskyte chorôb
a škodcov. Na ľahších a stredne ťažkých pôdach je vhodné použiť tanierové podmietacie
náradie. Nevyhovujúcim náradím na podmietku sú jednoradové tanierové brány.
Kvalita zakladania porastov pšenice ozimnej je podmienená viacerými faktormi, ktoré sú
človekom úplne, alebo čiastočne ovládateľné a faktormi, ktoré sú človekom neovládateľné.
K neovládateľným faktorom v prvom rade patrí priebeh poveternostných podmienok, ktoré
významnou mierou ovplyvňujú úrodotvorný proces od založenia porastu až po zber.
Čiastočnú elimináciu negatívneho dopadu poveternostných podmienok pestovateľ môže
dosiahnuť dodržaním zásad pestovateľskej technológie, ku ktorým patrí aj správne zakladanie
porastov pšenice.
28
Podstatná časť ozimnej pšenice na Slovensku sa pestuje v regiónoch s nedostatkom
atmosferických zrážok v kukuričnej oblasti. V týchto podmienkach na nezaburinených,
kultúrnych a štruktúrnych pôdach sa môže pôda naorať priamo pod pšenicu bez
predchádzajúcej podmietky.
Pšenica má v štruktúre plodín dominantné postavenie. Má špecifické požiadavky na
pôdu, predplodinu ako aj na celú pestovateľskú technológiu. Výber predplodín najmä
v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Najvyššie úrody pšenice
môžeme očakávať po široko listových plodinách ako sú strukoviny, strukovinovo – obilné
miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica siata na siláž a skoro zberané
okopaniny a zelenina (Pospišil, et al, 2008).
Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy sa pokladá dobre uľahnutá pôda, buď
prirodzeným spôsobom alebo pri neskoršom obrábaní primeraným utláčaním oráčiny, najmä v
suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stavu
pôdy v období orby. Vlastná príprava lôžka pre osivo sa v súčasnosti najčastejšie robí
sústavou smykov a brán. Moderné spôsoby prípravy lôžka však smyky a brány vylučujú, pole
sa urovná orbou otočnými pluhmi, teda bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví
aktívnymi bránami, za ktorými nasleduje valec utužujúce lôžko a za touto súpravou sa pripája
sejací stroj.
Poľnohospodárska výroba je realizovaná v zložitých pôdnych a klimatických
podmienkach s využívaním pestovateľských opatrení vyplývajúcich z činností človeka (Líška,
1997).
Jedným z faktorov, ktoré môže človek významne ovplyvniť, je využitie biologického
materiálu, ktorý predstavuje osivo (sadivo) ako uvádzajú (Líška, 1995, Parker, 1995).
Použitie osiva, ktoré nie je schopné vyprodukovať dostatočnú úrodu danej plodiny je
teda jedným z najväčších rizík v poľnohospodárstve. Kvalita osiva je pojem, ktorý pozostáva
z viacerých vlastností, o ktoré sa zaujímajú rôzne zložky v rámci výrobného procesu – výroba
osiva, spracovávateľ, uskladňovateľ, obchodník, odberateľ, ako aj inštitúcia zodpovedná za
kvalitu osiva (Hulman, 1998, Hrdinová, 1999).
Osivo (sadivo) je súbor generatívnych (semená, plody) a vegetatívnych (hľuzy, cibule,
výhonky) časti rastlín, ktoré slúžia na ich rozmnožovanie (Hulman, 1998, Kováč, 2003).
Kvalita osiva sa významnou mierou podieľa na pestovanej plodine. Pre uvádzanie osiva
(sadiva) do obehu v rámci Slovenskej republiky, ako aj rámci medzinárodného obchodu
s osivami, sa využívajú štandardné metódy (Hrdinová, 1999, Dukát, 2005).
29
Sejba (sadenie) do riadkov- osivo je vysievané v určitých vzdialenostiach v riadku.
V súčasnosti je to najbežnejší spôsob sejby vzhľadom na jednoduché riešenie sejacích strojov.
Spôsoby sejby do riadkov:
- sejba do úzkych riadkov,
- sejba do riadkov o strednej vzdialenosti,
- sejba do širokých riadkov.
Sejba do pásov - osivo je vysievané do pásov o šírke s vynechaním voľnej plochy medzi
pásmi o šírke.
Sejba na široko - je možné dosiahnuť vzájomným napojením pásov pri pásovej sejbe,
pričom je osivo rozmiestnené po celej ploche pozemku.
Presná sejba - spôsob sejby, pri ktorom sa rozmiestňujú jednotlivé semená v riadku na
určitú vzdialenosť od seba (Líška, et al, 2008).
Hĺbka sejby je kolmá vzdialenosť od spodného okraja, semena po povrchu pôdy nad
semenom po zasiatí.
Hĺbku sejby ovplyvňujú biologické vlastnosti pestovanej plodiny najmä veľkosť semien,
spôsob klíčenia, druhové vlastnosti rastlín, množstvo vody potrebné pre klíčenie, potenciálna
a aktuálna zaburinenosť a pod.
V procese napučiavania a klíčenia semien v pôde má nezastupiteľnú hodnotu úlohu
voda, ktorá je v porovnaní so vzduchom dobrým vodičom tepla.
Vzdialenosť riadkov (medziriadková vzdialenosť) závisí od druhu plodiny, pričom je
potrebné zohľadniť špecifiká plodiny, tiež od odrody, keď je potrebné zohľadniť zvláštnosti
odrody a od habitusu rastliny, ktorý je daný morfologickou stavbou odrodovými vlastnosťami
a druhovými špecifikami.
Sejačka je poľnohospodársky stroj určený na riadkové, plošné alebo iné. Podľa použitia
a konštrukcie výsevného ústrojenstva sejačky rozdeľujeme na:
- sejačky s plynulým výsevom – (univerzálne), ktoré dávkujú osivo plynulým
neprerušovaným prúdom. Ich spoločným znakom je čo najjednoduchšie dopraviť osivo
k výsevným pätkám,
- sejačky s prerušovaným výsevom – (presné jednozrnkové), ktoré naberajú a vysievajú
jednotlivé semená,
- sejačky kombinované – vykonávajú ďalšie pracovné operácie súčasne so sejbou napr.
hnojenie kvapalnými, alebo pevnými hnojivami,
- sejačky špeciálne - do tejto skupiny patria sejačky na zvláštne spôsoby sejby.
30
Obr. 9
Sejačka obilnín (2011)
http://www.mtz.sk/userfiles/image/Prislusenstvo%20k%20traktoram/Sejacky/SPU-6D
%20htr.jpg
Koľajové riadky sú nezasiate riadky, pre obidve kolesá traktorov a pozemnej aplikačnej
techniky, ktoré sú určené pre všetky vstupy do porastov v priebehu vegetačného obdobia
(Roberts, 1972). Ich vzdialenosť závisí od pracovných záberov používanej techniky
(najčastejšie 10, 12, 15 a 18 m). Pracovné zábery aplikačnej techniky musia byť deliteľné
pracovným záberom sejačky.
Technológia zakladania koľajových riadkov pri sejbe má celý má celý rad výhod:
- znižovanie nepriaznivého vplyvu techniky na pôdu,
- organizovaný (usmernený) pohyb strojov po pôde,
- možnosti prihnojovania rastlín,
- možnosti aplikácie morforegulátorov,
- možnosti ochrany rastlín v priebehu vegetácie,
- zvýšenie efektívnosti vstupov,
- zníženie spotreby pohonných hmôt,
- zníženie nadmerného utláčania pôdy,
- sprísnená požiadavka na presnosť a precíznosť práce.
Nevýhody:
- zníženie pestovateľskej plochy,
- technické vybavenie sejačiek na základe koľajových riadkov (Líška, et al, 2008).
Pšenicu letnú formy ozimnej sejeme do riadkov širokých 125 mm ale ju môžeme siať aj
do riadkov užších 90 a 70 mm. Optimálna hĺbka sejby je 40-60 mm, pričom je žiaduce
31
zaviesť koľajové medziriadky. Dodržanie agrotechnického termínu sejby je jednou
z najvýznamnejších podmienok dobrého a rovnomerného vzchádzania a zakorenenia,
upevnenia rastlín v pôde a založenia základov silnejších a vyrovnanejších odnoži. Optimálny
termín sejby možno vyjadriť dĺžkou potrebného jesenného vegetačného obdobia (do nástupu
teplôt nižších ako 5° C), ktorá sa pre rôzne odrody a prírodné podmienky podľa výrobných
oblastí pohybuje pri pšenici ozimnej medzi 21 – 51 dňami (KVO 25.9.- 15. 10., RVO 20.9 –
10. 10. ZVO 10.9.- 5.10., HVO do 30.9.). Optimálny výsevok v dobrých podmienkach pri
väčšine odrôd pšenice ozimnej sa pohybuje v rozpätí od 4 do 5 mil. klíč. zŕn v suchých
oblastiach 5.5 mil. klíč. zŕn (Pospišil,et al, 2008).
Osevné postupy sú základným a nenahraditeľným opatrením, ktoré v podstate
nevyžaduje žiadne investície, a ktoré sa okrem vplyvu na stabilitu úrod významnou mierou
podieľa na udržaní a zvyšovaní úrodnosti pôdy.
1.2.5 Ošetrovanie porastov počas vegetácie
Po sejbe plodín najmä poveternostné podmienky veľmi významne ovplyvňujú vrchnú
vrstvu pôdy. Správnym ošetrovaním rastlín v priebehu vegetácie je zabezpečiť priaznivé
podmienky prostredia. Jedným z významných cieľov mechanického ošetrovania rastlín
v priebehu vegetácie je mechanická regulácia zaburinenosti, ovplyvňuje sa ním architektúra
porastov (prerieďovanie, presvetľovanie, jednotenie porastov). Ďalej mechanickým
ošetrovaním rastlín dochádza k sprístupneniu a čiastočnému uvoľňovaniu živín (regeneračné,
produkčné, kvalitatívne prihnojovanie priemyselnými hnojivami) (Líška, et al, 2008).
Bránime po sejbe a za vlhka a na jeseň vzídené buriny. Po zime bránime ak je pôda
utužená a rastliny trpia nedostatkom vzduchu v pôde. Bránime šikmo na smer riadkov pod
uhlom (30°). Na jar bránime v hustých porastoch s odumretými listami, alebo v prípade
odumretých zvyškov rastlín po napadnutí plesňou snežnou alebo paluškovou hnilobou. Na jar
10 – 14 dní po valcovaní, keď rastliny dobre zakorenia a to pri redšom, slabšom poraste
bránime natupo, podľa smeru sejby. V silne prehustených porastoch použijeme na stredne
ťažkých pôdach na začiatku steblovania ťažké brány, kolmo na smer riadkov. Ošetrenie
zahrňuje okrem prihnojovania dusíkom počas vegetácie aj aplikáciu morforegulátorov rastu
a pesticídov (Pospišil, et al, 2008).
32
Plošné ošetrenie porastov bránením
Jedným z ošetrovaní porastov je bránenie. Je to agrotechnická operácia ktorou sa
upravuje vrchná vrstva pôdy. Plošné ošetrovanie porastov s využitím plní viaceré funkcie:
- Plytké skyprenie povrchovej vrstvy pôdy a prerušenie kapilárneho výparu vody z pôdy
(neefektívny výpar)
- rozrušenie pôdneho prísušku,
- preriedenie porastov ak sú prehustené,
- podporenie produktívneho odnožovania hneď po sejbe,
- regulácia burinových spoločenstiev (Líška, et al, 2008).
Plošné ošetrovanie porastov valcovaním
Medzi hlavné funkcie základného obrábania pôdy patrí jej nakyprenie. Funkcia
valcovania je primerane utlačiť nakyprenú vrchnú vrstvu pôdy najmä v suchších oblastiach,
na piesočnatých pôdach. Pri utláčaní pôdy valcom ide o krátkodobé zaťaženie. Valec pri
svojej práci svojou hmotnosťou vo zvislom smere a svojim pohybom v smere jazdy (Líška, et
al, 2008).
1.2.6 Zber a pozberová úprava pšenice letnej formy ozimnej
Pri oneskorenom zbere sa znižuje úroda spôsobená stratami, vypadávaním zrna, znižuje
sa množstvo lepku, objemová hmotnosť a zvyšuje sa nebezpečenstvo porastania zrna. Pšenicu
zberáme priamo kombajnom na konci žltej a na začiatku plnej zrelosti, pri nižšej vlhkosti zrna
pod 16 %. Potravinárske odrody a množiteľské porasty sa zberajú prednostne. Pri zbere treba
venovať pozornosť nastaveniu kombajnu z hľadiska obmedzenia zberových strát i možnosti
mechanického poškodenia zrna. Po zbere treba vykonať celý rad operácií, od ktorých do
značnej miery bude závisieť kvalita zrna, jeho zdravotný stav a straty pri uskladňovaní. Medzi
základné operácie pozberovej úpravy patria: predčistenie, sušenie, triedenie a príprava na
skladovanie (Pospišil, et al., 2008).
33
Obr. 10
Zber pšenice letnej formy ozimnej (2011)
http://www.google.sk/images
Skladovanie zrna pšenice letnej formy ozimnej
Pre skladovanie zrnín v poľnohospodárstve sa v súčasnej dobe využívajú tieto typy
skladov:
- podlahové sklady s prevzdušňovaním mechanizované alebo nemechanizované s
kapacitou až 5000 t,
- oceľové,
- bunkové vežové,
- sklady úplne mechanizované s aktívnym prevzdušňovaním alebo bez prevzdušňovania,
- vežové zásobníky s prevzdušňovaním s jednotkovou skladovacou kapacitou 200 až 1000 t.
Ovládanie uzáverov u príjmových košov je najvhodnejšie riešiť zhora. Dĺžka príjmových
košov sa volí podľa používaných dopravných prostriedkov. Riešenie spôsobu skladovania
zrna závisí predovšetkým od vlastností skladovaných zrnín, od ekonomickej účelnosti, od
konkrétnych výrobných podmienok a požiadaviek na rozsah a priebeh skladovania. Vlastnosti
skladovaných významne ovplyvňujú technické riešenie samotných skladovacích priestorov,
ale aj technických prostriedkov ktoré slúžiacich pre zabezpečovanie technológie skladovania
čiže naskladňovanie, prevzdušňovanie a vyskladňovanie.
Z hľadiska skladovania zrnín za hlavné vlastnosti zrnín možno považovať:
34
- objemová hmotnosť zrnín a medzerovitosť,
- sypkosť zrnín,
- rovnovážny obsah vody v zrninách,
- teplota zrnín,
- obsah nežiaducich prímesí.
Objemová hmotnosť zrnín
Udáva, aký skladovací priestor je potrebný pre skladovanie zadaného množstva zrna,
prípadne aké množstvo zrna možno skladovať v zadanom skladovacom priestore. Jednotlivé
druhy zrnín sa vyznačujú rozdielnymi hodnotami objemovej hmotnosti. Medzizrnový priestor,
označovaný ako medzerovitosť, je vyplnený vzduchom a ovplyvňuje objemovú hmotnosť
zrnín.
Teplota skladovaných zrnín
Je významným parametrom, ktorý je ovplyvňovaný prístupom kyslíka. Pri skladovaní
zrnín v uzavretom priestore v dôsledku intenzívneho dýchania dochádza k tvorbe oxidu
uhličitého pri súčasnom úbytku množstva kyslíka. Tým postupne dochádza k obmedzovaniu
intenzity dýchania zrna. Voľný prístup kyslíka do zrnovej hmoty však naopak vedie k
zvyšovaniu intenzity dýchania a tomu zodpovedajúcemu nárastu teploty. K samozohrievaniu
zrnín dochádza potom vtedy, keď množstvo tepla vznikajúce v dôsledku dýchania prevyšuje
množstvo tepla odvádzaného prevzdušňovaním. V priebehu skladovania zrnín je dôležité, aby
prístup vzduchu s obsahom kyslíka zabezpečoval znižovanie teploty zrna. Prevzdušňovanie
musí preto zabezpečovať prívod vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou a teplotou aspoň 5°C
nižšou než je hodnota teploty vetraných zrnín. Samozáhrev skladovaných zrnín je dôsledok
pôsobenia samotného dýchania zrnín, ale aj životných pochodov mikróbov nachádzajúcich sa
na povrchu zŕn.
35
Na základe štúdia vedeckej, časopiseckej, knižnej a zborníkovej literatúry popísať
pestovateľskú technológiu pšenice letnej formy ozimnej v podmienkach Slovenskej republiky.
S použitím odbornej literatúry, získaných informácií popísať technológiu spracovania
pšenice letnej formy ozimnej vo firme MPC Cessi, a.s., Spišská Nová Ves .
Obr.12Pšenica letná forma ozimná (2011)
http://www.vitafit.si/wp-content/uploads/2011/01/June1808.jpg
3 MATERIÁL A METODIKA
37
3.1 PESTOVANIE A SPRACOVANIE PŠENICE V MPC CESSI SPIŠSKÁ
NOVÁ VES
Obr. 13
Logo MPC Cessi (2011)
Dlhoročná tradícia majstrov – remeselníkov – je pre Spiš typická. Výnimkou nie je ani
mlynská a pekárenská výroba, kde na kvalitu, dodržiavanie pôvodných receptúr a uchovanie
jedinečnej chuti zabezpečujú už roky majstri svojho umenia. Najlepšou skúškou ich poctivej
práce boli desaťročia, v prípade spišskonovoveského mlyna dokonca stáročia budovania
a rozširovania výrobného podniku. Stámiliónové investície do technológií a odovzdávania
skúseností, vďaka ktorým máme na našom stole dodnes každý deň chutné, čerstvé a najmä
výživovo kvalitné potraviny. Že vybudovanie kombinátu spájajúceho vlastný mlyn, pekáreň,
cukráreň a dokonca zahraničným konkurentom rovnú cestovináreň nebolo ľahké, dokladuje
samotná história. Spoločnosť MPC CESSI zo Spišskej Novej Vsi však ňou musela prejsť, aby
sa stala najvýznamnejším regionálnym výrobcom pekárenských a cukrárenských výrobkov,
celoslovenským dodávateľom múky a zdatným konkurentom pre medzinárodných
producentov cestovín.
Materiál a informácie, ktoré sme použili v tejto časti práce, nám boli poskytnuté priamo
v MPC Cessi Spišská Nová Ves, z ich vlastných interných zdrojov.
3.2 MPC Cessi Spišská Nová Ves
38
Dvesto rokov pred nami bol mlyn
Bolo to už na prelome 18. a 19. storočia, keď Spišskonovovešťania mleli na drevenom
mlyne s vodným pohonom vlastnú múku. Vyše dvestoročnú tradíciu mlynárskeho remesla
dodnes dokladajú cechové záznamy, uložené v archívoch mesta. Ešte pred zničením počas
druhej svetovej vojny denne spracúval pre domácich a okolie približne 60 ton obilia. Po
skončení vojny sa začala písať novodobá história spišskonovoveského mlyna.
Obr.14
MPC Cessi Spišská Nová Ves (2011)
Spoločnosť Mlynsko – pekársky a cestovinársky kombinát a.s. sa na trhu etablovala
v roku 1992. Spoločnosť tvoria tri závody : mlyn, cestovináreň a pekáreň s cukrárňou. Vo
vlastnom mlyne, ktorý nadväzuje na 200 ročnú mlynskú tradíciu v Spišskej Novej Vsi,
spoločnosť produkuje viacero druhov pšeničných a ražných múk, ktorých odbyt je
realizovaný cisternami pre ďalšie spracovanie v pekárňach, ďalej vo vreciach a drobnom
spotrebiteľskom jednokilogramovom balení. Časť vyrobených múk používa spoločnosť pre
vlastnú spotrebu v pekárni a cestovinárni, čo garantuje vysokú kvalitu vstupov pre ďalšiu
výrobu. V súčasnej dobe má mlyn dennú spracovateľskú kapacitu 235 ton pšenice a 80 ton
raže. Zároveň disponuje silom s kapacitou 18.000 ton. Do maloobchodnej siete dodáva štyri
druhy múk v spotrebiteľskom balení. Väčšiu časť sa produkcie však využíva len pre vlastnú
spotrebu na výrobu cestovín, pekárskych a cestovinárskych výrobkov.
Začiatok pekárskej a cukrárskej výroby je spojená s vybudovaním veľkopekárne, ktorá
bola uvedená do prevádzky v roku 1965. Disponovala dvoma priebežnými pecami nemeckej
výroby. Výkon za 24 hodín predstavuje 35 000 kg chleba a 130 000 ks rožkov. Technologické
zariadenie boli priebežne modernizované (výmena pecí, rekonštrukcia KVT, diežová
technológia prípravy cesta...). Mimoriadny dôraz je kladený na vysokú kvalitu a čerstvosť
ponúkaných výrobkov, čo nám umožňuje obstáť vo vysoko konkurenčnom prostredí.
39
Obr.15
Pekárenské výrobky spoločnosti MPC Cessi (2011)
http://www.mpc.sk/pekarske-vyrobky
Cestovináreň so svojou výrobou dnes patrí medzi najvýznamnejších producentov
cestovín na Slovensku. Bola uvedená do prevádzky vo februári 1966. Celková výrobná
kapacita v tomto období bola 24 ton cestovín denne a prevádzkované boli tri výrobné linky.
Súčasný výkon je takmer 3 tisíc kíl za hodinu.
Počas celého obdobia existencie spoločnosti sa prebiehala inovácia technologických
zariadení v zmysle vývoja cestovinárskej technológie podľa najnovších poznatkov. Disponujú
najpokročilejšou technológiou, ktorá je dostupná na trhu. Ide o technológiu výroby cestovín
pri vysokej teplote (THT). Tento spôsob výroby prináša nasledovné výhody:
- maximálna mikrobiologická čistota
- udržanie konštantných parametrov vstupnej suroviny
- optimálne prevedenie jednotlivých fáz (predsušenie, sušenie, stabilizácia,
ochladzovanie).
Firma MPC CESSI dnes
Na jar roku 1999 po dôkladnom marketingovom prieskume sa rozhodla spoločnosť
zjednotiť dovtedy vyrábané značky JARKA, LENKA, RADUR, A RADUR GRAHAM,
pod jednu značku CESSI. Názov CESSI je novotvar, ktorý vznikol spojením
počiatočných slabík dvoch slov : ,,cestoviny a sila“. Cessi sú teda synonymom zdravého
životného štýlu. Cestoviny CESSI sa podľa zloženia dajú rozdeliť do troch hlavných
línií:
- vaječné cestoviny /modrý obal/
- nevaječné cestoviny /červený obal/
- grahamové cestoviny /žltý obal/
40
Výrobou grahamových cestovín sa zaoberá spoločnosť ako jediná na Slovensku.
S budovaným mena značky CESSI spoločnosť nezabúda na inováciu sortimentu, preto
spotrebitelia na pulte nachádzajú nové tvary cestovín. V záujme ďalšieho zlepšovania kvality
ukazovateľov cestovín, spoločnosť v súčasnej dobe inštaluje novú plnoautomatizovanú linku
švajčiarskej firmy BUHLER. Táto linka okrem zvýšenia kapacitných možností výroby
cestovín umožňuje sušenie cestovín na vlhkosť 6%, pri teplote sušenia až 130°C. Tento
technologický postup zaručuje likvidáciu všetkých možných mikroorganizmov vo finálnom
výrobku. Tým sa dosahuje kvalita porovnateľná s najkvalitnejšími talianskymi výrobkami.
Napriek tomu, však spoločnosť nezabúda na pravidelné kontroly všetkých svojich výrobkov,
vo vlastných laboratóriách. Aj to je jedným z krokov k aplikácii systému manažérstva kvality
podľa STN EN ISO 9001:2000, na ktorý sa spoločnosť pripravuje.
Sortiment troch samostatných závodov spoločnosti MPC Cessi zo Spišskej Novej Vsi –
mlyna, pekárne s cukrárňou a cestovinárne – tvorí niekoľko stovák výrobkov. Aby boli na
našom stole vždy načas, čerstvé a zároveň ulahodili naším chuťovým pohárikom, na ich
výrobe sa podieľa cez tristo ľudí pracujúcich v piatky i sviatky vo viaczmenných
prevádzkach. Kvalitu sledujú interné aj externé audity, najlepšou vizitkou sú však spokojní
zákazníci, medzi ktorých patria aj medzinárodné spoločnosti.
Obr.16
Kolienka s vejárikom (2011)
http://www.mpc.sk/_dokumenty/image/cestoviny/zsbc/
kolienka_s_vejarikom.png&imgrefurl
3.3 Technologický postup pri výrobe múk
41
Odber vzorky
Spôsob odberu vzorky určuje STN ISO 13690 : 2004. Správne vzorkovanie je činnosť
vyžadujúca najväčšiu pozornosť. Na získanie reprezentačnej vzorky zrna sa preto kladie
značný dôraz. Nedbalé alebo nepresné vzorkovanie by mohlo viesť k nezhode a nesprávnemu
finančnému vyrovnaniu. Vzorky musia plne reprezentovať dodávky, z ktorých sú odobraté.
Zloženie dodávky je nehomogénne, musí sa odobrať dostatočný počet čiastkových vzoriek,
z ktorých sa premiešaním získa súhrnná vzorka. Táto súhrnná vzorka označená menom
dodávateľa, druhom tovaru, dátumom, číslom vagóna alebo motorového vozidla
a hmotnosťou je odovzdaná na rozbor do mlynského laboratória. Pokyn na odobratie sa
súhrnnej vzorky dáva zodpovedný pracovník vedúci obilného sila alebo jeho zástupca. Za
správnosť odberu súhrnnej vzorky zodpovedá silomajster sila. Odber vzorky sa uskutočňuje
tyčovým vzorkovačom na voľne ložené obilie. Uvedení pracovníci sú povinní starať sa
o všetky vzorkovače tak, aby boli čisté a bez cudzích pachov pred každým odberom. Počet
vpichov pri odbere zo železničného vagóna je 11 a počet vpichov u motorového vozidla je 5.
Rozbor obilia sa vykonáva pracovníčka laboratória, ktorá vydá doklad o akosti t.j. rozborový
list a ten je podkladom pre uskladnenie podľa druhu a kvality. V prípade že sa obilie
nezhoduje so zmluvne dohodnutými parametrami, zodpovedný pracovník začne reklamačné
konanie v zmysle smernice Reklamačný poriadok.
Obr.č.:17
Zrno z klasov pšenice (2011)
http://www.oseva-trading.cz/view.php?cisloclanku=2008030005
Uskladnenie obilia
42
Obilie je uskladnené podľa kvality a druhu do 37 železobetónových zásobníkov. Za
správne naskladnenie obilia podľa pokynov vedúceho pracovníka v plnom rozsahu zodpovedá
silomajster. Pred samotným naskladnením sú zodpovední pracovníci (sypači) povinní
uskutočniť kontrolu a prípadne vyčistenie priestorov výsypných košov a ich krytov. Zároveň
urobia kontrolu funkčností motora mechanickej lopaty, jej technickej spôsobilosti a kontrolu
neporušenosti oceľového lana. Súčasne silomajster uskutoční kontrolu strojného zariadenia
(redlerov, výťahov), dopravných pásov a aspirácie). Po zrealizovaní týchto úkonov môže sa
pristúpiť k samotnej vykládke vozňových alebo automobilových zásielok. O naskladňovaní
obilia do jednotlivých zásobníkov vedie silomajster presnú evidenciu v knihe ,,Príjem obilia“.
Zápis obsahuje tieto údaje: dátum, číslo zásobníka, číslo vagóna alebo auta, mená
pracovníkov vykládky a podpis zodpovednej osoby. Za hlavnú evidenciu prijatého
a uskladneného obilia zodpovedá vedúci obilných síl a jeho zástupca. Tvorí ju ,,Vagónová
kniha“ obsahujúca dátum a čas príchodu vozňa, jeho číslo, názov dodávateľa, hmotnosť, druh
obilia, mená pracovníkov vykládky. Preberacie listy jednotlivých zásielok pod poradovými
číslami obsahujú: dátum príjmu, druh obilia, dodávateľa, číslo vagónovej zásielky,
deklarovanú a prijatú hmotnosť a zápis kvalitatívnych znakov. Súčasťou sú doklady
o jednotlivých zásielkach (nakladací list, výdajka, certifikát, vážny lístok, a rozborový list).
Výkaz obilia obsahuje stav zásob, číslo príjemky, dodávateľa a hmotnosť ďalším dokladom
evidencie je Kniha dodávateľov, ktorá obsahuje názov dodávateľa prijatú hmotnosť obilia.
Ošetrovanie uskladneného obilia
Pri dlhšom skladovaní obilia vzhľadom na možnosť jeho znehodnotenia prípadnými
škodcami, má ošetrovanie obilia veľký význam. Pre zabezpečenie neporušiteľnosti kvality
prijatého obilia sa každý deň sleduje jeho kvalita. Túto činnosť vykonáva silomajster, ktorý
zisťuje a zaznamenáva teplotu v každom zásobníku a kontroluje obilie senzoricky, ( preosiatu
vzorku kontroluje na pach a škodcov). Kniha teplôt obsahuje tieto údaje : dátum, čas, číslo
zásobníka, nameraná teplota a podpis silomajstra. V prípade, že silomajster zaregistruje
zvýšenie teploty ( Teplota do 26 °C ), okamžite upozorní svojho nadriadeného, ktorý dá
pokyn pre manipuláciu do iného zásobníka. Ide o mechanickú ochranu, kedy preťahované
obilie prechádza výťahmi a aspirátormi (aspirácia sa uskutočňuje prefukovaním cez plstený
filter), čím dochádza k jeho schladeniu a očisteniu. Počas celého úkonu sú v pravidelných
intervaloch odoberané vzorky pričom sa sledujú senzoricky. Ošetrovanie obilia sa
zaznamenáva v knihe ,, Ošetrovanie a preťahovanie´´, v ktorej je zaznamenaný dátum, druh
presunu, čísla síl a podpis. V prípade, že mechanické ošetrenie je nepostačujúce vzhľadom na
výskyt škodcov, uskutoční sa ošetrenie dezinsekciou. Plynovanie je zaznamenané
43
v knihe ,,Ošetrovanie a preťahovanie“, pričom po dobu minimálne 14 dní sa s obilím nesmie
manipulovať. Po uplynutí tejto doby je obilie opäť premanipulované do prázdneho zásobníka.
V rámci preventívnej ochrany sledovaného obilia pri vyskladňovaní platí : ,, prvý do skladu –
prvý zo skladu“.
Presun
Pod názvom tohto pracovného postupu sa myslí preskladnenie obilia zo zásobníkov
veľkokapacitného obilného sila (nového) na mlynské silo (staré). Toto preskladnenie sa
uskutočňuje podľa požiadaviek a potrieb závodu mlyn. Preskladňovanie do zásobníkov
mlynského sila sa uskutočňuje podľa kvality a druhu obilia. Pri preskladňovaní obilia do
zásobníkov v mlyne sa obilie prečistí na triediči, kde sa od obilia oddelia zlomky
a nezužitkovateľný vedľajší produkt. Zo zlomkov sa šrotovaním na šrotovníku vyrába
pšeničné krmivo. Nezužitkovateľný vedľajší produkt, ktorý je tvorený plevami, kamienkami
a prímesami iných burín sa vrecuje a expeduje poľovníckym združeniam. O množstve
expedovaného pšeničného krmiva a nezužitkovateľného vedľajšieho produktu sa vedie presná
evidencia. Vedie sa tiež evidencia čistenia magnetov, šrotovníka a triediča. Pšenica
potravinárska sa naskladňuje do zásobníkov 6,9,10,11 podľa obsahu lepku. Za správnosť,
množstvo a kvalitu presunu obilia zodpovedajú silomajstri pri preskladňovaní obilia platia tie
isté pravidlá ako pri naskladňovaní do zásobníkov veľkokapacitného sila. Presun obilia
zaznamenáva v knihe : Záznam o presune obilia, ktorá obsahuje dátum, čas, číslo zásobníka,
druh obilia a podpis zodpovednej osoby.
Tab.3
44
Charakteristika kontrolných bodov kvality v súlade so zásadami SVP
Kontrolný bod kvality CP 1Operácia Príjem obilia do obilného sila
Nezhody SVP Obilie nezodpovedajúce požiadavkám noriem
Znečistené výsypné koše na príjme obilia
Limity - požiadavky SVP
Zrno potr. Zrno raže Zrno pšenice
pšenice letnej tvrdej
Objemová hmotnosť – min.g/l 750 700 780
Vlhkosť - max.% 15,0 15 15,0
Prímesi * - max.% 12,0 12,0 12,0
Ostatné nečistoty - max.% 3,0 3,0 0,5
Mokrý lepok -min.% 20,0 - 24,0
Číslo poklesu - min s 160 120 200
Zelenyho sed.index - min.ml 22 - -
Obsah dusík.látok -min.% 9,5 - 11,5
Sklovitosť -min.% - - 65
Pach bez nežiaducich pachov
Škodci bez škodcov
Kontrola Kontrola kvality podľa STN 46 1100-2, 46 1100-3, 46 1100-4
Vizuálna kontrola čistoty výsypných košov 1-krát za zmenu
Odberové miesto Vagóny a vozidla s obilím
Výsypné koše od vozidiel resp. železničných vozňov
Evidencia Laboratórny denník, rozborový list
Záznam o kontrole, čistení a zakrývaní výsypných košov obsahuje podpis
silomajstra, ktorý vykonal pravidelnú kontrolu, čistenie a zakrývanie
výsypných košov na danej pracovnej zmene
Nápravné opatrenia pri
odchýlkach
Zásielka je vrátená dodávateľovi
Čistenie výsypných košov 1-krát za zmenu resp. podľa potreby
Zodpovednosť Pracovníci laboratória, vedúci sila, zástupca vedúceho sila
Silomajster, vedúci sila
*Prímesy – zlomky zŕn, zrnové nečistoty, zrná iných obilnín, poškodené zrná (teplom, škodcami, naklíčené
zrná.
45
Tab.4
Kontrolný bod kvality CP 2
Operácia Skladovanie obilia
Nezhody SVP Nesprávne skladovacie podmienky v obilnom sile
Limity- požiadavky SVP Skladovanie obilia:
Optimálna teplota: do 26°C
Obilie skladovať v čistých, suchých, nepoškodených silových
vežiach.
Kontrola Skladovacie podmienky sledujú pracovníci sila 1-krát denne
popoludní počas druhej zmeny.
Odberové miesto Údaj na metrologický overených teplomeroch nainštalovaných
v každom sile.
Evidencia Záznamy zo sledovania skladovacích podmienok v obilnom sile
– evidencia teplôt obilia v zásobníkoch obilného sila (záznamy
obsahujú dátum, čas a podpis zodpovednej osoby, ktorá
odčítanie teplôt vykonala a záznam teplôt v jednotlivých silách
na jednotlivých teplomeroch v jednotlivých výškach
zásobníkov)
Nápravné opatrenia pri
odchýlkach
Prevetrávanie obilného sila a preskladňovanie obilia z veže do
veže
Zodpovednosť Vedúci obilného sila
46
Schéma príjmu obilia
Príjem obilia v MPC Cessi Spišská Nová Ves za roky 2008, 2009 a 2010:
47
Raž 1 505,30 ton
Tab. 5 Prehľad príjmu obilia za jednotlivé mesiace
2010 Pšenica TD Raž Za mesiac
Január 2811,84 789,88 174,47 3776,19
Február 2370,00 289,70 139,07 2798,77
Marec 3022,74 0,00 405,80 3438,54
Apríl 2206,60 0,00 51,04 2257,64
Máj 2078,62 0,00 65,23 2143,85
Jún 1209,28 0,00 172,64 1381,92
Júl 526,38 248,83 80,18 855,39
August 1975,52 706,82 233,43 2915,77
September 3216,03 1470,35 1148,65 5835,03
Október 4230,12 703,01 229,92 5163,05
November 2571,95 438,86 197,41 3208,22
December 1062,89 176,30 0,00 1239,19
Spolu za rok 27291,97 4823,75 2897,84 35013,56
3.4 Múka – základ pekárenských a cukrárenských výrobkov
Takmer 40 zamestnancov závodu Mlyn premieňa ,,zlato z poľa“ počas 24 – hodinovej
prevádzky na 13 druhov múk a ďalšie 3 druhy krmív. ,,Drviť a preosievať“ je podľa
riaditeľky závodu RNDr. Evy Volčkovej alfou a omegou práce v mlyne. Týmito procesmi
spracúvame tvrdú, mäkkú pšenicu a raž.
Obr.17
Sortiment múk spoločnosti MPC Cessi (2011)
http://www.mpc.sk/mlynske-vyrobky
48
Tajomstvo výroby
Prijaté obilie prechádza dôkladnou kontrolou už pred príjmom do obilných síl, kde ho
skladuje a ošetruje. Pravidelne sa dohliada napríklad na teplotu zrna, aby sa nepoškodilo.
Z obilných síl putuje na čistiace linky, neskôr prechádza tzv. ,,kropením“. Týmto procesom
získava požadovanú vlhkosť 15.4 – 15.7 aby sa mohlo neskôr nechať odležať. Táto lehota je
priamo úmerná druhu pšenice a ročnému obdobiu, spravidla je to však 10 až 16 hodín. Obilie
potom putuje do mlecích strojov, kde ho valcové stolice premieľajú a preosievajú. Pšenice
a ražné múky sú pripravené na ďalšie obohacovanie – tento raz o prídavné látky, aditíva.
Môžu to byť vitamíny, kyselina askorbová, či listová, amyláza, minerály a mnohé ďalšie
látky. Podľa želania pekárov tu dokážu namiešať v požadovaných výrobných pomeroch
múčne zmesi. Múky sa podľa zrnitosti delia na tzv. polohrubé a hladké. Podľa hodnoty popola
v sušine rozlišujeme bielu a tmavú múku. Až 60 % vyrobenej múky končí v ostatných dvoch
závodoch – Pekárni a Cestovinárni. MPC Cessi je výhradným interným dodávateľom na
ďalšie spracovanie v materskom závode, čo je najväčším dôkazom kvality múk. Tento systém
umožňuje okamžitú previerku vlastností múk a praxi.
Certifikovaná kvalita
Dodržiavanie všetkých hygienických foriem a potravinárskych štandardov pri výrobe
múky dokladuje nielen povestná kvalita, ktorú vyhľadávajú okrem domácich spotrebiteľov
najnovšie aj za hranicami, ale takisto medzinárodné certifikáty. Prvým získaným bol certifikát
podľa normy ISO 9001, ktorý nám pomáha manažovať kvalitu procesov vo všetkých
úspechoch firmy. Najnovšie získanie certifikátu podľa medzinárodného štandardu IFS hovorí
o potravinovej bezpečnosti. Prísnym certifikačným auditom prešiel v marci okrem
cestovinárskeho aj mlynský závod. Rovnako ako celá spoločnosť MPC CESSI, sa aj v mlyne
pripravujeme na implementáciu štandardu OHSAS 18001 a ISO 14001. Prvý nám pomôže so
štandardizáciou procesov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, druhý bude
efektívnejšie riadiť enviromentálne riziká. Kvalitu pri veľkovýrobe nám zároveň pomáhajú
udržiavať plne automatizované linky.
Technologický postup v mlyne
Pšeničná čistiareň
Pšenica je odoberaná zo zásobníkov automatickými dávkovačmi. Týmto sa zabezpečí
regulácia výkonu celej čistiarenskej linky . odvážená pšenica pokračuje na čistiarenské stroje :
magnet, kombinovaný stroj, triér, a odkamienkovač. Všetky tieto stroje sú centrálne
aspirované. Z odkamienkovača padá obilie na nakrápací prístroj. Automatickým nakrápaním
sa zabezpečuje stabilná vlhkosť obilia a následne múk. Po nakropení sa obilie odležiava
49
v zásobníkoch. Po odležaní obilie je odvádzané šnekovým dopravníkom na odierací stroj
a ďalej cez automatickú váhu k samotnému mletiu. Zužitkovateľné čistiarenské vedľajšie
produkty sú uvedené na šrotovník. Nezúžitkovateľné čistiarenské vedľajšie produkty ako aj
zmetená múka sú vrecové a expedované poľovníckym združeniam.
Pšeničný Mlyn MPC
Vyčistená pšenica je dopravovaná na šrotovacie valce, kde je postupne rozomieľaná na
medziprodukty. Počet šrotovacích pasáži je päť. Rozomletá zmes je dopravovaná na
preosievanie na rovinné vyosievače (tj. Sústava sít o veľkosti otvorov 100 µm -2000 µm ).
Získané krupice, krupičky a výmely sú čistené na čističkách krupíc, do ktorých je vedený
materiál samospádom. Vyčistené krupice a krupičky sa ďalej rozomieľajú na lúštiacich
valcoch. Počet lúštiacich pasáži – štyri a počet triedených pasáži – dva. Výmely sú uvedené
na ďalšie triedenie na vyosievač. Drobné krupičky a výmely sú ďalej rozomieľané na
vymieľacích pasážach, ktorých je osem. Pre niektoré lúštiace a vymieľacie pasáže sú zaradené
stolice s ryhovanými valcami.
Pred a po piatom šrote sú zaradené vytĺkacie stroje. Hotové výrobky sú cez výťažnostné
váhy odvádzané do zásobníkov. Pod rovinnými vyosievačmi sú inštalované prehadzovacie
klapky, ktoré umožňujú manipulovať s hotovými výrobkami tak, aby bol docielený
ľubovoľný typ výrobku s predpísanými akostnými znakmi a rovnako, aby bola dosiahnutá
predpísaná výťažnosť. V mlyne je pneumatická doprava a aspirácia vyosievačov, valcových
stolíc a čističiek krupíc je zabezpečená vysokotlakovým ventilátorom a filtrom. Čistý vzduch
je vyvádzaný potrubím von z objektu. Získané odpady s filtrom sú odvádzané na
preosievačku k roztriedeniu. Takto získaná múka z aspirácie sa odvádza na vyosievač pre
ďalšie vytriedenie.
Obr.18Zariadenie pšeničného mlyna (2011)
http://www.support-business.com/imgp/101511.jpg
50
Tab.6
Kontrolné body kvality CP 3Operácia Príjem obilnej zmesi do mlyna
Nezhody SVP Obilná zmes nezodpovedajúca požiadavkám noriem
Limity - požiadavky SVP
Zrno potr. Zrno raže Zrno pšenice
pšenice letnej tvrdej
Objemová hmotnosť – min.g/l 760 700 780
Vlhkosť - max.% 14,0 14,0 14,0
Prímesi * - max.% 5,0 6,0 6,0
Ostatné nečistoty - max.% 1,0 1,0 0,5
Popol v sušine - max.% 2,05 1,95 2,30
Lepok (v sušine) -min.% 24 27
Číslo poklesu - min s 160 120 200
N- látky - min.% 10,5 12,5
Pach bez nežiaducich pachov
Škodci bez škodcov
Kontrola Kontrola kvality podľa STN 46 1100-2, 46 1100-3, 46 1100-4 Laboratórny
denník
Odberové miesto Čistiareň v mlyne
Odber vzoriek minimálne 1-krát za zmenu
Evidencia Laboratórny denník
Nápravné opatrenia pri
odchýlkach
Dôsledná kontrola technických zariadení.
Pri obilnej zmesi s hodnotami nad kritický limit – úprava príjmu obilia zo
zásobníkov obilného sila.
Zodpovednosť Pracovníci laboratória, hlavný mlynár, technológ
*Prímesy – zlomky zŕn, zrnové nečistoty, zrná iných obilnín, poškodené zrná (teplom, škodcami, naklíčené
zrná.
51
Tab.7
Kontrolné body kvality CP 4
Operácia Mletie
Nezhody SVP Múky nezodpovedajúce požiadavkám noriem (vlhkosť, popol,
škodce)
Limity – požiadavky SVP Fyzikálno – chemické požiadavky (vlhkosť, popol, škodci)
Kontrola Kontrola kvality podľa Špecifikácií jednotlivých múk,
laboratórny rozbor 1-krát za smenu
Odberové miesto Mlyn, odber vzoriek minimálne 1-krát za smenu
Evidencia Laboratórny denník
Nápravné opatrenia pri
odchýlkach
Okamžitá zmena v technológií mletia, v prípade prítomnosti
škodcov: plynovanie , čistenie
Zodpovednosť Pracovníci laboratória, hlavný mlynár, technológ.
Identifikovateľnosť produktu
Priame označenie výrobku je prostriedkom na zabezpečenie identifikovateľnosti výrobku
vrátane surovín a iných komodít vystupujúcich do spracovateľského a výrobného cyklu
v etapách skladovania surovín, samotnej výroby potravín, skladovanie hotových výrobkov
a ich expedície. Spotrebiteľské balenie výrobku musí byť označené v zmysle ustanovení
platnej legislatívy tak, aby bolo možné jednoznačne identifikovať výrobnú dávku výrobku.
Hore uvedené ustanovenia sa vzťahujú tiež na veľkospotrebiteľské a obchodné balenie
výrobkov.
Označovanie, výrobnej dávky výrobkov je v prípade malospotrebiteľského balenia múk
a u vrecovaných mlynských výrobkov zabezpečené dátumom minimálnej trvanlivosti, ktoré je
umiestnené na obale a etikete. Pri voľne ložených múkach je výrobná dávka tiež dátumom
minimálnej trvanlivosti umiestnenej v dodacích listoch. Údaje označovania výrobnej dávky
musia umožňovať jednoznačné priradenie výrobku k jeho dokumentácii z príjmu na výrobné
stredisko od skladu alebo od dodávateľa, k sprievodnej výrobnej dokumentácii, monitoringom
a k dokumentácii výstupnej kontroly a expedície.
52
Vysledovateľnosť spracovania a expedície
Pri príjme obilia do obilného sila je v každej dodávke obilia urobený rozbor a
sprievodná dokumentácia (preberacie listy, rozborové listy, výdajka, príjemka). Vedie sa
dokumentácia príjmu dodávok do jednotlivých zásobníkov, posun obilia pri manipulácii obilia
a výdaj obilia do mlyna. V mlyne je zaznamenaný príjem obilia podľa jednotlivých váh
v čistiarni (príjem obilia, výdaj obilia). Množstvo vyrobených múk je zaznamenané denne
podľa výťažnostných váh. Na každý druh vyrábaného výrobku sa v priebehu výroby vypisujú
odovzdávacie listy v ktorých sa uvádza názov výrobku, vyrobené množstvo, dátum výroby
a minimálna trvanlivosť výrobku. Každá expedovaná dodávka má v sprievodných
dokumentoch (dodacích listoch) zaznamenávaná výrobnú dávku. Pred samotnou nakládkou
vykoná skladník kontrolu vozidla prepravcu: vizuálnu kontrolu stavu ložnej plochy
(neprítomnosť škodcov, cudzích zápachov, nežiaducej vlhkosti, plesní).
Príjem obalového materiálu na sklad
Preberajúci zaeviduje príjem obalového materiálu a pridelí mu interný kód (šarža vriec,
vreciek a lepidla). Každú paletu s obalovým materiálom označí prideleným interným kódom.
Tento kód sa následne zapisuje do záznamov pri balení (záznam vizuálnej kontroly vriec pred
plnením, záznam vizuálnej kontroly papierových vreciek pred plnením) pred samotnou
nakládkou vykoná skladník kontrolu vozidla prepravcu : vizuálnu kontrolu ložnej plochy
(neprítomnosť škodcov, cudzích zápachov, nežiaducej vlhkosti, plesní) .
53
4 ZÁVERY A NÁVRHY NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV
Obilniny boli po tisícročia jedným z najdôležitejších zdrojov výživy obyvateľstva našej
planéty. Ani v budúcnosti nebude možné vyživiť stúpajúci počet obyvateľov Zeme bez
náležitého zvýšenia produkcie obilnín.
Na základe štúdia odbornej literatúry a informácii získaných v MPC Cessi Spišská Nová
Ves, navrhujeme pri pestovaní pšenice letnej formy ozimnej realizovať nasledovné poznatky:
Pšenica letná forma ozimná vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štrukturálne a
bohato živinami a humusom zásobené pôdy. Najlepšie jej vyhovujú hlinité, ílovité,
ílovito – hlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou – pH 6,2 – 7,5.
Poveternostné podmienky v našej oblasti vyhovujú pestovaniu pšenice, no u nás sa
pestuje najviac vo výrobnej oblasti repárskej, kukuričnej a zemiakarskej. Horná hranica
pestovania sa zvýšila z 500 na 700 m nadmorskej výšky, kde vytláča z pestovania raž
siatu a ovos siaty. Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne
diferencujú -klíčenie začína už pri teplote 3 – 4,5°C, vzchádzanie pri 5 – 6°C, optimum
je 15-20°C.
Pred hnojením odoberieme pôdne vzorky z hĺbky 0.30 m a zistíme obsah P a K v pôde.
Pri dobrej zásobe zapracujeme do pôdy toľko P a K živín, koľko sa odčerpá úrodou
nadzemnej fytomasy a pri malej a strednej zásobe zapracujeme 1,5 násobok
odčerpaného množstva. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pri
základnej príprave pôdy.
Príjem dusíka musí byť zabezpečený rastlinami v priebehu celého vegetačného obdobia
a najmä v rozhodujúcich etapách organogenézy a rastových fáz, v ktorých sa formuje
počet kláskov a hmotnosť zŕn.
Pestovateľ musí pri zakladaní porastov pšenice zohľadniť v prvom rade: predplodinu,
základnú a predsejbovú prípravu pôdy, odrodu, organizáciu porastu, termín sejby a
hĺbku sejby.
Predsejbová príprava pôdy sa zameriava na vytvorenie optimálneho lôžka pre osivo
pšenice. Vrchná vrstva nad lôžkom má byť kyprá s prevahou makroagregátov s
veľkosťou 4 - 6 mm. Predsejbová príprava pôdy sa robí v nadväznosti na základné
obrábanie pôdy.
54
Pre pšenicu letnú formu ozimnú sa považujú za vhodné predplodiny: kapusta repková
pravá, strukoviny, skoré a poloskoré zemiaky, niektoré druhy zeleniny, ktoré
zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave. Neodporúča sa pestovať viac rokov obilniny
po sebe, aby nedochádzalo k akumulácii chorôb a škodcov na pozemku a aby neklesala
úrodnosť odrody.
Mechanický porast ošetrujeme valcovaním a bránením. Valcujeme v suchých
podmienkach a po sejbe ťažkými valcami, čím podporíme rýchlejšie a rovnomernejšie
vchádzanie. Po ukončení zimy a skoro na jar valcujeme porasty, ktoré boli
povyťahované mrazom ešte v čase, keď je pôda vlhká, aby sa korienky rastlín dostali
styku s pôvodu. Na jar je veľmi účelné ošetriť porasty dobrej kondície a pri optimálnej
hustote ježkovými valcami, ktoré nevytrhávajú rastliny z pôdy, pričom sa pôda prekyprí
a prevzdušňuje.
Termín zberu sa riadi v prvom rade stupňom zrelosti pšenice. Zberová zrelosť zrna je
charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Odrodové rozdiely v
procese dozrievania a ich zberová stabilita sú dôležitým ukazovateľom pre postup a
organizáciu zberových prác. Termín zberu závisí aj od ekologických podmienok a stavu
porastu. Predčasným zberom sa znižuje úroda, pretože sa ešte neukončil proces
ukladania zásobných látok v zrne.
Príjmové koše musia byt riešené tak, aby umožňovali sklápanie zrna z dopravných
prostriedkov do boku a dozadu. Tieto zariadenia musia byť vybavené kontinuálnym
uzáverom pre plynulú reguláciu toku zrna (spravidla šupátkovým uzáverom). Kapacita
príjmových košov musí umožniť plynulý príjem zrna od obilných kombajnov napr. od
20 do 80 t (kapacita jedného koša).
Technologické postupy mlyna pri spracovaní zrna pšenice sú: príjem, uskladnenie,
ošetrenie, presuny, kontrola kvality, mletie, hodnotenie kvality, balenie a expedícia
múky.
Na zlepšenie kvality práce v MPC Cessi navrhujeme:
- Vybudovanie nových skladov na príjem obilnín,
- nákup techniky a prístrojov, potrebných pri manipulácií a spracovaní zrna obilnín
55
5 POUŽITÁ LITERATÚRA
BEDRNA, Z. a i. 1991. Pôdne režimy. Bratislava : Veda, 1991, 215 s.
CIGĽAR, J. a i. 1998. Všeobecná rastlinná výroba. SPU, Nitra, 1998. 160 s. ISBN 80-7137-
546-2.
DEMO, M. a i. 1991. Energomateriálové toky v antropoekologickom systéme Malanta –
Mikov Dvor. (Výskumná správa). Nitra : VPŠ, 1991, s. 49.
DEMO, M.- BIELIK, P. a kol. 2000. Regulačné technológie v produkčnom procese
poľnohospodárskych plodín. Nitra SPU 2000, S. 648. ISBN 80-7137-732-5.
DUKÁT, V. 2005. Fařmárske osivoz pohledu kvality, šlechtitele a producenta. Osivo
a sadba. Sborník referátu. Praha : ČZU, 2005. S. 11-15. ISBN 80-213-1286-6.
FAZEKÁŠOVÁ, D. 2003. Trvalo udržateľné využívanie pôdy. Prešov 2003, 76 s. ISBN 80-
8068-228-3.
FECENKO, J. – LOŽEK, O. 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2000, s. 452 ISBN 80-7137-777-5-
FJODOROV, M.V. 1958. Půdní mikrobiológie. Praha : SZN, 1958, s. 152.
GRUNDAS, S.T. Wheat. Encyclopedia of Food Science and Nutrition. Vol.10, Academic
Press : Oxford, 2003, s. 6130-6146.
HRDINOVÁ, H. a i. 1999. Metodika skúšania osiva a sadiva. Bratislava : ÚKSÚP, 1999, s.
123. ISBN 80-7137-646-9.
HUDCOVÁ, M. a i. 1986. Vliv rozdílneho zpracováni lehké půdy na výnos a kvalitu zrna
pšenice ozimné a jačmene jarního. In Rastl. Výr. 34, 1986, č. 4, s. 387 – 393.
HULMAN, I. a i. 1998. Semenárska kontrola. Učebné texty pre dištančné štúdium. Nitra :
SPU, 1998, s. 81. ISBN 80-71317-460-1.
JAKUBECOVÁ, H. 2004. Znovuobjavenie jačmeňa. Výž. Zdravie, 1, 2004, s. 28-29.
LÍŠKA, V. – TÝR, Š. – POSPIŠIL, R. 1995. Agroklimatické podmienky pestovania
zemiakov na Slovensku. In Poľnohospodárstvo 41, 1995, 4.7, s. 491 – 500.
LÍŠKA, E. a i. 1997. Výhľadové tendencie obrábania pôdy na Slovensku. In Agroregion ´97,
České Budejovice, 1997, s. 143 – 148.
LÍŠKA, E. a kol., Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre, 2008, s. 452 . ISBN 978-80-552-0016-3.
LYNCH, J., M. – ELLIS, K.B. 1983. The effect of staw on the establisment and growth of
wintwr cereals. In Agriculture and Environment, roč. 5, 1983, č. 4, s. 321 – 328.
56
KOLLÁR, B. a i. 1985. Agroekologický výskum vplyvu regulácie pôdneho prostredia na
tvorbu a redukciu faktorov úrodnosti ozimnej pšenice. (Výskumná správa). Nitra : VŠP, 1985,
s. 218 .
KOPČANOVÁ, Ľ. – ŘEHOŘKOVÁ, V. – ŠTEVLIKOVÁ, T. 1983. Použitie inhibítov
nitrifikácie N – Serve pri pestovaní ozimnej pšenice . In Praha, ČSAZ, 1983, č. 69, s. 161-
165.
KOVÁČ, K. a i. 2003. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : SPU, 2003, s. 335 . ISBN 80-
8096-136-3.
NANKOVÁ, M. – KALINOV, I. 1992. Proučvane vlijanieto na sistemite na obrabotku na
počvata v seitboobroščinieto vorchu plodorodieto na slabo islužen černozem v Dobrudža. In
Počvoznanije, agrochimija, 27, 1992, Sofia, 3 – 4, s. 46 – 48.
NOZDROVICKÝ, L. – ABELSOVÁ, J. 1998. Vplyv variantov obrábania pôdy na koeficient
štruktúrnosti. In Poľnohospodárstvo, 44, 1998, (7), s. 489 – 502.
ODUM, E., P. 1977. Základy ekológie. Praha : Academia, 1977, s. 219 .
PÁLTIK, J. a i. 2003. Stroje pre rastlinnú výrobu obrábanie pôdy, sejba. Nitra: SPU, 2003, s.
241. ISBN 80-8096-200-9.
PARKER, J. Jr., 1995. Soil strenght and seedling emergence relations. I. Soil type, moisture
tension, temperature and planting depth effects. In Agron. Journal, 57, (1995), 289 – 291.
POSPÍŠIL, R. – PAČUTA, V.- ČERNÝ,I. MOLNÁROVÁ, J. 2008. Integrovaná rastlinná
výroba. Nitra : SPU, 2008, s. 181.ISBN 978-80-552-0141-2.
PROCHÁZKA, S. a i. 1998. Fyziologie rostlin. Praha Academia, 1998, 484 s. ISBN 80-200-
0586-2.
PRYCZKOVÁ, L. 1981. Dusikaté látky a celkový uhlík pŕi pěstováni ozimné pšenice bez
zpracováni půdy. In Rast. Výr., 27, 1981, s. 431 – 440.
REGINA, A., RAHMAN, S., LI, Z., MORELL, M., K.: Starch. Synthesis. Encyclopedia of
Grain Science., Vol. 3, Academic Press, Oxford, 2004, s. 224-232.
ROBERST, E., H. 1972. Viability of seeds. Chapman and Hall Ltd. Londýn, 1972, s. 415.
UDK 631.531.011.
SEGEŤOVÁ, V. 1988. Bilance organické hmoty v půde. In Stud. Inf. Praha, ÚNTIZ, 1988, s.
83.
SKYLAS, D. J. VAN DYK, D., WRIGLEY, C.W. 2004. Proteomics of wheat grain. J. Cereal
Sci., 2004, (in press).
SOTÁKOVÁ, S. 1982. Organická hmota a úrodnosť pôdy. Bratislava : Príroda, 1982, s. 218.
ŠPALDON, E. 1982. Rastlinná výroba. Bratislava : Príroda, 1982, s. 628.
57
ŠUŠARIN, A., N. 1993. Obrabotka počvy pod zernovyje v Zapadnej Sibiri. In: Zemledelije,
1993, 3, s. 10 – 11.
TREMKO, M.- VLKOVÁ, A.- SITKO, M. 2010. Múka základ všetkých pekárskych
a cukrárskych dobrôt. IN CESSI magazín, roč. 2, 2010, č.1, s. 8-9.
VANEKOVÁ, Z. – HLAVIČKA, A. 1989. Pšenica. Bratislava : Príroda, 1989, s. 120.
WRIGLEY, C.: Cereals. Encyclopedia of Grain Science., Vol. 1, Academic Press, Oxford,
2004, s. 187-201.
WRIGLEY, C., CORKE, H., WALKER, CH.E.: Oats. Encyclopedia of Grain Science., Vol.
2, Academic Press, Oxford, 2004, s. 365-374.
ŽAJOVÁ, A., PORUBSKÁ, M. Obilniny vo výžive zdravých i chorých ľudí. Obilniny
(zborník), Piešťany : VÚRV, 1997, Nitra, s. 400.
Internetové zdroje:
Kolienka s vejárikom. MPC, 2011 [online] : aktualizované 2011. [cit. 2011-03-15]. Dostupné
na http://www.mpc.sk/dokumenty/images/cestoviny/zsbc/kolinkasvejarikom/
Pekárenské výrobky spoločnosti MPC CESSI. MPC, 2011 [online] : aktualizované 2011. [cit.
2011-03-28]. Dostupné na http://mpc.sk/pekarske-vyrobky/
Pšenica letná forma ozimná. Thomé, 2010 [online] : Thomé, aktualizované 2010. [cit. 2010-
08-16]. Dostupné na : http://www.biolib.de/
Pšenica letná forma ozimná – klasy. Vitafit 2011 [online] : Vitafit, aktualizované 2011. [cit.
2011-03-15]. Dostupné na : http://www.vitafit.si/wp-content/uploads/2011/01
Pšenica letná forma ozimná – klasy, zrno. Google 2010 [online] : aktualizované 2010 [cit.
2010-09-15]. Dostupné na : http://www.google.sk/images/
Pšenica v klase. Agrolink 2010 [online] : Agrolink, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-20].
Dostupné na: http://www.agrolink.ba/novosti/slike.jpg
Sortiment múk spoločnosti MPC Cessi. 2011 [online] : aktualizované 2011 [cit. 2011-03-06].
Dostupné na : http://www.mpc.sk/mlynske-vyrobky
Zariadenie pšeničného mlyna. Support 2011 [online] : aktualizované 2011. [cit. 2011-03-06].
Dostupné na http://www.support-business.com/imgp/
Vplyv hnojenia na produkčný proces ozimnej pšenice. Naše pole 2010 [online] : Naše pole,
aktualizované 2010. [cit. 2010-12-05]. Dostupné na:
http://www.nasepole.sk/pole10/clanok.asp/
58
Sejačka obilnín.[online] : aktualizované 2011 [cit. 2011-02-11]. Dostupné na :
http://www.mtz.sk/
Sejba pšenice letnej formy ozimnej. Agroporadenstvo 2010 [online] : Agroporadenstvo,
aktualizované 2010.[cit. 2010-05-15] Dostupné na:
http://www.agroporadenstvo.sk/poda/obrabanie
Silo na zrno pšenice. Stroje, 2011 [online] : Stroje, bazár, aktualizované 2011. [cit.2011-03-
18] Dostupné na: http://www.stroje.bazar.sk
Zber pšenice. Google 2010 [online] : aktualizované 2010 [cit. 2010-09-15]. Dostupné na :
http://www.google.sk/images/
Zásady zakladania porastov pšenice letnej formy ozimnej. Agroporadenstvo 2010 [online] :
Agroporadenstvo, aktualizované 2010. [cit. 2010-05-15]. Dostupné na:
http://www.agroporadenstvo.sk/rv/obilniny/
59
PRÍLOHY
60
Príloha 1VÝROBOK: HLADKÁ ŠPECIÁL 00 EXTRA
DRUH BALENIA: 1kg balenie – papierové vrecko
OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, Druhej časti a 13. Hlavou, Tretej časti PK SR
POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej.
FARBA – biela s nažltlým odtieňom
CHUŤ – zdravá, prirodzená, príjemná
VÔŇA – čistá charakteristická po surovine
FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY:
Zrnitosť 1. Prepad = 250 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/min. 75%
Vlhkosť max. 15 %
Popol v sušine (hmotnosť %) max. 0.60%
Mokrý lepok v sušine min. 24%
Číslo poklesu min. 170 s
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:
Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky
Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múky
MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:
V 1 g múky n c m M
Koliformné baktérie 5 2 103 104
Plesne 5 2 104 105
Bacillus cereus 5 2 104 5.104
Salmonella sp. 5 0 0/25 -
Vysvetlivky: n – počet vzoriek, c – počet misiek max. (2,) m – najvyšší počet MO v rozsahu n, M – max. v (c) z počtu vzoriek
ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.
TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov
SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.
POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.
ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,
suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek
znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.
61
Príloha 2
VÝROBOK: HLADKÁ T 650DRUH BALENIA: 1 kg balenie – papierové vrecko
OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, druhej časti a 13. Hlavou, tretej časti PH SR
POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej
FARBA- Biela s nažltlím odtieňom.
CHUŤ - zdravá, prirodzená, príjem
VÔŇA – čistá charakteristická po surovine
FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY:
Zrnitosť 1. Prepad = 250 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/min. 75%
Vlhkosť max. 15 %
Popol v sušine (hmotnosť %) max. 0.78%
Mokrý lepok v sušine min. 26%
Číslo poklesu min. 170 s
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:
Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky
Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múky
MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:
V 1 g múky n c m M
Koliformné baktérie 5 2 103 104
Plesne 5 2 104 105
Bacillus cereus 5 2 104 5.104
Salmonella sp. 5 0 0/25 -
ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.
TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov
SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.
POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.
ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,
suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek
znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.
62
Príloha 3
VÝROBOK : VÝBEROVÁ POLOHRUBÁDRUH BALENIA: a/ voľne ložená
b/ 30 – 50 kg balenie v polypropylénových vreciach
c/ 1 kg balenie - papierové vrecko
OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, Druhej časti a 13. Hlavou, Tretej časti PK SR
POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej
FARBA- Biela s nažltlím odtieňom.
CHUŤ - zdravá, prirodzená, príjem
VÔŇA – čistá charakteristická po surovine
FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY:
Zrnitosť 1. Prepad = 250 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/min. 75%
Vlhkosť max. 15 %
Popol v sušine /hmotnosť %/ max. 0.50%
Mokrý lepok v sušine min. 24%
Číslo poklesu min. 170 s
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:
Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky
Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múky
MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:
V 1 g múky n c m M
Koliformné baktérie 5 2 103 104
Plesne 5 2 104 105
Bacillus cereus 5 2 104 5.104
Salmonella sp. 5 0 0/25 -
ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.
TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov u 1 kg
4 mesiace u 30 – 50 kg a voľne ložených
SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.
POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.
ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,
suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek
znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.
63
Príloha 4VÝROBOK: HRUBÁ ZLATÝ KLAS
DRUH BALENIA: a/ voľne ložená
b/ 30 – 50 kg balenie v polypropylénových vreciach
c/ 1 kg balenie - papierové vrecko
OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, Druhej časti a 13. Hlavou, Tretej časti PK SR
POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej
FARBA- Biela s nažltlím odtieňom.
CHUŤ - zdravá, prirodzená, príjem
VÔŇA – čistá charakteristická po surovine
FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY :
Zrnitosť 1. Prepad = 500 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/max. 15%
Vlhkosť max. 15 %
Popol v sušine /hmotnosť %/ max. 0.50%
Mokrý lepok v sušine min. 24%
Číslo poklesu min. 170 s
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:
Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky
Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múk
MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:
V 1 g múky n c m M
Koliformné baktérie 5 2 103 104
Plesne 5 2 104 105
Bacillus cereus 5 2 104 5.104
Salmonella sp. 5 0 0/25 -
ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.
TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov u 1 kg
4 mesiace u 30 – 50 kg a voľne ložených
SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.
POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.
64
ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,
suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek
znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.
65
top related