aj0a,1v0st - ozzsv.sk · tvom priekopníckej práce genetika doc. vladimíra feráka bol...

SLOVA]VSKA\AJ0A,1V0ST

8$3U+I8trt UD"t8987sA?Bcil0BAHCKa Ela,noMHoCTh

noe ruir x, e islo 2@ j6n 2ooe

rd

Na úvod

Júnové číslo nášho časopisu sanesie hlavne v znamení pokračujú-cej svetovej ekonomickej krízy –rodnej dcéry takzvanej globalizá-cie. Dotýka sa, samozrejme, ajvšetkých slovanských národov. Zfilozofického nadhľadu sa tejto té-me venuje politologická esej JozefaMravíka, z politicko-ekonomické-ho pohľadu hlavne eseje RomanaMichelka, Pavla Janíka, LadislavaLysáka a práce či informácie ďal-ších autorov.

Druhá ťažisková téma tohto čís-la nášho časopisu sa dotýka pôvod-ného osídlenia a etnicity obyvateľ-stva „Karpatskej kotliny", ktorá jeobľúbenou témou maďarských re-vizionistov, hrajúcich sa v tomtoregióne Európy po roku 1989 znovu,,maďarskou kartou‘‘. Venuje sa jejpozoruhodná informácia A.M.Hús-ku o dlhovekosti slovenskej etnic-kej identity, opierajúca sa hlavne onajnovšie výsledky genetickýchvýskumov v tejto oblasti.

1

Július Handžárik šéfredaktor

Z obsahu

• Slovanský svet – Rekordná dlhovekosť slovenskej etnickej identity • Slovanské letopisy – Let orla tatranského • Slovanské slovo – Nepretržitosť konfliktov vo svete – Absurdná dráma peňazí – Finančná kríza a radikálne zmeny – Dve pravdy a jedna nepravda• Slovanská kultúra – O akú globalizáciu ide? – Sedimenty porozumenia• Rozhovor s Karlom Sýsom• Spravodajca – Odsouzení k ,,věčnému‘‘ opovržení – Medvedev ocenil Belousovovú

SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ, ročník IX, číslo 2. Vychádza štyrikrát ročneVydáva Slovenská rada Združenia slovanskej vzájomnostiVýtvarný návrh obálky a grafickej úpravy:Ladon Redakčná rada:Predseda: Doc. Dr. Jozef Mravík, CSc.Členovia:Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.PhDr. Ján Dubnička, CSc.PhDr. Jozef DaníkPhDr. Michal Eliáš, CSc.Mgr. Emil HolečkaMgr.art. Pavol Janík, PhDProf. JUDr. Jozef Králik, CSc.PhDr. Maroš PuchovskýPhDr. Milan Sidor, CSc.Šéfredaktor:Július HandžárikAdresa redakcie: Dobšinského 16, 811 05 Bratislava, č. tel. 524 91 861www.ozzsv.ske-mail: [email protected] 1335−9010, evidenčné číslo: MK SREV1234/08. Vyšlo v júni 2009

Rekordná dlhovekosť slovenskej etnickej identity

Ing. Augustín Marián Húska, CSc.

Vedecký pokrok v posledných desaťročiach priniesol prevratné ob-javy hlavne v prírodných vedách, ale aj rovnako prevratné prekvapeniaa „revolúcie" v spoločenských vedách, ktoré by mali s prírodnýmivedami úzko spolupracovať, alebo by mali exaktné poznatky a objavyprírodných vied aspoň rešpektovať, ak spoločenské vedy chcú naďalejzostať skutočnými vedami.

Jedným z takých spoločenskovedných odkazov, ktorý zatiaľ len veľmimálo reflektuje najnovšie exaktné prírodné poznatky, je historiografia.V európskej a hlavne stredoeurópskej historiografii sa ešte stále do-ktrinársky uznáva platnosť pangermánskej tézy o „sťahovaní národov"v Európe, ktorou chceli ideológovia veľkonemeckého expanzionizmuhlavne od 19. storočia ospravedlniť a „vedecky dokázať" správnosťsvojho dobyvačného Drang nach Osten. Ideologickou premisou tejtoteórie bola téza, že Germáni obývali pôvodne celú Európu nad linesRomanus, sú teda „antochtónnym etnikom" na celom tomto území amajú teda historické právo celé toto územie „znova" obsadiť a vládnuťtam nad príšelcami Slovanmi, ktorí tam prišli až 8. – 7. – 6. storočí poKristovi. Túto fiktívnu „autochtónnosť" prevzala od Nemcov potom ajmaďarská historiografia, ktorá „prapôvodnosť" Maďarov v Karpatskejkotline posunovala celkom absurdne až kamsi k biblickému Šémovi! Jecelkom absurdné a nepochopiteľné, že historiografia slovanských ná-rodov túto protislovanskú tézu akceptovala a hlása ju až dodnes, hocitá bola až do svojho zrodenia v príkrom rozpore s exaktnými poznatkami

2

prírodných vied (hlavne poľnohospodárskych) i so zákonitosťami zdra-vého ľudského rozumu.

Na tieto skutočnosti sme poukázali v našom časopise č. 3 a č. 4 vroku 2005 v článkoch Sťahovanie národov? alebo Vandrovanie nájaz-dníkov a Otázky bez odpovedí. Odvtedy sa však v odbornej tlači dostalik nám ďalšie informácie o exaktných poznatkoch z oblasti prírodnýchvied, ktoré celú pangermánsku tézu o „sťahovaní národov" v Európe v5. -- 8. stor. po Kristovi v celej jej podstate vyvracajú. Pre našichčitateľov preto uvádzame k tejto téme dva ťažiskové materiály a tozovšeobecňujúcu informáciu Ing. A.M. Húsku, CSc. zo Zošitov inteli-genčného samizdatu č. 44 s titulom Rekordná dlhovekosť slovenskejetnickej identity a stručnú informáciu Ing. Petra Koštúra o výsledkochgenetického výskumu prof. Cavalli-Sforza obyvateľov MR s titulomEtnickí Maďari neexistujú.

Rekordná dlhovekosť slovenskej etnickej dentity

V posledných dvadsiatich rokoch došlo najprv k erózii niektorých,,historických právd‘‘ a neskôr k ich falzifikácii. Ide o krach niektorýchtzv. periodizačných sledov v biogenéze, antropogenéze a etnogenéze.Menovite rozhranie medzi históriou a prehistóriou je zase raz vo veľ-kom pohybe. Radikálne sa prepisujú kalendáre, posúvajú sa štadiálnevývojové stavy, prepisujú sa éry. Tento preusporadúvací pohyb ,,prepi-su‘‘ prehistórie a histórie sa v úplnej miere vzťahuje na celý európskykontinent, ale zasahuje aj medzikontinentálne vývojové rozhrania. Jezaujímavé, že tentoraz iniciátorom nie sú ani tak historické disciplíny,ako genetické vedy. Možno by však bolo výstižnejšie hovoriť o tom, žesa to dotýka celej evolučnej antropológie. Na nových poznatkochgenetickej analýzy najviac profitovali historické a archeologické vedy.

Nové poznatky viedli k spresneniu trasovania ,,pokroku‘‘ evolučnejantropogenézy cez nasledovné míľniky: Prvým míľnikom bolo vedeckypodložené určovanie veku archeologických artefaktov. Druhým míľni-kom bolo vedecké rozkľúčovanie biogenomu. Tretím míľnikom bolorozkľúčovanie ľudského genomu. Štvrtým míľnikom bolo rozkľúčova-

SLOVANSKÝ SVET 3

nie historického genofondu moderných národov. Zrozumiteľným ho-vorovým jazykom povedané:

Poľudšťovanie človeka v evolúcii prebiehalo paralelne a to tak,že v existenčnom priestore súťažili súbežne rôzne ľudské druhy, ktorékaždé išli svojou špecifickou a diferenciačnou cestou a dnešná univer-zalita ľudstva profituje z tejto rozmanitosti. Z toho vyplýva fakt, že prezabezpečenie univerzálnej existencie je nevyhnutná etnodiverzita (roz-manitosť jednotlivých národov). Tak ako v biogenéze je biodiverzita(rozmanitosť živých druhov) podmienkou životaschopnej univer-zality biofondu, práve tak treba chrániť ohrozené malé národy aich etnodiverzitu ako podmienku životaschopnosti univerzálnehoľudstva. Všetky reči o tom, že zveľaďovanie rozmanitosti je šovinis-tickým prežitkom, sú alebo rečami nekompetentných ľudí, alebo rečamipredátorov, ktorí pripravujú ,,asimiláciu‘‘ národných identít do štandar-dizovaného a teda degenerovaného ľudstva. Falošní obhajcovia tzv.štandardizácie národov do ,,európanstva‘‘, alebo priamo do ,,kozmopo-litánstva‘‘ nevedia, že taká redukčná univerzalita je vždy degeneráciou.Veľká genetická analýza pomohla spochybniť niektoré ,,večné pravdy‘‘salónnej histórie.

Čo bolo vlastne spochybnené? Predovšetkým bolo spochybnené tzv.sťahovanie národov. A síce v tom, že to nebolo doslova sťahovanienárodov, ale bol to prevažujúco nájazdový pohyb bojových vodcovkmeňových spoločenstiev s ich bojovými družinami a prípadne ajs tzv. zaisťovacou čeľaďou (moderne povedané: so servisnou logis-tikou). Totiž neolitické spoločenstvá – teda osadené roľnícko-remesel-né spoločenstvá – boli úzko zviazané z pôdou živiteľkou teda sapriestorovo pohybovali len v miere novovyklčovaných lesov a pririeč-nych nív. Druhou spochybnenou predstavou je názor, že neolitickáEurópa vznikla oveľa neskôr než neolitický Blízky východ. S týmbola spojená predstava, že v Európe asi neostali tzv. autochtónneneolitické etniká. Nový výskum etnického genofondu túto predstavuúplne zmenil. S tým je spojené aj nové videnie časovania vzniku tzv.vyšších technológií (najmä termických technológií), t. j. technológiídobývania, tavby a spracúvania kovov. Napokon nové videnie priniesloparadoxné prelínanie lúpežných nomádskych nájazdov s tzv. kupecký-

4 SLOVANSKÝ SVET

mi (obchodnými) trasami, pričom mnohé ,,obchodné misie‘‘ boli častomaskovanými lúpežnými nájazdmi. Za paradoxné prelínanie to možnopovažovať preto, že obchodné trasy sú predovšetkým dôsledkami vzni-ku neolitického prebytku úžitkových hodnôt, ktoré sa stali predmetomobchodnej výmeny a lúpežné nájazdy, tak ako všetky nomádske pohy-by, sú v neolitickej Európe ( t. j. v posledných 8 až 10 tisícoch rokov)anachronizmom z dôb paleolitu a mezolitu. Kupecké karavány sosilovou jednotkou (prenajímali si ozbrojený sprievod nomádov). Tak sanapríklad vysvetľuje obchodno-lúpežné pôsobenie Variagov na staro-vekej Rusi lebo vojvodcovské ,,stážovanie‘‘ franského kupca Sama ustredoeurópskych Slovenov ohrozovaných nomádsko-lúpežiacimiAvarmi.

Parazitizmus a symbióza sa často prelínali napríklad aj ,,divezifiká-ciou‘‘ obchodu, keď semitské kupecké karavány v neolitickej Európepôsobili aj ako obchodníci so ,,živým bielym mäsom‘‘ – otrokmi. Jepotvrdenou pravdou, že neolitikum ako revolúcia v dostupnosti úžitko-vých hodnôt, vytváraných v podstate občinovo slobodnými občanmi,bola bohužiaľ dosť rýchlo vystriedaná despóciami, ktoré boli anachro-nickou reverzáciou dominácie z dôb víťaziacich paleolitických a mezo-litických lovcov a bojovníkov. Napokon aj postnovoveké obchodnétransakcie s podielovými hedgeovskými fondmi sú často zamaskova-nými pyramidálnymi hrami, teda lúpežami. Len v decembri 2008odhalený lúpeživý podvodník Bernie Madoff ,,nazbíjal‘‘ v americkomprostrední korisť za 50 miliárd dolárov. Nomádske lúpeže sú tedaaktuálne aj v postnovoveku.

Ale vráťme sa do histórie. Pomerne veľký posun periodizácie vyvo-lalo už senzačné objavenie ľudskej mŕtvoly zachovalej v ľadovci seve-rotalianskych Álp v r. 1991. Vedci ju populárne nazvali ,,Ossi‘‘. Nazáklade dôkladnej analýzy pozostatkov ošatenia i príručného vybaveniavedci konštatovali, že išlo o farmára (teda neolitika) a že mŕtvolaodpočívala v ľade 3350 rokov pred Kr. Teda táto osoba uviazla v ľadepribližne vtedy, keď v starovekom Egypte iba začínali stavať prvé, ešteterasovité pyramídy. Pozoruhodný bol však artefakt sekierky z čistejmedi, ležiacej vo výbave mŕtvoly. Podľa paleoarcheológov technológiatavby medi bola známa v Európe v rozpätí rokov 600 až 900 pred

SLOVANSKÝ SVET 5

Kristom. Avšak sekierka spolu s mŕtvolou bola v ľade už prinajmenšomo 2800 rokov skôr ako bola podľa paleontológov známa tavba medi vEurópe.

Nové fakty otriasli aj s periodizáciou pôsobenia vyspelých roľníkova remeselníkov v Európe. Ale pokrok vo vedeckom rozkľučovaníľudského genómu dovolil pokročiť od spresneného identifikovaniabiogenézy a antropogenézy k určovaniu historického genofondu mo-derných národov. A tu práve v prvej dekáde 21. storočia prostredníc-tvom priekopníckej práce genetika doc. Vladimíra Feráka bolpreskúmaný historický genofond dnešných Slovákov. Metódami ve-deckého skúmania genomu dospel naozaj k pozoruhodnému zisteniu.Vyše 80% Slovákov zdedilo gény po predkoch, ktorí žili v strednejEurópe už v mladšej dobe kamenej (t. j. asi 6000 rokov pred Kristom).Z českej tlače vieme, že bol v Česku prezentovaný podobný genetickývýskum. Podľa tejto informácie vieme, že z dnešnej českej populácieje asi 10 % Čechov, 50 % Slovanov a zvyšok zahrnuje gény keltské,germánske a románske. Podobný výskum historického genofondu sú-časnej populácie v Maďarsku obsahuje 5 % staromaďarských génov,50 % slovanských génov a zvyšok tvoria valašsko-románske a germán-ske gény. Dlhovekosť slovenskej etnogenézy urobila zo Slovákovrekordérov etnickej autenticity. Iba Welšania sa blížia k slovenskejdlhovekosti. Totiž podobný výskum vo Welse ukázal, že 70 % génovsúčasných Welšanov nesie gény predkov, ktorí žili vo Welse 5 tisícrokov pred Kristom.

Zistenia analýzy genofondov vyvolali ,,zemetrasenie‘‘ nielen v pe-riodizačných poučkách historických vied, ale aj v hlavách mysliacich auvažujúcich ľudí. Posledných stopäťdesiat rokov bola tzv. historickápravda rukojemníkom hegemoniálnych doktrín. Podaktorí historici na-šich južných susedov tvrdili, že slovenský živel sa väčšinou do severo-karpatského oblúka a do prídunajských nív dostal prevažne priesakomvalašskej kolonizácie v neskorom stredoveku. Aj teraz dokonca tzv.domáci historici prinajviac pripúšťajú príchod predkov dnešných Slo-vákov do 5. storočia po Kr. Tí ,,odvážnejší‘‘ nevylučujú žeby to bolouž v 3. storočí. V hlavách mnohých máta hegemoniálna doktrína, akoto dokazujú ,,demonštrácie‘‘ radikálov pred slovenským veľvyslanec-

6 SLOVANSKÝ SVET

tvom v Budapešti v r. 2008, ktorí predvádzali viacero transparentov vanglickom jazyku, na ktorých na adresu Slovákov bolo napísané heslo:,,Homeless bastards‘‘! Nuž keby poznali svoj historický genofond, takby sa určite správali k svojmu severnému susedovi oveľa ohľaduplnej-šie a nenazývali by ich ,,bezdomovcami‘‘ a určite nie ,,bastardmi‘‘!Hegemoniálna zotrvačnosť susedov je fenomén, ktorý vyžaduje čas aaj našu zodpovednú trpezlivosť, ale nie trpezlivosť bezhraničnú. Skôrby bolo treba prevetrať stuchlinu cudzích doktrinárskych dogiem vtakých inštitúciách, ako sú inštitúty slovenských spoločenských vied.Už by im malo dôjsť, že nie sú na výplatných páskach susedskýchmetropol. Boli sme totiž v severokarpatskom oblúku a v pridunajskýchnivách už pred 8 tisíc rokmi a len bezdomoveckí cudzí bastardi sa s týmdodnes nedokážu vyrovnať. Ale etnikum, ktoré v rovnakých geografic-kých priestoroch čelí už 8 tisíc rokov výzvam okolia, určite zvládne ajbudúce výzvy osudu.

A napokon ešte jedna zaujímavá správa z amerického výskumuhistorického genofondu obyvateľov Stredomoria (územie okolo Stre-dozemného mora). Americký časopis Sciences v poslednom čísle roku2008 uviedol, že prieskum genofondu súčasných obyvateľov Stredo-moria, ktorý uskutočnila americká vedecká expedícia ukázal, že každýsedemnásty obyvateľ Stredomoria po mužskej línii vykazuje génystarovekých Feničanov (,,Filištíncov‘‘). Nuž a Feničania boli tzv. mor-ským národom, t. j. morskými nomádmi, ktorí vládli nielen obchodným,ale i lúpežným lodným trasám. Americký výskum genofondu Stredo-moria zároveň nepriamo potvrdil nielen veľký akčný rádius fenickýchnomádov, ale ukázal aj, že neolitickí obyvatelia Stredomoria ani podtouto nadvládou (supremáciou) morských nomádov nikdy nestratilisvoju etnogenéznu identitu i keď od Feničanov ,,nakúpili‘‘ aj pár génov(po mužskej línii). To vysvetľuje, prečo si Slováci v stredoeurópskompriestore uchovali svoju etnickú dlhovekosť. Teraz lepšie chápeme, čoje to slovenské vzdorovanie osudu. Vysvetľuje aj to, prečo sa k susedomsprávame korektne, ba až familiárne, veď majú veľa našich génov.Paradoxne, my nie sme ich, ale oni sú naši. Nie sme teda bezdomoveckíprivandrovalci, ani pankharti, ale rekordéri etnickej dlhovekosti. Veďim to pomocou nových vedeckých výskumov prv či neskôr dôjde.

SLOVANSKÝ SVET 7

– krátené –

Etnickí Maďari neexistujú

Prof. L. L. Cavalli – Sforza zo Stanford Univerzity v USA, keďštudoval otázku sťahovania národov a ich jazyky v závere svojhovýskumu konštatoval, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomá-liou. Používa jazyk obyvateľov z Ázie, ale dnešné obyvateľstvo Ma-ďarska nie je etnicky maďarské – ono je prevažne slovanské, definitívneeurópske.

Prof. Cavalli – Sforza spolu so svojimi spolupracovníkmi potvrdzujespomínanú anomáliu genetickým výskumom krvi, publikovaným vScientific American, vyd. v novembri 1991. Podľa tohto výskumu gén,o ktorý sa dlhoročný výskum ľudí a jazykov všetkých kontinentov prof.Cavalli – Sforza opieral, je Rh – negatívny faktor v krvi. Tento sa vAfrike, Ázie a u amerických Indiánov vôbec nevyskytuje. Je všaktypický pre Európanov.

V prípade Maďarov profesor Cavalli-Sforza zistil, že ťažko možnodokázať čo i len zvyšky ázijsko-maďarských génov v dnešnom obyva-teľstve Maďarska. Preto dnes, kto hoovorí o ,,maďarstve‘‘ z etnickéhohľadiska iba fantazíruje. Väčšina Maďarov to vie, ale sa bojí o tomhovoriť, čo samozrejme spôsobuje u nich vnútorné napätie, konfúziu,extrémizmus a môže byť jednou z príčin vysokého percenta samovráždmaďarského obyvateľstva. Mnohým historikom a antropológom Ma-ďarska by pomohlo oboznámiť sa so závermi amerického vedca amožno by sa presvedčili, že by mali mať radi Slovanov, z ktorýchvlastne pochádzajú.

Maďari na južnom Slovensku sú vlastne pomaďarčení Slováci. Takisto Maďari v Maďarsku, lebo už po stáročia nejavia mongoloidné črtyaziatských predkov. Nie je žiadnym tajomstvom, že i sám kráľ ŠtefanI. (1000 – 1038) zakladateľ Uhorska, bol etnicky len z polovice Maďara jeho deti boli už z troch štvrtín Európania a doma sa zhovárali ponemecky – jazykom Štefanovej manželky a jej nemeckej čeľade.

Pred niekoľkými rokmi sa uskutočnil prieskum v Maďarsku, vktorom sa 48 % respondentov vyslovilo, že niektoré časti susednýchštátov by mali patriť Maďarsku. Tento fakt je pre Slovensko veľmi

8 SLOVANSKÝ SVET

znepokojujúci a nemal by sa podceňovať. Aj v súčasnosti sme svedkamirevizionistických snáh v Maďarsku. Mnoho Slovákov si kladie otázku,z čoho pramení tento ultranacionalizmus, rozpínavosť, nespokojnosť aprehnané sebavedomie Maďarov? Tieto nedemokratické vlastnosti vy-plývajú predovšetkým zo skutočnosti, že maďarskí historici napísalinepravdivé dejiny, ktoré oplývajú maďarským velikášstvom a každýžiak si ich musí osvojiť nielen na hodinách dejepisu, maďarčiny, aleprakticky na každej vyučovacej hodine. Napríklad je známe, že vMaďarsku sa maturuje z predmetu dejepis.

Tento postup výchovy k maďarskému chápaniu dejín opísal už v r.1934 český historik na Karlovej univerzite v Prahe Dr. Josef Macúrek,ktorý sa veľmi dôkladne zaoberal dejinami Maďarov a Uhorska. Pre-študoval množstvo literatúry a v knihe sa odvoláva na vyše 1133literárnych odkazov. Pre nás je v knihe zaujímavá časť: ,,Rozvoj ma-ďarskej historiografie v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia –jej nedostatky‘‘. Historik Macúrek poukazuje na sedemzväzkové dieloprofesora V. Hómana a Gy. Szekfüho, ktorí určili svoje dielo navýchovu mladých maďarských generácií. V diele sa hovorí o Uhorskuako o ,,maďarskom národnom štáte‘‘. „Príchod nemaďarských národ-ností do Uhorska‘‘ kladú napospol do 16.-18. storočia, do doby turec-kých vojen a kolonizácie v prvej polovici 18. storočia. O dejináchNemaďarov sa píše len veľmi málo a spomína sa len maďarský živel naSlovensku, v západnom Uhorsku a v Chorvátsku. Maďarská historio-grafia uvádza, že Maďari ako ,,živel neobyčajne štátotvorný a obdarenýzvláštnym politickým zmyslom‘‘ ihneď po príchode do Podunajskautvoril jednoliaty uhorský štát v novšej podobe. Tradične učia, žeMaďari sú praobyvatelia zeme pred všetkými ostatnými národmi Uhor-ska, že až do 16. st. bolo Uhorsko národným štátom v ktorom Maďaritvorili aspoň 80 % všetkého obyvateľstva. Dr. Macúrek končí vetou:,,Všemi těmi a podobnými představami maďarská historiografie stálevychováva nové a nové maďarské generace a vnucuje je i cizině, ktoránemá možnosti, aby sa přesvědčila odjinud o pravdě.‘‘

Predseda Občianskeho združenia Slovenský juh Dr. FrantišekBartošek zistil, že u nás v učebniciach dejepisu pre základné školy svyučovacím jazykom maďarským, nie je ani zmienka o existencii

SLOVANSKÝ SVET 9

Veľkomoravskej ríše a okrem toho sú tam iné nepravdy. Je smutné, žetieto učebnice boli schválené Ministerstvom školstva SR. Naša novávláda v spolupráci s vládami Ukrajiny, Chorvátska, Slovinska, Srbskaby mali trvať na tom, aby medzinárodné inštitúcie preverili maďarskéučebnice za účasti kvalifikovaných historikov a mali by trvať na prav-divom prednášaní dejín strednej Európy v maďarských školách s cie-ľom predísť vyvolávaniu napätia a nepokojov v strednej Európe. Je isté,že keby v medzinárodných inštitúciách sedeli nestranní odborníci adôkladne preskúmali maďarské i naše dejiny, uspeli by sme tak isto akov Haagu v spore o Vodné dielo Gabčíkovo.

– krátené –

Ing. Peter Koštúr, NII, I-2007

10 SLOVANSKÝ SVET

Let orla tatranskéhoV mohyle na Bradle sníva svoj večný sen slovenský Ikaros generál

Milan Rastislav Štefánik. Hneď na začiatku vyslovím svoj základnýprístup k postave Štefánika: hoci si dnes pripomíname 90 výročie jehosmrti, mňa ako človeka aj politika zaujíma jeho inšpiratívny, tvorbounaplnený život. Na zástave Štefánikovho života sú zakódované trihodnoty, ktoré aj dnes môže nasledovať každý slovenský vlastenec. Jeto jeho životné krédo: VERIŤ, MILOVAŤ, PRACOVAŤ!

Duch Košarísk, Brezovej, Priepastného a Myjavy, teda duch Pod-bradlianskeho kraja, z ktorého pochádzal, mu velil: VERIŤ. Preto jetypickým Štefánikovým znakom vernosť: vernosť k ideálom Štúra aHurbana. Krstným otcom Milana bol prvý predseda prvej Slovenskejnárodnej rady Jozef Miloslav Hurban. Hurban rozprával o liste, ktorýmu napísal sám Ľ. Štúr: „Pamätáš sa braček Jožko, čo sme sa najašilikoní po dvojhlavom Bradle?‘‘ O tejto jedinečnej vete vedel aj architektDušan Jurkovič, preto za posledné miesto odpočinku pre Štefánikazámerne vybral práve Bradlo. Takto si prvý slovenský odboj Hurbanaa Štúra z povstania rokov 1848 – 1849, podáva ruky s druhým odbojomŠtefánika v zahraniční roku 1918 a tretím národným odbojom v Pod-bradlianskom a Podjavorinskom kraji v Slovenskom národnom povsta-ní 1944. Toto je historický oblúk o vernosti, ktorá je schopná pre vlastnýnárod obetovať aj život. V tajomnom posolstve mohyly z Bradla jeobsiahnutý odkaz, že Štefánik zostal po celý život verný srdcu aj osudu.Povedané biblicky: generál dobojoval dobrý boj.

Ďalšie posolstvo pre súčasníkov je o láske k vlasti a symbolizuje hoŠtefánikovo druhé krédo: MILOVAŤ. Milan Rastislav Štefánik väčšinuprojektov, ktoré život pred neho postavil v diplomacii, v armáde, vpolitike, ale najmä vo vede, vykonával zanietene a s láskou. Všetko, čo

SLOVANSKÉ LETOPISY 11

robil, malo ponor, vnútornú hĺbku. Zaťažoval osobnosť a vlastné srdcestavané na veľké výkony, nadľudskými skúškami. Jeho postoje boli nahranici ľudského sebaobetovania. Nedávno sme z francúzskych archí-vov do budúceho Diplomatického múzea Ministerstva zahraničnýchvecí SR dostali závažné dokumenty o Štefánikových skutkoch. Tradujesa lacný stereotyp, že čo Masaryk myslel, Beneš povedal, to Štefánikvykonal. Takéto určenie robí z Milana Rastislava nanajvýš maléhovýkonného práporčíka dvoch veľkých mysliteľov. Dokumenty všakdokazujú pravý opak! Bol to práve vojak povinnosti Milan Štefánik,ktorý vždy konal rozhodne ako generál. Štefánik ako prvý prezentovalpremiérovi Francúzskej republiky Aristidovi Briandovi ideu, myšlien-ku o vzniku Česko-Slovenska na stretnutí 25. decembra 1914. Nášslovenský Ikaros do trojice zakladateľov Česko-Slovenska Masaryk–Beneš–Štefánik, priniesol zásadnú strategickú zmenu.

Miloval slovenskú vlasť tak, že konal pre jej blaho všade, v každejkrajine a na každom kontinente. Vieme, že pôsobil ako očarujúcaosobnosť aj na ženy: veď máme dôkazy od Francúzsky Louise Weisso-vej, aj od talianskej snúbenky markízy Giuliany Benzoniovej, ktorejpráve v Košariskách na evanjelickej fare odhalili pamätnú tabuľu.

Obe mu pomohli preniknúť do salónov, ktoré potom Milan Rastislavotváral pre Masaryka. V útrobách tejto mohyly leží dokument písaný13. apríla 1924 na Hrade v Prahe rukou prezidenta ČSR TomášaMasaryka: ,,Štefánikovi umožnilo postavení ve vědeckém ústavě asvěte, že si ve vlivných kruzích získal v Paříži mnoho přátel a autority...Mně i Dr. Benešovi upravil cestu do nejvlivnejších kanceláří politic-kých a vojenských‘‘.

Posledným posolstvom Štefánika je hodnota práce, ochota PRACO-VAŤ. Práca bývala pre Milana Rastislava vykúpením, keď hladoval ajtrel biedu. Držal sa Hviezdoslavovho verša: Ó, práci všetka česť,/ česťpráci všetka! Z inšpiratívneho Štefánikovho odkazu sa my Slovácimusíme naučiť, aby sa jeho skutky pri budovaní nezávislého štátu,Slovenskej republiky, pre nás stali príkladom. Zajtra v Bratislave(4. 5. 2009) odhalíme sochu slovenskej slobody, doplnenú o text Pit-tsburskej dohody, ktorá otvorila cestu k slovenskej autonómii a potom

12 SLOVANSKÉ LETOPISY

aj sloven-skej nezávislosti. Štefánik po Hurbanovi a Štúrovi prvý zlomilSlová-kom putá otrokov. Ako premiér sa chcem pokloniť odvaheamerických Slovákov zo Slovenskej ligy za historický text Pittsburskejdohody.

Vystúpenie predsedu vlády SR Roberta Fica(Bradlo 3. mája 2009)

Milan Rastislav Štefánik a Dušan Samo Jurkovič;

dva skrížené slovensklé osudy

,,Il Pilota e L,Architetto: Due destini Slovacchi incrociati‘‘

Rím 29. 4. 2009 –31. 5. 2009

Spolok architektov Slovenska v spolupráci so Slovenským inštitú-tom v Ríme a Veľvyslanectvom slovenskej republiky v Talianskupripravil k 90. výročiu tragickej smrti M. R. Štefánika v Ríme výstavu– ,,M. R. Štefánik – D. S. Jurkovič, dva slovenské osudy‘‘.

Výstava predstavila osudové súvislosti týchto dvoch slovenskýchosobností. Bola to prezentácia Mohyly na Bradle a kresieb DušanaJurkoviča. Výstavu dopĺňali panely s výberom cien Dušana Jurkoviča.Na vernisáži 29.4. 2009 v Slovenskom inštitúte v Ríme prehovorilveľvyslanec Slovenskej republiky v Taliansku S. Vallo, prezident Spol-ku architektov Slovenska J. M. Bahna a vnučka D. S. Jurkoviča, K.Jurkovičová-Salayová.

Na slávnostnom večeri sa zúčastnili aj viacerí príslušníci Jurkovi-čovskej rodiny i členovia diplomatického zboru a talianskeho minister-stva obrany. K významným hosťom patril pán Carlo Benzoni, synovecŠtefánikovej snúbenice Giulianny Benzoni. Vo svojom príhovore sispomínal na návštevu Slovenska v roku 1968, kedy doprevádzal mar-kízu pri návšteve rodiska svojho snúbenca. Sprevádzala ich pani HanaPonická.

SLOVANSKÉ LETOPISY 13

Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) politik, vedec, generál, pilot,prvý minister vojny mladej Československej republiky a architektDušan Samo Jurkovič (1868 – 1947) zakladateľ modernej slovenskejarchitektúry, patria medzi najväčšie osobnosti slovenských dejín. Po-chádzali z jedného, národne uvedomelého myjavského regiónu. Ichcesty sa najskôr stretli v detstve v Brezovej pod Bradlom. Druhý raz sakrižovali pri organizovaní dôstojného pohrebu Milana Štefánika pojeho tragickej smrti v havarovanom lietadle 4. mája 1919 pri Bratislave.Myšlienka hrobu a pamätníka na Bradle bola prejavom Jurkovičovejlásky a úcty k svetlej pamiatke na spoločné kontakty v mladosti. Vzniklav prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli keďŠtefánika mŕtveho objala jeho oslobodená zem.

Skalný vrchol Bradla dominuje širokému kopaničiarskemu kraju.Už príroda sama predurčila toto miesto pre mohylu hrdinu. DušanJurkovič ako aj Milan Štefánik mali hlboký vzťah k tomuto kraju. Vpriebehu týždňa zorganizoval Jurkovič Štefánikov pompézny pohreb avýstavbu provizórneho pamätníka na vrchole Bradla. Podľa Jurkovi-čovho vyjadrenia bola organizácia Štefánikovho pohrebu jeho najväč-ším dielom. Koncom roka 1919 začal v projektoch pripravovaťrealizáciu mohyly na Bradle. 1. mája 1923 bol položený základnýkameň a 23. septembra 1928 bol pamätník odhalený. Mohyla je podľavyjadrenia autora jeho najvýznamnejším dielom. Je výsledkom jehonezlomnej vôle dôstojne uchovať Štefánikovu pamiatku pre národ. Patrímedzi vrcholné pamätníkové diela v Strednej Európe. Mohyla je citlivozrastená s vrcholom Bradla. Jurkovičov pamätník neheroizuje osobnosťŠtefánika, skôr demokraticky architektonizuje jeho poslednú cestu cezterasy až k travertínovej tombe, kde sú uložené pozostatky pilota advoch talianskych letcov.

V Ríme sa každoročne pripomína aj 24. máj 1918, založenie Čes-koslovenských légií v Taliansku. Taliansko významne prispelo k vzni-ku Československa. Z Udine sa Štefánik vracal do svojej oslobodenejvlasti. V Taliansku zanechal aj svoju veľkú lásku. Aj preto sme si 90.výročie tragickej smrti M. R. Štefánika pripomenuli v Ríme.

Prof. J. M. Bahna

14 SLOVANSKÉ LETOPISY

Nepretržitosť konfliktov vo sveteDoc. Dr. Jozef Mravík, CSc.

Celé dejiny ľudstva, ktorým zvykneme hovoriť, že sú dejinamicivilizácií, sú poznačené konfliktmi (vo vede a umení produktívnymi,v živote ľudí tragickými), prejavmi nerovnoprávnosti medzi národmi,neznášanlivosti a nesú vo svojom obsahu aj bolesť a krv nevinných ľudí.Križiacke výpravy, moslimské výboje, násilné vysťahovalectvo s pre-dajom černošskej populácie z Afriky do otroctva v Amerike (obchod sotrokmi je jedným z najšpinavejších zdrojov pôvodnej akumuláciekapitálu; ľudské straty, ktoré tým utrpela Afrika odhaduje americkýhistorik William Dubois na viac ako 60 miliónov ľudí), inkvizítorstvo,pogromy na Židov a holokaust, prenasledovanie a likvidácia Slovanova iných príslušníkov neárijskej rasy, koncentračné tábory, koloniálnemetódy vládnutia ,,menejcennej‘‘ rase a etniku – vytvárajú len malúmozaiku zverstiev z dejín ľudstva na našej planéte.

Takýmto ukrutným prejavom sa nedokázalo ubrániť ani naše 20.storočie. Do utrpenia ľudstva sa vpísalo s dvoma horúcimi svetovýmivojnami a jednou studenou vojnou, ako aj nespočetným množstvomlokálnych a regionálnych vojen. Aj dnes žijeme v absurdite vojen, ktoréľuďom prinášajú smrť, deštrukciu, chudobu a bolesť. Uvádza sa, že vosvete prebieha viac ako 30 vojnových konfliktov, v ktorých je v prie-mere v každej minúte usmrtený jeden človek, teda polmilióna ľudíročne. Pozornosť svetovej verejnosti je dnes zameraná predovšetkýmna vojnu v Iraku a v Afganistane a ďalšie akoby neexistovali.

V kontraste s pozitívnymi civilizačnými premenami, vzdelaním arozvojom vedy a kultúry vzrastá politická, rasová, etnická, náboženskáa často aj radikálna ekologická agresivita. Treba úprimne povedať, žečlovek si svet ustavične zneľudšťuje. ,,Pripravuje si na veternej strane

15

našej planéty, ako o tom píše významný slovenský prozaik a esejistaJán Tužinský ( v knihe Bledomodrý svet, Bratislava 1998), gigantickúšibenicu pre vlastný rod. Šibenicu s dvoma slučkami: jednou je pýcharozumu, druhou pýcha viery! Sú to krajné body pažeráka onej priepasti.Dva strmé zrazy. Zrkadlia sa v umení ako slza v oku. A nad obrazomtejto slzy balansuje súčasná civilizácia. Rozum nabáda k aktivite, vierak pasivite (pokiaľ ide o vonkajší svet) a naopak: viera k aktivite, rozumk pasivite (pokiaľ ide o svet vnútorný). Z tohto zorného uhla ťažkopovedať, ako sa môže naše balansovanie nad priepasťou skončiť. Jednoje však, zdá sa, dosť isté: súčasná civilizácia sa ocitá na najkrajnejšejhranici svojich možností. V rovine ekologickej (zdroje, skleníkovýefekt, ozónová diera, kyslé dažde, vodné zdroje, výruby svetovéhopralesa ...), demografickej (úživnosť planéty, počet obyvateľstva, hus-tota osídlenia a jej nerovnomernosť...), politicko-vojenskej (jadrové anejadrové krajiny, veľmocenské zoskupenia, superveľmoci ...), a kul-túrnej (kresťanstvo–islam–budhizmus – nespočetné sekty, etnické väz-by a konflikty, morálka a právo, umenie a priemysel umenia ...).

V tejto situácii je naozaj nebezpečné oslabovať vedomie možnosťouúniku do vysneného bledomodrého sveta nezáväznosti. Civilizačnéhodiny nás varujú. O päť minút môže obrovská ručička ohlásiť polnoc.Ale po nej sa nemusíme dočkať nového rána. Ľudstvo nezadržateľne akruto kormidluje svoju Archu na vyčnievajúce bralo vlastnej ľahostaj-nosti.‘‘

Podstata myšlienkového posolstva na odvrátenie katastrofickýchscenárov vyplýva pre ľudstvo z projektu OSN Milénium 2000, v ktoromfuturológovia z celého sveta píšu o cieľoch do roku 2050, a v ktoromoznačujú za najvážnejšiu výzvu trvalo udržateľný život. Hneď nadruhom mieste je zabezpečenie zdravotne vyhovujúcej vody. Nalieha-vou výzvou je aj vytvorenie celosvetových etických pravidiel spoluna-žívania v mene prežitia pozemskej civilizácie.

Veľmi významným javom začiatku tretieho tisícročia je, že svet sauž ďalej nerozpína. Už niet nových kontinentov na osídľovanie, už niesú neobývané oblasti, ani biele miesta na mapách. Napätie na okrajochcivilizačných okruhov rastie (v súčasnosti je na svete 7 civilizačných

16 SLOVANSKÉ SLOVO

okruhov: západný, slovanský, latinsko-americký, africký, islamský,indický a čínsky). V miestach civilizačných zlomov sa vylieva horúcaláva a dunia reťazce lokálnych vojnových konfliktov. K tomu sa pridávasnaha Západu o nastolenie nového globálneho svetového poriadku, čonie je nič iné ako mohutný náraz západnej civilizácie o všetky ostatnécivilizačné okruhy. Najmä vo chvíli, keď Západ už priveľmi roztiaholsvoje krídla a pod dojmom svojej vojenskej a hospodárskej prevahypodľahol ilúzii, že dokáže kontrolovať celý svet.

Uvedené imperiálne ambície Západu výstižne charakterizoval vosvojom prejave Harald Pinter pri príležitosti udelenia Nobelovej cenyza literatúru 7. decembra 2005 týmito slovami: „Spojné štáty sa uždlhšie nevzrušujú kvôli konfliktom nízkej intenzity. Dávnejšie nevidianijaký zmysel v tom, aby sa správali zdržanlivo, alebo dokonca, aby sanamáhali v pretvarovaní. Vyložia karty na stôl a hotovo. Jednoduchokašlú na OSN, na medzinárodné právo alebo na kritickú opozíciu, ktorúpovažujú za impotentnú a nedôležitú. Ich oficiálne deklarovaná politikaje všeobecná dominancia, ktorá znamená kontrolu zeme, mora, vzduš-ného a kozmického priestoru a všetkých zdrojov, ktoré k tomu patria‘‘.Na splnenie tejto všeobecnej dominancie majú v súčasnosti USA pocelom svete takmer (alebo už vyše) 1000 vojenských základní. Ameri-čan Chalmers Johnson, autor knihy Americké impérium základní kon-štatuje: ,,Kedysi ste impérium poznali podľa počtu kolónií. Americkouverziou kolónie je vojenská základňa‘‘. Jedna z posledných vojenskýchzákladní v Kosove, rozprestierajúca sa na ploche viac ako tisíc akrovvznikla hneď po skončení bombardovania Srbska v júni 1999. Inžinier-ske plánovanie základne sa však začalo už o dva roky skôr a nabombardovanie sa hľadala len vhodná zámienka. Tou sa stalo Miloše-vičove odmietnutie okupácie Kosova vojskami NATO a USA v marci1999. Ale najpodstatnejším je fakt, že základňa vznikla ako priamasúčasť americkej prítomnosti na trase Albánsko-Macedónsko-Bulhar-ského ropovodu AMBO, ktorý je vo výstavbe a cez Gruzínsko spojíČierne more s Kaspickým na azerbajdžánskej strane, kde čaká 50miliárd barelov ropy, čo je asi také množstvo ako bolo doteraz objavenév Tichom oceáne! Touto slučkou by sa totiž zavŕšilo obkľúčenie rop-ného giganta Ruska! Nuž a tam, kde zatiaľ nie sú vojenské základne,

SLOVANSKÉ SLOVO 17

plánujú USA postaviť aspoň výsostné raketovo-radarové územie (Poľ-sko a Česko).

Ale americkým geopolitickým imperatívom je zabezpečiť, aby saeurázijská pevnina nestala mocenskou kapacitou, ktorá by mohla ohroz-iť hegemóniu USA vo svete. Súčasťou motivácie v pozadí politikyWashingtonu zameranej na rozširovanie EÚ je želanie, aby Európskaúnia nikdy nesplynula do skutočnej politickej federácie. Viac členskýchkrajín EÚ znižuje celistvosť kontinentálneho zoskupenia, čo zmenšujepravdepodobnosť, že Francúzsko alebo Nemecko získajú v únii domi-nantné postavenie. Poistka, aby sa Euroázia nestala konkurenčnoumocnosťou vo vzťahu k Spojeným štátom, vyžaduje aj obmedzovanievplyvu Ruskej federácie na východ od Karpatského pohoria, pretožeRusko v súčasnosti ovláda dostatočne veľké územie na ohrozeniekľúčovej globálnej pozície USA. Preto Spojené štáty na jednej stranestimulujú európske zjednotenie, aby vytvorili bariéru proti Rusku, alena druhej strane sa zároveň preventívne usilujú zabrániť, aby z tejtointegrácie mohla vzniknúť samostatná európska veľmoc.

Slovensko, Európa a Svet stoja teda na kritickej križovatke. Aké jez nej východisko a aký je, alebo mal by byť, náš strategický cieľ, hocivzdialený a zatiaľ utopický? Je ním ľudská spoločnosť bez násilia,majetkového, rasového či triedneho egoizmu, vojen, pogromov, geno-cídy, odcudzenej politickej moci. Spoločnosť, v ktorej sa realizujúzásady slobody pre všetkých, demokratického spolurozhodovania ne-obmedzeného iba na voľby. Táto utópia má humanistický cieľ a celédejiny je možné interpretovať ako zápas o priblíženie sa k jej realizácii.Či túto utópiu niekto označí za kapitalizmus, socializmus, komunizmus,judaizmus, christianizmus alebo iný izmus, je vcelku jedno. Marxovejideálnej Ríše rozumu a zbratania sa nikto z nás živých sa nedočká, alebez viery v lepší, krajší a sociálne spravodlivý svet niet skutočnejmorálky, všetko tuhne v ľade ľahostajnosti, privátneho šťastia na úkornešťastia iných.

Je teda žiadúce, aby predstavitelia všetkých vlád na svete, a nielenoni, začali myslieť a konať inak. Je čas vystúpiť spoločne proti intole-rancii, porušovaniu základných ľudských práv a slobôd. Je načase riadiť

18 SLOVANSKÉ SLOVO

procesy globalizácie a to zasa spoločne tak, aby boli pod kontrolouštátov a občanov o ktorých osude rozhodujú. Spoločne znamená v úzkejspolupráci všetkých národov, veľkých či malých, ktoré ctia a uplatňujúhodnoty demokracie, slobody a ľudskej dôstojnosti. Spoločne znamenátak, aby sa tieto základné princípy nemohli stať zásterkou na presadeniejednostrannej moci a nadvlády kohokoľvek. To spoločne znamená ajAmeričania aj Rusi. To spoločne je aj Izrael a Palestína – to neprehľadnésemenište terorizmu, v ktorého zákutiach sa možno len veľmi ťažkovyznať a kde slová spravodlivosť a pravda už stratili zmysel. Tospoločne je aj Európska únia, aj desiatky ďalších. To je výzva doby,ale výzva ťažká a jedine správna. Začne sa uskutočňovať až vtedy, keďsa všetky štáty, predovšetkým mocnosti, vzdajú svojich egoistickýchzáujmov a osvoja si jasne vytýčený mravný postulát: DOBRO nie jeto, čo je dobré iba pre mňa, ale čo je dobré pre nás SPOLOČNE. Apreto aj pred Európskou úniou stojí kľúčová úloha, aby únia vlád bolarozšírená a prebudovaná na úniu občanov a hospodárska a menová úniarozšírená o úniu sociálnu, kultúrnu a mierovú.

Absurdná dráma peňazíMgr.art.Pavol Janík, PhD

Zodpovední ekonomickí experti už dlhší čas konštatujú, že očaká-vania akcionárov a investorov, ich predstavy o nekonečnej prosperite,trvalom raste zisku a ustavične stúpajúcej špirále blahobytu sú čorazabsurdnejšie. K súčasným analytikom, ktorí rozkrývajú ekonomické,sociologické, politické, ideologické a psychologické podhubie večnejhonby za peniazmi a majetkom patrí aj nemecký finančný žurnalistaHarald Willenbrock. Jeho závery opierajúce sa výskumy ďalších sve-tových odborníkov sa vzácne zhodujú s poznatkami československejvedy z 80. rokov 20. storočia, ktoré v tom čase publikoval intelektuálnezameraný týždenník Nové slovo. Už vtedy bolo na základe ankety jasné,že ľudia nikdy nebudú spokojní s dosiahnutým stupňom materiálnehozabezpečenia. Bádatelia vlastníckych inštinktov človeka aj v podmien-kach spoločnosti, ktorá sa nedeklarovala ako konzumná, zistili, žekaždý by si chcel zvýšiť životnú úroveň aspoň o tretinu – bez ohľadu

SLOVANSKÉ SLOVO 19

na to, či zarábal mesačne 2000, 4000 či 6000 korún, čo v uvedenomobdobí predstavovalo rozhodujúce príjmové skupiny.

O mnohom vravia pozabudnuté dobové anekdoty. Podľa jednej saobčania delia na budovateľov, propagátorov, užívateľov a majiteľovsocializmu – v prvej kategórii majú plat okolo 2000, v druhej asi 4000,v tretej približne 6000 a vo štvrtej nad 8000 Kčs. Podľa iného žartuRádio Jerevan na otázku, či budú v komunizme peniaze, odpovedalo –ako u koho. Pravdaže – majetková diferenciácia v porovnaní so súčas-nosťou bola komická, a preto dnešný humor už vyzerá trocha inak.Duchaplní glosátori výstižne tvrdia, že ľudia, ktorí sa v postsocialistic-kých krajinách po roku 1989 zo dňa na deň stali miliardármi, by malidostať buď Nobelovu cenu za ekonómiu, alebo zaslúžený trest.

Fakt je, že peniaze už dva a pol tisícročia hýbu svetom. Ich dostatokznamená moc a ich nedostatok bezmocnosť – v individuálnych, skupi-nových, štátnych i kontinentálnych rozmeroch. Používaniu obeživapredchádzal výmenný obchod, ktorý existuje už vyše 100 000 rokov.Peniaze stimulovali hospodársky pohyb v antike, motivovali nástuposvietenstva a rozkrútili aj kolesá aktuálnej globalizácie. Aká energiasa skrýva v peniazoch, ktoré sa stali legálnou drogou, spôsobujúcoutotálnu závislosť celej ľudskej civilizácie?

Financie sa dokonca stali novodobým náboženstvom, keďže veľkáčasť ľudstva stratila vieru v Boha, ale si zachováva vieru v zázračnú silua všemohúcnosť peňazí. Podľa nemeckého filozofa a sociológa NiklasaLuhmanna sú peniaze popri Bohu jediným nástrojom absolútnej moci,pretože ich prostredníctvom sa dá teoreticky získať všetko. Protestant-ská náuka kalvinizmu pokladá zveľaďovanie majetku za účel života –a bohatstvo za prejav Božej lásky. Pojem kredit pochádza z nábožen-ského termínu credo, čo po latinsky znamená verím. V slovenčine jevýznamový vzťah Boha a bohatstva neprehliadnuteľný. Kým pôvodneboli peniaze prostriedkom nadobúdania hodnôt, medzičasom sa samystali hodnotnou, zo spôsobu platenia sa samy stali predmetom obcho-dovania, z cesty k vytúženým métam sa samy stali cieľom ľudskéhoúsilia a konania.

20 SLOVANSKÉ SLOVO

Prehnaná finančná nenásytnosť, vynachádzavosť či sporivosť saneraz stali námetom dôvtipných poznámok. Napríklad Jean Paul Getty(1892 – 1976) bol americký priemyselník, ktorý sa na posledných 24rokov svojho života presídlil do Veľkej Británie. Renomovaný časopisFortune ho v roku 1957 označil za najbohatšieho žijúceho Američana.Napriek tomu mal v luxusnej londýnskej rezidencii telefónny automatpre služobníctvo, aby si zamestnanci sami platili súkromné hovory.

Peniaze pochádzajú zo štátu Lýdia v Malej Ázii, kde pravosť rovna-ko veľkých odliatkov zo zmesi zlata a striebra garantoval kráľ vyraze-ním vladárskeho emblému – hlavy leva. Práve razením sa kúsky kovusploštili, čím vznikli prvé mince. Vynález peňazí znamenal revolučnýkvalitatívny skok v dovtedy výmennom obchode – už nebolo treba hnaťstáda kráv na veľké vzdialenosti a starať sa o ne, aby za ne bolo možnézískať iný tovar, ktorým v tom čase boli aj bezprávne ľudské bytosti –otroci. Peniaze v gréckej antike umožnili vznik zdanlivo neproduktív-nych povolaní, akými sú učitelia, spisovatelia, umelci, filozofi, či štátniúradníci.

Po Grékoch si osvojili nový ekonomický nástroj Peržania, Feniča-nia, Kartáginci a v 3. storočí pred Kristom aj Rimania. Cisár Augustusna rozhraní letopočtov zaviedol univerzálne platidlo pre celú Rímskuríšu, čiže predobraz moderného eura. Na mieste dnešného kostola vRíme Santa Maria in Aracoeli (známeho aj ako Santa Maria d’Aracoeli)stál chrám zasvätený bohyni Juno Moneta, v ktorom sa pod dohľadomkňazov razila jednotná mena Rímskej ríše. Z mena bohyne pochádzalatinský výraz označujúci peniaze – moneta, ktorý v pôvodnej aleboviac či menej pozmenenej podobe prešiel do mnohých jazykov, vrátaneruštiny (moneta), angličtiny (money), francúzštiny (monnaie) a nemči-ny (moneten).

Rozpad Rímskej ríše rozvrátil etablované monetárne vzťahy, ktorév stredoveku opäť nahrádzal revitalizovaný výmenný obchod – aj danesa opäť platili vo forme naturálií – v podobe pracovnej sily, úrody(napríklad obilia), rozličných výrobkov a podobne. Po prvom tisícročísa v talianskej Lombardii zo zámožných obchodníkov a bankárovvyvinula mimoriadne vplyvná ekonomická skupina, ktorá spôsobila

SLOVANSKÉ SLOVO 21

zvrat v hospodárení a znova rozprúdila obchod v celoeurópskom me-radle, čím sa na scénu spoločenského života v plnom lesku vrátilipeniaze.

Prenos mincí na veľké vzdialenosti bol riskantný, a tak ich bankáribrali do úschovy a majiteľom vystavovali potvrdenky, z ktorých saneskôr vyvinuli papierové peniaze – bankovky (tie sa v širšom meradleuplatnili najmä koncom 18. storočia). Ďalšiu revolúciu predstavujeúver, pretože bankári z vkladov svojich klientov poskytovali pôžičky,čo prinieslo nové možnosti sociálneho vzostupu ľudí využívajúcichpožičaný kapitál a posilnilo postavenie bankárov, ktorí nadobudli ne-obyčajný význam a dosah na najrozmanitejšie stránky verejného diania.Vrstvy, v rukách ktorých sa sústredila finančná moc, sa stali vážnoukonkurenciou šľachty a cirkvi, čo postupne neodvratne viedlo k zmeneusporiadania spoločenských vzťahov a k zániku feudalizmu.

Vedci dnes venujú zvýšenú pozornosť korelácii objektívneho blaho-bytu a subjektívneho pocitu šťastia či aspoň spokojnosti. Od Druhejsvetovej vojny sa vo Francúzsku, Japonsku, Nemecku a Veľkej Britániivýrazne zvýšili reálne príjmy obyvateľov, ale miera ich spokojnosti jekonštantná. Americký sociálny psychológ a popularizátor výsledkovvýskumnej činnosti David G. Myers zaznamenal, že v USA sa od 60.rokov 20. storočia zväčšil objem materiálneho bohatstva, ale index ľudí,ktorí sami seba pokladajú za veľmi šťastných klesol z 35 na 33 %.Pravdaže, podiel spokojnosti je vo všeobecnosti vyšší vo vyspelýchkrajinách ako v chudobných štátoch, lebo nik nemôže byť šťastný bezzabezpečenia elementárnych existenčných potrieb.

Ak odhliadneme od saturácie základných podmienok pre dôstojnýľudský život, peniaze prestávajú plniť funkciu rozhodujúceho faktoraspokojnosti človeka. Pri ročnom príjme 10 000 eur, ktorý je v rozvinu-tých štátoch nízky, je účinok peňazí na pocit uspokojenia krátkodobý.Tento poznatok už od dávnych čias vyjadruje stará židovská múdrosť,podľa ktorej s peniazmi nie je tak dobre, ako je bez nich zle. Škótskyžurnalista Bertie Charles Forbes (1880 – 1954) založil v roku 1917prestížny americký časopis, ktorý nesie jeho meno podobne ako dnesuž celá vydavateľská a mediálna spoločnosť. Podľa neho je pomenova-

22 SLOVANSKÉ SLOVO

ný aj rebríček najbohatších ľudí sveta. Prieskumy však potvrdzujú, žeaj dolároví multmiliardári majú iba sotva badateľne vyšší stupeň spo-kojnosti ako priemerne zarábajúci občania vyspelých štátov.

Uvedené poznatky a zistenia vyplývajú z biologickej podstaty člo-veka, ktorý je schopný sa prispôsobovať rozličným podmienkam –tepelným výkyvom, zmene bydliska či pracoviska, sympatickým inesympatickým ľuďom vo svojom okolí atď. Rovnako si človek zvykneaj na väčšie množstvo peňazí a majetku. V rámci britského výskumutestovali takmer 8000 ľudí, ktorým zvýšili plat. Na základe lepšej mzdyboli v prvom polroku spokojní, v ďalších dvoch polrokoch ich spokoj-nosť zreteľne klesala a vo štvrtom polroku sa anulovala. Vedeckypodložený záver konštatuje, že s rastúcim majetkom rastú aj materiálnenároky.

Uvedená skutočnosť znamená, že špirála ustavične stúpajúcich ľud-ských očakávaní a ambícií je objektívne neohraničená a subjektívnenenaplniteľná, pričom nekonečné pribúdanie peňazí a majetku je –pravdaže – nerealizovateľné. Ďalším overeným aspektom je relatívnosťživotného štandardu vo vzťahu k okoliu. Americký ekonóm Erzo Lut-tner skúmal pomer príjmov a spokojnosti vo vybranej skupine 9000osôb. Zistil, že pocit nespokojnosti nie je iba dôsledkom vlastnejfinančnej ujmy či stagnácie, ale že ho rovnako generuje aj cudzíekonomický prospech – ak napríklad zvýšia plat kolegovi či susedovi.

Zaujímavý experiment uskutočnili Sara Solnicková a David Hemen-way v prostredí akademickej komunity Harvard School of Public He-alth, kde testovali študentov i pedagógov, ktorí si mohli vybrať z dvochmožností – mať ročný plat 50 000 USD za predpokladu, že ich kolegoviabudú zarábať iba polovicu tejto sumy; alebo mať ročný plat 100 000USD za predpokladu, že ich kolegovia budú zarábať dvojnásobok tejtosumy. Pravdaže, kúpna sila dolára bola v oboch prípadoch rovnaká,takže pokusné osoby dostali v druhom prípade šancu reálne dosiahnuťfinančný potenciál dvojnásobnej spotreby. Napriek tomu polovica res-pondentov uprednostnila prvú možnosť – nižší príjem, ale prestížnejšiupríjmovú pozíciu vo vzťahu k svojim kolegom.

SLOVANSKÉ SLOVO 23

Relatívnosť finančnej nespokojnosti siaha až po spodnú hranicuspoločnosti – bezdomovci v bohatých krajinách sú nespokojnejší akobezdomovci v chudobných štátoch, pretože svoj status porovnávajú spriemernou životnou úrovňou, ktorá sa napríklad v USA a v Indiivýrazne odlišuje. Pomer medzi blahobytom a prestížnym postavenímzreteľne ovplyvňuje správanie ľudí, ktorí sa sústreďujú najmä na vzdia-lené až prakticky nedosiahnuteľné majetkové ciele, kým nevenujúdostatok pozornosti nemateriálnym hodnotám – medziľudským vzťa-hom v rodinnom prostredí a v okruhu priateľov, ako aj kultúrnym ašportovým aktivitám podporujúcim ich vlastný duchovný rast a fyzickézdravie.

Niet pochýb – a začína si to uvedomovať aj americká intelektuálnaelita – že v živote človeka a spoločnosti sú aj iné a dôležitejšie veličinyako finančné a majetkové ukazovatele. Absurdná dráma peňazí pokra-čuje, ale z jej bludných kruhov a slepých uličiek možno predsa lenexistujú východiská, ak si uvedomíme, že človek nie je iba biologickydeterminovaný živočích a ekonomicky motivovaný subjekt. Ľudskábytosť je výnimočná širokou škálou emocionálnych atribútov a duchov-no-kultúrnych charakteristík siahajúcich až za horizont transcendentál-nosti a metafyziky.

In: Haló noviny, Česká republika, 7. 10. 2008 (krátené)

Dve pravdy a jedna nepravdaIng. Marián Tkáč, CSc.

Roky 1939 –1945 v našej histórii sú naďalej háklivou témou vlastnepreto, že existuje niekoľko právd a väčšina spomedzi nás uznáva ibajednu – tú alebo onú. No a ešte iní vyznávajú nepravdu. Pritom tak, akonemožno prehliadať pravdu o neľudskom osude nevinných obetí raso-vých represálií, najmä židov, za čo slovenský štát nesie zodpovednosť(koho už len ospravedlňuje, že zo Slovenska boli nedobrovoľne vyvá-žaní židia rovnako, ako z okolitých štátov, zvykne sa uvádzať, že zoSlovenska išlo o 57 – 67 tisíc ľudí, z Maďarska 600 tisíc, atď.), je tu aj

24 SLOVANSKÉ SLOVO

druhá pravda, spojená s činmi mužov ako Karvaš, Zaťko, Sivák, Stano,Pružinský, Balko a iní, ktorých premyslená hospodárska politika viedlak lepšiemu ekonomickému postaveniu Slovenska v porovnaní s okolím– a ktorí sa, okrem toho, usilovali aj zmierniť osud prenasledovaných.

Isteže, prvú pravdu neospravedlňuje ani to, že sa tak dialo podnátlakom iných. A je poľahčujúcou okolnosťou, že Slováci na početobyvateľov zachránili najviac židov a keď sa vláda dozvedela o ichskutočnom osude, s vysťahovaním sa prestalo? Veď po povstaní sapokračovalo a hoci to už bola ,,vec‘‘ Nemcov, nemal napríklad naprotest odstúpiť prezident? Poučenie z tejto pravdy je jednoznačné: smepovinní už nikdy nič také a to proti nikomu nedopustiť.

Prvú pravdu neospravedlňuje ani druhá pravda, napriek tomu, že jeto pravda nesporná. Prečítajme si stanovisko Eugena Löbla: ,,Musímeotvorene povedať, že slovenský štát zachránil slovenský národ predrozdelením a maďarskou okupáciou. Slovenský národ a jeho zodpoved-ní politici priviedli slovenský štát k obdivuhodným úspechom ... Bolomalým zázrakom, čo vedeli Slováci v tomto mocenskom Hitlerovomohrození vyťažiť pre seba. Dokázali tým svoju vyspelosť. To trebauznať a nemožno paušálne zatracovať všetko, čo sa za vojny v Sloven-skej republike robilo. Bolo by to preberanie komunistických a čechos-lováckych kritérií a popieranie objektívneho zhodnotenia doby.‘‘ Aleboje tu názor Hansa Kellera, obchodného splnomocnenca Švajčiarska vBratislave: ,,Situácia v zásobovaní bola napriek mnohým nedostatkomtaká dobrá, ako len v máloktorej z európskych krajín, omnoho lepšiaako v susedných štátoch, vo Švajčiarsku, alebo v západnej Európe, kdesa dobré pomery vojnou zhoršili ... Slovensko vypomáhalo v zásobova-ní aj Švajčiarsku‘‘. Napokon je tu text, ktorý takmer stál GustávaHusáka krk. Toto napísal 7. júla 1944 pre potreby Moskvy: „Dnes je naSlovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre,oproti iným územiam ... je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výškyreálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru. Platy zamest-nancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali, závody majú rôzne zá-sobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzumnemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšoumenou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze,

SLOVANSKÉ SLOVO 25

nie je tu útek k naturálnym obchodom, ako pozorovať v okolí ... cenyspotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1-5 násobkom úradnej ceny,často sa držia pri úradnej cene, kým napr. v Čechách dosahujú až 100– 200-násobnú ... Zo Slovenska pašujú a súkromne vyvážajú potraviny,cigarety, liehoviny, textílie a pod. do Čiech, Nemecka a inde... Pomerslovenskej koruny k českej je úradne 1:1,65 v prospech českej K, vskutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod) reálna sila je asi 1:7 až 1:10v prospech koruny slovenskej‘‘ (aj na základe tohto textu sa stal Husák,,buržoáznym nacionalistom‘‘).

Z tejto druhej pravdy sa zaiste tiež možno poučiť: hospodársky stavSlovenska bol dôsledkom premyslenej hospodárskej politiky, prijíma-nia opatrení na obranu slovenských záujmov, ako boli rozličné klírin-gové účty, bezcolný styk medzi Slovenskom a Protektorátom,,,ukrytie‘‘ striebra razbou pamätných mincí, zákon na podporu priemys-lu, ktorý zaručoval zahraničným ale i domácim podnikateľom podporuštátu. Obranou slovenských záujmov bolo aj nezavedenie ,,lístkovéhosystému‘‘, aj keď Nemci naliehali.

Imricha Karvaša, ktorého Tiso vymenoval za guvernéra SNB na-priek tomu, že ho Karvaš upozornil, že bol posledným ministromobchodu, že je slobodomurárom, má manželku Češku a evanjeličku aje socialistického zmýšľania (ako sa ukázalo, bol to múdry krok, odbor-ná zdatnosť prevážila, čo je aj z dnešného hľadiska, keď o ľuďochrozhodujú stranícke tričká, prinajmenšom obdivuhodné), koncom au-gusta 1944 zatklo gestapo, a to mu ako šéfovi Najvyššieho úraduzásobovacieho okrem iného vyčítalo, že nezaviedol prídelový lístkovýsystém a povinné dodávky poľnohospodárskych produktov, lebo chcelzabrániť vývozu prebytku do Nemecka. Slová Karvaša: ,,Samozrejmesom im povedal, že naozaj majú pravdu, že sme vedome nevykazovali– ani slovenským orgánom – prebytky‘‘.

Toto sú teda dve pravdy, no je tu aj jedna nepravda. Nedávne verejnévyhlásenie historika Dušana Kováča, že počas slovenského štátu ,,bolzavedený prídelový systém, lístky na každú osobu‘‘, vo svetle Karva-šovho osudu pravdou nie je. A ťažko sa vyjadriť aj k jeho rečiam o tom,že v 50. a 60. rokoch tu bol oproti slovenskému štátu ,,neporovnateľný

26 SLOVANSKÉ SLOVO

blahobyt‘‘. Veď aj v tých rokoch stáli popri sebe dve pravdy: ,,ková-čovská‘‘ o ,,neporovnateľnom blahobyte‘‘ a krutá pravda o prenasledo-vaní a justičných vraždách nevinných.

Prídelový (lístkový) systém sa zavádza v časoch núdze a v klasickejpodobe ho charakterizuje používanie prídelových lístkov popri penia-zoch. Taký systém platil napríklad v Protektoráte Čechy a Morava od15. marca 1939. Na nemecký nátlak vznikol u nás 15. júna 1942Najvyšší úrad zásobovací, jeho šéfom sa stal Karvaš, a ten – ako sámpovedal a začo ho prenasledovalo gestapo – nezaviedol lístkový systém,ale začalo iba ,,prísne obhospodarovanie‘‘ niektorých tovarov (z potra-vín cukru, múky, mäsa a tukov). Išlo o evidenciu nákupu cez osobitnéknižky. Aj keď otázka zásobovania bola zložitá, Karvašovi sa podarilovytvoriť zásoby potravín priamo u obyvateľstva, keď v júli 1944 vydalitrojmesačnú zásobu všetkých obhospodarovaných potravín. ,,Totoopatrenie nebolo na úkor normálneho bežného zásobovania a malo ajďalší priaznivý účinok: obyvateľstvo si urobilo potrebné zásoby aj zpotravín, ktoré neboli obhospodarované‘‘, napísal Karvaš. Prídelovýsystém v takom rozsahu, ako ho poznali od začiatku vojny v Česku, bolna Slovensku zavedený paradoxne až po vojne, pri menovej reforme 1.novembra 1945 a zrušený bol v rámci peňažnej reformy 1. júna 1953.

Toto všetko sú fakty: aj prvá a aj druhá pravda, a aj Kováčovanepravda. Pravdy by sme konečne mali uniesť vedľa seba, inak naďalejbudeme ubližovať tým, ktorým sa ubližovalo cez vojnu, ale aj tým,ktorým sa ubližovalo po vojne a ubližuje sa doteraz, teda tým predsta-viteľom slovenského štátu, ktorí sa v ťažkých časoch snažili o statoč-nosť, pokiaľ to len bolo možné. Ak hlásame nepravdu, asi si dobreneuvedomujeme, že sa zaraďujeme medzi tých, ktorí napríklad odsu-dzovali Karvaša. Boli to tak nemeckí fašisti, ktorí ho nepopravili lenpreto, že nestihli, ako aj československí komunisti, ktorí ho odsúdili ,,zavelezradu‘‘ a zavreli práve v časoch kováčovsky ,,neporovnateľnéhoblahobytu‘‘ po vojne.

SLOVANSKÉ SLOVO 27

Finančná kríza a radikálne zmeny v ponímaní úlohy štátu v 21. storočí

Ing. Ladislav Lysák, DrSc.

Ešte pred dvomi – tromi rokmi sme v posudzovaní niektorýchstanovísk k postaveniu a funkcii štátu v prvej polovici tohto storočiaregistrovali nárast skeptických hlasov. Jednoducho teoretici aj mnohípolitici (aj v SR) tvrdili, že štátom ubúda značný rozsah funkcií dvomismermi: l. vo vnútri štátov presunom mnohých funkcií na nižšieregionálne či lokálne celky a 2. smerom do zahraničia – presunommnohých závažných funkcií na medzinárodné organizácie, ako sú OSN,jej orgány a agentúry, podobne na Európsku úniu a na desiatky ďalšíchmedzivládnych aj mimovládnych medzinárodných organizácií. Na zá-klade týchto javov tvrdili, že štát sa z polohy kedysi sociálnej, neskôrkonkurenčnej dostal už do polohy reziduálnej.

Stačilo však silnejšie (serióznymi ekonómami, napr. J. Stiglitzomuž v r. 2004 avizované) finančné zemetrasenie v USA a následne vďalších štátoch aj kontinentoch a situácia v ponímaní úlohy a perspektívštátu sa bez zreteľného odporu jeho donedávna nezmieriteľných kriti-kov – liberálov a všelijakých euro – či svetoobčanov (štát je zlýhospodár) radikálne zmenila. Ani nepípli, keď prezident Bush bezosobitnej námahy vymohol pre záchranu súkromných finančných gi-gantov zo štátnych prostriedkov 700 miliárd US dolárov. A tentomegatrend sa šíri po celom svete bez jediného protestu ultraliberálov.Záujem o zachovanie ekonomickej a sociálnej stability v jednotlivýchštátoch i svetových regiónoch prehlušil bezostyšné snahy silných záuj-mových skupín a transnacionálnych korporácií minimalizovať pozícieštátnych orgánov aby si zabezpečili bezbariérové nekontrolované ak-tivity a presuny svojich transakcií a kapitálu. A potvrdilo sa, že funkciaštátu ako najvyššieho garanta pre zabezpečenie ekonomických, sociál-nych, ekologických a ďalších potrieb vo vnútroštátnych polohách a akonajzodpovednejšieho garanta v medzinárodných vzťahoch je i na za-čiatku 21. storočia nenahraditeľná.

28 SLOVANSKÉ SLOVO

Sledujeme, že napokon finančná kríza zasahuje aj širšiu oblasťekonomiky a spoločnosti a že už ide o globálnu krízu. Vyplýva to aj zoskutočnosti, že dôsledky bublinového efektu vo finančnej oblasti zasa-hujú nielen vyspelé a tranzitné, ale aj rozvojové štáty na celom svete.Z počiatočného ohniska – od najväčšieho svetového dlžníka – USA sav dôsledku technologických a iných väzieb prirodzene preniesli aj naďalšie kontinenty. Európu nevynímajúc. A hoci na Slovenskú republikuprvá vlna dorazila v miernejšej podobe ako na Maďarsko, či Island,predsa sa je negatívne dôsledky začínajú pociťovať stále ťaživejšie vovšetkých slovenských regiónoch.

Automobilové firmy boli medzi prvými, ktoré museli začať s opat-reniami na záchranu rozbehnutých programov rozvoja. Nasledujú ďal-šie odvetvia národného hospodárstva. Finančná kríza naďalej prehlbujeekonomickú beznádej vo väčšine krajín, pričom zasahuje aj rozvíjajúcesa ekonomiky.

Ratingová agentúra Fitch už začiatkom októbra 2008 dochádza kzáveru, že: ekonomická kríza sa prehlbuje. Na základe analýz znížilarating Kazachstanu, Bulharsku, Rumunsku (o dva stupne) a aj Maďar-sku.

Dôsledky finančnej krízy sa u nás prejavujú doteraz v menšej miere,hoci vyhnúť sa im otvorená slovenská ekonomika zákonite nemôže.Prvé náznaky na uvoľňovanie pracovníkov sa už začínajú prejavovať.Vláda bude musieť podporiť nielen bankový sektor ale zrejme dôjde kbalíkom opatrení, ktorými bude zmierňovať dôsledky krízy u nás.Zostáva nám veriť, že sa aj za sťažených podmienok bude pridŕžaťprincípov, ktoré si stanovila pri svojom štarte.

SLOVANSKÉ SLOVO 29

Roman MichelkoEseje o globalizáciiKnižnica SP, vyd. MS 2009, 130 s.

O akú globalizáciu ide?Ak je pravda, že základný zákon prírody (všetko slabšie tvorí poten-

cionálnu potravu pre silnejšie) človek, tento dvojdomý – prírodný asociálny obyvateľ – preniesol do ľudskej spoločnosti (aj v nej silnejšípožiera slabšieho), potom by mohlo byť pravdou aj to, že základnýzákon evolúcie (snaha prvej molekuly, prvého génu spojiť sa s ďalšímiatómami a génmi) človek aplikuje na všetky formy sociálnej kooperáciea integrácie. Rozmanitosť a bohatstvo neorganickej, organickej, antro-pologickej i sociálnej reality sa odvíja od ich singulárnych bodov. Platíto dokonca aj o najfantastickejšom nástroji Homo Sapiens – o Slove,ktoré bolo na počiatku a z ktorého vznikli stovky rodových, etnických,národných, parole a langue (reči a jazykov). Zákon evolúcie, integrácie(a ich vývinovej logiky – globalizácie) má teda univerzálnu platnosť.

Autor Esejí o globalizácii Roman Michelko si to uvedomuje, ale otomto univerzálnom zákone Bytia a žitia neuvažuje – svoju pozornosťvenuje globalizácii ako historickému javu, ktorý vznikol v 20. storočí,prehupol do storočia 21., aby nás ohúril celosvetovou ekonomickoukrízou. Aby sme však nezvaľovali naň (na ekonomickú globalizáciu)všetky neduhy dneška, poisťuje sa dobovými rukojemníkmi – globál-nou krízou ekologickou, demografickou, energetickou, vojenskou, te-roristickou, duchovnou atď. Kto má toto všetko na svedomí? Kto je zatoto všetko zodpovedný?

– za tsunami a hurikány, ktoré ničia prírodu i societu?– za masový úhyn vtáctva a morských živočíchov, flóry a fauny?– za to, že roku 1979 zomrelo 12 miliónov detí pod päť rokov?

30 SLOVANSKÁ KULTÚRA

– za celosvetovú migráciu ožobračených a chorých bezdomovcov?– za to, že 60 % absolventov stredných škôl u nás čaká tri roky na zamestnanie?– za 70 000 vysokoškolsky vzdelaných Slovákov, ktorí hľadajú prácu v cudzine?– za to, že na Slovensku takmer neexistuje slovenský priemysel a banky?– za to, že takmer celá tlač a masmédiá na Slovensku patria cudzincom?– za to, že v Bruseli sa povaľuje 11 000 lobistov?– za to, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú?– za to, že národné štáty sa menia na lokajov silných globalizátorov?– za, za , za...

Roman Michelko našiel vinníkov – sú ním nadnárodné globálnežraloky, ktoré za pomoci filozofie i praxe globalizmu si budujú (na úkorslabých národných rybičiek) svoje Eldorádo. A ja s ním súhlasím...Sú-hlasím i nesúhlasím...

Súhlasím preto, že uskutočnil teoretickú a materiálovú analýzuglobálnych ekonomických nožníc na vysokej profesionálnej úrovni.Začína washingtonským konsenzom, ,,ktorý de facto rozhodol o tom,že národný štát sa vzdáva svojich kompetencií v prospech korporácii‘‘(s. 6). A pretože korporácie poznajú iba zisk (maximálny zisk priminimálnych nákladoch), začal boj proti všetkému, čo tomu bránilo.Žraloci začali pomaly požierať malé rybičky na celom svete. Zvlášť sivšak pochutnali v jazerách a riekach bývalých socialistických ekono-mík, kde plávali iba rybičky. Tešili sme sa ako malé deti, že sa stanemeautomobilovou veľmocou, že naši ľudia nájdu kúsok chleba, preto smenašim zdanlivým zahraničným dobrodincom ponúkali najlukratívnejšieúrodné pozemky, poskytli daňové prázdniny, vyplácali štvormiliónovédotácie za jedno pracovné miesto atď., aby sme dnes boli svedkamitoho, ako každý deň sa ocitajú stovky našich spoluobčanov na ulici... Apodľa toho scenára sa (s istými variaciami) hrá, zahráva, prehráva,vyhráva na celom svete. Milióny ľudí sa ocitajú v situácii Raskoľnikovaz Dostojevského románu Zločin a trest – čo robiť, keď sa už nedá nič

SLOVANSKÁ KULTÚRA 31

robiť? Ísť na ulicu (ako to robí Soňa), hodiť sa pod kolesá (ako to urobilMarmeladov), alebo zobrať sekeru (ako sa rozhodol Raskoľnikov)?

Roman Michelko sa prejavil ako teoreticky vyspelý a encyklopedic-ky rozhľadený politológ. Jeho analýzy ekonomických a politickýchvíťazstiev žralokov a pádov rybičiek na celom svete, ale aj v jednotli-vých krajinách fascinujú znalosťou materiálu i schopnosťou teoretic-kých reflexií. To, čo som tušil (o rôznych formách krádeží a úplatkov,vyhrážok a vrážd, demagógie a svätuškárstva v politike i ekonomikeSlovenska, Ruska, USA, Gruzínska, Poľska, Srbska, Izraelu, Palestínya ďalších krajín) po prečítaní Michelkových esejí nadobudlo systémovúpodobu. Považujem ich (eseje) za vynikajúcu učebnicu politológie,kulturológie, logiky a etiky. Ako nemilosrdný analytik a odporca uni-polárneho sveta, megakoncernov, totálnej (ekonomickej, vojenskej ainformačnej) globalizácie, Roman Michelko propaguje multipolitickýmodel sveta, renesanciu národných štátov, antiglobalistické, resp. alter-globalistické hnutie atď. ,,Proces globalizácie – píše – vedie k tomu, ženárodné štáty strácajú význam a stávajú sa nástrojom nadnárodnýchkoncernov, všetkých penzijných, komoditných, akciových či dlhopiso-vých fondov, ktorých manažmenty majú jediný cieľ: maximalizovaťzisk pre seba a svojich akcionárov‘‘. Nechce byť však iba kritikom, aleaj hľadačom iných ciest človeka, národov a ľudstva.

Nádej vkladá do nových typov energií, nových technológií, novejcelosvetovej kooperácie, novej multikulturálnej kultúry národov, novejinformačnej etiky, nového postavenia národných vlád a štátu v organic-kej (nie nanútenej, byrokratickej) spolupráci a integrácii. Ide mu o novúkvalitu života. Pre dosiahnutie tejto vízie navrhuje sedem(nie božích,ale ľudských) prikázaní: 1. eliminovosť vplyv špekulatívneho kapitálu,2. zaviesť ekologické dane, 3. uskutočniť spravodlivú redistribúciubohatstva medzi vyspelým severom a chudobným juhom, 4. vyžadovaťspoločenskú zodpovednosť veľkých nadnárodných spoločností, 5. pos-kytnúť priestor v médiách alterglobalistickej meritokracie, 6. vrátiť mocna úroveň štátov, 7. upevňovať multipolárny svet.


A tu môj súhlas s Michelkovými esejami začína mať trhliny. Ktovlastne má eliminovať, zaviesť, uskutočniť, vyžadovať, poskytnúť,vrátiť, upevňovať uvedené návrhy a odporúčania?

Človek, ľudstvo...Je to v ich silách? Budú to chcieť urobiť? Budú tomôcť urobiť?

A prečo by to chceli i mali urobiť, keď existuje toľko názorov nasvet, koľko existuje ľudí? Môže (a prečo by mal) vzniknúť jednotnýnázor na riešenie apokalyptických vízii? Ľudstvo ako sociálno-duchov-ná jednota neexistuje, a ľudstvo ako antropologická jednota sa podobáostatným prírodným jednotám – zoologickým, živočíšnym, v ktorýchvíťazí pravda a túžba vlka a nie ovce. Žralokom vyhovuje tento svetglobalizácie, prečo by ho mali meniť? Nech ho menia tí, ktorýmnevyhovuje. Lenže tí, ktorým vyhovuje majú moc, tí, ktorým nevyho-vuje, sú bezmocní. A koniec koncov...nejako to vždy bolo, nejako tobude aj naďalej. Život je krátky, treba žiť, zažiť, prežiť... Preto: kúptesi... zajedzte si... vypite si... zabavte sa ... žite na plné obrátky – opakujú24 hodín denne naše milé masmédiá a ... koľko percent odolá týmtozvodom?

Jeden pán z Nitry vytvoril manifest, v ktorom sa obracia na slušnýchľudí (?), aby zbavili človeka rozhodovacieho práva o tom, čo je a čonie je dobré a odovzdali toto právo supermoderným technickým prístro-jom. Ponúka víziu Orwela, Zamiatina, proti ktorej títo autori vystríhali.

Pán Barow nevidí budúcnosť ľudí na tejto planéte ale vo vesmíre.Lenže môže náš človek žiť vo vesmírnom priestore, ktorý na 90%nepoznáme? Bude sa musieť asi mutovať – ako a kto to zabezpečí?

Dostojevskij vyhlásil, že ,,aby bolo bratstvo, najprv musia byťbratia‘‘. Odmietol však kresťanské ,,miluj blížneho ako seba samého‘‘,pretože zákon prírody, zákon ja ,,tomu bráni‘‘. Odporúčal, aby sa naše,,ja‘‘ rozplynulo, spojilo s ,,ty‘‘ a vytvorilo novú antropologicko-du-chovnú kvalitu. Je to možné?

Eseje Romana Michelku sú svedectvom mysliteľa, ktorý by chcelbyť aj praktikom, realizátorom svojich návrhov? utópii? snov? Mysliteľa praktik Kristus spečatil svoje učenie svojim životom. Roman Michel-


ko píše, že ,,v dnešnom superkonkurenčnom prostredí...nemožno hovo-riť o filantropii či dokonca len o naplnení vízie o ľudsky priateľskejfirme‘‘ (118). Na druhej strane tvrdí, že ,,dobré meno je faktor, s ktorýmbudú nadnárodné spoločnosti musieť čoraz viac rátať, ak chcú ďalejrozvíjať svoj biznis‘‘ (120). Prečo budú musieť? Kto ich k tomu prinúti?

Eseje o globalizácii evokujú takmer realistickým epickým a mysli-teľským spôsobom udalosti v Iraku i Afganistane, Palestíne i na Balká-ne, v Rusku, na Slovensku – ich krízové neurologické situáciespôsobené expanziou svetového kapitálu a svetového politického žan-dára, ktorí presadzujú svoje záujmy. Svojho času sa delili štáty na dobréa zlé, naše a cudzie. Dobré a naše majú právo na všetko, zlé a cudzietvoria ohnisko svetového ohrozenia, preto nesmú mať nič také, čo byohrozovalo nás, silných bojovníkov za ľudské práva, Pravdu, Dobro aKrásu. Nesmú vyrábať také zbrane (atómové, biologické, kozmické),ktoré by ohrozili svet, preto treba ich ...zabrzdiť, potrestať, zlikvidovať.Aj ich v mene víťazstva spravodlivých (čítaj silných, najsilnejších)brzdili, trestali, likvidovali.

V publikácii Metamorfózy človeka (Nitra 2006), uvažujúc o týchtoproblémoch, navrhli sme takýto utopický model rovnoprávnych:

1. Každý národ a štát má právo vyrábať všetko, čo potrebuje, načomá prostriedky...

2. Všetky národy a štáty dospeli k názoru, že výroby istých biolo-gických, termonukleárnych a iných (doteraz neznámych alebo neodha-lených energií veľkej ničivej sily a ) ničivých prostriedkov môžepriviesť ľudstvo k Apokalypse.

3. Všetky národy a štáty sa dobrovoľne zriekajú výroby a uskladňo-vanie takých ,,sudov s pušným prachom‘‘, na ktorých by malo vegeto-vať ľudstvo. Utópia?

Eseje o globalizácii Romana Michelku si zasluhujú najvyššie uzna-nie tým, čo hovoria, ale aj tým, o čom podnecujú myslieť, uvažovať ahovoriť.


Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.

Emil HolečkaSlnečnice v červenom svetle zapadajúceho slnka

Sedimenty porozumeniaAk niekto pozornejšie sleduje básnickú (a nielen básnickú) tvorbu

Emila Holečka, sotva ho zaskočí istý syntetizujúco žánrový básnikovprojekt, akým je prítomná zbierka Slnečnice v červenom svetle zapa-dajúceho slnka. Akoby autorovi tenzívnosť reflexívnych textov bolamálo na celostnú výpoveď, zvýrazňuje a dopovedá ju ,,natvrdo‘‘ zdan-livo ľahkosťou básne, ktorá sama o sebe mohla by byť aj krutá, keby sav Holečkovom básnickom subjekte neskrývalo toľko ľudského tepla,až nehy. Ale v prepojení jednotlivých textov a básní nefunguje ničjednosmerne, ani jednoducho. Emil Holečka bol vždy hlboký pozoro-vateľ. Aj preto pomýlil viacerých svojich kritikov, ktorí neboli schopníprevidieť za zdanlivú rustikálnu výbavu jeho ranej poézie, ktorá právesvoje najzrelšie plody prinášala z tejto zemitosti. O ňu sa opierala, ňousa živila a na nej stála pevnejšími nohami ako sa to niekomu na prvýpohľad mohlo vidieť.

Prítomná knižka nás jasne utvrdzuje v presvedčení, že Holečka sijasne uvedomuje komplikovanosť dnešného sveta, ale aj výpovedí oňom. Zložitosť jazyka, ktorý tento stav ešte viac môže komplikovať,snaží sa práve preto ukotviť do roviny skúseného substrátu. Akoby hozaklínal v konkrétnom čase a priestore práve z toho dôvodu, pre aký jevlastne básnický jazyk rébusom. To však nijako neznamená, že homáme, či musíme priamočiaro aj čítať. Práve ono zjednodušenie tuakoby zastupovalo metaforickosť zo svojej mimočasovej podstaty.Zem, obilie, stromy, víno, voda, ryba: to všetko sa na nás hrnie akobyvo svojej prvotnej nahote. A obnažuje ani nie tak tieto symboly, ale ichtrasmutácie v našom vnútornom ustrojení, ktoré sa sústavne spochyb-ňuje. Naše vnútro takto ustavične musí reagovať samo na seba. Biť sao prienik svetla z tohto komplikovaného sveta, zžívať sa s ním, aleboho odmietať!

V Holečkovi sa začína prebúdzať skúsenostný substrát skutočnejzrelosti básnika, keď básňou začína akoby dýchať. Teda keď mu vznikápod rukou pokojne a prirodzene. Pôsobí však znepokojujúco, stavia

SLOVENSKÁ KULTÚRA 35

pred nás otázky, ktoré by sme možno radi obišli, ale nemôžeme. Boli vnás totiž aj pred básňou, ale po nej sa už nemôžeme ani tváriť, že smeo nich nevedeli... Z tohto hľadiska nie sú celkom podstatné ani možnéodpovede na explicitné alebo implicitné otázky. Tým skôr, že aj vpovahe poézie sú skôr tvrdenia ako argumenty. Báseň je napokon vždydefinitívna. Ide skôr o to, čo zaznieva v jej presahu, teda za textom, zaslovom.

To však Holečka chce posúvať ešte ďalej. V istom zmysle bičujeintenzitu básnického textu za sémantické hranice básne. Azda taktomôžeme pochopiť v projekte texty na hranici poézie a prózy. Tvoriaakési premostenia smerom k čitateľnosti nástojčivých otázok, ktorétrápia a znepokojujú básnika. Dodávajú projektu nielen inú, nie celkomzvyčajnú príchuť, ale aj novú naliehavosť, ktorá sa bude pravdepodobnestupňovať s opätovným čítaním. Lebo Slnečnice v červenom svetlezapadajúceho slnka vonkoncom nie sú knižkou na jedno čítanie. Ak ichchceme uvidieť v správnom svetle, musíme si trpezlivo vyčkať na topravé, ktoré v súlade s autorovou výzvou musíme nájsť predovšetkýmv sebe.

PhDr. Ján Tužinský, PhD

Vladimír Strýček a kolektívAko prežiť? BankrotVydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2009

Rehabilitácia Marxovej teórie V čase globálnej krízy prichádza na knižný trh mimoriadne aktuálny

titul Ako prežiť? Bankrot, ktorého autor Vladimír Strýček, má bohatépodnikateľské skúsenosti z veľmi špecifického okruhu činnosti. Jehoskupina asistovala pri zániku asi 1600 firiem nielen na Slovensku, aleaj v Česku, Maďarsku, Poľsku a v Rakúsku, pričom svoje pôsobenierozširuje aj o krízový manažment ekonomických subjektov, ktoré eštemožno zachrániť pred úpadkom.


Publikácia poskytuje najmä malým a stredným podnikateľom, ale ajširokému okruhu čitateľov súhrn dôležitých teoretických i praktickýchpoznatkov z oblasti hospodárstva a práva so zameraním na problema-tiku likvidácie podnikateľských entít s potrebným objasnením historic-kého vývoja pre budúcnosť. Autor sa nevyhýba priamemupomenovaniu príčin, prejavov a dôsledkov mnohých spoločenskýchťažkostí. Viaceré jeho konštatovania môžu vyznieť provokatívne airitujúco, čo je zrejme súčasťou autorskej stratégie zacielenej na vzbu-denie pozornosti a vyvolanie diskusie.

Už v úvodnej časti pripomína, že spravodlivosť v ekonomike nee-xistuje a teória o rovnosti šancí v globálnom kapitalizme ostane ibamýtom pre naivky a hlupáčikov. V súvislosti s kontroverzným proce-som privatizácie, teda stranícky organizovanou lúpežou storočia, ktorejsúčasťou bolo nesplácanie poskytovaných úverov z bánk, parafrázujevtedajší typický postoj zodpovedných politikov: ,,Nejako tí kapitalistimusia vzniknúť‘‘. Autor dešifruje aj viaceré eufemistické označenia,vrátane pojmu hospodárska súťaž, ktorá je v skutočnosti totálnou eko-nomickou vojnou vedenou všetkými prostriedkami, nevynímajúc prie-myselnú špionáž.

Kniha poskytuje veľa užitočných rád a prehľad príslušných noriem,ako aj poučenie z dejinných a zahraničných skúseností. Podčiarkuje, žekrízoví manažéri nie sú biele kone, ktoré používa, využíva a zneužívaorganizovaný zločin, pričom práve najbrutálnejšie formy násilia častovykonávajú policajti, vrátane zbavovania sa tzv. bielych koní (osôbnastrčených do funkcií konateľov a majiteľov) ako nepohodlných sved-kov sofistikovanej ekonomickej kriminality. Pripomína, že pre úspešnéfungovanie konkurznej mafie je nevyhnutná súčinnosť správcu kon-kurznej podstaty, a teda aj sudcu, ktorý ho vymenúva.

Autor bráni myšlienku družstevníctva a stavia sa proti jeho likvidáciipo roku 1989. Prvé združenie vlastníkov pod názvom Spolok gazdovskýzaložil Samuel Jurkovič 9. 2. 1845 v Sobotišti, takže uvedená formaspoločného podnikania má dlhú tradíciu v podmienkach trhovej ekono-miky. Zmieňuje sa o neoprávnenom a nekvalifikovanom zaznávaní


jedného z najväčších ekonomických vedcov sveta a prikláňa sa k jehovysvetleniu krízy.

Pravdaže – ide o Karla Heinricha Marxa (1818 – 1893), ktoréhoprínos do teórie ekonomických a politických vied, ako sa ukazuje, zatiaľnebol nijako výrazne prekonaný.

Poukazuje na fakt, že tam, kde pôsobí prebytok peňazí – napríkladv Kuvajte – to vyzerá, akoby pre bežného občana socializmus užsamočinne zvíťazil. Za kľúčový Marxov objav pokladá zistenie, žehodnota nie je identická s cenou. Poznamenáva, že Marxovu nadhod-notu u nás iba povrchne premenovali na pridanú hodnotu. Akcentuje,že Marxovo fundamentálne 2500-stranové dielo je v súčasnosti voväčšine kníhkupectiev západnej Európy vypredané a ekonomické auto-rity rehabilitujú odmietanú teóriu, keďže prax naznačuje, že Marxvedecky objavil dôvody krízy kapitalistického spôsobu hospodárenia –krízu z nadvýroby.

Dnes je už hádam každému jasné, že kapitalistický systém naozajcyklicky generuje krízy a v tomto zmysle sa už zrejme s Marxomzhodujú všetci – aj tí, ktorí by si to neradi pripustili. Autor dodáva svojuokrídlenú sentenciu: ,,A kde sa končí kapitál, začína sa bankrot‘‘.

Dielo upriamuje pozornosť na kritické funkcie štátu trhovej ekono-miky, najmä v čase ekonomickej krízy. Analyzuje deformáciu Marxo-vej teórie v spoločenskej praxi Lenina a jeho nasledovníkov. Marxpredpokladal odstránenie sociálneho konfliktu vznikom komunizmu(beztriednej spoločnosti) na základe prirodzeného technologického vý-voja, ktorý zabezpečí materiálny dostatok pre všetkých. Ale nemeckývplyvový agent Lenin podnikol radikálnu politickú akciu v zaostalomRusku bez potrebných hospodárskych podmienok.

Podľa autora globálna kríza odhaľuje kapitalizmus v jeho úplnejnahote. Vyslovuje ostrý súd: ,,Občan teda formálne má zachovanévšetky svoje politické práva, ale ekonomicky ho absolútne ovláda ažzotročuje kapitál.‘‘ Podotýka, že vo firmách sa uplatňujú totalitnépostupy, obmedzovanie práv a slobôd, nespravodlivosť, umlčovanieodborov a znižovanie ceny práce. Konkrétne – v USA je zadlžená rodina


pre zamestnávateľa výhodná, lebo manželia sa nepokúsia ani o náznaksociálneho odporu, aby nestratili možnosť splácať každý mesiac hypo-téky a spotrebné úvery. Jednoducho – americká životná úroveň dlhodo-bo nezodpovedá reálnej produktivite práce, je umelo zvyšovaná audržiavaná na základe ničím nekrytej zadlženosti. Táto opakovanedofukovaná bublina raz musela zákonite prasknúť.

Publikácia detailne mapuje príčiny vzniku súčasnej hospodárskejrecesie na príklade veľkých svetových hráčov, ale aj slovenskýchnebankových subjektov. Konštatuje, že každá inštitúcia podobne akokaždý biologický organizmus sa riadi zákonitosťami vzniku, rastu,úpadku a zániku. Čitateľa zoznamuje s mnohými zaujímavými ekono-mickými údajmi, vrátane 400-miliardovej straty Slovenska pri delení2000-miliardových aktív Štátnej banky československej. Asi máloktoz bežných občanov tiež vie, že na malom Slovensku odmeny správcovkonkurznej podstaty krachujúcich firiem neraz dosahujú mnohomilió-nové sumy, hoci správca majetok nevytvára, má ho iba zabezpečiť apredať. Pri veľkých podnikoch správcovia získavajú odmeny v závrat-nej výške len za to, že ich sudcovia vymenovali. Svoje náklady správ-covia hradia takisto z konkurznej podstaty.

Autor oprávnene kriticky hodnotí jednostranné zvýhodňovanie za-hraničných investícií v SR. Popri diagnóze naznačuje aj východiská,ktorých súčasťou je systematické budovanie dobrého mena, nepretržitévzdelávanie a zodpovedné pôsobenie médií, ako aj aktívna podporaohrozených podnikov a začínajúcich podnikateľov. Ale to sa už dostá-vame od faktov a argumentov do kategórie vízií a želaní, ktoré možnoani v budúcnosti nebudú mať veľa spoločného so spoločenskou realitou.

Mgr.art. Pavol Janík, PhDIn: NII, máj 2009


Hovoríme s básnikom, predsedom Únie českých spisovateľovKarlom SýsomDo záhrady poézie nelez cez plot

Vladimír Stibor: Ste básnikom väčšiu časť svojho života. Je ťažkénachádzať neustále aj nové zdroje inšpirácie?

Karel Sýs: Básnik je básnikom po celý život. Najprv to možno aninevie a napokon už ním možno ani nechce byť. Lenže vzbura munepomôže. Poézia svojich ľudí zviera v oceľovej rukavici. Inšpiráciunemožno hľadať, prihlási sa sama a my sme len ozvučné drevo, ktoréznie, aj keď už od nás dávno odstúpila, hoci čoraz slabšie a falošnejšie.Inšpiráciu si nemožno zaslúžiť, vymodliť, tobôž vydupať. Žiť dobro-družne nestačí na to, aby sa z dobrodruha stal spisovateľ dobrodružnýchrománov – tie najlepšie boli vymyslené na gauči. Donchuani o láskespravidla len bľabocú. Deti do piatich rokov sú inšpirované ustavične,dospelí už len zriedkavo. O to prudší je úder, keď inšpirácia udrie. Istéje iba to, že básnici našťastie?, nanešťastie? nikdy nedospejú a umierajúako deti.

V. Stibor: Určite ste poznali příbramského básnika psychiatraJana Mičku. Vždy na vás veľmi rád spomínal.

K. Sýs: Áno, bol to veľmi skromný, hanblivý básnik, až priveľmihanblivý. K básnikovi patrí aj drzosť, nepríjemná sesternica hrdosti.Práve vďaka skromnosti ho okolie pokladalo za čudáka, aspoň simyslím. Bol nielen prorokom, ktorého nespoznali – tak sa to patrí, aleaj prorokom, ktorý ani nechcel, aby ho spoznali.

V. Stibor: Ste predsedom Únie českých spisovateľov. Pred akýmivýzvami vaša organizácia literárnych tvorcov stojí?

K. Sýs: Slovo ,,výzva‘‘ bývalo alarmujúce – podobne ako blízkeslovo vzývať. Dnes je všade okolo nás množstvo výziev, ktoré k ničomu

40

nevyzývajú. Skôr zívajú alebo pozývajú do obchodných domov –katedrál našich čias. Chrám sv. Liedla, sv. Kaufmanna, sv. Teska!

Pred spisovateľmi stojí výzva vyhnať tie kartónovo typizované atypizovane kartónové haraburdy do podsvetia. Doba sa nehlási k du-chovnu, ale k duchhovnu, a preto pôjde do čerta. Pracovať, aby sa tostalo ešte počas nášho života, to je česť a údel básnika.

V. Stibor: Nemôžem sa nespýtať, kedy očakávate, že do českékotliny znova zavíta Nobelova cena za literatúru?

K. Sýs: Nobelova cena vždy súvisí s mimoliterárnymi okolnosťami.Keď treba podpichnúť katolíkov proti dialektickým materialistom,dostane ju Seifert. Keď sa už ani Pánboh nemôže pozerať na vlastno-ručnú kópiu raja, dostane ju Saramago.

Našťastie sú aj iné ceny, ktoré sa neudeľujú, tobôž každoročne!

V. Stibor: Mnohí sa zhodujú v tom, že vašou najlepšou básnickouzbierkou je Newton za neúrody jabĺk. Cítite to podobne, alebo simyslíte, že v iných svojich zbierkach ste sa dostali ešte oveľa ďalej?

K. Sýs: Kritici nepatria k usilovným čitateľom. Ďalej, alebo bližšie?Pri cieli urobíme čelom vzad a nezostáva nám nič iné, ako znovavykročiť smerom, odkiaľ sme vyšli. Celé zbierky v pamäti nezostávajú,čas neúprosne odkrajuje a po niekom zostane len meno, archetyp, akchcete logo: Made in Cervantes – napríklad. Áno, dona Quijota poznám,chodil po svete s tým tučným, ktorý stále erdžal, alebo Rosinantaerdžala, alebo to bola milenka toho rytiera? To je jedno, Cervantes užplní iné úlohy, ako sa vraví v rozviedkach.

V. Stibor: Na to, že sa poézia stáva Popoluškou, sa už poukazujeveľa rokov. Nie je to tým, že slovám dochádza dych, že sa v nichprejavuje vplyv devalvácie, že slovo raz vyslovené už nie je tým, čímbývalo?

K. Sýs: Slovo samo za nič nemôže, rovnako ako abeceda. Máme kdispozícii 33 písmen, vrátane ň, a z nich môžeme ľubovoľne tvoriťslová. Zrozumiteľné a dokonca aj nezrozumiteľné. Devalvovaná je

ROZHOVOR 41

doba a my s ňou, my v nej. Pretože sme to vzdali. Poézia už nájde slová,ktoré spáčov zburcujú.

V. Stibor: Ktoré obdobie svojho tvorivého života vnímate akonajšťastnejšie? Alebo je azda zatiaľ pred vami?

K. Sýs: Človečie telo sa kompletne vymení za sedem rokov, ale dušazostane zložená z tých istých molekúl ako na počiatku. Telo odmietaposlušnosť, ale v duši sa môžeme preniesť pod prvý vianočný stromček.Alebo pod tretí – tam totiž čakala papierová autodráha!

V. Stibor: Viem, že v týždenníku Obrys-Kmen často publikujeteukážky z kubánskej poézie. Nie je to smutné, že ostatné oficiálne miestao tejto krásnej karibskej krajine prevažne mlčia?

K. Sýs: Je to veľmi smutné, smutné pre českú kultúru. Tropické slnkoby dodalo farbu jej chudorľavej jalovosti.

V. Stibor: S kým by ste presedeli pri pohári vína najradšej celú noc?

K. Sýs: Bývali časy, keď som v Domove spisovateľov na Ždáni vizbe číslo 6 presedel nad vínom celú noc sám so sebou. A ráno bolabáseň hotová!

V. Stibor: Súhlasím s tým, že sa tvorivé plány nemajú prezrádzaťani v najmenšom. Mohli by ste aspoň raz urobiť výnimku?

K. Sýs: Každý deň mi niečo zíde na um, tvorivým plánovačom bysom zamotal hlavu. A v ten deň, keď mi nenapadne nič, si predstavujemnázvy budúcich kníh. Lebo mať názov je takmer ako mať už napísanúknihu.

V. Stibor: Akú radu by ste mohli dať začínajúcim adeptom tejtoneľahkej múzy, lebo sa vraví, že do zakázaných záhrad je vstuppovolený len málokomu a navyše iba na vlastné nebezpečenstvo...

K. Sýs: Ak nevidíš svet v obrazoch, ak cibríš a brúsiš, ak sa pri písanípotíš – nechaj to tak! Do záhrady poézie nelez cez plot, vojdi medzeroumedzi stromami.

Preložil P. J.

42 ROZHOVOR

Odsouzeni k ,,věčnému opovržení‘‘

Zdeněk Hoření

Strůjci agrese proti Jugoslávii byli za své válečné zločiny morálneodsouzeni čtyřmi veŕejnými tribunály uspořádanými v Jugoslávii, Rus-ku, na Ukrajině a v Bulharsku.

,,Odsuzují se k „věčnému lidovému opovržení‘‘. Tak shodně vyzně-ly závěrečné verdikty všech čtyř veřejných medzinárodních procesů,ktoré slovanské národní výbory uspořádaly ve čtyřech zemích – vSrbsku (Bělehrad, 27.-29. března 2000), v Ruské federaci (Jaroslavl,14. prosince 1999), na Ukrajině(Kyjev, 23. ledna 2000) a v Bulharsku(Sofie, 1. října 2000).

Za účasti soudců v různych zemí světa a pod předsednictvím akade-mika Michaila Kuzněcova, profesora Akademie státní služby při prezi-dentu RF a profesora dalších univerzit, tyto procesy odmítly tvrzení, žeby se Jugoslávská svazová republika (JSR) dopustila v Kosovu etnickéčistky, což se stalo záminkou agrese.

K ,,věčnému lidovému opovržení‘‘ byli za agresi proti JSR ve dnech24. března po 10. června 1999 odsouzeni:

Bill Clinton, tehdejší prezident USA, který o agresi rozhodl jako první,Madeleine Albrightová, tehdejší americká ministryně zahraničí,William Cohen, tehdejší ministr obrany USA,Anthony Blair, tehdejší britský premiér,Robin Cook, tehdejší britský ministr zahraničných věcí,George Robertson, tehdejší ministr obrany Velké Británie,Gerhard Schröder, tehdejší kancléř Německa,Joschka Fischer, tehdejší ministr zahraničných věcí Německa,Rudolf Scharping, tehdejší ministr obrany Německa,

43

Jacques Chirack, tehdejší prezident Francie,Hubert Védrine, tehdejší ministr zahraničí Francie,Alain Richard, tehdejší ministr obrany Francie,Javier Solana, tehdejší generální tajemník NATO, který dal k válce rozkaz,Wesley Clark, tehedjší vrchní velitel NATO v Evropě, který bom- bardovaní řídil.

Činy téchto politiků NATO byly označeny za mezinárodní zločin.Tribunál v Jaroslavli do seznamu válečných zločinců nezařadil dva znich: byli to Védrine a Richard.

V rozsudcích se připomíná, že do agrese se zapojily i vlády Itálie,Nizozemska, Belgie, Kanady, Portugalska a Španělska.

Politici zemí NATO byli obviněni z téměř každodenního bombar-dování Jugoslávie bez souhlasu Rady bezpečnosti OSN. V průběhu tétoagrese na tisíc letadel, 206 vrtulníků a pŕes 10 000 raket NATO splochou dráhou letu svrhly na Jugoslávskou svazovou republiku200 000 tun výbušnin rovnající se – podle názoru nezávislých meziná-rodních expertů – patnácti atomových bombám svrženým na Hirošimua Nagasaki. Měly na svědomí smrt na 3500 osob, na 10 000 lidí bylozraněno, ze svých bydlišť bylo vyhnáno 350 000 osob různych národ-ností, pŕedevším srbské. Srbské prameny hodnotí hmotné ztráty na 100miliard dolarů.

Ve stínu této tragedie vybudovaly si USA v Kosovu svou největšízákladnu mimo americké území – Camp Bondsteel v Kosovu.

Tribunály se řídily analogií s procesem s německým císařem Vilé-mem II., odsouzeným podle článku 227 Versailleské smlouvy a pová-lečnými tribunály v Norimbearku a Tokiu.

Politici obvinění z válečných zločinů nebo jejich nástupci nesou takéodpovědnost z porušení rezoluce rady bezpečnosti 1244, která zaručo-vala Kosovu a Metohiji, že zůstanou nedělitelnou součástí Srbska. Tatorezoluce byla proradně pošlapána a 14. února 2008 bylo toto území odSrbska odtrženo.

44 SPRAVODAJCA

Nevinné NATO?

Severoatlantická aliancia odmietla výzvu organizácie AmnestyInternational na vyšetrenie vojnového zločinu, ktorého sa mala dopustiťzbombardovaním budovy srbskej televízie pred desiatimi rokmi. Prinočnom útoku na Belehrad počas kosovskej krízy 23. apríla 1999zahynulo 16 zamestnancov štátnej televízie RTS. K zásahu prišlo navrchole 78-dňovej vzdušnej kampane proti vtedajšej Juhoslovanskejzväzovej republike. Amnesty Internacional vyhlásila, že bombardova-nie bolo zámerným útokom na civilnú spoločnosť, čo sa rovná vojno-vému zločinu. Hovorkyňa aliancie Carmen Romerová uviedla, žeincident v minulosti dôkladne preskúmal Medzinárodný trestný tribunálpre bývalú Juhosláviu. Ten dospel k záveru, že NATO vraj nemá vtomto smere nijaký dôvod na zodpovednosť, keďže stanica údajnepôsobila v rámci srbskej vojenskej komunikačnej siete. Dôkazy o tomvšak Romerová nepredložila.

In: Extra plus 2009, máj

Medvedev ocenil Belousovovú

Radom priateľstva ocenil ruský prezident Dmitrij Medvedev pod-predsedníčku Národnej rady SR a podpredsedníčku Slovenskej národ-nej strany Annu Belousovovú. Podľa Tlačovej služby VeľvyslanectvaRuskej federácie v SR túto cenu získala za upevnenie a rozvoj rusko-slovenských vzťahov. Rad priateľstva udeľujú občanom Ruskej fede-rácie a iných štátov, ktorí sa zaslúžili o všestranný rozvoj vzťahov medziRuskom a inými krajinami. ,,Slovania cítia k sebe duševnú blízkosť aduša má vždy zmysel,‘‘ obhajovala Belousovová myšlienku priateľstvamedzi slovanskými národmi. Ako dodala, toto priateľstvo je preverenékrvou. ,,Pre mňa osobne to má aj ten rozmer, že v Rusku žijú mojipríbuzní a reálne viem, čo pre Rusov znamená 2. svetová vojna. Je tonárod čo priniesol najväčšie obete‘‘, povedala Belousovová. Podpred-sedníčka NR SR počas aprílového kladenia vencov k pamätníku naSlavíne pri príležitosti 64. výročia oslobodenia Bratislavy vyhlásila, žeje zhrozená z postojov niektorých predstaviteľov postkomunistických

SPRAVODAJCA 45

štátov, spochybňujúcich význam oslobodzovacie-ho boja Červenej ar-mády.


Večer vyznamenaní

Chorvátsky klub slovensko-chorvátskeho priateľstva v spolupráci sveľvyslanectvom Chorvátskej republiky v Bratislave organizujú akcienajrozmanitejšieho druhu a nie je nič výnimočné, ak sa na týchtoakciách zúčastňujú aj predstavitelia Spoločnosti chorvátsko-slovenské-ho priateľstva zo Záhrebu a Matice slovenskej zo Záhrebu. Tietoudalosti sa stretávajú so záujmom verejnosti a vyznačujú sa príjemnouatmosférou. Bolo to tak aj 26. marca 2009, ale pribudol ďalší organizá-tor – Koordinácia chorvátskych spoločností priateľstva zo Záhrebu,lebo hlavným bodom programu bolo udelenie vyznamenania MatúšoviKučerovi a jeho manželke Kvetoslave Kučerovej za pozdvihnutie hos-podárskych, kultúrnych a historických vzťahov medzi Chorvátskou aSlovenskou republikou. Prácu významného historika a prvého veľvys-lanca Slovenskej republiky v Chorvátsku a jeho manželky, známejhistoričky zapodievajúcej sa slovensko-chorvátskymi vzťahmi, vysokoocenil Andrija Karafilipovič, hlavný tajomník Koordinácie chorvát-skych spoločností a Zlatko Heršak, predseda Záhrebského spolkupriateľstva – samozrejme, nechýbali slová ocenenia ani z úst veľvys-lanca pána Tomislava Cara. Manželia Kučerovci sa poďakovali precí-tenými slovami o pôsobení v Záhrebe v časoch vojny, nevyhli saspomienkam na priazeň Chorvátov, s ktorými sa stretávali. AndrijaKarafilipovič odovzdal ďakovné listy za rozvoj slovensko-chorvát-skych vzťahov Jánovi Jankovičovi a Mladenovi Herucovi, predsedoviChorvátskeho klubu slovensko-chorvátskeho priateľstva. Príjemnú at-mosféru večera vyznamenaní podporila účasť hudobného súboru Chor-váťanka z Chorvátskeho Grobu. Vzťahy dvoch mimoriadne blízkychnárodov nadväzujú na dlhoročnú tradíciu a netreba mať obavy o ichpretrvanie v budúcnosti.

– LT –

46 SPRAVODAJCA

Pohľad do súkromia

Popredný teoretik umenia a výtvarný historik Emil O. Bakoš veno-val významnému slovenskému maliarovi Edmundovi Gwerkovi viace-ro publikácií, vrátane dvoch románov, odbornej monografie a knihy oumeleckých názoroch jednej z najvýraznejších tvorivých osobností 20.storočia. V roku 2008 k nim pribudla Korešpondencia Edmunda Gwer-ka s Dr. Alžbetou Göllnerovou – Gwerkovou (vydaná vlastným nákla-dom autora), ktorá dopĺňa komplexný pohľad na dôležitéhopredstaviteľa maliarstva v medzivojnovom a povojnovom období. Vkreatívnych úsiliach Edmunda Gwerka (1895 Banská Štiavnica – 1956Bratislava) popri portrétoch dominujú najmä inšpirácie horskou kraji-nou, ktorú však nereprodukuje, ale redukuje na jej sugestívnu podstatu,pričom používa expresívnu skratku s dôrazom na zvlnené línie terénua dramatický horizont, ako aj na sugestívny motív cesty často umocnenýpostavou pútnika alebo roľníka. Intelektuálne podnetný, mimoriadneerudovaný a nevšedne rozhľadený tvorca postupne študoval na gymná-ziu v Banskej Štiavnici, na Vysokej škole výtvarných umení v Buda-pešti, na Akadémii výtvarných umení v Prahe, dejiny umenia naFilozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a svoje pro-fesionálne i ľudské skúsenosti obohatil pobytmi vo Viedni, v Mníchove,v Berlíne, v Paríži, v Ríme a vo Florencii. Ako pokrokovo orientovanývzdelanec sa stal účastníkom protifašistického hnutia a príprav Sloven-ského národného povstania. Okrem širokého spektra hodnotných vý-tvarných diel zanechal hlboké duchovné posolstvo aj v mnohýchčlánkoch, prednáškach, denníkových záznamoch a v rozsiahlej koreš-pondencii, ktorá unikátnym spôsobom umožňuje záujemcom preniknúťdo pozoruhodných momentov maliarovho osobného i spoločenskéhoživota. V tomto zmysle najnovšia publikácia patrí do knižnice všetkýchpremýšľavých a vnímavých čitateľov.

P. J. In: LT č. 17 – 18/2009

SPRAVODAJCA 45

Cena Štefana Baláka

Orava má bohaté literárne tradície, ku ktorým pred tromi rokmipribudla Cena Štefana Baláka. Neďaleko lokčianskeho kostolíka z roku1665 stojí fara a stará škola, ktorú pred 50 rokmi navštevoval básnikŠtefan Balák. Rodák z Lokce je častým hosťom tamojšej základnejškoly, v ktorej má trvalú expozíciu jeho vyše dvadsať kníh. Na pôdevzdelávacej inštitúcie rozvíja tvorivé aktivity literárny krúžok, ktoréhopäť nádejných a talentovaných poetiek v tomto roku prezentuje svojubásnickú úrodu v zborníku Snežienky a slnečnice. Zodpovedným re-daktorom publikácie je Štefan Balák a autorkou pôsobivých ilustráciíKarina Kolčáková. Myšlienkové a tvarové parametre lyrických výko-nov Michaely Badárovej, Simony Maťugovej, Moniky Tomulco-vej,Marty Balákovej a Silvie Kupčulíkovej zodpovedajú ich veku a osob-nostnému vývoju, ale seriózny záujem o literatúru treba prijať s pocho-pením ako sympatický kreatívny prejav a pozitívny životný postojnastupujúcej generácie. Uznanie si zaslúži aj vzájomne inšpiratívnyvzťah básnika a jeho rodiska. Systematické pestovanie podobnýchduchovných korelácií medzi renomovanými autormi a miestami ichnarodenia či dlhodobého pôsobenia je pozoruhodné a nasledovania-hodné. V uvedenej súvislosti by za menšími či väčšími obcami amestami Slovenska mohla prestať zaostávať aj metropola na Dunaji ajej jednotlivé mestské časti.

P. J. In: LT č. 17 – 18/2009

Naša „elita"

Organizáciu Bilderberg Group založili roku 1954 americkí multimi-lionári David Rockefeller a Jacob Rothschild. Ide o tajné mocenskézdruženie najbohatších a najvplyvnejších ľudí zemegule, ktorí si dalido vienka úlohu rozhodovať o budúcnosti sveta bez vedomia verejnosti.Tvorí ho vyše 100 svetových lídrov, ktorí sú stálymi členmi tohtozoskupenia. Prominenti, ktorí sa raz alebo viackrát zúčastnili na výroč-ných konferenciách, automaticky dopĺňajú členskú základňu. Elitná

46 SPRAVODAJCA

skupina sa každoročne stretáva v najluxusnejších hoteloch Európy,každý štvrtý rok v Spojených štátoch alebo v Kanade.

Roku 2005 sa konferencia uskutočnila v dňoch 5. – 8. mája neďalekoMníchova. Prerokúvali na nej otázky cien ropy, daňové zaťaženie vjednotlivých krajinách, nominácie na udelenie Nobelovej ceny mieru.Medzi navrhnutými boli George Bush, Tony Blair, Jacques Chirac,Václav Havel, pápež Ján Pavol II.. Na zasadnutí nemohli chýbať takéosobnosti, ako napríklad José Barroso, William C. Ford, Richard Hol-brook, H. Kisinger, Angela Merkelová, Paul Wolfowitz atď. (Pozvánkudostal aj Ivan Mikloš, zaradil sa tak do ,,elity‘‘ našej planéty ako jedinýzo Slovákov).

Diskusia a z nej vyplývajúci konsenzus výrazne ovplyvní západnúcivilizáciu a budúcnosť celej planéty. Schôdza sa konala za zatvorenýmidverami, v úplnej tajnosti. Pozvánku dostali len predstavitelia najpre-stížnejších médií. Sloboda tlače, keď ju vlastnia mocní, je len prázdnoubublinou.

Spoločnosti Bilderberg Group sa darí udržiavať v tajnosti svoj veľkýkonglomerát – Radu pre medzinárodné vzťahy, NATO, Rímsky klub,ktoré kontrolujú prúdenie informácií a determinujú, čo môžu ľudia čítaťv novinách, počúvať v rádiu a pozerať v televízii.

„Silu tejto organizácie som pocítil na vlastnej koži. Ako investiga-tívny žurnalista sa zaoberám činnosťou Bilderberg Group už vyšetrinásť rokov. Po týchto skúsenostiach sa mi podarilo preniknúť nakonferenciu pri Mníchove. Pri ceste späť mi zástupcovia talianskehoInterpolu vzali počítač a zničili všetky texty a fotografie. Našťastie sommal druhý počítač ukrytý v batožine, v tej sa neprehrabúvali, takže sami podarilo získané veci uchovať. Vypočúvali ma vyše dve hodiny.‘‘

Aký záver vyplýva z rokovania konferencie? Z histórie sa učímeprostredníctvom analógie, nie identity. Historická skúsenosť nezname-ná zostať stáť v prítomnosti a pozerať sa späť. Lepšie je ísť do minulostia vrátiť sa do prítomnosti so širším a intenzívnejším sebavedomím. Akje demokracia pravidlom pre ľudí, tajná vládna agenda je neprípustná.Pomocou lží, prekrúcania faktov sa skupina usiluje vnútiť populácii

SPRAVODAJCA 47

niečo, čo pupulácia nechce, ovinúť ju totalitou svetovej nadvlády.Každý z nás, všetci tí, ktorým leží na srdci korektnosť politiky, sinemôžeme dovoliť ignorovať fakty, ktoré by viedli civilizáciu k násiliua záhube.

Dany Estulin, Z Online Journal, 7. júna 2005 www.bilderberg.org/2005

Výsmech OBSE

Za posledné roky Gruzínsko zdesaťnásobilo svoj vojen-ský rozpočetŠtokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru SIPRI vo

svojej ročenke zverejnil výsledky a zároveň prognózy stavu medziná-rodnej bezpečnosti a vojenských výdavkov štátov na rok 2009. Bezohľadu na svetovú krízu, podstatnú časť rozpočtu niektorých štátovpredstavujú práve vojenské výdavky.

Za absolútneho lídra v zbrojení možno pokladať Gruzínsko. Temporastu ním vynaložených prostriedkov na zbrojenie značne prevyšujesvetový priemer. Vojenský rozpočet Gruzínska v roku 2008 predstavo-val takmer jednu miliardu dolárov. Fakt, že Gruzínsko v rokoch 2004– 2008 desaťnásobne zväčšilo svoj vojenský rozpočet, je alarmujúci.Na základe tejto štatistiky možno podľa analytikov predpokladať, že saGruzínsko pripravuje na vojnu. Svedkami podobnej bleskovej vojnysme boli v auguste 2008. Gruzínsko ju prehralo, neznížilo to však jehovojenský apetít. V roku 2009 predstavuje vojenský rozpočet Gruzínska4,4 percenta jeho HDP, čo je rekordné číslo v celej Euroázii.

Z uvedených faktov je zrejmé, že sa Saakašviliho režim nevzdalsvojich revanšistických plánov týkajúcich sa Južného Osetska a Ab-cházska. Problém v tejto oblasti pretrváva od začiatku 90. rokov minu-lého storočia, presnejšie od podpisu dohody o princípoch normalizáciegruzínsko-osetského konfliktu v roku 1992 prezidentmi Ruska a Gru-zínska. Gruzínsko sa stále snaží silovými prostriedkami získať späťkontrolu nad touto oblasťou. Po minuloročných augustových udalos-tiach Saakašvili vyhlásil, že Gruzínsko potrebuje minimál-ne desaťná-

48 SPRAVODAJCA

sobne posilniť svoju obranu a bezpečnostné zložky, preto potrebujepomoc pri ozbrojení a príprave vojenských zložiek. USA vtedy obnovilivýcvik gruzínskych vojakov. Podľa vyjadrení veliteľa amerických síl vEurópe generála Cartera Hama Pentagon kompenzuje gruzínskej armá-de nedostatok výzbroje a techniky.

V súčasnosti sa gruzínske ozbrojené zložky pripravujú na lokálnebojové akcie, cvičia sa špeciálne jednotky rýchleho nasadenia. Napríprave sa zúčastňujú vojenskí špecialisti USA a NATO. Bez ohľaduna normy OBSE pokračuje export zbraní do Gruzínska. K dodávateľomsa pridala Ukrajina, ktorá sa rozhodla dodávať rôznu výbušnú techniku.V masovokomunikačných prostriedkoch sa objavili dôkazy, že zástup-ca gruzínskeho ministra vnútra Šalvu Džanašviliho poslal ukrajinskémuexportérovi zbraní Ukrspecexport list. V ňom prosí zvážiť možnosťdodávky rôznej výbušnej techniky, predovšetkým nášľapných a proti-pechotných mín, zakázaných Ženevskou konvenciou z roku 1980. Prvédodávky výbušnín a rôznych druhov mín už dorazili na gruzínskeministerstvo vnútra. Zároveň si Tbilisi objednalo v Turecku vyše 50-ti-síc metrov detonačných a zápalných šnúr s termínom dodávky do koncamarca tohto roka. A to ešte neutíchol škandál okolo dodávok ukrajin-ského protilietadlového raketového systému Buk-M1 a ďalších zbraní.

V súvislosti s objavením sa dôkazových materiálov o nezákonnomobchodovaní so zbraňami v polovici februára tohto roka Parlamentnárada Gruzínska pre medzinárodné vzťahy demonštratívne podporilanávrh, aby sa štát pridal k protokolu Ženevskej konvencie z roku 1980.Tbilisi sa zaviazalo odstúpiť od používania protipechotných mín, ná-šľapných mín a odmíňovať územie, na ktorom Gruzínsko viedlo boje.Toto gesto sa však ukázalo ako falošné a militarizácia krajiny pokračujeaj naďalej.

Na upevnenie stability a bezpečnosti na južnom Kaukaze je podľaodborníkov nevyhnutné zavedenie medzinárodného embarga minimál-ne na dodávky zbraní a vojenskej techniky do Gruzínska. To by bolo vsúlade s Wassenaarskou dohodou zakazujúcou export zbraní s cieľomdestabilizácie, a taktiež s princípmi riadiacimi odovzdávanie bežnejvýzbroje, ktoré boli prijaté na zasadnutí OBSE pre spoluprácu v oblasti

SPRAVODAJCA 49

bezpečnosti vo Viedni 25. novembra 1993. Tieto dokumenty jasnedeklarujú nevyhnutnosť zváženia vnútornej a regionálnej situácie, na-pätia alebo vojenských konfliktov. Posudzuje sa aj adekvátna reakciakrajiny, dostávajúcej výzbroj, na prípadné hrozby vo vojenskej oblasti.Práve na takýto prístup je orientovaný aj kódex správania sa Európskejúnie v oblasti obchodu so zbraňami.

Ďalším krokom by bola úplná demilitarizácia Gruzínska. To byzabránilo recidívam jeho agresívnych činov. Pokračovanie vo vojenskejpomoci režimu Saakašviliho v tomto lídrovi vyvoláva ilúziu, že všetkoje dovolené.


50 SPRAVODAJCA

Jubileá v druhom štvrťroku 2009Bolo by veľmi prospešné zostaviť zoznam tých ľudí, o ktorýchsvet ešte nepočul a od ktorých sa pritom môžeme najviac poučiť.

John Ruskin

Júl

– 3. 7. 1959 zomrel v Bratislave sochár a medailér Pavol Bán. Naro-dil sa 13. 12. 1892 v Turčianskych Tepliciach. Vytvoril portréty L. Beethovena, O. Nedbala, J. Cikkera a viaceré sochy – pamät- ník SNP – 50. výročie smrti

– 5. 7. 1869 zomrel vo Svätom Kríži nad Hronom (Žiar nad Hronom)rímskokatlolícky biskup, prvý predseda MS Štefan Moyzes.V národnom hnutí sa zaslúžil o vedenie memorandovej deputá-cie k cisárovi a vedenie MS. Zaslúžil sa o rozšírenie cyrilo-me-todskej tradície a utvorenie povestnej moyzesovsko-kuzmá-nyovskej tradície – spolupráce katolíkov a evanjelíkov – 140. vý-

ročie smrti

– 6. 7. 1919 sa narodil v Čadci lesný inžinier a ekológ Milan Hirš, známy ochranca prírody. Inicioval návrh na zriadenie Tatran-ského národného parku (TANAP) a vydanie zákona o ňom. Zomrel 5. 6. 1978 v Bratislave – 90. výročie narodenia

– 9. 7. 1834 sa narodil Ján Neruda, český básnik, spisovateľ a žurna- lista. Zomrel 22. 8. 1891 – 175. výročie narodenia

– 16. 7. 1959 zomrel v Bratislave novinár a spisovateľ Emo Bohúň. Narodil sa 13. 4. 1899 v Ružomberku. Redigoval viaceré noviny a založil niekoľko humoristických časopisov. Písal úsmevné me-moárové prózy, operetné libreto a prekladal z maďarskej litera-túry – 50. výročie smrti

– 17. 7. 1784 sa narodil v Ľubietovej Ján Vavrinec Dunajský, slo-venský sochár a rezbár. Otec Ladislava Dunajského. Tvoril kríže,

sochy, kazateľnice i náhrobníky. Zomrel 5. 2. 1833 – 225. výro- čie narodenia

51

– 17. 7. 1874 sa narodil v Budatíne novinár Štefan Martinček. Roku 1899 začal vydávať prvé slovenské robotnícke noviny Nová do-ba. Od roku 1902 pôsobil v USA ako organizátor krajanského ro-botníckeho hnutia. Zomrel 23. 11. 1959 v Titusville v USA – 135 výročie narodenia a 50. výročie smrti

– 22. 7. 1909 sa narodil v Heršpiciach český maliar a režisér Fran-tišek Kudláč. Ako divadelný režisér sa zaslúžil o propagáciu ume-nia vo filmoch Mistr třeboňský, Majster Pavol z Levoče. Pôsobil v mnohých mestách na Slovensku (D. Kubín, Kremnica, Martin,Bratislava). Zomrel v Bratislave 2. 12. 1992 – 100. výročie naro-denia

– 30. 7. 1859 sa narodil vo Vsetíne Ferko Urbánek, slovenský autor populárnych divadelných hier. Zomrel 10. 12. 1934 – 150.výročia narodenia

– Roku 1889 založili slovenskí vysťahovalci v Amerike v Streatore v štá- te Illinois prvú slovenskú školu – 120 výročie založenia

August

– 3. 8. 1909 sa narodil vo Zvolene-Kráľovej maliar a pedagóg EugenLehotský. Bol príslušníkom Generácie 1909 a do slovenského maliarstva vniesol výdobytky európskej moderny a zmysel pre sociálne reality. Zomrel 14. 11. 1970 v Bratislave – 100. výročienarodenia

– 5. 8. 1919 sa konalo v Turčianskom Svätom Martine oživotvorujúcevalné zhromaždenie Matice slovenskej. Obnovilo jej účinkova-nie, schválilo stanovy a zvolilo výbor, štyroch predsedov, dvoch správcov, tajomníka a pokladníka – 90. výročie obnovenia

– 5. 8. 1909 zomrel v Dolných Bzinciach evanjelický cirkevný hodnos-tár a nábožensklý spisovateľ Ján Leška. Narodil sa 7. 5. 1831 vo Vrbovciach. Bol nitrianskym seniorom, v rokoch 1878 – 1883 vydával s M. Boorom slovenský ev. časopis Korouhev na Sionu

– 100. výročie smrti

52 JUBILEÁ

– 7. 8. 1809 sa narodil v Banskej Bystrici Ľudovít Žello, slovenský romantický básnik. Zomrel 21. 11. 1973 – 200. výročie narodenia

– 11. 8. 1849 sa narodil v Liptovskej Sielnici evanjelický farár, kníh-tlačiar, vydavateľ a osvetový pracovník Karol Salva. Vo vlastnej tlačiarni v Ružomberku tlačil ľudovýchovné a náboženské publi-kácie, kalendáre a diela slovenských spisovateľov. Roku 1909 odišiel do USA. Zomrel 21. 1. 1913 v Clevelande – 160. výročie narodenia

– 16. 8. 1959 zomrel v Bratislave hudobný skladateľ Janko Matuška. Narodil sa 25. 10. 1897 v Liptovskom Hrádku. Bol skladateľom, klavíristom a rozhlasovým pracovníkom – 14 rokov viedol odde-lenie ľudovej hudby v bratislavskom rozhlase – 50. výročie smrti

– 18. 8. 1909 zomrel v Liptovskom Mikuláši učiteľ, hudobný skladateľa zbormajster Karol Ruppeldt. Narodil sa 22. 11. 1840 v Ma-gurke. Zbieral slovenské ľudové piesne – vydal Venček sloven-ských národných piesní a s J. Meličkom 2. a 3. diel Slovenských spevov – 100. výročie smrti

– 25. 8. 1979 zomrel v Žiline evanjelický biskup a politik Fedor Frid-rich Ruppeldt. Narodil sa 1. 6. 1886 v Liptovskom Mikuláši. Bol biskupom Západného dištriktu ev. cirkvi a. v. a členom Sve-tového luteránskeho konventu, spoluzakladateľom Svetovej radycirkví (1948). Politicky sa angažoval v Agrárnej a demokratic-kej strane – 30 výročie smrti

– 29. 8. 1949 sa uskutočnilo vo Zvolene na oslavách SNP prvé vystú-penie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) – profesionálneho umeleckého súboru. Viedli ho a spolupraco-vali s ním poprední slovenskí umelci. Jeho vystúpenia videli diváci v mnohých krajinách sveta – 60. výročie

– 30. 8. 1959 založili v Buenos Aires v Argentíne Zahraničnú Mati-cu slovenskú. Podnet na jej zriadenie dal Jozef Cíger Hronský, bývalý správca MS. Zakladajúce zhromaždenie sa konalo 12. de-cembra 1959 a jej prvým predsedom sa stal práve J. C. Hronský – 50. výročie vzniku

JUBILEÁ 53

September

– 1. 9. 1939 Nemecko prepadlo bez vypovedania vojny Poľsko – začala sa druhá svetová vojna – 70. výročie

– 1. 9. 1899 sa narodil v Báhoni lekár, neuropatológ, spisovateľ a dramatik Jozef Závodný. Zaoberal sa fyziologickou terapiou duševných chorôb.Písal poviedky, črty a novely. V súbehu SND roku 1928 získal 2. miesto za hru s utopistickou tematikou Nad-človek. Zomrel 1. 4. 1969 v Bratislave – 110. výročie narodenia, 40. výročie smrti

– 6. 9. 1769 sa narodil v Českom Brezovom spisovateľ, prekladateľ, literárny historik, evanjelický kňaz Bohuslav Tablic. Písal prí-ležitostné básne v klasizujúcom štýle v strofických formách an-tickej poézie, skladal nábožné piesne. Zomrel 23. 1. 1832 v Hon-tianskych Moravciach – 240. výročie narodenia

– 8. 9. 1929 zomrel na vrchu Trstie pri Tisovci český pedagóg, bota-nik Václav Vraný. Narodil sa 30. 9. 1851 v Chvaleticiach. Pô-sobil na Slovensku. V Tatrách a v okolí Tisovca objavil lokality viacerých neznámych rastlinných druhov. Bol historikom a mú-zejníkom. V rokoch 1909 – 1921 kustódom Slovenského národ-ného múzea a tajomníkom Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine – 80. výročie smrti

– 9. 9. 1969 zomrel v Bratislave slovenský maliar Juraj Krén. Naro-dil sa 26. 4. 1925 v Novom Meste nad Váhom. Venoval sa mo-numentálnej tvorbe a tapisérii – (Lipa a javor pre svetovú výsta-vu v Montreale, triptych Veľká Morava, Tisíc rokov poroby, Súčasnosť na Bratislavskom hrade) – 40. výročie smrti

– 10. 9. 1919 sa narodil v Bratislave dirigent, profesor VŠMU v Bra- tislave Ladislav Slovák, popredná hudobná osobnosť – zakladateľ zmiešaného rozhlasového zboru, šéfdirigent Slovenskej filhar-

mónie, šéf FOK v Prahe a Štátnej filharmónie v Košiciach – 90. výročie narodenia

54 JUBILEÁ

– 12. 9. 1949 zomrela v Krupine botanička, poštová úradníčka Izabe-la Textorisová. Narodila sa 16. 3. 1866 v Ratkovej. Botanizova-la vo Veľkej Fatre, Blatnickej a Gaderskej doline, zbierala náre-čový materál, zaoberala sa hvezdárstvom a speleológiou. Praco-vala v ženskom hnutí – 60. výročie smrti

– 13. 9. 1929 sa narodil v Mýte pod Ďumbierom literárny historik, kri-tik a prekladateľ Ján Števček. Bol univerzitným profesorom, šéfredaktorom Slovenských pohľadov i šéfdramaturgom činohry SND. V literárnokritickej činnosti venoval pozornosť hodnote-niu súčasnej literatúry. Zomrel 26. 9. 1996 v Bratislave – 80. výročie narodenia

– 14. 9. 1979 zomrel v Bratislave básnik, prekladateľ, redaktor a evan-jelický kňaz Emil Boleslav Lukáč. Narodil sa 1. 11. 1900 vHodruši-Hámroch. redigoval viaceré časopisy. Jeho básnická tvorba obsahuje veľa rôznorodých tém a námetov. Napísal aj libreto k opere Figuša-Bystrého Detvan. Prekladal z maďarčiny a francúzštiny – 30. výročie smrti

– 19. 9. 1899 sa narodil v Slovenskej Ľupči architekt Emil Beluš, aka-demik SAV. Projektoval množstrvo stavieb (Národný dom v B. Bystrici, kolonádový most v Piešťanoch, vodojem v Trnave, v Bratislave – SVŠT, novú radnicu, hotel Devín, internát Mladá garda a iné. Na SVŠT vychoval generáciu architektov. Zomrel 14. 12. 1979 v Bratislave – 110. výročie narodenia, 30. výročiesmrti

– 19. 9. 1924 sa narodil v Čiernom Balogu spisovateľ Laidslav Ťaž-ký. Patrí medzi najproduktívnejších a najvýraznejších autorov modernej slovenskej prózy, autor filmových scenárov, nositeľ Ceny nadácie Matice slovenskej, jej dlhoročný spolupracovník a člen jej najvyšších orgánov – 85. výročie narodenia

– 23. 9. 1909 sa narodil v Čápori slovenský prozaik Ján Domasta. Povolaním učiteľ, redigoval časopisy, písal historické prózy, so-ciálne romány, zbieral a spracúval legendy, povesti, rozprávky. rečňovanky i divadelné hry. Zomrel 26. 8. 1989 v Bratislave – 100. výročie narodenia, 20. výročie smrti

JUBILEÁ 55

– 26. 9. 1909 sa narodil v Nižnej Rybnici výtvarný publicista a redak-tor Jozef Pichonský. Bol organizátorom výtvarného života, spoluzakladateľom Spolku sv. Cyrila a sv. Metoda – spolku slo-venských gréckokatolíkov a redaktorom časopisu Jednota.

Zomrel 9. 9. 1971 v Košiciach – 100. výročie narodenia

– 29. 9. 1919 sa narodila vo Veľkej Slatine spisovateľka pre deti a mládež Mária Ďuríčková – 90. výročie narodenia

PhDr. Michal Eliáš, CSc.

56 JUBILEÁ

aj0a,1v0st - ozzsv.sk · tvom priekopníckej práce genetika doc. vladimíra feráka bol...

Documents