I | EY Tax & Legal News – Issue 10/2014

EY Daňové a právne novinky

EY Daňové a právne poradenstvo

Daňové a právne poradenstvo

Vydanie6/2016

2 Daň z príjmov právnických a fyzických osôbInformácia k uplatňovaniu nájomného do základu daneEurópska komisia zverejnila finálne rozhodnutie v prípade vyšetrovania štátnej pomoci

4 Daň z pridanej hodnoty Uznesenie Súdneho dvora – právo na odpočítanie DPH pri nákupe tovaru daňovníkom, ktorý je zapojený do reťazovej transakcieRozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-229/15 – DPH režim majetku, ktorý sa po ukončení zdaniteľnej ekonomickej činnosti prenechá do osobného užívania

6 Právne novinkyNové civilné procesné kódexy - Civilný mimosporový poriadok

2  |  EY Daňové a právne novinky  –  Vydanie 6/2016

Daň z príjmov právnických a fyzických osôbInformácia k uplatňovaniu nájomného do základu dane

Koncom mája bola na webovom sídle finančnej správy zverejnená informácia k uplatňovaniu nájomného do základu dane.

Pojem „hmotný a nehmotný majetok“

V zmysle zverejnenej informácie sa má ustanovenie § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku sú súčasťou základu dane len po zaplatení, interpretovať široko,  t. j. má sa použiť na výdavky (náklady) za prenájom akéhokoľvek majetku, čiže nielen na nájomné za odpisovaný  a neodpisovaný dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, ale  aj na nájomné za hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur  a nehmotný majetok s ocenením do 2 400 eur.

Výdavky (náklady) vzťahujúce sa na licenčné poplatky

V súvislosti so spomenutým extenzívnym výkladom ustanovenia § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov predmetné ustanovenie sa má použiť aj na výdavky (náklady) na licenčné poplatky, keďže tieto predstavujú de facto „nájomné“ za používanie práv duševného vlastníctva. Inými slovami, licenčné poplatky nezaplatené do konca roka nie sú  v zmysle informácie daňovými výdavkami (nákladmi)  a v daňovom priznaní sa uvedú ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia daňovníka. 

Výdavky (náklady) súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti u nájomcu

Informácia sa v podobnom duchu vyjadruje aj k platbám za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (platby za dodávku elektrickej energie, vody, tepla, upratovanie spoločných priestorov, odvoz odpadu atď.). V zmysle informácie sú platby za tieto služby, rovnako ako nájomné, súčasťou základu dane nájomcu až po zaplatení, a to aj  v prípade, keď sú v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene  od nájomného. Rovnako sa majú podľa informácie posudzovať  aj platby, ktoré nájomca platí priamo dodávateľovi energií  a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom má uzatvorený prenajímateľ.

Aj keď informácia nie je právne záväzná a zdá sa, že miestami prekračuje literu zákona, daňové úrady sa ňou pravdepodobne budú pri daňových kontrolách riadiť. Keďže predmetné ustanovenie § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov platí bez zmeny od 1. januára 2015, odporúčame daňovníkom prehodnotiť prístup k nákladom na „nájomné“ v zmysle tejto informácie v daňových priznaniach už za zdaňovacie obdobie 2015.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora tohto článku, prípadne na svojho partnera alebo manažéra v EY.

3  |  EY Daňové a právne novinky  –  Vydanie 6/2016

Európska komisia zverejnila finálne rozhodnutie v prípade vyšetrovania štátnej pomoci

Európska komisia (EK) dňa 9. júna 2016 zverejnila svoje finálne rozhodnutie v prípade Fiat týkajúce sa poskytnutej neoprávnenej štátnej pomoci v súvislosti so záväzným stanoviskom vo veci odsúhlasenia metódy transferového oceňovania (angl. APA), ktoré vydali luxemburské daňové úrady. Toto rozhodnutie potvrdilo skoršie rozhodnutie EK uverejnené 21. októbra 2015. Predmetom skúmania bola luxemburská spoločnosť, člen skupiny Fiat, ktorá si od roku 2012 neprávom znížila daňovú povinnosť o 20 až 30 miliónov eur. 

EK v oboch svojich rozhodnutiach zistila, že obvinená spoločnosť skupiny Fiat získala nelegálnu štátnu pomoc od luxemburských daňových úradov, a to vydaním záväzného stanoviska v rámci  APA garantujúce vybrané daňové zvýhodnenie spočívajúce  v odsúhlasení transferových cien, ktoré sa odlišovali od trhových cien. Konkrétne luxemburská spoločnosť skupiny Fiat, člen nadnárodnej skupiny spoločností, poskytovala rôzne finančné služby ako napríklad vnútroskupinové pôžičky, treasury služby  a cash-pooling ostatným spoločnostiam v rámci skupiny Fiat, pričom aktivity tejto spoločnosti boli financované prostredníctvom kombinácie kapitálových vkladov, vnútroskupinového dlhu a externého dlhu.

Odlišujúcou črtou obvinenej spoločnosti, s ktorou taktiež súhlasilo aj Luxembursko, bolo, že jej aktivity boli porovnateľné s aktivitami banky, keďže získavala prostriedky na trhu. To odlišuje spoločnosť  od väčšiny luxemburských financujúcich spoločností, ktoré poskytujú vnútroskupinové pôžičky z finančných zdrojov získaných od iných spoločností zo skupiny. Zároveň predmetná spoločnosť skupiny Fiat aplikovala metódu čistého obchodného rozpätia (angl. TNMM)  s použitím ukazovateľa ziskovosti návratnosti kapitálu, ktorý nie je bežne používaným ukazovateľom výkonnosti vo finančnom sektore. Napriek tomu EK uznala tento prístup ako akceptovateľný. 

EK namietala, že nasledujúce prvky spomínanej APA nereflektujú trhové podmienky vzhľadom na funkcie vykonávané spoločnosťou:

• ►Použitie určitej výšky hypotetického regulačného kapitálu ako ukazovateľa ziskovosti namiesto účtovného vlastného imania spoločnosti zo skupiny;

• Nesprávna aplikácia Basel II pravidiel pri výpočte výšky kapitálu;• Neprimerané zrážky z kapitálu, ktorý mal byť uhradený;• Úroveň požadovanej návratnosti kapitálu, ktorý mal byť uhradený.

EK v rámci svojho rozhodnutia poskytla určité usmernenie k tomu, čo považuje za vhodnú cenu v súlade s princípom nezávislého vzťahu, berúc do úvahy konkrétne okolnosti a podmienky,  t. j. najmä funkcie vykonávané spoločnosťou sprostredkujúcou financovanie v rámci skupiny.

Argumenty vznesené Luxemburskom, ako napríklad, že záväzné stanovisko je v súlade s luxemburskými pravidlami transferového oceňovania a ich aplikačnou praxou, neboli EK prijaté a prevládla všeobecnejšia aplikácia princípu nezávislého vzťahu. Z pohľadu EK vo vyšetrovaní neoprávnenej štátnej pomoci nie je dôležité,  či predmetný štát aplikuje princíp nezávislého vzťahu alebo spôsob, akým ho aplikuje, ak sa rozhoduje o tom, či tieto pravidlá boli porušené.

Praktické dôsledky

Napriek tomu, že niektoré názory EK sú otázne, treba poznamenať, že EK sa pri rozhodovaní podmienečne riadi Smernicou OECD  o transferovom oceňovaní a taktiež akceptuje nepriame metódy transferového oceňovania. Takéto metódy musia byť odôvodnené  z hľadiska priblíženia trhových podmienok a aplikované konzistentne a vhodne vzhľadom na všetky súvisiace okolnosti  a podmienky danej spoločnosti.

Keďže EK niektoré svoje závery založila na nekonzistentnosti medzi skupinovou politikou transferového oceňovania  a následnou analýzou transferového oceňovania vykonanou samotnou spoločnosťou, odporúča sa hlbšie preveriť 

4  |  EY Daňové a právne novinky  –  Vydanie 6/2016

konzistentnosť analýz transferového oceňovania so skutočným stavom.

Zároveň kým bude vynesené finálne rozhodnutie európskymi súdmi, odporúča sa nasledovať všeobecný prístup EK naznačený  v zverejnenom oznámení.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora tohto článku, prípadne na svojho partnera alebo manažéra v EY.

Daň z pridanej hodnoty Uznesenie Súdneho dvora – právo na odpočítanie DPH pri nákupe tovaru daňovníkom, ktorý je zapojený do reťazovej transakcie

Do rúk sa nám dostal zaujímavý prípad Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) C-159/14 Koela-N. Týkal sa práva na odpočítanie DPH pri reťazových transakciách v prípade, ak platiteľ alebo jeho dodávateľ fyzicky nedisponuje tovarom, alebo v prípade, že dodávatelia platiteľa nespolupracovali s daňovými úradmi. Uznesenie v tomto prípade prijal SD EÚ už 15. júla 2015, a hoci je zatiaľ k dispozícii len vo francúzskom  a bulharskom jazyku, závery by mohli byť užitočné pre platiteľov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii počas kontrol DPH.

Situácia

Koela-N je bulharská spoločnosť, ktorá vyrába plastové obaly  a plní plastové fľaše rafinovaným rastlinným olejom.  V kontrolovanom období si spoločnosť odpočítavala DPH  z dodávateľských faktúr za nákup rafinovaného  a nerafinovaného slnečnicového oleja. Faktúry figurovali  v daňových priznaniach k DPH dodávateľa v jednotlivých obdobiach, boli spoločnosťou Koela-N v plnej sume uhradené a daňovému úradu bola predložená príslušná dokumentácia preukazujúca existenciu dodávok (vrátane objednávok, zmlúv, prepravnej dokumentácie, dodacích listov potvrdených ich príjemcami atď.).

Po preverení dodávateľov v reťazci a prepravcov tovaru 

zamietol daňový úrad odpočítanie DPH zo všetkých faktúr tvrdiac, že nedošlo k žiadnemu zdaniteľnému dodaniu. Tento záver bol zdôvodnený nasledovne.

Po prvé, viacero dodávateľov v reťazci v priebehu daňového vyšetrovania nespolupracovalo s daňovým úradom, nepodali ročné daňové priznanie, dokonca daňovému úradu neuhradili DPH z dodávok. Spoločnosti nemali dostatok ľudských ani prevádzkových zdrojov potrebných na vykonanie prekládky tovaru a podľa daňových inšpektorov neboli schopné mať tovar v držbe či s ním akokoľvek nakladať.

Po druhé, daňový úrad dospel k záveru, že objednávky  tovaru neboli dostatočne preukázané ani u dodávateľa,  ani spoločnosťou Koela-N. Dodávateľ spoločnosti Koela-N  v niektorých prípadoch tovar fyzicky nenadobudol, pretože ten bol dodaný jeho dodávateľom priamo spoločnosti Koela-N. V ďalších prípadoch ani sama spoločnosť Koela-N fyzicky nenadobudla rastlinný olej, ten bol totiž transportovaný priamo jej zákazníkom v Bulharsku, s absenciou vykládky a nakládky oleja medzi miestom odoslania a prevádzkou konečného zákazníka. Podľa vnútroštátneho súdu nemohli za takýchto okolností ani dodávateľ, ani spoločnosť Koela-N disponovať tovarom ako jeho vlastníci, t. j. z hľadiska DPH nedošlo  k žiadnemu zdaniteľnému dodaniu.

Kristina Vavákovakristina.vavakova@sk.ey.com

tel.: +421 2 333 39140

5  |  EY Daňové a právne novinky  –  Vydanie 6/2016

Vnútroštátny súd preto požiadal SD EÚ o odpoveď na otázku týkajúcu sa definície nakladania s tovarom ako vlastník. Tiež požiadal o odpoveď na otázku, či nespolupracujúci dodávatelia alebo chýbajúca prekládka tovaru môžu byť interpretované tak, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť o daňových podvodoch súvisiacich s takouto transakciou.

Uznesenie SD EÚ

Na základe svojich predchádzajúcich rozhodnutí SD EÚ judikoval, že daňové orgány by skutočne nemali považovať dodanie tovaru za neuskutočnené len z dôvodu, že osoba nedostala tovar, ktorý si objednala, ale ho dala zaslať priamo tretej strane. Ak aj priamy dodávateľ tovar v skutočnosti fyzicky nedostal, ale ho odoslal od svojho dodávateľa priamo ku konečnému príjemcovi, nemožno automaticky vyhlásiť, že nedošlo k zdaniteľnému dodaniu tovaru a odoprieť tak možnosť odpočítať DPH.

SD EÚ tiež rozhodol, že ak subdodávateľ zdaniteľnej osoby v dodávateľskom reťazci nespolupracoval s finančnými úradmi alebo nedošlo k prekládke predmetných tovarov, tieto skutočnosti nepredstavujú dostatočný dôkaz na prijatie záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo by mala vedieť, že transakcia bola predmetom daňového podvodu. Obe skutočnosti však predstavujú objektívne dôkazy, ktoré môže daňový úrad vziať do úvahy pri celkovom posúdení všetkých 

skutočností a okolností prípadu.

Praktické dôsledky

Tento prípad posilní postavenie platiteľov, ktorí obchodujú  s tovarom v rámci zásobovacích reťazcov, kde je tovar dodaný priamo od dodávateľa ku konečnému zákazníkovi tak, že obchodníci medzi dodávateľom a zákazníkom fyzicky nedisponujú tovarom.

SD EÚ objasnil, že „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník“ v zmysle smernice o DPH nevyžaduje fyzickú prepravu či fyzické držanie tovaru stranou, pre ktorú sa dodávka vykonáva. Platiteľom sa nesmie odoprieť právo na odpočítanie DPH len preto, že nie sú schopní preukázať, že tovar bol fyzicky prítomný v ich priestoroch.

Tiež možno dúfať, že tento prípad zredukuje súčasnú prax slovenských daňových kontrol, keď je právo na odpočítanie DPH popierané aj čestným platiteľom len na základe toho, že jeden zo subdodávateľov v priebehu daňovej kontroly nespolupracoval alebo nesplnil svoje formálne povinnosti voči svojmu daňovému úradu.

Ak by ste chceli získať ďalšie informácie, alebo ak máte nejaké otázky týkajúce sa vyššie uvedenej problematiky, prosím obráťte sa na autora tohto článku alebo na vášho partnera alebo manažéra v EY.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-229/15 – DPH režim majetku, ktorý sa po ukončení zdaniteľnej ekonomickej činnosti prenechá do osobného užívania

Súdny dvor EÚ (SD EÚ) vydal rozhodnutie vo veci C 229/15, týkajúce sa uplatňovania DPH pri tovare, ktorý je obchodným majetkom, po ukončení zdaniteľných podnikateľských aktivít. 

Situácia

Pán Mateusiak nadobudol budovu, ktorú plánoval využívať na 

súkromné účely, ako aj na účely svojich zdaniteľných aktivít.  V zmysle legislatívy si odpočítal vstupnú DPH iba z časti budovy, ktorú plánoval využívať na poskytovanie služieb podliehajúcich dani. Pán Mateusiak sa po niekoľkých rokoch rozhodol ukončiť svoju ekonomickú činnosť a predmetnú budovu si chcel ponechať v osobnom užívaní. Domnieval sa, že majetok prenechaný do osobného užívania po skončení podnikateľskej 

Barbora Husárovábarbora.husarova@sk.ey.com

tel.: +421 2 333 39116

6  |  EY Daňové a právne novinky  –  Vydanie 6/2016

činnosti by nemal podliehať DPH, keďže už uplynula lehota na úpravu dane odpočítanej pri nadobudnutí investičného majetku. Poľský daňový úrad nesúhlasil a celá záležitosť bola postúpená na SD EÚ.

Rozhodnutie

Súd sa zaoberal otázkou, či daňovník, ktorý upravil odpočítanú daň pri nadobudnutí investičného majetku (nehnuteľnosti), má považovať presunutie takéhoto majetku do osobného užívania za dodanie tovaru na účely DPH aj v prípade, ak obdobie na úpravu odpočítanej dane už uplynulo.

SD EÚ zopakoval, že odpočítanie DPH by malo byť umožnené len pri obstaraní tovarov a služieb, ktoré majú daňovníkovi ďalej slúžiť na poskytovanie plnení podliehajúcich dani. Ak daňovník prestane predmetné vstupy používať na účely svojich zdaniteľných aktivít a presunie ich do osobného užívania, treba odviesť DPH na výstupe. Takýmto spôsobom sa zachová princíp neutrality DPH. 

Podľa súdu hlavným cieľom ustanovení na úpravu dane odpočítanej pri investičnom majetku je zabezpečiť, aby výška odpočítanej dane presne odrážala používanie majetku na zdaniteľné plnenia daňovníka. Súd v tejto súvislosti však podotkol, že lehota určená na vykonanie úpravy odpočítanej dane nepredstavuje obdobie, po ktorého uplynutí zdanenie nie je vôbec možné.

V nadväznosti na uvedené SD EÚ rozhodol, že daňovníkovi, ktorý si odpočítal vstupnú DPH pri nadobudnutí investičného majetku, 

vzniká v prípade ukončenia zdaniteľnej ekonomickej činnosti daňová povinnosť bez ohľadu na to, či lehota na úpravu odpočítanej dane už uplynula, alebo nie. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny takéhoto majetku ku dňu ukončenia činnosti.

Praktické dôsledky

Rozsudok SD EÚ potvrdzuje slovenskú právnu úpravu tejto problematiky. Rozhodnutie je tiež v súlade s princípom neutrality DPH, keďže výška odpočítanej dane bola upravená iba v rozsahu, v akom sa majetok používal na súkromné a podnikateľské účely. Avšak ak je celý majetok presunutý do osobného užívania po ukončení podnikateľskej činnosti, príslušná časť majetku, z ktorej si daňovník odpočítal vstupnú daň, musí byť pri deregistrácii dodanená. Daň vypočítaná z (daňovej alebo účtovnej) zostatkovej hodnoty takéhoto majetku však môže predstavovať dvojité zdanenie, keďže zostatková hodnota majetku môže byť vyššia než samotná časť vstupnej DPH odpočítanej pri nadobudnutí.  

V zmysle slovenského zákona o DPH sa úprava odpočítanej dane podľa § 50 (pomerné odpočítanie dane) a § 54 (zdaniteľné  vs oslobodené plnenia) zohľadní vo výpočte dane vzťahujúcej  sa na majetok pri deregistrácii. Úprava dane vykonaná podľa  § 54a (súkromné vs podnikateľské účely) však v zákone zatiaľ spomenutá nie je. 

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora článku, prípadne na svojho partnera alebo manažéra v EY.

Právne novinkyNové civilné procesné kódexy - Civilný mimosporový poriadok

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť aj ďalší z trojice nových civilných procesných kódexov, a to zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Zavádza úplný 

výpočet mimosporových konaní (napr. konanie vo veciach rodinnoprávnych, v niektorých statusových veciach fyzických osôb a pod.).

Róbert Kováčikrobert.kovacik@sk.ey.com tel.: +421 2 333 39262

7  |  EY Daňové a právne novinky  –  Vydanie 6/2016

EY | Audit | Dane | Transakcie | Poradenstvo

Informácie o EYEY patrí medzi najvýznamnejšie celosvetové firmy poskytujúce  odborné poradenské služby v oblasti auditu a daňového, transakčného a podnikového poradenstva. 

Našimi názormi a kvalitou služieb prispievame k budovaniu dôvery v kapitálové trhy a ekonomiky celého sveta. Podporujeme rozvoj  popredných lídrov, ktorých spája dôraz na kvalitu poskytovaných služieb  vo vzťahu k všetkým zainteresovaným skupinám. V tom je náš hlavný prínos k lepšie fungujúcemu svetu pre našich ľudí, klientov a širšiu komunitu.

Označenie EY sa vzťahuje na celosvetovú organizáciu spoločností, ktorej riadiacou spoločnosťou je britská Ernst & Young Global Limited. Každá členská spoločnosť je nezávislým právnym subjektom. Ernst & Young  Global Limited neposkytuje služby priamo klientom. 

Ďalšie informácie nájdete na našich webových stránkach www.ey.com.  Ak si želáte pridať meno inej osoby z vašej spoločnosti do zoznamu príjemcov EY Daňových a právnych noviniek, alebo vymazať vaše meno zo zoznamu, prosím, kontaktujte nás na e-mailovej adrese: slavomira.popjakova@sk.ey.com.

V prípade ďalších otázok, prosím, obráťte sa na kontaktného partnera/manažéra:

Zdaňovanie spoločnostíMarián Bíž, Richard Panek, Peter Feiler, Andrej Paulina, Tomáš Nagy,  Monika Fábryová Transferové oceňovanieMarián Bíž, Shabab Khan DPH a cláMarián Bíž, Juraj Ontko, Miroslav Marcinčin, Andrej Paulina,  Monika Fábryová, Barbora Husárová Zdaňovanie fyzických osôbMarián Bíž, Miroslav Marcinčin, Barbora Husárová, Vadim Bogomolov Právne službyRóbert Kováčik, Soňa Hanková

AuditDalimil Draganovský, Tomáš Přeček, Peter Uram-Hrišo

Služby ekonomického poradenstvaPeter Málik Služby transakčného poradenstvaMatej Bošňák

Tel.: +421 2 333 39111 E-mail: ey@sk.ey.com

© 2016 EYGM Limited.Všetky práva vyhradené.Informácie v tomto bulletine odrážajú naše vedomosti a názory v dobe spracovania.  Skôr, ako sa rozhodnete pre uskutočnenie svojich zámerov, vyžiadajte si  podrobnejšie informácie. 

ey.com/sk

 Platí, že ak určité konanie nie je zaradené v CMP medzi mimosporové konania, ide o sporové konanie, ktoré sa spravuje osobitným režimom upraveným v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Z mimosporových konaní upravených  v CMP sme ďalej vybrali tie, ktoré majú najzásadnejší význam pre podnikateľskú komunitu:

1. Presun agendy tzv. solučných úschov k notárom

Pri tzv. solučných úschovách dochádza zložením veci do úschovy (napr. peniaze, listinné cenné papiere a pod.)  k splneniu dlhu. V praxi často nastáva táto situácia, keď dlžník má záujem plniť svoj dlh voči veriteľovi, ale veriteľ odmieta poskytnúť súčinnosť alebo dlžník má pochybnosti o tom, kto je v skutočnosti jeho veriteľ (napr. nájomca je povinný pravidelne platiť nájomné, pričom mu je známe, že prebieha spor o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú má nájomca v nájme). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy mali agendu solučných úschov na starosti súdy. Samotná realizácia úschovy bola na súdoch časovo náročná a nie vždy promptne reagovala na potrebu praxe (napr. pri spomínanom opakovanom plnení nájomného od úschovy). 

Po novom sa agenda úschov presunula do právomoci notárov  a jej komplexná právna úprava je uvedená v zákone o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Súdy si však vyhradili určitú časť agendy v súvislosti so solučnými úschovami.  V zmysle CMP súdy rozhodujú o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku.

Konania o úschovách začaté pred 1. júlom 2016 (dňom nadobudnutia účinnosti CMP) sa dokončia podľa doterajších predpisov. 

2. Konanie o zrušení zápisu v obchodnom registri

CMP zavádza nové konanie o zrušení zápisu v obchodnom registri, ktoré dosiaľ v slovenskom právnom poriadku nebolo upravené a ktoré slúži na zrušenie zápisu údajov v obchodnom registri, pri ktorých neboli splnené skutkové a právne predpoklady na ich zápis (napr. zápisy na základe sfalšovaných listín). Týmto konaním však nemožno zrušiť zápis údajov, na základe ktorého vznikla právnická osoba, alebo zápis, na základe ktorého došlo k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu právnickej osoby.

3. Konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy

Ďalším z novozavedených konaní je konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy. Jeho účelom je odstrániť praktické problémy, ktoré vznikali pri vydaní výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, pričom skutočnosti pre jeho vydanie boli pre veriteľov sporné. Nová úprava umožňuje podať námietky proti vydaniu výťažku, o ktorých rozhodne súd. Po podaní námietok môže súd nariadiť pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné. 

4. Súd môže navrhnúť dôkazy

Počas dokazovania v mimosporovom konaní môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Je to rozdiel  v porovnaní s „klasickým“ sporovým konaním, v ktorom súd vykoná iba tie dôkazy, ktoré účastníci konania navrhli.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na svojho partnera alebo manažéra v EY.