6. kríza osmanskej ríše a

Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos/Projekt je spolufinancovan zo zdrojov ESF

Uebn texty Dejepis Autor: PhDr. Marin Damanko, PhD. TC: Eurpske vemoci v 19. storo Tma 6: Krza Osmanskej re a nrodnooslobodzovanie

hnutie balknskych nrodov

189

Ejlet alebo paalk a Sandak V truktre tureckej sprvy bol najvyou zemnou jednotkou ejlet, nazvan aj paalk, ktor mal aj charakter miestodriteskej provincie. Na ele ejletu stl paa i beglerbeg (beg begov) a podliehal priamo Vysokej porte (sultnov dvor). Ejlet bol rozdelen na viacero okresov sandakov, kde vojensk a sasne administratvnu moc reprezentovali prslun begovia.

KRZA OSMANSKEJ RE

A NRODNOOSLOBODZOVACIE HNUTIE BALKNSKYCH NRODOV

Osmansk ra na zaiatku 19. storoia

Na prelome 18. a 19. storoia upadala kedysi siln Osmansk ra do stle hlbej vntropolitickej

krzy. Jej slabnutie pritom nespsobili iba dlhoron vyerpvajce vojny s kresanskmi ttmi, ale

predovetkm zastaral a neprun vojensko-feudlny systm. Zaostal Turecko nebolo schopn dra

krok s vtedajm dynamickm vvojom zpadnej Eurpy. Zanajci kolaps re sa prejavoval najm

nrastom anarchie vntri prsne centralizovanho ttu. padok monarchie sa prejavoval aj v armde,

pretoe z mnohch osmanskch vojenskch jednotiek sa stvali tlupy lpenkov, ktor prenasledovali a

oobraovali civiln obyvatestvo. Obzvl kruto si ponali oddiely janiiarov, ktor boli kedysi povaovan

za elitn tureck vojsko.

Nrodnooslobodzovac boj Srbov

Janiiari si zvl kruto ponali v Belehradskom paalku, ktor obvali prevane Srbi. V roku 1804

proti nim vypuklo povstanie trvajce do roku 1813. Na ele povstania bol Juraj Petrovi zvan Karadjordje

(karadorde). Srbom sa podarilo porazi nielen vojsk janiiarov, ale aj pravideln tureck armdu. Dobyli

Belehrad a na dobytom zem sa Karadjordje sprval ako neobmedzen vldca. Povstanie bolo nakoniec

v roku 1813 kruto potlaen. Srbi, spoliehajci sa na pomoc Ruska, boli sklaman. Rusi, uzavretm mieru

s Tureckom, uvonili Turkom ruky na potlaenie povstania.

U onedlho, v rokoch 1815-1816, prebiehalo

v Srbsku druh srbsk povstanie, na ele ktorho stl

Milo Obrenovi. Toto povstanie bolo u spenejie,

pretoe Srbom sa podarilo dosiahnu aspo to, e

Obrenovi bol Turkmi uznan ako miestne vrchn kniea.

Po tomto spechu sa Obrenoviovm cieom stalo

postupn upevovanie osobnej moci a rozirovanie srbskej samosprvy. V zahraninej politike sa

orientoval na Rusko, o ktorom predpokladal, e bude ma o Balkn najv zujem. Jeho oakvania sa

splnili a v roku 1829, po skonen rusko-tureckej vojny (1828/29), sa Turci v drinopolskej mierovej zmluve

museli zaviaza, e poskytn Srbom v Belehradskom paalku politick autonmiu. Milo Obrenovi sa




190

v om stal srbskm knieaom. Absolutistick spsob vldy, v ktorom pokraoval aj jeho syn Michal

Obrenovi, zaktivizoval domcu opozciu, o v roku 1842 viedlo k Michalovmu vyhnaniu z krajiny.

Za nov kniea srbsk parlament (skuptina) zvolil Alexandra Karadjordjevia, syna bvalho vodcu

prvho povstania. Poas jeho vldy sa sce zo Srbska stal modern tt, avak neschopnos Alexandra

Karadjordjevia zaala vzbudzova antipatie. Najviac bola kritizovan prlin turkofiln politika. Nakoniec,

pod sstredenm tlakom opozcie, musel v roku 1858 odstpi a na knieac trn nastpili Obrenoviovci.

Zaviedli absolutistick formu vldy, ktor uplatovali dokonca aj vo vzahu k Turkom, voi ktorm boli

formlnymi vazalmi. Obrenoviovci sa od 60-tych rokov pripravovali na vek protitureck povstanie, ktor

by definitvne oslobodilo Srbov spod tureckej nadvldy.

Vek protitureck povstanie kresanskch nrodov vypuklo v roku 1875 a zaala sa nm tzv. vek

vchodn krza. Do povstania sa zapojili aj Srbi a vaka pomoci Ruska sa im v roku 1878 podarilo zska

nezvislos.

Grcke nrodnooslobodzovacie hnutie

Situcia Grkov v tureckej ri bola podobn ako v prpade Srbov. Tu sa ale boj proti Turkom od

prelomu storo prenal aj do roviny hospodrskej. Grcka burozia profitovala a bohatla z nmornho

obchodu v Egejskom, Stredozemnom a iernom mori. Aj vaka tomu postupne rstlo nrodn povedomie,

dokonca dolo aj k utvoreniu spisovnho novogrckeho jazyka. Tak ako v inch eurpskych krajinch, zaali

aj tu vznika tajn spolky, ktorch cieom bolo oslobodenie Grkov spod tureckej nadvldy. Jednm

z najvznamnejch spolkov bol Spolok priateov, ktor vznikol v ruskej Odese. Popredn predstavite

spolku Alexander Ypsilanti vyuil v roku 1821 povstanie slovanskch nrodov v Podunajsku a s vojskom

vtiahol do tejto oblasti. Povstanie vak bolo Turkmi kruto potlaen.

V marci 1821 vypuklo v samotnom Grcku ovea vie povstanie a zachvtilo cel krajinu. Povstalci

dokonca v roku 1822 vyhlsili nezvislos a schvlili stavu poda vzoru vtedajch buroznych stav.

Sultnova vlda zaala neuveritene brutlne prenasledova povstalcov. Desatisce Grkov bolo hromadne

zabjanch alebo odvedench do otroctva. Krut metdy Turkov iba posilovali odpor Grkov, ktor zaal

vzbudzova obdiv a sympatie medzi pokrokovmi obyvatemi vyspelej Eurpy. Vznamn spisovatelia ako

Byron, Pukin a Shelley nadene oslavovali hrdinsk povstanie malho nroda proti obrovskej ri. Do

Grcka zaali prichdza dobrovonci z celej Eurpy.




191

Kee sultn nebol schopn povstanie sm potlai, rozhodol sa spoji s jednm zo svojich

najsilnejch vazalov Muhammadom Alm, vldcom Egypta. Vo februri 1825 sa v Grcku vylodili egyptsk

vojsk a obsadili as krajiny. Podobne ako Turci, postupovali vemi brutlne a drancovali krajinu, aby aj

takto oslabili povstalcov.

Postup Turkov a Egypanov, ako aj tlak verejnej mienky nakoniec dontil eurpske vemoci, aby sa

postavili na stranu slabieho. Anglicko, Franczsko a Rusko najprv vyzvali Turkov, aby zastavili masaker

grckeho obyvatestva a ke Turci odmietli, zaali sa spojenci pripravova na boj. Vemoci spolone poslali

do Grcka nmorn eskadru, ktor v roku 1827 v bitke pri Navarine plne zniila spojen turecko-egyptsk

flotilu. Formovaniu grckeho ttu napomohla rusko-tureck vojna (1828/29), vaka ktorej bolo Turecko

oslaben. V roku 1830 uznali eurpske vemoci grcku nezvislos.

Vznik Rumunska

Napriek spechom Srbov a Grkov Osmansk ra na Balkne ovldala v polovici 19. storoia ete

Bulharsko, Macedniu, Bosnu, Hercegovinu, Albnsko, juh Srbska, Tesliu, Moldavsko a Valasko. A prve

v Moldavsku a Valasku sa v 50-tych a 60-tych rokoch rozhorel nrodnooslobodzovac boj Rumunov.

V hospodrstve Moldavska a Valaska malo rozhodujci podiel ponohospodrstvo. Obilie z tchto

knieatstiev sa vyvalo do celej Eurpy. Problm bol v tom, e peniaze z predaja neli na rozvoj krajn, ale

na tureck dane a poplatky. Takisto mnoh feudlne preitky brzdili rozvoj knieatstiev. Ak sa mali vrobn

sily aj naalej rozvja, bolo bezpodmienene potrebn zjednoti obidve knieatstv do jednotnej krajiny.

Tomu vak brnili nielen Turci, ale aj domca achta bojari. Na elo zjednocovacieho silia sa teda

postavila miestna obchodn burozia. Podarilo sa jej to hlavne za pomoci Franczska, ktor sa takto

snailo oslabi pozcie Rakska a Turecka na Balkne. S pomocou Franczska Moldavsko a Valasko utvorili

najprv Spojen knieatstvo a km vemoci (Franczsko, Raksko, Rusko a Turecko) sperili o vplyv v tejto

oblasti, utvorili knieatstv v roku 1862 jednotn tt Rumunsko. Medzinrodn uznanie zskalo Rumunsko

a v roku 1878 na berlnskom kongrese.

Vznik Bulharska

Podobne ako v prpade vyie uvedench nrodov, aj Bulharom sa podarilo vyui oslabenie

Turecka. V roku 1876 vypuklo v okol Plovdivu povstanie, ktor Turci tvrdo potlaili. Poas bojov zabili 30




192

tisc Bulharov. Aj tieto hrzy viedli nakoniec ku vypuknutiu rusko-tureckej vojny, v ktorej Rusko po akch

bojoch zvazilo. V rokoch 1878 a 1885 sa Bulharsko formovalo ako samostatn a nezvisl tt.

Rozklad Osmanskej re na Balknskom polostrove v 19. storo, napriek oslobodeniu tamojieho

kresanskho obyvatestva spod tureckho a islamskho panstva, priniesol na Balkn aj mnostvo otzok.

Balkn ako kriovatka zujmov eurpskych vemoc sa stval akmsi povestnm sudom punho prachu,

ktor ak iba na rozbuku. Nie je preto prekvapiv, e napt situcie na Balkne sa stala nakoniec

ohniskom, kde vypukla prv svetov vojna.

lohy:

1. Porovnajte hospodrsku a politick situciu Osmanskej re s ostatnmi krajinami Eurpy v 19. storo.

2. Vysvetlite priny ruskej angaovanosti na Balkne.

3. Objasnite priny angaovanosti britskej politiky v prospech Osmanskej re. Ak lohu zohrala britsk

verejn mienka v grckej otzke?

4. Zistite sasn hranice spomnanch balknskych nrodov a porovnajte ich s hranicami v druhej polovici

19. storoia. Zistite aj nboensk hranice medzi katolkmi, pravoslvnymi a moslimami. Diskutujte o

historickch a nboenskch princh balknskych vojen v zvere 20. storoia.

6. kríza osmanskej ríše a

Documents