46

2 O SILE A VLASTNOSTIACH JAZYKA

(3, 5-12)

5

.

!

5 a 3 h a 4, 3 2 az. E, a , (3) 0 6 1 a.

5 Tak aj jazyk je mal d, ale vemi sa chvli. Ha,

mal ohe ak vek veci zapauje!

___________

3, 5. Podobne ako kormidlo na lodi a zubadlo u koa

aj jazyk je schopn vykona vek veci. Slovami vemi

sa chvli (gr. ; csl. 2 az) chcel apotol Jakub vyjadri schopnos jazyka kona

vek skutky, ovlda ostatn dy svojho tela, niekedy aj

inch ud a neraz dokonca ovlda aj cel procesy

v spolonosti. Jazyk a nm vysloven slovo maj silu

konania, ktor sa me odrazi nielen na sebe samom,

ale aj na inch (uoch). Preto ho aj apotol

pripodobuje ohu, ktor m vntorn silu tepla, aj

vonkajiu silu pli alebo rodi teplo123

. Tmto vetkm

sa me, obrazne povedan, akoby chvli, i honosi

jazyk, hoci inak je fyzicky malm dom udskho tela.

Kee skutky vykonan jazykom s asto negatvne

123

, ., cit. dielo, s. 100.

47

a zniujce, aj jeho chvlenie je v takch prpadoch

bezohadn124

, ie trfal, drz, samobe a hlavne

neopodstatnen, pretoe vek zlo v skutonosti nie je

nim vekm. Navonok aj zl jazyk doke urobi

akoby vek veci, dosiahnu vek zmeny, riadi ud, i

chod sveta a dejn, no vntorn vekos a hodnota tchto

skutkov je nulov. Preto aj chvastanie sa jazyka, alebo

presnejie loveka, ktor jazyk pouva, je v takchto

prpadoch przdne, bez skutonej opory a zkladu

v relnych hodnotch. Jeho chvlenie by sme teda mohli

nazva aj trfalosou125

, nadutosou126

, i drzosou.

To, e jazyk doke kona vek skutky, vbec

neznamen, e kon vdy dobro. Ani kormidlo lode, hoci

m monos ovlda smerovanie lode, nevedie ju vdy

dobrm smerom. Kormidelnk me ovldanm kormidla

privies lo do prstavu, ale aj k potopeniu alebo

stroskotaniu. Takisto je to aj so zubadlom koa.

Prostrednctvom zubadla je mon koa ovlda tak, e

voz prde spene do ciea, ale me to skoni aj tak, e

cestujci utrpia raz alebo aj smr. Tak ako

prostrednctvom kormidla a zubadla, tak isto aj

prostrednctvom jazyka je mon kona vek dobro, aj

vek zlo. Vplyv jazyka je tak vek, e me

zachrni alebo usmrti cel telo127

. Uveden

mylienku potvrdzuj aj slov alamna: Smr a ivot

124

, . .: ..., s. 260. 125

SOUEK, J. B., cit. dielo, s. 59. 126

Porovnaj 10 (9), 3; Sof 3, 11; Sir 48, 18; 2Mak 15, 32 127

, ., cit. dielo, s. 110.

48

s v podru jazyka128

. Bl. Hieronm k tomu dodva, e

m viac jazyk hre, tm viac (lovek) trp129

.

Pretoe jazyk doke ovlda len dokonal lovek130

,

len mlo kedy sa stva, eby jazyk konal iba dobro,

alebo aspo prevane dobro. Zo slov: Ha, mal ohe

ak vek veci zapauje!, ktor apotol Jakub vyslovil v

svislosti s jazykom, vyplva, e jazykom sa vo vine

prpadov kon skr zlo. Apotol Jakub mal v tomto

prpade na mysli zhubn psobenie jazyka131

, jeho

odvahu kona vek zniujce skutky132

podobne ako

ohe, ktor, ke sa z malej iskry zmen na vek poiar,

doke spli rozsiahl a hust lesy, ktor rstli

desaroia i dokonca stroia, a premeni cel hory

a vetko, o je v nich, na popol.

Apotol Jakub v tomto veri po zubadle a kormidle

pouva alie prirovnanie a prirovnva jazyk k ohu.

Ohe (gr. ; csl. ) je vhodnm prirovnanm nielen preto, e je siln a niiv, ale aj preto, e plame

oha m tie podobu jazyka (ohniv jazyky). Ohe, ke

hor, men sa, vymruje a pohybuje sa presne tak ako

jazyk133

. A jazyk, podobne ako ohe, rozohuje ako

128

Pr 18, 21; porovnaj 119 (120), 3-4; Pr 6, 24; 16, 27; 17, 20; 26,

18-21; Sir 28, 12; Mich 6, 11-12; 1Tim 3, 8. 129

, :

. In: , ., cit. dielo, s. 48. 130

Jak 3, 2. 131

, ., ., cit. dielo, s. 14. 132

, ., cit. dielo, s. 30. 133

, . ., cit. dielo, s. 75.

49

toho, kto hovor horce a plamenn rei, tak aj

ostatnch134

.

Vraz ak vek (gr. ; csl. 0 6) v biblickej grtine znamen ak vek, ale aj ak

vo veobecnosti bez ohadu na vekos135

. Z kontextu

vak jednoznane vyplva, e uveden vraz je potrebn

preklada v zmysle ak vek, pretoe sa tu m na

mysli nie zanajci ohe, ale plne rozvinut poiar136

,

ktor sa rozhor od malho oha, ktorm sa symbolicky

oznauje jazyk a jeho innos. Vekos innosti jazyka

je prinou toho, e jazyk sa nepoddva skroteniu iba

vlastnm silm loveka. lovek me skroti svoj jazyk

len s pomocou Boej blahodate137

.

Grcke slovo me znamena veci, ie predmety, materil, hmotu, matriu, tmy a rzne

predmety vo veobecnosti, alebo aj konkrtne nejak

les, drevo, ker, krk, krovie, kroviny, lesn materily,

hust usadeniny alebo dokonca kal138

. Prvotn vznam

tohto slova je les, no kee les kedysi obklopoval ud

zo vetkch strn, vemi skoro sa toto slovo zaalo

pouva aj na oznaenie vetkch vec, vetkej hmoty,

ktor napa zem, vetkch prvkov, zloiek, elementov,

i dokonca ivlov sveta. Slovo oznaujce najprv les sa stalo synonymom vetkch vec okrem inho aj

134

(), ., cit. dielo, s. 555. 135

Pozri , . .: cit. dielo. I., s. 749; , .

.: ..., s. 271. 136

, ., I., cit. dielo, s. 201. 137

, . (), cit. dielo, s. 517. 138

Pozri , . .: cit. dielo. II., s. 1662; ,

. .: ..., s. 484.

50

preto, lebo jednotliv prvky, zloky a elementy tohto

sveta s akoby stavebnm drevom, z ktorho Stvorite

uinil svet tak ako pracovnk s drevom dreven

ndoby139

. Pri preklade tohto vera sme sa priklonili

skr k slovu veci podobne ako cirkevnoslovansk text

(1), pretoe vraz les sce dva celej mylienke viu obraznos a poetickos

140, no vraz veci dva

celmu veru ir a veobecnej vznam. V oboch

prpadoch vak zkladn mylienka vera zostva

nezmenen. Nikodm Agiorita pod vecami v tomto veri

rozumie mnoh pokuenia a poutovaniahodn

udalosti141

.

Skutonos, e jazyk zapauje a spauje aj dobr

veci, potvrdzuje pravdu, e jazyk je podobne ako ohe

dobr sluha, ale zl pn. Ak sa jazyk stane u loveka

pnom, spsobuje vek a asto nenapraviten kody.

Prirovnanie jazyka k ohu, ktor spsobuje poiar,

pouil aj Filn Alexandrijsk, ktor v tejto svislosti

hovor o protikladnosti ducha a zmyslovosti, o potrebe

vldy ducha v dui, pretoe zmysly, ak nie s

139

, . ., cit. dielo, s. 76. 140

Hoci zmienka o lese od autora ijceho v teraz u prevane

vyprahnutej oblasti Palestny sa me zda nepravdepodobn,

v jednom z diel Jozefa Flvia (. . 4, 467-468) sa nachdza

informcia o tom, e v ase pozemskho ivota Isusa Christa

a apotolov sa v Jerichu ete vyskytoval vek a vysok les

datovnkov a inch stromov. Nie je preto vbec vylen, e

podobn lesy existovali v tej dobe aj na inch miestach Palestny. 141

, ., cit. dielo, s. 110.

51

kontrolovan a kroten, roznecuj v loveku vldu

zmyselnosti, ktor uha ducha142

.

Svt Vasi Vek vo vklade na slov almu:

Chr si teda jazyk pred zlom, svoje pery pred livmi

reami143

vek moc jazyka vysvetuje nasledujcimi

slovami: Hriech, ktor kon jazyk, je najpohotovej

a vemi rznorod. Ke si sa nahneval, jazyk prv

zana kona. Ke a ovldla iadostivos, jazyk ako

prv sli ako zvodca a sprostredkovate, ktor pomha

v hriechu a privdza do pokuenia blnych. Jazyk je pre

teba aj nstrojom nespravodlivosti, ke nehovor zo

srdca, ale pre oklamanie inch... N ivot je preplnen

pokleskami jazyka: hanebnmi slovami, vtipkovanm,

hlpymi a neprstojnmi reami, klebetami, przdnym

hovorenm, krivmi prsahami, falonmi svedectvami.

Vetko toto a ete ovea vie mnostvo zla je

vtvorom jazyka. T, o otvraj svoje sta, aby sa rhali

slve Boej, ke povenecky hovoria neprvosti, akm

inm nstrojom konaj toto znevaovanie, ak nie

jazykom? Preto pamtaj, e pre svoje slov bude

odsden, zdr svoj jazyk od zla..., a usiluj sa, aby

vetky orgny, ktor ti boli dan pre slubu slova, boli

142

FILN ALEXANDRIJSK: 3. kniha alegorickch komentrov

(De migr. Abr. 123; De decal 173). In: HOPPE, R., cit. dielo, s. 68.

Porovnaj tie Focylides (144) a Seneka (Contr. Excerpta 5, 5). In:

GRYGLEWICZ, F., cit. dielo, s. 100 a tie , , 455-

456, , 3, 37-38, , . 38,

3-7 a , 143-144. In: , . ., cit. dielo,

s. 76. 143

33 (34), 14.

52

slobodn od stivch skutkov. Les je skryt zloin proti

blnemu, ktor sa uskutouje pod rkom dobra144

.

al vemi zaujmav vklad sily a vlastnost

udskho jazyka uvdza blaen Hieronm Stridonsk,

ktor hovor: Me me prebodn telo, no nie duu.

Duu me prebodn jazyk. Jazyk nepozn stred, bu

je vekm zlom, alebo vekm dobrom. Vekm dobrom

je vyznva Christa ako Boha a vekm zlom je zrieka

sa Christa ako Boha. Preto nech si nikto nemysl

a nehovor: ja som vek hriechy nerobil, ak som aj

hreil, tak iba jazykom. i existuje v hriech ako je

rhanie sa Bohu? Preo padol diabol? Kradol? Zabjal?

Cudzoloil? Vetko s to stran hriechy, no diabol

nepadol kvli nim, jeho zviedol jeho jazyk. o povedal?

Vystpim na nebo, mj trn vynesiem nad Boie

hviezdy... a budem podobn Najvyiemu145

.

Hriechy jazyka bvaj asto spojen s inmi hriechmi

a vami niekedy ako ich prina, inokedy ako ich

dsledok. Opilstvo asto vedie k veavravnosti

a dvojakosti v rei, ke lovek raz hovor jedno, inokedy

zase druh, v dsledku oho je ak pochopi, ak je

lovek, s ktorm hovorme, a o o mu naozaj ide.

Podobne chamtivos vedie ku klamstvu v rei kvli

nezkonnmu obohateniu. Taktie aj smiln iadostivos

144

, : .

(online). [cit. 2016-10-31].

Dostupn na internete:

145

, :

. In: , ., .: .

. 2014, s. 121.

53

sa vyjadruje v zvodnch reiach, ktor en do hriechu

lovca aj jeho obe.

Aby sme sa vyhli vetkm vyie spomnanm

kladom jazyka je potrebn pamta na to, e jazyk

nebol dan loveku pre hriech. Jazyk m celkom in

poslanie, o ktorom kr Dvid hovor: Mj jazyk bude

hlsa Tvoju spravodlivos a ri chvlu o Tebe de o

de.146

. Prvoradm dvodom stvorenia jazyka a teda aj

jeho prvoradou lohou je oslava Stvoritea. Toto

potvrdzuj aj slov apotola Pavla, ktor ns vyzva

k tomu, aby pred menom Isusa pokaklo kad koleno

tch, o s na nebi, na zemi aj v podsvet a aby kad

jazyk vyznval na slvu Boha Otca: Isus Christos je

Hospodin147

. To znamen, e vetkm, o mme, mme

oslavova Boha: Oi nm boli dan, aby sme hadeli na

Pvodcu a Zavrovatea ivota, jazyk nm bol dan, aby

sme zvestovali Boiu spravodlivos, spievali almy,

vyznvali Christa, ui nm boli dan, aby sme

s otvorenm srdcom prijmali Boie slovo..., nohy nm

boli dan, aby sme sa ponhali kona dobro, a ruky na

to, aby sme nimi prejavovali milosrdenstvo148

. Ak si to

lovek uvedom a kon poda toho, privdza ho to

k duchovnej radosti poda slov almu: Vtedy sme mali

sta pln veselosti a jazyk spevu. Vtedy sa medzi

nrodmi hovorilo: Hospodin urobil pre nich vek

veci!... a radovali sme sa149

.

146

35 (34), 28. 147

Flp 2, 10-11. 148

, ., ., cit. dielo, s. 125. 149

125 (126), 2-3.

54

Z porovnania jazyka k ohu a hriechov jazyka

k poiaru vyplvaj aj nasledujce pouenia. Tak ako

vek ohe je najprv malou iskrou, tak aj vek zlo

zana asto aj z jednho nevhodne vyslovenho,

neslunho, agresvneho alebo urlivho slova. Tak ako

ohe na nevhodnom mieste a v nevhodnom ase vznik

z nepozornosti a nesvedomitosti, aj zlo zo slov vznik

kvli nepozornosti a neporiadnosti v rei, ke lovek

stratil z rznych prin ostraitos, sebakontrolu

a bdelos. Tak ako poiaru by sa dalo zabrni, keby bol

mal ohnk zavasu uhasen, aj zlo, ktor vzniklo zo

slov, je mon zastavi, ak sa poksime o najrchlejie

poprosi o odpustenie, alebo aspo vyslovi tos nad

tm, o sa stalo. V takom prpade zlo nestihne prers do

vekch zloinov, dlhoronch urok, nenvisti

a nepriatestva. Z uvedenho vyplva, e netreba

podceova ani malik priestupky v slovch, e je

potrebn by neustle a v kadej chvli bdel, ostrait

a triezvy a nakoniec, e v nprave zlch slov a skutkov

poknia je potrebn by rchly, km nie je neskoro.

Presne k tomu ns nabda Christovo Evanjelium, ktor

tak asto hovor o potrebe poknia a o tom, aby sme cez

vieru a lsku vychovvali a kultivovali svoj jazyk

a nsledne aj cel svoje sprvanie a ivot. Bez

kadodennho zpasu o premenu samho seba

a zosladenie svojho ivota s prikzanm o lske k Bohu

a uom, nie je mon hovori o kresanstve

a kresanskej viere.

6 , .

55

.

6 # h , a: 1 3 h sz a, S E , 3 S 0 ez aw, 3 szz t e:

6 A jazyk je ohe, prkrasa neprvosti; takto jazyk

prebva medzi naimi dmi a pokvruje cel telo,

rozpauje kolobeh bytia a sm je peklom rozpaovan.

___________

3, 6. Tak ako z malej iskry me vznikn poiar, tak

aj od fyzicky malho jazyka me vznikn duchovn

poiar v celom byt loveka. Slov a jazyk je ohe je

potrebn chpa ako pouitie prirovnania

z predchdzajceho vera o ohni a poiari vo vzahu

k jazyku.

Prirovnanie jazyka k ohu je vemi prirodzen. Od

jazyka je toti neoddeliten slovo, ktor jazyk

vyslovuje, a slovu sa asto pripisuj tak prvlastky ako

ohniv alebo plamenn. To, e pod jazykom je treba

zrove rozumie aj slovo, je vidno naprklad zo

slov modlitby pred piesou Svjat, svjat, svjat...

v liturgii sv. Vasia Vekho, kde sa hovor, e anjeli sa

k sebe prihovraj neprestnnymi ust (gr.

), priom pod stami vrtane

jazyka, je tu jednoznane potrebn rozumie slov ich

56

neustlych modlitieb a oslavnch piesn, pretoe len

slov mu by neustle.

Ohe (gr. ; csl. ) je symbolom jazyka preto, lebo re vdy vychdza z menieho alebo vieho

vntornho a duevnho zpalu. Z uvedench dvodov

aj Svt Duch ako hybn sila celej apotolskej kzne

ziiel na apotolov v podobe ohnivch jazykov.

Jazyk sa me podoba ohu v dobrom aj zlom

zmysle. V dobrom zmysle je jazyk ohom, ktor je

vzbuden horlivosou a lskou a zrove zapauje

posluchov k tm istm cnostiam. V zlom zmysle je

jazyk ohom, ktor je vzbuden zlom, a svojou zlou

silou pli a ni vetko iv a dobr. V danom veri je re

o jazyku ako o zlom ohni, pretoe je nazvan prkrasou

neprvosti.

Vraz prkrasa neprvosti (gr.

; csl. a), ktor niektor prekladaj aj ako svet neprvosti, poukazuje na jazyk

ako na d, v ktorom sa, hoci je sm o sebe malik,

paradoxne zhromauje cel svet, ie shrn zla, a

ktorm sa zapauje kad neprvos aj napriek tomu, e

neprvos bva zabaovan do mnohch navonok

vzneench re a vnych argumentov. Pod prkrasou

neprvosti je potrebn rozumie spojenie

nespravodlivosti, li a zvdzania (podvodu)150

so

slovom tak, aby zlo vyzeralo ako dobro. Jazyk je

falonou ozdobou alebo prkrasou neprvosti preto, lebo

150

, ., ., cit. dielo, s. 14.

57

zneuva dar slova151

, prikruje a skrva neprvos

za rencke krsnoreenie, ktorm sa vyznauj

nepovolan uitelia a zvodcovia kadho druhu152

.

Neprvos tak ako kad in hriech vznik najprv

v srdci a rozume loveka ako mylienka, avak ren

a uskutoovan navonok je prostrednctvom slova

a jazyka. Takto (gr. ; csl. 1), ie v dsledku toho, jazyk prebva medzi naimi dmi a

pokvruje cel telo. Pod pojmom cel telo (gr.

; csl. E ) treba rozumie vetky jeho dy.

Jazyk pokvruje (gr. ; csl. S) hriechom a hrienou vou cel organizmus loveka,

ni nenechva nepokvrnenm153

, rozklad a ni

vetky prejavy (spsob) nho mravnho a telesnho

ivota154

. Neskroten jazyk vna nkazu zla do

kadho silia, zmeru aj innosti loveka155

. Ke

jazyk pokvrn cel telo loveka, neznamen to, e jeho

vplyv tmto kon. Cez pokvrnen telo jednho loveka

jazyk nara pokoj, spokojnos a istotu ducha

mnohch ud156

. I. Kibai prirovnva psobenie

jazyka v prpade jeho zneuitia na zlo k vplyvu

rozkladajceho sa tela: Je znme, e hnijce telo okrem

151

, . ., cit. dielo, s. 995. 152

, ., ., cit. dielo, s. 15; Porovnaj 140(141), 4. 153

, ., I., cit. dielo, s. 207. 154

, ., ., cit. dielo, s. 14-15. 155

, . ., cit. dielo, s. 995. 156

(), ., cit. dielo, s. 555;

Porovnaj Mt 15, 11. 18.

58

toho, e m hnilobu v sebe, ri nkazu aj do vzduchu,

ktor ho obklopuje, a ktor je nechtiac vdychovan

umi, ktor prechdzaj okolo... i nie takto sa ri aj

vetka morlna hniloba? i neroznaj mdi podobne

ako vzduch morlnu hnilobu, ktor nakazuje aj zdravch

ud, ktor s nchyln k pokvrneniu? Ak s dobr

zvyky rozkladan zlmi reami, ktor s obmedzen

malm priestranstvom, potom o o viac je rozkladan

morlka, ak je zle orientovan veda a tla, ktor sa ri

ako vchor? i sa v nich (neraz) nepredstavuje vetko zl

ako krsne, vemi subn a vemi lkav na prilkanie

nesksench, ktor nedoku vidie kore, ale iba listy?

i nie je ozdoba charakteristickm znakom zla, ktor

neme ukza tvr, ale iba pretvrku pre nesksen

oko? Pravda, naopak, nikdy nepotrebovala ozdobu,

pretoe sama o sebe je prekrsna. Krsa je jej

charakteristick vlastnos157

.

Pokvrnenie celho tela jazykom prebieha tak, e

jazyk ohom neprvosti postupne rozpauje kolobeh

bytia. Pod pojmom kolobeh bytia (gr.

; csl. 0 ez) je potrebn rozumie postupn plynutie celho ivota loveka, na

ktor ma jazyk vek vplyv. Koleso je symbolom

pohybu, postupnosti, innosti, stpania aj klesania,

zmeny, napredovania. ivot alebo bytie loveka je

prirovnvan ku kolesu alebo k pohybu kolesa aj na

inch miestach Svtho Psma158

. Zmysel tohto

prirovnania je nasledujci: Tak ako (prli) rchlo sa

157

, ., cit. dielo, s. 100-101. 158

Pozri Kaz 12, 6.

59

pohybujce koleso me zaa horie od trenia a spli

vetko, o sa ho dotka, tak bva aj s jazykom159

. Zle

pouvan jazyk zapauje ohom zla a hriechu najprv

niektor dy loveka, o sa prejavuje iba v niektorch

jeho innostiach, avak postupne zapauje cel telo a

vetky prejavy bytia loveka tak, e lovek sa stva

otrokom hrienych vn. Pvodn vraz je v slovenskch prekladoch zvyajne prekladan slovom

ivota160

. My sme vak pouili radej slovo bytia

pretoe grcke slovo oznauje v prvotnom zmysle bytie, existenciu alebo stvorenie, i zrodenie

161,

ktor je poiatkom a sasou bytia, a ktor zdrazuje

aj cirkevnoslovansk preklad. Pre pojem ivot m

grcky jazyk in vrazy (gr. alebo ).

Ohe neprvosti rozpauje hriene iadosti vo

vetkch doch a v celom byt loveka aj vaka tomu,

e je podporovan nielen vlastnm zlom, ale aj zvonku.

Tto vonkajia podpora prichdza zlmu jazyku zo

strany pekla, s ktorm je jazyk spojen a ktorm je

rozpaovan.

Pod pojmom peklo (gr. ; csl. e) je potrebn rozumie neuhasnajce, spaujci a zhubn

psobenie ducha li, pekelnej nenvisti a zloby

159

, A.:

,

. .- 1893, s. 19. 160

Pozri BIBLIA. Slovensk ekumenick preklad

s deuteroknonickmi knihami. Bansk Bystrica 2008, s. 237. 161

Porovnaj 1Mj 2, 4; Prem 1, 14; 7, 5; Jdt 12, 18; Jak 1, 23; Mt 1,

18; Lk 1, 14.

60

dmonov162

, ktor spsobuj utrpenie, odlenie od

Boha a dobra a nepriatestvo s Bohom a umi163

. Peklo

je mon tie personifikova a stotoni so samotnm

diablom, ktor je lo a otec li164

. Tento pojem bol

prevzat z hebrejiny, kde okrem inho oznaoval aj

dolinu Hinnom165

, nachdzajcu sa na junej strane

Jeruzalema. V tejto doline boli za ias kra

Manassesa166

a proroka Jeremia167

prinan deti ako

spaovan obety Molochovi. Po nvrate s vyhnanstva

tam bolo spaovan smeti z celho mesta.

V spomienkach a tradcii idov sa toto miesto stalo

obrazom a symbolom pekla, zla a utrpenia. Kniha

Henocha oznauje toto miesto ako vchod do pekla168

.

Satan sa poka da loveku, ktor bol stvoren ako

dobr, opan smerovanie... Preto je potrebn stri

svoje vntro a nielen jednoducho bdie (1Pt 5, 8), ale

by aj obleen do vetkej zbroje (Ef 6, 13-17).

Sksenos nepriatea si vyaduje mimoriadnu

pozornos. Osobitne je potrebn pozornos u uitea.

Uite mus dva pozor nielen na seba, ale chrni aj

ud, ktor boli zveren do jeho starostlivosti. Pozrite na

zhubn bezbonos, na odstpenie od prvd Evanjelia,

na tie rozhovory a prhovory, ktor kresanov odvdzaj

od zkona a vle do oha odsdenia. Pozrite na t

neestnos, ke sa ri mravn pina a popiera cnos,

162

, ., ., cit. dielo, s. 15. 163

Pozri Mt 5, 22. 29. 30; 10, 28; 18, 9; Mk 9, 43. 45. 47; Jn 3, 6; 164

Jn 8, 44. 165

Pozri Nav 18, 16; Neh 11, 30. 166

Pozri 4Kr 21, 6; 23, 10. 167

Pozri Jer 7, 31; 32, 35. 168

GRYGLEWICZ, F., cit. dielo, s. 101.

61

ke sa ctia zvody vn a mravn istota je vysmievan.

i toto vetko nie je ovocm neskrotenosti jazyka?169

.

Aj sv. Jn Zlatosty hovor v tom istom duchu: Jazyk je

ako krovsk k. Ak na neho polo opraty a nau

chodi priamo, bude mu dverova a sedie na om aj

kr. No ak ho ponech neskrotenm a dovol mu s,

kam chce, a skka, bude vozom diabla a dmonov170

.

Prtomn as vrazu rozpaovan (gr.

; csl. szz) sved o tom, e pokuenie a podpora zo strany pekla prichdza zlmu

jazyku po cel ivot a neustle. Diabol rob

jazyk nezdranlivho loveka svojm nstrojom a cez

ohe vn neustle zapauje, rozpauje a spauje

vetko a vetkch, ktorch sa dotkne tak, aby o

najviu as Boieho stvorenia a vetkho, o svis

s udskou existenciou, priviedol k detrukcii,

spustoeniu, zhube a zatrateniu. Pretoe neskroten

a vou rozplen jazyk psob protiprirodzene

a s podporou pekla a diabla, bojova s tmto zlom sa d

jedine s blahodatnou pomocou Boha, ktor jedin je

silnej ne diabol, peklo, prirodzenos, aj vetko

stvorenie.

7

,

169

, ., cit. dielo, s. 101-102. 170

, .: ..., s. 1357.

62

7 s 32 e 3 1, 3 h, az 3 1z 30 ,

7 Lebo kad prirodzenos zverov aj vtkov, plazov

aj rb je kroten a bola skroten udskou

prirodzenosou,

___________

3, 7. Nebezpenos jazyka rozplenho peklom, ie

vedenho zlmi mylienkami, tbami a dmonmi,

spova v tom, e je vemi ak ho skroti a ovlda. V

kroten a ovldan jazyka sa ukzali a ukazuj by

bezmocnmi mnoh z tch ud, ktor dokzali skroti

a ovlda u takmer cel iv prrodu.

Pre oznaenie ivej prrody pouil apotol Jakub tyri

hlavn skupiny zvierat podobne ako je tomu v prvej

knihe Mojiovej171

. Do prvej skupiny zverov (gr.

; csl. ) patria vetky vie tvornoh172 a suchozemsk zvierat, ako naprklad levy,... kone,

avy a in zvierat, ktor disponuj vekou silou173

. Do

skupiny vtkov (gr. ; csl. 1) patria vetky operen a lietajce ivochy, ktor okrem toho,

e s div, maj ete aj krdla, vaka ktorm je ich

vemi ak dosta pod vplyv loveka174

. Do skupiny

171

Pozri 1Mj 9, 2. 172

, . ., cit. dielo, s. 82. 173

, . .: , s. 262. 174

Tame, s. 262.

63

plazov (gr. ; csl. ) patria vetky plaziace sa ivochy, ako naprklad hady, ktor s pre loveka

nebezpen a ako skrotiten kvli svojmu jedu, alej

ervy a poda idovskej tradcie aj obojivelnky

a ostatn drobn ivochy ako naprklad lasica, my

a rzne druhy jaterc, daman, mlok, salamandra, krt

a chamelen175

. A nakoniec do poslednej tvrtej

skupiny rb (gr. ; csl. h) patria okrem rb symbolicky aj vetky ostatn ivochy ijce vo vode,

teda vetky morsk176

, ale aj ostatn vodn ivochy.

Aj ich je ak skroti z mnohch dvodov, niekedy

kvli ich rchlosti a obratnosti, inokedy kvli vekej

hbke vody, v ktorej ij, alebo aj kvli ich klzkosti, i

zlej viditenosti v prostred, v ktorom ij. Tak ist

alebo vemi podobn delenie zvierat na tyri skupiny,

niekedy v tom istom, inokedy v pozmenenom porad, sa

nachdza na viacerch miestach Svtho Psma Starho

aj Novho Zkona177

.

Prirodzenos, ie povaha zvierat patriacich do

ktorejkovek zo tyroch vyie uvedench skupn poda

slov apotola Jakuba je kroten (gr. ; csl.

az) a bola skroten (gr. ; csl. 1z) lovekom. Toto dvojit vyjadrenie spolu s vymedzovacm zmenom kad (gr. ; csl.

s) poukazuje na to, e niet v tomto procese medzi 175

3Mj 11, 29-30. 176

, . ., cit. dielo, s. 82. 177

Pozri 1Mj 9, 2; 5Mj 4, 17-18; 3(1)Kr 5, 13; porovnaj 1Mj 1,

26; Sk 10, 12; 11, 6.

64

zvieratami iadnej vnimky. lovek bol Bohom

ustanoven plne nad vetko zmyslami vnmaten

stvorenie178

.

Kee v tomto veri je re o tom, e je kroten

prirodzenos (gr. ; csl. 30) zvierat, znamen to, e sa zsadne zmenila a menia ich povaha a

vlastnosti, ktor boli podroben potrebm loveka a jeho

prirodzenosti. Zkladnmi vlastnosami, ktor tvoria

prirodzenos ete neskrotench zvierat v ich terajom

stave (po pde loveka do hriechu) je ich divokos,

nesptanos a neskrotenos, asto tie vek fyzick

sila..., neposlunos a nepresveditenos179

. Tieto ich

prirodzen vlastnosti doke skroti a spta iba

lovek jemu prirodzenou schopnosou

a dmyselnosou180

, vynaliezavosou, umenm

(ikovnosou) a dvtipom181

, ie vlastnosami, ktor

zvierat nemaj a ktor ich prevyuj, zdolvaj,

premhaj, podmauj, inia pokornmi a podriadenmi

tak, aby slili potrebm a zmerom loveka.

Pojem prirodzenos zvierat meme v tomto veri

chpa nielen ako synonymum vlastnost jednotlivch

druhov zvierat, ale aj ako poukzanie na vetky

zvierat spolone ako na jeden celok, ktor bol dan

loveku do jeho moci, i presnejie starostlivosti. Preto

ak udsk prirodzenos skrotila prirodzenos zvierat,

znamen to, e loveku sa podrobuj plne vetky

178

, ., cit. dielo, s. 113. 179

, . .: ..., cit. dielo, s. 262. 180

, . .:

. 1995, s. 917. 181

, . .: ..., s. 262.

65

zvierat suchozemsk aj lietajce, vodn, mal aj vek,

siln aj tie najrchlejie. Niektor tak, e sa mu

podriauj a slia mu ako domce zvierat, in s

lovekom ikovne chytan a kroten ako naprklad div

zvierat a ete in sa loveka boja, ostchaj sa

a utekaj, ke ho vidia. Strachom a tekom ukazuj, e

s loveku podriaden182

. Podobne ako pod

prirodzenosou zvieraa je mon rozumie nielen jeho

vlastnosti, ale aj cel zviera a dokonca vetky zvierat

ako jeden celok, aj pod prirodzenosou loveka je

v tomto veri mon rozumie ako vlastnosti loveka,

tak celho loveka183

a dokonca aj cel udstvo ako

jeden celok. Na zklade uvedenho je potom mon

poveda, e cel ra zvierat bola skroten a je aj alej

kroten celm udstvom.

Skrotenie zvierat svis s Bom prikzanm alebo

presnejie odporanm danm loveku u v raji, aby si

podrobil vetko niie stvorenie a vldol nad nm: Nato

Boh povedal: Utvorme loveka na n obraz a poda

naej podoby! Nech vldne nad rybami mora i nad

vtctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad

vetkmi plazmi, o sa plazia po zemi!184

. loveka

povaovali za pna nad vetkm ostatnm stvorenm aj

niektor znmy predstavitelia starovekho neidovskho

anekresanskho sveta ako naprklad Seneka185

(De

benef. 2, 29)... a egyptsk hymnus z ias Tutmosisa

182

, ., cit. dielo, s. 113. 183

, . ., cit. dielo, s. 59. 184

1Mj 1, 26; porovnaj 1Mj 9, 2; 8, 6-9. 185

Lucius Annaeus Seneca (4 p.n.l. - 65 n.l.), rmsky filozof, ttnik

a spisovate.

66

III.186

a Amenofisa II.187

188

. Ich chpanie panovania

loveka nad prrodou vak bolo dos odlin od

kresanskho. Krotenie divej zvery bolo v antike

vnman ako vyjadrenie vldy loveka. Prostrednctvom

stoickej filozofie tento obraz niekokokrt prevzal Filon.

Vo svojej knihe O stvoren sveta vysvetuje skutonos,

e lovek je poslednm dielom stvorenia, preto bol

poveren vldou nad vetkmi zvieratami189

. Beda

Ctihodn uvdza, e u Plnia Starieho190

sa nachdza

zmienka o tom, ako nejak egyptsk pn domu tak

skrotil obrovskho jedovatho hada, e kad de

vychdzal zo svojej nory a prinal mu jedlo k stolu.

Taktie u Marcellina191

sa pe o tom, ako z Indie poslali

impertorovi Anastzovi skroten tigricu192

.

Skrotenie zvierat lovekom, o ktorom hovor apotol

Jakub, u bolo v podstate vykonan, hoci v sasnosti

sa stle ete dokonva193

(pokrauje), pretoe sa rodia

a objavuj stle nov a nov zvierat. Tento proces sa

tie obnovuje194

, pretoe skroten zvierat mu op

divie. Proces skrotenia, vyuvania a podrobenia si

186

Vldol v Egypte pribline medzi rokmi 1479 - 1425 p.n.l. 187

Nazvan tie Amenhotep II., vldol v Egypte ako faran

pribline medzi rokmi 1428 1397 p.n.l. 188

GRYGLEWICZ, F., cit. dielo, s. 102. 189

HOPPE, R., cit. dielo, s. 69. 190

Gaius Plinius Secundus (23-79 n. l.), rmsky spisovate, autor

prrodopisnej encyklopdie Historia Naturalis. Pozri Historia

Naturalis 8, 9. 16-17; 10, 5. 44. 191

Ammianus Marcellinus (330-400 n. l.), rmsky historik. 192

. . In:

, ., cit. dielo, s. 50. 193

GRYGLEWICZ, F., cit. dielo, s. 102. 194

, . .: ..., cit. dielo, s. 262.

67

zvierat ako aj celej ostatnej prrody je vak potrebn

chpa nie absoltne, ale v istch medziach, v kontexte

so vetkmi ostatnmi Bomi prikzaniami, ktor ved

loveka k tomu, aby si vetko Boie stvorenie vil

a staral sa o neho. Skrotenie a podrobenie zvierat nem

vies k tomu, aby ktorkovek druh zvierat navdy

vyhynul. M vies k tomu, aby udia aj zvierat ili

v harmnii, aby si boli navzjom uiton a npomocn.

Ke dochdza k nieniu zvieracch druhov, nem to u

ni spolon s Boou vou, ale je to dsledok udskho

hriechu a zla.

Pri svojej starostlivosti o zvierat by lovek nemal

zabda na to, e ich odporovanie jeho moci je

vsledkom jeho hriechov. Kvli (hrienemu) pdu

loveka, ktor bol ustanoven za kra prrody (1Mj 1,

26), cel prroda povstala proti nemu. No lovek chce

udra svoju upadnut moc nad prrodou. Jeho um

nachdza prostriedky, ako kroti a udriava vo svojej

moci div zver, dravch vtkov, hrozn hady a stran

morsk zvierat. Veda a sksenosti zvuj ete viac

tto elezn moc loveka nad prrodou, ktor spolone

vzdych (Rim 8, 22) nad takm akm svojim

zotroenm, no bez vle Stvoritea nem prostriedky

k tomu, aby sa z neho oslobodila195

. Panovanie loveka

nad prrodou pvodne nemalo by jej krotenm, ale

lskavou starostlivosou. Teraz je vak zmenen

prirodzenos aj prrody, aj loveka. Prroda sa vzpiera

a lovek mus na jej ovldnutie vynaklada ovea viac

nmahy a sily. A najhorie je, ak silu lovek pouije

nielen na skrotenie prrody, ale aj na jej nienie

195

, ., cit. dielo, s. 102.

68

a zneuvanie pre nastenie nadmernej spotreby a

realizciu hrienych a neuitonch tob a innost.

V stave hriechu a pdu sa vzah loveka a prrody

zsadne zmenil. Vemi asto to u nie je spravovanie na

jednej strane a poslunos na druhej, ale protiklad

medzi dajnou mocou loveka a jeho skutonou

bezmocnosou vo vzahu k sammu sebe a neraz aj vo

vzahu k prrode.

Prevaha a moc nad prrodou nie je nieo, o by

svedilo o vekosti, vyspelosti a mdrosti loveka, ale

skr naopak. V nsilnom ovldan a nien prrody sa

prejavuje udsk neschopnos, nerozumnos a slabos.

O vekosti a mdrosti loveka by prroda svedila iba

vtedy, keby popri loveku mohla prekvita a prekypova

ivotom. Znamenalo by to, e lovek sa o u mdro

star, e erp mdros od Stvoritea a spolu s Nm

spolupracuje na Jeho starostlivosti o stvorenie. Znien

a zotroen prroda je skr dkazom udskej hrubosti,

hrienosti a nevyspelosti. Najvm dkazom tchto

negatvnych vlastnosti hrieneho loveka je jeho

neschopnos ovldnu samho seba. lovek sa sm

k sebe a asto aj k inm uom zaal sprva ako

najneskrotnej zver. lovek nedoke ovlda samho

seba nie preto, eby sa to nedalo. Ak lovek krot div

zver, ktor sa od neho poda svojej prirodzenosti

odliuje, tm skr me skroti svoj vlastn d196

, svoje

telo, seba samho. Ak teda lovek nevie ovlda samho

seba, je to preto, lebo to nechce vedie, lebo sa stal

v tomto smere neschopnm vlastnm priinenm,

z vlastnej viny a dobrovone. Pod vplyvom hriechu

196

, ., cit. dielo, s. 325.

69

nielen udsk jazyk, ale aj ostatn dy udskho tela

prevyuj v krutosti div zvierat, v rchlosti

nebeskch vtkov a v jedovatosti pchy hadov197

.

Odkaz skmanho vera by sme mohli zhrn do

nasledujcej mylienky. Podobne ako poda svojej

prirodzenosti neskroten a divok zvierat sa pod

vplyvom vyej udskej prirodzenosti stvaj skrotenmi

a krotkmi, aj udsk jazyk, ktor je poda terajej

padlej udskej prirodzenosti neskrotnm a najaie

ovldatenm udskm dom, je mon skroti iba pod

vplyvom a s pomocou od loveka vyej Boej

prirodzenosti, jedine s Boou pomocou. Iba Boh, pre

ktorho je vetko mon198

nm me pomc skroti

inak neskrotiten jazyk a ostatn dy nho tela tak, aby

nm slili ako krotk pomocnci pri dosahovan naej

spsy, ktor je naim poslanm, cieom aj zmyslom

nho ivota. Bez Boha, ako kontatuje apotol Jakub

v alom veri, je to plne nemon.

8

,

.

8 h 0 0 t B 1: 1 () 2, 30 0.

197

. . In:

, ., cit. dielo, s. 50. 198

Mt 19, 26.

70

8 no jazyk nik z ud neme skroti, lebo je to

neudraten zlo, pln smrtonosnho jedu.

___________

3, 8. Napriek tomu, e sila loveka sa tak vrazne

prejavila v pokoren ivej prrody vrtane tch

najvch a najdivokejch zvierat, ukazuje sa, e jeho

sila nesta na pokorenie a ovldanie vlastnho jazyka.

V tomto smere sa udia ukazuj ako slab a bezmocn,

plne zvisl na pomoci od Boha.

Apotol Jakub slovami tohto vera netvrd, e

ovldanie jazyka je nemon vo veobecnosti

a v iadnom prpade, ale e je nemon pre samotnch

ud bez Boej pomoci, na o poukazuje vyjadrenie nik

z ud. iadne prirodzen udsk sily nemu skroti

jazyk199

, pretoe udsk prirodzenos sa stala kvli

hriechu padlou, nemocnou a neschopnou k dokonalmu

sebaovldaniu. Len psobenie Boej blahodate me

loveka uzdravova a posilova v zpase proti udskm

slabostiam a pekelnmu ohu zla, ktor sa intenzvne

usiluje vplva na n jazyk, myslenie a re.

Slov apotola Jakuba v tomto veri s adresovan

vetkm veriacim, ale v prvom rade je to varovanie pre

uiteov. T by si mali najviac uvedomova, e sprvne

uenie neme vychdza z nich samotnch, ale jedine

z Boha. Skutonos, e ovldanie jazyka a rei je plne

zvisl na spojen s Bohom a pomoci od Neho, je jednou

z prin, preo apotol Jakub neradil mnohm uom

by uitemi. Dobrm uiteom toti me by len ten,

kto si oistil srdce natoko, e dosiahol spojenie

199

, ., I., cit. dielo, s. 213.

71

s Bohom a stal sa chrmom Svtho Ducha, ktor ho pri

uen vedie a oduevuje. Dobrm uiteom me by

len ten, kto doke spoznva Boiu vu a ohlasova ju

inm. Dosiahnu takto stav nie je jednoduch, ale je to

mon. Ak by toti ovldanie jazyka a rei nebolo

mon ani s Boou pomocou, potom by bol apotol

Jakub plne proti akmukovek uitestvu a to sa

nestalo.

V dsledku pdu do hriechu jazyk predstavuje pre

samotn udsk prirodzenos neudraten zlo (gr.

; csl. u s). V niektorch starch rukopisoch je jazyk nazvan tie nestlym

zlom (gr. )200. Neudratenos a nestlos navzjom tesne svisia, pretoe najviac

neudraten a neovldaten je to, o je nestle, oho

sprvanie sa d iba ako predvda a ovplyvova.

alou vlastnosou jazyka u padlej udskej

prirodzenosti je, e je pln smrtonosnho jedu (gr.

; csl. 0). Tto skutonos rob jazyk podobn hadovi v telesnom aj

duchovnom zmysle. V jazyku loveka sa ako v asnch

hada nebadane ukrva smrtonosn jed. Tak, ako jed hada

pri uhryznut spsobuje smr, tak aj jed jazyka, jed

nepriatestva a nenvisti (1Jn 3, 15) usmrcuje...201

.

200

NOVUM TESTAMENTUM GREACUM, editio Critica maior,

IV. Catholic letters. Part 1. Text. Installment 1. James. Stuttgart

1997, s. 55. 201

, ., I., cit. dielo, s. 215.

72

Podobn vyjadrenia o jazyku sa nachdzaj aj na inch

miestach Svtho Psma202

.

9 ,

'

9 s G 3 n7A, 3 e hz 0 9:

9 Nm dobroreme Bohu a Otcovi, a nm aj

preklname ud, ktor povstali na Boiu podobu.

___________

3, 9. Neudratenos a nestlos jazyka sa prejavuje

v tom, e ten ist jazyk doke dobrorei aj preklna.

Neudratenos, nestlos, zloba, smrtonosnos a

jedovatos jazyka sa najviac prejavuje vtedy, ke jazyk

doke dobrorei a zrove preklna t ist osobu.

Toto sa stva vtedy, ke lovek jazykom navonok

dobrore Bohu, ale tm istm jazykom preklna

loveka, ktor bol Bohom stvoren na Jeho podobu.

Preklna loveka toti znamen preklna Boha v Nm

stvorenom obraze203

.

202

Pozri Job 20, 16; 139, 3 a . 203

, ., I., cit. dielo, s. 215.

73

10

. , ,

.

10 t 30 e 3 s. a, a 1z, 6 aw a.

10 Z tch istch st vychdza dobroreenie aj kliatba.

Netreba, bratia moji milovan, aby sa toto takto dialo.

___________

3, 10. Zo slov apotola Jakuba v tomto veri vyplva,

e sasn dobroreenie aj preklnanie Boha alebo

kohokovek inho je nieo neprirodzen a nenormlne,

a preto by sa nikdy nemalo dia. Ak sa nieo tak deje,

sved to o tom, e lovek sa nachdza v nezdravom

a zvrtenom stave. Je to prejav padlej udskej

prirodzenosti, ktor ete nebola premenen a obnoven

Boou blahodaou. Podobn sprvanie sved tie

o psoben protiprirodzenho vplyvu pekla a jeho

poslov, ktormi sa niektor udia nechvaj oduevova

a vies.

11

11 #a 30 t 31w z 3a a 3 0;

74

11 Vari prame chrl z toho istho otvoru sladk aj

hork?

___________

3, 11. Neprirodzenos takho stavu, kedy jazyk,

akoby rozpolten, vyslovuje dobroreenia aj kliatby,

vysvetuje apotol Jakub na zklade pramea, ktor

neme za prirodzench okolnost vydva z toho istho

otvoru sasne sladk aj slan vodu. Ak by jeden

prame a z jednho otvoru vydval sladk aj slan vodu,

bolo by to nieo neprirodzen a svedilo by to o tom, e

na tento prame mus vplva nejak vonkajia okolnos

alebo osoba. A to ist plat aj o jazyku. Ak nejak lovek

jazykom sasne dobrore aj preklna t ist osobu,

znamen to, e na neho vplva nejak cudzorod

okolnos, ie hriech, alebo nejak zl lovek alebo

duch. Sasne dobrorei aj preklna nie je vlastn

normlnej a zdravej udskej prirodzenosti.

Apotol Jakub nehovor, e z pramea neme

vyteka alebo vyviera dvojak voda, ako to

uvdzaj niektor preklady204

, ale e jeden prame

neme chrli alebo vydva dvojak vodu. Presn

preklad je v tomto prpade dleit preto, lebo vraz

chrl (gr. ; csl. 3a) vyjadruje aktivitu, na rozdiel od slovesa vyviera, ktor vyjadruje pasvny

stav. V svislosti s jazykom to znamen, e jazyk,

ie v irom zmysle schopnos loveka hovori, nie je

len pasvny a neinn orgn, ale aktvny orgn, za

ktorho innos jeho majite nesie zodpovednos.

204

Pozri BIBLIA. Slovensk ekumenick preklad

s deuteroknonickmi knihami, Bansk Bystrica 2008, s. 238.

75

Taktie slov z toho istho otvoru (gr.

; csl. t 31w z) nie s povedan len tak bez vznamu. Ak by apotol Jakub povedal

veobecne, e jeden prame neme dva vodu

dvojakho druhu, nebola by to pravda, pretoe jeden a

ten ist prame podzemnej vody me vyviera na

viacerch miestach a v takomto prpade me z rznych

otvorov vyviera rzna voda. Vlastnosti vody toti v

mnohom zvisia od horniny, ktorou voda prechdza pri

svojej ceste na zemsk povrch. Ak m jeden zdroj alebo

prame viacero vysten a tieto sa nachdzaj v rznych

horninch, vytek z nich voda rzneho druhu a

vlastnost. Ak vak voda vytek z jednho otvoru a v

jednom okamihu, me by len jednho druhu, pretoe

prechdza vdy tou istou cestou a cez t ist horninu,

ktor jej odovzdva vdy rovnak vlastnosti.

12 , ,

.

12 #A 0, a , 0 1, 32 az A H; a 31 30 a 3 a 1 0.

12 Vari me, bratia moji, figovnk dva olivy alebo

vini figy? Takisto ani jeden prame nedva slan aj

sladk vodu.

76

___________

3, 12. Uveden slov posiluj mylienku

predchdzajceho vera o tom, e je neprirodzen, aby

jednm a tm istm jazykom lovek blahoreil aj

preklnal. Neprirodzenos takhoto konania vysvetuje

apotol Jakub na alch prkladoch prevzatch

z prrody. Ide o prklad figovnka, ktor neme okrem

fg dva aj olivy, a vinia, ktor neme okrem hrozna

dva aj figy.

V celej prrode za normlnych okolnost plat princp,

e kad prina vytvra len jej vlastn innos205

.

V duchu tohto princpu je jasn, e aj jazyk by nemal aj

dobrorei aj preklna. Ak sa nieo tak deje, znamen

to, e jazyk je nestly a men svoje vlastnosti, alebo je

jeho dobroreenie neprimn, pokryteck a iba zdanliv.

V kadom prpade obidva uveden stavy s neprirodzen

a spsobuj, e jazyk sa stva neudratenm

a kodlivm pre loveka.

Slov predchdzajceho a tohto vera sa navzjom

dopaj. Spolone vyjadruj nielen t mylienku, e

jedna prina neme vytvra rzne alebo protikladn

javy, ale aj skutonos, e z jednej priny neme

pochdza jej nevlastn jav. V svislosti s jazykom

a lovekom, ktor ho ovlda, to znamen, e lovek,

ktor hovor raz dobro a inokedy zlo, je v zvrtenom

a nenormlnom stave, a zrove, e ke hovor zlo,

neme by dobr.

Beda Ctihodn vid v slovch tohto vera hlb

duchovn vznam. Vo vinii vid symbol boskej lsky

205

, ., I., cit. dielo, s. 217.

77

a vo figovnku ospravedlovanie a zatajovanie svojich

hriechov206

. Obraz figovnka je prevzat z rozprvania

Svtho Psma o Adamovi a Eve, ktor figovmi listami

zakrvali svoju hanbu, do ktorej padli kvli hriechu.

V tomto zmysle je slov apotola Jakuba potrebn

chpa tak, e pri ospravedlovan svojich hriechov bez

poknia sa v loveku nikdy neme zrodi naozajstn a

bosk lska.

Oslovenie bratia moji, pouit v tomto veri,

neznamen, e apotol Jakub zana re na nejak in

tmu. Uvedenm oslovenm iba optovne sstredil

pozornos itateov listu na svoje slov v zvere

rozprvania o hriechoch pchanch prostrednctvom

jazyka. Podobne kon aj na inch miestach listu207

.

Forma tohto vera je takmer plne zhodn s formou

predchdzajceho vera. Posledn veta sa odliuje iba

tm, e namiesto veobecnch prvlastkov sladk

a hork sa tu hovor konkrtne o slanej a sladkej

vode. Sved to o tom, e tento ver iba rozvja

a zavruje mylienku predchdzajceho vera, ako aj

celej asti listu o jazyku. Mylienka o neprirodzenosti

sprvania sa jazyka, ktor dobrore aj preklna, bola

v tomto veri doplnen a povedan veobecnejie

a silnejie208

.

206

Beda Venerabilis. In: Migne col. 700. 207

Pozri Jak 1, 16 a . 208

, ., I., cit. dielo, s. 219.