17časopis pre environmentálnu výchovu a �lozo�u V I I . R O Č N Í K

2 0 1 0

*Obnova mokradí na Východoslovenskej nížine 7

*Najväčšie povodne nás ešte len čakajú 10

*Lužné lesy na Slovensku 16

*Oživenie „Starého Hornádu“ 24

*Terénne ekocentrum SOSNA 29

17_2010

2

17_2010

ú v o d n í k . . . . . . . . . . . 2

s p r á v y . . . . . . . . . . . . 3• DeňDunaja2009a Dunajský

majsterumenia . . . . . . . . . . . . . 4

p r e d s t a v u j e m e . p r o j e k t y . 5• Riekya slová . . . . . . . . . . . . . . . 5• Obnovamokradína Východo­

slovenskejnížine . . . . . . . . . . . . 7• Ekologickáobnovaúdolia

Olšavice . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

t é m a : . v o d a . a   k r a j i n a . . 1 0• Najväčšiepovodnenáseštelen

čakajú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10• ZnečisťovanieRužínskej

priehradyjeproblémomvšetkýchobcína jejprítokoch 14

• Lužnélesyna Slovensku . . . . . 16• Vodav poľnohospodárskej

krajine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19• Vodaa mesto . . . . . . . . . . . . . 20

n á m e t y . a   i n š p i r á c i e . . . 2 2• Ochranamokradív okolí

Zvolena . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22• Oživenie„StaréhoHornádu“ . . 24

p u b l i k á c i e . a   š k o l e n i a . . 2 6

r o z h o v o r y . a   n á z o r y . . . 2 7• ZáchranastaréhoHornádu

aleboAktivistaakoohrozenýdruh? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27

a l t e r n a t í v y . . . . . . . . 2 9• TerénneekocentrumSOSNA . 29

f o t o r e p o r t . . . . . . . . 3 1• MedzibodrožieKrajinamedzi

riekami . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

f o t o t i t u l k a K A N á L p R iL E L E S i f o t o S O S N A

Hľadanie krajiny

Veľkéa známegalériesúvždyplnéturistova návštevníkov .Každýtuhľadániečoiné–niektotúžipo „spoločnej“fotografiis obrazomMonaLisa,niektosichcepozrieťslávneobrazy,abysamoholvytiahnuťpredznámy­mi,niektorísútampracovne,niektorísanudiaa niektoríúprimnea mlčkyobdivujúdielamajstrov .

Javäčšinouhľadámobrazybarokovýcha romantickýchkrajinárskychmaliarov .Hľadámobrazykrajiny,akúužasiv skutočnostiu násnenájdem,obrazypôvodnejkrajiny .Hodinystojímpredprácamibarokovýcha roman­tickýchkrajinkárov,ktorísasnažiliuchopiťa namaľovaťkrajinutakú,akouv skutočnostinaozajbola .Stojíma hľadímna prácestarýchmajstrov,ktoríhľadalia snažilisavyjadriťestetickúkrásua harmóniuprostredia,ktorésarozprestieraloza mestskýmihradbami .Snažímsavidieťstarékrajinyichočami,fascinovanýmikrásou,dynamikoua nespútanousiloupríro­dy .Na obrazochholandskýcha anglickýchmajstrovvidímdivokériekya horsképotoky,strméštítyhôr,skaly,prastaréstromy,nekonečnélesy…Na obrazochmaliarovz Karpatskejkotlinyhľadámkoscov,ktorísasmäd­nískláňajúk prameňuna krajilesa,odrazmesiacana hladinerybníkov,pastierovnapájajúcichsvojestádaa rannéhmlynadriečnymizákrutami .

Totojekrajina,akátubolapredtým,nežvšadepreniklidrevorubači,baníci,kombajnisti,staviteliamiest,ciest, priehrada lepšíchzajtrajškov .Tíukradlikrajinetvár,alečojehoršie,ajdušu .Do hôrsazahryzlibanea kameňolomy,lesyzačalirednúť,poliasapremenilina továrnena obilie,krajinupretkalices­tya diaľnice,riekybolinarovnané,prehradenéa uväznenédo umelýchkorýt .Maléjazierka,močiarea mŕtveramenáriekvysušilia rozorali .

Neskôrsabanezačalizatvárať,holorubysaobmedzili,poliaa pasienkyčastozarástliburinou,a riekysiopäťzačalihľadaťsvojeprirodzenékorytá .Táideálna,arkádskakrajina,távšakužtakmerzanikla .Krajinasastalanevyváženou,nestabilnoua častoajškaredou .

Najviacna todoplatililesya rieky,potoky,jazierkaa rybníčky .Vodaz krajinyzmizla,zmizlinekonečnélužnélesy,močiarea vodyMedzibodro­žia,poipliaa Žitnéhoostrova,zmizlidedinskérybníčky,močidlákonope,meandrujúceriekya potoky .A tátovodanámchýba–nielenfyzicky,aleajduševne .Jedobreznáme,žecharakterprostredia–a tedaajokolitejkrajiny–formujecharaktera psychikuľudí .

Hovorísa,žedobajerýchla,každýchcevšetkoihneď .pretosiľudiavšetkofotiaa filmujú,abysa„nezdržiavali“pomalýmvnímaním .Jasivšakvždyspomeniemna slovásvojhobývaléhokolegu,ktorímiopisovalsvojhootca,horolezca,ktorýsinosilsoseboumaliarskenáčinie .Na vrcholehorysirozložilnáčinie,pomalyvstrebávalokolitúkrajinua potomjunamaľoval .

Skústetoniekedy,nájditesisvojuideálnukrajinua namaľujtesiju .A po­tomurobteniečopreto,abyostalaajnaďalejtakou,akústejuvideliprimaľovaní .

Štefan Szabó

ú v o d n í k

o b s a h

Krajina okolo nás.

Dotýka sa nás svojimi tvarmi, vôňami, zvukmi.

A my sa dotýkame krajiny.

Oči nám kĺžu od jasného horizontu s tmavozele-

nými horami,

rozoznávajú jednotlivé stromy, strechy domov,

dotýkajú sa farebných línií polí, medzí,

ochladzujú sa pohľadom na striebristé potoky.

Ale krajina sa nás dotýka

aj svojou históriou a tradíciami,

ktoré vidíme na každom kroku.

Krajina okolo nás. A krajina v nás.

Poďme sa spolu poprechádzať.

Poďme sa dotknúť krajiny všetkými zmyslami.

Poďme krok za krokom objavovať všetko, čo

nám krajina ponúka

a nájsť to, čo ponúkame my jej.

Poďme spolu počúvať, ako krajine bije srdce.

Silvia Szabóová

17_2010 17_2010

3

Krajina, kde ľudia žijú radi

V jeden studený októbrový deň sa v Palíne stretli deti a učitelia z dvoch základných škôl: ZŠ Palín a ZŠ Pavlovce nad uhom. Zúčast­nili sa školenia, ktoré bolo trošku netradičné – nielen informáciami, ale aj hrami, pripravenými pra­covnými listami, rozprávaním, kreslením, premietaním. a téma? krajina, kde žijem rád.

Čomládežníckeskupinyčakápočasroka?Zaujímaváa náročnápráca,pomocouktorej svojkraj,obec,miesto,kdežijú,zažijúa spoznajútroškuinak .

Skupinypodvedenímpedagógovbudúmapovaťterénnielenv okolísvojejobcea v obcisamotnej,aleajv širšomúzemíkraja .Vyberúsado terénuna prechádzky,výlety,expedíciea budúzazanamenávať,dokumentovaťto,čospoznajúa zažijú .

Výsledkomichprácebudúšpeciálnevytvorenémapyúzemia,na ktorýchbudúvyznačenémiesta,ktorésadeťompáčia,ktorésúniečimšpeci­fické,kdesadetidobrecítia,miesta,kuktorýmsaviažunejaképríbehy .Zároveňdo mápbudúdetizazna­menávaťmiesta,ktorésúškaredé,zničené,ktorébynavrhlizmeniť,oživiť,skrášliť .pretosmeichnazvaliajmapamišťastiaa smútku .

Technikatvorbymápbudezávisieťod samotnejskupiny .Môžutobyťveľkoplošnémaľovanémapy,ktorébudúvystavenéna školskejstene,modelykrajinyz recyklovanéhomateriálu,mapyvytvorenétechni­koukoláže,textilnémapy…Fantáziia technikesamedzenekladú .Mapybudúdoplnenéfotografiami,ilu­strovanékresbami,slovnýmpopi­som,úvahami,esejami,zapísanímpríbehu,mýtu,ktorýsak miestuviaže,zápiskamimiestnychrozprá­vok,poviera návrhmiakojemožnénepriaznivúsituáciuzlepšiťa akoonimôžuk zlepšeniuprispieť .

Súčasťouprojektujeajprácana propagáciivýsledkov,prezento­vaniena školách,obciach,v regióneformouputovnejvýstavy,ktorábudepropagovaťajpotrebua užitočnosťdobrovoľníctva,organizovaniekam­paní,tvorbapropagačnýchmateri­álovo územízosúčasnostia histórie .

programKrajina,kdežijemrádsmezačalina dvochškoláchz územia,ktoréo toprejavilizáujem .Dúfa­me,ževýsledky,priebehprojektua odozvyod ľudíbudútaké,žesapridajúajďalšieškolyz regiónu .Dveresúotvorené,Krajina,kdeľudiažijúradi,čaká .

Viacinformácií:www.laborecuh.sk

Silvia Szabóová, občianske združenie SOSNAsilvia.sosna@gmail.com

Voda – učme sa jej rozumieť

Základnýmcieľomprojektu„Voda–učmesajejrozumieť“jezapojeniemladýchľudído monitoringuživotné­hoprostrediav ichbezprostrednomokolís dôrazomna ochranuvodnýchtokova vodnýchzdrojovv krajine .Do projektubudezaradených15pri­hlásenýchmonitorovacíchskupínzozákladnýcha strednýchškôl,resp .inýchneformálnychskupín .

Tietoskupinybymalibyťspôsobilémin .v rokoch2010–2012realizo­vaťpraktickýmonitoringživotnéhoprostrediazameranýna:

Monitoringvodnýchtokovz hľadiskakvalitypovrchovýchútvarovvôd,a tov súladesozákonomNRSRč .364/2004Z .z .o vodách(tzv .vodnýzákon)a Rámcovejsmerniceo vo­dách .Študentibudúzisťovaťbodovéa plošnézdrojeznečisteniapovr­chovýchútvarovvôd:tečúcežumpy,nelegálnevýpustyz priemyselnýchpodnikov,únikylátokz tzv .pevnýchhnojísk,a pod .Zisteniabudúzasielaťv reálnomčaseOZTATRY,ktoréichbudepo spracovaníodovzdávaťpríslušnýmorgánomštátnejsprávyživotnéhoprostredia .

Monitoringnelegálnychskládokodpadov,a tov súladesozákonomNRSRč .223/2001Z .z .o odpa­doch .Zisteniabudúzasielaťv re­álnomčaseOZ TATRY,ktoréichbudepo spracovaníodovzdávaťpríslušnýmorgánomštátnejsprávyživotnéhoprostredia .

Monitoringzameranýna biodiverzitua jejochranu:monitoringbrehovýchporastov,inváznychdruhovrastlín,Trentovindex,monitoringzimného

pobytuvtáctvana veľkýchriekach,a pod .

K realizáciiaktivítdostanemoni­torovaciaskupinaod OZTATRYprenosnékompaktnélaboratóriumpreanalýzuvody(hodnotazariadeniacca330,00€),publikáciev hodnote30,00€,metodickémateriályprevýchovno–vzdelávaciua terénnučinnosť .

Každávybratámonitorovaciasku­pinajepovinnávyslaťna 1­dňovýseminár2pedagógovresp .vedúcichmonitorovacíchskupín .prijímanieregistračnýchformulárova motivač­nýchlistovdo projektu„Voda–učmesajejrozumieť,aktivita„Občianskymonitoringživotnéhoprostredia“,prebiehado 15 . 10 . 2009 .

Podklady k projektu je potrebné vyžiadať na elektronickej adrese oztatry@slovanet.sk

projektbolpodporenýMinisterstvomškolstvaSRv rámciENViROpRO­JEKTOV2009 .

Rudolf Pado, o. z. TATRY

s p r á v y

17_2010

4

17_2010s p r á v y

Jednouz väčšíchakcií,zameranýchna environmentálnuvýchovua vzde­lávaniebolaexkurziaprežiakovZá­kladnejškolyv Dulovciach,s ktoroumánašaorganizáciaveľmidobrúspoluprácu .V piatok26 .júnasmepre36detíod tretejažpo deviatutrieduzorganizovalipredprázdninovýpoznávacívýletdo územiaDunaj­skýchluhov .Detimalispolusosvoji­miučiteľkamimožnosťprezrieťsina­živokrásyprírodyv bezprostrednejblízkostiriekyDunaj .počasexkurzie,sprevádzanejodbornýmvýkladomRNDr . TomášaKušíkanavštívililužnýles,kdemalipríležitosťstretnúťsapriamos jehoobyvateľmia obdivo­vaťhustýlesa krásnerozkvitnutélúky .Nezabudnuteľnýmzážitkomboloajpozorovanievodnéhovtáctvaa sledovanieplazovi obojživelníkov,prektoréjetátozelenáa mokrádivočinanenahraditeľnýmdomovom .Exkurzieprežiakova študentovzoškôlceléhoregiónupodunajskaorganizujemepravidelne .V spolu­práciz prírodovedcamia odborníkmina ochranuprírody,môžemezabez­pečiťniekoľkohodinovéaleajviac­dennépoznávacievýlety,spojenéajs plavboupo Dunajskýchramenách,na ktorýchmôžumladíbádateliaobjavovaťkrásydivočiny .Druhouakciou,ktorámalasvojevyvrcholeniepočasDňaDunaja,bolamedzinárodnávýtvarnásúťažDunajskýmajsterumenia,ktorásakonalaužpo šiestykrát .Slovenskosana nejzapísaloveľmiúspešne,pretožev roku2008saeurópskymvíťazomstaliTomášSpustaa Martin

KratochvílzoZákladnejškolyv Ma­lackáchs dielom„Kačica“ .Súťažjeurčenápre2­3člennéskupinyžia­kov,ktoréspolusosvojímučiteľomv rámciprírodopisualebovýtvarnejvýchovyabsolvujúprechádzkudo okoliarieky,potokaaleboinejmokrade .počasvychádzkysado­zvedajúzaujímavostio životeokolovôda spoznávajúvýznammokradípreživotnéprostredie .Na miestepotomvytvoriamenšiealeboväčšieumeleckédielkaz prírodnéhoma­teriálu .Môžutobyťobrázkyz ka­mienkov,a kôry,modelyzvieratieka vtáčikov,čikúskakrajiny .Všetkojelenna fantáziisamotnýchmladýchtvorcov .Na koncijepotrebnévšetkydielkaodfotografovaťa prípadneajzobraťspäťdo školy,aksadá .poslúžiaakozákladprezaujímavúvýstavku .Súťažnéfotografiesapo­sielajúorganizátorovisúťaže .Tentoroksmes ponukouoslovilitakmervšetkyslovenskéškoly,zúčastnilosaichsedems 18súťažnýmidiela­mi .Víťaznéprácevybralaodbornáporotaa počasDňaDunajaboliichautoriocenenísamotnýmministromživotnéhoprostrediapánomVilia­momTurským .Na prvommiestesaumiestnilodielo„Volavka“od auto­rovpatrikapoláka,SimonkyKurač­koveja Máriepastoríkovejz ekolo­goickéhokrúžkuZŠRohožníkpodvedenímpaniučiteľkyAnnyChvílo­vej .Jejzverencinámzaslalispolu6neuveriteľnýchsúťažnýchprác,pretobolonaozajťažkévyberať .Na dru­hommiestesaumiestniliTímeaKurucováa ĽubomíraRichnavská

zoZŠs MŠŠkolská,Margecanys dielom„Špirála“a na treťomJanaCinkaničováa RomanaMatuškovázoZŠa MŠpalín .Víťaznédružstvosana jeseňtohtorokatradičnezú­častnímedzinárodnéhokolasúťažev niektorejz podunajskýchkrajín .Súťažnépráceuverejňujemepreinšpiráciuďalšímmladýmumelcoma ichpedagógom .Realizáciavý­tvarnýchaktivítz prírodnýchmate­riálova navyšepriamov prírodnomprostredíjedokonalýmspojenímpoznávaniasozmyslovýmvnímaním .Detisavonkumôžutradičnýmspô­sobomnaučiťaleboupevniťsisvojevedomostio živočíchoch,rastlinácha ichprostredí .Tým,žepopritombudúzbieraťrôzneprírodninyakokamienky,hlinu,halúzky,steblá,su­chútrávu,listy,kvety,semenátráv,plodystromov,môžuichohmatať,vyskúšať,čosas nimidárobiť,čímsanepriamodozvediao ichvlast­nostiach .Do výrobypostavičiektakzapojasvojutvorivosť,šikovnosťa súťaživosťa podvedenímskúse­néhopedagóga,samôžudozvedieťniečonavyšeo tomkonkrétnomzvieratku,ktorévyrábajú .Samotnépoznávaniesatunemusískončiť .Keďichdielkazačnepostupnerozoberaťpočasie,môžupozorovať,čosas nimideje,ktorýmateriáljeodolnejšía ktorýrýchlejšiepodľahneprirodzenémurozkladu .

Mgr. Katarína Radvanská,linkesova@broz.skBROZ

Medzinárodná komisia pre ochranu rieky Dunaj so sídlom v Budapešti organizuje každoročne 29. júna Deň Dunaja, do ktorého sú zapojené všetky krajiny, cez ktoré preteká rieka Dunaj. V tento deň každá krajina organizuje viacero podujatí, ktorých hlavnou témou je rieka Dunaj. Sú to odborné konferencie, výstavy, stretnutia a akcie pre verejnosť. Nezabúda sa ani na deti a mládež, pre ktoré sú pravidelne pripravené zaujímavé exkurzie a súťaže. Tento rok sa na ich realizácii podieľalo aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie, ktoré prebralo túto štafetu od inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE.

Deň Dunaja 2009 a Dunajský majster umenia

17_2010 17_2010

5

V roku2008prebiehalvoZvoleneza­ujímavýprojekt„Hovoryo miestach

a časoch“ .ZdruženieSlatinkav spo­luprácisoZdruženímBorováhorapripravilicyklusstretnutímladýchľudís tými,ktorísipamätajúčasydávnejšieajmenejdávne .pamät­

níciprinášalifotografie,zápisky,alenajmäspomienkyna to,akosažilo

voZvolenev minulosti,akovyzeraloa menilosamesto .KeďžeZvolen

vznikolna sútokuriekHrona Slati­naa okremtohojemestoa okolieznámevývermiminerálnychvôd,

množstvospomienoksatýkalopráveich .Riekya pramene,ktorýchob­

rázkysúsúčasťoutohtočlánku,užvoZvolenev tomtostaveneuvidíte .

Vodaa ľudskácivilizáciaboliodjak­živapevnespäté .Nieinaktobolo

na Slovensku,kdemnohévýznamnémestásastáročiarozvíjalinajmä

vďakariekam:cestypopririekachajmožnosťprepravypo rieke,riekaakozdrojvodyajbariéraprotidobyvate­ľom .Ľudiasaučiližiťspolus vodou,

ktoráimnielenpomáhala,aleichdomovyajničila .

Dnessivoduv mestáchväčšinouneuvedomujeme .Dažďovávoda

rýchlozmiznev kanalizácii .Zregulo­vanériekyčastoaninevidíme,preto­

žetečúv rúrachpodzemou .Mŕtveramená,ktorésavždyna jarnapĺňali

vodouz topeniasnehu,súzasta­vanésupermarketmi .Na bývalýchnivách,kdesapredtýmrozlievala

jarnávoda,stojaceléštvrtedomov .Zdása,akobysina prirodzenérieky

niktonepamätal,hocinázvyštvrtíako„Rybáre“či„Dolevodie“dávajú

čositušiť…Riekysaalesem­tam,ajnapriekvšetkýmreguláciáma betó­novaniu,pripomenúa ľudiasú,zdá

sa,znovua znovuprekvapeníichsilou .

p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y

Rieky a slová

[ 1 ] „Ľudiaajmiestasamenia,niekedyk lepšiemu,inokedynie .Veľmiľahkosazabúda,a aknepoznámesúvislosti,častorobímechyby .Akviemeo chy­bách,ktorésauskutočnilipredrokmi,a to,akovplývalina ľudí,môžemesaimv budúcnostivyhnúť .Alebomôžemes údivompozorovať,akosachybyhistórieopakujúv posunečasu .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .

[ 2 , . 3 ] „Slatinameandrovalatak,žeobtekalapopodzámoka akojeFinkovmajer,taktadiaľtiekla .Železnicajupreťalaa za topotompreložiliSlatinu –preregulovalina ďalšiustranuažpopodcigáňov .“DanielLaunero meandrochSlatiny

Slová a pramene majú k sebe blízko. Slová aj pramene prúdia a zanechávajú po sebe stopy. Z prameňov čerpáme vodu, voda znamená život a o živote rozprávajú slová…

N E R E g u L O V A N ý H R O Nf o t o : a r c h í V a u t o r k a

R i E K A S L A T i N A p O D Z V O L E N S K ý M H R A D O Mf o t o : a r c h í V a u t o r k a

Rieky a slová

17_2010

6

17_2010p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y

[ 4 ] . „Obesaprirodzenekľukatiliv štrkovýchnáplaváchkotlinya pri­beraliajvodyriečkyNeresnice .DnessariekaHronpo reguláciiv roku1974spájasoSlatinoupodpustýmhradomna začiatkuprelomovejdolinySlatinya HronamedzibralamiVeľkejStrážea pustéhohradu .podobneprelomovýrázmáajdolinaNeresnice .RiečkaNeresnicasavlie­valado veľkéhomeandraSlatinypodmôťovskýmHrádkom .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .

[ 5 ] . „pristavbeobchvatovejcestydo BanskejBystricena územísídlis­kaZvolen–Západzanikolminerálnyprameňgustávka,akoajpodla­nickýmedokýš,zvanýakoLíviusovprameňna podlaniciach .priúpraveželezničnéhoprednádražiav 50 .rokochzanikolminerálnyprameňpodžidovskýmcintorínomi navŕtanýprameňpribytovkeipeľskýchtehelníoprotiZákladnejškolena Sokolskejulici .“ZdruženieSlatinkaa Združe­nieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .

Č L N K O V A N i E f o t o : a r c h í V a u t o r k a

p R A M E ň g u S T A V K Af o t o : a r c h í V a u t o r k a

[ 6 , . 7 ] . „prenáhodnéhonávštevníkaZvolenajeužna prvýpohľadviditeľ­nýZvolenskýzámoka mnohýmjeznámypustýhrad,nohistóriutvorianašeživoty,skutky,spomienky .To,akosavyrovnávames vonkajšímiudalosťami,akosasprávamevočisebenavzájom,aleajto,akosasprávamek mestu,v ktoromžijeme,akohopretváramea akodoňzasahujeme .“ZdruženieSlatin­kaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .

[ 8 ] . Mnohéz toho,čobolosamozrejmousúčasťouživotapredpárdesiatka­mirokovsiuždnesniktonepätá . Studnev minulostitaképotrebné,ktorébolina námestíeštev prvejpolovicistoročia,dneslennáhodouobjavujúarche­ológovia .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .

Martina Paulíková, združenie Slatinkaslatinka@changenet.sk

S ú Č A S N ý A   H i S T O R i C K ý Z V O L E Nf o t o : a r c h í V a u t o r k a

H i S T O R i C K ý Z V O L E Nf o t o : a r c h í V a u t o r k a

17_2010 17_2010

7

p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y

Obnova mokradí na Východoslovenskej nížineAko to bolo kedysi

Mokradetvorilikedysivýznamnýpodielv rozlohenížiny .Nienáhodousana tentotypprostrediaadaptova­loobrovskémnožstvodruhovživýchorganizmov .Širokériečiská,plytkébrehy,meandrea množstváramienboliv minulosticharakteristicképreväčšinunížinnýchriek .S týmsúviseločastéa pravidelnévylievaniesavôdz korýtužajprinieprílišvý­datnýchdažďoch .Tentovodnýrežimudržiavalstaréa ajpodnecovalvzniknovýchmokradísostojatoui pomalytečúcouvodou .Vovodnejploches rozlohou100m²savyskytujeviacdruhovakov inombiotoperovnakejveľkosti .S rozmachomľudskejpo­pulácienastalapotrebachrániťsvojesídlapredpovodňamia záplavami,ktoréovplyvňovaliživotyľudí .pretovybudovalikilometrehrádzía týmsvojproblémvyriešili,alezároveňobmedzilivodnýrežimmokradíokoloriečnychtokov .Ďalšínegatívnyvplyvmalonáslednéodvodňovanie .Výstavbouhustejsietemelioračnýcha odvodňovacíchkanálovsiľudiarozširovalisvojpriestorna hospo­dáreniea zabezpečovanieobživy .Častosatostávaloveľkoplošne,výstavbouceléhosystémuvodohos­podárskychdiela máloktomyslelna negatívnedôsledky,ktorétátočinnosťprinesie .

Ako reaguje krajina

úbytokmokradíspôsobilzmenšenieživotnéhopriestoruorganizmov .Ob­rovskápestrosťa rôznorodosťtypovpôvodnýchmokradíumožnilavývojmnohýchdruhovz ktorýchkaždýsaadaptovalna inýtypvodnéhoprostredia .Medzinajviacohrozenédruhypatriadnesprávetie,ktorésúvývojovozávisléna počiatočnéštádiummokradenapr .prudkouzáplavouodplavenéa následneobnaženéhlinitédná,bahnitébrehya podobne .Tiečasompostupneza­rastajúa vytvárajúprostredievhodnépreinýdruh .Každámokraďveľmirýchlostarnea novéuždnestakmervôbecnevznikajú .S týmsapríroda

vielenveľmiťažkovysporiadať .Jeopäťna ľuďoch,abysitentoproblémuvedomilia pokúšalisazvrátiťtentonegatívnystav .

Ako to chceme zlepšiť

Dnesužv mnohýchkrajináchrea­lizujúprojektyna obnovumokradí .Jednýmz málaprojektovrealizova­nýchna Slovenskuv rámciprogra­muEurópskejúnieLiFENATuRAje projekt s názvom: „Ochrana Chránených vtáčích území Senné a Medzibodrožie na Slo-vensku“ .Cieľomtohtoprojektujezlepšiťpotravnéa hniezdnemožnostivodnéhovtáctvaa tohlavneopra­vouvodohospodárskychobjektovpriNpRSenné­rybníky,obnovouexistujúcich,aleužzazemnenýchmokradía podporouvodnéhorežimuna lúkachv okolírybničnejsústavypriSennom .

podstatouprojektujezabrániťrých­lemuodtokuvodyz krajinyvybudo-vaním stavidiel na odvodňova-cích kanáloch čímsav určitejčastirokazabezpečiapriaznivépodmien­kyprezberpotravya hniezdenievodnéhovtáctva .Keďžesajednáo lokalitykdesafragmentymokradíeštesčastizachovali,prisprávnychopatreniachmôžubyťpríkladommanažmentua obnovymokradía ukážkoudruhovejpestrostirastlína živočíchov,ktorétietomokra­devyužívajú .pretotuvybudovalináučnýchodník,abyverejnosťmalamožnosťpresvedčiťsao významea funkciáchmokradí .

Nové rozlohou nie príliš veľké mokrade vybudovanéna miestachbývaléhokorytariečkyČiernaVodana lúkeOstrovík,využívajúopäťkŕdlevodnéhovtáctvaprisvojomjarnomsťahovanína oddycha zberpotra­vyakoajna hniezdeniea výchovumláďat .V roku2009tubolopo šies­tichrokochopäťzaznamenanéhniezdenieštyrochpárovšabliarokmodronohých(jedinéna Slovensku),dvanástichpárovcíbikovchochla­týcha mokradevyužívaliprezber

potravylyžičiarebiele,ktoréhniezdiana Senianskejrybničnejsústave .preopätovnerozvíjajúcisachovrýb,keďrybníkysúzväčšanapustenéhlbšouvodouv ktorejsalyžičiarnemô­žebrodiťa hľadaťpotravujetátomožnosťkľúčovápreudržaniejehohniezdnejpopuláciena lokalite,aleajna Slovensku .

Jepotrebné,abysaproblematikemokradívenovaločorazviacľudí,abychápaliichpodstatu,fungovaniea funkciev prírodea snažilisapomá­haťpriichochrane .Bezichpod­porya pomociniejemožnéaktívnechrániťposlednézvyškymokradía týmzabezpečiťnastálodomovpremnohédruhyrastlína živočíchov .

Ján Uhrín, SOS/BirdLife Slovensko

N A   p O Z N á V A C E J E x p E D í C i if o t o : a r c h í V a u t o r

V O L A V K A p u R p u R O V á ( L A T . A R D E A p u R p u R E A )f o t o : a r c h í V a u t o r

17_2010

8

17_2010

povodieriekyOlšavica,ktorápramenínadobcou,jetypickýmkarpatskýmflyšovýmúdolím .Flyšjecharakteristickýzníženouschopnos­ťouprijímaťväčšiemnožstvozrážok .To jehlavnýdôvod,prečosútietoúzemiaohrozenézvýšenouvodnouerózioua záplavami .

ZáplavysapostupnestaličastýmjavomajpreobecOlšavica .poško­dzovalidedinua spôsobovaliznačnéškodyna majetkuobyvateľov .Veľkéstarostirobiliajpoľnohospodárom,pretožeintenzívneobhospodarovanápoľnohospodárskapôda,najmäornápôdana strmýchsvahoch,bolaspla­vovanáa pôdatakbolaochudob­ňovanáo najbohatšiuvrstvu .Krajinazmenenánevhodnýmizásahmizostranyčlovekaužnevedelaničivézáplavyzmierniť .uprednostňovanímornejpôdy,odvodňovanímúzemiaa úbytkomlúksaznížilatakzvanáre­tenčnáschopnosťkrajiny(schopnosťkrajinyzadržaťvodu) .

Projekt na revitalizáciu územia a ochranu pred povodňami

DApHNE–inštitútaplikovanejekoló­giev spoluprácisoSprávouNárod­néhoparkuSlovenskýraj,obcouOlšavicaa s miestnympoľnohospo­dárskymdružstvomuskutočniliv tej­tolokaliteprojektekologickejobnovys cieľomznížiťeróziua zmierniťnásledkypovodní .Na uskutočnenieprojektuboladôležitápredovšetkýmpodporaobcea miestnychobyva­teľov .

Na začiatkuprojektusana lokaliteOlšavicazmapovalavegetáciaa pri­pravilsaplánobnovylúk .Vypracovalsahydrologickýmodela následnevodohospodárskiodborníciusku­točnilisériuštúdií .ukázalosa,žezatrávnenímornejpôdyjemožnézmierniťnásledkypovodnía radikál­neznížiťpôdnueróziuv hornejčastipovodiariekyOlšavica .

p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y

Ekologická obnova údolia OlšaviceOlšavica patrí k svojráznym

slovenským obciam východnej časti Levočských vrchov s bohatou tradíciou a históriou. Od jej vzniku

už uplynulo takmer 700 rokov. Novšie dejiny obce

sú poznamenané násilným združstevňovaním

a kolektivizáciou

v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pod

heslom vtedajšej doby sa začalo postupne meniť aj

tradičné hospodárenie. Mnohé lúky a pasienky

sa zmenili na ornú pôdu. Poľnohospodárska pôda

sa začala intenzívne obhospodarovať a to

aj na strmých svahoch. V minulosti vybudované

terasy v údolí, ktoré zmierňovali účinok silnejších

zrážok, boli v období socializmu takmer všetky

zarovnané. V polovici osemdesiatych rokov

20. storočia bol v údolí vybudovaný rozsiahly

odvodňovací systém. S T A V O L Š A V i C E p R E D E K O L O g i C K O u O B N O V O uf o t o : m i l a n b a r l o g

17_2010 17_2010

9

poľnohospodárskedružstvoOlša­vica­Brutovce,ktoréjeužívateľompoľnohospodárskejpôdyv povodíOlšavice,začaloeštepočasvý­skumnýchprácsozatrávňovanímornejpôdyv častiachkatastraa do koncaroku2002zatrávnili81hektárov .inštitútDApHNEnavrholna zatrávnenieďalších41hektárovv hornejčastipovodia,ktorábolakľúčovápreochranuobceprednásledkamipovodní .

po štúdiáchsazačalos realizácioukonkrétnychopatrení .Hlavnýmcieľomzatrávňovaniaboloobnoviťtravinnéekosystémyv údolíriekyOlšavicana vybranýchlokalitách,ktoréboliv tejdobevyužívanéakoornápôda .Lányoráčinbolirozčle­nenézatrávnenýmipásmi .Na vy­branýchplocháchobnovovanýchtrávnychporastovsaumiestnilosenopochádzajúcez pôvodnýchtráv­nychporastov .Jetoúčinnýspôsobakoobohatiťdruhovúpestrosťlúk .Zatrávnenímornejpôdysadosiahlozlepšenieschopnostikrajinyzachy­távaťa pomalyuvoľňovaťzrážky .Zatrávnenéplochysaužvyužívajúakolúky,ktorésarazalebodvakrátročnekosia,prípadnesamôžupre­pásaťhovädzímdobytkom .

pokračovalosavýsadboubreho­výchporastovokolotokov,sanácioustržívýsadbouvŕbovýchodrezkova výstavboupolyfunkčnejhrádzes vodozdržnoufunkciou .Okolotokov

sataktiežzaložiliprotieróznetráv­natépásy .potoknadnádržoubolpresmerovanýdo častipôvodnéhokoryta,ktorésazachovalopo jehoregulácii .Taktoobnovenýmeanderdosahujedĺžku100metrov,celkovobolrevitalizovanýtokv dĺžke350metrov .

uskutočnenéopatreniav obciOlša­vicazmiernilinásledkypovodní .Bolirealizovanéna základeštúdiivypra­covanýchpretútokonkrétnuoblasť .

Hlavnézásadyz uskutočnenéhoprojektusúvšakaplikovateľnéprepodobnéoblastiajinde .Okremreali­zovanýchzmienv krajinejepotrebnástálastarostlivosťo cesty,priepustya priekopypriamov obci .

problémochranypredpovodňami jevšakpotrebnévnímaťzoširšiehopohľadu .Ochranapredpovodňamina územíKarpátvyžadujekomplexnýprístup,v rámciktoréhojemožnézáplavydo istejmieryovplyvniť .Takýmitoopatreniamimôžebyťnapríkladzníženieodlesňovania,systematickáochranamokradíaleboobnovatravinnýchbiotopov .

Martina Badidová, Institut aplikovanej ekologie DAPHNEbadidova@daphne.sk

p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y

S T A V O L Š A V i C E p R E D E K O L O g i C K O u O B N O V O uf o t o : m i l a n b a r l o g

S T A V O L Š A V i C E p O   E K O L O g i C K E J O B N O V Ef o t o : m i l a n b a r l o g

17_2010

10

17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Najväčšie povodne nás ešte len čakajú

Tehdy však, dokud byla ještě neporušena, byly její hory

vysoké kopce hlíny, měly roviny, které nyní se nazývají

kamenité, plny tučné prsti, i měla na horách mnoho

lesů, po nichž jsou ještě nyní patrné stopy; kdežto

totiž některé z hor chovají nyní jen potravu pro včely,

byla dříve ze stromů tam nakácených tesána břevna na vazby největších staveb a není tomu příliš dávno,

co ty vazby, ještě držely. Mnoho tam bylo ušlechtilých

vysokých stromů a půda poskytovala nezměrné pastvy dobytku. Také byla rok co rok

napájená vodou z Diových dešťů, které neztrácela jako nyní, kdy voda stéká z holé země do moře, nýbrž majíc

hojně prsti, přijímala vypitou vodu do ní, uchovávala ji

pod vrchní hlinitou vrstvou a vypouštěla pak z výšin

do údolí; tak vytvářela na všech místech bohaté

zdroje studánek a řek, po nichž ještě i nyní zbývají posvátné stopy u dřívějších

pramenů, svědčící, že pravda jest co se nyní vypravuje.

Platón: Kritias, Oikoymenh, Praha (preložil František

Novotný), 111: c, d

Na Slovensku vládne na tému lesov niekoľko mýtov. Najúspešnejšími sú mýty o Slovensku ako krajine lesov, o nesmiernej rozlohe chránených lesov, ale i o neškodnosti holorubov a zanedbateľnom vplyve lesov na po-vodne či sucho v krajine.

Trocha histórie

Lesysúna Zemiuž350miliónovrokov .Za totoobdobiemuseliprežiťdrastickézmenyteplôt,kolísanievlhkostí,dopadymeteoritovi zmenymagnetickéhopoľaZeme .Vznikalia zanikalinovérastlinnéa živočíšnedruhy .Tvorilisaväzbymedziúčast­níkmitohotoprocesua vznikaliprvéekologické„korporácie“ .Tentovývojbolpostupnedigitálnezapisovanýdo pamäte,ktorúmákaždáživábytosť–reťazecDNA .Les,zložitýadaptívnysystém,ktorýjeschopnýudržiavaťsvojstavv rovnováhe –ho­meostáze,a prispôsobovaťsaokoliua zároveňsitotookolieprispôso­bovať,bolna svete .Zázračnýmšé­mom,ktorýtoho„golema“oživoval,bolavoda .Lessatedamusel,a ajtodokázal,naučiťs ňouhospodá­riť .Takýto les nazývame lesom prirodzeným.

Niekoľko čísel

Celkovározlohalesovna Slovenskujeokolo20 000km2 .prirozlohenášhoštátu49 035km2toznamenápribližne41%územia .Ministerstvopôdohospodárstvadelítietolesyna lesyhospodárske(67%),ochran­néa lesyosobitnéhourčenia(33%) .Ministerstvoživotnéhoprostrediadelílesyna lesys piatimistupňamiochrany,pričomv piatomstupniochranyje2,3%územia,v štvrtomstupni33%,v treťom22%,v dru­hom22%a v prvom33% .Tietodeleniasúnavzájomnekompatibilnéa súzdrojommnohýchkompetenč­nýchsporov .

pôdohospodárskaklasifikácia,ajde­lenieúzemiapodľazákonao ochraneprírodypritomumožňujezasahovaťdo lesovna celomúzemíSlovenska .Spomínanérozdeleniadefinujúv praxistupeňobtiažnosti,ktorýjenutnéprekonaťna to,abyv danomlesnomekosystémemoholvlastníkpodľasvojichpožiadaviekzasaho­vať .Taknapríkladv hospodárskychlesochalebov prvomstupniochranyúzemiajetoveľmibenevolentnýlesnýhospodárskyplán,v piatom,najvyššomstupniochrany,napríklad

kr

es

ba

: f

ed

or

Vic

o

17_2010 17_2010

11

o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

v národnejprírodnejrezervácii,simajiteľmusívybaviťvýnimkus odô­vodnenímakotourobiliŠtátnelesyTANAppriplánovanícelkovejvýškyťažbyv tatranskýchrezerváciách:„… Za účelomzvýšeniaekologickejstabilityporastovjenutnétietopo­rastyneustálevychovávaťa obnovo­vať…“V menevýchovytaktopadloza obeťeštepredkalamitouv roku2004v rezerváciáchs najvyššímstupňomochranyvyše100 000m3stromov .Štandardomsastalaholo­rubnáťažbanielenv srdcinárodnýchparkov(NApANT),aledokoncaajv ochrannýchpásmachvodnýchzdrojov(Národnýparkpoloniny)!

prirodzenélesnéekosystémysútakýmtospôsobomajv chránenýchúzemiachdegradovanéna menežo­vanéskupinystromovsovšetkýmidôsledkami,ktorétakátopremenaprináša .Totojepotrebnémaťna pa­mätiakbudemehovoriťo lesocha lesnatostiSlovenska .Jetotižvšeobecnýmzvykomnerozlišovaťsedemročnúumelúsmrekovúmono­kultúrus dvestoročnýmprirodzenýmjedľovobukovýmlesom!úradnesúobidvatietoporastylesom .Vzťahomk vodesaalevýznamnelíšia .

Ako to funguje

Alfoua omegouprizadržiavanízrážokjekvalitalesaakozložitéhosystému,nierozloha,ktorúpokrývajústromy .Stromytotižpredstavujúsícenajviditeľnejšiu,alepredsalenveľmimalúčasťtohotosystému .V rov­nakýchfyzikálnychpodmienkachpreodtok,vplyvlesana tentoodtokzávisína druhovejskladbe,štruktúre,vekulesnýchporastov,prirodzenostiekosystémua mnohýchďalšíchpa­rametroch .Lesnatosťpovodianámnehovorítakmerničo hydrickýchvlastnostiachlesa .

povodnemôžuvznikaťpôsobe­nímdlhotrvajúcichdažďovaleboprívalovýchzrážokv malýchaleborozľahlýchpovodiach .Vovšetkýchprípadochjelesv našichpodmien­kachnajprirodzenejšímprostriedkomna zadržanievody .

Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho as-poň minimalizovať. A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachy-

tí smreková alebo buková hospodár-ska monokultúra, 5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach. 1 mm zrá-žok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúr-nych hospodárskych lesoch, okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premie-šaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva les-ná pôda. 5 mm pod holorubom a až 50 mm pod tristoročnou jedľovou bučinou.

Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikál-nou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenážne „potrubia“, ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stro-mov a ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým „kvalitnejšie“, hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu – od 10 mm na holoru-be až po 80 mm v starej, tristoročnej jedľobučine.

Je zrejmé, že najdôležitejším prvkom zadržiavania zrážky je pôda. A tu pri-chádza k slovu problém holorubov.

Holoruby

V literatúreexistujemnožstvomeranív lesochod Spojenýchštátov,cezČechya Moravuažpo ukrajinua Rusko,ktorédokazujúzníženúakumulačnúschopnosťholorubnevyrúbanýchlesov .

Tietorozdielysúdanépredovšetkýmzmenamifyzikálnychvlastnostípôdypo holorube,keďdochádzak „steri­lizácii“pôdyzvýšenouteplotouspô­sobenoupriamymslnečnýmsvitomv letnýchdňoch .Zníženieakumu­lačnýchschopnostípôdyjepodľameraníprof . úlehluažšesťnásobnáa jepraktickytrvalá .podľarôznychzdrojovsapôdaregenerujea k svo­jimpôvodnýmvlastnostiamvraciaažpo vyše1 500rokochod vyko­naniaholorubu .Druhýmdôležitýmfaktoromjepostupnézasypávaniedrenážnychotvorova ichneobnovo­vaniepretožena holorubechýbajústaréstromy .

Takžeakna miesteholorubnevyrú­banéholesaza nejakýčasvyrastústromy,zadržiavanievodytakýmtolesomsaužveľminezlepší .Hovorí­mepreto,žeprianalýzehydrickýchvlastnostílesajeveľmidôležitépoznaťjehohistóriu .

Entropia

podceňovanieprirodzenéholesajespôsobenéjehozamieňaníms obyčajnýmfyzikálnymsystémom .prirodzenýlesakokaždýživýsystémsavýraznelíšiod neživýchsystémovfyzikálnouveličinou,ktorásavoláentropia .Tájedefinovanárôzne,trebársakomieraneusporiadanosti

T A K T O V Y Z E R A L i L E S Y V   p O V O D í H O R S K E JR i E Č K Y Ľ u T i N K A V   R O K u 1 9 4 9f o t o : a r c h í V a u t o r

V   R O K u 1 9 9 2 S ú u Ž V i D i T E Ľ N é L E S N í C K E Z á S A ­H Y V   p O D O B E R O Z S i A H L Y C H H O L O R u B O Vf o t o : a r c h í V a u t o r

17_2010

12

17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

molekúlv systémealeboprevrátenáhodnotak informačnejhodnotesys­tému .Dôležitéje,žepodľadruhéhotermodynamickéhozákonajeentro­piav uzavretomsystémekonštantnáalebovzrastá .Nikdynemôžeklesať .Znamenáto,žeuzavretéfyzikálneštruktúrysav svojejpodstatezjed­nodušujú,vyhladzujú .Takakohradz pieskupostavenýna brehumora,pomalymizneobmývanývlnamiažjez nehohladká,piesočnápláž .

Ale živé systémy, a teda aj les, sú systémami otvorenými, živenými slnečnou energiou. Entropiav nichklesá,štruktúrysastávajústálezložitejšiea informačnáhodnotasystémovvzrastá .Jetoakokebysteprišliránona našupiesočnúpláža odrazutamstálveľkýhradz piesku .TojeŽivot .

V našomprípadetospôsobujeveľmizaujímavúvec .Lesnéštruktúry,akoživézložitéotvorenésystémysastá­vajústálezložitejšími,stáleštruktu­rovanejšími .Fyzikálnezväčšujúsvojpovrch,svojurozmanitosť .A týmsiajneustálezväčšujúschopnosťzadr­žiavaťvodu .Akosimimochodom .

Korytáhorskýchriečoksúpostupnepokrývanébylinami,machom,starémŕtvestromyhubamia lišajníkmi,do potokovpadajúkmenea vytvára­júmalénádržky .Tovšetkov réžiiprí­rody,bezľudskéhozásahu .Entropiaklesáa niejenutnájedinákorunazoštátnehorozpočtuna zahrádzaniebystrín .

Akbysmepostriekalikorytohorskejriečkypesticídmia zabiliv ňomživot,nastalbyopačnýproces,entropiazačnestúpať,korytosazačneeró­ziouvyhladzovať,vzniknekanál,sys­témsapremenína neživý .prestanezadržiavaťvodu .

Neviditeľná ruka trhu Prírody

počas350miliónovrokovdlhejexistencielesabolijehojednotlivéprvkypodrobovanétlakomokolia,prežívalilentie,ktorépodmienkamokoliavyhovovalialeboktorésipodmienkyokoliavedeliprispôsobiť .ichvlastnostisaneustálezapisovalido pamätiDNA .Neviditeľnárukatrhukonzervatívnejprírodytakvybe­ralaa vyberánajvhodnejšiekolieskado hodinovéhostrojčeka,ktorýsipamätá,akomábyťposkladaný

(stáleináč)a akomáfungovať(stálelepšie) .A mymámena výber .Cen­trálneriadiťzložitýsystém,ktoréhoprincípyfungovaniaďalekopresa­hujúnašusúčasnúúroveňpoznaniaalebonechaťvoľnebežaťtentodobrevyladenýstroj .Alebojemožnénájsťkompromis .

V oblastiach,kdesana Slovenskurodívoda,v záverochhorskýchdolín,v prameništnýchoblastiachmôžemenechaťčasťlesovnapospasevolúcii .Nechsitamprírodaznižujeentro­piu,zvyšujeakumulačnúschopnosťúzemia,reagujena zníženéi zvýšenéteplotya zrážky .Nechtamhrásvojuhruneviditeľnárukaprírody .TotoúzemienepresahujesvojourozlohoudvepercentározlohySlovenska .Na 98percentáchúzemiasimôžemehospodáriťpodľasvojhosvedomiaa vedeckýchznalostí .

Ekologický marxizmus a propaganda

Vierav schopnosticentrálnehoriade­niajev našejspoločnostihlbokozakorenená .Ekologickýmarxizmushlásajúcimožnostitechnickýchná­pravchýb,ktorýchsadopustiliminu­légeneráciena lesochv podobnomsvätomnadšení,akokeďboľševicidobýjaliZimnýpalác,jealerovnakoakoskutočnýmarxizmus,cestoudo pekla .Rovnakoakocentrálneplánovaniesocialistickejveľkovýrobyvedieajcentrálneplánovanieprírody

k nedostatku .A navyšeniesmetvorcovia,nemámeplánya skladynáhradnýchsúčiastok .

Dôvodyláskyk centralizmua eko­logicko­marxistickémuspoločnémuvlastneniua rozdeľovaniuprírody,súzrejmé .pohodlnýživotpoddážd­nikomdotácií .Dotáciena škodyspôsobenésuchom,keďnepršalo,a na povodňovéškody,keďnaopakpopršalo .

Aleexistujúajinévýhovorky .Odnieslavámvodadom?Ekolo­gickýmarxistamáhneďpo rukedôvodnedostatkufinanciína akésinešpecifikovanécentrálnepláno­vanéa budovanétechnickéúpravyv krajine .Aleboargumentujeglobál­nymotepľovaním,ktoréspôsobujevšeobecné,neurčitéľudstvovylu­čovanímskleníkovýchplynov .Jetoťažšieakosipriznať,ženašukrajinuzničilia ničiaveľmikonkrétniľudia,firmya vládycentrálneplánovanýmhospodárením .Centrálnyštátnysys­témmáalesilnúzbraň,mnohokrátv minulostioverenúpropagandu .

Sosvojimizákladnýmipiliermi–jednoduchosťou(jednoduché klamstvo vždy porazí zložitú pravdu –„…WWFhodnotínašelesyakotretienajlepšiev Európe…“),oslovovanímemócii(jednoduché posolstvo oslovujúce strach, závisť, úzkosť, „…zelenýTalibanživenýzápadnýmiimperialistickýmicentrálamivásvšetkýchpripravío prácu…“),oslovovanímpredsta­vivosti(dobre vymyslená meta-

p O   V Y R ú B A N í V E Ľ K E J Č A S T i p O V O D i A Ľ u T i N K Y O D   R O K u 2 0 0 5T A K M E R K A Ž D ý R O K V ä Č Š í J ú N O V ý D á Ž Ď S T R H á V A L E S N é A S F A L T O ­V é C E S T Y f o t o : a r c h í V a u t o r

17_2010 17_2010

13

o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

fora, ktorá sa stane rozšíreným sloganom –„…návratdo jaskýň…“)a opakovaním(repetitio mater studiorum –donekonečnaomie­ľanýobrazpubertálnychšialencov,ktorífajčiamarihuanu,zapaľujúautá,hádžudlažobnékockya ve­šajúsana mosty)sapoliticia štátniúradníciprostredníctvomskupínkontrolujúcichhromadnéoznamo­vacieprostriedkysnažiarozmazaťobrazkonkrétnychľudí,firiema vlád

ničiacichnašulesnúkrajinu .Abyeštedlhos výhovorkouglobálnychklimatickýchzmiena strašenímverejnostiekoteroristamimohliroz­deľovaťnezmyselnédotáciea plniťsikorupčnévreckáza udeľovanievýnimiekčizákazov .

Ekologickýmarxizmusnepotrebujeskutočnériešenia .Napriektomu,ženajväčšiepovodnenáseštelenčakajú .

S V E D K O M Z L E J F u N K C i E H O L O R u B O V p R i E x T R é M N Y C H Z R á Ž K A C HB O L A A J Č E S K á T E L E V í Z i A V   R O K u 2 0 0 5 . p O D K A Ž D ý M H O L O R u B ­N ý M p á S O M N A   Č E R g O V E S A M u S E L Š T á B B R O D i ť V   Z O S u N u T O MB A H N E f o t o : a r c h í V a u t o r

V L Č i A   – J E D i N á C E S T A A K O Z A B R á N i ť Z á p L A V á M V   p O D H O R S K ý C HO B L A S T i A C H S ú Z D R A V é A   p R i R O D Z E N é L E S Y . N A   O B R á Z K u J E p R V áS ú K R O M N á R E Z E R V á C i A V L Č i A V   p O V O D í Ľ u T i N K Y f o t o : a r c h í V a u t o r

Z tohoto poznania sa zrodila iniciatíva vytvárania siete súkromných rezervácií. Je to iniciatíva občanov, ktorí pochopili, že sa skončil čas prosenia štátu o zabezpečenie dôstojného života v našej krajine. Je to iniciatíva občanov, ktorí pochopili, že prišla doba, keď ich nádejou zostali len oni sami, normálni ľudia.

Ing. Juraj Lukáč, Lesoochranárske zoskupenie VLKjuro@osadne.sk

17_2010

14

17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Problém

Ružínskapriehradauždlhodobočelívážnemuproblému,ktorýmjeenormnéznečistenieodpadomprichádzajúcimz prítokovHornádua Hnilca .Dlhoročneneriešenápríčinaproblémovvyvrcholilav leteroku2008 „ekologickoukatastrofou“­obrovskámasaodpadu,zaplavilacelúhladinujednejvodnejnádr­že .Opakovanýprísunodpadovjeznačnýnajmäv čase„veľkýchvôd“,záplav,kedyrozvodnenéprítokypriberajúajodpadyz čiernychsklá­dokvytvorenýchna brehochtýchtotokov .

Doterazsaproblémunevenovalapo­zornosťkomplexne .Vždysariešillendôsledok–t . j .odstránenieodpaduz hladinypriehrady,čosivyžadujenemaléfinančnéprostriedky .Ob­čianskezdruženiepriateliaZeme –SpZv súladesosvojoufilozofiouodstraňovaťpríčinynienásledkyproblému,spustilov roku2008projekt,ktorýsavenujeodhaľovaniua odstraňovaniupríčinznečisťovaniaRužínskejpriehrady .

príčinujetrebahľadaťna príto­kochRužína,konkrétnena riekachHornáda Hnileca ajichprítokoch .Na brehochtýchtotokovsaneustálevytvárajúčierneskládky .Zamedziťichvytváraniujemožnélensystema­tickouprácouv obciacha osvetoumedziobčanmi .

Hlavnýmcieľomprojektuboloterén­nymvýskumomzmapovaťvýskytčiernychskládokv povodíRužínskejpriehrady,odhaliťhlavnézdrojeznečisťovaniapriehradya stanoviťkonkrétnekrokynápravytohtostavu .Tietoaktivitysivyžadujúprácudobrovoľníkov,ktorípomáhajúnajmäs terénnymvýskumom–t . j .s vy­hľadávaníma zmapovanímčiernychskládokv povodí .

Terénny výskum

S pomocoudobrovoľníkovna nie­koľkýchvíkendovýchakciáchaleajmnohýchjednodňových„výjaz­doch“smeprešlia zmapovalistavna riekeHornád–od Margecianažpo SpišskéBystréa riekeHnilec–od Jakloviecažpo obecHnilec .

Znečisťovanie Ružínskej priehrady je problémom všetkých obcí na jej prítokoch

V nádhernom prostredí východného Slovenska

neďaleko Košíc sa nachádza umelá vodná nádrž Ružín. Vznikla prehradením rieky

Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov

a hovorí sa o nej ako o najkrajšej vodnej ploche na Slovensku aj v strednej

Európe. Skladá sa zo sústavy dvoch nádrží, väčšej hornej

a vyrovnávacej.

H L A V N ý M C i E Ľ O M p R O J E K T u B O L O T E R é N N Y M V ý S K u M O M Z M A p O ­V A ť V ý S K Y T Č i E R N Y C H S K L á D O K V   p O V O D í R u Ž í N S K E J p R i E H R A D Y ,O D H A L i ť H L A V N é Z D R O J E Z N E Č i S ť O V A N i A f o t o : a r c h í V a u t o r o V

17_2010 17_2010

15

o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Súčasťoumonitoringuboldotaz­níkovýprieskum–medzichatármina Ružínea tiežmedziobyvateľmijednotlivýchnavštívenýchobcí .Zozačiatkusmesioverovalihypotézu,žepríčinouznečisťovaniajejedenveľkýzdroj–napr .staráskládka,ktorúvodaprizáplaváchvyplavuje .pravdasaaleukázalabyťiná .

Z dotazníkovéhoprieskumua miest­nejobhliadkyv chatovýchosadáchvyplynulo,žechatárinapriektomu,žeza odpadplatia,častokrátnema­júvytvorenépodmienkyna uloženieodpadudo kontajnerov,pretožetiechýbajú,alebosúpreplnenév dô­sledkumalejfrekvencievývozuod­padu .Chatárinosiaodpadsoseboualebohoodhodiak už preplnenémukontajneru .Samotníchatárivšakiniciovaliprvotnékrokyprezlepšeniestavua „nebudúsivyhadzovaťod­padpredvlastnýprah .“pretosmesazameralina inézdrojeznečistenia .

Takmerv každejobcibolinájde­néčierneskládky .Šloo rôzneveľkékopyodpadu .Niekdevia­ceromalých,niekdeajobrovsképriestranstvázavozenéodpadmi,ktorýsanápadnepodobalodpadu,ktorýzvážaobec,aleboodpaduz cintorínaaleboz výroby .Skládkyboliveľmičastoprávena brehochvodnýchtokovalebov ichtesnejblízkosti .Ľudiamaliuž„odjakživa“zvyknosiťk vodetrávualeborôznelístiečizvyškyzozáhrady .Tentozvykpretrval,nok trávesapridávajúajrôzneinédruhyodpadov,najmäplasty,veď„vodaodnesie“ .(pritomjezákonomzakázanéakýkoľvekodpad–ajbiologický,ukladaťlentakdo krajiny .)právepriveľkýchvodáchsútakétokopyodpadov–čierneskládkystrhnutédo tokova končiaažv Ružíne .

Prečo je to tak?

príčinouje hlavnezlenastavenýsystémodpadovéhohospodárstvav obci .Napríkladnevhodnáfrekven­ciazvozuodpadov,zlenastavenéplatbyza odpad,nedostupnosťkontajnerov,malékontajnery,ne­informovanosťobčanovatď .Tojestručnývýpočetproblémov,ktorévedúk vytváraniučiernychskládok .Vzhľadomk tomu,žeideo regións väčšímzastúpenímrómskehoobyvateľstva,jetrebapodotknúť,žečasťodpadovv Ružínepochádzaz rómskychosád,ktorésúsituovanév blízkostivodnéhotoku,kdenemajú

vytvorenépodmienkyanizáujemna legálnenakladanies odpadom­hlavnev dôsledkuchýbajúcichkon­tajnerov,chýbajúcejosvety,nepla­teniapoplatkovza odpad,rezignáciikompetentnýchsamospráva úradovriešiťtentoproblém .

Opäťjetovšakproblém,ktorýmusíriešiťsamotnáobec .Žesatodá,o tomsvedčínapr .obecRaslavi­ce,kdejedo separovanéhozberuodpaduzapojenáajrómskaosadaa Rómoviasisamikompostujúbioodpad .

Väčšinaobyvateľovdotknutýchobcíjepresvedčená,žepráveRómo­viasúhlavnýmiznečisťovateľmi .prieskumvšakukázal,ženerómskiobyvateliaobcímajúna znečisteníveľmičastooveľaväčšípodielakorómski .

EKO ďalej?

O výsledkochterénnehoprieskumusmeinformovalivšetkyobce,navrhlismeimmožnériešeniaa ponúklibezplatnúpomocpririešeníproblé­movs odpadmi .podrobnéinformá­ciemalimožnosťstarostoviadostaťajna seminári,ktorýbolvenovanýtomutoproblému .Do obcísmeobčanomrozoslaliletákya plagátyinformujúceo čiernychskládkach,ktoréznečisťujúRužín .Ažna malévýnimkyjespoluprácas týmitoobcami,žiaľveľmislabá .Ajúčasťna seminária spôsobkomunikáciestarostovsvedčío tom,ževäčšinaz nichvôbecnemázáujemaktívnetentoproblémriešiťa snažiasaza­tváraťočipredproblémamivovlast­nýchobciach .Spoliehajúsana kon­covéobce,ktorémusiakaždoročnevynakladaťprostriedkyna vyčistenieRužína,pretožepriehradajev ichkatastri .pretobymalaštátnasprávaa kontrolnéorgányprimäťobcezme­niťtentostav .

Mysmev spoluprácis aktivistamipodalipodnetyna kontrolyv obciachs najväčšímiskládkami .Časťz nichužboloriešených,boliuloženénápravnéopatrenia .Zatiaľsaaleajkontrolnéorgánysnažiariešiťtentoproblémčonajmiernejšie,beztrestovktorébyajignorantskýcha nezodpovednýchstarostovdonútiliriešiťsvojeodpadovéhospodárstvov súladesozákonom .Vzhľadomk tomu,žesituáciasaopakuje,bu­demepodnetypodávaťajnaďalej .

A čo školy?

Významnúúlohupririešeníčiernychskládoka v konečnomdôsledkuajv samotnomznečisťovaníRužínamôžuzohraťškoly .Osvedčilosavytvoreniežiackych„ekohliadok“,ktoréhliadkujúvosvojejobci,zaznamenávajúvznikskládok,aleajpátrajúpo páchateľocha obozna­mujústarostua občanovsosvojimizisteniami .prostredníctvomžiakovsadáv obciurobiťvýbornáosvetapreobčanov .Ajv tomtojevšakdôležité,abypriaktivitáchškolaspo­lupracovalas vedenímobce .V tomtoponúkameajnašuodbornúpomoca informačnémateriályprizavedeníekohliadoka osvetymedziobčanmi .

Katarína Vrábľová, Martin Valento-vič, Priatelia Zeme – SPZvalentovic@priateliazeme.sk

T A K M E R V   K A Ž D E J O B C i B O L i N á J D E N é Č i E R N ES K L á D K Y . Š L O O   R ô Z N E V E Ľ K é K O p Y O D p A D uf o t o : a r c h í V a u t o r o V

V ý Z N A M N ú ú L O H u p R i R i E Š E N í Č i E R N Y C HS K L á D O K A   V   K O N E Č N O M D ô S L E D K u A J V   S A ­M O T N O M Z N E Č i S ť O V A N í R u Ž í N A M ô Ž u Z O H R A ťŠ K O L Y . O S V E D Č i L O S A V Y T V O R E N i E Ž i A C K Y C H„ E K O H L i A D O K “ f o t o : a r c h í V a u t o r o V

17_2010

16

17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Lužnélesysadeliana viactypov,najvýznamnejšiejevšakčleneniena takzvanýmäkkýa tvrdýluh .Mäkké luhy,inaknazývanéajvŕbo­vo­topoľovénížinnélužnélesypatriak tým,ktoréležiapriamona brehuriekya súpravidelneajniekoľkokrátročnezaplavené .Rastútutypickéstromy–topoľbiely,topoľčierny,topoľsivý,vŕbakrehká,vŕbabiela,vŕbatrojtyčinkováa vŕbapurpuro­vá .Drevotýchtostromovjeveľmimäkké,odtiaľpochádzaichnázovmäkkéluhy .Krovinyzastupujesvíbkrvavý,bazačierna,chmeľobyčajnýa iné .V bylinnompodrastedominuje

žihľavadvojdomá,ostružinaožinová,mätavodnáa ďalšie .

Tvrdé luhysúbotanikmioznačova­néakodubovo­brestovo­jaseňovélužnélesya súviazanéna such­šie polohy, kdeichmenejčastozasahujúperiodickézáplavy .Stro­movéposchodiereprezentujejaseňúzkolistý,bresthrabolistý,čremchastrapcovitá,brestväz),dubletný,jaseňštíhlya javorpoľný,čiževšetkostromys tvrdýma kvalitnýmdre­vom .Medzikrovinaminájdemesvíbkrvavý,vtáčízobobyčajný,bršleneurópsky,kalinuobyčajnúa iné .

Lužné lesy na Slovensku

Lužné lesy sú veľmi zaujímavým lesným

biotopom, ktorý na Slovensku nájdeme len v okolí väčších

nížinných riek. Hlavnou podmienkou ich existencie sú

pravidelné záplavy a vyššia hladina podzemnej vody.

Záplavy lužným lesom prinášajú životodarnú vodu a s ňou množstvo potrebných

živín. Preto vyzerajú lužné lesy v lete často ako

nepreniknuteľná džungľa zelene. Táto divočina je

krásna najmä na jar. Pred tým, ako sa celkom rozvinie

lístie na stromoch, je zem posiata tisíckami snežienok

a iných poslov jari. Ešte niekoľko ďalších týždňov je možné bez problémov obdivovať rozvíjajúci sa

lužný les, čoskoro sa však vyliahnu mračná komárov, ktoré, aj keď znepríjemňujú život ľuďom i zvieratám, sú prirodzenou súčasťou týchto

lesov.

D u N A J S K é L u Ž N é L E S Y f o t o : a r c h í V a u t o r k a

17_2010 17_2010

17

o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Bylinnéposchodiejetypickénajmäsvojimjarnýmaspektom–kvitnúcekobercesnežienokjarných,scíla po­rastycesnakumedvedieho .Veľkározmanitosťprírodnýchpodmienoka rastlinnýchspoločenstievv lužnýchlesochsaodrážaajv početnomzastúpeníživočíchov .

Medzi najkrajší hmyzlužnéholesapatriavážky,ktorýchsatuvyskytujeniekoľkodesiatokdruhov .Z raduchrobákovnástiežna prvýpohľadzaujmúnajmätienajväčšie–v sta­rýchstromochžijenapríkladfuzáčveľkýa najväčšíeurópskychrobák–roháčobyčajný .

Veľmi bohatá je aj fauna rýb,čojedôsledkomjedinečnejkombiná­cierozsiahlostivodnýchplôcha ichrôznorodosti,od prudkotečúcich,cezpomalytečúceažpo stojatéa zarastenévodnéplochy .Z hľadiskaochranyprírodyjezaujímavýnaprí­kladpôvodnýdivýkapor,tzv .sazan .V menšícha vysychajúcichmokra­diach,kdeužinérybyneprežívajú,savyskytujevzácnyblatniaktmavý .V hlavnomtokuDunaja,kdejerýchlotečúcavoda,žijenapríkladhlavátkapodunajská .pozoruhodnájeajhre­benačkavysoká,ktorábolav roku1974akonovýdruhna Slovensku .

Prostredie lužných lesov a pe-riodických mokradí je ideálne pre obojživelníky. Dodnessatuzachovalibohatéliahniskáväčšinynašichdruhov .Rôznevodyvyužívajúna rozmnožovaniemloky .Krya stro­myv lužnomleseobývarosničkazelená,ďalejod vodymôžemev les­nompodrastenájsťskokanyštíhlea skokanyostropyské .Naopak,

skokankrátkonohýmskokanzelenýa skokanrapotavýtráviaväčšinusvojhoživotavovodnýchplochách .Na plytkébohatozarastenévodyjeviazanákunkačervenobruchá,hlbšievodyvyhľadávaropuchaobyčajnáa hrabavkaškvrnitá .plytkémlákyzarastenévegetáciouzasaobľubujeropuchazelená .

Z plazovsatunajčastejšievyskytujeužovkaobojková,zriedkavejšieužov­kafŕkaná,ktorejhlavnoupotravousúmalérybky .K vzácnejšímdruhomplazovpatríužovkastromováa užovkahladká .

Oblasť Dunajských luhov je osobitne významná aj pre vtáky. Najviacichhniezdiv starýchlesnýchporastochdomácichdrevíns hustouspleťoukonárova s kmeňmiplnýmidutín,napríkladpenicačiernohlavá,vrabecpoľný,škorecobyčajný,ku­kučkajarabáaleboďateľprostredný .Zaujímavésúajdruhyukrývajúcesav starýchpralesovitýchporastochakokrutihlavhnedý,ďateľčierny,sýkorkačiernohlaváa muchársivý .V blízkostivpdnýchplôcha pobrež­nýchporastovmôžmenájsťzasakúdelníčkulužnú,trsteniarikya svr­čiaky .Na starýchstromochukry­týchuprostredlesahniezdibocian .Vysokona stromochna odľahlýchmiestachhniezdihajatmavá .Celádunajskáoblasťjedôležitýmmies­tom,kdezimujúaleboodpočívajútisíckyvodnýchvtákov .Voveľkýchmnožstváchsatuzhromažďujúhusi,volavky,kormorányveľké,potápky,čajky,labutea najmäviacerédruhykačíc .Množstvorbv riekepriťahujeajvzácnehodravca–orliakamor­ského . 

Z cicavcovtunájdemetakmervšetkydruhytypicképreoblasťlist­natýchlesov–ježbledý,kunalesná,líškaobyčajná,jazveclesný,srnechôrny,sviňadivá,jeleňobyčajný .V dutináchstarýchstromovnachá­dzajúsvojeúkrytynetopiere,ktorév nociloviahmyznadblízkouvodou .Typicképrelužnélesysúvšakdruhyviazanéna vodu–najvzácnejšímeu­rópskycicavecplachávydrariečna,ktorásaživírybamia nášnajväčšíhlodavecboborvodný .V mokra­diachsazachovalpozoruhodnýdruh–endemickýhrabošseverskýpanónsky,ktorýtuprežilod posled­nejdobyľadovej .

Nesmiemezabudnúťajna ďalšíza­ujímavýbiotop,ktorýjemožnéeštekde­tunájsťmedzilužnýmilesmia týmsúvlhkélúky .Lúkynevzniklisamyod seba .Za ichexistenciumô­žemevďačiťnašimpredkom,ktoríneúnavneklčovalilesya meniliichna lúkya pasienkyabymalikdepásťsvojedomácezvieratá .V nížináchSlovenska,kdejenajúrodnejšiapôdabolavšakväčšinatýchtopolopriro­dzenýchtrávnychspoločenstievodvodnenáa premenenána polia,pretoskutočnékrásnezachovanémokrélúkynájdemeužlenmálokde .Vďakazáplavám,ktoréprinášajúmnožstvoživín,sújednýmz najpro­duktívnejšíchekosystémova s vyso­kourozmanitosťoubylinnýchdruhov .Rýchlyprírastokbiomasyumožňuje

S K O K A N Z E L E N ý f o t o : a r c h í V a u t o r k a

B L E D u Ľ A L E T N á f o t o : a r c h í V a u t o r k a

17_2010

18

17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

koseniea pasenieniekoľkokrátdo roka .Akčlovekzanedbáaleboopustítentospôsobhospodárenia,lúkyveľmirýchlozačnúzarastaťnáletovýmidrevinamia inváznymirastlinami,pretojenevyhnutnésačonajviacsnažiťudržaťtradičnéobhos­podarovanie .podmáčanélúkysúta­kistoobývanépočetnýmizástupcamihmyzu,najmämotýľova drobnýchstavovcov .Tie,akozdrojpotravypri­ťahujúmnohédruhyvtákov .Mokrélúkya pasienkysúspolus priľahlýmivodnýmitokmisútakistodôležitýmodpočinkovýmmiestomvtákovpo­časjarneja jesennejmigrácie .

unikátnosťa krásapodunajskejprírodyoddávnapriťahovalazáujemodborníkova ochranárov .Vyhláseniuochranyúzemiavšakdlhobránilaplánovanávýstavba .Ažpo spus­tenívodnéhodielagabčíkovobolov roku1992možnéustanoviťprávnuochranuúzemia,ktorémedzitýmstratiloveľkúčasťsvojhoprírodnéhobohatstva .V roku 1993 bolo úze-mie dunajských luhov vyhlásené za Ramsarskú lokalitu – mokraďmedzinárodnéhovýznamua o päťrokovneskôrvzniklaChránenákra­jinnáoblasťDunajskéluhy .V rámciCHKOsanachádza13maloploš­nýchchránenýchúzemí(chránenéareály,prírodnépamiatkya rezervá­cie) .VstupSlovenskado Európskejúniepriniesolpodunajskýmlužnýmlesomzaradenie do európskej sú-stavy chránených území NATURA 2000 voforme7územíeurópskehovýznamua jednéhoveľkoplošnéhochránenéhovtáčiehoúzemiaDunaj­skéluhy .

Napriek ochrane trpia lužné lesy v okolí našich najväčších riek viacerými negatívnymi dôsled-kami ľudskej činnosti. Najvýraz­nejšímfaktorommeniacimcharakterlužnýchlesovjeintenzívnelesnéhospodárstvo,zameranéna vyso­kúprodukciudrevnejhmoty .Veľképlochypôvodnýchlesovsúzme­nenéna uniformnéplantážešľach­tenýchtopoľov,ktorésaobnovujúveľkoplošnýmiholorubmi .Otvore­néa narušenéplochyholorubovnáslednesúvislezarastajúinváznymidruhmiburín .Ďalšínepriaznivývplyvna lužnélesymáreguláciavodnýchtokova výstavbavodnýchdiel,ktorévýraznenarúšajúprirodzenývodnýrežimv krajine .pôvodnetečúce

riečneramenásapostupnezmenilina stojatúvodu,veľkériečneramenáa mokradezasezostaliúplnebezprí­stupupovrchovejvody .Obmedzeniedynamickéhovodnéhorežimuviedlok redukciiviacerýchtypovpôvod­nýchbiotopova následnémuúbytkuvodnýchrastlína živočíchov .

Bratislavskéregionálneochranárskezdruženiesasnažízmierňovaťdopa­dytýchtoľudskýchaktivíta svojoučinnosťousaajaktívnezúčastňu­jena praktickejochraneprírody .Jednýmz najväčšíchprojektov,ktorév súčasnostibežiana územípodunajskajeprojektLiFE07NAT/SK/000707„Ochranapopuláciíohrozenýchdruhovvtáctvav priro­dzenýchbiotopochvnútrozemskejdeltyDunaja“financovanýz progra­muEurópskehospoločenstvaLiFE+ .podrobnejšieinformácieo našich

aktivitáchv lužnýchlesochpodu­najskanájdetena webstránkewww .dunaj .broz .sk/vtaky .

Mgr. Katarína Radvanská, linkesova@broz.skBROZ

K O R M O R á N Y V E Ľ K é f o t o : a r c h í V a u t o r

V L H K é L ú K Y N A   J A R f o t o : a r c h í V a u t o r

17_2010 17_2010

19

o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Poľnohospodárske aktivity sú považované za najväčšie, reálne i potenciálne zdroje ohrozenia kvality vôd. Vysoká koncentrácia poľnohos-podárskych aktivít môže byť príčinou bodového alebo plošného znečiste-nia vodných zdrojov. Odhaduje sa, že poľnohospodárstvo má 10 – 15 % podiel na celkovom znečisťovaní vodných zdrojov.

Hlavnými druhmi poľnohospodár-skeho znečistenia vodných zdrojov môžu byť pevné exkrementy hos-podárskych zvierat, komposty, kaly, sedimenty, silážne šťavy, odpadové vody z poľnohospodárskych výrob, hnojivá, pesticídy, iné chemikálie (moridlá, konzervačné látky) ale aj oleje a pohonné hmoty. Možné je aj poľnohospodárske znečistenie vodných zdrojov patogénnymi mikro-organizmami a inými zdravie ohrozu-júcimi živými organizmami, alebo ich odpočinkovými a vývinovými formami (spóry, larvy).

Nitrátová direktíva

Smernica91/676/EECo ochranevodnýchzdrojovpredznečistenímdusičnanmiz poľnohospodárstva .

Prečo práve ochrana pred dusič-nanmi?• pretožesamôžukumulovať

v rastlinnejprodukciia kontami­novaťju,

• pretožesamôžuvyplavovaťdo vodnýchzdrojova znečistiťich,

• pretožesamôžutransformovaťna oxidydusíka,ktorézamorujúovzdušie,

• pretožedusičnany,a ajz nichtvorenéplynnéprodukty,môžupoškodzovaťzdraviečloveka .

Prečo hrozí práve poľnohospo-dárstvo?• pretožepôdajenajväčšímprodu­

centomdusičnanovv prírode,• pretožeaplikovanéminerálne

hnojivámôžuvyvolaťnárastob­sahovdusičnanovv pôde,

• pretožehospodárskehnojiváa exkrementyzvieratmôžubyť

zdrojompretvorbudusičnanovv pôdea prírode .

Nitrátovádirektíva91/676/EECurčujezásadya opatreniana obme­dzenieprienikudusičnanovz poľno­hospodárstvado vodnýchzdrojov .prikazujevypracovaťna národnýchúrovniach:• kódexsprávnejpoľnohospodár­

skejpraxe,• vymedziťzraniteľnéoblasti,• určiťprogramyhospodáreniapre

zraniteľnéoblasti .

Najdôležitejšieopatreniavyplývajúcez programovhospodáreniav zrani­teľnýchúzemiach:• Na svahochnad12°saprodukč­

nýbloknesmievyužívaťakoornápôda .

• Jezakázanépoužívaťvšetkydruhyhnojívobsahujúcichdusíkod 15 .novembrado 15 .februára .

• Skladovaciekapacityna tekutéhnojivámusiabyťvybudovanéna 6­mesačnúprodukciu(s od­kladomdo roku2008) .

• Ročnádávkadusíkatýchhno­jívnesmieprekročiť170kgN/ha .V prípade,žejetátodávkaaplikovanávoformehospodár­skychhnojív,jemožnéjudoplniťmaximálneo 50kgN/havoformeminerálnychhnojív .

• Jednorázovádávkaminerálnychhnojívnesmieprekročiť60kgN/ha .

• účinnáprotieróznaochranamusíochraňovaťpovrchovévodnézdrojepredzmyvompôdy .

Kódex správnej poľnohospodárskej praxe

Kódexpredstavujezoznamspráv­nychpoľnohospodárskychpraktík,ktoréprisprávnomuplatnenízabez­pečujúprodukčnosťpoľnohospo­dárov,alezároveňsúprijateľnépreživotnéprostredie .

Viac informáciínájdetev bro­žúre„poľnohospodárstvo,krajinaa voda“,ktorúmôžetezískaťv pdfformátena oztatry@slovanet.sk

Ako môžete pomôcť pri ochrane vody v krajine?

Akvidítev krajinevytekaťmočovku,silážnešťavya pod .,zhotovtefoto­dokumentáciua urobtesipoznám­kyo lokalite(dátum,okres,názovk . ú .,geografickésituovanielokality,opisstavua pod .) .potompodajtepodnetna porušeniezákonaNRSRč .364/2004Z .z .o vodách(vodnýzákon)Slovenskejinšpekciiživotnéhoprostredia(adresárregionálnychpra­covísknájdetena http://www .sizp .sk) .

Akdokumentáciuzašletena adresuoztatry@slovanet .sk,takOZTATRYbuderiešiťprípadza Vás .Anonymituzaručujeme .

Rudolf Pado, o. z. TATRY oztatry@slovanet.sk

Voda v poľnohospodárskej krajine

S M R E Č A N Y , V Y T E K A N i E M O Č O V K Y Z   p E V N é H OH N O J i S K A f o t o : a r c h í V a u t o r

17_2010

20

17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

Na vodnýprvokv mestemusí­mepozeraťnielenz pohľadujehopozitívnehovplyvuna klímuv mestea s ohľadomna jehovýznamprevoľ­nežijúcedruhyrastlína živočíchov,alena druhejstrane,ajs ohľadomna rizikázáplavpripredpokladanýchzrážkachlokálnehocharakteruakoprejavuklimatickýchzmienv mes­tách .

Klimatické zmeny, mestá a voda

V súčasnostižije75%Európanovv mestách(na Slovensku56,5%) .Životnéprostrediev mestáchsaužv súčasnostiznačneodlišujeod oko­litejkrajiny .Logickysapredpokladá,žev dôsledkuklimatickýchzmiensatietonegatívnetrendyešteviacvyhrotia .podľaposlednéhoodhaduvedcovotepľovaniea s týmsúvi­siaceklimatickézmenypostupujúrýchlejšie,akosavovšeobecnostiočakávalo .ŠtvrtáSumárnasprávao klimatickýchzmenách,ktorúpri­pravilaskupinaviacako600vedcovz celéhosveta1,jevosvojichzáve­rochjednoznačná –predpovedávý­raznýnárastteplôtv priebehutohtostoročiaa ichzvyšovaniev oveľadlhšomobdobí .Vedcipredpokla­dajú,žepriemernáglobálnateplotapovrchuZemebysamohlado roku2100zvýšiťo 1,8až4,5°C .

Oteplenieklímypovediek zvýšeniu vyparovania a následne k zvý-šeniu priemerných globálnych zrážok .pôdnavlhkosťv mnohýchregiónochpravdepodobnepoklesnea intenzívnedažďovébúrkybudúpravdepodobnečastejšie .Vedciokremroztápaniaľadovcov,dlhýchobdobísucha,častýchzáplava ne­dostatkupitnejvodyupozorňujúajna ďalšienegatívneefekty,ktorýmibudúmiliónyklimatickýchutečen­cov,veternésmršte,tajfúnya hu­rikány .Zvýšenétreniena členitompovrchumestasaprejavujesťaže­nýmpohybomvzduchovýchhmôtaždo výšky1 000metrovnadmestom .

1 ) S p R á V A i p p C Z   F E B R u á R A2 0 0 6 ( i p C C   – Z D R u Ž u J E 2 5 0 0V E D C O V Z   V i A C A K O 1 3 0 K R A ­J í N A   p ô S O B í p R i O S N O D   R O K u1 9 8 8 ) .

Nadmestomsaotepľujúvzduchovévrstvya spolus prítomnosťoukon­denzačnýchjadier(pracha aerosól)napomáhajúk zvyšovaniuoblačnostinadmestamioprotiokolitejkrajine .V ročnompriemerečinítentorozdiel5až10% .Vplyvomzvýšenejoblač­nostisazvyšujeajmnožstvozrážok,alenepriepustnépovrchyv mestea kanalizačnýsystémrýchloodvá­dzajúvoduz územia .

Dôsledky klimatických zmien v mestách

Medzinajvypuklejšieproblémyvovzťahuklimatickýchzmienv mestáchbudepatriť:• Zvýšenieteploty(privlnehorúčav

budeteplov meste„umocnené“tepelnýmostrovom) .podľaštúdievypracovanejskupinoubritskýcha americkýchuniverzítmôžetep­lotav mestestúpnuťažo 6 –7stupňovoprotiokolitejkrajine2 .

• Výraznýpoklesrelatívnejvlhkostivzduchu .

• pokleszrážok–aridizáciaprostredia(postupnévysúšanie,predovšetkýmz dôvodurastúcejpotenciálnejevapotranspiráciea klesajúcejvlhkostipôdy .)

• Zrážkybúrkovéhocharakteru–možnosťlokálnychpovodní .

Pomoc s názvom voda

potenciálomna spríjemneniemikro­klímyprostrediajea budevoda .Fontánya rôznebazénytvoriaužoddávnasúčasťhistorickýchnámestía parkov .Tiekvapôčkamiaerosolua prirodzenýmodparovanímzvlhčujúvzducha znižujújehoteplotu .Vodavďakaveľkejakumulačnejschop­nostisazohrievavýraznepomalšieakookolitépovrchya popritomsaneustáleodparuje .

Významnúúlohuv ekologickejstabiliteúzemiazohrávazachytá­vaniedažďovejvody .Tátovoda

2 ) Z D R O J : H T T p : / / W W W . S M E .S K / C / 2 8 7 3 8 4 5 / V i A C ­ S A ­ O T E p L i ­V O ­ V E L K O M E S T A C H . H T M L

Voda a mestoPovrchová voda predstavuje

dôležitý vizuálny fenomén, ktorý určuje charakter

mnohých miest v Európe. Význam vody je evidentný,

keď hodnotíme funkcie, ktoré voda poskytuje mestu. Mnoho miest vyrástlo popri

významných vodných tokoch alebo na pobrežiach

morí. V týchto mestách voda prestavuje životne

dôležitý ekonomický zdroj v súvislosti s jej úlohou vo

vodnej doprave a rekreácii. Mestá ovplyvňujú a zároveň

sú ovplyvňované zmenami hydrologického režimu, ktorý vyvoláva urbanizácia a vplyv

klimatických zmien.

H A M M A R S B Yf o t o : a r c h í V a u t o r

17_2010 17_2010

21

o d b o r n á t é m a : v o d a a   k r a j i n a

prirodzeneochladzujeprostredie,vsakujedo pôdya udržiavaprirodze­núhladinupodzemnýchvôd .Aktútovoduodkanalizujeme,zvyšujemetýmrizikozáplava vysúšameobytnéprostredie .

Existujemnohospôsobovakoza-chytiť dažďovú vodu v obývanom území .• Zelenéstrechyčiastočnezachy­

távajúa spomaľujúodtokvody .• Strešnéa terasovézvodyje

možnezaústiťdo zbernýchjarkova rigolova odviesťtaktozachyte­núvodudo zbernýchjazierok .

• Tiežchodníkya spevnenéplochyjemožnévyspádovaťtak,abyz nichvodastekalado zelene .

Inšpirácia zo Švédska aj pre naše mestá a školy

Medziukážkovéprojektyobnovys celoeurópskymvýznamomurčitepatrírevitalizáciaštvrteAugusten­borga nováštvrťv StockholmeHammarbySjostad,kdesazaoberaliajsozáchytoma celkovýmhospáre­níms dažďovouvodou .

Augustenborgpatrilmedzipýchušvédskehopovojnovéhostaviteľstva .Na rozdielod chudobnýchštvrtítubolibytyvybavenékúpeľňous teplouvodou,chladničkamia inými,na túdobuniesamozrejmýmivymoženos­ťami .postupomčasusavšakobrazštvrtezačalmeniťa v 70 .rokochbolirozličnéznámkyúpadkunaozajbadateľné .Za veľkýproblémsapovažovaliajkaždoročnézáplavyspôsobenéprívalovýmidažďamia neschopnosťoukanalizáciepohltiťtakétomnožstvovody .po mno­hýchľuďochzostredneja vyššejvrstvy,ktorísaodsťahovalituzostaliprázdnebyty,rástlanezamestnanosťa kriminalita .

V roku1997sazačalprojektre­vitalizácie,pričomboliobyvateliaštvrteaktívneprizvaníod začiatkudo celéhoprocesua výsledoknaozajstojízato .Na mnohýchstretnutiachsaformulovaliproblémya hľada­lispoločneriešeniaa ojedinelýmspôsobomvyriešilihospodárenies dažďovouvodou .Jezachytá­vanáa dovádzanápremyslenýmsystémomdo zbernýchjazierok,ktorézároveňsúnielenvítanýmozdobnýmvodnýmprvkomv štvrti,aleajvýrazneprispievajúk stavu

biodiverzity .Nemalúfunkciu zohrá­vajúzelenéstrechy,ktorédokážuzachytiťaž50%dažďovejvody .plošnenajväčšiazelenástrechav Škandináviio ploche9 500m2sanachádzav „Botanicalgreenroofgarden“(botanickázáhradazelenýchstriech) .Zelenéstrechysúzakladanéna všetkýchnovýchstavbách,aleajvšade,kdetobolotechnickymožné .

Ing. Zuzana Hudeková, REC Slovensko, rec@changenet.sk

p R í S p E V O K B O L V Y p R A C O V A N ý V   R á M C i p R O J E K T O V „ u R B S p A C E “ ,p O D p O R E N é H O Z   C E N T R A L E u R O p E p R O g R A M u A   „ g R E E N A N D B L u Eu R B A N S p A C E S S T R A T E g i E S . . “ p O D p O R E N é H O Z   i N T E R R E g i V C

A u g u S T E N B O R g A   M A L M Of o t o : a r c h í V a u t o r k a

17_2010

22

17_2010n á m e t y a   i n š p i r á c i e

Pod lampou býva najväčšia tma

príslovie,žepodlampoubývanajväčšiatmaplatíajna prírodnéprostrediev intravilánochsídel .Jas­nýmpríkladomtohtoporekadlajeajmestoZvolen,ktorévzniklona súto­kudvochriekHronaa Slatiny,ktorésakedysizlievalipodZvolenskýmzámkom .Hronbolneskôrprehra­denýa na miestejehoprirodzenýchmeadrovsazachovaloniekoľkolokálnevýnimočnýchmokradnýchekosystémov,ktorésanachádzajúv centremesta .

Výnimočnýmúzemímjeajpriemysel­názóna,ktorájena hranicikatastramestaZvolena Lieskovca .

Ajnapriektomu,žev urbanizova­nomprostredíprivýstavbesídliska komunikáciíbolaväčšinamokradízničenávysušeníma odvodnením,zachovalisadvenajrôzsiahlejšie:mestský park Lanice a rozsiahla mokraď Kórea .

Lanice

RegulácioukorytaHrona,sav blíz­kostielektrárenskéhokanálavytvori­loniekoľkojazieroks podmáčanýmilúkami,ktoréužv súčasnostiniesúzaplavované .NázovparkuLanicevznikolz pôvodnéhonázvurastlinyľan,ktorýsasemchodilpravidelnenamáčať .Napriektomu,žetotoúzemiebolov minulostivplyvomčlovekapozmenené,stálepredsta­vujevýznamnébiocentrumv mestea zasluhujesipozornosťa ochranu .OkolieLanícjevýnimočnéajvývermiminerálnejvody .Mnohéz nichvšakbolizničené .

Čo zaujímavé tu môžu vidiť žiaci a študenti:pozrieťfragmentylužné­holesa,ktorýjev súčasnostivzácny,v porastochhraničiacichs lúkaminachádzajúvhodnépodmienkypreexistenciudnesužzriedkavéjarabicepoľné,opustenéhniezdastráka vránv topoľovýchalejáchvyužívajúna hniezdeniemyšiarkyušatéa so­kolymyšiare .TakistomôžuObdivovaťrôznedruhymäkkýšov,obojživelníkov,plazova cicavcov .predpárrokminašlasvojeútočiskov jazierkachna Laniciachkorytnačkapísmenková .Vďakatejtobiologickejrôznorodosti,jemožnérobiťna La­niciachodbornéstretnutiana rôznetémy .

Mokraď Korea

Druhouspomínanoumokraďoujejazierkososystémom podmáčanýchlúkv priemyselnejzóneZvole­na –mokraďKóreajeprechodnýmúzemímmedzivodnýmprostredíma súšou .poskytujevhodnéživot­népodmienkyveľkémumnožstvuživočíchov .

Čo zaujímavé tu môžu vidiť žiaci a študenti:s ďalekohľadmimôžupozorovaťnajmävolavkupopolavú,bocianabieleho,čikaňumočiar­nu .udržanietohtomokradnéhoprostrediajenevyhnutnéhlavnepreobojživelníky .Dokonaleprispôso­benéživotuvovodesúajniektorédruhycicavcov .Na Kóreimožnovidieťdulovnicuväčšiua ondatrupižmovú,ktorásaupchávanímnôrľahkozakoreňujúcimirastlinamipodieľana prirodzenomrozširovanípobrežnejvegetácie .V blízkostivod­nejplochyrastúspoločenstváostríc,pálkaúzkolistáčitrsťobyčajná .

Ochrana mokradí v okolí ZvolenaMokradné ekosystémy ako prírodné „špongie“ udržiavajúce hydrologický režim v krajine sú výnimočnými kumulačnými centrami rôznych živočíchov a rastlín. Práve preto je nutný efektívny manažment, ktorý zabezpečuje ich ochranu a starostlivosť. O to viac ak sa takéto výnimočné vodné prostredie nachádza v blízkosti sídel a miest.

N á Z O V p A R K u L A N i C E V Z N i K O LZ   p ô V O D N é H O N á Z V u R A S T L i ­

N Y Ľ A N , K T O R ý S A S E M C H O D i Lp R A V i D E L N E N A M á Č A ť

f o t o : a r c h í V a u t o r k a

17_2010 17_2010

23

n á m e t y a   i n š p i r á c i e

Praktické ukážky ochrany miesta kde žijeme

V rámcinašichaktivítsasnažímespájaťenvironmentálnuvýučbus praktickýmiukážkamiz ochranymokradív mieste,kdežijeme .pretonámuvedenéúzemiapomáhajúprivýučbeakorealizovaťochranuvôd,určeniaichkvalityčiuvedomiťsivýznamvodyv krajine .Na tentodruhaktivítmámeveľmipozitívneohlasyod mládežeajpedagógov .pravi­delnénávštevytýchtolokalítmla­dýmiľuďminámpomáhajúvytváraťa udržiavaťmanažmentichochrany .Systematickypracujemesožiakmii . stupňa,s ktorýmisledujemezmenyvodnejhladinypočasrôznychroč­nýchobdobí .Študentovsasnažímeaktívnezapájaťnajmäv rámciDňaZemeakoajpočasškolskéhorokav rámcihodínchémie,kdeanalyzu­jemevzorkyvodyz jazierok .Jeveľmidobré,ženajmädetidokážuoceniťichvýnimočnosťa radichodiapomá­haťpričisteníjazieroka ichokolia,čivysádzaťnovéstromy,čispoznávaťichfaunua flóru .

Lucia Novická, združenie Slatinka nolu111@gmail.com

M O K R A Ď K ó R E A J E p R E C H O D N ý M ú Z E M í M M E D Z i V O D N ý M p R O S T R E ­D í M A   S ú Š O u f o t o : a r c h í V a u t o r k a

17_2010

24

17_2010n á m e t y a   i n š p i r á c i e

Aký bol Hornád kedysi

V minulostiboloceléokolitéúzemieriečnejnivyHornádupokrytéluž­nýmilesmi .Korytoriekysav tomtopriestorečastomenilo,riekasakľu­katilav riečnychzákrutách–mean­drocha častovytváralarôznebočnéa slepéramená .HustásieťbočnýchprítokovHornádu,zvanýchSartoš,vytváralav okolíriekyveľképlochymokradía celákrajinapôsobiladojmomdažďovéhopralesaniekdev Amazonke .

Takátokrajinaužžiaľv okolíHor­nádupraktickyzanikla .V minulostibolilužnélesypostupnevyklčované,močiarevysušenéa riekyzregulova­né .Lesya močiarebolipremenenéna ornúpôdua pasienkydnesčastozarastenéburinou,a z pôvodnýchlesovostaliväčšinouibaúzkepásyzelenelemujúcebrehyriek,pričomešteajtietoposlednézvyškylesovbývajúobčasrúbané .

Dnešníštyridsiatnicisieštepamäta­jú,akosav detstvekúpavaliv mŕt­vomramene„StarýHornád“ .Totoramenojezvyškompôvodnéhome­

andrariekyHornád,ktoréboloprire­guláciiriekyv 60­tychrokochtrvalooddelenéod tokurieky .Z meandrasatakstalomŕtverameno,ktorésapočasdesaťročíčiastočnezaniesloerodovanouornicouz blízkychpolía korytoramenajeužčiastočnezarastenévegetáciou .Čojeeštesmutnejšiea zároveňtrestné –okolieramenaajsamotnéramenáčastoslúžiaakopriestorprečierneskládkyodpadov .

NapriamenietokuHornáduv tomtoúsekumáajďalšienegatívnedôsled­ky:pokleshladinypodzemnýchvôdakodôsledokzrýchlenéhoodtokupovrchovýchvôdz územia,zvýšenienebezpečenstvavytvoreniapovod­ňovejvlny,zníženiesamočistiacejschopnostirieky,pretožesamočis­tiacaschopnosťjepriamoúmernámeandrovitostitoku .

Čo je to vlastne meander?

m e a n d e r jeodchýlkavodnéhotokuod priamehosmeruvoformeoblúka .Názovjeodvodenýz po­menovaniariekyMaiandrosv Tu­

Oživenie „Starého Hornádu“

o b r . 1N A   M A p E Z   R O K u 1 9 1 1 J E Z R E T E Ľ N E V i D i T E Ľ N አi R O K á R i E Č N A N i V A S   V O Ľ N E M E A N D R u J ú C i MH O R N á D O M . Z á R O V E ň S ú V i D i T E Ľ N é p ô V O D N é

p R A V O S T R A N N é p R í T O K Y H O R N á D u – S A R T O Š –K T O R é u Ž T A K M E R Z A N i K L i .

o b r . 2i L u S T R á C i A p R i R O D Z E N E J D Y N A M i K Y

R i E Č N Y C H T O K O V

o b r . 3 T O T O B O L K E D Y S i R i E Č N Y M E A N D E R H O R N á D u . M ŕ T V E R A ­M E N O B Y B E Z R E V i T A L i Z á C i E B O L O O D S ú D E N é N A   Z á N i K f o t o : a r c h í V r e d a k c i e

17_2010 17_2010

25

n á m e t y a   i n š p i r á c i e

recku .Meandersaskladáz oblúka,hornéhoramena,ktoréležíod ob­lúkav smereprotiprúdu,a dolnéhoramena,ktoréležíod oblúkav smerepo prúde .územieuzatvorenevovnútrimeandramedzihornýma dol­nýmramenoma meandrovýmob­lúkomsanazývaostroha .Meandrevznikajúv dôsledkubočnejerózievodnýchtokov .Zatláčanímprúdnicek niektorémubrehuvodnéhotokudochádzak diferenciáciibrehovna nárazovýa nánosovýbreh .Boč­noueróziousameandrepostupnerozširujúa pozvoľnasapresúvajúsmerompo prúdevodnéhotoku .

n á r a z o v ý . b r e h jeúčinkaminárazovvodnéhotokupodomieľaný .Madutýtvara ječastostrmšíakoprotiľahlýnánosovýbreh .

n á n o s o v ý . b r e h jemiestom,kdesausadzujúriečnesedimenty .Mavypuklýtvara ječastoviacplochýakoprotiľahlýnárazovýbreh .

v o ľ n é . m e a n d r e ,kampatríaj„StarýHornád“,vznikajúnajmäna dolnýchtokochriekalebov roz­siahlejšíchplochých,rovinatýchúse­koch .Vyznačujúsatým,žezákrutyvodnéhotokusatvoriana vlastnýchnáplavoch .Súnestálea privyššomvodnomstavečastodochádzak zmenámv sústavemeandrov,kedystarémeandrezanikajúa na inýchmiestachsavytvárajúnové .

Zánikmeandrov .Meandreumeloodrezanéod hlavnéhotoku,v kto­

rýchprestávaprúdiťvoda,sameniana meandrovéjazierka .Meandrovéjazierkománajčastejšietvarrožkaa volásaajmŕtverameno .Mŕtvera­menojespočiatkuvyživovanévodouz rieky,ktorádo nehopresakujeceznáplavy .postupnezarastávodnýmrastlinstvoma zapĺňasahnilokalomvznikajúcimprirozkladerastlinnýcha živočíšnychzvyškov .V konečnýchštádiáchsapremenína močiaralebomokrúluku .

Riešenie pre súčasnú situáciu

Najprirodzenejšímspôsobomobnovyhydrologickéhorežimua ochranyvodnýchzdrojovjeoživeniemŕtvehoramena .Totosivyžadujenasledovnékroky:prepojenieramenas novýmkorytom,prečisteniezanesenéhokorytaod nánosov,odstránenieprekážokz dnakorytaramenaa konečneobnovenieprúdeniavodyv meandroch .

Cieľomrevitalizáciejesprietočnenieramenav časevysokýchprietokovv rieke .Výsledkomtýchtozmienbudezvýšenievodnejhladinyv mŕt­vomramene, vyčisteniezanesenéhokoryta,vyčistenievodya celkovýnávratživotado ramena,vrátanerýb .Oživenéramenosatakopäťstaneprirodzenýmmiestompreoddych,pozorovanieprírody,kúpaniealebošport .

Miestni občania chránia

V obciTrstenépriHornádezača­lav roku2008fungovaťaktívnaskupinaobčanov,ktorýmstavtohtomiestaniejeľahostajný .A právepretosatítoaktivistispojilia zalo­žiliobčianskezdruženiepriateliatrstenskejprírody .ichcieľomjes pomocouo . z .SOSNAa Základnejškolyv TrstenompriHornádeoživiťmŕtveramenoStarýHornád .priateliatrstenskejprírodyzorganizovalivia­ceroverejnýchbrigád,vďakaktorýmjeceléúzemieopäťčisté,prirodze­nekrásnea otvorenéprekaždého .Dobrovoľníciv obcizároveňsledujú,činiektoneporušujezákona nesypena týchtomiestachodpad .

Oživenie starého Hornádujespo­ločnáiniciatívao . z .SOSNAa o . z .priateliatrstenskejprírody,podpore­náv rámciprojektuAlternatívnerie­šeniapreochranua oživeniepovodí .Tentoprojektjespolufinancovanýz FinančnéhomechanizmuEuróp­skehohospodárskehospoločenstvaa Nórskehofinančnéhomechaniz­mua štátnehorozpočtuSlovenskejrepubliky .

Štefan Szabó, o. z. SOSNA omar.sosna@gmail.com

o b r . 4 T A K ý C H T O p E K N ý C H L u Ž N ý C H L E S O V J E u Ž N A   S L O V E N S K uV E Ľ M i M á L O f o t o : s i l V i a s Z a b ó o V á

ob

r.

5T

OT

OV

YZ

BiE

RA

Li

MiE

ST

NE

DE

Ti

V O

KO

Lí

ST

AR

éH

OH

OR

Ná

Du

A N

AJ

BL

iŽŠ

iE

Si

pO

SV

iET

iAN

A p

áC

HA

TE

ĽO

V

ob

r.

6p

Ri

ČiS

TE

Ní

RA

ME

NA

pO

Má

HA

Li

AJ

MiE

ST

Ni

RY

Bá

Ri

fo

to

: r

as

tis

la

V Š

el

eP

sk

ý

17_2010

26

17_2010p u b l i k á c i e a   š k o l e n i a

Oživovanie krajiny: Spájanie príkladov trvalo udržateľného života v KarpatochS. Pačenovský, S. Szabóová, Š. Szabó

Zvyšovaniebiodiverzity,ekologickejstabilityv krajine,tradície,kultúraa ichvplyvna životnéprostredie,trvaloudržateľnéplánovanierozvojamikroregiónu,alehlavnekonkrétnenávrhyriešeníenvironmentálnychproblémovregiónunachádzajúcehosana okrajiKarpát–tojeobsahomjednotlivýchkapitolpublikácie .Súv nejpodrobnerozobranéopatreniana zníženieerózie,na podporubiodi­verzitymokradía vodnýchbiotopova na zvýšeniebiologickejdiverzitypoľnohospodárskejkrajiny .Cena: 2,30 €

Environmentálna výchova: Odpady, VodaSilvia Szabóová, Miroslava Lešinská

Metodickýpríručkaurčenápredo­všetkýmpreučiteľovzákladnýchškôla centiervoľnéhočasu,obsa­hujúcamnožstvoaktivít,ktoréjemožnérealizovaťs deťmipriamona vyučovaníalebomimoneho­preenvironmentálnuvýchovuna témyodpadya voda .Materiáljedoplnenýpracovnýmilistami .Vzniklov rámciTvorivejskupinyRatolesť .Cena: 2,65 €

Občiansky monitoring vodySamuel Pačenovský, Silvia Szabóo-vá, Štefan Szabó

Metodickápríručkapreučiteľov,základnéa strednéškoly,centrávoľ­néhočasualeajmimovládneorga­nizácie,obsahujúcavšetkypotrebnéinformácieprezačatieprojektumoni­toringukvalityvodyv ľubovoľnompovodíSlovenska .V príručkenájdetezákladnéinformácieo potrebnomlaboratórnomvybaveníprechemickéanalýzyvody,o biomonitoringuvod­nýchstavovcocha bezstavovcoch,akoajo brehovýchporastocha bi­okoridoroch,pôvodcocha vplyvochznečisteniavodyna kvalitupovodiaa jehoobyvateľov .Cena: 2,65 €

Múdra domácnosťkolektív autorov

praktickýpracovnýmanuál,s podti­tulomteóriaa praxekologickya eko­nomickyrozmýšľajúcejdomácnosti .Množstvopraktickýchtypovzrea­lizovateľnýchv domácnostialebona akomkoľvekpracovisku,poskytnecennéradyv oblastiach:šetrenieenergiou–elektrickouajvykuro­vacou,šetrenievodou,nakladanies domovýmodpadom,spotrebiteľ­skésprávaniea zdravýživotnýštýl .Cena: 3,30 €

Ochrana a oživenie mokradí a vodných tokovkolektív autorov

pracovnýmanuál,ktorýpribližujeak­tivityDunajskéhoenvironmentálnehofóra,definíciua význammokradí,klasifikáciumokradína Slovensku,ekonomickéhodnotenieprínosovochranya obnovyaluviálnychlúk,skúsenostis využívanímbiologickýcha koreňovýchčistiarníodpadovýchvôda Riečnukoalíciuakonástrojzlepšeniastavupovodia .Okremtohoobsahuje3prípadovéštúdie:ObnovenieekologickejfunkcieodstavenýchramienvovodnomtokuLatorica,Obnovadruhovobohatýchlúkv niveriekyMoravya projektmonitoringukvalityvôd„Starámesao svojurieku“ .Cena: 3,30 €

Domové kompostovacie toaletyPlnofarebný obojstranný plagát/skla-dačka formátu B1

podávaprehľadnýnávodna vý­stavbukompostovacejtoalety:kamjuumiestniť,teplotav miestnosti,postupprivýstavbekompostovacie­hozásobníka,záchodovésedadlo,odvetraniezásobníka,legislatíva,výhodykompostovacejtoalety .Do­zvietesa,čorobiťs tekutýmodpa­dom–princípa výstavbubiologickejčističkyodpadovýchvôd .Cena: 2,65 €

Čo si k téme voda a krajina môžete objednať v o. z. SOSNA

17_2010 17_2010

27

r o z h o v o r y a   n á z o r y

aké sú tvoje najstaršie spomienky na starý hornád?Najstaršouspomienkoujekorčuľo­vaniea pretožesipamätám,žesommalna noháchkorčulena remienky,muselotobyťešteprednástupomdo základnejškoly,lebov prvejtriedesomuždostalna Vianoce„ozajstnékanadky“(toužboliviacfa­rebnévysokétopánkys prinitovanýmnožom)

a aká je tvoja najkrajšia spo­mienka?Medzinajkrajšiepatriarybačkys kamarátmi .prvámuselabyťtiežokoloprvejdruhejtriedyna základnejškole,lebosomurčitenemalhodinkya vždysommeškaldomov .Tiesomdostal,akoväčšinaz násažv tretejtriede,na prvésvätéprijímanie .Ná­radieprerybačkuobsahovalosilonna kolieskužltejfarby,korokz fľašeakoplaváka originálháčik .Cestoakonávnadusmes kamošmiumiesilidomaz múkya urobilismehovždyviacej,lebok večerusmebývaliužtakíhladní,žesmehopostupnezjedli .Keďbolopaprikované,chutiloviacejrybámajnám…

sú na svete ľudia, ktorým je dob­rovoľnícka činnosť vlastná. Podľa toho ako ťa poznám si myslím, že patríš k nim. kedy a prečo si sa rozhodol niečo spraviť so starým hornádom?Támyšlienkatubolastále .Radicho­dímes rodinoua známymido prírodya keďnatrafímena čiernuskládku,takjepo nálade .OdpadubolplnýajstarýHornád .preddvomarokmi,keďsomsaniečodopočulo mož­nostiachzískaťna našeaktivityajnejakéfinancie,bolorozhodnuté,žedo tohoidemenaplno .Založilismeobčianskezdruženiea odvtedy„ma­káme“ .Totoúzemiejetakéakurát .Aniveľkéanimalé .pretosatodázvládnuťajsvojpomocne .Netrebamiliónyna jehoznovuzrodenie,stačítrochuobetovanéhovoľnéhočasua financií .

Videl si v minulosti nejaké revitali­zované územie, ktoré by ti slúžilo za vzor?Nie,nevidelsom .A možnoajhej,lensomnevedel,ženejaképeknéprostrediebolotiežkedysiplnéodpadu,kýmsado tohoniektonepustil .

Záchrana starého Hornádu alebo Aktivista ako ohrozený druh?

Keď Rastislav Šelepský prvýkrát prišiel do kancelárie

občianskeho združenia SOSNA, hneď som videl že je to muž činu. Mal plnú hlavu plánov, ako oživiť zanikajúce

mŕtve rameno Hornádu pri obci Trstené pri Hornáde,

ako obnoviť aleje pri obecnej ceste, ako spolupracovať so školou, ako skrášliť obec… Proste druh aktivistu, čo

je momentálne u nás silne ohrozený druh. Na začiatku sme mu pomáhali – založiť

občianske združenie, vyjasniť si ako fungujú úrady a štátne

orgány, napísať projekty. Ale najmä: spolu sme našli

riešenia, ako dosiahnuť oživenie mŕtveho ramena,

ako vyriešiť jeho prepojenie s Hornádom a tým ho

zachrániť pred zánikom, ako využiť to územie pre

environmentálnu výchovu v podobe „školy v prírode“,

ako obnoviť časť lužného lesa, alebo čo vysadiť do aleje pri

ceste. Teraz už Rasťo funguje naplno a samostatne, čomu sa

tešíme. Tu je rozhovor, ktorý vám ho priblíži. Nechajte sa

inšpirovať

f o t o : s i l V i a s Z a b ó o V á

17_2010

28

17_2010

Podarilo sa ti získať medzi miest­nymi ľuďmi podporu pre tvoje myšlienky?áno,podarilo .Sommiloprekvapený,koľkoľudírozmýšľapodobne,lennevieakozačať .Veľakrátpočúvamvetu„konečnesaniektodo tohopustil“ .Malsomužviacejtelefoná­tov,kdemaspoluobčaniaupozornilina potenciálnychznečisťovateľov,ktorýchvidelis fúrikom,aleboprívesnýmvozíkompriHornáde .Jednéhosompo takomtotelefonáteozajprichytilpričinea keďžezjavnenechápalčopo ňomchcem,keďmuhovorímabyvšetkopozbieralčotamvysypal,oznámilsomtona obecnomúrade .Zúčastnilsomsa„pojedná­vania“a namiestofinančnejpokutysomnavrholprácu .Dotyčnýna sta­romHornádeozajodpracovaldo­hodnutýobjempráca keďsommuopísalnašeplányna tomtoúzemí,zúčastnilsadobrovoľneajspoločnejbrigádya odvtedyjetonášdobro­voľník .

ako vidíš úlohu dobrovoľníkov v ochrane životného prostredia? myslíš, že súčasná doba napomá­ha dobrovoľníckym aktivitám? Myslímsi,žev tejtodobea nielenv ochraneživotnéhoprostredia,súdobrovoľnícijedinášancapretútospoločnosť .Ajmyna staromHorná­derevitalizujemeúzemie,ktorépatríštátua zozákonabysamalo nehostaraťvlastník–v tomtoprípadeSlovenskývodohospodárskypodnik .Dnešnádobadobrovoľníctvonevy­hnutnepotrebuje,takžemuvlast­nenapomáhasarozvíjať .Noa čidobrovoľníctvupomáhaštáta štátna

správa?Bolibyhlúpi,kebyboliprotitomu,veďza peniazedarcova obe­tovanímnášhovoľnéhočasurobímeichprácu .

aký je postoj obce (samosprávy) a školy k tvojim plánom?Jetodobré .Na to,ženašaobecmáakokaždáinásvojeproblémys fun­govaníminfraštruktúry,podporujenašučinnosť .Keďžesamosprávasaskladáz poslancova starostu,medzitoľkýmisanájdurôznenázorya pri­ority,alecelkovýpostojjekladný .V školesújednoznačnetejtoaktivitenaklonení .Detisúradiv prírodea každýpedagógpotrebuzapája­niadetído ochranyprírodychápea podporuje .

ako si predstavuješ využitie územia po ukončení revitalizácie? máš predstavu, ako to územie – prípadne jeho jednotlivé časti – bude vyzerať ?Nemámnejakúkonečnúpredstavuo tomakotoúzemiebudevyzerať .Onostálevyzerálepšiea lepšie .Na­príkladpredzačatímprácsmevôbecnehovorilio nejakomveľkomsadenístromova užmámepristaromHor­nádevysadenýcelýles .Lúka,ktoránebolaporiadnekosenáa pretobolaplnáinváznychrastlínsazmenilana nepoznanie .Viackrátsmejuv tomtorokupokosilia prišielnápad .Načotakúlúku,o ktorúsavlast­ník,Slovenskývodohospodárskypodnik,nedokážepostarať?Spýtalismesaich,čimôžemena tomtoúzemívysadiťstromya onisúhlasili .potomsmesaod tebadozvedeli,žetypickoudrevinoulužnýchlesovbol

dubletnýa dostalismeajtip,kdehoeštev okolíHornádunájdeme .S deťmiz prírodovedeckéhokrúžkusmevyrazilido neďalekejNižnejMyšle,kdenásčakaliozajnádhernédubiská .Detipodniminazbieralikopužaluďova tietosmeakovzácnybiologickýmateriálpriviezlido našejobce .pripravilismeteréna detisivysadilisvojles .Všetkojenafotenéa panikronikárkatouložído obecnejkroniky,abynašipra,pra,potomko­viav budúcnostivedeliodkiaľsatienádherné,užstromiská,pridedinenabrali .Nechcemeabytotoúzemiebolonejakýmnekonečnýmstavenis­kom .Chceme,abypo ukončeníhru­býchpráctotoúzemieznovustíchloa abysitamobyvatelia,myslímtýmajvtákya všetkočotamžije,v čis­tomkľudenažívali .Mysabudemeibatichoprizeraťa kochať .

Čo ťa najviac prekvapilo počas všetkých tvojich akcií a aktivít?pozitívnemaprekvapiloto,ževeľaľudítútonašuaktivitupodporujea pomáhanám .Tiežsomza krátkeobdobiespoznalveľanovýchľudíz celéhoSlovenska,ktorípodobneakojazistili,žeináčtoasinepôjde,vzaliiniciatívudo vlastnýchrúka rie­šiaproblémyv našejspoločnosti,na ktorénemáštátnaspráva,aleboniektoiný–zodpovedný,momentál­nečas .Negatívneskúsenostimámz niektorýchštátnychinštitúciia štát­nychpodnikov,s ktorýmimusímv rámcirevitalizáciekomunikovať .Tietoskúsenostimipotvrdilito,žedobrovoľníctvoa aktivitabežnýchobčanovmádo budúcnaprenašukrajinuveľmiveľkývýznam .Aletojena inúdebatu .

no a čo tvoje ďalšie plány, vízie, sny? Jetohodosť,čobybolopotrebnéurobiť…Začalismeupratovaním,lebov čistomsalepšieuvažuje .pri­známsa,žena začiatkubolaveľkáchuť,aleajobavy,akotopôjde .po tom,čosanámpodarilodoterazurobiť,sebadôverastúplaa pretosiosobnetrúfamna ďalšieprojekty,ktorýmipomôžemeprírodea týmajsebe .

zhováral sa Štefan Szabó omar.sosna@gmail.com

R A S ť O Š E L E p S K ý ( V Z A D u Š T V R T ý Z p R A V A ) N A   J E D N E J Z   B R i g á Df o t o : a r c h í V r e d a k c i a

r o z h o v o r y a   n á z o r y

17_2010 17_2010

29

Dlhodobouvíziounašejorganizáciebolovybudovanievzdelávaciehoa demonštračnéhoEkocentras bio­záhradou,akomiestadobréhoprezdravie,dušuajprírodu .Koncomroku2008smezačalis ekologickourekonštrukcioubudovyschátralýchškolskýchdielní,ktorésmespolus priľahlýmveľkýmpozemkomzískaliod obcedo dlhodobéhoprenájmu .privyjasnenínašichpredstávo eko­logickomdomenámveľmipomoholprof . peterpásztor,medzinárodneuznávanýprírodnýarchitekt,autorstavebnéhoprojektuTerénnehoeko­centra,priateliaz inýchEkocentier,napríkladv Zaježovej,aleajpodnika­teliav oblastiekologickýchstavieb .Momentálnesadokončujúprácena exteriérya potomprídena radinteriér .Slávnostnéotvorenieplánu­jemena leto2010 .

Budovasivyžadovalakomplexnúa premyslenúrekonštrukciu,ktorúsmeurobiliv súlades environmentál­nymiprincípmia zásadamiperma­kultúry .Takmervšetkymateriály,ktorésmeprirekonštrukciipoužili,súekologické,z miestnychzdrojov:dre­vo,slama,konopa,íl,kameň,piesok,použitéstavebnédrevo,starétehly,váľkya škridle .Najekologickejšímmateriálomjemiestnykonskýhnoj,ktorýbolpoužitýna špeciálnuhladkúomietkuna zakrytieizolačnýchpane­lovz technickejkonopy .

Jedinýmmateriálom,ktorýsmenevedelinahradiťbolafóliapodzelenústrechua cement,alejehopoužitiesmeminimalizovali,akosadalo .Veľkoupomocoupriprácach –a tonajmätýchalternatívnych,ktoréklasickístavbárinezvládali –bolidobrovoľníci .Zateplenieslamou,hlinenéomietky,stenytechnikouCordwooda ďalšieprácebolirobenédobrovoľníkmiv rámcinašichakciípreverejnosť .

TerénnecentrumSOSNAbudepo dokončeníslúžiťakofunkčnáukážkaekologickej,zdravej,estetic­kej,nízkoenergetickeja nízkorozpoč­tovejbudovys prírodnoubio­záhra­dou .CelýkomplexTerénnehocentraa bio­záhradybudeslúžiťjednakprenávštevníkovakoinšpirujúcaukážka

„akosatodáinak“a jednakakotréningovéa školiacestrediskoprenašeaktivity(prednášky,kurzy,vý­stavya pod .)s najrôznejšímitémami,týkajúcimisaekologickýchdomov,bio­záhrada trvalejudržateľnosti .O akciáchinformujemena našejwebstránkewww.sosna.skv častiprogramy .

Čo je zaujímavé a EKO vo vzdelávacom terénnom centre?

• múrya stropyzateplenéslame­nýmibalmis hlinenýmiomietka­mi,

• hlinenéomietkys prímesou kon­skéhotrusu

• zatepleniepanelmiz lisovanejtechnickejkonopy,

• zelenéstrechy,

Terénne ekocentrum SOSNA

a l t e r n a t í v y

„V mnohých prípadoch je environmentálna kríza

krízou dizajnu. Je to dôsledok toho, ako sú vyrábané veci,

ako sú stavané budovy a ako je využívaná krajina…“

(Sim Van der Ryn, Stuart Cowan: Ecological Design)

Z A T E p Ľ O V A N i E B u D O V Y S L A M O uf o t o : a r c h í V r e d a k c i a

17_2010

30

17_2010

• ukážkyvyužitiasolárnejenergiea teplaz biomasy,

• využitiedažďovejvody,• využitiestaréhostavebného

materiálu,• múrystavenétechnikoucordwo­

od(múrz drevenýchklátikova sklenenýchfliaš)

• kompostovacietoaletys bio­fil­troma ďalšie,u nászatiaľmáloznámealternatívneriešenia .

Okolitý,asipolhektárovýpozemoksapostupnepretvárana názornú ukážku prírodnej záhrady,kdesapestujúplodiny,bylinkya kvetybezakejkoľvekchémie .Dizajnpozemkusmenavrhlispoločnepočasdvochkurzovpermakultúry,uskutočne­nýchna pozemku .V záhradebudepriestorprestaréa netradičnéodrodyplodín,umeleckédiela,ja­zierko,sušičkuovocia,prírodnúpec,divočinua ďalšiedôležitésúčastibio­záhrad .

Bio-záhrada bude mať nasledovné funkcie

• Vzdelávaciu(v častipozemkusavytvoriaplochy,ktorébudúslúžiťakopomôckaprienviron­mentálnejvýchovea vzdelávanížiakov,študentova pedagógovzoširšiehookolia)

• Komunitnú(do prípravya vyu­žitiapozemkua objektubudúzapojenénielenmiestnedeti,aleajdospelía jednotlivéskupiny–nezamestnaní,Rómovia,ženya pod .)

• Demonštračnú(upravenýpo­zemoks objektombudeslúžiliakofunkčnáukážkaekologickeja umeleckejzáhrady .

• Ekologickú(vytvorenieekolo­gickejzáhradybudemotivovaťdetiajobčanovk ekologickémuspôsobuživotaa pestovania .Bio­záhradavytvoríekologickyčistéa atraktívneprostredieprenávštevníkov

Ekocentrumnájdetev obciDružstev­nápriHornáde,časťMaláVieska,na Okružnejulici .Viac na: www.sosna.sk

Štefan Szabó, o. z. SOSNA omar.sosna@gmail.com

a l t e r n a t í v y

p O H Ľ A D N A   S L A M O u Z A T E p L E N ú S T E N ú S   H L i N E N O u O M i E T K O uf o t o : a r c h í V s i l V i a s Z a b ó o V á

T E R é N N E E K O C E N T R u M B u D u J E M E V Ď A K A p O D p O R E Z   F i N A N Č N é H O M E C H A N i Z M u E u R ó p S K E H O H O S ­p O D á R S K E H O S p O L O Č E N S T V A , N ó R S K E H O F i N A N Č N é H O M E C H A N i Z M u A   Š T á T N E H O R O Z p O Č T u S L O V E N ­S K E J R E p u B L i K Y .

17_2010 17_2010

31

f o t o r e p o r t

Medzibodrožie Krajina medzi riekamiOstrovyv násvyvolávajúpocitexotiky,bezpečia,úkrytupredzvyškomsveta .Miesto,kdejevšetkozachovanétak,akov biblickomraji .Davyturistovpreto

každoročnemieriana najrôznejšieostrovy,od Stredozemiaažpo Karibik–podľasvojichzáujmov,noa samozrejmehrúbkypeňaženky .

pritom,jedentakýtoostrovmámeaju nás,ajkeďo tommáloktovie .Me­dzibodrožiejeskutočnýostrovobkolesenýtromiriekamia spojenýs okoli­týmsvetomibaniekoľkýmimostmi .Ostrovlužnýchlesov,piesočnýchdún,tufovýchkopcov,mokradí,mŕtvychramien,a riek .Miesto,kdekrajinaešte

nestratilasvojupamäť .

Tujenášfotoreporto krajine,vodea harmónii .

Autorka fotografií: Silvia Szabóová

[ 1 ] S O M O T O R S K é M ŕ T V ER A M E N á

[ 2 ] p R í S T A V V   S T R E D E N A DB O D R O g O M

[ 3 ] S T A R ý D u B p R i S O M O T O R E

[ 4 ] K A M E N N ý M O S T p R i L E L E S i

17_2010

Ďalekohľad – časopis pre environmentálnu výchovu a  filozofiu, 17 . číslo v y d á v a : Centrum environmentálnych aktivít Trenčína  Spoločnosť environmentálne­výchovných organizácií Špirála a d r e s a r e d a k c i e : CEA, Mierové námestie 29, 911  01 Trenčínt e l . / f a x : 0326400400 e - m a i l : cea@changenet .sk z o d p o v e d n ý r e d a k t o r : Mgr .  Richard Medal e d i t o r :Klaudia Medalová r e d a k č n á r a d a : RNDr .  Silvia Szabóová, Mgr .  Juraj Hipš, ing .  Klaudia Medalová, ing .  Július Šréterg r a f i c k á ú p r a v a : Mgr . SvetozárŠomšákt l a č : OTA,a . s .Košiceu z á v i e r k a 17 .1 .2010|Neprešlojazykovouúpravou .

fo

to

: s

ilV

ia s

Za

bó

oV

á

T O T O Č í S L O R E D A K Č N E p R i p R A V i L O A   D A L O D O   T L A Č E O B Č i A N S K E Z D R u Ž E N i E S O S N A , V   R á M C i p R O J E K ­T u A L T E R N A T í V N E R i E Š E N i A p R E O C H R A N u A   O Ž i V E N i E p O V O D i A , S p O L u F i N A N C O V A N é H O Z   F i N A N Č N é H OM E C H A N i Z M u E u R ó p S K E H O H O S p O D á R S K E H O S p O L O Č E N S T V A A   N ó R S K E H O F i N A N Č N é H O M E C H A N i Z M uA   Š T á T N E H O R O Z p O Č T u S L O V E N S K E J R E p u B L i K Y .