12-1-2013

16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12 Vol 80, No. 2 January 12, 2013 | 16 Pages | ` 5/- P3 Kherit Batmidar |VIP PONNJE: Delhi xarant 23 vorsanchea eka xikpi ched- dvacher bolatkar zavn tem morunk pavlem. Dekhun Bharot desant uchambol- lay nirmann zali. Bolatkar korpi sovui aropi sod’deak pulisechea tabeant asat, tankam faxi vo jivit bhor bondkhonnichi kheast formaunchi mhonn netta- chi magnni desantlea kon- nxea-konnxantlean zavnk laglea. Oslea vellar Gõyant piray bhoronk naslolea lhan cheddvancher bolat- kar zaleat tancheo kexeo nikalant haddpak Gõyche Bhurgeanche Nitisobhent (children court) sogllo vell nitidar naslolean khupuch kexeo lambovnner pod- dleat. Gelea don vorsank oslea 210 kexinchi aikop (hearing) zaunk na mhonn kherit mahiti eka unchlea odhikarean hea batmida- rak dilea. Gõyant ostoreancher ani bhurgeancher zatole ot’teachar apunn kosoch soddun diunchona ghevchona oxem spoxtt ritin mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglolem. Ponn je guneanv nitisobhent asat tanchea arop-potrancher fattlim don vorsam aikovnni (hearings) zaloli na ani sorkaran tacher sarkench durlokx kelam oxem ugddapem zalam. Bhurgeanche nitisobhent aslole 5 vorsam poilinche 5 khun, sumar 80 bolatkaracheo kexeo ani 4 tem 5 ‘kidnapping’ kexeo aikovnneo zaynastana lambounner poddleat. Ut’tor Gõychea otirikt (surplus) Nitidarak he bhurgeanche nitisobhecho tabo dilolo asa. Satolleant fokt eka disa mhonnge dor Somara hangachem kamkhaz cholta. PONNJE: Delhint cheddvacher bo- latkar khun zal’leacho vaitt porin- nam Gõyantui zala. Haka lagun cheddvanche ani bailanche surokxe khatir Gõychea pulis khatean ‘1091 helpline’ ankddeachi sovlot suru ke- lea. Ho ankddo Ponnje xarant puli- sechea ‘control room’-ant disachim 24 horam chalu astolo. Guneanvkareank koddok kheast ani cheddvam-bailank nit mellche khatir pulis odhikareamni favo te upay ghetlole asat mhonn Gõyche pulisen sanglam. Aichea somazant amchim cheddvam-bailô tore- torechea obghatank sampoddtat; zaum lingi zaum, ‘eve teasing’ chavoupachea vo tankam ghoramni dhumallo soscho poddta mhonn Pulisechea Sorv Up Inspektor Dr. O P Mishra-n sanglam. ‘Central Pulis ‘control room’- an aslolea 1091 hea ankddeacher khoinchei obghatak sampoddlole bailen fon korum yeta. “Tujem mol tuka thavem aslear jivitachea unchlea panvddeak kitlo upegacho tem gomtolem” -Anyaele Sam Chison HANOI: Arthik poristhiti bigoddli tedna, broxtt pokxache vangddi ani serkari odhikari koxe girest zale, te sombon- di 14 Kristanvamni ani 3 Protestant mon’xeamni aplo avaz utthoilo tedna, pulisamni tankam koidi kele ani dhum- allo dilo. Ti kes ubhi zali tedna, chollvoll suru zait mhonn pulis odhikareamni lo- kak korttant bhitor ghetle nant. Misa bolidanacho upeog korun kortta fuddean chollvoll korunk Kristanv lokak uskait mhonn odhikari bhielole. Toruiastana fantea parar Yen Dai ani Nghi Loc heam firgozancho hozaramni Kristanv lok korttant vochunk bhair sorlo. Zhutti ugtteponnim ani meklleponnan zatoli, oxem odhikareamni sanglolem dekhun Pri. Nguyen Dinh uc to fuddakar ghetlo ani lokak bhair kaddlo. Punn to lok imaroti-xim pavche adinch, ek kilometer pois astana, pulisamni soglleank addaile. Tin Kristanvank pulisamni borech marle ani uprant koidi kele. Korttant vochunk provangi diunk na dekhun, lokamni ters rozar korunk suru kelo. Tachea hatamni oxe toktte asle: ‘Niropradhi lokak koidi kel’lea karannank lagon ami nixedh martanv.’ ‘Amchim bhav-bhoinnam niropradhi.’ Serkara add ttika vattaunche khatir, opradheamni apli chuk mandhun ghetli ani bhogsonnem maglam mhonn potrakaramni oxi ek batmi chhapun haddli. Punn koidi kel’lea mon’xeamni koslench kumsar korunk na mhonn ‘defendant’ vokilamni sanglem. Urfattem, pulis lokak sotaitat ani koidi kel’lea lokak te nhidonk porian dinant mhonn vokilamni pulisancher arop ghatlo. NOVI DIL’LI: Ekvottit Raxttranchea 191 vangddeamni 2000 vorsa Hozarvi Vikas Mokh (Millennium Development Goals) sthaploli tantunt sonvsarantli durbollkay, bhuk ani bhurgeanchim mornnam vat- tavop hancho aspav aslo. Punn hem Bha- rot desant 2015 vorsa meren zaunchem na mhonn Ekvottit Raxttranchea vakean mhonnlam. Bharotant xikxonnik mollar zatoli udorgot pollelear sogllea bhurgeank mullavem xikxonn divnk xokta, oxem tea vakeant sanglam. Hea vakea pormannem, durbollkay 23.9% astoli mhonn odmas kela, punn atam tin tok’ke chodd (26.7%) asa. arailoli mokh mandun ghetana Bharotant 1990 vorsa asloli durbollkay (47.8%) ti 50% denvoitole mhunn bhas diloli. Ponn 2009-2010 vorsa 29.8% asa mhunn spoxtt kelam. 2015 vorsa meren bhurgeanchea mornnancho ankddo khup voir astolo. 1000 zolmol’lea bhurgeam modem 43 bhurgim mortolim; khorem mhonnllear ho ankddo 27 asunk zai aslo. Bhurgeanchim mornnam (5 vorsam sokol) Eka hozarak 42% ankddo aspacho to 52% pavtolo. Ballontinchim mornnam husko korpa sarkim astolim. Bhurgeanche Nitisobhent sogllo vell nitidar na Bolatkar ani ot’eacharancheo 210 kexeo lambovnner Cheddvam-bailanche surokxe khatir ‘1091 helpline’ 14 Kristi somaz-sevokanchi kes: Kortant pulis lokak addaita 2015 Voros meren durbollkay, bhuk ani Bhurgeanchim mornnam vattavunk Bharot fattim urtolo P3 P3 P3 Hea ankant 2013 vorsacho ALMANAK ami pathoitanv Xarantlea zhompddeam poros ganvamni ravtoleank udok mharog zatolem P9

Upload: feroz-fernandes

Post on 10-Mar-2016

323 views

Category:

Documents


7 download

DESCRIPTION

Goa News, Konkani News, Local Goa News, Konkani.

TRANSCRIPT

Page 1: 12-1-2013

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12

Vol 80, No. 2 January 12, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

P3�

Kherit Batmidar |VIP

PONNJE: Delhi xarant 23 vorsanchea eka xikpi ched-dvacher bolatkar zavn tem morunk pavlem. Dekhun Bharot desant uchambol-lay nirmann zali. Bolatkar korpi sovui aropi sod’deak pulisechea tabeant asat, tankam faxi vo jivit bhor bondkhonnichi kheast formaunchi mhonn netta-chi magnni desantlea kon-nxea-konnxantlean zavnk laglea. Oslea vellar Gõyant piray bhoronk naslolea lhan cheddvancher bolat-kar zaleat tancheo kexeo nikalant haddpak Gõyche

Bhurgeanche Nitisobhent (children court) sogllo vell nitidar naslolean khupuch kexeo lambovnner pod-dleat. Gelea don vorsank oslea 210 kexinchi aikop (hearing) zaunk na mhonn kherit mahiti eka unchlea odhikarean hea batmida-rak dilea.

Gõyant ostoreancher ani bhurgeancher zatole ot’teachar apunn kosoch soddun diunchona ghevchona oxem spoxtt ritin mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglolem. Ponn je guneanv nitisobhent asat tanchea arop-potrancher fattlim

don vorsam aikovnni (hearings) zaloli na ani sorkaran tacher sarkench durlokx kelam oxem ugddapem zalam.

B h u r g e a n c h e nitisobhent aslole 5 vorsam poilinche 5 khun, sumar 80 bolatkaracheo kexeo ani 4 tem 5 ‘kidnapping’ kexeo aikovnneo zaynastana lambounner poddleat. Ut’tor Gõychea otirikt (surplus) Nitidarak he bhurgeanche nitisobhecho tabo dilolo asa. Satolleant fokt eka disa mhonnge dor Somara hangachem kamkhaz cholta.

PONNJE: Delhint cheddvacher bo-latkar khun zal’leacho vaitt porin-nam Gõyantui zala. Haka lagun cheddvanche ani bailanche surokxe khatir Gõychea pulis khatean ‘1091 helpline’ ankddeachi sovlot suru ke-lea. Ho ankddo Ponnje xarant puli-sechea ‘control room’-ant disachim 24 horam chalu astolo.

Guneanvkareank koddok kheast ani cheddvam-bailank nit mellche

khatir pulis odhikareamni favo te upay ghetlole asat mhonn Gõyche pulisen sanglam. Aichea somazant

amchim cheddvam-bailô tore-torechea obghatank sampoddtat; zaum lingi zaum, ‘eve teasing’ chavoupachea vo tankam ghoramni dhumallo soscho poddta mhonn Pulisechea Sorv Up Inspektor Dr. O P Mishra-n sanglam.

‘Central Pulis ‘control room’-an aslolea 1091 hea ankddeacher khoinchei obghatak sampoddlole bailen fon korum yeta.

“Tujem mol tuka thavem aslear

jivitachea unchlea panvddeak kitlo

upegacho tem gomtolem”

-Anyaele Sam Chison

HANOI: Arthik poristhiti bigoddli tedna, broxtt pokxache vangddi ani serkari odhikari koxe girest zale, te sombon-di 14 Kristanvamni ani 3 Protestant mon’xeamni aplo avaz utthoilo tedna, pulisamni tankam koidi kele ani dhum-allo dilo. Ti kes ubhi zali tedna, chollvoll suru zait mhonn pulis odhikareamni lo-kak korttant bhitor ghetle nant.

Misa bolidanacho upeog korun kortta fuddean chollvoll korunk Kristanv lokak uskait mhonn odhikari bhielole. Toruiastana fantea parar Yen Dai ani Nghi Loc heam fi rgozancho hozaramni Kristanv lok korttant vochunk bhair sorlo. Zhutti ugtteponnim ani meklleponnan zatoli, oxem odhikareamni sanglolem dekhun Pri. Nguyen Dinh Th uc to fuddakar ghetlo ani lokak bhair kaddlo. Punn to lok imaroti-xim pavche adinch, ek kilometer pois astana, pulisamni soglleank addaile. Tin Kristanvank pulisamni borech marle ani uprant koidi kele. Korttant vochunk provangi diunk

na dekhun, lokamni ters rozar korunk suru kelo. Tachea hatamni oxe toktte asle: ‘Niropradhi lokak koidi kel’lea karannank lagon ami nixedh martanv.’ ‘Amchim bhav-bhoinnam niropradhi.’

Serkara add ttika vattaunche khatir, opradheamni apli chuk mandhun ghetli ani bhogsonnem maglam mhonn potrakaramni oxi ek batmi chhapun haddli. Punn koidi kel’lea mon’xeamni koslench kumsar korunk na mhonn ‘defendant’ vokilamni sanglem. Urfattem, pulis lokak sotaitat ani koidi kel’lea lokak te nhidonk porian dinant mhonn vokilamni pulisancher arop ghatlo.

NOVI DIL’LI: Ekvottit Raxttranchea 191 vangddeamni 2000 vorsa Hozarvi Vikas Mokh (Millennium Development Goals) sthaploli tantunt sonvsarantli durbollkay, bhuk ani bhurgeanchim mornnam vat-tavop hancho aspav aslo. Punn hem Bha-rot desant 2015 vorsa meren zaunchem na mhonn Ekvottit Raxttranchea vakean mhonnlam. Bharotant xikxonnik mollar zatoli udorgot pollelear sogllea bhurgeank mullavem xikxonn divnk xokta, oxem tea vakeant sanglam.

Hea vakea pormannem, durbollkay 23.9% astoli mhonn odmas kela, punn atam tin tok’ke chodd (26.7%) asa. Th arailoli mokh mandun ghetana Bharotant 1990 vorsa asloli durbollkay (47.8%) ti 50% denvoitole mhunn bhas diloli. Ponn 2009-2010 vorsa 29.8% asa mhunn spoxtt kelam.

2015 vorsa meren bhurgeanchea mornnancho ankddo khup voir astolo. 1000 zolmol’lea bhurgeam modem 43 bhurgim mortolim; khorem mhonnllear ho ankddo 27 asunk zai aslo. Bhurgeanchim mornnam (5 vorsam sokol) Eka hozarak 42% ankddo aspacho to 52% pavtolo. Ballontinchim mornnam husko korpa sarkim astolim.

Bhurgeanche Nitisobhent sogllo vell nitidar naBolatkar ani ot’eacharancheo 210 kexeo lambovnner

Cheddvam-bailanche surokxe khatir ‘1091 helpline’

14 Kristi somaz-sevokanchi kes: Kortant pulis lokak addaita

2015 Voros meren durbollkay, bhuk aniBhurgeanchim mornnam vattavunk Bharot fattim urtolo

P3�

P3�

P3�

Hea ankant 2013 vorsachoALMANAK ami pathoitanv

Xarantlea zhompddeam poros ganvamni ravtoleank udok mharog zatolem P9�

Page 2: 12-1-2013

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Feroz F | VIP

Panchayatimni bhroxttachar cholta tacher lokx ghalunk ek kherit somitichi zababdari asunk aiz avhan asa. Panchayatimni choltolo bhroxttachar poilo bond korunk zai. Panchayaticho adar nastana Gõyche zaite

proxn koxech suttave korunk zaunchem na. Poryavoronna pasot zhuzunk, osmitay ani daiz samballunk ani yevzonneo korunk panchayatink zababdari asa. Ponn amchea lhan dongrancher vo xetache zomnicher imaroteo bandtat tedna ani builderacho ani politicianacho gunneanv

kortat, ponn panchayatin porvangi dilea tantun vhoddli zababdari asa. Hachi poili sod zaunk gorjechem. Oxem zalear bhroxttachar bond zaunk pavtolo. Heach pasot panchayatin bhroxttachar cholta tachi sod kedna ani konn ghetat hoch proxn odik mhotvacho.

Panchayatimni choltolea bhroxttacharachi konn ani kedna sod korta

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

Nhoich fokot vattavoronn bodlunk, punn mon novsorunk avhan Gõychea pulis khateak mukhar asa.

ULOILEAR PATOK

Gõyant 75% bolatkar vaddleat mhonn odhikareanchem sangnnem asa. Hea odhikrut (offi cial) riporta pormannem Gõyant 51 bolatkaracheo ‘cases’ 2012 vorsant nond zaleo. Ho ankddo egdom lhan koso disunk favona. Toxench Gõyam bhailea lokacher bolatkar zala tem polleun Gõykaramni ogeponnan ravunk favona.

Amchea monant rokddoch ho proxn yeta, heo kexi fokot riport nond zala teoch. Punn riport korunk na toslea bolatkaracheo kexi Gõyant asat. Gõyant lingi-bhog gheunk sompeponnim mellta mhonn prochar zata tem bond korunk, novea vorsant bori survat zaunchi.

Lingi-bhogacher ani sovay doren melltolea soreacher adharlolea Gõychea tourisma vorvim Gõychi osmitay lipta. Odik duddu

korpache axek lagun, Gõykar apunn konn tem visrunk lagleat. Eke toren nhoich Gõychea ostoreancher bolatkar punn Gõycher bolatkar zala.

Hem chitr sudarunk titlem sompem nhoi zait. Punn zaina toslem kainch na. Poile suvater pulis khateant sudarop yeunk zay ani somaza add zatoleo vostu bond korcho proxn disunk zay. Pulis nagrikanche surokxe khatir asa tem amkam dispachem unnem zait gelam.

Pulis, pulitisian seva ani surokxa samballtat. Zaite pulis ofi samni bosun ‘paper work’ kortat. Pulis khateantlea zaitea zageancher azun bhorti korunk nant. Kex nond korunk gelear hi kex mhoji nhoi tachi nhoi mhunnun chorcha cholta.

Kex nond kortana, je proxn pulis tuka vichartat tem aikolear, tunch guneanvkari koso dista. Odik korun ostoreo ‘case’ vo FIR borounk vetat tedna oxem ghoddpachi bhirant asa. Ostoreank vicharlear tuka tanchea zababantlean kolltolem ti pulis sthanar poryan tankam surokxa mellona.

Gõychea sorkarachem mon pulis sthanar odik bailo pulis nemunk sodta mhunn ek bori khobor. Punn hem ghoddta mhunnosor vell asa. Nhoich fokot vattavoronn bodlunk, punn mon novsorunk avhan Gõychea pulis khateak mukhar asa. Osli novsornni zalear, pulis khateak vhodd obhiman bhogtolo; ek ostori pulis sthanar ailear tika surokxa melltoli. Th oim aslole odhikari poryan tika vaitt nodren polleunche nant.

Ostoreank surokxit onnbhov mellona toslea odhikarank, sorkaran dondd divpachem mon rochunk aiz goroz asa. Pulis lokache sevek asa tem dakholl korunk avhan asa. Pulis fokot kaidech lagu korunk nhoi bogor xist ani manddavoll odik samballtat ani nagrikank surokxa melltat toslem khatem mhunn govay zavpachi goroz asa.

Aiz pulis tujea bhonvtonnim aslear poryan lok bhiyena, kiteak pulisechean kainch korunk zaina, oso somoz zala. Zor trafi k pulis na zalear kaido moddunk sompem. Punn dusrea khateacho pulis asun trafi k kaido konnem moddlo zalear tachean kainch korunk zaina. Mhoinntoch guneanvkareak kaide moddunk odik sompeponn mellta.

Ami bolatkaram vixim zaitench aikolam. Novsorni yetoli zalear, Kristi totvancher adarun novsornni haddunk amkam zabaddari asa. Pulisechean totvam samballun vavr korunk zaina mhonntat toslea chintpacherui bodol haddchi goroz asa. Jivitachem mol denvlam ani duddvanchem choddlam. Bhroxttachar vaddla, bolatkar kiteak vaddchona? Bodlop haddunk amcheach hatant asa.

Jivitachem mol denvlam ani duddvanchem choddlam. Bhroxttachar vaddla, bolatkar kiteak vaddchenant? Bodlunk amcheach hatant asa.

Bolatkar bond korunk pulisek novi dixa gorjechi

Dezembrache 1lecho V.Ixtt mhaka pavlo ani mhoje dolle Karmelit Bondhu John M. Alfonsachea lekhacher poddle. Aitar Somiacho Dis ani tea disa kheritponnim ami Somiachem jivontponn somarombhtanv. Hea jivontponnacho vorto somarombh Misachem Bolidan. Dekhun mullinch thavn Kristanv, Somiache xis, Aitarak Misant vantto ghet aileat. Ho vantto kaideacho bhov magir zala. Hem Bondhu Alfonso boroita tem sarkem asa.

Vatikan Dusre Vixv-Sobhe porian, Aitar mhonnche ek modhian’rat (Sonvar-Aitar) ti dusri modhian’rat (Aitar-Somar): Misak vochpacho to ho Aitar. Vatikani Dusre Vixv-Sobhe thavn ek add-vad (exception) ugoddlo ani sompeponn divchi survat zali: Zachean favo tea karannak lagun Aitara Misak vochunk zainam, tachean, Son’vara Misak vochun, kaido pallunk zata.

Zo addvad aslolo to 1983 thavn nem’ zalo (1983

vorsa Povitr Sobhechi novi Kaideavoll vo ‘Code of Canon Law’ ailo), 1248 kolma pormannem (can.1248): Tednam thavn tem aiz zo Son’vara sanje vo Aitara Misak veta, to kaido pallta (Sonvara sanje Misak vochunk koslea karannachi goroz na). Jem Povitr Sobhechi Kaideavoll, kolm’ 1248, sangta, tench Dhormdutit Potr (“Apostolic Letter”) “Dies Domini”, ank 49, ani Katolk Povitr Sobhechem Xikovnne-Pustok (“Catechism of Catholic Church”), ank 2180, amkam sangtat. Hea kaidea ani sangnne fattlean ek chintop asa: Zoso Judevancho Son’var Sukrara sanje suru zata, toso amcho sevadhormik Aitar Son’vara sanje suru zata. Mhunntoch, zo Aitarak vochunk zata astana Son’vara sanje Misak veta to dil’lea sompeponnacho be-upeog korta mhonn sangun, Bondhu Alfonso aplo goir-somoz dakhoita.

Fr. Mousinho De AtaideNeura

Son’varachi sanz Aitarachi survat

V-Ixttar ho voilea nanvacho lekh vachlo, hanv mhonntam kaide asat te sarke lagu kortat kai? Bolatkar kortoleank lavpak Bharotant koddok kaide asat te konn vaporta kai? Ami kitlei kaide kelear titlench, boil zotak kitloi huxar aslear poryan tache fattir chabuk marle xivay to fuddem vechona, ami kaide kitlei koddok kelear te ami sarke vaprinant zalear kosloch faido na. Kaide kaideam pustokar urtole ani bolatkar kortole meklleponnim bolatkar korit ravtole, he bolatkar vaddunk konn gunneanvkari te polleunk chodd gorjechem, pulis apli nokri sarki kortat kai?

Tancher konn nodor dovorta kai? Ami zaite kaide nove kele ani kaide kortoleamni kaide modle zalear, kaide korun koslo

faido? Bolatkar kortoleank pulis dhortat ani rokddech tankam soddtat hacher konn vichar kortat kai?

Ek ostori babddi apnnacher bolatkar zalo mhonn tokrar borounk pulis chovker veta, ponn amche pulis tankam vichar kortat te aikolear, bolatkar kela tache poros te chodd dukh ditat, zaite pavtti aikunk yeta osle vichar korun amche pulis aple kuddik dhadosponn ghetat, kaide asat ponn kaideache pai asat te kaide moddttat, hem poilem zagear ghalunk chodd gorjechem.Aiz kal amche desache karbhari bolatkari lofddeant buddlole asat ani sobhemazar bhonvtat, hea mon’xank bhitor kaddunk ami gunneanvkari karann hea bolatkar kortoleank ami nivddun kaddtat.

Ganv sudorpak ganvcho lok ani vhoddil bore asunk zai, na tor ganv koso sudortolo? Halinch 23 vorsanchea cheddvacher bolatkar zalo tacheruch desantlo lok zago zalo. Hea adim kitlech bolatkar zale ponn sogllo lok nidhun aslo to utthlo. Lokan sodanch zagrut ravunk gorjechem karonn nidtolea sorkarak zagovpak, atam uttleat toxem ami zage ravlear bolatkar korpi fattim sortole. Kaide korun kaim zavpachem na. Amchea bhurgeank jivitachi sarkhi somzonnim diunk gorjechem. Cheddvamni ani bailamni moryadi bhair nhesunk favona, aplem ghor ugtem ghalear, chor nagoun gelo zalear chorak xinnun ani roddun faidona.

Teddy Teodosio RodriguesSanguem

Bolatkara add novea kaideanchim bondabost..

Bharotant veta thoinsor hozaramni cheddncher ani bailancher bolatkar zaleat, dhormvada vellar madrincher bolatkar kele mhonn purave dakhoile astana poryan konnech titlo boball kelo na. Ponn halinch Delhint cheddvacher zal’lea bolatkara vorvim desantlea sogllea lokache dolle ugte kele. Bolatkar don torenche zatat mhonnum yeta: khuxen ani bollan.

Konnui dadlo vo cheddo bollan cheddvacher vo bailecher bolatkari kortubam korta toch bolatkar vo rape mhonn ami somzotanv ponn dusre amchim tornnattim apkhuxen eksure suvater vochun kitylech pavtti lingacho goirvapor kortat to-i eke torecho bolatkaruch. Dekhun avoy-bapayn bhurgeank moriadichi xikounn divchi goroz.

S. Vaz, Kuddtore

Apkhuxeche-i bolatkar zatat tacherui upay gorjecho

Page 3: 12-1-2013

l 3Vauraddeancho Ixtt � January 12, 2013

collect all 30 cuttings of(Know your Cross)

Appeared on pg 9and win a prize

.

MUMBAI: Bharoti nagrikachea tabeant Pan card asop zori gorjechem aslem tori tacho goir vapor zavchona hem sangop hea kallar kotthinn asa. karonn atanchea kallar dor ek odhikrut vo her vevhara khatir pan card-achi goroz lagta.

“Permanent Account Number (PAN)” card asop hea kallar mhotvachem zalam. Vollokh mellovn ghevnk ani duddvanchea vevharacher dollo dovorpa fattlem mukhel karonn aslem eka nagrikak Pan card divpachem. Adim, je konn yenavoll kor bhortat to kor porot mellche khatir Pan cardachi goroz poddtali. Tech gorjek lagon pan card-am zolmank haddlolim.

Punn kall bodolta toxem pan card-achi goroz ‘stock exchange’ , benkechea vevhara khatir, zomin –bhattam ghevpa khatir ani gaddiyo-

2015 Voros meren durbollkay, bhuk aniBhurgeanchim mornnam vattavunk Bharot fattim urtolo

Ekvottit Raxttramni dil’lea vakean khup husko porgottla ani sodanch hi ek addkholl mhonn sanglam. 1990 tem 2015 voros meren, tin vorsam sokoilea bhurgeanchem favo titlem vozon nasloleanchem promann 52% thavn 26% zavpachi

mokh asli. Ponn 1998-1999 ani 2005-2006 promann fokt 43% aslem tem 40% zalam.

Xikxonnachea mollar matr 2015 vorsa meren mullavem xikxonn100% bhurgeank mellttolem mhonn odmasailam.

2007-2008 vorsant thavn mullavea xallamni ling-somantay (Gender equality) asa.

Ponn hi somantay fuddle don vorsamni madheomik iskolamni pavunk zai, oxem tea vakeant mhonnllam. ASIA NEWS

Bhurgeanche Nitisobhent sogllo vell nitidar naPiray bhoronk

naslolea bhurgeancher zatolea ot’teachar ani lingi piddapidd (sexual harassment) hea sarkea kexinchi vegim aikovnni zavn guneanvkarank kheast mellchi ho hetu monant dovrun Gõyant 2002 vorsa Bhurgeanche Nitisobha sthapun kel’li.

Sthapon keloli tea kallar he nitisobhent purn vell ek nitidar ani ek vokil asle. Somar, Budvar ani Sukrar sumanache tin dis hangasor kamkhaz choltalem.Ponn 2011 vorsachea Marsant thavn hanga purn vell nitidar naslolean kexincheo aikovnneo sarkeoch bond

poddleat.Hea batmidaran hanga

khud aplea dolleamni pol-levnni kelea tea porman-nem he nitisobhent baki-chea kamdarancho poryan khupuch unnav asa. Asat tea kamdaram modem ek ‘typist’, ek LDC, ek UDC ani ek xipay asa. Hantlo UDC –n sod’deak aplea

podacho rajinamo dila ani to rojer gela. Tache bodlek dusrea mon’xachi nemn-nuk keloli na. Hanga ri-kami aslole zage bhorun kaddche mhonn magnni khup kall meren zayt asa, ponn sorkar koslech upay ghena, oxem hea unchlea odhikarean hea batmida-rak sanglam.

14 Kristi somaz-sevokanchi kes: Kortant pulis lokak addaita

Vinh diosezichea nit ani xanti-che somitin (Justice and Peace committee) oso ek vako bhair kaddlo: “Lokak koidi korop kaidea add. Fottkiri govaiki diun, serkaran aplea nagrikank koidi korunk zaina. Toxem korun, lok o-surokit zata ani Vietnam-a kaideam add veta.” “Niropradhi lokak suttka diunchi ani kaideamni bodol haddcho.

Tednanch Vietnam-acho lok xanti ani ekvotta khatir vavurtolo.”

Natalam somoyar Vinh-acho Bisp Mgr Nguyen Th ai Hop tea vixoyacher uloilo. Aplea sangata budhvontank ani her somudhaiechea vangddeank gheun, tannem Vietnam-an mon’xeanchea hok rakhunk ek ‘appeal’ pas kelo. ASIA NEWS

Uprant to fon pulis odhikari pulis control room (PCR)-an transfer kortole ani favo te upay gheunk tea-tea pulis thanear kolloitole, oxem Dr. Mishra-n kolloilam.

Ponnje ani Moddganv ravtolea bailancheo kesi tea-tea pulis thanear asloleo bailô pulis odhikarini topastoleo ani favo te upay ghetoleô.

Bail pulis odhikareanchi vanttnni suru zalea ani dor eka pulis thanear don vo tin bail pulis ‘constables’ astoleo. Tea xivay don vo tin bail ‘head constables’ astoleo mhonn tannem sanglam. Bailam sovem zhoim chodd opradh ghoddtat, te-te zage sodhun kaddunk pulis odhikareanchi sodhpus suru zalea mhonn Mishra-n sanglem.

Cheddvam-bailanche surokxe khatir ‘1091 helpline’

P1�

MOSUL: Ut’tor Iraq-antlea Mosul vattarant Kristanvancher odikuch maramari zavn rogtache vhall zaleat.Vidyapittantlo xikpi Kristanv tornatto gaddiyechea bomb sfottant thoinch melo. Ek dis adim ek Kristanv xikxika ostori Shdha Elias hicho gollo katrun marli mhonn khobor pavlea.

Him mornnam Iraq-antlea Kristanvancher zalolea sotakachim udharonnam ditat. Zalear dusre vatten Sunni, Shia, Arab, Kurd ani Turkish pongddantlo lok ani fuddari sot’te khatir zhuzot asat. Kurdish raxttrpoti Jalal Talabani hachean desantli uchambollay thambovnk zayna mhonn disun yeta.

54 vorsanchea Talabani raxttrpotik ek mhoyno fattim kallzacho atak zal’lean to azunuy oskot bholayken asa. Haka lagun Iraq-ant maramari, zhuzam-zhogddim chaluch asat.

Al Alamia xarant vidyapittak tenkon aslolea eka supermarketa bhair gaddiyent bomb sfott zavn ek tornatto thoinch melo ani khub lok gombhir zokhmi zalo. Sfottant melolo Kristanv tornatto Ayyoub Fauzi Auyyoub Al Sheikh voiziponnachem nimannea vorsachem xikop kortalo.

Des cholovpi sorkar ani rajkoronn cholovpi karbhaream modem ekvott naslolean akantvadacheo ghoddnneo vaddot asat. Des cholovpi mukhel montri Nouri al Maliki ho Shia pongddantlo asa zalear Mosul rajeacho rajpal Athil Al

Nujjaifi dusrea dhormik pongddantlo asa. Haka lagun raj cholovpachea karbharant somjikay naslolean futt poddlea. Hea vatavoronnacho akantvadeamni faydo ghevn zhuzam-zhogddim ani maramari suru keleat.

Akantvadeank lagun choddan chodd luskonn Kristanv lokak zata. Tankam asro ani adar divnk konnunch fuddem sorona.

Tankam samballpi Iraq-ant ekuy Kristanv fuddari na. Kristanvank atak korun jive marlear poryan tachi chovkoxi vo karvay zayna.

2003 vorsa Ameriken Iraq desacher akromonn korun tednachea raxttrpoti Saddam Hussain-ak sot’tevelo kaddun uddoil’lo tedna thavn desantlo ordho Kristanv lok kobar zala. Mosul vattarant Kristanvancher anik atak zaleat tantunt Bish Faraj Rahho, ani Pri. Ragheed Ganni hankam jive marleat mhonn gomlam. ASIA NEWS

Iraqantlea Kristanvancher atak

mottoram ghevpa khatir zali. Aiz pan card hea zageancher chodd gorjechem zalam:

- Bankent zor 50 hozar voir duddu ‘fi xed deposit’ ghaltolo zalear Pan card-achi goroz lagta. Pan card-achi ‘copy’ bankent dina zalear 10% TDS katorchea zagear 20 % TDS ( Tax deduction at source) bank katorta.

- Hottelant khavpacho vo ravpacho khorch 25 hozar voir zalear ani to ‘cash’ vo nokod pod’dotin farik kortolo zalear ‘Pan card copy’ sador korchi lagta.

- Bhaylea desant vochonk viman tiketticho khorch 25 hozar voir nokod pod’dotin farik

korunk Pan Card copy’ divchi poddta.

- Bhaddeachem ghor vo dukan ghetolo zalear ghorachea dhoniyak khatri divnk ‘pan’ card copy divchi lagta.

- Kimticheo ani mharog bhangaracheo vostu ghetolo zalear ‘pan card copy’ dakhovchi poddta.

- Tea xivay pornneo gaddiyeo ghetolo zalear, fonachi soy ghetolo zalear ani visa ghetolo zalearuy hea kallar pan card copy lagta.

- Hache velan kollo yeta hea kallar pan card nastana kosloch vevhar korunk zayna. Videxant nokri korpeankuy vo je konn NRI asat tankam poryan aplea desant yevn kosloy vaur-dhondo vo her vevhar kortolo zalear pan card –achi chodd goroz asa.

‘Pan card’-acho goir vapor zavpachi xokeotay

Page 4: 12-1-2013

4 l Gõycheõ Khôbrô January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

GiftVauraddeancho Ixtt

to yourfamily and friends

ReadKonkani, WriteKonkaniandLearnKonkani

Kherit Batmidar |VIP

PONNJE: Gõyant fattlea 10 vorsank rosteancher zatolea obsoegancher nodor marlear, 2012 vorsant rosteancher zatolea obsoeg niyontronna khal ailole distat. Tori gelea vorsa Gõyant veg-vegllea rosteancher ghoddlolea obsoegamni 289 zann meleat, tantunt sumar 150 xikpi bhurgeancho aspav aslo oxem batmidaran kelole barik choukoxe udexim gomun ailam.

2012 vorsantlo nimanno obsoeg Dezembrache 31ver ratik Paddi-Barcem ganvant ghoddlo. Hea darunn obsoegant dog tornatte mele. Hantlo eklo Saish Fadte ‘Higher Secondary’-nt xikpi bhurgo zalear dusro Ravindr Mapari ho tornatto nigtench aplem xikop sompoun nokrek laglolo. Ratche modiyanir ani 2013 vorsache survek ho

darunn obsoeg zaun dogamkuy mornnan girasle.

Vochot thoim ghoddttolea obsoegamni tornatte ani xikpi bhurge chodd morunk pavtat tem pollelear somazant to ek khupuch usko korpa sarko proxn mhonn spoxtt zalam. Tornatte

ani xikpi bhurge hea rosteancher zaupi obsoegamni mortat tacher gombhirtayen lokx ghalpacho vell aila, oxem halinch aple seventlo bospagri zalolo unchlo Vahatuk khateantlea odhikarean hea batmidarak sanglam. Sorkarachi odhikrut ankddevari sangta tea

pormannem 2012 vorsa Janer tem Dezembr meren rosteancher obsoeg zaun 289 zannank moronn ailem. Tea adlea vorsa obsoegamni mel’leancho ankddo 305 aslo. Fattlea dha vorsanche obsoeganche ankddevaricher nodor marlear Gõyant

rosteancher zaupi obsoeganche ankdde niyontronna khal yeta mhonn ugddapem zata. Hem promann anikuy niyontronna khala haddpak Vahtuk Khatem ani Vahatuk Pulis khupuch thokos gheta, oxem RTO khateacho sonchalok Arun Dessai sangta.

Arun Dessai sangta tea pormannem, rosteancher zatole obsoeg niyontronna khal yetat mhonnpachi gozal khori; toripunn tornatte ani xikpi obsoegamni chodd mortat, tacher zonn eklean gombhirtayen lokx ghalpachi goroz asa. Gelea vorsa Dezembrache 5ver Kundaim-Fonddem hangasor zal’lea eka nixttur obsoegant 3 xikpi bhurgeank moronn ailem. Oxe toren gelea vorsa je 289 obsoeg zaleat tantunt tornatte ani xikpi bhurgeancho chodd aspav asa mhonn Gõychea RTO Khateak ugddapem zalam.

PORNNEAM GÕYAM: Nata-lanchea Dobjajik Misa uprant, Se Katedralant Arsebisp-Patriark Filipe Neri Ferraochea hatantlean ‘Celebrate God’s Love’ nanvachem misionari masik uzvaddaylem. Hem masik tin-tin mhoineamni bhair sortolem. He pavtt tea masikacher choddxi Bispanchea Synodachi khobor dilea. Fuddarak Xubhvortomanache por-gottnneche zagrutayecheo ani her misionari khobrô hea masikacher melltoleot. Pornneam Gõyant aslolem Devacho Mog Porgottpachem Dhormprantik Kendracho

sonchalok Fr. Saturnino Dias hem masik sompadayta.

Hea bhavartachea vorsa Kristanvancho bhavart odik kholavunk ani tachi niz

vollokh ghevnk hem masik amkam faideachem zatolem mhonn bhorvanso asa.

Devacho Mog Porgottpachem Dhorm- prantik Kendr Pornneam Gõyant cholta. Hem Kendr Jezuchi, Povitr Sobhechi ani Xubhvortomanachea mulyanchi khobor magto-leank postantlean funkot dhaddun dita.

Devachea mogacho sondex soglleank vistarunk hem Kendr vavurta. Hea borea vavra khatir konnakui apli denngi (donation) divpachi khuxi aslear “Diocesan Centre for Missionary Animation” Old Goa dhaddum yeta.

Gõyant obsoegamni xikpi chodd mortatRosteancher zatolea obsoegam vixim xikpeam modem kherit zagrutay

nirmann korpachi odik goroz asa. Dor vorsa Gõyant don pavtti rosto surokxe vixim zagrutay toyar korpachi mohim zata. Hantun xikpi ani nagrik vhodde sonkhen vantto ghetat; obsoeg niyontronna khal yeta tori unnem zainant tem khont korpa sarki gozal.

Khupxe kodden vahan-obsoegan morunk pavlolea xikpeam kodde mottor cholovpachem lisens asona. Konnachem tori mottor vo mottor-saikol magun gheun he bhurge choloytat ani obsoegank sampoddtat. Dusre pavtt oxe toren konnuy xikpi bhurgo vahan magpak ailo zalear poylem tache kodde lisens asa zalear polleunchem, na zalear tea vahanachea dhoniak tea obsoegacho zababdari RTO khatem tharaytolem, oxi Arun Dessai-n xiddkavnni dilea. Gõyant disandis

vahananchi sonkhea vaddpak laglea. Gelea vorsa 69 hozar novea vahananchi RTO khateant nondnni zalea. Sod’deak Gõyant 9 lakh vahanam asat. Him itlim sogott vahanam khoim ani koxim ‘park’ korchim hacho soglleankuch motto proxn nirmann zala.

10 vorsank obsoegachim mornnam2003 2352004 3062005 2702006 3032007 3222008 3182009 3212010 3272011 3052012 289

‘Celebrate God’s Love’ misionari masik

PONNJE: Fott document divn zannim sorkari nokreo ghetleo tankam adim fuddench bospagari zanvche vo nokri soddchi mhunn sorkaran ji koll-ovnni jahir keloli ti atam fattim ghetlea. ‘Personnel’ khateache adle VRS yevzonne pormon-nem he yevzonnecho fay-do ghevnk fuddem sorop mhunnllear apnnem fott dukument divn nokri mel-loylea hem mandun ghev-op zatalem. Punn sorkaran atam hi yevzonn dusre

toren toyar kelea. Adlo nirnnoy sorkaran mukhar vhela punn bair uddovnk na. Sorkari kamdarancher 30 tem 40 kesi ghalop sork-arak xokeyeo na, hea khat-ir ami novi VRS yevzonn toyar kelea. Punn je konn he yevzonnecho faydo ghetat tache velean tannim fott document dileat hem sid zatolem, oxem mukhel montri Manohar Parri-karan sanglam. Parrikaran mukhar sanglam khubxea kamdaramni fott docu-

ment divn sorkari nokreo melloyleat hacho tache lagim puravo asa. PWD ani bholayke kha-teant chodd lokamni fott document divn nokreo melloyleat hacho tache lagim puravo asa oxem tannem sanglam. Je kamdar fottingponn ko-run poryan VRS ghenant tanche document topas-tole. Fottingponn kelole-ank kheast favo zatoli vo nokrentlean kaddun uddoytole oxem mukhel montrean sanglam.

Sorkaran VRS yevzonnencher nirnnoy fattim ghetlo

Page 5: 12-1-2013

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � January 12, 2013

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

Fr. Inacio Almeida

Novea vorsant ami nove pod’dotin bhat vompum-ia ani pikavoll vaddovn bhatache kodde bhorum-ia. Bhat udkantlem zhadd nhoi ani udkant ravun tem fulun yena. He adle pod’doti pormannem don tora asat. SRI mhonnlear bhatachi rompnni kortoch poirean ximpun zomin olli korun sukovnchi .

SRI pod’dotiche mullave dhey1-Bhatachi rompnni runk 8-12 disanchem thamb vapurchem 2-Th ambachi fi kirin rompnni korchi3-Dor rompea modem 25X25 centimetr ontor soddchi

4-Nonddi kaddop sarkem zanvche5- Udkachi vevostha korchi 6-Zata titlem kemikal unnem korchem.

Torvo kirlavop: Bhatacho torvo kirlaitat ti svat xetak laginch asunk zai. Sumar 100 chovrad metram zomnicher kirlail’lo torvo ek hekttar zomnicher rompnni korchi. Xet nangrun zomin sukovnchi ani dantro bhonvddavun eka tollar korchi. 3m lamb ani 1m rundd kungo korcho, tacher plastik patovn vo polythenacheo potyeo torveachim pallam zomnint vochona zaunk vapurtat. Plastik shittacher mati ghalun

torvo kaddcho.Rompnni kortana

plastik shittavelem thamb zotnayen kaddun xetant lavchem. Dor bhata modem 25 centimetr zago soddcho, khol matiyent rompo ghalchem nhoi.

Favo te ritin rompnni korop SRI pod’dotik borem. Th amb kaddlea uprant 30 mintam bhitor rompunk zai. Bhatachea rompeachem mull dukovnk favona.

10 disam uprant nonddi kaddpachi goroz asa. Xetant udok santtun urpak favona. Fokot zomin volli urpak regular ximpunk zai. Xetant zata titlem organik sarem vapor. Osle pod’dotin bhatachem pik chodd zata, thoddea

rajyamni dor hekttar zomnicher 16mt bhat zata mhonn sangtat.

Pilarche Sonvsthechea farmant SRI pod’dot vap-run dupot pik kaddtat ani atam hich pod’dot Gõyb-hor xetkareamni korpak margdorxonn ditat.

SRI pod’dot Fransez Jezuit padrin Madagascar desantlea lokak xikoili ani thoim pikavoll vaddun lokak dhadoskayen bhorlo.

Xetamni pikavoll vad-dovpak xetkar proxikx-onn Kendr Ela Farm ani Mhapxeam Dulerantlea sorkari farmant nove torechi pod’dot xetkar-eank xikoitat. Nove tore-cheo pod’doti xikun xet-kareamni krixi kranti fud-dem vhorun zai.

Kherit Batmidar|VIP

PONNJE:Gõyant xist naslole bosinche yeradarik lagun xikpeank, nokreank vetoleank, bailam-cheddvank ani sadea mon’xank chodd mar bosunk lagla.

Ap-aplea bosimni chodd provaxi mellpak khasgi bosimchea dhonyanchi dadagiri ani bosim modem zata ti spordha monant dhorlear lokak aplo jiv muttint dhorun provas korcho poddta. Bos chikar bhorlear poryan anikuy provasi melloupak tanchi doddpodd koxich sompona. He xist naslole yeradarik Gõychem proxason bhorpur zababdar asa.

Gõyant khupxea zageancher Kadamba boseo suttpak asat mhonnllear kaim minttam adim khasgi bosink yeradari korpak porvangi dilolean Kadamba bosimni unnem ani khasgi bosimni chikar provaxi aslole distti poddttat.

Suttiyechea disamni ap-apleo khasgi boseo bond dovrun lokachi goirsoy korpeancher koslich karvay zaina oxe tokrareo vaddpak lagleat. Sokallchim 8 tem 10 ani sanjechim 6 tem 8 hea char voram modem Gõychea rosteancher 1,973 boseo yeradari kortat ani hea itlea bosimni 1.25 lakh lok provas kortat oxi kherit batmi hea batmidaran ekttaylea.

Gõyant sod’deak bhouxik

yeradari korpi 1,556 ani KTC-cheo 417 mellon hangachea rosteancher 1,973 boseo dispottim yeradari kortat. Hea itlea bosincho provas ektthaim kelo zalear to 2 lakh kilometrancho provas zata. Khasgi bosimni provaxeank tiketti diloleo kednach disonant. Taka lagun dor disa kitlea lokan provas kela tachi ankddevari mellona. Vahatuk Khateak poryan tanchea odmasa pormannench ‘passenger tax’ akarchem poddtta.

RTO-ntlea eka odhikarean gupit mahiti dilea tea pormannem, novea provaxi margam (passenger routes) khatir fattlim sabar vorsam ‘survey’

zaunk na. Xaramcho vistar zalo, kheddea ganvchem xar zalem ponn thoinchea lokak bosichi seva na oxi sod’deak poristhiti asa. Sorkar khasgi bosinchea dhonyank bosicho ‘tyre’ futtlo zalear novo gheupak onudhan dita. Bos pornni zalear novi gheupak onudhan dita, ponn hea bosinchi yeradari sudraupak

vo lokache tras unne korpak kainch panvlam ubharina tem polleun soglleankuch ojap zalam.

Gõychea Vahatuk Khatean khasgi ani Kadamba boseo ekach asrea khal haddun tanchi yeradari korpak yeujilam. Oxem kelem zalear he yeradarint sudharop zaun lokache halaval unnem zaun

susegad ritin lokak provas korpak mellttolo mhonn bhorvanso vaddla. Ponn hi RTO-chi yevzonn 2013 vorsa chalik lagtoli kay? Vo kagdacheruch urtoli? Oxe proxn Gõyche nagrik bosimni provas kortana eka-mekak kortat tem hea batmidaran khas aikolam.

MODDGANV: Gõyant zollari zavpacheo suvato veta thoim distti poddtat ponn konnuch tachi porva korina.

Moddganv malaria, fi larial, dengue ani chikungunia osleo pidda lokak lagleat mhonn Nograntlo Bhoilaike Odhikari Dr. Sanjay Dalvin sanglam.

Hea piddam add zagrutay haddunk karyavoll suru kelea. Gõychea panch nogram modem Moddganv oslea piddank boli poddta mhonn Dr.Dalvin sanglam.

Sorv bhonvttim nitollkay samballunk bholaike Khateak ravonastana, lokanuch fuddem sorun vavurlear borem zatolem mhonn Dr.Dalvin sanglem.

Zollarinche zage asat thoim odik chotray dhorun udok santtum urta tem kaddunk soglleam nagrikamni vavurchem mhonn Dr.Dalvin sanglem.

Gõychea bosinchi xist nasloli yeradari, lokache son’tap

Moddganvam malaria, dengue, filarial pidda vaddta

PONNJE: Gõyank khas dorzo mellpa khatir Marsant zatolea Vidhan Sobhechea odhivexonant sorkar tharav ghetolo mhonn Mukhel Montri Manohar Parrikaran sanglam. Potrkaram lagim uloytana, Janer mhoyneantle Vidhan Sobhechem odhivexonn fokot panchuch disanchem

aslem dekhun Gõychea khas dorjea vixim tharav pas korunk zanvchem na. Hea khatir to tharav ami Mars mhoyneant zatolea odhivexonant ghetole mhonnlam.

Gõychem khaxele-ponn samballunk Ghottnnechea 371 kolmachea adaran ami ti magnni kortole.

Gõy rajeak khas dorjeachi chodd goroz asa mhonn Janerant zatolea odhivexonachea poileach disa te vixim ami avaz utthoytole.

Hem Odhivexon Janerache 28 ver suru zatolem ponn tem fokot panch disanchem astolem, oxem mukhel montrean sanglam.

Gõyank khas dorjeacho tharav Marsant: Parrikar

Bhat lavpachi novi pod’dot

PILAR: Pilarchea Animation Centre hantunt lovkikam khatir kurs astolo. “Povitr Sobhent ani Somazant Lovkikanchem Karya” hea vixoyacher kurs Janerache 13ver ani 20ver Aitara suru zatolo sokallim 9.30 vaztam ani sanje 3.30 vaztam somptolo. Donparan Mis ani uprant jevonn astolem.

Toxench Janerache 25ver sanje 5 vaztam tem Janerache 27ver sanje 4 vaztam meren zantteam khatir (57 vorsam ani voir pirayecheank) Atmik Karyavoll astoli, karyavollicho vixoy “Dhadosponnan Jivit Sar”. Hache vixim odik khobor ghevnk ani hantun vantto ghevnk sodtoleamni fon korun aplim nanvam divchim Pilar Animation Centre, Mobile fon 9922622782, Fon 2218694/2218553.

PONNJE: Lokayukta aiz yeta falea yeta mhonn kitloch boball zalo. Tori Goychem Lokayukta nidlem xem dista. Goa Lokayukta Act 2011, bill itle takttin pas kelem ani tem Goyant chalu zatolem mhonn soglle somzola ponn azunni kainch zaunk na. Kitlinch nanvam suchoilim tori khoboruch na. Goychea sorkaran somiti nemloli, tantum advogad General, Mukhel Sochiv ani kaido sochiv asle. Azunui kainch zaunk na. Lokayuktacho mukheli nhoi Mukhel Montrin ponn

Mukhel Nitidaran vinchun kaddunk zai.Atam Mukhel Montri Manohar

Parrikar Lokayukta khatir nitidaranchim nanvam lokan suchovnchim mhonn maglam. Konnacheanui nanvam suchovm yeta ani apun suchoil’leachi ‘profi le’ polletolom mhonnlam. Lokayukta cholavnik mhaka boro Nitidar zai adim suchoil’lea nanvam modlem ek nanv asa tem Suprim Nitisobhecho Nitidar R.V.Ravindran, to apnnak avoddla mhonn Xri Parrikaran sanglam.

Pilar lovkikank kurs

Goychem Lokayukta khoim pavlem?

Page 6: 12-1-2013

6 l Dekh January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

Polloilam tem boroilam- 256

Tomazinho Cardozo

Fuddari mhunnlear kitem? “Fuddari mhunn-lear kallokhant ek uzvadd, somazak novi dixa divpa-cho nivoll rosto. To ek promman-ik monis, fokt utramni nhoy punn kornneam-nim-i To svarthi nhoy kiteak taka aplea poros dusreachea boreaponna-cho odik usko asta. Tache gunn thoknnay korpa sarke kiteak tantuntlean tachem monisponn dak-holl zata. Fuddari ek bi-zudd monis nhoy. Anglot-tin oskot aslear poryant to kosleai sonkottak kal-ljidarponnim fuddo korta kiteak to aple sobhavache xokticher patiyeta. Fuddari eka hotia porim zo vat-ten choltana aplea fattlean bonktolea sunneamcher nodor poryant marina.” Oslea sobhavache fuddari aiz amchea somazant asat kai?

Lokxayechem doiv:Aiz ami lokxay rajeant asat. Lokxay zal’lea karnnan prot’tek nagrikak apli kola, aple gunn ani apli huxarkay vaprunk soglleo

sovloti melltat. Heach karannank lagun, aichea kallar, nhoych fokot girest ani bhattkar vhodd zaunk pavtat, punn khoincheai vorgachea mon’xak

vhoddlo zaunk sompepon na m melltat. Hem l o k x a y e c h e m doiv (good

fortune) zaun asa.Lokxayechem dur-

doiv: Punn chodd pavtti ami hech lokxayecho du-rupeog kortat. Ami hakach lagon amchea somazan aiz vhoir chitraila toslo fud-dari amkam mellonk khub kottin zata. Punn chor, fot-ting, gundd, kallo dondho korpi, broxttachari, adi monis apunn fuddari mhunn rupnnim ghalun bhonvlole amkam vetek bara tera mellttat mhunn-lear fott zanvchina.

Ek monis zolmota-nanch fuddari mhunnnon zolmona. Aplea kornneam udexim taka fuddari mhunn lok mantat. Dusrea utramnim, eka mon’xak fuddari mhunn lokan mandun ghevop hem chodd mhotvachem asta. Lokuch eka mon’xak fuddari korta. Oxem

asa zalear chor, fotting, ghundd, adi vaitt monis fuddari mhunn koxe xati fulovn bhonvtat tor? Dukh bhogta sangunk, tankaim lokanunch fuddari mhunn mandun ghetleat, lokuch tankam te fuddari mhunn salam’ martat. Mhunnttoch he lokxayent vaitt monisui fuddari zatat. Hem lokxayechem durdoiv (misfortune) zaun asa.

Fuddareancho zolm :Amchea fuddareancher chorcha kortana, fuddari koxe utpon zatat, hacher niyall kelear borem zatlem, oxem mhaka dista. Jen’na ami aichea fuddareancher uloytat, ten’na adlea kallar fuddari koxe zatalet ani ai-chea kallar te koxe utpon’ zatat, hacherui vichar ko-rop gorjechem asa. Adlea ani atanchea fuddarean-chea sobhavacher nodor marunuch ami amcho nirnnoy bore toren gheunk xoktoleanv.

Adle fuddari : Adlea kallar eka mon’xak lok aplo fuddari mhunn mandhun ghetole zalear tannem vorsanchim vorsam loka khatir ani somaza khatir khub tras kaddche pod-dtale. Tache ghunn, tacho

sobhav ani tacheo kornneo lok kosak laytalo.

Tachem proman-nikponn odhik mhot-vachem astalem. Hem sogllem lokak pottoun di-unk fokt utranch upkaro naslim, punn konneanchi goroz asli. Oxem aslolea karannan, adlea kallar, ek fuddari, amche tambdde matientlean kirlon yetalo zalear vorsanchim vorsam somazan promannikpon-nim vavr korcho poddtalo.

Itlench nhoi adle fud-dari broxtt (corrupt) nas-let urfattench te lokachea boreaponna khatir zaite pavtt aplea bolsantle legun duddu khorchitalet. Heach karannak lagon adlea fud-dareanchea jivitancher barik niyall kelear oxem dison yeta,

Te fuddareamni dud-du-girestkay ekttailina, tea fudareamni bhattam-bensam ghetlim na, tea fuddareamni aplem bhan-gar ani duddu ‘foreign’ benkamni ghatlem na, adi., adi. Te fuddari khorench mhan aslet. Ani tanchea sobhavak lagon lokxay nir-moll ani povitr asli.

Niyall: Aicho kall bodol’la mhunntta, sudorla mhuntta. Hem sot kay? Adhunik kall khorench sudorlolo kall asa zalear oslea sobhavache fuddari amkam kiteak mellona tor?

Nevel Vell’lekar

Konnak kitem-i sangchem aslear thoddim gombirtayen sangtat. Th oddim hanstea tonddan sangtat. Gombirtayen sanglolem thoddeank vaitt lagta. Itle khorayen kiteak sangunk zai aslem, mhonntat. Bore bhaxen sanglear somzotalem oxem mhonnun bore vagnukek mol ditat. Punn thodde pautti gombirtayen sanglearuch boreak poddta. Konnui aikota, somzota ani korta. Fokannamni sanglear fokananch mhonn somzotat. Hanstea tonddan kel’li vinonti, zaite zann bherea kanar ghetat. Ani boreponn mellonam.

Fokannnak mol asa, hacho dubhav na. Punn sogllea vellar fokanam upkaronant. Th oddeank fokannam sostat, thoddeank sosonant. Toxench thoddeank thoddo vell fokannam sostat ani konnak fokannam sosonant, hem zanno zalear borem. Th oddeank thoddeanchim fokannam sostat, thoddeam mon’xachim fokannam sosonant. Th oddeank omkech torechim fokannam sostat, dusre torechim sosonant. Ami don orthachim utram vaprun fokannam kelear zaiteank vaittak poddtat. Dekhun fokannm korinastana soroll utramni uloilear dusreak amchem sangnnem zaite pavtti manta. Monis sogllo vell gombhir zaunk zaina. Oslea mon’xank pois dovortat. Ami

mon’xamni kedna-kedna amchi fokannamchi bazu dakhounk zai. Fokannamni tachean aplem mon’xall soimbh dakhoum yeta. Oxem tiatramni ani cholchitramni ghoddta. Soglle vell gombhirtyaen

son’vad ucharlear te aikunk bejear yeta. Amche vinodhi korpi fokanner kedna yetole, tanchi ami

vatt polletanv. Gombhir gitam modem ek fokannachem git asleat , ami umedin bhortanv. Pochpochit, pozddim fokannam eka man-respet aslolea mon’xak avoddnant. Dusro hansta mhonn amchean kaichea –kai fokannam korunk zainant zonn ekleachea bhesa pormannem mon’xan aplim panvlam marunk zai. Kosli-i vost amchean fokannamni suru korum yeta. Fokannam korun ami aikotoleanchem ani polletoleanchem mon oddun ghetanv. Ghara vetana tannim amchim fokannanch gheun vochunk zaina, punn amcho boro sondex gheun vochuk zai, konn-konn ulounk suru korta tedna ek ‘joke’ sangta. Padri sermanv sangtana ek udaronn dita. Ami tea uprant soroll utramni aplo nirop pattoita.

Amkam sogllinch fokannam upkaronannt konnem-i sadeo moskoreo kelear pasun, amkam rag yeta. Toso thodde pautti dusreankui rag yeta mhonn ami zanna zavnk zai. Ami ragachea bharan ami toxench dusrim kaichea-kai uloitat. Ani dusreanchim bhavnnam dukhoitat.

Amchea fokannank xim-mer aslear boreak poddta. Amchea zantteanchim fokannam korunk favona. tim titlim xikunk nam zait. Punn tankam jivitacho onnbhov asa. Opangull mon’xancheo ami moskoreo korunk favona. To apunn opangull zaunk nam. Goddyek tim zolmotana opangull koxim zolmunk nant. Th odde pautti tim dusreanche besarmayen opangull zaleant. Amkam soglle sandhe asat mhonn dusreanchim fokannm korunk zainant. Khoinche-i vellar ami opangull zaunk xokta. Dekhun ami konnacheo moskoreo kortat tachi ami chotray samballchi goroz asa.

Khoim fokannam sobtolim, khoim gombirtayen ulounk zai, hantunuch mon’xachem xanneponn asa. Punn khoincho monis sompurnn nhoi. Tache lagim chuki ghoddtat. Punn apnnem chuk adarlea mhonn vollkhota ani bhogsonnem magta, tantun odik xanneponn asa. Amkam bhavnnam asat toxinch dusreankui bhavnnam asat. Ami zata te bhaxen dusreanchim bhavnnam dukhounk zaina. Khor utram uloinastana borea utramni uloum yeta. Somjikayen sanglolem dusreank borem somzota. Utramcho boddbodd korun sangche bodla borea jivitache dekhin ani chalin sanglear, odik follvont zata.

Moskori kelear toskori zata. Moskoreamni kednay zhuz pett’ta. Dekhun chotur rav. Sodanch khuxalkayechem vatavoronn sam-ballun jivit orthabhorit kor.

Amche Adle Rajki Fuddari

Voparinchea Bhanddarantlem

AMERIKA: Aplea bhavartachi khobor sobhemazar san-gunk konnachich porva korinasloli Dorothy Day hika khoreponnim ‘activist’-anchi askarin korum yeta. Zoso Th omas More hannem rajkoronnant astana Henry VIIIvea Raza taka dhorm soddunk formaitalo tedna tannem razachi porva korinastana aplo Kristi bhavart thir samball’lo. Jedna Stalin, Hitler ani Mussolini apli podvi choloitale tea kallar Povitr Sobhen Th omas More haka Santacho jahir man dilo.

Toxench atanchea kallar Amerikechea raxttrache paym guspagonddollant poddtat tea vellar Dorothy Day he Devache Chakornnik Povitr Sobhechea Santinnicho jahir man dium yeta. Dorothy poromporavadi, lokxahivadi vo ti muktivadi mhonnun tika pachartale, ponn ti jivitant niz Kristanv asli. Amerikechea Katolk Bispanchea Mondollan Devachi Chakorn Dorothy Day hika santinnicho man diuncho mhonn maglam. Tinnem marekar kallar aplea sangati Peter Maurinachea adaran Katolk kamdaranchem andolan ghoddun haddlem. Tannim dogaimni xetant vavr korun goribank jevonn dilem. Gorib kamdarancher zatole ot’teachar sobhemazar ugte korunk ek potr uzvaddaylem. Dhormik vicharanchea fuddareamni Dorothy goribam khatir vavurta mhonn mandun ghetli. Tech porim zhuz, ot’teachar ani goribanchea toxench somazachea hok’kam khatir ti pott’tiddken vavurtali tem-i tannim mandun ghetlem. Tori astana dhormik uzvea vicharanchea fuddareamni tika favo to man dilona. Portench, ticher naka zalolim boglanttam ghalim. Rush Limbaugh tem Glenn Beck tem namneche lekhok ani her fuddareamni Dorothy Day komunist aslolean ti igorjeche xikovnnecher add asli mhonn arop ghalo. Tannim ticher arop ghale ponn tea aropanche purave dilenant. Tanchem mhunn’nnem asa ti Katolk igorjek komunistanche dixen vhorpacho proytn kortali.

Tom Cornell, hea diaknan apunn lhan astana tiche borabor vavr kela mhonn sanglam. Tinnem gorib loka khatir kelolea khaltea vavrachi Cornell govay dita. Bispamni tika santinnicho man diunk maglam tem ek mhotvachem kam’ asa, oxem tannem mhonnlam. Tinnem dhormik uzvea ani davea vicharanchea mon’xank ektthaim haddpacho boro vavr kela. Hea sotak apunnuy man ditam, oxem tiche borobor 5 vorsam vavurpi Robert Ellsberg hannem sanglam. Dorothy Day hichea chittinchem ek pustok Ellsbergan uzvaddaylam. Tiche vixim je konn vaitt uloytat te chuktat oxem tannem sanglam. CATHOLIC WORLD REPORT

Moskori kelear toskori zata

Somaz sevika Dorothy-k sant korunk magtat

Page 7: 12-1-2013

7January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

For us, children of a then more pious land, it was el gran día (the great day). Th ree Kings’ Day was,

aft er Christmas, the greatest festivity of the year. It was a special holy day — of sharing, song, and celebration. Young and old alike looked forward to it with merry anticipation.

“Now when Jesus was born in Bethlehem of Judaea in the days of Herod the king, behold, there came wise men from the East to Jerusalem, Saying, Where is He that is born King of the Jews? for we have seen His star in the East, and are come to worship Him.” (Matthew 2:1-2)

It used to be that we believed. It was the mystery and the renunciation.

Before dusk, on the grand day’s Eve, we would have placed under our bed a shoebox fi lled with the freshest and greenest grass. Carefully picked, it would feed the Wise Men’s camels. It would help them endure the long, arduous journey. It was our heartfelt gift for them. Th e next day, in its place, their gift for us. We had been well-behaved children. We all received, but every present was a unique answer for each.

It was the gift of giving and receiving. It was the wonder. It was the Epiphany, the Revelation.

Th e Magi realised the interplay of science, philosophy, and religion, of the natural and the supernatural, of doing and contemplation. Th ey knew that the Star did not create itself and that its movement was not random. Th ey understood that the sign was not of their own making. Th ey understood that meaning and value stood beyond empirical observation.

It was true wisdom. Th e

Wise Men diligently studied and listened. Th ey eagerly sought and found. Th ey saw and they believed. Once discovered, they acknowledged truth. Th ey left country and comfort to follow His star. Once found, they loved the Truth.

“When Herod the king had heard these things, he was troubled, and all Jerusalem with him. And when he had gathered all the chief priests and scribes of the people together, he demanded of them where Christ should be born. And they said unto him, In Bethlehem of Judaea: for thus it is written by the prophet, And thou Bethlehem, in the land of Judah, art not the least among the princes of Judah: for out of thee shall come a Ruler, who shall shepherd my people Israel. Th en Herod, when he had privily called the wise men, enquired of them diligently what time the star appeared. And he sent them to Bethlehem, and said, Go and search diligently for the Young Child; and when ye have found him, bring me word again, that I may come and worship him also.” (Mt 2:3-8)

Herod was diligent and powerful too. But he could not see, for his ends and means were wicked. He had the means to infl ict death, but not the gift to fi nd Life. He was cunning and controlling. He commanded, but did not obey. Wonder was not his, but pride. And, so, he knew the facts but lacked understanding and wisdom.

“When they had heard the king, they departed; and, lo, the star, which they saw in the East, went before them, till it came and stood over where the Young Child was. When they saw the star, they rejoiced with exceeding great joy. And when they were come into the house, they saw

the Young Child with Mary His mother, and fell down, and worshipped Him; and opening their treasures, they presented unto Him gift s of gold, and frankincense, and myrrh. And being warned by God in a dream that they should not return to Herod, they departed into their own country another way.” (Mt 2:9-12).

It was the joy and the rejoicing. With humble reverence, the Magi knelt and adored Him.

It was true freedom and true courage. Th e Wise Men had many choices, many possibilities. Th ey knew that real freedom is not conformed simply to one’s self or possessions, but to Truth. It willingly surrenders to the Truth. Th ey knew that true power and valor spring from

virtue, not from deception and carnage. Th ey did not employ deceit, insult, or bloodshed. Trusting the divine sign, they prudently returned home by a diff erent route. Eloquently silent in worship and in action, they were loyal servants of the newborn Lord.

It was Faith, Hope, and Charity.

We learned that for something to be true it is not necessary for it to be either empirically proven or logically demonstrated. We had learned that mysteries are as real — even more so — as the grass and the shoebox. We never probed how could it all happen or why the camels needed so much fodder. Th e Th ree Kings existed and they would come tonight.

Tonight, like every fi ft h of

January night, they would be back, quietly and mysteriously, once we fell fast asleep — not one second sooner. We knew that only when surrendering control, would the Wise Men arrive.Being on our guard, attempting to spy their every move or to outwit them, would have been self-defeating. It would have signaled doubt or despair, pride, disrespect, or disobedience. A mystery calls for reverence, not mockery.

It was the gratitude. However modest the present, our hearts would leap with thanks. Little did we know of our parents’ sacrifi ces and dearest dreams, of their careful and devoted tending of the precious moment.

Little did we, children of a then more pious time, suspect that el gran día was teaching us lessons of theological, intellectual, and moral virtue to guide us along life’s way.

Alma Acevedo, PhD, teaches courses in applied ethics and conducts research in this fi eld. MERCATOR NET

New Year resolutions are believed to

have originated in pre-Christian times. Th e ancient Babylonians made promises to their gods in March, the fi rst month of their calendar. During the Roman Empire, resolutions with a moral fl avour—to be

good to others—were made in January. When Christianity began to be adopted as a state religion in the 4th century, these moral intentions were replaced by prayers and fasts.

Most resolutions are doomed to fail. A 2007 study conducted with 3,000 participants found

that 88 per cent of all New Year resolutions eventually fail. It was found that women are 10 per cent more likely to achieve their goals if they are made public and support is garnered from friends. Men are 22 per cent more successful if they set specifi c and measurable goals. A 2002 study that

tracked people for six months found that 36 per cent of all resolutions are broken by the end of January itself. Aft er that, failures occur at a slower pace.

Psychologists claim that the high failure rate of resolutions is because of an over-dependence on will power, which

springs from that part of the brain, in the prefrontal cortex, which gets easily overloaded and exhausted.

Resolutions have come to become an established aspect of New Year celebrations. Th e US Government, for instance, devotes a section of its website www.usa.gov to

list popular New Year resolutions and how one can go about achieving them.

Th e top fi ve resolutions of 2012 were weight loss, getting organised, spending less, enjoying life to the fullest and staying fi t, according to Journal of Clinical Psychology. OPEN

The traditional Christian feast of the Epiphany offers an abundance of life lessons for those willing to reflect on its meaning.

A hurried Man’s guide to New Year Resolutions

Page 8: 12-1-2013

8January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

MoctailFrom IIAS SCHOOL OF MANAGEMENT

Cran-Dandy Cooler. 355 ml- Cranberry juice 180 ml- Pineapple juice 180 ml- Orange juice 85 gms- Maraschino cherries 20 ml- Lemon juice 265 ml- Ginger ale3-4 Pcs- Orange, sliced in rounds

Directions:In a gallon pitcher combine cranberry juice,

pineapple juice, orange juice, cherry juice and lemon juice. Just before serving, slowly add ginger ale; stir to blend. Serve over ice in cups or glasses. Garnish with cherry and orange slices.

‘Waiter’ vaurachem mhotv dakholl korta

Pio Esteves | VIP

‘Golden Goa’ hea Derwin Gracias-ache audio CD-n torekvar vixoyancher atthaplolim 11 kantaram aikunk melltat. Sogllim kantaram bhurgeamni gaileant ani tim Goycher, kuttumbacher, m h a r g a i e c h e r , dhondeacher, iskolacher ani bhurgeancher atthaplolim asat.

Hi CD ‘St Lawrence Music P r o d u c t i o n s ’ hannim prokaxit kelea.

Survek, ‘Golden Goa’ hea kantaran Derwin Gracias amchea mankullea Goycher ek fi rti nodor marta ani tacho itihas, girest sonskrutaiechi kotha sangta.

Broxttacharak lagon ani amchea broxtt amdar-montreank lagon amchem Goy vaitt doxer pavtolem

mhonn to xiddkaita.‘Bhaile dotor’ hea

kantaran Lia and Nikita dotorponnacher lokx ghalta ani thoimsor choltolea vegllochar-acher uzvadd ghalta.

Goykarank aplem dotorponnachem xikop korunk sompeponnam

mellunk goroz asa.

T o x e m ghoddlear, Goyant aslolea soglleam piddevontank Goychea voizam udexim favo toslo ilaz melltolo mhonn tim sangtat.

‘Malala Yousafzai’ hea kantaran Rioma Menezes Pakistan-an aslolea 14-vorsanchea cheddvachi khobor aikunk mellta.

Cheddvam bhurgeank xikxonn mellche khatir

tem koxem zhuzlem ani akantvaddeamni taka jivexim marunk koso proitn kelo, tem tea kantaran sidh korta.

“Goyant borem xikxonn mellche khatir Goychea bhurgeank sogllim sompeponnam asat. Tacho bhurgeamni boro faido kaddcho ani aplea jivitant porzollchim,” oxem tem ek budh dita.

Te CD-n aslolim dusrim kantaram kochreacher, b h a v - b h o i n n i c h e a nateacher, bhavart, sot, imandarponn-acher lokx ghalta ani boro sondex ditat.

‘Ami Bhurguim Iskolachim’ hea xevottachea kantaran Derwin ani tachim sangati avoi-bapaiche ani

xikxokanche anvdde kosle astat, tem spoxtt kortat. Khellam moidanar ani Konknni palkar ap-aplea kolentlean porzollunk vavurtolim mhonn tim bhas ditat.

Victor da Costa (rebek) ani Agnelo Dias (trumpet) hancho sangat ani adar gheun, te CD-n soglleam kantarank Canon D’Souza-n songit dilam.

CD Vimorso:

‘Golden Goa’

Pio Esteves | VIP

Somazant tum koslem-i kam korum ani kosle-i zhuttier asum. Dor eka vaurak mhotv asa mhonn Roseferns aplea tiatr ‘Waiter’-an dakholl korta. Dev-ui kednaim ‘waiter’-a porim vagta. Tum magta titlem-i To rokddoch dina. Maglam tem diunk To vell gheta, oso Roseferns tiatrchea xevottak ek sondex dita.

Agnel (Roseferns) aple potinni Agnes (Bushka)-a sangata aplea dogam putank Nikhil (Ulhas Tari) ani Joslyn (Joslyn)-ak vhoir kaddta. Dr Reagan (Anthony Caiado)-achea hotel-an eka ‘waiter’-achi nokri korun, Agnel aplea kuttumbak posta. Aplea koxtti vaurantlean Agnel Nikhil-ak eke benkicho ‘general manager’ ani Josyln-ak ek iesesvi dhondekar korta.

Nikhil Melanie (Antonette de Maina)-chea mogan poddta. Atam Melanie tea hotelachea

‘general manager’ Marlon (Rosario de Benaulim)-achi

bhoinn. Tea khatir Marlon Agnel-ak zaitoch soitaita ani

goir-somoz-ak lagon tanche modem dusmankai vaddta.

Tachea putam fuddean Marlon Agnel-ak koso kikont korta? Apleo paddeo man’neo kaddun, to iesesvi zata kai? Potinn somplea uprant, aplea putam koddlean Agnel-ak favo titlo mog mellta kai? Gharant suno ietoch, Agnel-ache put aplea bapaik koxe lekhtat? Veg-veglle poristhitint Agnel koso vagta? Tem sogllem tiatrachea dusrea bhagant polleonk mellta.

Vinodhi bhumikent, Sally, Costy, Anita, Jaison ani Paulo-n eka-mekak boro sangat diun, lokak bhorpur hansoitat. Dusream thaim aplem uloup kortana, nachun ani kantaram korun Costy aplea monantlem spoxtt korta tem polleopa sarkhem asa.

Kantaram sombondi Rosario de Benaulim, Anthony Caiado, Ulhas Tari, Antonette de Maina, Bushka, Costy, Jaison ani Joslyn-an gailolim kantaram aikopa sarkhim asat ani boro sondex ditat.

USA: ‘Our Lady of Ephesus’ nanvachea bond motthantlea motthvaxi madrimni aplea dispottea ‘divine offi ce’ hachi CD korun uzvaddaylea. Ho Motth Missouri rajyantlea xetam modem asa.

Heo motthvaxi madri bond motthant jiyetat. Tim disak sat pavtti toxench raticho ek pavtt aplo ‘divine offi ce’ ani modur surar stotr-gayonam gaytat.

Hem Povitr Sobhechem bhov purvilem magnnem. Teo motthvaxinim songitantlean

Devacho mog porkhondtat tem aikun rikording kortoleank bhovuch avoddlem.

Heo Benediktin motthvaxi madri magnnea xivay aplo dispotto vavruikortat; padrinchim vestimentam kortat vo tanchea porsantlo vavurtat. Ponn tancho motth ugto uronastana, tin dis tancho motth ‘recording studio’ koso zaun CD toyar zali.

“Ami dispottim gaytanv, hem amchem sodanchem magnnem; tori tachi ek CD korun amchea

jivitantlem kitem tori sonvsarantlea lokak ami diunk yevjilem”, oxem motthachi vhoddil Madr Cecilia sangta.

He CD albumant 16 gayonam asat. Ti atam soglleak vikrek mellta. He CD-intlean modur gayonam ruchin aikunk melltat. CD vikrentlean adar melltolo tache vorvim tankam odik ghor bandunk zatolem.

Ani gayonantlean Devak tanchem bhozonn sodankal jivem urtolem, oxem Madr Cecilia-n sanglem. IANS

Bond Motthantlea madrimni ‘divine offi ce’ CD uzvaddayli

Page 9: 12-1-2013

9January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Colva

NOVI DELHI: Fattlea kaim vorsamni Bharotantlea nagrikank udkachi borich tutt ailea. Hem pollevn Bharotantleo toxench kaim bhaileo vhoddleo komponeo ganvchea lokak borem udok divpachea nanvan ganvamni zomni pondchem udok kaddpacheo yevzonneo soru korunk fuddem sorleat. Osli ek komponi Safe Water Network (SWN) ji NGO-chea nanvan PepsiCo choloyta. Kagdancher eke vatten ho ek dhondo ani dusre vatten kheddea ganvantlea loka khatir udkachi sovlot divpachem borem karya kortat mhonn dakhoytat. Ponn khoreponnim sot vegllench asa.

Bhitorlean duddvancho bhorpur faydo asa dekhun ho ek nodre bhailo gupit dhondo suru zalolo asa. Hea dhondeant nhoich fokot khasgi komponek ponn kaim sorkari odhikareankuy ani rajkornni mon’xankuy bhorpur faydo asa.

Zomni pondchem kaddlolea ( RO ) udkacho vapor favo toso zayna ponn goirvapor chodd zata. Itlench nhoy tor mhellea udkacho vaitt porinnam zata tem lipovn dovortat tem chodd disun yeta. Desant hozaramni ‘RO water purifi cation plants’ vo karkhanne suru korunk zaiteo

komponeo fuddem sorleat.SWN he ontor’raxttrik NGO-n kollit kelam tea pormannem lokak udkachi seva divpachea nanvan ho dhondo chodd duddu khorchun suru kortat. PepsiCo komponiche osle sumar 20 karkhanne Andhra Pradeshant asat zalear ostomtentlea rajyamni

anikuy sabar karkhanne ubarleat.

Karkhanne ghalunk teo komponeo osle zage sodun kaddtat zhoim sorkara koddlean ganvchea lokak udkachi seva mellona.vo jea zhompoddpott’tteamni udok pavoupachi bori vatt na. National Sample Survey (2009) hannim kelolea sodvavra pormannem kheddea ganvcho lok ‘tube wells’ vo ‘handpumps’ oslea upayancher udka khatir patiyevn ravtat. Choddxea vellak tankam nitoll udok mellona. Panchayatinchea vo ganvchea odhikareanchea adaran heo komponeo RO karkhanne ube kortat.

Hea karkhanneank zomni pondchem dor vorak 500 tem 1000 litr udok kaddpachi takot asta. Komponi fokot RO karkhanno ubo korta ponn zomin, bizli, ani imarot bandun divpachem kam’ panchayat vo dusre dhondekar kortat. Kaim

vellar heo komponeo karkhanno ubo korunk adim fuddench ‘security deposit’ mhonn ghetat vo zomni pondchean kaddlolea dor ek litra fattlean omkech duddu ghetat. Udok kaddun toyar zalea uprant 20 litrancho RO udkacho dobo 6 tem 10 rupiyank viktat.

Hantuntle kaim duddu komponik melltat. Heo komponeo oxe toren kruttamni duddu ektthavpachea dhondeak lagleat. Gorib lokak tem kainch kollona. Tankam dista udok sovay mellta. Punn hozaramni ani lakhamni loka khatir toyar zalolea hea RO udka fattlean bhorpur bhitorlean faydo asa jem fokt RO udkacho karkhanno ghalpi komponeo zannant. Dhondo korpak zomni pondchean udok kaddpa khatir sorkarachi porvangi ghevchi poddta. RO udok kaddpa khatir je karkhanne ube keleat te ho kaydo pallinant. FORBES

VATIKAN: Sonvsarantli Latin bhas melea mhonn somzotat. Ponn te bhaxechim pallam sonvskrutayent riglolim asat; dekhun ti bhas azun sompunk zanvk na. 18vo xekddo meren vidneanxastrachi borpavoll Latin bhaxent kortale. Ponn atam ticho chodd vapor Vatikanantlea odhikrut karbharant zata. Te xivay don akaxvannichea kendramni Latim bhas vapurtat. Him donui kendram Finlandachem YLE ani Germanychem Bremen akaxvanni kendr.

Vatikanantlea Pontifi cal Academy for Latin hacho chittnis sangta Latin bhas melea oxem somzop chukichem. ROBERTO SPATARO-chea sangnnea pormannem Latin bhas azunuy jivi asa. Karonn khub lok ti bhas xiktat. He bhaxek lagun khubxea lokachea vicharancher boro probhav poddta. Ti bhas borovpant ani ulovpant azunuy jivi asa.

Latinchi Pontifi kal Akademiche sangnne

Xarantlea zhompddeam poros ganvamni ravtoleank udok mharog zatolem

RACHOL: Hea vorsa Swami Vivekananda-chea 150-vo zolma varxik dis monoitana, Rachol siminarik bhett dilear 120-vorsam Racholchea xikxokamni ani siminaristamni ugddas kelo.

Tachea jivita vhoir tannim ek prodoxon toyar kelem. Tea prodoxonachi ugttavnni Dezembrache 19-ver vorsavollicho dis monoitana siminaricho

reitor Pri Dennis Fernandes-an keli. Tem prodoxon Janerache 12-ver meren chalu astolem.

Tea prodoxonacho mukhel hetu, he vixim uloitana, Filosofi cho dean, Pri. Victor Ferrao-an oxem sanglem: “120 vorsam fattim Swami Vivekananda-an siminarik bhett dili. Te bhette sombondi ami zaitem xikchem asa. Dusrea dhormachea loka

thaim bhasabhas korun, somazant xantiche dhut ami zaunk goroz asa.”

Otubrache 15-17-ver 1892 vorsa Swamin Rachol siminarik bhett dili ani thoim tin dis sarle. Th oim ‘Christian Th eology’ ani ‘Philosophy’ xikpachi umedh tannem dakhoili. K r i s t a n v p o n n a c h e r tachem ginean ani zannvay polleon, sorv-vhoddil ani dusre padri ojeaple.

Swami Vivekananda prodoxon Rachol siminarint

pormannem hi bhas dhormxastrachem xikop

korunk chodd gorjechi. Ti ontor’raxttrik zal’lean ti lokxaye sarki asa. Latin bhaxe khatir vavurtole Papal Akademin he bhaxe khatir Novembrache 21ver thavn kherit vavr suru kela. Ti jivi asa mhonn dakhovnk akademin Latin bhaxecho kurs divpacheo ani her veg-veglleo karyavolleo ankleat.

ROMEREPORTS

Sonvsarant Latin bhas azun jivi asa

Page 10: 12-1-2013

10January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

Boss-ak butter laiButter lai is not something new in Konknni English mix bhaji. It is describes an act when a person in the organization, either consciously or unconsciously in order to seek a favor, pleases the boss. Butter launk boro asa. Some people, it appear, are born with this art. Th ese actions may not spring from the heart.

Th is human inclination may never go out of fashion. It may change its form or the strategy may be sharper. Butter laipachem bond zaunchem na. It is very diffi cult to distinguish the genuine with the fake. But getting disappointed may not be the best option.

Whether you are a boss or a worker, you may know some butter laita te cases. Th e world does not stop here. Some think there is no other route to go ahead. Initially, it may appear Butter lavop helps but will not take you very far in life.

Th ey say hard work pays. But the eff ects of buttering the boss are amazing. We do wonder how smart bosses get deceived in such a simple technique. Smart boss-ak butter launk zaina oxem kain na. Tickling the human side of the boss, there are really clever workers who have mastered the art.

Today people in organization seem to admit, that without buttering the boss things do not work. I oft en wonder, even if these have entered the text books of MBA students. Th ere are classes how to be assertive and prudent in getting up the ladder of an organization.

Th is, academically may not be considered immoral. But when it comes to the teaching of the Jesus, we need to exercise a great caution in the means we choose to get ahead. You are still not restricted to use the word butter lai in Konknni English mix bhaji. Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

OÌœÜÜn÷ +Ì�ÌÕ ˜ÌÌâœúDFò zùÕ²Ì +Ì�ÌŸ™ÌÌ zùœú–ÌÌœúÌÉtÌ ·âþœú ²ÌÙFòs™ÌÌFò

�Ìë´Ì Fâò¡ôÌâ. »Ì ²Ìɥ̲ÌÌœúÌÉtÌ ²ÌOÌ£™ÌÌÉ Í—ÌtÌœú ²ÌÌâ–ÌÕtÌ ²ÌÙFòsÌã FòÌâsÌ +̲ÌÌ. ²Ì̙̖ÌÌ, tÌÙ˜ÌZÌã –ÌOÌœú ²ÌÌâ–ÌÕtÌ zÙù²Ìœãú ²ÌÙFòsÌã FòÌâsÌÜZÌ +̲ÌÜÉFò ¨ÌFò�ÌÌ. ·þÕ `ÌÌ�Ì +Ì™ÌFÜò�Ì OÌœÜÜn LÌÌâ¨ÌÕ `ÌÌ¡ãô. �ÌÜsÌ <tÌŸ™ÌÌtÌ DFò Í�Ì—Ì×n÷ ˜ÌÌâœú œúÌOÌÌ�Ì =–ÌÌâ œú̡̥ôÌâ.

ŒÌ�Ì™ÌÌ, ²ÌOÌ£™ÌÌÉ Í—ÌtÌœú ²ÌÌâ–ÌÕtÌ ²ÌÙFòsÌã ˜·ÜþsÌ tÌÙ`ÌÕ tÌÌâLÌsÌÌ™Ì `ÌÌ¡ôÕ. tÌÕ ²Ìt™ÌÌFò ŒÌœÜÜ û�Ì �·þ™Ì. tÌÙ`ÌÖ ZÌÌãZÌ +Ì�ÌÕ �ÌÉ`™ÌÌZÌãœú �Ìzùœú zù¥ÌœÜÜ�Ì +nâ÷ZÌÕ tÌÙ`ÌÕOÌ tÌÌâLÌsÌÌ™Ì tÌÌŸ™ÌÌ.

zâùLÌ- –̤ýÕ¨hõÌÉZ™ÌÌ Í—ÌœúÌÉtÌÕFò ¡ôÌOÌÜ�ÌZÌ ¡ôÌâFò tÌÌÉZÌÕ +nâ÷ZÌÕ tÌÌâLÌsÌÌ™Ì FòœútÌÌtÌ.

An elderly man in Mumbai calls his son in New York and says,‘I hate to ruin your day son, but I have to tell you that your mother and I are getting a divorce; 35 years of marriage... and that much misery is enough!’

‘Dad, what are you talking about?’ the son screams.‘We can’t stand the sight of each other any longer,’ the old man says.‘We’re sick of each other, and I’m sick of talking about this, so you call your sister in Hong Kong and tell her!’

Frantic, the son calls his sister, who explodes on the phone.‘Like heck they’re getting divorced,’ she shouts, ‘I’ll take care of this.’She calls Mumbai immediately, and screams at the old man, ‘You are not getting divorced.

Don’t do a single thing until I get there. I’m calling my brother back, and we’ll both be there tomorrow. Until then , don’t do a thing, DO YOU HEAR? and she hangs up.

Th e old man hangs up his phone

and turns to his wife. ‘Okay’, he says, ‘It’s all set. Th ey’re both coming for our anniversary and paying their own airfare!

MORAL:No man / woman is busy in this world all 365 days.Th e

sky is not going to fall down if you take few days LEAVE and meet your dear ones.

Offi ce work is not everything in life and money making is not everything in life.

Put: Daddy kazarak kitlo khorch yeta?Daddy: Ti mhaka khobor na. Punn hanv azun rinnant asam.

]~aM Jaolaao gauMqaUna,,,,‚ AaoMptaM tuka dovaa

sagaLI jaINa Bar,,‚ krIna tujaI saovaa

pLotnaa gaulaabaacaoM,‚ TvaTvaIt fula

yaovajaUna tI krNaI,‚ manaak pTTa BaUla

iktlaI taoKovaMcaI,‚ tujaI saMvasaar klaa

taoKot ittlaI qaaoDI,‚tujaI Amar ilalaa

maLba AanaI Qat-rI,‚ iktlaoM madIM AMtr

ihca paokLI Bar,‚ gaajata tujaoM ]tr

idsarat GauMvata,‚ vaaMTkuLI Qat-rI

ica<a tujaor laagalaaM,‚ Aasalaao tUM KMyatrI

hyaa vhD saMvasaaraMt,‚ kaMya naa tuka ]Nao

kSaoM jaayat mhjaoM,‚ tujyaa AaiSavaa-da vaINao

Da^. iBakajaI GaaNaokr

dovaacaI saovaa

You are not busy 365 days

UTOR-KUVADDEM-10 sarki ZapToyar Korpi: Agnelo Pires

U K -10 Inam jikhpi:Poilem: Arsenia Souza, Grande Carona BardezDusro : Shalica D’costa

KUALA LUMPUR: Civil servants and staff ofgovernment-linked companies (GLCs) surfi ngsocial media or engag-ing in personal matters during working hours may be categorized as having committed corruption, the Malay-sian Anti-Corruption Commission (MACC) said.

According to MACC deputy chief commissionerDatuk Sutinah Sutan, if a person spends three hours during his or her stipulated working hours for personal tasks, it can be deemed a form of corruption as the government trusts and pays its employees to fully utilize the working period to complete tasks relating to the respective jobscope.

Th is also applied to those who surfed Facebook or other forms of social media, as such actions could be considered as straying from their job specifi cations, she said aft er witnessing the signing of the corporate integrity pledge by Kumpulan Melaka Berhad(KMB). KMB is the fi rst state government agency to sign the pledge aimed at creating a business environment free from corruption and upholding anti-graft principles.

Sutinah said the act of engaging in other personal tasks during work hours could be considered as contravening the employment contract and culprits could face disciplinary action. TOI

Facebooking at work is ‘corruption’ in Malaysia

Page 11: 12-1-2013

Vauraddeancho Ixtt � January 12, 2013 Kotha ani Kovita l 11

Bosintlean provas kortanaBazarant vepar ghetanaNodrek dista ti ostoriMhojeach soimbachi. Igorjent misak vetanaVosreant porbim ditanaDolleam mukhar ostoriDevachich ek rochnna. Tiche suropayek bhulunOsoktayecho faido gheunMhojem monisponn visrunZon’var kiteak zatam kai? Ostorechi moriad ibaddtanaTichi suropai pisuddtanaAvoy, bhoinn zal’li zalearOsoch vagtolom aslom kai?

Pio Esteves

OSTORI

Fattlea vorsa Vatikanant, Pap Saibachea ghorant ek vichitr torechem lochann zalem.Tor koslem zait tem? Pap Saibachea eka ghorchea visvaxi mhonn mandun ghetlolea mon’xan mottench ‘fokann’ kelem. Paulo Gabrielle, tachea khas ghorant aslolea bottleran Vatikanachea gupit samball’loleo vostu potrkarank dileo.

Ani poilea farak apnnem chori korunknam, thoddeam kagdancheo fottukopi kaddleat ani Igorjechea borea khatir eka potrkarak dileat mhonn sangun aple hat dhuvunk proytn kele. Khorench Vatikanant hem ek mottench nirbhag aslem. Pap Saib jerul ghoddboddlo ani tin kardialanchi ek somiti ghoddun hea khottlea vhoir vaspus korunk laili. Tedna Paulo Gabriellachea ghorant zaite dokument sampoddle. Khorench sogllech ojaple. Koxe toren bhitorle gutt ghorchea mon’xan vikun diunche.

Khori gozal ti Pap Saibak lagim ravun seva kortat te char lovkik monis ani char madri. Oxem dista Paolok konnem tori potrkaramni guspailo ani hem kam’ korunk fuslailo, ghoddiye zait tachim bolsam bhorlim ani oxem kelear kainch

vaitt nhoi mhonn tachea kanant funklem. Pulisen vaspus kortoch tachea lagim guttache dokument sampoddle. Teach khatir to farovlo. Tim kagdam tannem Gianluigi Nuzzi nanvachea boroinnarak dil’lim; hea khatir Vatikanache bhitorle gutt tanchea hatant poddle. Hea mon’xan fattafatt ek pustok uzvaddavun vikrek ghalem.

Zori Pap Saiban hem pustok kondenar kelem ani hi ek lobbad kornni mhonn sanglem. Ponn tea boroinnaran tabortop zap diun hi khobor tankam Vatikanant thavn mell’lea ani zoxem Jezun mondirant vepar-dhondo

kortoleank dhomki dil’li tech porim Vatikana bhitor kaim pixancho guddmell asa to suttavo korunk nibel gorjechem mhonn sanglem.

Bottlerak add nanv Pauletto (mhonnge supurlo Paulu) dilem. Tacher atam fi riad manddchi poddli ani tin vorsanchi bondkhonn taka favo zaunchi asli, ponn nitidaran taka fokot 18 mhoine bondkhonn dilea.

Hea vellar zaito vadvivad chol’lo. Pap Saib rokddoch taka bogxitolo ani suttka ditolo mhonn konn konnachem mon aslem. Pap Saiban je dokument nas korunk

lailole te guptim samballun dovrun potrkarank dile. Heach khatir Vatikan anink gonddollak sampoddlem. Ponn Dezembrache 23ver, Natalank tin dis asat mhonnllear Pap Saiban aplea ‘sanddlolea putacho ugddas kelo.

Sollavo Benedikt Vatikanache khas bondkhonnint vochun Paulok bhett dili ani khuxen bogxitam mhonn sanglem. Itlean nitidaran marlolem tem formonn rodh kelem ani Natalanche porbek to suttavo zalo. Jerul fuddarak taka Vatikanant seva korunk sondhi mellchinam, ponn Pap Saiban taka ek dusri nokri dita ani aplea ghorabeacho samball korunk mozot korta mhonn kobul kelam. Dubhav na, Pauletton Pap Saibak boroch gonddollant ghalo ani loz zaixi keli; oxem asun bogsonnem diun Pap Saiban somestank ek boro nirop dilo.

Jezun aplea xisank xikoil’lem, tumkam vaitt kortoleank legun bogsonnem dinam zalear tumchoi Sorgincho Bapui tumkam bogxichonam. Khorench Paulo Gabrielak suttka diun Natalam somoyar Pap Saiban aple doyalle kornnen somestank boro sondex pavoilo.

Bogsonnem...tem chodd oprub dennem !

NEW YORK: Bharotant zatolea bolat-karanchea kesinchi eksarke nem’ pallun chovkoxi zayna. Hea khatir zancher bolatkaracho ot’teachar zala, tankam nit mellovn ditolo za-lear te kayde favo te ritin pallunk zay, oxem Monis Hok’kam khatir vavurtoleamni sanglam. Khub kall thavn Bharotant bolatkara viximcho kaydo bodlunk lok magnni korta; ponn azun meren tantunt kosloch bodol zavnk na mhonn Amerikent aslole ‘Human Rights Watch’ he songhottnnen sanglam.

Bolatkara vixim kesichi chovkoxi kortana palltat te nem’ sarkhe nant. ‘Finger test’ vo bottanchi topasnni ghevpacho nem’ bolatkarache kesik lagu korunk favona. Hea khatir sarke nem’ pallop chodd gorjechem asa. Jedna dadlo bollan ostorechea lingacho goirvapor korta taka bolatkarachi kornni koxi mandun, Bharot desant bolatkaracho kaydo lagu kortat. Ponn ostorechi moriad vibaddop zata vo tiche moriadicher kallo dag ghalta te vixim kosloch kaydo disona, oxem HRW he

songhottnnen sanglam. Tea xivay kazari ostorecher ticho ghov ticher ot’teachar ani bolatkat korta te-i vixim Bharot desant kaydo kainch sangona. Osleo khub kesi asat zhoim kazari baylechi porvangi nastana ghov tiche kuddicher hat ghalun hok’kan bhog gheta, tori astana Bharotant osle kornnek bolatkar mhonn mandinant . Khoreponnim ho-i ghovan zobordosten kel’lo bolatkar zata.

Ostorecher bolatkar zata tedna chovkoxi chalu zanvche vellar dotor sarke nem’ pallinant. Ostorechea khasgi bhagachi sarkhi topasnni korinastana ‘fi nger test ‘ ghetat . Bolatkarache chovkoxek ho nem’ lagu zayna. Heach khatir bolatkar zala mhonn tharavop chukta. Zancher bolatkar zata tim lojek poddtat. Tea xivay fottinchi chovkoxi zata dekhun ot’teachar zaloleo ostoreo tokrar korunk fuddem soronant, voilean tankanch guneanvkari tharaytat.

Human Rights Watch songhottnnechi Dokxinn Asiachi sonchalok Meenakshi Ganguly

hinnem sanglam halinch Dil’li xarant zal’lo bolatkar nodre mukhar ek khoreponn haddta ani tem ostori ani cheddvancher azun lingik hinvsa Bharotant vaddot asa.

2012 vorsachea Mayant sumar 90 somajik songhottnnanchea vavurpeamni ani HRW he songhottnnen sangata mellun Prodhan Montri Manmohan Singhak potr boroylem. Baylam cheddvancher zatoli lingi hinvsa addavpa khatir vegoveg bore upay ani kayde vevharant haddunk tannim maglem. Tech porim osle ot’teachar ani lingik hinvsecheo kesi koxe toren pulisamni hatant ghevcheo tache nem’ toyar korunk sorkarak vinoylem.

Tea magnneank azun foll mellunk na. Ponn zancher bolatkar zata tim pulis chovkecher vetoch pulis tanchi kes hatant ghenant . Pulis chovker ani hospitalant bolatkar zalolea ostoream cheddvank unneponn ani loz bhogchi poddta, oxem Human Rights Watch songhottnnechea sonchalokan sanglam. IANS

Bolatkaracheo kesi topasunk eksarke nem’ gorjeche: ‘Human Rights Watch’

Liplelim/sanddlelim mannkam motiam

Page 12: 12-1-2013

12 l Bhavartacho Onnbhov January 12, 2013� Vauraddeancho Ixtt

ST. CRUZ: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Sylvia RaposoNUVEM: Mhojea 6 mhoineachea babak kallzak 2 burak asle ani voizan sanglem operasanv ko-runk goroz mhonn. Voizan 3 dis dil’let ani I.C.U-nt dovorlo. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem. Man. Agnelan amchea magnnem aikolem ani operasanv nastana bab boro zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Magdalena ColacoMARGAO: Machea bhavak okos-mat chest pain ieunk laglem ani voizan taka Triple Vessel Heart Disease mhonn diagnose kelem. Taka bypass operasanv korpak zai mhonn Goemchea voizanim sanglem. Ami tosench Belgaum hospitalant ghelim ani thuim amkam sanglem Bypass oper-asanv korunk chood ahavghodd mhonn. Tea akantachea vellar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun Jezuk ani Saibinn Maik ulo marlo ani teach vellar am-kam voizan sanglem angiogra-phy korunk zata mhonn. Angi-ography operasanv borea bhaxen zalem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-

cho man favo zaunk magtam.Ana ani Socorrina Fernandes

ALDONA: Mhoji nat bori nasli, hanvem Man. Agnela lagim maglem ani atam bori asa mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Virgin PereiraCOLVA: Mhoje donui paim dukhtalem ani chollunk zain-aslem, hanvem bhavartan Man. Agnelak lagim maglem mhaka borem kor mhonn atam suma-rachem asa. Tosench amchea bhurgeachem modem kizilan zatalim. Hanvem Man. Agne-la koddem maglem tanchea kizilank lagun mhojea putak ka-mak tras zata mhonn. Tosench mhojea dhuvechea ghorkarak kam na tem Man. Agnelachea adhran favo zalear puro mhonn axeun rautam. Adinch fuddem Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

S. Rebello TILAMOL: Mhaka obseog zalo ani paiank operasanv korunk plate ghali ani voizan anik ek pautti operasanv korun plate ghalunk poddtoli mhonn sanglem, tedna hanvem Man. Agnelak fud-dem ghalun maglem ani Man. Agnelachea mozotin hanv borim zali anik mhaka operasanv ko-

runk na mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Velroid MascarenhasASNORA: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Fatima CoelhoGALJIBAG: Mhozo put S.S.c. as-tana hanvem Man. Agnelak fud-dem ghalun maglolem to borea bhaxen S.S.c exam pass zalear puro mhonn. Man. Agnelachea mozotin to pass zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Remeta FernandesVEREM: Man. Agnelak fuddem ghalun hanvem maglolem mho-jea bhurgeachi porikxea borea bhaxen zalear puro mhonn. Ani mhojea zanveank motorcykoli-cho obseog zaun boroch mar laglolo taka veginch boro kor mhonn. Tosench Man. Agnela-chea mozotin mhaka zaite upkar favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Escolastica VazVERNA: Mhojea vhoddeak cyst zallo ani voizan canceracho dubhav ghelo. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem report boro ailear puro mhonn. Man. Agnalchea mo-zotin operasanv korunk report boro ailo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Tina FonsecaISRAEL: Mhojea bhoinnichi poixeachi purse vheli ani tan-tunt tache soglle document asle, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka melloxem kor mhonn. 8 disanim konnem passport haddun dov-orli. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Aurelina D’SouzaSANGOLDA: Mhojea 5 vorsan-chea dhuvek tics marun ietalem. Goanchea sogllea vhoddleam voizank dakoilem pun kainch ghunn poddun na. Kaim upai na

zaun hanvem Pilar Man. Agnela-chea paiam-xim ieun bhavartan maglem mhojea dhuvek bori kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani mhoji dhuv bori zali mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Joaquim D. FernandesMAPUSA: Man. Agnelachea mo-zotin mhozo angiography report boro ailo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Filomena FernandesSANGOLDA:Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Steve AntaoMAPUSA: Man. Agnelachea mozo-tin mhoji ghaddi companent ka-mank lagli mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Viviana VazLOUTOLIM:Mhozo put kazar zaun 5 vorsam pasun tanguer bhurgem naslem. Mhojea ek xazrean mhaka Pilar had-dlem ani Man. Agnelachea mozo- tik hanvem ullo

ma rlo.

Hanvem bhavar- tan ek noven kelem ani Man. Agnelan m hojem magnnem a i kole m m h o n n M a n . A g n e l a k

d h i n ’ v a s t a m veginch Santa-cho man favo zaunk mag-tam.

Vit-tem

Naik

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIFICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Fathr, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for givins us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

Th e Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. AmenPILAR MISACHI

MANDAVOLLPilarchea Motthant

vavr cholta. Dekhun Misam

Pilar Siminarichea kopelant zatat.

Page 13: 12-1-2013

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � January 12, 2013

Ek Sfurthi: Oxi ek khobor eke kothent vachunk mellta: Ek pavtt mon’xanchea kuddi sandheam modem ‘konn vhoddlo ani mhotvacho’ hea vixim uzot suru zali. Dor ek sandhog aplench vhoddponn miroit asle. ‘sogllo vavr apunn kortam mhonn hanv chodd mhotvacho’ oxem HAT-an mhollem. ‘Mhotvache nirnnoi gheunk hanv yevzonneo ditam dekhun mhaka chodd valor’ oxem TOKLEN mhollem. ‘Mhojea adaran monis hanga-thoim bhonvta mhonntoch hanv vhodd’ mhonn PAIM-an sanglem. ‘Mon’xak sobitai dakhoun khuxal kortam dekhun hanv mhotvacho’ oxem DOLLE uloile. ‘Sobit songit ani her avaz aikunk hanv adar ditam mhonntoch hanv mhotvacho’ mhonn KAN boddboddlo. He toren ‘hanv vhoddlo...tum lhan ani kirkoll’ mhonn hi uzot cholot urli ani eklo dusrea add zhuzunk laglo. Hacho porinnam mhollear kuddichea sandheam modem duspott ani ghuspagondholl zalo. Devachem Utor: Sant Paulu Korintachea Kristanvank boroun kuddichea sandheanchem udaronn dita. Zoxe porim kuddik onek sandhe astat tori-i ekuch kudd ghoddun haddtat. Tech porim Povitr Sobhe sovem ghoddta. Povitr Sobhechem mostok mhollear Jezu ani ami jinosvar sobhavachim, onek denneamni ani xegunnamni bhorlolim aslear porian ekuch Povitr Sobha ghoddtanv. Jezu Povitr Sobhechem mostok ani ami sandhe! Poilea vachpant Jezuchea kallar Judevanchea devosthanant zatole bhoktichi khobor vachunk mellta. Ezra Somurtichea Pustokantlem vachta ani aikotoleank somzonni dita jea vorvim tim somurtint aslolea Devachea Utra pormonnem jiyetolim. Sogllo lok ekuch monis zalolea porim Devachem Utor aikotat ani ‘Amen! Amen!’ mhonn udgarta. Dusrea utramni tannim Devachem Utor mandun ghetlem oxem zalem. Magir Ezras Provadeachea fuddariponna khal tim sogott ekvottan vavurtat. Mon’xam modem ek kalliz, ek mon ghoddun haddunk Jezu vavurlo. Aplea magnneant porian ho husko Tannem ugddapo kelo, ‘Bapa zoxim Ami ek toxim tim-i sopurnnayen ek zaum’.Amchea Jivitak: Kristi Ekvottachem satollem faleam (25/01) sompta. Akhea moniskulla modem ani kherit bhaxen katolk ani katolk nhoi tea kristanvam modem ekchar ghoddon yeunk ami magtaleanv. Hea sakar zaunk soglleanchea sohokarachi goroz asa. Jezu vorvim ami Devachi porza kiteak mhollear Jezu Apunn khursar melo ani Tachea mornna ani punorjivontponna udexim doxim kortolim sogllim durgam ani pul moddon poddle. Aiz amcheant aslolo vegllochar nopoit zaunk zai. Amcho ekchar Bhov Povitr Tritvechea ekchracher dhorlolo asa. Jezun haddlole Bore Khobrechim ami son’dexkaram. Hi Bori Khobor poile svater ami jiyeunk zai. Tea pasot amam dor ekleachea jivitant, ghorabeant ani vaddeant ekcharan jiyeunk poilem panvl marunk mhotvachem. Amkam Kristanvank aichea sevadhormanchim vachpam ek avhan ditat. Ami Kristachi ekuch kudd ghoddun haddtanv. Amchea Kristi apovnneank sobta toslem jivit jiyeunk vavrum-ia. Fr Ave Maria Afonso

Voros C (27/01/13)1lem Vachop: Neh 8:2-4a.5-6.8-10; 2rem Vachop: 1Kor 12:12-30; Xubh: Lk 1:1-4, 14-21

SADO KALL – TISRO AITAR

Aitar 20vi: Is 62, 1-5.; 1 Cor 12, 4-11; Jn 2, 1-11Somar 21vi:Hebr 5, 1-10; Mk 2, 18-22Monglar 22vi: Hebr 6, 10-20; Mk 2, 23-28Budhvar 23vi: Heb 7, 1-3. 15-17; Mk 3, 1-6Brestar 24vi: Hebr 7, 25-8, 6; Mk 3, 7-12Sukrar25vi: Ac 22, 3-16; Mk 16, 15-18Sonvar 26vi: Jer 31, 31-34; 1Tim 2, 1-6; Jn 8, 31-36

Ami borabor Kristachi Kudd ghoddun haddtanv

JERUSALEM: Fattlea disamni David razachi somadhi aslolea zageavele paxanni fator hatoddi ani chin’ni ghevn foddun uddoile. Ottoman kallavele bhov adle nazuk tijule foddleat te somadhi mukhar bhi-tor sortanach asle. Zion dongracher aslolea hea somadhi sokoll Kristi poromporechi jevnnachi kudd asa.

Hi konnem foddmodd kelea ti tovnasponnachem kortub mhonn kollta. Hem tovnasponnachem kortub fattlea Dezembrache 20 ver zalem. Disa uzvadda ek Judev dhormvadi monis Davidache somadhiche tijule foddtana tem pulisamni pollelem. Taka pulisen dhorlolo tedna tannem apunn Judev lokachem ‘Shidduch’ magnnem kortalo mhonn sanglem. Hea magnnea pormannem zachi

ghorkarnn vo ghorkar sanddla to bhoktiponnan maglear porot mellta. Ponn somadhicher aslole tijule vonnot koxi zavn tachem magnnem Devak pavchem na mhonn taka konnem sangtoch tannem tijule foddunk suru kelem. Hi khobor aikun choddxe Israelit lok hansunk lagle. Ponn guptim yevzonn kortoleank gomtoch tovnnaxi pongddachea vangddeamni somadhiche urlole tijule ratche vochun foddun uddoile.

Eke vonntik lagun Devak magnnim pavonant mhonn somzotole monis toklen sarkhe nant mhonn borea vicharanchea mon’xank kollun ailem. Ponn dhorma add aslolea mon’xanchem foddmodd korpachem kam’

mhonn spoxtt zalem. Zoim David razachi somadhi asli thoim sogllea dhormanchea lokachem bhoktiponn choltalem. Adlea ani Novea Korarant David razacho ul’lekh kel’lo asa. Tech porim taka Judev dhormacho lok mandtat.

Itlench nhoy, 1552 vorsa tea zageavele Franciskan Motthvaxeank thoinche bhairayle tedna thoim musolman lokan aplea dhormachem Mosjid bandlem. To-i lok Quran pormannem David razak mandtat. Judevanche kaim dhormvadeamni hem tovnasponnachem kortub kelam mhonn ugtem gomlem. Heach pongddachea kaim mon’xamni Kristanv Igorjeche vonnticher devnindechim utram boroylolim sampoddleant. TERRASANTA

WASHINGTON: Katolk Igorz dusvas korpi mhonn thar-avunk ‘online’ hacher Amerikechea sorkarak magnni kelea. Hacher Kristanvamni khorayen virodh kela. Pap Saib som’lingachim kazaram (gay marriages) nakarta mhonn sangun Katolk ig-orjek dusvas (hatred) ko-rpi sobha mhonnlam. Hea ulovpacher nixedh ma-run nivedon soi korpachi mohim suru kelea. White House website-cher Nata-lanchea disa online suru kel’li tedna thavn hi mo-him vaddot asa. Janerache 3rer meren 1,640 soheo pavleat. 25 hozar soheo ektthaim korpak tanchi yevzonn asa.

Katolk Igorz konnachoch dusvas korina. Pap Saibachea utrancho tannim

chukicho somoz ghetla oxem Peter Sprigg, (senior fellow for policy studies at the Family Research Council in Washington, D.C.) hannem sanglam. Natalam somoyar Pap Saiban kardialank ulovop kelolem tedna tannem ek kuttumb ghoddunk

avoy – bapaycho ani bhurgeacho aspav asunk chodd gorjechem. Na tor taka kuttumb mhunnunk zayna.

Je konn som’lingache monis ektthaim ravun dusreachea bhurgeak ghevn kuttumb ghoddunk sodtat te Katolk dhorma

pormannem mottem patok adartat. Tanchea ekvottak kuttumb mhunnunk zayna, oxem Sollavea Benedikt Pap Saiban aplea ulovpant sanglolem.

Tea ulovpachi motthi ttika kelea ani Katolk Igorz dusvas korpi mhonn tharavunk Amerikechea Raxttrpoti Barrack Obamak magnni kelea. Hi magnni sorkarak vankddi dixa dakhoupachi mhonn Spriggan sanglam.

‘ Ho m o - s e x u a l i t y ’-cher Pap Saiban aplem mekllem mot ugtaylam dekun Katolk Igorjecher dusvas korpi mhonn guneanv ghala mhonnlam. Lokxayent aplem mot manddunk lokak sogllem meklleponn asa. Ponn tea motantlean herank tras ani ghat zavnk favona, oxem Spriggan sanglam. UCAN

VATIKAN: Halinch Vatikan-an uzvaddail’lea porman-nem 2012 vorsant sumar 2.3 milianv voir bhavar-teamni Sollavo Benedikt Pap Saibachi bhett ghetli. Pap Saib zaloleak zal’lea sat vorsanchea kalla mo-dem sumar 20.5 milianv bhavarteamni tachi bhett ghetlea.

Vatikanantlea Papal Ghorachea odhikareamni dilole khobre pormannem fattlea 12 mhoineank sumar 2,351,200 bhavarteamni Pap Saib

hajir aslolea karyavollimni vantto ghetlo.

Tantuntlea choddxea sumar 1,256,000 lokan St. Pedruchea Angnnant vo Castel Gandolfo hangache Papal Ghora lagim bhettoilolea Misamni vantto ghetlo.

Dor Budhvara Pap Saibachem bhovxik bhett zata tedna 4,47,000 asle zalear 1,46,800 heramni Pap Saibachea her karyavollimni vantto ghetla mhonn sanglam. ROMEREPORTS

Katolk Igorjek dusvas korpi tharavunk US sorkarak magnni

David razachi somadhi foddun ibaddli

2012 vorsant Pap Saibak 2.3 milianv bhavarti bhettle

VATIKAN: Chaldean Katolk Igorjechea Bisamacho Synod Janerache 28ver zatolo. Sollavea Benedikt Pap Saibnam ho Synod Romak apoila. Hea Synodacho mukhel hetu m honn-lear Babyponacher Chaldeam Katolkancho Patriark vinchun kaddunk. Kardial Emmanuel III Delly hannem aple sevecho rajinamo dilo to Dezembrache 19ver Pap Saiban mandun ghetla Chaldean Igorjechem Kristanvponn bhov adlem, ani Irawant Chaldean Kristanvam chodd asat. Tim suamr ordho milhanv asat, tancheo 8 diosezimni 100 fi rgozo asat.Saddam Hussein poddlea uprant ani Amerikeche fouje-chea akromonnam uprant 2003 vorsa thavn zaito Chaldean lok desantlo bhair sorun gela. Patriark Emmanuelak 2003 vorsa Dezembrache 3 rer vinchun kaddlolo. Taka Benedikt XVI Pap Saiban 2007 vorsa Kardiak kelo. Roma Xarant Chaldean Bispancheo sinod zatolo, Udente Igorzanchea Khateacho vhoddil Kardiak Leonardo Sandri ezmanponn choloitolo. Halinch ho kardial Baghdad, Kirkuk ani Erbil vochun 5 disanchi bhett dilea. ASIA NEWS

Chaldean Katolk Bispancho Synod 28ver

Page 14: 12-1-2013

14 l Kollounneo January 12, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.c om”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (23)

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

28 years 5.9 ft qualifi ed Goan boy working in Auck-land, New Zealand seeks edu-cated homely girl working ex-perience. Contact with photo email: Milton [email protected] Call.: 9167298817 (F05)

R.C 38 yrs 5.8 graduate government looking for so-ber girl below 35 years con-tact 7875243410, (5)

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

BUSINESS OFFERS

Parents of RC Goan spin-ster 26 yrs, 5’1”, Postgraduate, lecturer, willing to relocate, seeks alliance from RC Goan Bachelors, well settled Post graduates, with decent hab-its, prefarbly below 32 years within India. Email : [email protected] or Phone 09618322830 (4)

MRc 28/5’3” wheatish slim smart spinster master’s working for a reputed insti-tute seeking alliance from a well educated and settled only MRC bachelor upto 33 yrs email: [email protected] (F05)

R.C spinster 28/5’6”, slim, pretty BE, MBA working as Manager in MNC, seeks al-liance form well settled, pro-fessionally qualifi ed bach-elor upto 33 years. Please send complete details and photogrph on [email protected] (F05)

PONNJE: Tillari dhoronnachea udkak la-gun je proxn uprasleat te suttave kortole ponn xetkareank sorkar trasant ghalcho-na oxem mukhel montri Manohar Par-rikaran sanglam. Gõychea, Maharaxt-trachea ani Karnatakachea xetkareank Tillari udkache tras zaina zaunk sorkar lokxant ghetolo ani tanche proxn sut-tave kortolo mhonn Parrikaran sanglam.

Ut’tor Gõycho khasdar Shripad Naik ani Manohar Parrikaran kendr xetki montri Sharad Pawarachi Bambolle bhett ghetli. Kendr montri lagim tannim Tillari udkachea dhoronna voirbhasabhas keli.

Hea dhoronnachem udok melltolea xetkarenchea proxnank sorkaran fatt korunk zayna hachi kendr montreak tannim bariksannen mahiti dili.

Maharaxttracho sorkaruy hea proxnachi zap sodpachea vavrant amkam tenko dita oxem Parrikaran sanglam.

Sharad Pawaran Maharaxttrachea

lagu zatolea xetki montream lagim ulovpam keleant mhonn kollon ailam.

Sal vattharant ravtolea xetkareank sorkaran udkache pump chalu korunk ‘kerosene’ dilam mhonn Parrikaran kollit kelam.

Mukhel montrean sanglam Tillari dhoronnanchem udok soddlear poryan tem Gõyant pavunk anik char tem panch dis lagtole. Tillarichem udok Maharaxttra sorkaran bond kelolean Gõychea xetkareank udkache borech tras zale.

Ut’tor Gõy vattharantlea xetkareamni hea udkak lagun sumar 20 dis chollvoll keli. Xetkareank sorkaran nokreo divcheo vo duddvancho adar divcho mhonn tannim chollvoll kortana sorkarak magnni keli.

Xetkareank zalolea luskonnachi bariksannen obheas korun sorkarak mahiti divnk xetki khateak sanglam mhunn mukhel montrean chollvoll korpi xetkareank asvasonn dilam.

Tillari dhoronnak lagun xetkareank trasant ghalchenant: Sorkar

ANGOVNN

DRAMAPUR: Mhozo put botter devon Scotland raulam hanvem Jezu koden saibinnmae, Bless Jose Vaz, Man Agnelo ma-glolem Mhojea put ghora ieun porton Scotland ghelo mhaka puta Pilar adunam mun mafi bhogos mhon-nmagtan ani zaite upkar meuleat ani Man Agnelan magnnem aikolem mhonn dhinvastam ani veginch santacho man favo zaunk magtam.

Filomena Luis

PONNJE: Pilarche Son-vsthecho vangddi Fr. Eu-sebio Gomesan boroil’lem Sotachim Kirnnam pus-tok Janerache 3rer uzvad-dailem. Dalgado Konknni Akademichea “Kombri Yevzonn” hache khal tem prokaxit zalem. “Mhaka Dev mhonnge Sot ani Sot mhonnge Dev” oxem Ma-hatma Gandhi mhonnta-lo. Him utran monant dhorun Fr.Gomesan hem pustok toyar kelem ani

Sotachim kirnnan nanv dilem. Gulab ani Goan Review hea nemalleanch-er toxench V.Ixttacher uzvaddil’le aple 30 lekh tannem hea pustokant gunttleat. Dhormik, rajki ani somajik lekh Fr. Euse-bio Gomes-an boroyleat. Dr. Faldessai hannem pustokachi tokhnnay ko-run lekhokachi tust keli ani anikui tannem pusto-kam borovnchim mhonn ut’tejon dilem.

PONNJE: Rosteancher ob-soeganchim mornnam vaddtat mhonn unchlea iskolamni xikpeank Mo-tor Vehicle Act xikovnk Yeradari Khatem suchoita. Gõyantlea dor talukentlea 10 iskolamni 20 Kole-jimni xikpeank proxikxon divpachi yevzonn kelea. Halinchea vorsamni roste-ancher obsoeg zavn kitlech meleat.

He obsoeg vattavpache zaitech upay ghetlole ani proytn keleat ponn atam Goa Board ani National Council hache mukhar amchi suchovnni kelea mhonn yeradaricho sonchalok Arun Desain sanglam.

Hacho hetu mhonnlear 8ve, 9ve ani 10ve vorgachea xikpeank xikxonn diunk text book-ancher lisanvam vo patth asunk zai. Rosteacher obsoegamni mortat te 18 te 35 vorsam pirayeche astat.

Guitar Organ drums home music classes all over Goa 2 persons gather at one house. Fees Rs.1000 per per-son per month. Classes once weekly. 9767828233 (1)

Jog waterfalls Karnataka, trip for couples, Rs. 2000 per person 6 am departure home pick. 11 pm back home drop Jonathan 9767828233 (1)

Sotachim kirnnam novem pustok uzvaddailem

Yeradari Khatem iskolamni rosteanchi surokxa xikovnk suchoita

Page 15: 12-1-2013

Vauraddeancho Ixtt � January 12, 2013 Katolk Khobrõ l 15

VATIKAN: Hea sonvsarant soglleamni ek kuttumb koxem xanti vistarunk ani samballunk vavrunk zai, oxem Sollavea Benedikt Pap Saiban Vixv Xanti Disacho sondex ditana sanglam. `Pap Saiban dil’lo sondex, aichea somazant nit ani xanti porgottpachea dhormxastrik toxench vevharik (practical) buneadicher atthaplolo asa. Mon’xachea jivitachi rakhonn tem jevnnachi osurokxotay, dhormik meklleponn tem orthik vikas hacher bhor dil’lo sondex loka modem favo toslo sombondh aspachi goroz ugtavun Deva mukhar ami ek kuttumb mhonn vollkhun gheunk ulo marla.

Xanti, kallzachi khol odd mhonn Pap Saiban sanglam. Sot, meklleponn, mog ani niticher bandlolo novo sonvsar bandun haddunk ami nettan vavrunk zai mhonn sangtana pon’nas vorsam fattim uzvaddailolea Juanv XXIIIvea Pap Saibache ‘Sonvsarant Xanti’ (Pacem in Terris) he ensiklikal chitticho ugddas kela ani niz xanti Devachem amkam dennem mhonn sanglam.

Pap Saibachea Niti

ani Xanti Mondollacho odheokx Kardial Peter Turkson sangta tea pormannem, sonvsarant xanti haddunk zaitim zonnam apunn mukhar sorleat toxench zaite proytn keleat ponn deivik podvechem ami xanti khatir monant dhortat tedna, fokt monis-bollan amchean kainch korunk zaina mhonn amkam kollta.

Pap Saiban dil’lo sondex, vevharant ghalpa sarke zaite huske porgott’tta. Zoxe porim, jevnnam vixim sonkoxtt, vikas ani orthik vevharant lokachem chintun novea toranchi goroz ani vavracho hok’k hem dor ekleachem, kuttumbanchem ani somazanchem boreponn.

Pap Saiban dil’lea sondexant jivit jiyeuncho odhikar, kuttumbache poramporik mulyam ubharun dovorop ani dhormik meklleponn hacherui bhor ghala. Aplo sondex sompoitana, xanti vistarunk chuki vollkhun gheun, tuttlole sombond portun bandunk Pap Saiban ulo marla. Assissichea Sant Franciskachem magnnem korun amkam xantichim hatiyaram kor mhonn maglem. VATICAN NEWS

VATIKAN: Italy-chea orthik –odhikariamni janerachea poiler savn kallea duddvancher tabo dovrunk yotn keleat.

Hacho ek vantto koso Vatikanant kosleai vevharak credit card-acho vapour korche nant. Vatkanant aslolea Museum-ant vhodda promannant Credit Card-ancho vapor zatalo toxench Formasint, supermarkettant ani Post Kocherintui Credit Card-am vaportale tea suvater rokhkh duddu farikkorche poddttole.

Vatikan des Europi Songhacho ek bhag oxem dhorunk zaina punn to ek khaxelo des oxem Italy-ntlea Orthik Vibhagacher niyontronn dovorpi BANK OF ITALY manta.

He vixim Italychea somudayache nem’ hea desak lagu zainant.

He vixim kholayen bhasabhas zata mhunnosor Vatikanant bhitor rokhkh duddu farik korche poddttole vo IOR-antlean vo Vatikan Bank-antlean Card duddu farik korche poddttole. ROMEREPORTS

MUNGLLUR: Poilem Katolk 24x7 dhormik ‘Divine Word’ channel Mungllur ani Udupi diosezinchem channel Mungllurchea Bisp Aloysius Paul D’Souzan suru kelem. Hem channelacho vavr Western Institute of

Technology-cho odheokx Stephen Mendes-an kela mhonn Bispan taka vakhannlo.

Hem channel suru korun soglleank amkam faideachem zalem; Xubhvortoman porgottunk ami upay sodtaleanv atam amkam

hem TV-ichem channel Devan favo kelem. Tache vorvim Devachem Utor ani dhormik sot lokak porgottunk zatolem.

Hem korunk boro fuddakar ghetlo mhonn Bispan sanglem. Hea kamak lokan sohokar dinvcho mhonn tannem

maglem. Lok-sompork sadnachea sonvsarant amkam kherit karya asa, nhoich khobrô vitravunk ponn lokachea jivitachi novsornni korunk tem chodd upegachem zatolem, oxem tannem sanglem. SATYADEEPHAM

NEW YORK: Amerikechea potrancher 2012 vorsa dhorma vixim khup khobrô uzvadda aileot, zalear Raxttrpotichea venchnnukamni bhavartacho vixoy unchlea panvddear urlo. Pistolam vaprun hinvsa vaddona zaunk pistol- bondukam vixim kaydo vevharant haddunk lokan maglem. Newtown, Connecticut hangachea Sandy Hook Elementary iskolantlea 20 lhan bhurgeank ani 6 vaddloleank pistolachea faramni jivexim marlim mhonn lokan armam pistolam add kaydo korcho mhonn maglem. Kollon ailam te pormannem Amerikent dhorm mandinaslolo lok 19% vaddla. 1990 vorsant Amerikent dhorm mandinaslo fokot 6% lok aslo.

Amerikentlea kaim madrincho pongodd vankdde dixen panvl marta mhonnpachi khobor 2012 vorsa chodd gazli. Gorbpath ani

som’lingachea mon’xanchea kazarak heo madri virodh korinant mhonn tancher arop poddla. Dekhun Vatikanan tancher koddok karvay korunk nirnnoy ghetla. Heach khatir khubxe Katolk fuddari tanchea adarak aile. Zalear anik ek madrinchea pongddan apleak ‘nuns on the bus’ mhonn nanv divn 2,700 mail provas korun goribank adar divpacho vavr kelo.

‘Gay’ somazantlea dadleanchea hok’kanchi khobor fattlea vorsa bhorpur gazli. Washington, Maryland ani Maine vattharantleam motdaramni som’ligachea kazarank maneotay dili. Ghottnechea adaran oslea kazarancher bondi ghalchi mhonn Uttor Carolina rajyan sanglem zalear toxem korchem nhoy mhonn Minnesota rajyantlea motdaramni sanglem. Punn oslea kazarank maneotay divnk apunn raji asa mhonn Raxttrpoti Obaman

sanglem. Sumar 54% lokan som’lingachea kazarancher apunn virudh na mhonn sanglam.

2012 vorsa Amerikent Muslimanchim mosjidam bandpachem kam’ 74 % vaddlam.

2012 vorsa Vidnean ani dhorma modem aslolo vegllozar na korpacho proytn kelo mhonn Dalai Lamachea vavrak 1.7 milianv dollarancho Templeton puroskar favo zalo.

Jezuk ghorkarn asli mhunnpachi fottkiri khobor Vatikanan vhodde khorayen nakarli.

Sollavea Benedikt Pap Saibachea Paolo Gabriele bottleran Pap Saibachim mhotvachim kagod-potram dusreachea hatant ghalim mhonn 18 mhoyneanche bondkhonnichem formonn poddlem.17vea xekddeantle mull Amerikani nagrik Kateri Tekawitha hika Pap Saiban santinnicho jahir man dilo. NCR

ROMA: Janerache 1ler Deva Matechi dobajik porbe disa Vatikanantlea ‘Congregation for the Clergy’ hea khatechea vhoddil Kardial Mauro Piacenza-n sonvsarantlea padrinchea ani seminaristanchea avoyank ek chitt boroylea.

Tannem aple chittint oxem boroylam: “ Maria Maten aplea nixkollonk kusveant sasnnik Sobdacho gorbsombhovlo ani mukhel padri Jezu Kristak zolm dilo. Devache khuxe ani yevzonnek khalti zaun Maria Maten amkam patkantlim

soddovpak aplea jivitant vhoddlo tyag kelo. He tiche kornnek lagun Maria Mata, Devachi Avoy , sorgincho darvontto ani amchea sukhachem karonn zavnk pavli, oxem Kardial an chittir boroylam.

“Jea padrinchea ani seminaristanchea avoyamni aplea putank Jezu Kristacho pattlav korunk vatt ugti keli ani tyag korun tankam semnarist ani padri zavnk toyar kele. Hea soglleam avoyank amcho khalto noman. Toslea avoyancher Povitr Sobha vhodda manan nodor

ghalta ani tanchea udarponnak upkari ravta”, oxem mhonnlam.

Je seminarist ani padri zavnk Devachem apovnnem mandun ghetat tanchi akarnni korunk ani tankam borem margdorxonn diunk kuttumb vhoddli zababdari pallta. Jezun aple avoychea kusveant zolm ghetlo toxench he padri ani seminarist aple avoychea kusveant zolm ghetat.

Dekhun sogllea avoyank to ek vhodd obhiman. Povitr Sobhechea don hozar vorsanchea onnbhovachi amkam xikovnn

mellta tache velean avoyanchea karyak chodd mhotv asa mhonn gomta. Jedna eke avoycho put padri zavn porot yeta tedna ti aplo put nhoy ponn ek bapuy koso mandun gheta.

Osle tyag korop sompem nhoy. Tanchi soirigot bodol’lolean padri zal’leachi avoy eka bapaychi dhuv koxi vollkhunchi poddta. Jezuchem utor porgottunk tinnem aplea putak toyar kelo dekhun tichi tust korta titlem unnem.

S e m i n a r i s t a c h e a padriponnache toyarek

magnnean ani bolidanan adar divpachi chodd goroz asa. Zaka lagun aplem jivit Jezuchea koxttam kodde zoddun ghevnk taka sompem zatolem.

Padrincheo ani seminaristancheo avoyo mhonnlear ek sotachem mozbut loskor. Tanche tyag ani magnnim sorgar pavtat , tancho axirvad portun Jezuchem utor porgott’toleancher xinvorta mhonn Kardial Piacenza hannem aple chittiche nimanne kodden sanglem.

ROMEREPORTS

2012 vorsa Amerikechea potrancher dhormik Khobrô gazleô

Padrinchea avoyank Povitr Sobha upkari

Xanti kortat tim subhagi: Benedikt XVI

Mungllurchea Bispan “Divine Word”TV channel suru kelem

Vatikanant Credit Card-acho Vapor BondCHENNAI: Bhurgeponnar hanvem Kristanv iskolamni xikxonn ghetlem mhonn mhojea jivitachi progoti zali. Xikovnne vorvim xegunnamni vaddun mhojen sudarop zalem, oxem Tamil Naduche mukhel Montri xmti. J. Jayalalithan Kristanv iskolanchi vakhann’nni keli.

Jem hanv kedna iskolant

xiklolim tem aiz mhaka vhoddlea zababdareank fuddo korunk adar mellta, oxem tinnem Chennai xarant zalolea Natalanchea dobajea vellar uloitana sanglem.

Ti Bengllur iskolant astana AItarache “Bible Classes’ hajir zatalim. Dekhun sogllea kothanchi zannvikay asa mhonn tinnem snaglem.

Bengllurchea Bishop Cotton ani Holy Angels ani Igorz Park Convents hachoi tinnem ugdda skelo.

Dispottem jivitak upkartat toslim totvan te porgott’tat him totvam hanv sodanch palltam . Iskolantlea xikxokamni aplem jivit ghott buniadir bandunk adar dilo mhonn dhinvas porgottle. IBNLIVE

Jayalitha Kristanvanchem xikxonn vakhannta

Page 16: 12-1-2013

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � January 12, 2013

NEW YORK: Katolk igorjecho dusvas korpi 100 voir lok aschenant ponn Katolk Igorjeche nodrentlean go-zalincho dusvas kortolea lokacho ankddo matr kruttamni astolo, oxem Amerikecho sorgest Bisp Ful-ton Sheen-an ek pavtt mhonnlolem. Hench monant dhorun Christo-pher Kaczor hannem ‘Th e Seven Big Myths About the Catholic Church’ hea mathallea khal ek pustok uz-vaddaylam. Katolk igorje vixim lo-kachea monant goirsomoz zal’lo asa tacher tem pustok uzvadd ghalta.

Lokachea monant Katolk Igorje vixim zal’le goirsomoz mhunnlear:

Igorz ostoreancho dusvas korta, Igorz som’ling (gay) mon’xancho dusvas korta tech porim Igorz vidneanxaxtracho dusvas korta. Ho goir somoz pois korpak pustokachea borovpean sanglam, Katolk igorjechea asrea khal kitlexeoch vidneanacheo koleji ani vidyapittam choltat.

Tea xivay Vatikanacheo svota ‘observatories’ Italy ani US desamni chalu asat. Vidneanachea mollar Katolk vidnean-xastreamni kitlech sod kelole asat. Dusro ek goirsomoz mhonnlear padri ankvar aslolean lhan bhurgeancher lingik

ot’teachar chodd zatat. Tea xivay svotontrtayecher igorz virudh asa, Igorz mogachea sombondhacher virudh aslolean gorbpath nakarta oxe sabar goirsomoz lokachea monant rigleat.

Haka lagun aplea khubxea ixttamnni igorjek fatt kelea mhonn borovpean tanchem udaharonn dilam. Aplem novem pustok lokachea monantlo dubav atam pois kortolem. Tachem pustok jem kitem Povitr Sobha nakarta tachim karonnam lokachea faideachim asat tim dakhovn ditolem mhonn borovpean ast ballgilea. ROMEREPORTS

NOVI DELHI: Dor sumanachea xevottak suttiyechea khuxalkayent buddon vochpachi sonvoy asa tankam 2013 voros bhorpur faydeachem zatolem. Her mhoynea poros Agostant chodd suttiyeo aileat. Tea mhoyneant sumanachea xevottak ek pavtt tin dis ani ek pavtt panch dis sutti mellpachi sond favo zatoli. .

Sorkaran jahir keloleo panch suttiyeo Sukrarak yetat. Taka lagun Sukrar, Son’var ani Aitar oxe tin disancheo panch pavtti suttiyeo melltat. Heo asat: Eid-un-Nabi, Povitr Sukrar, Valmiki Jayanti, Id-ul-Fitr ani Ram Navami. Tea xivay konnuy noxibvont aslear taka anik panch pavtti suman somptana suttiyeo ghevnk melltolem. Karonn Guru Gobind Singh Jayanti, Dosro, Chhat Puja, Onam, Pongal Bihu ani Ganesh Chaturthi, he sonn Sukrar vo Somarak aileat.

Hea vorsa panch dis sutti ghevpachi don pavtti

sondi mellta. Marsache 27 ver Budhvarak ‘Holi’ ho Hindu lokacho sonn aila ani don disam uprant Sukrarak Povitr Sukrar yeta.

Dusrem Otumbrache 16 ver Budhvarak Bakr-Id yeta ani tache uprant Guru Gobind Singh Jayanti, Dosro, Chhat Puja, Onam, Pongal Bihu ani Ganesh Chaturthi he sonn yetat. Brestar sutti ghetlear tea sumanak panch disanchi sutti ghevnk sond mellta.

Punn dukhachi gozal mhonnllear sorkaran jahir kelolea 18 suttiyam modem panch suttiyeo Sonvaracheo yetat dekhun panch suttiyeo udkant poddlole porim zata.

Febrer, Jun, Julay ani Setembr mhoyneamni ekuy sorkari sutti na. Sumanachea xevottak jeo suttiyeo vaddleat te mhoyne vorsachea survatek Janer, Mars ani Abril ani vorsachea nimanne kodden Agost, Otumbr ani Novembr mhoyne asat. TOI

PONNJE : Gõykarank vhod-dli khuxalkayechi khobor pavli mhonnlear poili NRI Gõykarn, Patricia Rosari-ok bhovmanacho Pravasi Bharotya Samman Puros-kar 2012 favo zala.

Ho puroskar Budvara dis Novi Delhint 11 vea NRi som’melona vellar Bharotachea Raxttrpotichea hatantlean xmti Rosarion svikar kelo.

Pordesant aslolea Bharoti nagrikank ho unchlo puroskar ditat. 2003 vorsa thavn

Provasi Bharotya Disa Som’melon ghoddun haddtat. Commissioner for NRI Aff airs Dr. Wilfred Miswuitachea

fuddariponna khal alsole somiten Patricia Rosariochem nanv vinchun kaddlem, NRI-che vollerint namnechim 15 nanvam aslim.

Him Gõykaram Portugal, Austria, Kenya, Canada,UK, Amerika ani Uganda hea desamni ravtat. Xmti Patricia Rosario mull Asaganvchi ponn Mumbaint zolmolea.

Tinnem songitachem unchlem xikop kelam, zaiteam spordheamni vantto gheun ti London

xarantlea Guildhail of Music hantunt pavli ani thoim tinnem operachem klasikal songitachem ani Soprano koxi gavpachem proxikxonn ghetlem.

Ti Royal College of Music hachi ‘Fellow’ ho man mellpacho asa. Haka Prince of Wales hachi maniotay mell’lea.

Ti raxttrik ani ontor’raxttrik namnnechea vyoktim modem porzolltoli. Ho puroskar mellunk pordesantlea nagrikank mellunk xokta.

Katolk igorje vixim sat vhodd goir somoz

Sumanachea xevottak sutti ghetoleank 2013 faydeachem

Vorsachi poili Gõykarn NRI

Dil’lint eka NGO-chea ghorant ghor-dar naslolim mon’xeam kamoll gheun asro ghetat. Ut’tor Bharotant thonddai vaddli ani sumar 100 ghor-dar naslolim mon’xeam melim, oxem adar ditoleamni sanglam.