SPRAVODAJ Yjym I Ročník XLV UNIVERZITY Marec 1999 KOMENSKÉHO X * r < ' J J f Číslo 7

NASA UNIVERZITA Návšteva prezidenta Medzinárodného výboru Červeného kríža

U ž po druhýkrát zavítal na pôdu Univerzity Komenského prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža Dr. Cornel io Sommaruga. Pána prezidenta na jeho vlastnú žiadost prijal dňa 25. 2. 1999 rektor U K prof. Devínsky spolu s akademickými funk­cionármi UK. Vzácneho hosta sprevá­dzal i vedúci Regionálnej agentúry F. Bellon, jeho zástupkyňa N. Kebiro-vá, prezident Slovenského Červeného kríža Dr. M. Kručay a generálny sek­retár Ing. B. Telgársky.

Predmetom priateľského a neoficiálneho rozhovoru bola možná spolupráca Červe­ného kríža s univerzitným sektorom, otázky významu štúdia medzinárodného a hu­manitárneho práva, jeho uplatňovanie a rešpektovanie v praxi, osobitne v európ­skych ohniskách súčasných vojnových konfliktov.

Dr. C. Sommaruga navštívil Univerzitu Komenského už v máji roku 1996, kedy ho Univerzita Komenského vyznamenala Veľ­kou zlatou medailou UK.

Z obsahu: • Predstavujeme

nového prorektora UK • Svitá na lepšie časy s bytmi? • Prvý manažerský kurz

pre pracovníkov UK • Ako sa študuje slavistika

a slovakistika v Brne • Historická mozaika

k 8 0 . výročiu UK • Stavba evanjelickej fakulty finišuje • Nová učebnica podľa prof. Hulína • Vrátime sa k diplomom v latinčine? • Blahoželáme prvému slovenskému

etológovi • Študenti o knihách

"Nech konáš čokolbek. vždy • vyber vecí nemnoho,

pretože mnohost rozptyľuje, nemnohosťsústreďuje, ale najlepších, lebo Jedno najlepšie vydá za mnoho menqj dobrých. a tých sa pevne drž, aby si nemohol byť od nich odtrhnutý a znova zapletený v mnohost a malichernosti."

(J. A. Komenský - nar. 28. 3. 1592)

Prof. RNDr. Dušan MLYNARČÍK, DrSc., prorektor U K pre vedeckú činnost

Pracovisko: Farmaceutická fakulta Univerzity Komen­ského, Katedra bunkovej a molekulárnej biológie liečiv o d r. 1980 zástupca vedúceho katedry 1994 -1999 prodekan fakulty o d 4. 2. 1999 prorektor U K pre vedeckú činnosť

Dátum a miesto narodenia: 7. 6. 1941 v Bardejove

Vzdelanie a kvalifikácia: 1963-absolvent F A F U K 1967 - RNDr. (FAF UK), 1 9 7 4 - C S c (SAV) 1985-docent (PRIF UK) 1993-DrSc. (STU), 1996 - profesor (FAF UK)

Študijné pobyty v zahraničí: 1976 Akadémia Medyczna. Poznaň (Poľ­

sko) 1978 Róbert Koch Institut Wernigerode.

(Memecko) 1980 Nottingham University (V. Británia)

Počet vyškolených ašpirantov a študentov P G S : 6 (v súčasnosti Školiteľ 1 doktoranda) Extenzívne ukazovatele vedeckej produkti­vity:

- celkový počet monografií: 1 kapitola - celkový počet pôvodných vedeckých prác:

93, z toho v zahraničných časopisoch a zborní­koch: 4 1

- celkový počet citácií: 184 (160 v zahraničí, 24 doma) z toho SCI: 162 (144 v zahraničí, 18 doma)

- celkový počet patentov: 18, z toho realizo­vaných 3

- autorstvo resp spoluautorstvo 7 titul, skript

Pozvania na prednášky na zahraničných konferenciách a sympóziách: 4

Najvýznamnejšie výsledky: - Analýza chemotypov somatických antigé­

nov baktérií Citrobacter freundií - Objasnenie mechanizmu účinku amfifilných

antímikróbnych zlúčenín n a bakteriálnu bunku

- Realizované 3 patenty na nové dezinfekčné prípravky Dusept, Dezol a Multisept

Členstvo v odborných spoločnostiach: Československá spoločnosť mikrobiologic­ká, Slovenská imunologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť, Spoloč­nosť slovenských mykológov. American Society for Microbiology.

Ďalšie vedecké a odborné aktivity: - člen vedeckých rád F A F UK, Ústavu mikro­

biológie SAV, Neuroímunologického ústa­v u S A V , Ústavu preventívne] a klinickej medicíny,

- člen spoločnej odborovej komisie pre ved­ný odbor mikrobiológia.

- predseda spoločnej odborovej komisie pre klinickú farmáciu,

- predseda spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertácií (DrSc.) z farmaceu­tických vied.

Predstavujeme nového prorektora UK pre vedeckú činnosť

Akademický senát UK dňa 3. februára 1999 vys lov i l v ta jnom hlasovaní súhlas s návr­h o m rektora UK na menovanie prof. RNDr. Dušana Mlynarčíka; DrSc., za prorektora U K pre vedeckú činnosť a za člena Vedeckej rady UK.

Nastúpil som d o funkcie prorektora v čase, keď je naša univerzita už dlhší čas p o tejto stránke skonsolidovaná a podľa nedávnych medzinárodných hodnotení je typickou "re­search* univerzitou, čo znamená, že je schopná realizovať vedecký výskum na medzinárod­ne uznávanej úrovni. Zameranie, kvalita a po­stavenie na domácej úrovni i voči zahraničiu sa postupne budovalo viacerými generáciami tvorcov. Predovšetkým okolo silných osobnos­ti' sa grupovali a rást­li schopní nasledovní­ci. budovali sa kvalitné pracoviská a kreovali sa vedecké školy. Je to doposiaľ naša najcen­nejšia devíza a hoci takýchto pracovísk je na UK viac, nikdy ich nebude dosť. Druhou veľmi vý­znamnou hodnotou esenciálneho charakteru sú mladí, pre vedu zapálení študenti a absolventi, ktorí sú ochotní zriecť sa lukratívnejších zamest­naní v prospech síce chudobnejšie honorovanej, ale intelekt a kreativitu uspokojujúcej práce na UK. Treba však otvorene priznať, že priepastné rozdiely medzi príjmami mladých absolventov v o vysokom školstve a v privátnej sfére výrazne od­rádzajú mnohých schopných a perspektívnych z nich, a preto aj doktorandské štúdium býva často len prestupnou stanicou, kým sa nenájde zamestnanie, poskytujúce mladému človeku lep­šie podmienky pre začiatok samostatného života a založenie rodiny. Isteže, čo najvzdelanejších a čo najlepšie odborne pripravených mladých ľu­dí potrebujeme všade, ale ochudobňuje sa tým báza pracovníkov v tejto vekovej kategórii, ktorá by u ž čoskoro mala byť motorom vedeckej pro­duktivity univerzity a po nejakom Čase zobrať na seba aj ťarchu riadenia jej pracovísk.

Naša univerzita sa hrdí tým, že je skutočnou univerzitou v tradičnom európskom ponímaní, lebo poskytuje vzdelanie v širokej škále odbo­rov. Ruka v ruke s tým kráča aj velVá divergencia v oblastiach bádania. Pritom je cenné, že aj za­meraním vzdialení pracovníci UK majú k sebe blízko a majú si navzájom čo poskytnúť. V mno­hých prípadoch to uľahčuje (a malo by sa to stať samozrejmosťou) interdisciplinárny prístup k rie­šeniu vedeckých problémov. Ide tu nielen o vyu­žitie poznania a metodických prístupov rôznych vedných odborov, ale aj o vzájomnú inšpiráciu. Pravda, na druhej strane to komplikuje možnosť prijatia jednotných kritérií na hodnotenie výsled­kov vedeckej práce. Celkom nemožné je preto aj formulovanie jednotného nosného programu alebo vytýčenie vybraných smerov rozvoja v ob­lasti vedy pre celú univerzitu, č o ani vedenie UK nemá v úmysle Napokon zákon 172/1990 Z. z. a s ním súvisiace ďalšie ustanovenia zaručujú slobodu bádania v čo najširšom možnom poní­maní. Dôležité však je, aby jasne formulovanú orientáciu a ťažisko svojho úsilia, akúsi "misiu* v oblasti vedy mala tak univerzita, ako aj fakul­ty, čo vyplýva z ich poslania, zamerania a špe­cifík.

Mojím materským pracoviskom je Farmaceu­tická fakulta UK, kde sa už pred mnohými rokmi ako ťažisko vedy a výskumu stalo liečivo a liek, ku ktorým speje alebo sa o d nich odvíja celá čin­

nosť na fakulte. Pri presadzovaní tejto orientácie iste nebolo svojho času niektorým kolegom prí­jemné opustiť vychodené chodníčky, dnes však nikto nepochybuje, Že šlo o správnu vec

Svojím spôsobom majú špecifikované nos­né programy a trendy aj ďalšie fakulty UK, hoci pestrosť odborov na niektorých z nich sa

musí prejaviť a j v tomto smere. Pracoviská pat­riace svojím zamera­ním - a pochopiteľne aj vysokou úrovňou výsled­kov - d o nosných sme­rov b y mali byt fakultami podporované a bude rva ne braný ohľad aj na úrovni UK.

Vedeme i vedecká rada U K sa situáciou v o vede а výskume seriózne zaoberá Vedecká rada v tomto období prerokovala správy troch komisií, ktoré vlani ustanovila z o svO|ich radov Komisie pre prípravu perspektívneho programu rozvoja vedeckej, výskumnej alebo umeleckej 6nnosti. Komisie pre hodnotenie úrovne vedec­kej, výskumnej alebo umeleckej činnosti a dok­torandského štúdia a napokon a j Komisie pre hodnotenie vzdelávacej činnosti na UK Tieto správy okrem zmapovania situácie v o sférach svojej pôsobnosti a • analytického zhodnote nia aktuálneho stavu na U K pcináia/u a j rad veľmi cenných podnetov pre nafte d i k e amor o vanie.

U ž predtým však vedenie UK pripravilo a pred­ložilo návrh strategického plánu rozvoja Univer­zity Komenského. Podľa neho sa uskutoční analýza vedeckých kapacít, tímov, pracovísk a stredísk, ktorá b y mala byt podkladom pre podporu fungujúcich vedeckých tímov, schop­ných uchádzať sa o inštitucionálne prostriedky v rámci fakulty a univerzity, a k o aj z celoštát­nych a zahraničných grantových agentúr, najmä v rámci multilaterálnej spolupráce a medzinárod­ných projektov Európskej únie.

Podobne nás čaká analýza odborných kapacít UK. ktorá b y slúžila štátnym i neštátnym organi­záciám. zaujímajúcim sa o odbornú, posudkovú a expertíznu činnosť v o všetkých odboroch, kto­rými UK disponuje Pre tieto aktivity utvorí vede­nie UK primerané legislatívne a organizačné prostredie tak. aby umožni lo fakultám a ďalším zložkám univerzity rozšírenie rozsahu kontrakto-vého výskumu

Možnosti UK sú limitované jej rozpočtom, kto­rý nie je dostačujúci ani na najnevyhnutnejšie potreby školy, napriek tomu musíme hľadať spô­soby. ako si pomôcť. Príkladom je zavedenie Grantov UK pre mladých vedeckých pracovní­kov. o ktoré p o opatrnom začiatku je v tomto ro­ku mimoriadny záujem K ý m v r 1997 sa o tieto granty uchádzalo 72 projektov a z nich 44 bolo úspešných, vlani sa uchádzalo 104 projektov a z nich bolo dotovaných grantami 57. v tomto roku sme dostali a ž 183 projektov. Komisia na ich hodnotenie bude mať mimoriadne ťažkú situ­áciu, aby posúdila a vybrala tie najlepšie a naj perspektívnejšie Ešte ťažšie to bude mať vede­nie UK pri vyčlenení patričnej s u m y z rozpočtu tak. aby v čo najvačšej miere investovalo d o no­vej krvi. ktorá pulzuje v organizme jubilujúcej Univerzity Komenského

Ako ďalej vo vede

a výskume na UK

2

V poradí 3. seminár z cyklu o skúsenostiach s poľskou systémovou transformáciou na tómu Formovanie a fungovanie vládnych koalícií sa uskutočnil dňa 24. februára 1999 v Zichyho paláci v Bratislave. Jeho už pravidelnými uspo­riadateľmi sú Univerzita Komenského, Veľvysla­nectvo Poľskej republiky v SR a Poľský inštitút. Semináre, ktoré moderuje prof. PhDr. M. Kusý, CSc., z FIF UK, si už získali popularitu medzi bratí slavskou odbornou verejnosťou, pretože prinášajú cenné skúsenosti z poľskej cesty transformácie postkomunistickej spoločnosti. Na seminári vystú­pil J a n Maria Rokita, poslanec snemu Poľskej republiky, bývalý minister v o vláde premiérky Hanny Suchockej a terajší predseda mimoriadne­h o výboru snemu pre reformu štátneho zriadenia, a riaditeľ Ústavu politických štúdií Poľskej akadé­mie vied prof. Dr. Wojciech Roszkowski. V o svo­jich vystúpeniach analyzovali skúsenosti vzniku a fungovania koalícií na poľskej politickej scéne. Podľa nich by však pre politický vývoj bolo najlep šie, keby zvíťazila jedna politická strana a nebolo by treba tvoriť koalície. Kedže sa to v stredoeu­rópskych podmienkach nestáva, perspektívu, pod­ľa poľských odborníkov, majú najviac tak koalície г dvoch politických subjektov. P o prednáškach nasledovala živá diskusia, v ktorej sa premietla ai situácia na slovenskej politickej scéne.

Vznik a fungovanie koalícií v Poľsku

Nastane prielom do bytového problému univerzity? U ž dlhý čas trápi akademických funkcionárov

Univerzity Komenského problém nedostatku by­tov najmá pre mladých ambicióznych zamest­nancov, ktorý spolu s nízkymi platmi je príčinou ich odchodu na iné, finančne lukratívnejšie mies­ta Akým spôsobom by mohlo mesto Bratisla­va pomôcť UK stabilizoval "mozgový poten­ciál", o tom sa hovorilo na stretnutí rektora UK prof. Devínskeho s primátorom mesta Bratisla­v y Jozefom Moravčíkom dňa 6. februára 1999. Kedže sa tohto rozhovoru zúčastnil a j prorektor UK pre legislatívu doc. Kresák, požiadali sme h o o bližšie informácie o obsahu stretnutie.

- Stretnutie inicioval pán rektor a h lavným cieľom tohto prvého, neformálneho kontaktu ve­denia U K s n o v ý m primátorom mesta bolo poho­

voriť s i o oblastiach, kde si mesto Bratislava a Univerzita Komenského môžu byť navzájom prospešné, kde sa môžu podporovať a spolupra­covat. Prirodzene, ž e Univerzita Komenského môže a rada poskytne mestu pri riešení jeho problémov svoj odborný mozgový potenciál -hovorili sme najmä o oblasti tvorby a ochrany ži­votného prostredia a o odbornom vzdelávaní pracovníkov magistrátu. Na druhej strane pred­stavitelia mesta rovnako ako my majú záujem na tom, aby špičkoví odborníci a pedagógovia ostá­vali pracovať doma a neodchádzali z a lepšími pracovnými podmienkami d o zahraničia. Preto je magistrát ochotný pomôcť UK pri stabilizácii pra­covníkov, pri riešení ich bytovej situácie a osobit­ne pri výstavbe a prideľovaní bytov zohľadňovať

potreby mladých zamestnancov fakúlt a súčastí UK. Mesto tiež chystá osobitný plán výstavby by­tov z a podpory finančných inštitúcií, ktorá by ma­la byť riešená osobitnými pôžičkami s nízkymi úrokmi. A k o povedal pán primátor, tento pro­gram by sa mal rozbehnúť už v tomto polroku a bude možné d o ň zahrnúť aj UK. T ý m by sa n á m konečne podaril prielom d o nešťastnej by­tovej situácie najmä mladých a talentovaných učiteľov. Vedenie UK uvažuje aj o možnosti po­skytnúť prípadne pre výstavbu bytov niektoré pozemky, ktoré m á v užívaní, č o j e však podmie­nené viacerými legislatívnymi krokmi. Spoluprá­ca mesta Bratislavy a Univerzity Komenského bude zakotvená v dohode, ktorá upresní aj for­m y spoločných aktivít.

Z rokovania Akademického senátu UK

Z a s a d n u t i e A k a d e m i c k é h o s e n á t u U K d ň a 3. 2 . 1 9 9 9 vie­d o l p r e d s e d a A S U K d o c . R N D r . V l a d i s l a v R o s a , C S c .

S e n á t o k r e m i n é h o v y j a d r i l s ú h l a s s n á v r h o m r e k t o r a U K n a

m e n o v a n i e p r o f . R N D r D u š a n a M l y n a r č í k a , DrSc., z a prorek­

t o r a U K p r e v e d e c k ú č i n n o s ť a z a č l e n a V e d e c k e j r a d y U K .

Pr iv í ta l d o h o d u u z a t v o r e n ú m e d z i M Š S R a M Š M T V Č R o s p o ­

l u p r á c i v o b l a s t i v z d e l á v a n i a , k t o r á u m o ž ň u j e p r i j í m a n i e a štú­

d i u m š t u d e n t o v z d r u h e j r e p u b l i k y n a v y s o k ý c h š k o l á c h z a

p o d m i e n o k p l a t n ý c h p r e d o m á c i c h š t u d e n t o v . S p o l u s v e d e ­

n í m U K v y z v a l a k a d e m i c k ý c h f u n k c i o n á r o v V Š a f a k ú l t S R

a i c h a k a d e m i c k é o r g á n y , a b y v y t v á r a l i p o d m i e n k y p r e j e j

n a p l n e n i e . O b s i a h l e j š i e s a z a o b e r a l n á v r h o m A S U K n a n o v e ­

l i z á c i u z á k o n a č . 1 7 2 / 1 9 9 0 Z b . o v y s o k ý c h š k o l á c h v z n e n í n e ­

s k o r š í c h p r e d p i s o v a n á v r h o m k o n c e p c i í a p r á v n y c h n o r i e m ,

k t o r é b y m a l i p o d p o r i ť s y s t é m o v é kva l i ta t ívne z m e n y v p o s t a ­

v e n í a ú l o h á c h V Š v s p o l o č n o s t i .

S c h v á l i l v y t v o r e n i e p r a c o v n e j s k u p i n y A S U K , k t o r á v s ú č i n ­

n o s t i s v e d e n í m U K u r ý c h l e n e p r i p r a v í p o d k l a d y p r e p r e d l o ž e ­

n i e N á v r h u n a n o v e l u z á k o n a č . 172/1990 Z b . o v y s o k ý c h š k o ­

l á c h d o N R S R .

Rarita v Botanickéj záhrade UK • plody kakaovnika. Po dlhých rokoch opát zakvitol a nasadil plody kakaovnik Kakaovmk /e typicky zástupca lastlín, ktoré kvitnú a plodia len na stamm dreve Preto su plody a kvety na kmeni a najstarších vetvách, aspoň tm/ročných. Kvitne piakticky po celý rok a plody dorasatajú do veľkosti až 30 cm. r

3

P r v ý m a n a ž e r s k ý k u r z p r e p r a c o v n í k o v U K

Priebeh vzdelávacieho programu projektu

ORGANIZAČNÝ MANAŽMENT PRE VEDÚCICH PRACOVNÍKOV REKTORÁTU, DEKANÁTOV A ĎALŠÍCH SÚČASTÍ UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

V decembri minulého roka sme vás informovali o podpísaní zmluvy medzi Rektorátom Univerzity Komenského v Bratislave a skupinou trénerok PhDr. Máriou Antalovou, CSc., Ing. Máriou Bartošovou, MUDr. Sylviou Bzdúchovou a Ing. Jarmilou Tkáčikovou, PhD. o realizácii vzdelávacieho projektu, ktorý patri do Fondu manažérskej iniciatívy a je posledným tohto druhu financovaným prostredníctvom Know How Fundu a Britskej rady na Slovensku. Tiež sme informovali o jeho zámeroch a cieľoch v rámci univerzity a mimo nej

Vzdelávací program, ktorý absolvovalo 18 vedúcich pra­covníkov rektorátu, dekanátov a súčastí UK, skončil dňa 23. februára 1999 v priestoroch ŠD Družba prezentáciou tré­ningového programu účastníkmi a slávnostným odovzdaním certifikátov rektorom UK prof. Devínskym. Na malej slávnosti sa zúčastnili aj další predstavitelia UK a Britskej Rady.

Zaujímalo nás, do akej miery sú realizátorky spokojné s napl­nením vytýčených predsavzatí, a preto sme sa obrátili na Máriu Antalovú, ktorá nám poskytla bližšie informácie o cel­kovom priebehu vzdelávania.

- Oficiálne sme začali uskutočňovať náš zámer dňom podpísa­nia zmluvy, teda už 6. októbra 1998. V skutočnosti sme na vzdelá­vacom programe pracovali už dávnejšie, aby sme boli pripravené na každú novú skutočnosť, ktorú prax "veľmi rada prináša". Hnecf po tomto významnom akte sme postupovali s konkretizáciou jed­notlivých častí vzdelávacieho programu, a to d o foriem pracov­ných materiálov a pomôcok pre účastníkov ako i d o podoby tréningového balíka pre potreby trénerov. Vzdelávanie sme pláno­vali ako intenzívny tréning orientovaný na experimentálne skúse­nosti účastníkov, v rámci ktorého sa mala podporovať aktivita jednotlivých participantov. Rátalo sa v ňom s riešením prípa­dových štúdií, s reagovaním na konkrétne modelové situácie, s analýzou videozáznamov apod. Samozrejme, že bolo potrebné doriešiť aj praktické otázky konkrétnych podmienok vzdelávania. Časový rozvrh tréningov bol určený samotným projektom a ter­mín jeho ukončenia bol stanovený vopred - d o 1. marca 1999. Z toho dôvodu sme celý proces vzdelávania rozvrhli d o nasledu­júcich časových intervalov:

Rozvrh tréningových dní (1998 - 1999)

5. - 6.10.1998, UVZ Modra - Piesky: Manažment na vysokých školách v súčasných podmienkach

25. - 26.10.1998, ŠD Družba: Manažment zmeny a spôsob jeho aplikácie v podmienkach organizácie, I. časť

3. - 4.12.1998, UVZ Modra-Piesky: Manažment zmeny a spôsob jeho aplikácie v podmienkach organizácie, II. časť

10. - 11.12.1998, UVZ Modra-Piesky: Efektívna komunikácia - zá­kladný predpoklad úspechu jednotlivca a pracovného tímu, I. časť

14. - 15.1.1999, UVZ Modra-Piesky: Typy komunikácie a ich apli­kácia v každodennej práci, II. časť

21. - 22.1.1999, UVZ Modra-Piesky: Aplikácia komunikačných zručností v riešení konfliktných situácií, III. časť

28. - 29.1.1999, UVZ Modra-Piesky: Zásady tímovej práce a ma­nažment času

4. - 5. 2.1999, UVZ Modra-Piesky: Manažér ako profesionál 22.2.1999, ŠD Družba: Zásady úspešného vystupovania na ve­

rejnosti 23.2.1999, ŠD Družba: Prezentácia vzdelávacieho programu

a slávnostné odovzdávanie certifikátov

Prvý dvojdňový tréning bol úvodný do celkovej problematiky. Orientoval sa na oboznámenie účastníkov so štýlmi učenia sa, zá­kladnými manažerskými zručnosťami ako i spôsobmi mapovania problémov v organizácii

Riadenie zmien predstavuje nevyhnutnú a jednu z najzáklad­nejších zručnosti' manažéra dnešnej doby a preto sme danej problematike venovali 4 dni. V rámci prvej etapy sa účastníci zo­známili s kultúrou organizácie ako i jej formami a so základnými

atribútmi manažmentu zmeny, ktorý sprostredkoval Bob Fazaker-ley, expert na danú oblasť s bohatými skúsenosťami z mnohých organizácií a inštitúcií v o Velkej Británii V druhej etape sme sú­stredili pozornosť na spôsob aplikácie manažmentu zmeny v kon­krétnych podmienkach na univerzite

Komunikačné zručnosti sú elementárnymi a stále nedocenený mi predpokladmi úspešného manažéra Keďže na komunikácii stojí všetko, účastníci sa venovali danej problematike počas 6 dní V prvej etape išlo o oboznámenie sa so základnými zásadami efektívnej komunikácie a ich nácvik, akými su aktívne počúvame spätná väzba - jej podávanie a prijímanie, komunikácia v tíme Druhá etapa bola zameraná na sprostredkovanie vedomosti o zá­kladných typoch komunikácie, akými sú asertivita. rokovanie ov­plyvňovanie. vyjednávanie, zvládáme stresu a získame zručnosti pre ich aplikáciu v konkrétnych situáciách Tretia etapa bola zame raná na záťažové komunikácie v rámci konfrontácii a konfliktov

V zasadách tímovej práce boli účastníci oboznámení s lednor vými vývojovými štadiami skupin a ich dopadom na riadenie svo jich pracovníkov Poznať svoj tím, vlastný štyl vedenia a mať spô sobilosť pre budovanie tímu boli hlavnými cieľmi danei tréningov«' etapy, ako i získame spôsobilosti pre aplikáciu manažmentu času v ich každodennej práci

Manažer je schopny vystupovať ako profevoo i en v t -i ř ; i-de, ak dôkladne pozná svoje silné a slabé stránky a je schopny sebariadenia. Daná téza bola hlavnou náplňou tréningu s názvom "Manažér ako profesionál". Jeho vrcholom bolo zostavenie plá­nu osobného rozvoja, ktorý v budúcnosti pre každého z nich po­tvrdí alebo i nepotvrdí predpoklady pre self-management.

Záver programu bol venovaný zásadám úspešného vystupo­vania na verejnosti a slávnostnému odovzdávaniu certifikátov za prítomnosti vedenia UK a Britskej rady.

Uzatvorením vzdelávacieho programu samotný projekt nekončí, ale pokračuje analýzou a identifikáciou tréningových potrieb na jednotlivých zložkách univerzity prostredníctvom dotazníkového prieskumu a pološtandardizovaných rozhovorov s manažmentom univerzity.

Návrh opatrení vyplývajúci z o zistených skutočností bude sú­časťou podkladov pre budúce riadenie zmien na univerzite

4

RIADENIE ZMIEN • čarovný prútik pre všetkých účastníkov tréningu. O jeho nevyhnutných atribútoch podrobne infor­moval Bob Fazakerley, špičkový lektor z Velkej Británie, ktorého odkaz sprostredkovávame.

Z myšlienok Boba Fazakerley a Ľudia v organizácii chápu zvyčajne zmenu ako nepotrebný chaos a roz­

vrat, pretože dosiahli určitú stabilitu, ktorú si chránia. Zmena totiž ruší pohodlie a je ťažké predpovedať všetky dôsledky zavádzaných nových prv­kov. Ich výsledok môže byť neočakávaný a neraz vyzerá ako chyba, ktorú urobil manažment.

Vo všeobecnosti je zmena pre všetkých veľmi nepohodlná a znepokojuje. Spôsobuje, že ľudia sú z nej zarmúteni, nechcú zobrať na seba riziko, nie­ktorí sa stanú apatickí, iní ju začnú odmietat. Zmena plodí pre organizáciu len klebety a ťažkosti.

Podľa amerického modelu zmeny Daryla R Connera. svetoznámeho kon­zultanta v dane/ oblasti, prežívame v súčasnosti oveľa väčší rozsah zmeny ako tomu bolo doteraz Jej rychlost sa zvyšu/e a nadobúda črtu komplex­nosti.

Kedže vo všeobecnosti možno očakával viac spoločenských zmien, od­borníci odporúčajú hľadať pohodlie v tých oblastiach, kde pociťujeme stres. Predovšetkým zvykat si na neistotu. Je potrebné sa držať hesla 'Ak chceš byť úspešný, musíš sa stať expertom pre veci, ktoré robíš nerád.'

Riadenie zmeny na univerzite predstavuje zmenu každého jednotlivca. Od akademických funkcionárov, výskumníkov, administratívnych pracovníkov až po študentov. Pri riadení zmeny sa však neraz zabúda na študentov. Úspech je však možné dosiahnuť len za predpokladu vzájomnej spolupráce všet­kých a vo vedomí, že: 'Ak budeme riadiť proces zmeny - budeme úspešní, ak budeme chcieť riadiť jednotlivé udalosti - neuspejeme.'

Netreba sa báť bolesti súvisiacej so zmenou. Je len potrebné sa na ňu pri­praviť. V rámci procesu jej riadenia možno hovoriť o nasledujúcich dôleži­tých pozíciách:

a) Sponzor zmien - človek, ktorý má moc a zmena je jeho víziou. Musí si uvědomit bolesť, ktorá je spätá so statusom quo a musí túto bolesť ostat­ným zdôrazňovať.

b) Agent zmien - jednotlivec alebo skupina, ktorí sú zodpovední za reali­záciu zmeny. Väčšinou sú to manažéri, ktorí musia mať skúsenosti s riade­ním zmien.

c) Terč zmien - zamestnanci alebo študenti, na ktorých /e daná zmena na­mierená. Títo musia byt do procesu zmeny plne zainteresovaní.

d) Advokát zmien - ľudia, ktorí nemajú legitímnu moc, ale chcú. aby sa dosiahla v danej oblasti zmena. Sú závislí na sponzorovi. Bez jeho podpory sú frustrovaní.

'Horúca platforma' ako základ pre realizáciu zmeny na univerzite sa na­chádza vo vzťahu k finančným prostriedkom. Tento feikt by mala rešpektovat aj vláda...

Pre úspešnú realizáciu akejkoľvek zmeny musia byt Zcvstené minimálne podmienky, pretože v každej organizácii alebo u jednotlivcov existuje voči zmenám istý prah tolerantnosti a iniciátor ako i realizátori zmeny musia ve­dieť, kde sa tento prah nachádza. Až na základe poznania existujúceho stavu možno definovať, koľko zmien môžeme prijať. Pretože v opačnom prí­pade: stáť ticho, či už jednotlivo alebo ako organizácia, znamená akcepto­vať skutočnosť, že skôr či neskôr dôfde k zlyhaniu

Odkaz pre budúcnosť hovorí: *Napriek tomu, že zmena môže byt ťaž­ká, vyzývajúca a často nepríjemná, faktom je, že zmena a neistota predstavuje všetko to, s čím musíme pracovať. Pre manažérov nie je postačujúce, aby zmenu neochotne prijali. Musia ju prijať dobrovoľne a s chuťou ako kľúč k budúcemu rozvoju a úspechu.'

Bob Fazakerley

RENESANCIA SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY Jedným z vedeckých podujatí signalizujúcich záujem akade­

mickej obce o sociálne problémy bolo odborné stretnutie vysokoškolských pedagógov Slovenska na konferencii "Sú­časný stav sociálnej pedagogiky na Slovensku", ktorá sa konala na pôde FIF UK v Bratislave v dňoch 2. - 3. 2. 1999.

Konferenciu otvorila vedúca Katedry pedagogiky FIF UK doc Zita Baďuríková, CSc. Pozdravné príhovory predniesli prodekan FIF UK pre vedu a výskum prof. PhDr P. Žigo, CSc., riaditeľka Odboru zá­kladných a stredných škôl MŠ SR PhDr. E. Guštafiková a riaditeľka Odboru vzdelávania MPSVaR Mgr. Z. Vasilová. Odborným garan­tom konferencie boli učitelia špecializácie sociálna pedagogika pod vedením PhDr. Z. Bakošovej, CSc. Organizačnú časť konferencie zabezpečovali doktorandi i študenti katedry

Cieľom konferencie bolo upozorniť vedeckú pedagogickú obec. že pedagogika, ktorá bola chápaná iba cez optiku učiteľstva a školy, má aj iný rozmer, a to sociálny. Svedectvom toho je existencia so­ciálnej pedagogiky v európskych krajinách ako je SRN, Holandsko, Poľsko a pod. Spoločenské pomery predchádzajúceho systému ne­umožnili rozvíjať sociálnu pedagogiku ako vednú disciplínu, a tak mnohé sociálno-výchovné problémy riešili iné vedy o výchove. Posledné roky tohto storočia zaživa sociálna pedagogika re­nesanciu. Aké sú jej teoretické východiská, aký je jej vztah k pedagogickým a iným príbuzným vedám či k praxi, to boli hlavné otázky, ktoré sa na dvojdňovej konferencii riešili.

Odborná časť obsahovala rokovanie v pléne i v sekciách. Referáty v pléne predniesli prof. PhDr. O. Baláž, DrSc , na tému "Možnosti interdisciplinárnej súčinnosti sociálnej pedagogiky", PhDr. Z. Bako-šová, CSc., "Sociálna pedagogika ako vedná disciplína", doc. PhDr P. Ondrejkovič, CSc., "Sociálna pedagogika, sociálna práca a so­ciológia" a doc. PhDr. B. Kraus, CSc., "Profesní model sociálního pedagoga."

Rokovanie v sekciách viedli odborní garanti prof. Ing. J. Konôpka, CSc , doc. PhDr. E. Kratochvílová, CSc., doc. PhDr PaedDr. M Ži-llnek, CSc., PhDr. M. Matulčíková, CSc., PaedDr. L. Alberty, Mgr D Miňová. Okrem vysokoškolských pedagógov zo Slovenska i Čiech vyučujúcich sociálnu pedagogiku sa práce v sekciách zú­častnili i pedagógovia z príbuzných odborov ako je sociálna práca sociológia, psychológia, etnografia, liečebná pedagogika, absolventi odboru, odborníci z praxe sociálnej patológie i Linky detskej istoty pri UNICEF.

Z hlavných myšlienok, ktoré zazneli na konferencii, vyplynulo, že je dôležité rozvíjať sociálnu pedagogiku ako vednú disciplínu, študijnú špecializáciu, študijný odbor i učebný predmet na vysokých školách Rozvíjať vedecko-výskumnú činnosť je však potrebné nielen na vy­sokých školách, ale ukazuje sa aj potreba existencie samostatného vedeckého pracoviska pre tieto otázky. V oblasti teoretických výcho­dísk je nevyhnutné ponímať výchovu široko v kontexte postmoderny, kde treba počítať aj z krízovými javmi. Účastníci odporúčali tiež roz­víjať pedagogické myslenie a za zdroje poznávania využiť históriu. Pre zabezpečenie autonómie sociálne] pedagogiky sa odporúča vy­tvoriť ďalšie učebné texty, výkladový slovník a preložiť pramennú li­teratúru. Väčší dôraz by sa mal položiť na deskripciu praxe, využiť spoločenskú objednávku pre profesiu sociálneho pedagóga, ujasniť si profily absolventov. Decíznej sfére účastníci odporúčali zaradiť funkciu sociálneho pedagóga do nomenklatúry povoláni. Účastnici pociťovali potrebu založiť Spoločnosť sociálnych pedagógov Slo­venska a samostatný odborný časopis pre sociálno-pedagogické otázky.

Práve účasť iných odborníkov svedčí o tom, že pedagogika vidi sociálne otázky globálne v interdisciplinárnej spolupráci s inými ve­dami pri zachovaní autonómie a špecifickosti. Prítomnosť kolegov z Univerzity Karlovej z Prahy, z Masarykovej univerzity z Brna, V S P z Hradca Královej a prezentácia ich teórií a postojov potvrdili, že na­še úsilia sú spoločné s európskymi štandardmi Prítomnosťou ab­solventov odboru pedagogika, špecializácie sociálna pedagogika sme sledovali ich zaradenie na trhu práce, čo je v zhode s rozvojo­vými zámermi UK.

Atmosféra konferencie sa niesla v pracovnom ovzduší a v názoro­vej tolerancii, ktorá sa potvrdila i na spoločenskej časti konferencie kde sa upevnili možnosti spolupráce i osobné priateľstvá Podujatie tak urobilo krok k tomu, aby bola sociálna pedagogika rovnocenným partnerom v interdisciplinárnom prístupe pomoci deťom a mládeži prostredníctvom výchovy a prevencie Odborné príspevky plánu|eme vydať formou zborníka vo Vydavateľstve UK za podpory FIF UK i oboch rezortov, ktoré prejavili záujem o závery konferencie

Zlatica Bakošová. FIF UK

5

Exkluzívne pre náš spravodaj z Masarykovej univerzity v Brne

Brněnská slavistika a slovakistika

ГШ*

Ustav slavistiky Filozofické fakulty Masa­rykovy univerzity v Brně, který byl zřízen к 1. září 1995, vznikl spojením několika původně samostatných pracovišť. Již na počátku bylo zřejmé, že je nutností dobu dovát a optimalizovat jeho oborovou struk turu. Dominantní postavení má rusistika. Z dalších oboru se tradičné pěstovala po lonistika a jihoslovanské jazyky a literatury Společnou bází slovanské filologie je pa-leoslavistika, která je také součástí Ústavu slavistiky. Již před zřízením ústavu se zača­la budovat ukrajinistika, která dnes zaujíma v oborové struktuře podle počtu studentů druhé místo. Začal také rozvoj jihoslovan-ských jazyků a literatur, každým rokem al­ternují slovenistika, makedonistika, kroatis-tika, serbistika a bulharistika, a to vše za velmi nepříznivé personální situace - tyto obory zajišťuje jeden profesor a jeden od­borný asistent, lektoři a externisté. Dobu­dovat strukturu ústavu znamenalo tedy na jedné straně zřízení nových oborů, na dru hé straně jejich funkční propojení společ nými přednáškami v rámci současného kreditního systému. Ze slavistických oborů zůstaly neobsazeny tři: sorabistika, běloru-sistika a slovakistika. Sorabistika na ústavu figuruje od roku 1997 v podobě Úvodu do sorabistiky, s bělorusistikou se každý sla­vista, který na brněnském Ústavu slavistiky bude studovat, setká alespoň jedenkrát ve formě přednáškového bloku zajišťovaného rodilým Bělorusem na základě smlouvy s Běloruskou státní univerzitou v Minsku, která právě vstupuje v platnost. Po zralé úvaze jsme došli к závěru, že funkčním pětiletým magisterským oborem, kterým by měla být doplněna struktura ústavu je právě slovakistika.

se cizími jazyky, jinak řečeno jedněmi z řa­dy slovanských jazyků, byť nejbližšími. Z těchto duvodu sa objevoval pocit jakési nepatřičnosti těchto oborů v obou republi kách a určitá rezervovanost.

Logika této úvahy byla zřejmá, současně se však ukázalo, ž e budování tohoto oboru bude paradoxně nejsložitější. Slovakistika se dosud kromě Prahy studovala v rámci československé federace na slovenských vysokých školách, kde mohli volně stu­dovat i češti studenti, čeština sa zase studovala v českých zemích, kde jí mohli studovat slovenští zájemci. Po rozdělení federace a vzniku samostatných republik к 1. lednu 1993 se čeština ve Slovenské re­publice a slovenština v České republice ocitly v jiném postavení, kam se promítl dosud trvající souboj mezi koncepcí nad­standardních vztahů mezi oběma státy. Vyšli jsme z názoru, že nadstandardnost bude mít nejméně odpůrců právě ve sféře vzdělání a kultury. Nicméně slovenština pro českou a čeština pro slovenskou stra­nu přestaly být jedním z komunikačních prostředků v rámci jednoho státu, ale staly

Na Filozofické fakultě Masarykovy univer­zity v Brně byl a je slovenský jazyk a slo­venská literatura předmětem v rámci studia bohemistiky. Nyní vyvstala nutnost vybudo vat slovakistiku jako samostatný, plnohod­notný slavistický obor a tutéž potřebu pocí tili i na Slovensku, kde se na Filozofické fa­kultě Univerzity Komenského studuje již druhým rokem bohemistika. Důvod zřízení slovakistiky jako pětiletého magisterského studia byl ještě podepřen geopolitickými faktory, jednak polohou Brna na východě dnešní České republiky, jednak postave­ním Brna jako průmyslového, obchodního a veletržního centra S našimi úvahami šly ruku v ruce také plány státní reprezentace na zřízení generálného konzulátu Sloven­ské republiky v Brně Byly tu však i vnitřní důvody, tradice slovakistiky, která se jako obor pěstovala na Filozofické fakultě MU řadu let, a v širokém slova smyslu tradi­ce slavistických oborů, jak se pěstova­ly v předválečném Československu podle modelu prosazovaném již předtím T. G. Masarykem v podobě tzv. Slovanských ústavů, jejichž předobrazem byla School of Slavonie Studies v Londýně a nyní zejmé­na model slavistiky na německých univerzi­tách. Slavistika je tedy v tomto pojetí chá­pána jako součást slavistiky v hierarchii zá­padoslovanského celku a v užším smyslu celku založeného na zkoumání česko-slo­venských vztahů, který vychází z dlouhole­tého blízkého soužití v rámci společných státních útvaru. Dalším, spíše praktickým důvodem, byla schopnost a ochota Filozo­fické fakulty Masarykovy univerzity zajistit širší filologický i nefilologický základ studia slovakistiky s tím, že základní předměty budou zajištěny spoluprací s jinými praco­višti ve Slovenské i České republice. Takto se nyní studentům slovenského jazyka a li­teratury nabízejí nejen přednášky, které jsou běžnou součástí filologického studia, tedy úvod do jazykovědy a literární vědy! přednášky z úvodu do slovakistiky, fone­tiky a fonologie, morfologie, syntaxe a sty­listiky slovenštiny, ale také přirozeně přednášky z dějin Slovenska, slovenské archeologie, kulturologie, etnologie, ča­sem i politologie v širším rámci slavisticky orientovaných přednášek z folkloristiky, srovnávací gramatiky, slovanských literatur a světové literatury.

Brněnská slovakistika začleněním do rámce slavistiky a do struktury oborů pěs­

tovaných na Filozofické fakultě Masary­kovy univerzity v Brně tak získává novou a snad i nezaměnitelnou podobu, která vzniká syntézou vlastních možností a spo­lupráce se slovenskými a českými praco višti. Ještě je předčasné mluvit o vědeckém profilu brněnské slovakistiky, o níž se před pokládá, že v budoucnu nebude mít více než jednoho interního pracovníka, ale již nyní se rýsuje malý kolektiv interních a ex ternich pracovníků brněnského Ústavu sla vistiky, který se bude orientovat na to, co bylo pro brněnskou slavistickou školu cha lakteristické již o d časů profesora Fr< Wollmana, který svým působením spo Bratislavu. Brno a Prahu srovnávací p

пка Dva I

česko-slovenské na uro ry a kultury. Tím součas otázku, jaký bude profil a ské slovakistiky a jeho e* uplatnění Jeho postaveni neboí nebude primárné ZÍ slovenštiny nebo na překl ale na skutečné znalosti s

riím i diachronním n

jazyka. 16 OdDOVK

historie, kultury, ale také etnologie a pro­střednictvím znalosti jazyka a literatury společenského života, politiky a ekonomi­ky. Absolvent bude tedy primárné filologic­kým a šíře pojatým expertem na Slovensko ve srovnávací sféře česko-slovenské, slo-vansko-slovenské a evropsko-slovenské, zvláště když uvážíme, že slovakisté studují další obor, mj. anglistiku, germanistiku ne­bo romanistiku. Tím se bude tento absol­vent lišit od absolventa slovakistiky na Slo­vensku a bude mít své specifikum i v rámci České republiky. Cílem budování slovakis­tiky na Ústavu slavistiky Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně je zřízení ma lého, ale pružného, dynamického oboru, který by byl funkčné zapojen d o oboro­vé struktury Ústavu slavistiky a celé Filozo­fické fakulty. Při vypracování koncepce brněnské slovakistiky jsme vycházeli z růz ných modelů včetně pražského, bratislav­ského a nitranského a hlavně jsme se opírali o podobnou strukturu jiných slovan ských jazyku a literatur, které se na ústavu studují. Úzká spolupráce se Slovanským ústavem A V ČR a Katedrou slavistiky Fi lozofické fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě je základem pro mezinárodní propojení brněnské slovakistiky. Slovakisti­ka jako součást širokého slavistického spektra Ústavu slavistiky využívá dalších slavistických kontaktů. Z tohoto hlediska nás zajímá slovakistika v jiných slovan ských zemích, například jíhoslovanských, v Polsku a Rusku, ale také v Rakousku, Německu a Velké Británii, kde má náš ústav pevné vazby. Slovakistika - stejné ja

6

ко další slavistické obory na brněnském Ústavu slavistiky - bude v blízké době kon­frontována s novými trendy. Slavistika, a tedy i slovakistika, je pro nás předev­ším slovanskou filologií s flexibilní a dyna­mickou soustavou dalších disciplin histo­rických, event, politologických. Základem slavistiky jsou lingvistika a literární vě­da, další předměty mají komplementární a marginální ráz, mají vytvářet průniky a mosty к jiným védám, zejména к oblasti speciálních studií. Slavistika se tedy ne­bude nikdy zříkat vztahů к historii, filozofii a sociologii, psychologii a politologii, bude jich pružně a funkčně využívat, ale součas­ně si uchová svůj vlastní předmět a meto­dologii, která je odlišná od nástrojů, jichž pro své výzkumy užívá historie, filozofie, sociologie, psychologie nebo politologie. Nemůže proto hrát úlohu pouhého jazyko­vého servisu sociálních věd, neboť jak lingvistika, tak literární věda jsou samostat­nými vědními obory s dávnými kořeny. Přesně tam míří strategie brněnské­ho Ústavu slavistiky ve všech slavistic­kých oborech včetně slovakistiky: к další spolupráci se slavistickými, především evropskými pracovišti, současné však vstřícný, funkčně zacílený a metodolo­gicky vymezený pohyb к sociálním vě­dám - ostatně ani to není nic nového, neboť tyto vzájemné pohyby se v minulosti nejednou plodně realizovaly, přičemž jedi­ným úskalím bylo nekritické a mechanické přejímání podnětů.

Slovakistika jako součást slavistiky se tak ocitá v kadlubu pohybů dnešního světa. Záleží na tom, jak se s nimi vyrovná tak, aby se obohatila a přitom neztratila nebo neoslabila svou identitu.

Od studijního roku 1998/99 jsou na Ústavu slavistiky dva ročníky slovakistů (1. a 2.), kteří studují slovenský jazyk a lite­raturu v kombinaci s jinými obory (ruština, angličtina, čeština aj.). V každém ročníku je šest posluchačů. Jejich výuku od roku 1997 zajišťují univerzitní učitelé-slovakisté z Brna, Prahy a Bratislavy (mj. prof. dr. Ju­raj Dolník, DrSc., dr. Anna Mikušťáková-Ze-lenková, doc. dr. Jarmila Barátková, doc. dr. Vlastimil Válek, od r. 1998 dr. Mária Ná-bělková, historikové, archeologové, etnolo-gové a politologové z Filozofické fakulty a Fakulty sociálních studií Masarykovy uni­verzity v Brně).

V roce 1997 a 1998 se konaly na Ústa­vu slavistiky v Brně dvě slovakistické konference.

První 5. 11. 1997 na téma Brněnská slovakistika a česko-slovenské vztahy za účasti slavistů a slovakistů z FIF UK v Bratislavě, s nimiž máme úzké kontak­ty (katedra slavistiky, katedra slovenské­ho jazyka, katedra slovenskej literatury). Z této konference vyšel stejnomenny sborník.

Jeho obsah:

Brněnské slovakistice na cestu (Ivo Pos­píšil)

Ivo Pospíšil (Brno): Brněnská slavistika a slovakistika

Jarmila Bartáková (Brno): Z histórie slova kistiky na Masarykovej univerzite

Antonín Měšťan (Praha): Jak dál ve slova­kistice v České republice

Jozef Hvišč (Bratislava): Porovnávací vý­klad slovanských literatúr

Milan Jelínek (Brno): O některých puris­tických tendencích v kultuře spisovné slovenštiny

Juraj Dolník (Bratislava): Postoje k bo-hemizmom v súčasnej slovenčine (ako signály vyrovnávania sa so slovensko--českými vzťahmi)

Ivo Pospíšil (Brno): Slovenský literárněvěd­ný trojúhelník: komparatistika - geneolo-gie - translatologie

Miloš Zelenka (Praha): Literárněvědná terminologie v česko-slovenských vzta­zích

František Hejl (Brno): Problematika čes-ko-slovenské vzájemnosti a její studium na historických oborech Filozofické fa­kulty v Brně

Marta Romportlová (Brno): Češi, Slováci a Madáři na nové mapě Evropy 1918

Anna Zelenková (Praha): Slovakistika v Slo­vanskom ústave v medzivojnovom ob­dobí

Dagmar Dorovská (Brno): Slovenská litera­tura v české škole

Viera Žemberová (Prešov): České a slo­venské literárne vztahy v 90. rokoch (poznámky o súčasnosti)

Věra Linhartová (Brno): Na okraj kulturního vztahu česko-slovenského

Zuzana Stanislavové (Prešov): K vzťahom českej a slovenskej literatúry pre deti a mládež v 90.rokoch

Tomáš Mazáč (Brno-Žilina): "Bratia bratom" (Ke spolupráci českých a slovenských umělců na poli krásné knihy v období meziválečném)

Ján Zambor (Bratislava): Jan Skácel a Slo­vensko

Gertraude Zand (Wien): Lunenie jako slovenské snění. Ivan Kadlečík. Lud­vík Vaculík a česko-slovenské literární vztahy

Bibliografický údaj:

Brněnská slovakistika a čes­ko-slovenské vztahy.

Editor: prof. PhDr. Ivo Pos­píšil, DrSc.

Masarykova univerzita, Filo­zofická fakulta. Brno 1998, 159s., ISBN 80-210-1742-2

Druhá brněnská slovakis-tická konference se konala 21. 1. 1998 ve spolupráci se Slovanským ústavem Aka­demie věd České republi­ky v Praze. Výstupem bude sborník Slovakistika v české slavistice, který je již v tisku.

Editoři; Ivo Pospíšil, Miloš Zelenka

Obsah:

Slovakistika v české slavistice (Ivo Pospíšil)

Antonín Měšťan (Praha): Oblí­bená slovenská témata českých badatelů

Milan Pokorný (Praha) - Miloš Zelenka (Praha): Albert

Pražák v archivních dokumentech Karlo­vy univerzity

Jozef Hvišč (Bratislava): Teória prekladu v slovenskej literárnej vede po roku 1964

Věra Linhartová (Brno): Brněnský slova-kista Alois Gregor a jeho recepce slo­venské literatury v období mezi dvěma válkami

Míra Nábělková (Bratislava): Šaldovský, kollárovský, jánošíkovský (o jednom ty­pe kultúrne viazanej lexiky)

Ivo Pospíšil (Brno): Filologie - kultura -umění - politika (In margine jedné slo­venské učebnice)

Zuzana Stanislavové (Prešov): Literár­ne veda o detskej literatúre po roku 1995

Anna Zelenková (Praha): Začiatky žen­ských kultúrnych aktivít (J. M. Lehocká a almanach Nitra)

Anton Eliáš (Bratislava): Podoby preklado­vej produkcie umeleckej literatúry na Slovensku v rokoch 1990-1996

Juliana Beňová (Bratislava): Pražská ško­la a teória jazykovej kultúry na Sloven­sku

Miloslav Vojtech (Bratislava): Literárnohis­torická reflexia básnickej tvorby Jána Kollára v českej a slovenskej literárnej historiografii

Miloslava Slavíčková (Lund): Slovenská li­teratura ve Švédsku

Kromě toho pořádá Ústav slavistiky Masarykovy univerzity v Brně v rámci Sla­vistické sekce Literárněvědné společnosti, pobočka Brno, pravidelné slavistické a slo­vakistické prednášky slovenských odbor­níků (v roce 1998 to byli: prof Andre) Červeňák, doc. Mária Kusá, doc. Branislav Hochel).

Prof. PhDr. Ivo Pospíšil, DrSc. vedoucí Ústavu slavistiky

FF MU Brno, ČR

7

Z e O - R O C N E J H I S T Ó R I E U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O

Základné kamene Univerzity Komenského V z n i k n o v é h o š t á t u Č e s k o s l o v e n s k e j r e p u b l i k y v o k t ó b r i 1 9 1 8 p o d s t a t n e z m e n i l

p o d m i e n k y ž i v o t a s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i . P o z i t í v n y d o p a d m a l a t á t o s k u t o č n o s ť

n a j m ä n a s l o v e n s k é š k o l s t v o . U ž v p r v o m r o k u e x i s t e n c i e n o v é h o š t á t u b o l o m o ž n é

z a l o ž e n í m č e s k o s l o v e n s k e j š t á t n e j u n i v e r z i t y v B r a t i s l a v e v y t v o r i ť p r i a z n i v é p o d m i e n ­

k y n a r o z v o j u n i v e r z i t n é h o v z d e l a n i a v k r a j i n e . V k r á t k o m č a s e p o v z n i k u n o v e j re­

p u b l i k y s a n a p l n i l a t ú ž b a s l o v e n s k é h o n á r o d a a š t ú r o v s k e j g e n e r á c i e p o z a l o ž e n í

u n i v e r z i t y , v k t o r e j b y s a s l o v e n s k á i n t e l i g e n c i a m o h l a v z d e l á v a ť v s l o v e n s k o m j a z y k u .

D ň a 2 7 . j ú n a 1 9 1 9 p r i j a l o N á r o d n é z h r o m a ž d e n i e Č e s k o s l o v e n s k e j r e p u b l i k y

z á k o n č . 3 7 5 Z b . z . a n., k t o r ý m s a v B r a t i s l a v e z r i a d i l a Č e s k o s l o v e n s k á š t á t n a

u n i v e r z i t a . T e n t o z á k o n b o l p r v ý z o z á k l a d n ý c h k a m e ň o v n o v e j i n š t i t ú c i e .

'So schválením Národného zhromaždenia československého sa nariaďuje

§ 1

V Bratislave sa zriaďuje miesto bývalej maďarskej univerzity československá univerzita so štyrmi fakultami: právnickou, lekárskou, prírodovedeckou a filozofickou.

Prednášky sa konajú buď po česky, buď po slovensky

§2 Tento zákon nadobúda platnost' dňom, keď bude vyhlásený"

Z á k o n podpísal i n a p r v o m mieste T. G . Masaryk, v.r., prezident Č S R a Švehla, v.r., v zastúpení ministerského predsedu a a k o minister vnútra

D ň a 1 1 . j ú l a 1 9 1 9 v s t ú p i l t e n t o z á k o n d o p l a t n o s t i a t ý m z a č a l o a j p ô s o b e n i e Č e s k o ­

s l o v e n s k e j š t á t n e j u n i v e r z i t y v B r a t i s l a v e .

D r u h ý m z á s a d n ý m k r o k o m b o l o v n o v e m b r i 1 9 1 9 p o m e n o v a n i e Č s . š t á t n e j u n i v e r z i t y v B r a t i s l a v e p o p e d a g o g o v i s v e t o v é h o m e n a J a n o v i A m o s o v i K o m e n - Kr stný bsľ ик z<ikon o pomenovaní umveiz*y v íc„

,. . ,, . . . hslave po J A Komenskom s k o m - n a U n i v e r z i t u K o m e n s k e h o .

Začiatky lekárskej fakulty A k o p r v á z a č a l a pôsobiť n a Univerzite Komenského lekárska fakulta.

Prezidentom Českos/ovenskej republiky T. G. Masarykom bolo dŕia 31. jú­la 1919 m e n o v a n ý c h p r v ý c h s e d e m profesorov Lekárskej fakulty UK. De­kréty o d prezidenta prevzal i: prof. MUDr. Jiří Brdlík, prof. MUDr. Kristián Hynek, prof. M U D r . R o m a n Kadlický, prof. MUDr. Stanislav Kostlivý, prof. MUDr. G u s t á v Mül ler , prof . MUDr . Zdeně k Mysliveček a prof. MUDr. A n t o n í n Spilka.

P r v ý profesorský z b o r Lekárskej fakulty U K vzn iko l v Prahe, k d e s a uskutočni lo a j j e h o p r v é zasadnutie. Medzi n o v o v y m e n o v a n ý m i profesor­m i a prednostami ústavov nebol v t o m č a s e ani jeden s lovenský lekár. Za prvého dekana L F U K bol z v o l e n ý prot. MUDr. Gustáv Müller, z a pro­dekana prof. MUDr. Antonín Spilka. Profesori L F U K predstavovali záro­v e ň a j prvých a k a d e m i c k ý c h funkcionárov nove j univerzity, preto boli z m o c n e n í zvoliť si z o s v o j h o stredu i vedenie univerzity. Za prvého rekto­ra Univerzity Komenského bol z v o l e n ý prof. MUDr. Kristián Hynek, ktorý mal veľký podiel na z r o d e novej vysokej ékoly. Za prorektora zvoli l i prof. MUDr. Stanislava Kostlivého.

Prví profesori Univerzi ty K o m e n s k é h o pricestovali d o Bratislavy 20. sep­tembra 1919 a u ž n a d r u h ý d e ň - 21. septembra 1919 - prevzali •pozostalosť p o Alžbet ínskej univerzite a začali plniť svoje povinnosti Tento d e ň m o ž n o označiť z a začiatok existencie Lekárskej fakulty Univer­zity K o m e n s k é h o v Bratislave. V ý u č b a n a lekárskej fakulte n a jeseň roku 1919 zača la spočiatku i b a v o vyšš ích kl inických ročníkoch. Prednášalo s a v t o m čase len pre tretí, štvrtý a piaty ročník. V šk. roku 1919/20 študovalo n a fakulte 144 poslucháčov, v ďalšom šk. r o k u 1920/21 stúpol ich počet n a 247, a le o rok neskôr poklesol n a 170. V šk. roku 1922/23 poklesol d o ­k o n c a a ž n a 87. B e z otvorenia p r v ý c h ročníkov hrozil fakulte zánik, či stagnácia. A ž zač iatkom šk. roka 1923/24 s a podari lo vyriešiť existenčnú o t á z k u Lekárskej fakulty U K , k e d sa vytvori l i p o d m i e n k y pre otvorenie pr­v é h o ročníka lekárskeho štúdia a v ý u č b u v nižších, tzv. teoretických roční­k o c h a pre za loženie teoretických ústavov. Kompletizácia L F U K bola predpokladom, a b y táto fakulta m o h l a plniť svo je poslanie - v ý c h o v u le­kárskeho dorastu. V pr iebehu príprav a pri zak ladaní teoretických praco­vísk L F U K bol i m e n o v a n í n o v í profesori MUDr. Zdenék Frankenberger, MUDr. J á n Buchtala, M U D r . A n t o n Hanák, MUDr. Antonín Frank a MUDr Jiř í Babor. Z o s l o v e n s k ý c h lekárov a k o prvý získal hodnosť profesora gy­n e k o l ó g M U D r Michal Šeliga. V tridsiatych rokoch s a habilitovali a stali profesormi MUDr. A l o j z J á n Chura, MUDr. J á n Tréger, MUDr. Ľudovít Va­lach, MUDr. J á n Kňazovický, MUDr. Jozef Dérer, MUDr. Ladislav Dérer, MUDr. Konštantín Čársky, MUDr. J á n Fridrichovský, MUDr. Jú l ius Ledé-nyi-Ladziansky a MUDr. František Švec.

N a Lekárskej fakulte U K o d jej v z n i k u b o l o najpestrejšie národnostné z loženie p o s l u c h á č o v v rámci celej UK. V p r v o m školskom roku medzi

r iadnymi študentmi b o l o 10% c u d z í c h štátnych o b č a n o v , v í k r o k u 1926 - 1927 u ž 3 0 % a v šk r o k u 1931/32 d o k o n c a 4 5 % zahraničných študentov

O d začiatku bola Lekárska fakulta U K u z n á v a n á a vyhľadávaná v d a k a dobrej úrovni vzdelávacej i vedeckei práci školy Pri6nilr sa o t o na jma českí lekán z Karlovej univerzity, ktorí u ž v p r v ý c h rokoch e> ••• -i te­t y presadzoval i náročný kurz a prísne p o ž i a d a v k y n a študentov

а F. F. F. а s-up»m щщщст

S U P R E M A E P O T E S T A T I S R E I P U B L I C A E B O H E M I C A E S L O V E N I C A E

STANISLAUS KOST LI VV_

O U S T A V U S M Ü L L E R . _

F R A N C I S C U S P R O K O P ,

P A U L U M H A L A Š A .

D O C T O R 1 S U N I V E R S A E M E D I C I N A E

Vzhľadom na to, že výučba na LF UK začala vo vyiilch ročníkoch, prvá promócia sa uskutočnila už vo februári 1920, kedy bol za doktora všeobecného lekárstva promovaný prvý absolvent LF UK Pavel Hala ša, rodák z Martina.

V archíve UK sa zachovalo aj už (ažko čitateľné oznámenie z násten­nej tabule, v ktorom dekan LF UK ".zve všechny občany ku I. promoci na univerzitě Komenského, která bude konána v malé aule universitní, Nemocniční ul. č. 52 v sobotu dne 28. února 1920 o 11 1/2 hod. dop Promován bude pan M.U.C. Pavel Halaša z Turč. Sv Martina na dokto­ra veškerého lékařství.-

I í f c H i e n t v l á d y r e p u b l i k y u e i K O ü o v n n » *

• e d n e Ľ L l i i t o p & d u 1 9 1 9

o pojmenováni československé f t i t n l university v Bratislavě.

•($ Ц * N a základč zákona ľ c due 27. června 1919,

č. 375 Sb. z . a r l-, se nafižuje : • <

j , . . - Г У / .

Československá státní universita v B r a t i s l a v ! bude se nazývati „Universita Komenského".

Ustanovení toto působí ode doe vyhlášeni i provede je ministr školství a národní osvěty.

Tusar v . r . 4

Š v e h l a v . r . Klofáí v . r. Sonntag v . r Prášek v . r. D r . V e s e l í v . r . Dr. W i n t e r r . t. Habr mart v . r . D r . H e l d l e r v . r. S u i i ě k v . r . D r . Franke v . í .

Houdek v . r .

8

Z 80-R0CNEJ H I S T Ó R I E U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O

- V/ ríi

Prvá univerzitná medaila

Vznik Univerzity Komenského bolo potrebné proklamovať a j navonok. Preto profesorský zbor právnickej fakulty predložil akademickému sená­tu návrh, aby univerzita vydala pamätnú medailu a sprievodný list, ktorý b y "vládam kultúrnych štátov, vysokým školám a vedeckým korporáciám oznamoval vznik Univerzity Komenského v Brati­slave". Akademický senát návrh prijal. V januári roku 1922 bola založená špeciálna medailérska komisia, d o kompetencie ktorej patrila aj otázka posudzovania návrhov univerzitných insígnií a slávnostného odevu hodnostárov. Pamätná medaila, sprievodný list, insígnie a odev mali len zvýrazniť význam samotného faktu - založenia prvej štátnej univerzity na Slovensku.

Komisia sa na svojom zasadnutí 31. 1. 1923 uzniesla, ž e námetom medaily bude portrét J. A Komenského doplnený textom UNIVERSITAS C O M E N I A N A BRATISLAVENSIS a na reverze bude pohľad na Bratislavu z protiľahlého brehu Dunaja. U ž začiatkom roku 1923 sa obrátila na akad. sochára Otakara Španiela s ponukou, aby vyhotovil návrh na medailu a retaze univerzit­ných hodnostárov.

V priebehu rokov 1923 a ž 1924 sa rozvinuli diskusie okolo textov, ktoré mali byť uvedené na

V týchto dňoch si pri­pomíname storočnicu narodenia významné­ho slovenského le­kára , vysokoškolské­ho učiteľa a vedca, univerzitného profe­sora MUDr. Konštan tína Cárskeho.

Prof. č á r s k y sa narodil 4. apríla 1899 v Gbe-loch na Záhorí v roľníc­

kej rodine. Gymnaziálne štúdium avsolvoval postupne v Nitre, Skalici a Trnave, kde v roku 1917 zmaturoval. P o maturite odišiel študovať medicínu na Lekársku fakultu Univerzity Karlo­vej v Prahe, kde absolvoval prvé tri ročníky štúdia. Roku 1921 pokračoval v štúdiu už na no­vovytvorenej Lekárskej fakulte Univerzity Ko­menského v Bratislave, ktorej zostal verný celý svoj aktívny život.

Prof. č á r s k y promoval n a L F UK 1. marca roku 1924. U ž o mesiac nastúpil ako asistent na Ústav patologické] anatómie bratislavské] lekár­skej fakulty, ktorý vtedy viedol prof. Spilka. T u m o ž n o hľadať počiatky jeho záujmu o chirurgiu, ktorej sa venoval celý svoj plodný život.

1. decembra 1925 dostal miesto asistenta u prof. MUDr. Stanislava Kostlivého na Chirur­gickej klinike Lekárskej fakulty U K v Bratislave. Práca na klinike plne zaujala mladého lekára, ktorý venoval všetky svoje sily tomu, aby č o naj­skôr vnikol d o tajomstiev chirurgie. U ž v roku

Kde pôsobila LF UK Univerzitu Komenského bolo treba stavať o d

začiatku, pretože priestorové dedičstvo p o Alžbetínskej univerzite bolo viac než skromné Na pomerne dobrej úrovni pracovali v Bratislave zdravotnícke zariadenia u ž niekolko desaťročí

medaile. V júni sa akademický senát uzniesol na definitívnom znení textov: averz UNIVERSITAS COMENIANA BRATISLAVENSIS, CONDITA MCMXIX, reverz BRATISLAVA REPUBLIKA ČES­KOSLOVENSKÁ. Požiadavky komisie Otakar Španiel akceptoval. V konečnej podobe návrh na medailu predstavoval: averz - portrét Komen­ského, kruhopis UNIVERSITAS COMENIANA BRATISLAVENSIS, pod portrétom letopočet CONDITA MCMXIX a majuskulný nápis O. Špa­niel. Reverz - v hornom poli malý českosloven­ský štátny znak, p o stranách lipová ratolesť, v strednom poli pohľad na Bratislavu z proti-

1929 sa z a vlastné úspory vybral d o USA, kde navštívil niekoIVo popredných amerických chirur­gických pracovísk. Získal skúsenosti a cieľave­d o m é úsilie zúročil vo svojej habilitačnej práci z o septickej chirurgie. Na docenta bol habilitovaný v decembri 1931 a v tej dobe bol určite jedným z najmladších docentov chirurgickej disciplíny. Roku 1938 sa stal mimoriadnym profesorom chirurgie a dva roky vykonával funkciu pred­nostu Kliniky chirurgickej propedeutiky a orto­pédie.

P o odchode profesora Kostlivého roku 1941 prevzal vedenie I. chirurgickej kliniky u ž ako riadny profesor chirurgie. Pokračoval v intenci­ách svojho predchodcu a učiteľa a ďalej rozvíjal tradície chirurgickej školy Kostlivého. Stal sa tak spolutvorcom a pokračovateľom tejto prvej slo­venskej chirurgickej školy.

Prof. Čársky viedol I. chirurgickú kliniku L F UK vyše 30 rokov. Podarilo sa m u dobre zladiť lie­čebnú, pedagogickú i vedeckú činnosť svojho kolektívu. Na jeho klinike dominovala brušná chirurgia v celom rozsahu. Okrem toho s a prof. Čársky zaujímal aj o dalšie chirurgické odvetvia. Položil základy rozvoja traumatológie, cievnej chi­rurgie, ortopédie, chirurgie endokrinných žliaz a plastickej chirurgie Vytvoril tak podmienky pre vznik dalších špecializovaných kliník, ktoré vied­li jeho odchovanci a žiaci. V povojnovom obdo­bí prevážnu väčšinu chirurgických pracovísk na Slovensku viedli chirurgovia, ktorí vyšli z je­h o kliniky. Významne tak prispel k budovaniu Lekárskej fakulty UK a zdravotníctva na Slo­vensku.

pred zrodom Alžbetínskej univerzity V roku 1864 bola v Bratislave otvorená Krajinská ne­mocnica (neskôr štátna), ktorá patrila k najvač-ším a najmodernejším v Uhorsku Okrem toho tu boli u ž predtým dobre vybudované nemocni­ce, a to detská, vojenská, židovská, evanjelická, kde mohli byt umiestnené niektoré kliniky L F UK. A j teoretické ústavy L F UK boli umiestnené

ľahlého brehu Dunaja, v dolnej časti mestský znak, kruhopis BRATISLAVA REPUBLIKA ČES­KOSLOVENSKÁ

V roku 1924 začala mincovňa v Kremnici raziť 800 kusov bronzových medailí s priemerom 8 0 mm. V roku 1926 pamätné medaily spolu s listom zaslali takmer d o celého sveta. Ďalej bo­li vyhotovené dve strieborné medaily s prieme­rom 80 m m a obmedzený počet malých medailí pre členov akademického senátu. J e d n u veľkú striebornú medailu v marci roku 1926 delegácia predstaviteľov univerzity odovzdala prezidentovi Č S R T. G. Masarykovi.

Prof Čársky bol aj popredným pedagógom lekárskej fakulty. Jeho prednášky pre medikov boli hojne navštevované a profesor venoval prí­prave prednášok veľa času. Bol vynikajúcim prednášateľom, často pri prednáškach demon­štroval pacientov svojej kliniky a prednášanú lát­ku vedel názorne dokumentovať.

Bol náročným, b a a ž prísnym examinátorom, ale pritom objektívnym a spravodlivým

V akademickej o b a fakulty a univerzity b o l vý­raznou a známou osobnosťou. Vykonával viac akademických funkcií a v rokoch 1940 a ž 1942 aj funkciu dekana Lekárskej fakulty UK.

Vedeckovýskumná činnosť kliniky prof. Čár-skeho bola bohatá. O n sám sa pravidelne aktív­ne zúčastňoval vedeckých a odborných podu­jatí doma i v zahraničí Bol členom mnohých domácich a zahraničných inštitúcií - Internatio­nal College of Surgeons v Chicagu, Sociétí Inter­nationale de Chirurgie v Bruseli, čestný člen Spoločnosti chirurgov Zakarpatska, člen Učenej spoločnosti Pavla Jozefa Šafárika a dalších. Dlhé roky bol predsedom Slovenskej chirurgic­kej spoločnosti J . E. Purkyňu a zastával viac rokov aj funkciu hlavného chirurga Slovenska.

Roku 1947 na počesť zakladateľa prvej sloven­skej chirurgickej školy založil tradíciu Kostlivého chirurgických dní, ktoré sa odvtedy bez preruše­nia konajú každoročne v decembn v Bratislave z a hojnej účasti chirurgov z o Slovenska. Čiech a Moravy

Profesor K. Čársky zomrel 13. mája 1987. Nám všetkým zanechal bohaté dedičstvo Stál pri zro­de modernej lekárskej vedy a chirurgie zvlášť Zaslúžil sa o rozvo| a budovanie Lekárskej fakul­ty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá bola a zostala jeho A l m a mater a o n jej verným synom

Doc MUDr. Peter Matis. CSc. prednosta i. chirurgickej kliniky LF UK

v provizórnych priestoroch Situácia sa zlepšila a ž roku 1927, ke<J odovzdal i d o užívania novú budovu teoretických ústavov L F U K na Sasin-kovej ulici č 2 Táto budova však bola o d za­čiatku poddimenzovaná - počítala iba s kapaa-tou 900 študentov - а preto bol sc í iváleny projekt dalšej budovy, ktorú však postav^ až p o roku 1945

Uplynulo už 100 rokov od narodenia prof. Čárskeho, prominentnej osobnosti lekárskej vedy a Univerzity Komenského

9

Stavba Evanjelickej bohosloveckej fakulty pred dokončením

Niekolko slov z histórie fakulty

Dnešná Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (EBF UK) vznikla v náväznosti na teologické ško­ly, ktoré boli u nás pred jej vznikom. Išlo o bývalú Uhorskú teologickú akadémiu z roku 1882, Slovenskú teologickú akadé­miu z roku 1919 a Teologickú vysokú školu z roku 1921. Založenie dnešnej fakulty sa datuje rokom 1934, kedy bola uzákonená fakulta s názvom Československá teologic­ká fakulta evanjelická a v roku 1939 pre­menovaná na Slovenskú evanjelickú boho­sloveckú fakultu v Bratislave. K poslednej zmene došlo 1. júla 1990, kedy bola fakulta začlenená d o zväzku Univerzity Komenské­ho, čím sa splnili a zavŕšili túžby predchá­dzajúcich generácií.

Fakulta už v začiatkoch pociťovala potre­bu vlastných priestorov. Prvé kroky v tomto smere urobil profesor Ján Jamnický, de­kan v roku 1934, ktorému záležalo na zlepšení študijných podmienok študentov. Jeho snaha však bola znemožnená spolo­čenským dianím spôsobeným 2. svetovou vojnou. Po dlhom období ticha sa otázkou novej budovy začala cirkev zaoberať s pl­nou vážnosťou a ž po roku 1989.

Potreba novej budovy

Nárast záujmu o štúdium teológie (v sú­časnosti na fakulte študuje viac ako 200 študentov), a tiež a j potreba skvalitniť výučbu a fakultný život študentov, začali jasne ukazovať, že doterajšie provizórne priestory s ú pre vysokoškolskú prípra­v u teológov nevyhovujúce. Ako jedna z priorít sa prejavila snaha sústrediť všetky fakultné aktivity do jedného komplexu. Tým by sa vyriešili nielen otázky akade­mického vzdelávania, ale aj ubytovania, stravovania a spoločného duchovného ži­vota.

Prvou zvažovanou možnosťou bolo umiestnenie budovy fakulty do centra mes­ta. Išlo o voľnú plochu Konventnej ulice, oproti terajšiemu farskému úradu bratislav­ského zboru. Jednou z hlavných nevýhod tohoto projektu bolo to, že daný priestor postačoval len na umiestnenie dekanátu a akademických priestorov. Úplne nedorie­šenou by ostala otázka ubytovania teoló­

gov, nespomínajúc stravovanie a priestory pre spoločné aktivity, ktoré sú tiež potreb­nou súčasťou fakultného komplexu. Daný projekt tiež závisel od reštitučných otázok pozemku, ktoré sa, žiaľ, dodnes nepodari­lo doriešiť.

Nová príležitosť

V procese hľadania možných riešení stav­by Evanjelickej fakulty UK sa na jeseň roku 1994 vyskytla nová príležitosť. Išlo o nedo­stavanú materskú škôlku v lokalite Mach-náč (na kopci za Bratislavským hradom, asi štvrťhodinu pešo od centra) s celkovou plochou pozemku viac ako pol hektára (5 890 m2). Daná stavba bola z finančných dôvodov pozastavená a čakala na svoj ďal­ší osud. Zo stavebných prác boli vykonané najmä práce na nosných konštrukciách, čo sa pre cirkev z finančnej stránky ukáza­lo ako určitá výhoda. Hotové nosné kon­štrukcie škôlky bolo možné použiť na stavbu fakulty, čím by sa ušetrila velká časť nákladov.

Nová príležitosť bola zaujímavá aj vzhľa­dom na to, že umožňovala výstavbu fakult­ného komplexu so všetkým, čo je potreb­né. VelVou výhodou bol objem už urobe­ných prác v hodnote približne 17 mil. Sk (v cenách do roku 1990), kde časť týchto investícií bolo možné získať ako vklad Uni­verzity do stavby EBF UK, Samozrejme, stavba bola zaujímavá aj pre jej umiestne­nie v pokojnom a tichom prostredí, vhod­nom na štúdium, s výhľadom na Mlynskú dolinu. Dôležitou je malá vzdialenosť od centra Bratislavy a dobré spojenie mest­skou hromadnou dopravou.

Na základe týchto a ďalších argumentov v októbri 1994 a následne na to definitívne v o februári 1995 Generálne presbyterstvo cirkvi rozhodlo v prospech tejto príležitosti; stavať Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK v lokalite Machnáč.

Architektonické riešenie EBF UK Bratislava - Machnáč

Nasledovalo obdobie náročných príprav, výberu architektonického riešenia, dodáva­teľa a nakoniec samotné začatie prác na stavenisku. Podľa vybratého architektonic­kého riešenia, ktoré sa momentálne reali­

zuje, sa fakultný komplex skladá z nasledu­júcich častí:

A. internát - má päť podlaží s kapacitou 110 miest. Väčšina izieb je dvojposteľových so samostatnou malou kúpeľňou, vrátane W C a sprchy. Izby majú a j balkón s výhľa­dom na Mlynskú dolinu. Na každom po­schodí je kuchynka. V internátnom bloku je aj trojizbový byt duchovného správcu inter­nátu. Suterénne podlažie poskytuje pries­tory pre spoločné stretnutia študentov in­ternátu a priestory pre športové aktivity.

B. aula - má 200 miest na sedenie. Bude vybavená prekladateľskými kabínami. Vďa­ka jej chrámovému charakteru sa môže využívať nielen na prednášky, ale aj na bohoslužobné účely. V budúcnosti by mohla slúžiť a j ako malý kostolík, keďže je umiestnená v stále sa rozrastajúcej časti Bratislavy.

C. dekanát nachádza sa na druhom po schodí a pozostáva z kancelárie dekana, prodekanov, tajomníka fakulty, kancelárie jednotlivých vedúcich katedier a iných a d ministratívnych pracovných síl. S ú tu a j priestory pre zasadnutia Vedeckej rady ta kulty a zasadnutia dekanátu

D. stravovacie priestory sa nachádzajú na prízemí. Patri sem jedáleň, vlastná ku chyňa a malý bufet V budúcnosti by mala kuchyňa poskytovať a j teplé jedlá pre star ších ľudí. a tým poskytovat určitú diakone kú starostlivost. Iné na prvom poschodí bude byt správcu budovy fakulty a niekoí ко izieb pre hostí fakulty.

E. knižnica - sa nachádza taktiež na prízemí a má priestor pre uloženie 50 000 knižných exemplárov. Jej dôležitou súčasťou bude študovňa.

Seminárne a prednáškové miestnosti sa nachádzajú najmä na prízemí a prvom po­schodí. Nebude medzi nimi chýbať ani po­čítačová učebňa a hudobná miestnosť. Tri podlažia školy budovy sú bezbariérové, sprístupnené výťahom. Celkový obosta-vaný objem fakultného komplexu bude 24 859 m 3 a úžitková plocha 6 283 m 2 .

Súčasný stav na stavenisku

Na stavbe sa intenzívne pracuje. Internát, ako aj komplex knižnice, jedálne, vyučo­vacích priestorov a dekanátu je kompletne

10

zastrešený a uzavretý plastovými oknami. V týchto častiach sú takmer dokončené aj elektrické, vodovodné a kanalizačné rozvo­dy a prebiehajú práce na vzduchotechnike a rozvodoch ústredneho kúrenia. K dokon­čeniu hrubej stavby samostatne stojacej auly chýba už len strecha. Veža je už po­stavená. Stavba sa z o dňa na deň približu­je k dokončeniu.

Budúcnosť fakultného komplexu

Po dokončení stavby bude samozrejme fakultný komplex počas akademického ro­ka využívať Evanjelická bohoslovecké fa­kulta UK. Počas prázdnin bude môcť tento komplex slúžiť aj ako konferenčné centrum cirkvi. Aula bude počas roka využívaná každý deň pre modlitebné stretnutia štu­dentov a počas nedieľ na služby Božie aj pre verejnosť.

Stavba je našou prvoradou úlohou, pre­tože Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku nemala doteraz uspokojivé umiestnenie svojej bohosloveckej fakulty. V čase, keď sa radikálne zvyšujú nároky na kvalitu teo­logickej prípravy, je naliehavou úlohou pri­praviť pre zvládnutie tejto úlohy a j kvalitné priestorové podmienky.

Za centrálne pri tom pokladám rovnako podmienky pre akademickú prácu a pre duchovné formovanie. V akademickej oblasti poskytne nová budova v radikálne novej kvalite priestory pre pravidelnú prí­tomnosť a prácu pedagógov na fakulte, rovnako ako prednáškové sály, aulu s tl­močníckym zariadením a dobrú knižnicu s o študovňou. Budova poskytne nové možnosti pre tvorbu kresťanského spolo­čenstva študentov a pedagógov. Pravidel­ný bohoslužobný život otvorený v nedele aj pre iných, spoločenstvo pri stole i večerné a športové aktivity, umožnia tvorbu vzťa­hov, ktoré prinesú, tak veríme, svoje ovo­cie v celej našej cirkvi. Nová budova fakul­ty je absolútnou nutnosťou pre dálšie úspešné rozvíjanie učebného procesu na fakulte. Je to historická úloha našej gene­rácie. Náklady na túto budovu hovoria, že to bude jeden obrovský komplex v porov­naní s doterajšími našimi fakultnými pries­tormi. Tým, ž e s fakultou bude zároveň spojený internát, budú dané predpoklady na lepšiu duchovnú prípravu študentov pre prácu v cirkvi. Fakulta sa bude môcť napo­jiť na medzinárodné univerzitné programy, lebo budeme môcť pozývať zahraničných študentov d o dôstojných priestorov, na aké s ú zvyknutí. V letných mesiacoch tu budú môcť prebiehať rôzne teologické kon­ferencie organizované napr. Svetovým lu­teránskym zväzom, Svetovou radou cirkví, príp. a j dálšie vedecké univerzitné konfe­rencie. Vdáka stavbe novej fakulty sa Brati­slava bude môcť stať príťažlivým teologic­kým konferenčným centrom aj pre zahrani­čie. Vznikne tak dielo, dôstojný stánok evanjelickej teológie, ktorý zostane velkým dedičstvom pre nasledujúce generácie. So započatím prevádzky novej fakulty sa počí­ta na jeseň 1999.

Doc. ThDr. Július Filo, generálny biskup

Vyučovanie translatológie v novom prostredí Začiatok nového semestra sa pre študentov prekladateľsko-tlmočníckeho štú­

dia germanistiky, anglistiky a rusistiky Filozofickej fakulty UK začal v novom prostredí. Dekan fakulty doc. PhDr. Ladislav Kiczko, CSc., otvoril 16. februára za účasti učiteľov a študentov uvedených odborov obnovenú učebňu simultánneho a konzekutívneho tlmočenia.

Vynikajúce pracovné výsledky našich absolventov, vzorná prezentácia čiastkových výsledkov študentov vyšších ročníkov v podobe tlmočnícko-prekladatelských konfe­rencii (informovali sme o nich aj na stránkach nášho časopisu) a vysoké renomé uči­teľov translatológie na FIF UK ovplyvnili rozhodnutie orgánu T RAI EX OFFICE, úradu pre poskytovanie technickej pomoci a výmenu informácií asociovaných krajín Európ­skej únie, aby vyčlenil prostriedky na vybavenie špecializovaného tlmočníckeho laboratória v hodnote 2 mil. Sk práve na Filozofickej fakulte UK. Pôvodné zastarané, poruchové a čiastočne aj nefunkčné kabínky niekdajšieho jazykového laboratória vy­striedalo 7 kabín spĺňajúcich najprísnejšie kritériá noriem ISO so 14 tlmočníckymi miestami, doplnenými o dalších 6 miest s priamym kontaktom tlmočníka. Zariadenie inštalovali firmy JP Servis a Contest. Osobitné uznanie za iniciatívu pri zviditeľňovaní výsledkov FIF UK v oblasti tlmočenia, ktoré ovplyvnili a j rozhodnutie TRAIEX OFFICE pri prideľovaní prostriedkov, patrí doc. PhDr. T. Novákovej, CSc., z Katedry germanis­tiky a nordistiky FIF UK. Nemalú zásluhu na spomenutom rozhodnutí TRAIEX OFFICE má aj množstvo zahraničných aktivít ostatných učiteľov translatológie a vďaka tomuto ich spoločnému úsiliu už od letného semestra tohto školského roka môže nové tlmočnícke labotarúrium slúžiť študentom 4 a 5. ročníka translatológie.

P. Žigo

Blahoželáme a ď a k u j e m e I keď o d konania 19. Svetovej zimnej univerziády v o Vysokých Tatrách uplynulo už

niekolko týždňov, radi by sme a j touto cestou podákovali a zablahoželali reprezentan­tom Univerzity Komenského, z ktorých mnohí si odniesli palmu víťazstva. A j v mene svojej Alma mater na univerziáde zabodovali:

Matiaško Marek FTVŠ UK 3. miesto - biatlon Kvopková Mária FTVŠ UK 2. miesto - obrovský slalom Murínová Anna FTVŠ UK 3. miesto - biatlon Pavkovčeková Marcela FTVŠ UK 1. miesto - štafeta biatlon

2. miesto - 7,5 km-biatlon Bátory Ivan FTVŠ UK 2 x 2 . miesto na 10 a 15 k m beh

1 x 1 . miesto štafeta 10 k m Jurčo Michal FTVŠ U K 1 x 1 . miesto štafeta 10 k m Párička Andrej FTVŠ UK 1 x 1 . miesto štafeta 10 k m Šťastný Michal FTVŠ UK 2. miesto hokej Vrábel Michal FTVŠ UK 2. miesto hokej Buzinkay Denis FTVŠ UK 2. miesto hokej Lipovský Miroslav PRIF UK 2. miesto hokej

11

Dekan LF UK prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc.,

predstavuje novú knihu Prof. ĎURIŠ: U ž niekoľko rokov sa disku­

tuje a diskutuje, ako zlepšiť výuku, ako upútať študenta, ako mu uľahčiť orientáciu v informačnej explózii. A zrazu do nekoneč­ného rečnenia prichádza prekvapenie - čin. A čin nie obvyklý. Hullnove patofyziologické listy so synoptickými konspektmi, alebo prvý zväzok vysokoškolskej učebnice pre tre­tie tisícročie. Netajím sa tým, že tento čin ma nadchol. Čo urýchlilo Vaše rozhod­nutie?

Prof. HULÍN: Vysokoškolské štúdium sa každým dňom stáva zložitejšie a náročnejšie. Príval nových poznatkov je príčinou atomizá­cie kedysi univerzálneho štúdia. Tvoria sa nové odbory, aby sa mohlo štúdium oboha­covať o najnovšie a najmä detailné poznatky Pri niektorých odboroch nemožno štúdium deliť na menšie celky, lebo to nedovoľuje vlastná podstata štúdia. Jedným z takýchto odborov je medicína. Prípadná snaha o pre-graduálnu diferenciáciu štúdia v zmysle od­borov by určite vyznela ako nekvalifikovaná a nenáležitá. Popri existujúcich klasických poznatkoch je potrebné zvládnuť nové znač­ne rozsiahle poznatky v celej šírke lekárske­ho štúdia. Podobná situácia nie je vo všet­kých, ale určite je v mnohých odboroch vyso­koškolského štúdia.

Doteraz sa vytvárali a vytvárajú rôzne spô­soby, ktoré sa usilujú aktivizovať študentov, ktoré by im mali pomáhať zvládnuť obrovský rozsah učiva. Výsledkom takýchto snáh yšak obyčajne býva to, ž e sa z menších predmetov stávajú dôležitejšie a z veľkých predmetov nezvládnuteľné, alebo postupne zľavujúce z náročných požiadaviek.

Premyslená organizácia výučby nekalku­luje s uľahčením štúdia, akoby to nebolo vysokoškolskému štúdiu primerané. Vyso­koškolskí učitelia sa pozerajú na štúdium viac cez prizmu vlastného predmetu ako cez priezor budúceho tisícročia. Pritom pod­statná otázka, ktorou je rozsah retencie poznatkov v dlhšom časovom horizonte, sa nerieši.

Vychádzajúc z týchto úvah som pripravil texty pre vysokoškolské štúdium spolu s pa­ralelnými synoptickými konspektmi. Spôsob spracovania textov je výsledkom môjho vyso­koškolského pôsobenia, redaktorskej čin­nosti a snahy ovplyvniť najmä retenciu poznatkov, uľahčiť štúdium a prípravu na skúšku a poukázať na najdôležitejšie poznat­ky vytvorením paralelných synoptických konspektov. Predpokladám, že takýto spô­sob spracovania vysokoškolských učebníc a učebných textov by mohol veľmi výrazne ovplyvniť vysokoškolské štúdium v tom, že by sa získal čas potrebný na individuálne štúdium zo svetových databáz a zdrojov. S takýmto spracovaním učebníc alebo učeb­ných textov som sa doteraz nestretol. Náro­kujem a privlastňujem si preto autorské právo na spôsob spracovania textov a ich grafickú podobu v súlade s medzinárodnými konvenciami (Design Rights of Intellectual Property) a v zmysle ochrany intelektuálneho vlastníctva (Intelectual Property Protection). V terajšom svete si každý chráni vlastné na­písané vety, aj kecí sú niekedy poskladanou

mozaikou už existujúcich poznatkov. Môj ná­rok vyplýva okrem iného aj z ceny času, ktorý som venoval tomuto problému. Viem, že som ho mohol investovať aj priehľadnejšie a aj osobnejšie. Moje presvedčenie sa však zračí v predloženej práci a vo viere, že synoptické konspekty môžu byť užitočnou formou pre budúce tisícročie.

Prof. ĎURIŠ: Tieto slová ste napísali na­miesto úvodu k celkom originálnemu vzoru nových učebníc. Mohli by ste priblížiť sku­točnosti, ktoré Vás viedli k vytvoreniu synop­tických konspektov?

Prof. HULIN: Príval nových poznatkov, ich inkorporácia do vysokoškolského štúdia a ich užitočné zvládnutie nevyriešia počítače, databázy alebo metódy typu "EEG Brainfe-edback system", ak sa nebudú hľadať nové formy vysokoškolských učebnic a tým aj no­vé spôsoby štúdia a učenia vôbec. V štúdiu všetkých predmetov sú poznatky, ktorých ovládanie je potrebné, ale sú tam aj poznat­ky, ktoré majú charakter informácie. Z vyso­koškolských učebníc sa nemôžu vytvoriť skrátené alebo menšie príručky, ktoré by ob­sahovali iba potrebné poznatky. To by potom vysokoškolské štúdium bolo memorovaním poznatkov. Nie je však ani možné, aby sa sú­bežne s textom vytvárali abstrakty, ktoré by skrátene informovali o všetkom V mojom prípade nejde o takýto alebo podobný sys­tém. Synoptické konspekty obsahujú to, čo je oporou vedomosti a nie je to kostra z ob­sahu daného problému, ako by si niekto mo­hol myslieť. Synoptické konspekty a plný text poskytujú viacej možností pre individuálne štúdium. Recipient môže takýto text čítať sú­bežne, môže najskôr čítať konspekty a po­tom plný text alebo opačne. Pre rýchle ožive­nie naštudovaného problému z plného textu môže recipient využiť synoptické konspekty. Tieto ocení aj pri opakovaní látky tesne pred skúškou.

Prof. ĎURIŠ: V čom vidíte užitočnosť sy­noptických konspektov?

Prof. HULÍN: V dlhšom časovom horizonte sa synoptické konspekty môžu využiť na to, aby si recipient oživil problémy, ktoré v minu­losti dokonale ovládal, ale ich usporiadanie v pamäti už nie je v ucelenej "pohotovostnej polohe". Synoptické konspekty umožňujú doslova "surfovať na špici poznatkov bez ponoru do ich hĺbky. V prípade potreby je možnosť ponoru do hlbších poznatkov hneď vedľa synoptických konspektov. Učebnice spracované na CD-romoch sú pre rýchly pohyb výhodnejšie, poskytujú informácie rýchlo, ale všetko spolu. Niekedy "search" problému poskytuje 150 odkazov i viac, ktoré treba prezrieť a to už ide veľmi pomaly. Predpokladám, že aj informácie na CD-ro-moch budú musieť byť spracované ako plné texty a vo forme, ktorá umožní rýchle surfo­vanie. Pri mnohých veľmi náročných povo­laniach, medzi ktorými je aj medicína, je potrebné mať v pohotovostnej polohe mimo­riadne veľa poznatkov. Tak pri urgentnej medicíne, alebo v prípade tiesnivého stavu lekár nemôže konzultovať svoju knižnicu, da­

tabázu, alebo iný zdroj informácií, Jeho úspešnosť alebo neúspešnosť závisí od ve­domostí, ktoré má v pohovostnej polohe Synoptické konspekty s ú metódou, ktorá umožní priebežné oživovanie poznatkov ob­rovskej šírky a ich udržovanie v pohotovost­nej polohe.

Prof. ĎURIŠ: Ako si predstavujete použí­vanie synoptických textov? Pomôžu pri zvládnutí tisícov strán alebo sú určené viac pre opakovanie látky?

Prof. HULÍN: Perspektívne sa údaje o pa­cientoch budú ukladať na člpových kartách O každom pacientovi bude dostupné veľké množstvo poznatkov a ich zobrazených prie­behov. Každý pacient bude ešte viacej "individuálny" ako je to teraz. Využiť para­metre pri rozhodovacom procese v internis-tických ale aj chirurgických odboroch bude ešte náročnejšie a zložitejšie Univerzálnosť sofistikovaných riešení sa bude musieť adaptovať na výnimočnosť každého jednotli­vého pacienta, aj kecí sa bude jednať o rov­nakú chorobu Toto všetko bude závisieť viacej ako doteraz od vedomostí, skúsenosti a schopností využiť všetko, čo lekár vie v konkrétnom prípade

Rozhodovanie v medicíne je záležitosťou vedeckých poznatkov a osobnej skúsenosti lekára Pacienti obyčajne nemajú jeden prob­lém alebo jednu chorobu Preto superšpecia-lizácia nemôže zásadným spôsobom neSiť problémy, s ktorými sa lekár zákonite stre­táva Ponechať lekára v mori vedeckých poznatkov odkázaného na databázy a perio­dickú literatúru je takmer nemorálne Myslím si, že už študent medicíny by si mal budova Г vlastný databázový systém Súčasťou tohto systému by mali byť učebnice principiálnych odborov štúdia a širší záber jeho budúcej profesionálnej orientácie - špecializácie

Prof. ĎURIŠ: Ako dlho ste sa zaoberali myšlienkou pripraviť synoptické texty?

Prof. HULÍN: Pripraviť synoptické kon­spekty nie je jednoduché. Konspekt ako výber podstatného z nejakého pojednania môže robiť každý. Synoptický konspekt je vytvorený síce autorom, ale nie je synopsou v pravom slova zmysle, lebo neposkytuje vý­ber a informácie o všetkom, z čoho je synop-sa urobená. Ak autor urobí konspekt, tak konspekt má znaky autorstva, preto synop­tický konspekt. Pritom synoptický konspekt nie je skrátenou alebo zostručnenou infor­máciou z toho, o čom sa v príslušnej časti hovorí. Synoptické konspekty sú cenné pre toho, kto pozná plný text alebo ho preštudo­val či prečítal.

Prof. ĎURIŠ: V dobe, kecí hľadáme smer v mori informácií a chceme dať "kompas" študentom, prišli ste s úplne novým pohľa­dom na budúce učebnice Priznávam, že som veľmi rád, že pracujete na našej škole a dakujem Vám aj za to, že ste zvolili Bru-novského na frontispiece pre zamyslenie a pre ozdobu Áno, tá priehlbeň v mori vedo­mostí, to je koncentrát - srdce reality - na pravej ploche stránok Vašich originálnych listov. Dakujem Vám za nevšednú myšlien­kovú aktivitu.

Prof. HULÍN: Ďakujem V á m za možnosť odpovedou na Vaše otázky priblížiť nový po­hľad na tvorbu vysokoškolských učebníc Záujemcom zašlem grátis jeden autorský výtlačok. (e-mail:hulin@fmed.uniba.sk).

(mb)

12

DIPLOMY V LATINČINE? Naša alma mater Universitas

j . studiorum Comeniana Bratisla-lo je m oj názor vensis, ako je známe, vznikla na slávnej tradícii pražskej Karlovej Univerzity. Zakladali ju najmä

českí profesori a dali jej do vienka rigoróznu metódu vedeckej práce, ktorú sami preberali o d nemeckých predchodcov na pražskej Karlovej Univerzite. Ako čítame na diplome o udelení čestného doktorátu Milanovi Hodžovi, Karlova Univerzita je na ňom pomenovaná po latinsky ANTIQUISSIMA LITTERARUM UNIVERSITAS CAROLINA PRAGENSIS (Najstaršia univerzita Karlova - Pražská). Univerzita môže mať v latinčine dve pomeno­vania. Buď Universitas litterarum, alebo Universitas studiorum, čo je novšie pomenovanie a zahŕňa všetky vysokoškolské štúdiá. Na uvedenom diplome je zvyčajné želanie nositeľovi uni­verzitného diplomu - Q.B.F.F.F.S. (QUOD BONUM, FELIX, FAUSTUM, FORTUNATUMQUE SIT). Nech slúži k dobru, šťastiu, zdaru a prospechu s ochranou - najvyššou záštitou Českoslo­venskej republiky. Záštitou štátu a tiež našej univerzity sú chrá­nené práva, povinnosti, privilégiá a pocty, ktoré vyplývajú z podstaty udelenia univerzitného diplomu. Je to listina sui gene­ris, ako štátne občianstvo, pas, ale nie tak všedná.

Podľa tohto pražského vzoru, ale nielen podľa tohto, ktorý sa v Prahe na univerzite traduje nezávisle na forme vlády ako znak vyššej kvality, ale donedávna aj na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorá má už dávnejšie, od dvadsiatych rokov nášho storočia svoju nezastupiteľnú dôstojnosť vyjadrenú tiež v titulova­ní rektora - Magnificencia a dekana príslušnej fakulty - spectabi-lis, ktorí práva a privilégiá nositeľa diplomu svojimi podpismi nielen priznávajú, ale a j garantujú, čo má platnosť úzu medziná­rodného práva.

A tu sa zrazu pod vplyvom paradoxných okolností politických tlakov a tlakov zahraničných študentov údajne v Martine ocitáme v situácii, ako by sme ľahkovážne predali, za neviem akú cenu, našu najvyššiu značku, latinský univerzitný diplom. Som profe­sor klasickej filológie (latinčina-gréčtina) a úradný prekladateľ a tlmočník z uvedených jazykov, preto si pokladám, hoci one­skorene, za potrebné upozorniť na tento neuvážený krok, ktorý nás môže aj týmto faktom zaradiť medzi národy, ktoré buď uni­verzity nemali, alebo nepochopili ich zmysel a práva.

Prekladal s o m niekolko diplomov z rôznych univerzít a každý sa niečím odlišoval o d iných. Uvediem skutočnosť, že som sa stretol s o zvyklosťou z anglofónnych oblastí, že univerzitné diplo­my boli vždy po latinsky a tieto krajiny - Anglicko a iné - rady pri­jímajú diplomy v latinčine. Azda sa ešte nestalo, žeby v daktorej krajine tzv. Západu odmietli latinský diplom, i keď istý úradník z o Sorbonny telefonoval, že sme nepřeložili azda do francúzštiny časť skratky - Q U O D BONUM fortunatumque sit. Dotyčný úradník azda nevedel, že Que sa píše spolu so slovom predo­šlým, a tak sa dožadoval ešte jednej skratky. Nuž všeličo sa stá­va. Iným príkladom z mojej praxe bol diplom z Utrechtskej Uni­verzity (Universitas Rhenotraiectiana), kde na zadnej strane dip­lomu boli na inžinierskom diplome uvedené predmety a otázky, z ktorých príslušný inžinier dosiahol diplom doctor rerum oeco-nomicarum. Navyše na tom istom diplome boli tie isté predmety a otázky uvedené aj v holandčine. Tá firma, ktorá u nás prijímala takto uznaného inžiniera, vedela, čo môže o d neho očakávať, ak bol súčasne skúšaný a j z práva a navyše v preklade jeho hodno­tenia po latinsky summa cum laude - videla v preklade "s vyzna­menaním".

Viaceré diplomy som prekladal z Lateránskej Univerzity pri Apoštolskej stolici a diplomy a dekréty principálov řeholí na Slovensku. Boli to obdivuhodné diplomy, ktoré mali už tradičnú patinu, ktorá je zvýraznená práve latinčinou. Tam azda politika nezasahuje do štatútov univerzity.

Aký to kontrast, keď sa u nás niekto opovážil napísať si do volebného hárku Dipl. Ing., čím chcel azda preukázať to, že je nositeľom diplomu z velkej svetovej univerzity. Ak je to inak, mal by sa verejne ospravedlniť. Možno chcel vyjadriť našu prax udeľovať tzv. tituly podnikových 'malých inžinierov* - skôr diplo­movaný technik. Na Západe sa vyjadrujú technické univerzitné

tituly, napríklad doctor machinarius = strojný inžinier, doctor agriculturae = poľnohospodársky inžinier, doctor architectu­r e = inžinier architekt atď. (pozri P. Kuklica, Slovník latinských skratiek, SPN, Bratislava 1995). Doctor v každom ohľade treba chápať v o význame učenec.

Bolo by chybou, ak by mladá alebo začínajúca univerzita dikto­vala tón v tradovaní práv a privilégií univerzity, ak nebodaj má patrónsku univerzitu, ktorá za ňu tiež ručí.

Nebolo by hanbou, keby si všetci zainteresovaní na odstránení diplomov v latinčine priznali svoj omyl, aby sme neboli na po­smech tých, čo si uvedomujú skutočnosť, že donedávna ako prekladatelia previazali slovenský diplom v latinčine, slovenčine a angličtine našou štátnou trikolórou.

Prof. PhDr. Peter Kuklica, CSc., Katedra klasickej a semitskej filológie Fl F UK

K A R L O V A U N I V E R S I T A UDLLL C E S T N Ý D O K T O R Á T

M I L A N U H O D Ž O V I .

Q. B. F. F. F. Q. S. SVMMIS AVSPICIIS

B E I PVBLICAE BOHEMOSLOVENICAE NOS ВЕСТОВ ET ALMA ATQVE ANTIQVISSIMA LITTERARVM

VNIVEBSITAS CABOLINA PRAGENSIS LECTVBIS SALVTEM.

VIBOS PRA EST ANTISSIXIIS INGEN I DOTIBVS PBAEDÍTOS, Q V I АО DOCTBINAM EXCOLENOAM ET AD HVMANITATEM PBOMOVENDAM IMMĽNSVM QVANTVM CONTVLEBVNT. MAIOBES NOSTBI AD DIGNITATES ACADEMICAS HONOBIS CAVSA PROMOVEBE CONSVEVERVNT.

HOC MORE ET 1NSTITVTO A MAIORIBVS TRADITO ORDO PHILO-SOPIIORVM VN I VERS ITATIS CAROLINA!» PRAGENSIS IN CONSESSV. QVEM D I E II. MENSIS DECEMORIS A. MOCCCCXXXVII HABVIT, COMMVN! OMNIVM SENTENT1A DECREVIT. VT VIR ILLVSTRISSIMVS

M I L A N H O D Ž A , OniVNDVS E SVCANY IN SLOVACIA.

PIIILOSOPIIIAE DOCTORIS GRADVM IN VNIVERSITATE VINDOBONENSI ADEPTVS,

IN VNIVERSITATE COMENIANA DR AT ISLA VI ENS I PROFESSOR ORDINARIVS,

COLLEGII MINISTRORVM REI PVDLICAE BOHEMOSLOVENICAE PRAESES, QVI MVLTIS LITTERIS POLITVS

GRAVISSIMIS QVAESTIONIDVS LITTERARIIS ET POLITICIS SOLVENDIS EMINVIT,

CONSILIIS E T LADORIBVS SVIS TVTIOREM ET OPVLENTIOREM VITAM POPVLI NOSTRI REDDIDIT.

OMNES ANIMI VIRTVTES SALVTI INCOLVMITATIQVE REI PVBLICAE BOHEMOSLOVENICAE DEVOVIT.

H O N O R I S C A V S A

IN PHILOSOPH IAE DOCTORES RECIPERETVR. QVOD ORD IN IS PHILOSOPHORVM DECRETVM CVM A M1NISTERIO

SCHOLARVM ERVDITIONISQVE PVBLICAE DIE IX. MENSIS DECEMBRIS A. MDCCCCXXXVII CONFIRMATVM ESSET. NOS HVNC DOMINVM PERIL-LVSTREM

P I I I L O S O P H I A E D O C T O R E M

CREAVIMVS, CR EAT V M RENUNTIAVIMVS A T Q V E OMNIA Q VAK 1IVNC HONOREM SECVNTVR IVRA E T PRIVILEGIA IN EV M CONTVLIMVS.

IN CVIVS REI PIDEM IIASCE LITTERAS CONSCM inENI »AS 1ГГ МАЮ-RE VNIVERSITATIS SIGILLO INSIGNIENDAS CVRAVIMVS.

DABAMVS PRAGAE DIE XXII. MENSIS FEIIRVARII A. MC.MXXXVIII. QVI EST ANNVS AU VNIVERSITATE NOSTRA CONDITA QVINCENTESIMYS NONAGESIMVS.

V. Lesný m. i»., F. Slavik m. Chiíiip Friedrich т. (к,

DECANVS RECTOR l'RDMOTOR

© Diplom čestného doktorátu, ktorý udelila Univerzita Karlova v Prahe Мча-novi Hodžovi v roku 1937

13

•

Inštitút judaistiky UK a nadácie Už začiatok činnosti Inštitútu judaistiky

Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej IJ UK) mal pečať podpory Nadácie Kon-rada Adenauera (neskôr sa premenovala na Konrad-Adenauer-Stiftung). Slávnostné otvorenie IJ UK sa uskutočnilo 5. novem­bra 1996 v Rektorskej sieni UK a pri tej prí­ležitosti bol vydaný a j informačný bulletin. Vdáka Nadácii Konrada Adenauera sa hneď v decembri 1996 uskutočnil celoden­ný medzinárodný seminár s účasťou od­borných pracovníkov Institut für Judaistik z Viedenskej univerzity a IJ UK začal aj svoju prednáškovú činnosť. V rámci cyklu Úvod do židovskej kultúry prednášal niekoľ­kokrát na IJ renomovaný rakúsky vedec dr. Thomas Weisz.

Grantom pre lektora prispela hneď na za­čiatku a j Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation, ďalej OSF). Vďaka grantu prednášal v úvodnom zim­nom semestri na Inštitúte hlavný rabín Baruch Myers na tému Etické otázky v Talmude. Neskôr táto nadácia v rámci programu HESP (Podpora vyššieho vzde­lávania na Slovensku) velkoryso podporila celosemestrálne pôsobenie takých odbor­níkov, ako napr. Dr. Katarína Hradská z Historického ústavu SAV, ktorá v mene IJ UK prednášala študentom Katedry dejín a všeobecných dejín FIF UK o Slovenských Židoch v 1918 - 1945. Podobne a j Dr. Peter Salner z Etnologického ústavu SAV, ktorý sa neskôr stal externým pracovníkom IJ UK, prednášal etnológom o Sociálnej kultúre Židov na Slovensku A j letný semes­ter 1998/99 bude obohatený vďaka OSF. Kateřina Novotná z Vzdelávacieho a kultúr­neho centra Židovského muzea v Prahe odprednáša cyklus Premeny judaizmu v de­jinách a K. Hradská bude opäť vyučovať na FIF UK. Program OSF obsahuje a j podpo­ru knižníc a Inštitút získal určitú finančnú

sumu na nákup hodnotných odborných publikácií do svojej rozvíjajúcej sa knižnice. Veľmi dôležitým príspevkom OSF bola podpora 3. vydania úspešnej knihy J. Fra-neka Judaizmus.

Vracajúc sa k začiatkom činnosti IJ UK treba spomenúť projekt Akcie Rakúsko -Slovenská republika, spolupráca vo ve­de a vzdelávaní, ktorý v r. 1996 spravovala SAIA a v rámci ktorého sme získali do kniž­nice hodnotnú zbierku judaík, Niekolkoná-sobný efekt mala podpora pôsobenia prof. Ferdinanda Dexingera a prof. Klausa S. Davidowicza na IJ UK, ktorí v Z S 1997/98 odprednášali cyklus prednášok Dejiny židovského národa. So súhlasom oboch hosťujúcich profesorov sme sa roz­hodli tieto prednášky preložiť a vydať ako učebné texty a opäť nám v tom pomohla Akcia Rakúsko - Slovenská republika. Ja­roslav Franěk (externý pracovník IJ UK) v zimnom semestri 1998/99 odprednášal Dejiny židovského národa v rámci celouni verzitných prednášok.

Pokračovať v tradícii decembrových seminárov nám umožnila Konrad-Ade-nauer-Stiftung Zo sumy, ktorú nám už druhý rok poskytli, sme jednak financovali vydania učebníc V. Trabalku pre predmety Hebrejčina a Čítanie z Tóry a tlmočenia prednášok zahraničných pedagógov, ako i zorganizovali konferenciu Židia v interak­cii, ktorej výstupom bol zborník. V decem­bri minulého roka sa uskutočnil dvojdňový seminár Židia v interakcii II, kde bol prítom­ný a j prof. Eduard Goldstücker. Príspevky z o seminára budú uverejnené v rovnomen­nom zborníku.

V neposlednom rade spomeniem Vzde­lávaciu nadáciu Jána Husa, ktorá "má na svedomí" už niekolko našich projektov. Ako prvý dostal podporu projekt D. Rukrig-

lovej zameraný na zavedenie novej disciplí­ny na novovzniknutom pracovisku - pred­metu Stredoveká židovská filozofia. Rieši-telka sa zúčastnila stáže na univerzite Nanterre v o Francúzsku a k predmetu bu­dú vydané skriptá, ktoré sú už v tlači v o Vydavateľstve UK. Ďalšími novými pred metmi, ktoré majú byť súčasťou vyučova cieho procesu na IJ, sú Základy klasickej hebrejčiny a Komentáre k Tóre J. Miel-carková (riešitelka prvého) a V. Trabalka v rámci svojich projektov absolvovali 6-týž dňový študijný pobyt na Univerzite v Haife, v Izraeli, J Mielcarková vdáka získaniu no vých metodologických poznatkov začala vyučovať modernú hebrejčinu (ivrit) pre za čiatočníkov a obaja riešitelia pracujú na podkladoch pre metodologické príručky

Riaditeľ IJ UK. Egon Gál sa spolu s Pet­rom Salnerom podieľajú na projekte Pro gramu podpory vyššieho vzdelávania Cursus innovati Judaizmus ako civilizácia Výstupom bude rovnomenný prednáškový cyklus.

Nesmiernym prínosom pre rozvoj inštitú tu je grant, ktorá sme získali na projekt Tempus/Phare Multimediálně informačne stredisko Výstupom bude dobre vybavená mediatéka s knižným fondom judaík. mfor mačné stredisko a spracovaný katalóg sta rých judaík.

Medzi nadácie, ktoré sa tiež v nemalej miere finančnou podporou podielaiú na činnosti IJ UK. sú tiež Nadacia Milana Ši­mečku a Nadacia Ezra Na závet musím spomenúť tiež rôzne inštitúcie spoluprácu júce s nami pri rôznych akciách ako Spo­ločnosť kresťanov a Židov na Slovensku, Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku a Židovská nábožen­ská obec Bratislava.

J. Mielcarková IJ UK

°č\ŕbľ

Za pánom doktorom Jozefom Prokopom Vo veku 78 rokov zomrel dňa 12. januára 1999 po ťažkej

chorobe dlhoročný vysokoškolský pedagóg PhDr. Jozef Prokop.

Narodil sa 13. decembra 1920 v Turni (okr. Bratislava-vidiek) a po absolvovaní vysokoškolského štúdia pôsobil na Fakulte jazykov a odbornej prípravy pobočky Univerzity 17. novembra v Senci a v rokoch 1966 - 1985 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1986 odišiel do dôchodku, no aj naďalej sa aktívne zapájal do spoločenské­ho a politického života. V pedagogickej a vedeckej práci sa po celý čas svojho aktívneho pôsobenia orientoval na metodiku vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Táto oblasť čin­nosti bola dominantou jeho aktivít a neutíchajúceho elánu na Slovensku i v zahraničí. S velkou chuťou a trpezlivosťou všte­poval zahraničným študentom lásku k slovenskému jazyku, k slovenskej literatúre, našej kultúre a k národným dejinám Zaoberal sa výskumom lexikálneho a gramatického minima

slovenčiny ako cudzieho jazyka a stal sa spoluzakladateľom teórie vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Počas svojej dlhoročnej pedagogickej práce pôsobil aj ako lektor slo venského jazyka na letných seminároch slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, v rokoch 1977 - 1980 bol lektorom slovenského jazyka na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii a v rokoch 1980 - 1982 na Katedre sloven ského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej v Sege díne.

Tichá spomienka na PhDr. Jozefa Prokopa ostane v srdciach študentov, ktorým pomáhal prekonávať úskalia pri osvojovaní si slovenského jazyka doma i v zahraničí a v srdciach jeho bý valých spolupracovníkov, kolegov a priateľov.

Česť jeho pamiatke.

Katedra slovenského jazyka FIF UK Oddelenie slovenčiny ako cudzieho jazyka

"СЛС-У

14

Zodpovednosť, obetavosť, úslužnosť ako aj pohotovosť zavádzať do života všetko nové, progresívne a pro­spešné, to s ú hlavné črty vynikajúceho človeka - skve­lého vysokoškolského peda­góga, precízneho vedeckého pracovníka a prvé­ho slovenského etológa doc. RNDr. Martina No-vackého, CSc., ktorý sa v plnej vitalite a zdraví dožíva 60 rokov. Nielen takého ho poznajú jeho spolupracovníci, kolegovia a priatelia. Doc.

Novácky je známy tiež celej slovenskej i českej verejnosti vďaka veľmi pútavým a zaujímavým televíznym prírodovedným reláciám o správaní živočíchov ako oduševnený priekopnícky zaklada­teľ nového vedného odboru etológie v našej re­publike. Náš jubilant zasvätil celý svoj život láske k prírode, k živočíchom a plody jeho vedeckej a pedagogickej práce sú bohatým spoločenským prínosom. Preto sa môže hrdo obzerať za uplynu lými rokmi a s dobrým pocitom hľadieť v ústrety budúcnosti.

Pán docent s a narodil 13. marca 1939 v Žiline v i odine vysoko školského profesora a popredného slovenského botanika. Kedže už rodinné prostredie pestovalo jeho vzťah k prírode, rozhodol sa po maturite v roku 1956 študovať na Vysokej škole pedagogickej odbor biológia - telesná výchova. Vysokoškolské štúdium dialko-vou formou úspešne ukončil v roku 1964. Sedem rokov - do roku 1967 pracoval v o Vydavateľstve Obzor v redakcii prírodných vied ako zodpovedný redaktor, kde redakčne zabezpečil viac ako 90 titulov knižných publikácií, monografií a iných prác s prírodo­vednou tematikou. Kedže sa stále viac prehlboval jeho vzťah k ži­vočíchom, odišiel pracovať ako vedecký a odborný pracovník do Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie na novozaložené oddelenie Porovnávacej psychológie a etológie, ktoré bolo neskoršie z organizačných dôvodov preradené na Psychologický ústav Filozofickej fakulty UK. Tu doc. Novacký na­šiel to, po čom stále túžil - mohol sa venovať vedeckovýskumnej práci zameranej na sledovanie rozličných druhov správania živo­číchov a analyzovať príčiny ich reakcií. Musel v tom čase však vy­naložiť všetko úsilie na prekonanie nemožných a nepochopiteľ­ných prekážok, založiť a začať budovať aj na Slovensku podľa mnohých vedeckých vzorov, teraz už nositeľov Nobelovej ceny (Lorenz, Tinbergen, Frisch), nový vedný odbor - etológiu. Už v o svojej doktorskej rigoróznej práci, ktorú obhájil v roku 1970 na Prírodovedeckej fakulte UK, rozpracoval etológiu ohrozených ži­vočíšnych druhov s o zameraním na vrodené správanie svišťa vr-chovského tatranského. Etológia tohoto živočíšneho druhu ako aj samotné jeho životné prostredie - Vysoké Tatry - mu prirástli k srdcu tak, ž e záchrana tohoto vzácneho druhu je stále v popre­dí jeho vedeckého záujmu. Neskoršie v roku 1973 v spolupráci s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre sústredil svoju po­zornosť na etológiu niektorých hospodárskych druhov zvierat za účelom vytypovania jedincov z hľadiska ich optimálnych vlastnos­tí v správaní pre reprodukčné chovy a kvalitu mäsa. Tento zámer sa mu podarilo aj uskutočniť. Experimentálne výsledky zhrnul do svojej kandidátskej dizertačnej práce v roku 1982 a svojej habili­tačnej práce, ktorú v roku 1995 na Prírodovedeckej fakulte UK úspešne obhájil a získal pedagogicko-vedeckú hodnosť docenta Vedeckovýskumná spolupráca s V Š P v Nitre v tomto smere po­kračuje v rámci grantových projektov až dodnes. Doc. Novacký za poznaním správania i niektorých exotických živočíchov absol voval niekoľko vedeckých expedícií na Kubu v r. 1985 a na Kaukaz 1989. Z hľadiska ekologicko-etologickej problematiky spolupra­cuje aj s Výskumnou stanicou v Národnom parku Hohe Tauern v Rakúsku, kde sa v posledných rokoch zaoberá správaním ko-zorožca vrchovského.

Svoje vedecké poznatky jubilant prezentoval v 42 vedeckých prácach publikovaných v domácich časopisoch a v 7 prácach

J u b i l e u m prvého slovenského etológa

I I publikovaných v zahraničnej f l tlači. Je autorom 9 odbor­

ných publikácií a 13 vedec­kých správ, ktoré prešli riadnym oponentským po­

vi kračovaním. Časť z jeho výsledkov je uverejnená

v 20 abstraktoch domácich a v 6 abstraktoch z o zahraničných konferencií. Svoje originálne výsled­ky prezentoval na 21 zahraničných konferen­ciách. Všetky jeho poznatky nachádzajú odozvu v 116 citačných ohlasoch (93 domácich a 23 za­hraničných).

Doc. Novacký už v roku 1971 začal externe prednášať na PRIF UK novokoncipovaný predmet - Základy etológie. Jeho kvalitné a fundované prednášky vzbudili u študentov veľký záujem o špecializované štúdium, čo sa prejavilo v o vy­pracovávaní hodnotných diplomových prác z eto­lógie. Takto doc. Novacký nielen odovzdával svoje bohaté vedomosti študentom, ale pomocou nich budoval túto novú výukovú, ale a j vedeckú disciplínu. Preto považoval aj za povinnosť napí­

sať pre študentov v spoluautorstve i základnú študijnú literatúru -dve vysokoškolské celoštátne učebnice Porovnávacia psycholó­gia (1985) a Základy etológie (1987) a 3 vysokoškolské učebné skriptá. Keďže etológia - náuka o správaní živočíchov je výsostne prírodovednou biologickou, konkrétne zoologickou disciplínou, prechádza doc. Novacký na plný pracovný úväzok v roku 1990 na Prírodovedeckú fakultu UK - na vtedy novozaloženú Katedru živočíšnej fyziológie a etológie, ktorej je od septembra 1990 až do roku 1994 vedúcim. Hneď od svojho nástupu vynaložil velké úsilie na vypracovanie úplne nových pedagogických ako aj ve­deckých koncepcií, ktoré položili pevné základy budovaniu etoló­gie na PRIF UK. Takto etológia, nerozlučne spojená s menom doc. Novackého, našla pravé miesto svojho rozvoja. T u doc. No­vacký, už ako interný člen fakulty a katedry živočíšnej fyziológie a etológie. zaviedol do výuky novokoncipovaný predmet Etoló­giu, Aplikovanú etológiu. Špeciálnu etológiu. Ekoetológiu. Bioko-munikácie. Metodológiu a metódy etológie a Cvičenia z etológie Za celé obdobie pôsobenia na fakulte vyškolil v rámci diplomo­vých prác 32 absolventov - etológov, z nich niektorí pracujú pria­mo v odbore. Ďalších 11 študentov z iných vysokých škôl vypra­covalo pod jeho vedením kvalitné diplomové práce. V tomto roku končia pod jeho vedením dvaja absolventi doktorandského štúdia.

Veľmi bohatá je i populárno-vedecká a filmová činnosť nášho ju­bilanta. Táto s a odzrkadľuje v 109 populárno-vedeckých článkoch a v 54 dokumentárnych prírodovedných filmoch z oblasti správa­nia živočíchov.

Doc. Novacký vykonával celý rad dôležitých funkcií, z ktorých je potrebné uviesť: člen výboru Sekcie etológie pri Ôsl. zoologickej spoločnosti pri ČSAV, podpredseda Československej etologickej spoločnosti, prvý predseda Českej a Slovenskej etologickej spo­ločnosti, predseda Slovenskej zoologickej spoločnosti, člen Predsedníctva A S PRIF UK. Niektoré funkcie vykonáva i doteraz: člen Slovenskej odborovej komisie a školiteľ doktorandského štú­dia z o zoológie, z fyziológie živočíchov a etológie, enviromenta-listiky, člen rigoróznej komisie z o živočíšnej fyziológie a etológie. člen štátnicovej komisie z o živočíšnej fyziológie a etológie. člen Českej a Slovenskej etologickej spoločnosti a člen Zoologickej spoločnosti.

Celá obec zoológov, priateľov, najmä však jeho spolupra­covníci a žiaci prajú doc. Dr. M. Nováckemu, Csc., pri tomto jeho významnom jubileu veľa pevného zdravia a dalšieho elá­nu do práce pre splnenie tých cielov, ktoré k úplnej spokoj­nosti naplnia jeho vedecko-pedagogické tužby a plány.

Doc. RNDr. Ján Veselovsky, DrSc. vedúci katedry

NAŠA UNIVERZITA spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenskeho • Adresa Šafaříkovo nam č 6. 818 06 Bratislava • Tel 304 111 • http://www uniba SK, položka Rektorát UK • Predseda redakčnej rady doc JUDr Peter Kresak, CSc . prorektor UK Členovia RNDr Martin BeliuS MFF UK. doc MUDr H w n Bernadifi, CSc., LF UK. doc ThDr Jura| Bandy. EBF UK. doc. ThOr. Viliam Judak. RKCMBF UK, PhDr Anna Bu|nova. CSc . FM UK doc PaedD! Roman Moravce. CSc doc PhDr Peter Ondre|kovič, PEDF UK. JUDr Daniela GreguSová. CSc PRAF UK. prof MUDr Štefan Straka. DrSc JLF UK RNDi Luboru: Tomana CSc PFÍSF . doc. RNDr. Aladár Valent, CSc., FAF UK, doc. PhDr, Pavol 2igo. CSc , FIF UK • Zodp r Mgr Jihna Hinnerova • Grafička úprava D .v na Fókjeéova • Tlač Polygrafické sťeo - • Uzávierka 1, každého mesiaca

15

Študentským perom

J~\uchaplná záľuba ľudí dávať J—s mesiacom prívlastky vo svojej dôslednosti nezabudla ani na marec. A tak je tento milý mesiac venovaný knihám. V ostatnom čase boli kniliy často klonované - predovšetkým tie čierne. Nemyslíme si však, že práve tento druh literatúry je tým správnym prostriedkom na zušľachťovanie mentálnych dispozícii informačných hladošov. Pochopiteľne, názory na to, ktoré literárne dielo je hodnotné, môžu byť rôzne. Niekto si mysli, že svetový literárny fond by bol ochudobnený bez Steelovej, Zelinovej, Burroughsa,

Maya, Marquesa, Nabokova či bez Hečkovho družstevnickeho románu Drevená dedina. Každú chviľu vychádzajú kvantá nových titulov. Státisíce spisovateľov sa na Zemi bijú o kúsok miesta na knižnom trhu. Na strane druhej sú určite aj jedinci, ktorí o nejaké bytie na knižnom trhu nemajú záujem. S tézou: nič nové sa už nedá vymyslieť, labužnícky užívajú produkty minulosti. Aj vo filmovom a predovšetkým hudobnom priemysle sa tvorcovia vracajú k osvedčeným témam. Stačí ich len oprášiť a podstrčiť miliónom

pohodlných domasedov.

(mipa)

Deň za dňom

Pred 80 rokmi bola založená Univerzita Komenského

Lesk a bieda jubilea B l í ž i s a j u b i l e u m U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o . A k o p o k r a č o v a t e ľ k a A c a d e m i e

I s t r o p o l i t a n y t o h o p o č a s s v o j e j o s e m d e s i a t r o č n e j e x i s t e n c i e p r e s k á k a l a neúrekom. P o s t u p n e z ískavala na kval i te i kvanti te, r o z ť a h o v a l a siete pôsobenia d o p o p r e d n ý c h s f é r s p o l o č n o s t i . Z í s k a v a l a na v á ž n o s t i . S t a l a s a d ô l e ž i t ý m c e n t r o m v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a s l o v e n s k e j i n t e l i g e n c i e . J e j a b s o l v e n t i v ý z n a m n o u m i e r o u o v p l y v ň o v a l i k u l t ú r n y , v e d e c k ý , p o l i t i c k ý č i v e r e j n ý ž i v o t . P r e ž i l a v e ľ a s p o l o č e n s k ý c h a p o l i t i c k ý c h z m i e n . Na v l a s t n e j k o ž i s k ú s i l a é r u f a š i z m u i k o m u n i z m u .

Na naše pomery nadobudla gigant ické rozmery a stala s a p i l i e r o m s l o v e n s k e j v z d e l a n o s t i . T e r a z , v é r e „ r a n é h o " k a p i t a l i z m u s a r o v n a k o a k o i n é o d v e t v i a b o r i s n e d o s t a t k o m f i n a n č n ý c h p r o s t r i e d k o v . S k u t o č n e , š k o l s t v o , a t e d a a j A l m a M a t e r p a t r i m e d z i n a j v i a c p o d v y ž i v e n é r e z o r t y . N e m á p r o s t r i e d k y n a udržanie úrovne d o n e d á v n y c h časov úspešnej a za n a š i m i hranicami uznávanej vedeckej č innost i , ktorá j e m e r a d l o m kval i ty v z d e l á v a c í c h inšt i túci i . C h ý b a j ú j e j f i n a n c i e na z a b e z p e č e n i e e l e m e n t á r n y c h p o t r i e b .

O s e m d e s i a t r o k o v j e k r á s n y v e k . P r e t o s i U n i v e r z i t a K o m e n s k é h o z a s l ú ž i n a š u morálnu podporu a j v tejto nezávideniahodnej situáci i . (b)

Anketa: Študenti a knihy V d e t s k o m v e k u n á s m n o h ý c h m r z e l o , k e ď s m e k s v i a t k u d o s t a l i k n i ž k u , a

n ie lyže, lego č i iné, „ h o d n o t n e j š i e " veci . Odvtedy s a v e ľ a z m e n i l o Stal i s m e sa š t u d e n t m i v s l o b o d n e j k r a j i n e , p r i c h á d z a m e d o k o n t a k t u s l i t e r a t u r o u t a k m e r denne. I náš štát povyrástol , pouči l sa, pochybyl . Ceny k n í h sa na naše pomery v y š p l h a l i a ž a s t r o n o m i c k y v y s o k o . . .

V m e s i a c i k n i h y s m e p o l o ž i l i š t u d e n t o m n a š e j u n i v e r z i t y d v e o t á z k y 1. V i e t e , ž e m a r e c j e m e s i a c o m k n í h ? 2. Č o pre v á s z n a m e n a j ú k n i h y v s ú č a s n o s t i ?

J á n , 2. roč., Fak. manažmentu: Marec ako mesiac knihy mi utkvel v pamäti už na

E T E L A F А К К Л Š O V Л

Mentálne zaostalé deti - to j e téma, ktorá j e v s ú č a s n e j s p o l o č n o s t i v i a c - m e n e j tabuizovaná. A práve tejto téme sa v o svojej n a j n o v š e j k n i h e D e ň z a d ň o m v e n u j e s l o v e n s k á p r o z a i č k a E t e l a F a r k a š o v á , vedúca Katedry filozofie FiF UK. Zaujímavým spôsobom opisuje myšlienky a pocity matky mentálne postihnutého syna Fedora, pričom nastoľuje mnohé aktuálne otázky. Z celého diela j e cítiť nehu a lásku, ale aj rozpory v duši a obtiažne vyrovnávanie sa s osudom. Autorka s a n e s n a ž i l a dať knihe presný vyfabulovaný dej, zaznamenáva len prúd m y š l i e n o k a ú v a h . A k o a u t o r k a s a m a povedala, na mentálne zaostalých deťoch j u z a u j a l i kontrasty - „na jednej strane priezračnost, naivita v myšleni a správaní, neschopnosť racionálne prenikať do zložitejších problémov, na druhej strane veľká citlivosť, samozrejme, viazaná na najbližšie okolie, predovšetkým na matku, no aj na ľudí, ktorí boli ochotní komunikovať s touto bytosťou, načúvať jej neprestajnému džavotu".

K n i h a j e p í s a n á v e ľ m i z a u j í m a v ý m a pútavým štýlom, priam núkajúcim čitateľa, aby čítal - a rozmýšľal.

S l a v o S u r g o š

•л \ Л >

deň za

dňom *

T R A N O S C I U S

základnej škole A j keď sa v dnešnej dobe o ňom málo hovorí. Zdá sa, ž e ľudia ho skôr mylne považujú z a socialistický termín

A čo v mojom živote predstavujú knihy? Každodennú možnosť relaxačného úniku od problémov a školy.

Ivana, 1. roč., F i l o z o f i c k á fak.: Samo­zrejme, tento mesiac v o mne vždy evokuje knihy Mám blízky vzťah k literatúre Prelína sa mojím životom od útlosti až po dnes A to veľmi intenzívne.

R a d a kn ižkami obdarúvam iných ľudí Myslím, ž e je to jeden z najpraktickejších a najužitočnejších darčekov A j keď v súčas­nosti cenovo ť a ž k o dostupný, ba často lukratívny

P a v o l , 3. roč., Matemat icko-fyz iká lna fak.: Marec? Mne sa skôr videlo, ž e sa spája s lesmi Alebo to je apríl? Neviem

A pravdupovediac knihy ma nezaujímajú M á m ich dosť v škole Nik m a teda ne­presvedčí, aby som sa im venoval ešte aj v o voľnom čase.

Jano, 5. roč., Právnická fak.: Marec som si zapamätal, lebo nám ho tikli do hlavy od základnej školy Museli sme k tomuto me­siacu pravidelne tvoriť nástenku A le ani táto skutočnosť môj záujem o dobrú publikáciu nezmenila.

Mrzi ma len, ž e dnes je ľahšie knihu si požičať, ako j u vlastniť K e d y s i to bolo naopak Keby som chcel mať teraz všetky, čo ma zauj ímajú, musel by s o m byť asi milionárom.

J i ř i Ko l í K o l í n s k ý

Tuto stranu pripravili študenti 2. ročníka Katedry žurnalistiky FiF UK pod vedením Jiřího Kolínského p