Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpŕedvečérdá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VM., Mária ul. č. 15. fílBlnn: Jůzse! 13-97.

Predplatné: na rok . K 20'— na pol roka K 10-— na stvrt roka K 5"— na mesiac . K 1'79

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korán. Do ostatného cu­dzozemská! de Ameriky ročne 32 korun. =

Ročník VI. Číslo 12 BUDAPEŠŤ, v utorok, 19. januára 1915

Soissons. "Na západnom bojišti, odkial od viac týždňov

dochádzaly zprávy len o malých úspechoch nemeckej armády, a kde tak sa zdalo, že dostaly sa obe strany na mŕtvy bod natoľ­ko, že sa už u nezodpovedných pošepkávalo i Q zvláštnom mieri francúzsko-nemeckom, dobyli Nemci u Soissonsu velkého víťazstva.

Zopakujme si udalosti na francúzskom bo­jišti. Po vífaznom postupe Nemcov proti Belgicku a šikovnom vpáde Nemcov do Francúzska odrazu donášaly úradné zprávy nemecké len menšie víťazstvá, až prišlo na zprávu, že Flandry sú pod vodou, kiorú tam napustil nepriateľ. Znamenaly tieřo zprávy húževnatý odpor zo strany nepriateľskej. Vtedy sa písalo a hovorilo o účelnej defen­zíve generála Joffrea. Časopisy trojdohody boly plné chválospevmi o Joffreovi, ktorý zreor-ganizujúc armádu, napnul všetky sily, aby Nemcov zastavil. Tým svojim, naozaj gran­dióznym činom zahladil tú štrbinu, ktorú za­príčinil pre Francúzov nezdareným vpádom do Nemecka hneď na začiatku vojny.

Po tejto defenzíve joffreovej pomaly pre-nikaly do nemeckých časopisov zprávy o Joffreovej novej ofenzíve, ktorá sa však zno­vu nevydarila. Odpoveďou na túto ofenzívu bolo z nemeckej strany víťazstvo pri Soisso-nse, dôležitosť ktorého značí okolnosť, že sa o ňom dnes po všetkých časopisoch píše.

Francúzske časopisy, pokiaľ ich mienka je známa z nemeckých časopisov, uznávajú tiež porážku pri Soissonse. Ovšem len spôsobom indirektným, aký sa v dnešných časoch mnohokrát užíva pri odôvodňovaní ztrát a porážok. Píšu, že mesto a pevnosť Soissons na rieke Aisne leží na dôležitom uzle že­lezníc, z ktorých zvlášť *rať od Remešu má pre dopravu vojska značný význam. Na týchto miestach boly veľké boje, pri ktorých vraj Francúzi docielili niektoré úspechy. Roz­vodnením Aisny však bolo niekoľko mostov

strhnuté a tým spojenie francúzskych vojsk vážne ohrožené, takže musely sa vojská po­sunúť južnejšie. Pri tom museli Fran­cúzi zanechať na bojišti niekoľko kanó­nov. Úradná zpráva francúzska doznáva tiež tento ústup, avšak tvrdí, že ide tu len o čiastočný úspech nepriateľov, ktorý vraj Nemci nie sú vstave na dlho udržať, vzhľa­dom k novým francúzskym opatreniam. Nie­ktoré francúzske noviny svalujú vinu celého ústupu na gen. Mannoza, ktorý nevedel voj­sko v pravej chvíľke soskupif proti nápadu nemeckému. Anglický časopis „Daily Chro­nicle * vykladá celú vec tak, že buď Nemci dostali značnej posily, alebo že Francúzi ochabli.

Nemecké časopisy víťazstvo gen. Klucka oslavujú a prikladajú mu mimoriadny vý­znam. „Rundschau" píše: Dôležitejším, než počet zajatých a padlých Francúzov je sku­točne to, že po prvý krát od niekoľkých týždňov bol na západe získaný ďaleko vidi­teľný pokrok bojov vo veľkom slohu. „Lokal-anzeiger" mieni, že francúzske postavenie sa na tomto mieste přehne nazad. Účinok tohoto víťazstva budú cítiť v Remeši a do­konca až v Argonnách. Přetažené však fran­cúzske postavenie ešte neni. Inou otázkou ovšem je, či Francúzi budú môcť vydržat ešte mnoho takýchto nárazov.

Ako sa tam boje vyvinú, nevedeť. Teraz je tam dľa sobotňajšej zprávy nemeckej ešte pokoj a včerajšia zpráva tiež neprináša o tomto bode fronty nič. Uvádza len počet ztrát Francúzov, dľa ktorého ztratili Francúzi v posledných štyroch týždňoch 26.000 mr­tvých, ktorých nemeckí vojaci posbierali a 17.860 neranených zajatcov. Dľa týchto čísiel odhaduje úradná zpráva v pomere 1:4 ztráty Francúzov na 150.000 mužov, kdežto dľa tejto istej úradnej zprávy ztráta Nemcov ne­robí ani 37.500 vojakov. Z týchto padlo iste najviac pri Soissone tak u Francúzov, ako i u Nemcov. H.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 16. januára na po­ludnie :

V Poľsku, v Haliči a y Karpatoch je položenie nezmenené. Pozdĺž Dunajca naše delostrelectvo v boji s nepriateľským poľ­ným a ťažkým delostrelectvom zase do­siahlo pekných úspechov.

PodmarM Hôfer. Nemecká úradná zpráva, vydaná 16. ja­

nuára : Položenie je nezmenené. Daždivé a

mlhavé počasie vytvára každú vojenskú činnosť.

Hlavné vodcovstvo. Krakov, 16. januára. Varšavská „Pravda"

oznamuje, že sa dve nemecké lietadlá zja-vily nad Varšavou a hodily dve bomby na mesto. Jedna padla do parku v prostred mesta ležiaceho, druhá porúchala železničný most. Poštová premávka medzi Varšavou a vidiekom je zastavená. Nedostatok uhlia je každým dňom citedlnejší, čomu probujú od­pomoct tak, že zo smetí a rašeliny (turfy) hotovia briketty. Veľký schodok ukazuje sá aj na dreve, petroleji a múke.

Stockholm, 16. januára. Istá vojenská osob­nosť moskovská na otázku, prečo Rusi ne­napredujú tak, ako by sa bolo dalo očaká­vať, odpovedala toto:

Milionová armáda v prvom rade potrebuje miesta, aby Čiaru svojej fronty mohla pri­merane vyvinúť, a okrem toho rozsiahly priestor na operácie, aby zase svoje spojenia primerane obrániť mohla. Milionová armáda, keď chce obkolesiť nepriateľskú armádu, má tú výhodu, že môže svoju frontu predĺžiť bez toho, že by ju na daktorom mieste osla­bila. Ak je po ruke tak znamenitá železničná sieť, akú majú nepriatelia, vtedy možno dľa ľubovôle hocktorý bod fronty zosilniť, ešte

BESEDNICA. Dr. J. L Hrdina :

Krava. Parízkov Vincek pribehol na lúku, kde

jeho otec ukladal seno do kôpok. — Tatko, u nás je akýsi pán a maluje

našu chalupu ! — Ako to? — No, je tam a maluje a všetci chlapci

s dediny sú pri ňom a dívajú sa ako to maluje.

Parízek sa chcel Vincka opýtať ešte na nie­ktoré bližšie okolnosti, ale Vincek už pálil nazad do dediny, aby nič nezameškal.

Parízek chvíľu uvažoval o tom malovaní. Predstavoval si to tak, že dakdo došiel, rozrobil si do nejakej nádoby farbu, vypo­žičal rebrik a že mu štetkou bieli celú cha­lupu. Chalupa by už síce toho potrebovala, ale on takú prácu neobjednal. Naposledy je snáď v tom nejaká mýlka.

V susednej dedine je tiež jeden Parízek a má tiež domec. Ale ho chce predať, a aby lepšie vyzeral, dal ho zabieliť: nuž ten člo­vek sa pomýlil; dopytoval sa na Parízka, povedali mu moje numero a teraz bieli môj domec.

Parízek pocítil. akúsi tajnú radosť; Keď to dakoho teší, nech maluje. On to nikomu ne­rozkázal, nebude za to nič platiť a domec bude mať omalovaný.

Ale o chvíľu prišiel ku inému náhľadu. Ak mi dakdo chalupu omaluje, on môže mi ju zase rúče oškrabať, keď sa objaví omyl a bude z toho ostuda.

Parízek nechal prácu, hodil hrable cez plece a šiel domov.

Pred svojou chalupou zazrel zástup detí a medzi nimi akéhosi človeka, sedel na ver-pánku, pred ním stály šragle, na nich bolo na drevenom rámci napnuté plátno. Na ľavej ruke mal nastrčenú akúsi lopatu, vyzerala strakato, a z tej lopaty bral si na malú šte-točku farbu a maloval jeho dom. Bolo to už z polovice hotové.

— Hm, toto je ovšem inakšie malovanie, než aké som si ja myslel, uvažoval Pa­rízek s hrabľami na pleci, a počal be­dlivé pozorovať ako sa to robí.

Maliar si ale okolo neho shrnuté publikum ani nevšimnul, hodil okom po ošarpanej chalupe, so zaplátanými vrátami a vyláma­ným plotom okolo záhradky a čo mu v očiach utkvelo, to štetcom položil na plátno. A tak to išlo bez prestania.

Parízek to už nemohol vydržať, preto pri­stúpil bližšie a povedal, že je to veľmi pekné.

Maliar si tejto pochvaly ani nevšimnul. O chviľu opýtal sa Parízek maliara, prečo

to maluje? — Lebo sa mi to páči.

— Ale veď máme v dedine viac domov, nielen ten môj!

— Ale ten váš sa mi najlepšie páči. — A čo bude s tým obrazom? — Pôjde do Prahy na výstavu. Ste tomu

rád? Parízek sa zprvu domnieval, že tú jeho

chalupu dali si odmalovať páni z úradu, a keď uvidia ako vyzerá, že mu dačo z dane zpustia. Ale obraz pôjde do výstavy!., to ho veľmi znepokojovalo. Snáď pod obrazom bude aj podpis, že je to domec Parízkov z Otrhanej Lehoty, ľudia sa budú naň dívať a dozaista si pomyslia, že ten Parízek musí byť neporiadny človek, lebo keby za dačo stál a všetko nepřepil, dal by si opraviť svoju chalupu a nevyzerala by skoro tak ako cigánska chatrč.

Mrzuté vošiel do domu. — Akýsi človek tu maluje našu chalupu!

-• privítala ho jeho starká. — Viem, hovoril som s ním. Až to vyma­

luje, že to dá do výstavy. — Ba kýho čerta! To bude ostuda, až

tam ľudia uvidia našu ošarpanú chalupu. Parízek, celý nešťastný, pozeral sa oblôč-

kom na ulicu. Ale stal si opatrne hodne ďa­leko od neho, aby ho maliar v obloku ne­vy maloval.

Razom videl, že maliar vstal, sobral svoje náčinie a šiel s tým do jediného hostinca v dedine. Parízek za ním.

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 12

prv, kým by obkolesený nepriateľ bol vstave spraviť čo aj ten najmenší protipohyb. My sme ale železníc nemali. Železnice nepria­teľské vychádzajú z rôznych etapných stre­dísk, naše len z Varšavy. Ak by sa čo len pokúsili nás obkolesiť, hneď by sme boli odseknutí od našej najdôležitejšej etapnej čiary. Vrece, ktoré Poľsko tvorí pri pev­nosti Ossoviec a medzi tokom Visly a Sanu, je bojišťom tým najhorším, aké sa pre mi­liónovú armádu len mysleť dá. Takáto ar­máda potrebuje slobodu pohybu a je celkom bezvýhľadné hovoriť o hroznej presile, keď sa ona nie je vstave vôbec vyvinúť, a keď ju upotrebiť nemožno.

Viedeň, 16. januára. Najnovšie číslo „Ru-skoje Slova" zaoberá sa s finančnými ťaž­ko sifami Ruska a na konci tohoto dlhšieho článku vyzýva Anglicko, aby Rusku zaraz pomohlo z hmotných nesnádzi. Ak Anglicko behom dakoľko krátkych týždňov nepomôže Rusku, bude Rusko prinútené osobitný mier uzavreť s Rakúsko-Uhorskom a Nemeckom. Je síce pravda, že sa spojenci pred vojnou dohodli, že neuzavrú každý na svoju päsť mier, ale dohoda táto ťahá za sebou aj tú ďalšiu zaviazanosť, že spoločne ponesú aj útraty vojny; menovite ale preto, že sa už aj Turecko postavilo na stranu centrálnych mocností. „V takýchto okolnostiach pfše „Ruskoje Slovo" doslovne — všetky naše hmotné pramene vyschly, kde si máme tedy zaopatriť peniaze, kde úver? Poneváč sa na celom svete jedenkaždý pred nami zatvára a nik nám nechce na vojnu potrebné penia­ze požičať, povinnosťou Anglicka je podpo­rovať Rusko hmotne.

Ak to Anglicko neurobí, nech si ono po­tom pripíše samo sebe keď my túto vojnu dokončíme na spôsob pre nás čestný.

Úradná zpráva, vydaná 17. januára na poludnie:

Položenie je nezmenené. Pozdĺž Dunajca a južne od Tarnovu bol delostrelecký boj, ktorý s meniacou prudkousťou trval celý deň.

V Karpatoch je pokoj. Podmaršat Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 17. ja­nuára :

Položenie sa vo všeobecnosti nezmenilo. Hlavné vodcovstvo.

Berlín, 17. januára. Z hlavného stanu oznamujú: Bezmála už od dvoch týždňov krutosť ruského zimného počasia obťažuje a hati operácie od Visly na západ. Sú ohrom- !

- Pane maliar, je to už hotové? — Ale kde by! Veď som teprv začal . . .

Dal som si prichystať obed a popoludní, keď spárno trochu popustí, prijdem to do­končiť. Ešte len predok domu, prúčelie, je to tak znamenité.

Parízek si oddýchnul. Bežal k strýcovi, ktorý sa tak trochu rozumie do murárčiny, sľúbil mu najsamprv päť litrov piva a len potom mu sdělil, o čo sa jedná. Miesto obe­du pustili sa do práce obidvaja. Najprv ro­zobrali vylámaný plot okolo zahrady a slo­žili ho pod kôlňou. Potom sohnali vápno, piesok, štetky a začali dávať chalupe ušľa­chtilejšieho výzoru. Strýc zamazal kde-akú štr­binu maltou, pukliny povyrovnával a čo strýc napravil, to Parízek hneď pečlivé zabielil. Slnko pripekalo náramne a tak im vápno schlo takrečeno pod rukou. Celé prúčelie chalupy, drevený štít, aj vyrezávané „kalen-ce", všetko bolo „krásne" obielené, až ra­dosť. A vápnom, ktoré ešte zostalo, zabielili aj vyšlapané schody do komory. Potom kú­pili za šesták svetličky, rozrobili ju v syro-vátke a namalovali okolo oblokov široké be­lasé pruhy, aby to vyzeralo ešte krajšie. S trochou svetličky, čo im ostala, natreli aspoň dvercia na vrátach, lebo na celé vráta bolo by jej málo bývalo.

Potom sišli dolu na prostred ulice a po­zorovali svoje dielo s toho miesta, kde ma­liar predpoludním maloval. Boli úplne spo­kojní.

né fujavice, za ktorými nasleduje za viac | dni trvajúca hustá hmla a potom zase sňah. V takýchto okolnostiach sa dá porozumeť, že je v bojoch prestávka, alebo že naša ofen­zíva na podajedných miestach len veľmi po­maly napreduje. Od dvoch dní je zase ohromná fujavica, ale ľudia poznajúci tunaj­šie povětrnostně pomery, tvrdia, že teraz j nastane tichý sňah a za tým tuhý mráz, čím j sa potom povetrnosť stane zase naším spo- \ jencom. Ako výsledok výzvednej služby sa j oznamuje, že Rusi vždy nové a nové čaty ! dopravujú do obrannej fronty okolo Varšavy j a svojich regrútov za bitevnou frontou cvi- j čia. Veľká čiastka regrútov nemá zbrane a :

ani náležitého vystrojenia. Ruské dolostre- > lectvo má ešte munície dosť hojne, a aj v ! tomto desnom počasí sa stáva, že jednotlivé i baterie s ňou nešetria. Naše vojská zaujaly \ veľmi významné oporné body ruské, znovu ; ich opevnily a v bezpečných pozíciách oča- í kávajú príhodný okamih na započatie ofen­zívy.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 16. ja- ;

nuára : Okolo Nieuportu boly len delostrelecké :

boje. Všetky nápady urobené proti nám se- i

verovýchodne od Arrasu sme odrazili; pri protinápade naše vojsko vydobylo tri \ strelecké zákopy. Od Albertu na severo- j východ ležiaci a v poslednom čase spo- j mínaný majer La Boisselle sme včera . celkom rozstrielali a od Francúzov oči- j stili.

Na severovýchod od Soissonu bolo j včera ticho. Počet v bojoch od 12 — 14. januára ukoristených francúzskych diel I zvýšil sa na 35.

V Argonnských horách a v lese Con- \ seuvoye (severne od Verdunu) boly pre j nás úspešné menšie šarvátky. Jeden od St.-Mihielu na juhovýchod proti Ailly uro­bený nápad stroskotal sa ešte prv, nežli \ by sa bol mohol vyvinúť.

Vo Vogezách sa významná udalosť nestala. •

Hlavné vodcovstvo, i Genf, 16. januára. O veľkom víťazstve j

nemeckom pri SoissOne oznamujú nasledu­júce podrobnosti. Armáda generála Mau- | noary pokúsila sa o rozhodujúci útok na chýrnu výšinu č. 132. Toto je tá vysoká planina, na ktorej ležia dediny Wallex, Cuf- ; lies a Crouy. Za Crouy leží planina Per-

Pivo v hostinci merali dobré, bol tam aj príjemný chládok, maliar sa veľmi neponáhlal.

Konečne ale doštrachal sa predsa, ale udivene zastal a s prekvapením vyvalil oči

i na domec. j Pred chalupou stál Parízek a sebavedome I sa usmieval.

— Pozeráte sa, čo? I — Pozerám.

— To sa vám už teraz bude inak ma-I lovať.

— Kdo to porobil? ! — Ja! - povedá Parízek hrdo. Strýca | ani nespomenul, chcel celú chválu skľudiť i sám.

— Prečo ste to tak ponatierali? — Nuž, prosím pekne, preto, keď ten

obraz pôjde na výstavu, aby to vyzeralo k '. svetu.

— Parízku, vy ste krava! — Jak to ? Maliar mu to už nevysvetlil, ale pochytil

i svoje náčinie, stavil sa v hostinci a povedal, že na večeru už nepřijde. A odišiel.

Parizkovi to hučalo vždy v hlave, aký divný národ sú maliari.

— Ak shliadnu starú chatrč, do ktorej by nik ani za dva krajciare cigórie nezborgo-val, hneď si sadnú a malujú ju ako po­sedlí. Ale keď im to človek pripraví až pod ústa, aby mohli pohodlne malovať, — nie, ale povedia, že je človek krava!

rieres. V predchádzajúcej noci Nemci tuho bombardovali obe tieto planiny pravdepo­dobne preto, aby francúzske vojsko pomýlili, žeby nevedelo, proti ktorej planine naměřený je tento útok. Razom ale dve brigády s mo­hutným rozmachom vrhli sa vo smere na Crouy nav Francúzov, ktorí utrpeli úplnú porážku. Čo nepadlo alebo nebolo ranené, všetko hľadalo spásu v neporiadnom úteku.

Berlín, 16. januára. „Localanzeigeru" ozna­mujú z Genf u: Postavenie generála /vtaunou-ryho je pre porážku pri Soissone otrasené. Posledná zpráva Joffreho síce veľmi ľavno posudzuje túto porážku vyberaného gardo­vého vojska, vojenská kritika ale neprijíma pre obe stránky v rovnej miere nepriaznivé vyliatie rieky Aisne za dôvod pre zlé pozície francúzskeho ťažkého delostrelectva a úplné rozdrobenie sily generála Maunouryho. Či on včera zaujaté pozície medzi Črouy a Messy bude môcť podržať, je pochybné. Od toho ale bude záviset', či výsledok týchto dvojdňových bojov, ktoré vo zprávě Joffreho pomenované sú „partielným úspechom Nem­cov", nebude mať vážnejšie následky.

Genf, 16. januára. Francúzsky generál Cherfiels z príležitosti porážky pri Soissone upozorňuje obecenstvo, aby podržalo chladnú krv. Vo vojenských kruhoch hovoria, že by sa položenie len vtedy stalo nebezpečným, keby sa nemeckému generálovi Kluckovi podarilo preraziť až ku čiare Aisny. Do týchto čias sa uspokojil len s tým, že kon­centroval svoje ťažké delostrelectvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 17. ja­nuára :

Vo Flandrii s oboch strán boly len de­lostrelecké boje. Pri Blangy (východne od Arrasu) vyhodili sme jednu fabrickú bu­dovu do povetria, pri čom sme zajali da­koľko mužov.

Z ostatnej fronty okrem delostreleckých, s premenlivou prudkosťou vedených bo­jov a ďalších bojov v zákopoch a s mí­nami, neni nič podstatného k oznámeniu

V Argonnských horách sme o dačo po stupili.

Povíchrica a dážď takmer na celej čiare hatí operácie.

Hlavné vodcovstvo. Amsterdam, 17. januára. „Tijd" oznamuje

zo Sluysu, že pozdĺž Ysery v posledné dni bolo úplne ticho. Nepriatelia sa obmedzili len na delostrelecký boj, bol ale len kde-tu. Lejak zmaril každú väčšiu operáciu. Dážď pôdu, ktorá zaplavením stala sa bahniskom, premenil teraz na úplné jazero. Akonáhle sa vyčasí, môžu sa očakávať významnejšie uda­losti. V posledných šesť dňoch za veľkej tichosti dopravili z Anglicka veľkú silu voj­ska. Toto sú prvé čaty vycvičených dobro­voľníkov Kitchenera, ony vysadíy na fran­cúzskych brehoch a teraz ich dopravia do fronty ku Ysere.

Genf, 17. januára. „Temps" oznamuje, že Nemci Lille mimoriadne opevnili. Všade,

j menovite ale medzi bránami vedúcimi do i Arrasu a Dúnkirchevu sú vybetonované zá-; kopy ozbrojené strojovými puškami. Hlavné j námestie, citadelu a viac fortov opevnili na ; spôsob permanentných fortifikácii. Časopisy j sa zťažujú, že francúzska ofenzíva stojí pred. ! najťažšou úlohou tejto vojny.

Turecké bojiště. Carihrad, 15. januára. Generálny štáb

oznamuje: Francúzsky podmorský čln „Saphir"

pokúsil sa včerav priblížiť ku Dardanellám, ale sa potopil. Čiastka posádky padla do zajatia. Carihrad, 16. januára. „Telegr. ag. Milli"

' oznamuje : Naše vojsko operujúce v Kau-kazi od dakoľko dní stojí v rozhorčenom boji s Rusmi, ktorí dostali veľké posily.

i Z Albánska. ! Frankfurt, 16. januára. „Franftr Ztg" sa

dozvedá z Ríma, že grécky poslanec v Rí­me osvedčil sa pred Sonninom takto: Ku Draču přišlý grécky križiak slúži len na to,

Číslo 12 S L O V E N S K Ý D E N N l K Strana 3

aby ochránil grécku kolóniu. Križiak odtiahne zaraz, akonáhle sa v Dráči položenie vy­čisti.

Berlín, 16. januára. „Voss. Ztg" dostala z Milana telegram, že dľa zprávy z Draču došlej „Corriere delia Sera", opevňujúce práce sú už dokončené. Pozdĺž cesty, vedú­cej do Šijaku vykopaný je strelecký zákop, taktiež aj pozdĺž morského pobrežia. Dráč sa tedy bude môcť brániť za dlhší čas.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Predĺženie moratória. V sobotu doniesol

úradný „Bpesti KOzlOny" nariadenie mini­sterstva, s ktorým sa moratórium o dva me­siace, t. j . do konca marca t. r. predlžuje. V poloúradnom komentáre vydanom ku to­muto nariadeniu sa přizvukuje, že ho mini­sterstvo vydalo z tej príčiny už teraz, aby sa dlžníci mohli pripraviť na platenia, ktoré týmto nariadením sa z pod moratória vyní­majú. Sú to menovite platenia na hypote­kárne a zmenkové dlžoby, kdežto v ostat­ných ustanoveniach sa staly len nepatrné zmeny.

Nariadenie o rekvirovaní obilín spôsobilo nielen tu doma, ale aj v Rakúsku veľké vzrušenie, ovšem že na oboch stranách z celkom inakších príčin a pohnútok. U nás nariadením týmto dotknuté kruhy sú tej mienky, že ani rekvirovanie nebude mať žiadneho účinku na alimentáciu, lebo vraj, v krajine niet žiadnych zásob, menovite pše­nice a „Pester Lloyd" v dnešnom čísle píše, že popis pšenice nariadený uhorskou vládou vo svojom výsledku vypadnul mimo očaká vania neprajné a prekvapuje ešte aj tie mer-kantilné kruhy, ktoré malý o zásobách pše­nice beztak veľmi pesimistické názory. Cel­kom inakšej mienky sú v Rakúsku, menovite vo Viedni. Tam sú totiž presvedčení, že tých 36 miliónov q pšenice, ktoré sa dfa úradnej zprávy nášho ministerstva hospodárstva malý tohoto leta, tedy v júli a v auguste u nás urodiť, nemohlo za mesiac-dva celkom zmiz­núť a ak zmizlo, tak mohlo zmiznúť len do tajných magazínov veľkostakárov a špe­kulantov, z kadiaľ ich spomínané nariadenie, ak sa svedomité prevedie, vytiahnuť môže. Dr Weiszkirchner, viedenský mešťanosta je o tomto tak presvedčený, že už bol u ra­kúskeho ministra hospodárstva a predložil mu žiadosť, aby rakúska vláda sa dohodla s vládou uhorskou, aké množstvo z toho rekvirovanim „vytiahnutého" obilia by sa mohlo prepustiť Rakúsku. — Ako vidíme, vec počína byť zaujímavou a že z druhej strany Lajťy nepočítajú len tak na zdarboh, na to — čo aj chatrný, ale poučný — do­klad by bol aj to, že tunajšia židovská obec žiadala od vlády, aby mohla 200 vagónov pšenice zakúpiť na rituálne zhotoviť sa ma­júcu múku na pečenie „macesov" a to za ceny vyššie, aké na tom-ktorom vidieku sú ustálené. Platila za ne o 2 koruny viacA ale mala tých 20.000 mcentov pšenice hnedt kdežto na našej burze od týždňov nedalo sa pšenice kúpiť skoro ani zrnka, lebo že jej vraj niet. Ide tedy u nás len o dociele-nie cien ešte väčších, aké sú ustálené, a toto prekaziť má sa rekvirovanim. Len aby sa s ním čím skorej započalo!

I Divadelná Knižnica. Sväzok XXi. Sen Jaro-t slavov. Dramatická povesť v 4 dejstvách s i úvodom. Napísal Ondrej Kalina. Formát \ 8°, strán 88. Cena 70 halierov, poštou o 10 j halierov viac. Vydal Kníhtlačiarsky účast. \ spolok v Turč. Sv. Martine. [ Válka a obilí Příspěvek k časové otázce. í Napsal dr. Karel Vtškovský. V komisi Ze-| mědělského knihkupectví A. Neubert v Pra-! ze. Za 60, poštou 70 hal. Spisek tento osvě-l tluje jednu z nejčasovějších otázek, totiž í otázku zásobení říše chlebem během války. \ Autor, říš. poslanec a národohospodářský S spisovatel dr. Viškovský osvětluje v něm f postavení ríše naší v oboru zásobení obilím

a zaujímá stanovisko k otázce, která visí na j rtech milionů: uživí-li se říše během války. [ Autor dochází k názoru, že říše nemá sice | chlebovin nazbyt, že však netřeba báti se > nouze a hladu, bude-li se zásobami soustav-I ně hospodařeno. V nedostatku jiných opa-\ třeni jest vysoká cena brzdou proti nebež­ia pečné nehospodárnosti zásobami. Autor za-[ ujímá pak své hledisko k různým reformním l návrhům. Spis dr. Viškovského jest cenným ( příspěvkem pro seznáni jtéto tak palčivé a \ Časové otázky a bude jistě vítanou četbou | všem, kdož otázkou touto se zabývají. Zej-I ména kruhy zemědělské, obchodní a samo-I správné lze na spis tento zvláště upozorniti.

V pasti. Kniha slovenských humorů. Na-\ písal Strýčko Ferdinand. Sbierka: Vilimko-i va hum. knihovna. Str. 196. Cena K 2-50.

Svetlo. Číslo 12. ročník XV. Vychodí me-I sačne na Starej Turej (Ó Tura, Nyitra m.) \ Vydavatel a redaktor Ján Chorvát. Predpla-[ tné ročne za 8 stránkové číslo 90 hal., za | 16 stránkové číslo 1 kor. 50 halierov. Tlačou f kníhtlačiarne Daniela Pažického na Myjave.

Rybnikářstvi a chov ryb. Stručný návod k I chovu kapra i. ostatních užitkových ryb, za-I kládání rybníků a hospodárení v rybnících. j Spolu pokyny k hubení škůdců rybničních. j Napsal Václav Jos. Štěpán. Druhé vydání s f četnými původními vyobrazeními. Nákladem f Zemědělského knihkupectví A. Neubert v I Praze. Za K L80, poštou K 1-90.

j UOJflCl 0 KTORÝCH NECHYROVAŤ j V tejto rubrike uverejňujeme dotazy od prí-j buzných vojakov, ktorí sa dopytujú a prosia í hlavne ranených, ktorí sa s bojišía vrátili, o f laskavé zprávy. — Za jednotlivé oznámenia v i tejto časti účtujeme za slovo len 4 haliere.

Obnos možno zaslať i v známkach.

f Od 15. septembra 1914 nepísal a nič nechyrovať o j Antonovi Krajtsi; delostrelec (k. u k. 8 cm. ! Gebirgshaubitz, Feldpost No. 81,1/3). Kdo by o ňom i niečo vedel, nech píše jeho rodine. Fr. Huňadi, \ Csillaghegy (pri Budapešti). 4207 ; Pavel Haěik (cis. a kr. Infanterie, Keg. č. 6., ! kômp. 3.), posledný raz písal z Haliče 31. augusta

m. r Kdo by o ňom niečo vedel, nech to laskavé oznámi jeho otcovi. Mišo Hašik, Kulpin (Kôlpény,

; Bács m.) 4208

Chýrnik.

LITERATÚRA. Súdobný poriadok uhorský /. zák, či. z

roku 1911. S dodatkami: XLIL zák. či. r. 1914. o právnej pomoci pri prevádzaní exe­kúcií medzi Rakúskom a Uhorskom a ma-ďarsko-slovenským slovníčkom právnych ná­zvov. Napísal dr. Emil Stodola advokát. Ná­kladom vlastným. Tlačou Budapeštianskeho nakladatelského spolku účast. sp. Str. 82. Cena 1 koruna.

Zo Španielska. Zápisky cestovateľa Kor­nela Stodola. Formát 8", strán 68. Cena K I - - , poštou o 5 halierov viac Vydal Kníh­tlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Budapest, dňa 18. januára. Zemetrasenie v Taliansku.

Pomaly prichádzajú zprávy, na základe ktorých dá sa zistiť škoda, ktorú zapríčinilo zemetrasenie trvajúce nie celých päť sekund. Dľa rímskych časopisov bolo zabité asi 35.000 osôb, ranené asi 50.000 a, dnes ešte nevypočítateľná, je škoda hmotná. Biskup v Marsi oznámil pápežovi telegraficky, že die-cezia Marsi je zemetrasením premenená vo veľký cmiter. Avezzano, Capelle a Paterno boly zemetrasením srovnané so zemou; te­mer všetci obyvatelia boli usmrtení. Obraz pustošenia je hrozný. — V noci zo soboty na nedeľu bolo cítiť nové otrasy, ktoré zni­čilo ešte zbytky sosutých domov. „Reich-post" oznamuje, že zemetrasením utrpela i parlamentná budova. ,

Hneď ako sa svet dozvedel o hroznej ka­tastrofe, spiechali jednotlivci ako i korporácie aby pomohli zastihnutým. Vzhľadom na me-

dzidárodnú situáciu však oznámila talianska vláda, že v terajšej dobe nemôže prijať žiadnej zahraničnej akcie v prospech Talian­ska. Toto sa týka tak neutrálnych štátov, ako i štátov bojujúcich. „Qiornale d'Italia" schva­luje rozhodnutie vlády ktoré jedine vyhovuje verejnej mienke.

— Povolanie vycvičených hndšturmistov. V nedeľu ráno zjavily sa na uliciach hlav­ného mesta červené plakáty, ktorými sa povo­lávajú landšturmisti (domobranci) triedy A., teda vycvičení do vojenskej služby. Povo­lané sú ročníky: 1875., 1876., 1877., 1878., 1879., 1880., 1881 a niže týchto. Dľa vy­hlášky musia nastúpiť tu v Pešti od 21. do 23. januára bež. roku vojenskú službu všetci tí, ktorí boli posiaľ uznaní za nespôsobných Vykonávať domobraneckú službu, lebo boli uznaní za chorých, alebo boli prepustení pre zaklúčenie potrebného kontingentu, zkrátka tí, ktorí boli vojakmi, od zahájenia vojny však vojenskú službu z akýchkoľvek príčin nekonajú a narodili sa v rokoch hore uve­dených. Vynímajú sa tí, ktorí boli oslobodení dľa mena, alebo boli prepustení po super-vizite.

— Ručenie pošty v Bosne a Hercegovine. Poštová direkcia v Bosne a Hercegovine odmieta pri poštových balíkoch a peňažných listoch ručenie za tie nebezpečia, ktorým sú zásielky vystavené následkom válečných udalostí.

— Nemecký parník potopený. Holandský „Telegraaf* oznamuje z Melbournu, že australská válečná loď potopila 8. januára nemecký parník „Eleonóre Wormann". Celá posádka je vraj zachránená.

Nemecké časopisy o slovenských voja­koch. „Reichspost" 6. januára prináša na­sledovnú správu: „Bitka pri Rudníku doká­zala, čo je vstave morálna sila jedného vojska vykonať. Pod vedením svojho výteč­ného plukovníka Wossalu hnal 72. pluk útokom najchrabrejším spôsobom na neslý chane silne opevnené ruské šiance.. A nielen že tento chrabrý pluk uskutočnil niečo ne­uveriteľného, totiž že dobyl tieto šiance, ale zajal ešte aj vyše 700 nepriateľov. Tento dobrý pluk pozostáva skoro výlučne z uhor­ských Slovákov. Krvavým útokom pri Rud­níku si tento panovníkovi a ríše verný ľud nadobudol veľkú zásluhu a slávu." — Tu pripomíname, že po víťazstve pri Krasniku „Leipziger 111. Zeitung" doniesla asi päť ob­rázkov o tomto pluku a obrázky tieto pře­šly potom i do illustrovaných novín maďar­ských.

~ Americký' konzul pri zajatcoch v Niši. Dľa zprávy „Českého Denníka", tábor ra-kúsko-uhorských zajatcov v Niši navštívil v minulých dňoch americký konzul, Čech Vo-pička, ktorý sa ich pýtal, ako sa s nimi za­chádza. Dľa úradných zpráv rakúskych ra­kúska vláda odoslala väčší obnos peňazí, z ktorých má byť obstarané prilepšenie našim vojakom-zajatcom v Srbsku.

— Švajčiarsko má málo obilia. Bernský „Bund" podáva zprávu, že zásoby obilia vo Švajčiarsku stačia už len na 23 dní.

— 50-ročné jubileum Hypotečnej banky kráľ. českého. Dňa 16. januára dovŕšila Hy­potečná banka päťdesiaty rok svojej čin­nosti.

— Indské vojsko. Lord Harding, vicekráľ indický mal nedávno reč, v ktorej povedal, že indské vojsko sa bije veľmi hrdinsky. Z počiatku vraj malo byť poslané na bojiště len 60.000 mužov, avšak bolo poslaié až 200.000, ktorí teraz pri boku Angličanov a Francúzov bojujú na piatich bojištiach.

— Co mu je milšie ? V českých časopi­soch čítame: „Vojáci mají teď častěji příle­žitost navštívit divadlo, než v době míru. Zejména pak zranění, jimž dokonce v mno­hých divadlech je povolen vstup volný. A tu stává se mnohdy, že mnohý syn Martův dostane se na hru, ať operu neb činohru, která by ho jindy do divadla nikdy nezlá­kala. Tak přišel onehdy jistý vojačik v ji­stém městě do divadla na Wagnerův „Sou-

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K Číslo 12

mrak bohů". Když pak se ho druhého dne lékař v lazaretu tázal, jak se mu v divadle líbilo, odvětil upřímně : „Pane štába, to budu dřepět raději tři dni v střeleckém zákopu!"

— Husov pomník v Prahe je už hotový. Rok 1915. mal byf v českom národe zasvä­tený pamiatke velkého reformátora Husa. Celý český národ chystal sa okázale demon­štrovať, že nauku Husovu prijal za svoj po­klad. Vojna však prekazila všetky prípravy, a tak sa zdá, slávnosti FJusove odbavia sa bez všetkého slávnostného štýlu. Na staro­mestskom námestí v Prahe bol postavený Husov pomník; teraz dochádza zpráva, že pomník tento je už dohotovený.

— Cholera. Posledný úradný výkaz o cho­lere v Uhorsku vydali z týždňa od 21. do 27. decembra. Bolo v ten týždeň chorých 106 a z nich umrelo 89. V celej krajine za tých sedem dní cholera najtuhšia bola v Turci na Vríckom, kde z ôsmich chorých umreli šiesti. V Kláštore, v bezprostrednom susedstve Vrickeho, boli siedmi chorí a z nich umreli štyria. V Slovanoch, pri Kláštore, jeden človek ochorel i umrel.

— 121 Joffreov. Z poslednej štatistiky pô­rodov vyrátaly parížske časopisy, že v dobe od 15. augusta do 15. decembra 121 otcov dalo svojich novonarodzených synov pokrstiť menom francúzskeho generála Joffrea. Jedna dcéra nazvaná dokonca — Joffretou. Zaují­mavé by bolo vedef, koľko malých Hinden-burgov sa narodilo v Nemecku a koľko Kon-rádov z Hôtzendorfu v Rakúsko-Uhorsku ?

— Dernburg o svetovej vojne. V republi­kánskom klube v Novom Yorku mal Dern­burg prednášku, v ktorej dokazoval, že ko­nec všetkých svetových válok nastane, keď more bude opravdu slobodným a nebude patriť ani Angličanom ani Nemcom. Len ob­chodné lode budú moci po ňom plávať.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNlK ÚČ. SPOL. ; Zoípovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

í mmm MÍM UČ. SPOL VO F i i T É U .

Piati od WH LADOV 4Vio-5Vev ©istých.

vybavuje bankové ob­chody každého d r u h u .

3975

i

Chcete mať podrobné j mapy svetovej vojny? I

Objednajte si českého vydá- jj nia mapu celej EURÓPY za K 1°25, mapu ruského-neme- { ckého a rakúsko uhorského i bojišfa za K 1'25, mapu f ran- j cúzko-nemecko a anglického j bojišfa za K 1*25, mapu rusko- \ tureckého bojišfa za 80 hal. \

Všetky 4,mapy za vopred oslaný ob- S nos ŕekomandovane za K 4-30, na dobieruk za K 4*50. Maďarské vydanie: mapa ce- j lej EURÓPY za vopred poslaný obnos j za K 1-70, na dobierku za K 210 zasiela \

Budapeštiansky mäkla- i datefský spolok úč. sp., j Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

it! i l l III ncast p i f Sii l

Filttlhs \ Slovenskom Romltišl. Základný kapitál K 500.000*—. === Rez. K 51.000»—. čaša

Mi oil I H É I '

Nástroje I-nia Jakosti pre remeselníkov a záhradníkov dostaf u firmy J á n B e r g -hof f op, obeh- "i so želez: m a semenami vr P r e š p o r * ku (Pozsouy) Vásártér 13.

!7-Fo6ný k u p e c k ý pe» m o c n í t e s 3 mesačnou praxou hľadá zamestkna-nie. Rozpráva sfovetišsyr, maďarsky a nemecky. — Miesto môže nastúpiť hneď. Ctěn--' nabídky prosí na adresu lán R p t a , Miava, 100. 4205

II 0 2

Odporúčame soaieoi Éio taeh inyon-TwmMM

POD KOSY až r\o čislfá!

Zaoberá sa všetkými bankový-sni obchodíííi. Solídne a slušne pokračuje v každom prípade.

Cena brožlrovaného výtisku K 1'80 „ viazaného a K 2-50 , v piäíne viazan. „ K 3 -—

\ Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape-| šífansky nskíadateľský spolok úč. sp., ! Budapešť, Vfli.t Mária a lka č!s!e 15.

n SSQG9

TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUDOVÁ

(Hag]f3s©stifoat}9 R á k ó c z š h o tsiÉea ě» 18. Z a l o ž e n á r . 1897. (vo v l a s t n o m d o m e ] . Z a l o ž e n á r . 8897.

P i a t i ©si w š e f k ý c h wklasiow p o i p i a i a p@rce.nia (4S|2°|0), 4 k o r u n y S& h a l i e ­r o v č i s t o , s d a ň o u H°|0-giwý ú r a k . ss Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulovanó úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle.

BBSS :Í571

^•SCS^H^— CP

Filiálky: vo Vŕbovom a v Piešťanoch. toVDézil.:02038.

Vykonáva všetky bankové obchody.

Majetok: 5,700.000 korún. Požičiam: na zmenky, intabalavané a neintabolo-

vaoé úpisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: cuizé peniaze (doláre, ma kj, ruble atď.>.

strižky cennýcn papierov, vylosované žreby. Žírové účty: v Rak. Db. banke, v Db. poši. spor. č. 587i.

Vklady: 3,700.000 korún na vlkdnýcb knižočkách, bežných a žirových účtiich. Plsti od vkladov 4 ' / , % 8 daňou 5 % úrokov. Stopuje, predaja a parceluje majsíky 5 S Í F asefeuruje proti ohňu, krupobitiu a na žisot. F r e É j iiDSpEHiáŕsitych strojov a umel. Hnojlya. nivBFiflci po vSethých okolitfch miestach. :o: P r i » 5¾¾ s tortou.

4087

1 flop Účasiinná istina K 400.000'—. Zásobná základina okrúhle K 90.000 —

f F i l i á l k y i ¥ Per inku a w Modrei 3 B E x p o z i t ú r a i v S o p o B* tmi. C3SE3

\\ 0! ? i É T k 11 dl i p 10 loryíBífÉ f I jpolpii! éistéh© ú roku , ktorý ráta od dňa po vložení až do dňa pred vybratím.

P r Vybavuje bankové obchody každého druhu. I

"ílačeH BBáÄSíľtštJsasäríSäÄ jwkäiitístísrského spolku účastinirskej spoločnosti, Budspeit, VIII, Máris ulica číslo 15,