· web viewnáboženská výchova 1 1 1 matematika a práca s informáciami matematika 4 4 4 4...
TRANSCRIPT
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM 2. stupeň ZŠ – ISCED 2
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
pre 2. stupeň ZŠ – ISCED 2
Názov ŠkVP
ŠkVP pre 2. stupeň ZŠ ISCED 2 – nižšie stredné vzdelanie
Názov ŠkVP
2. stupeň ZŠ – ISCED 2
Stupeň vzdelania
nižšie stredné vzdelanie
Dĺžka štúdia
5 rokov
Forma štúdia
denná
Vyučovací jazyk
slovenský, maďarský
Druh školy
základná škola
Názov školy
Základná škola – Alapiskola Bátka
Adresa
Bátka 172, 980 21
IČO
37831739
Riaditeľ školy
PaedDr. Csilla Sebőková
Zástupca riaditeľa školy
Alžbeta Brindzová
Zriaďovateľ
Obec Bátka
Adresa
Bátka, 980 21
Dátum schválenia PR
27.08.2015
Dátum prerokovania v RŠ
07.09.2015
Miesto vydania
Bátka
tel.: 047/5697155
fax: 047/5697155
e-mail : [email protected] PaedDr. Csilla Sebőková
riaditeľka školy
Platnosť
Dátum
Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy
Platnosť ŠkVP od
01.09.2008
Revidovanie
26.08.2008
Učebné osnovy, Učebný plán pre 5. ročník
26.08.2009
Učebné osnovy, Učebný plán pre 6. ročník
Aktualizácia údajov o škole
26.08.2010
Učebné osnovy, Učebný plán pre 7. ročník
Aktualizácia údajov o škole
26.08.2011
Učebné osnovy, Učebný plán pre 8. ročník
Aktualizácia údajov o škole
31.08.2012
Učebné osnovy, Učebný plán pre 9. ročník
28.08.2014
Aktualizácia údajov o škole
27.08.2015
Inovované ŠVP a ŠkVP pre 5. ročník
Aktualizácia údajov o škole
1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY
1. 1. Veľkosť školy
Škola je plnoorganizovaná s 24 triedami, s ročníkmi 1-9, s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a so špeciálnymi triedami .
ZŠ v školskom roku 2015/2016 má evidovaných 503 žiakov.
Z toho: s prerušeným štúdium (pobyt v zahraničí) 4 žiakov
MO 443 žiakov , SO 12 žiakov
I. stupeň MO 122 žiakov , SO 12 žiakov
II. stupeň MO 321 žiakov
Špeciálnu triedu na MO navštevuje 44 žiakov
Súčasťou školy je aj ŠKD. ZŠ má vlastnú ŠJ, ktorá poskytuje stravovacie služby. Nakoľko slovenské oddelenie navštevuje nízky počet žiakov, vyučovanie prebieha v spojených triedach. O tejto organizačnej forme sú rodičia informovaní, a svoje stanovisko vyjadrujú v Písomnom informovanom súhlase rodiča, ktorý tvorí prílohu Plánu práce školy na aktuálny školský rok.
Špeciálne triedy taktiež fungujú na tomto princípe.
1.2. Charakteristika žiakov
ZŠ navštevujú žiaci z Bátky, okrem nich škola poskytuje vzdelávanie pre žiakov z priľahlých obcí – Tomášovce, Rakytník, Dulovo, Vieska nad Blhom, Téška, Uzovská Panica pre I. stupeň, Radnovce, Uzovská Panica, Veľký Blh a Barca, ktoré nemajú plnoorganizované školy pre II. stupeň. Počet dochádzajúcich žiakov je 411.
1.3. Charakteristika pedagogického zboru
Na škole vyučuje 36 pedagogických zamestnancov. Z toho 32 učitelia, 3 asistent učiteľa, 1 externý učiteľ náboženskej výchovy.
V ŠKD pracuje 1 vychovávateľka.
Pre jednotlivé výchovné oblasti sú vytvorení koordinátori prevencie drogových závislostí a sociálno - patologických javov, Zdravej školy, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, environmentálnej výchovy. Na škole pracuje výchovný a kariérový poradca . Pedagógovia pôsobia aj ako vedúci záujmových útvarov.
Pedagógovia školy predstavujú stabilizovaný, odborne i pedagogicky kvalifikovaný a profesionálny pedagogický zbor, ktorý má snahu ďalej odborne a profesijne rásť, využívať možnosti ďalšieho vzdelávania, prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie s cieľom zvyšovať úroveň a kvalitu výchovno – vzdelávacieho procesu.
Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov
Takmer 90 % pedagógov je pedagogicky a odborne kvalifikovaných.
Z hľadiska potrieb školy, jej profilácie sa treba sústrediť v kontinuálnom vzdelávaní na:
· získanie kvalifikovaných pedagógov pre vyučovanie cudzieho jazyka na I. stupni ZŠ formou kvalifikačného vzdelávania
· získanie kvalifikovaných pedagógov pre vyučovanie informatickej výchovy formou kvalifikačného vzdelávania,
· na prehĺbenie profesijných kompetencií v oblasti využívania moderných informačných a komunikačných technológií,
· na získanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v rozvoji kľúčových spôsobilostí, prierezových tém, tvorby ŠkVP a učebných osnov,
· na získanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v rozvoji čitateľskej gramotnosti,
· na moderné, progresívne a efektívne metódy a formy práce
· na multikultúrnu výchovu
· na spoluprácu s rodinami z marginalizovaných rómskych komunít
· na možnosti aplikovania inkluzívneho vzdelávania
/viď. Plán kontinuálneho vzdelávania na príslušný školský rok – Príloha 1/
1.4. Organizácia prijímacieho konania
Špecifické požiadavky na prijatie do 5. ročníka nemáme. Žiaci postupujú do 5. ročníka po úspešnom ukončení 4. ročníka.
1.5. Spôsob, podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o vzdelaní
Podľa § 16 Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti školského vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy získavajú žiaci nižšie stredné vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
1.6. Dlhodobé projekty
Škola využíva možnosti zapojenia sa do týchto projektov :
Infovek
Otvorená škola
Škola podporujúca zdravie
Národný program boja proti drogám
Environmentálne projekty – podľa aktuálnej ponuky
Rovnaká šanca
Škola, ktorej to myslí
Reagujeme a vypracovávame aj projekty, ktoré ponúkajú rozličné spoločenské, kultúrne, športové organizácie či firmy s cieľom skvalitnenia modernizácie školy.
1.7. Spolupráca s rodičmi
Správna orientácia na zákonných zástupcov žiakov je založená na vzájomnej spolupráci a dôvere školy s rodičmi. vytvára sa úzkou spoluprácou :
· s radou rodičovského združenia,
· pravidelnými stretnutiami s rodičmi na rodičovských združeniach – celoškolské a triedne RZ, RZ pre rodičov žiakov 9. ročníka,
· konzultačnými hodinami výchovného a kariérového poradcu pre rodičov,
· možnosťou stretnutí rodičov s triednymi učiteľmi , s vyučujúcimi, s vedením školy mimo RZ,
ZŠ nezostáva v izolácii, ale dlhodobo spolupracuje s inými subjektmi zo sféry školstva ale i iných rezortov:
· ZŠ zo spádových obcí,
· Centrom pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie
· Centrom špeciálno – pedagogického poradenstva
· Centrom voľného času,
· s políciou
Na škole je zriadená aj rada školy, ktorá má 11 členov z radov pedagogických,
nepedagogických zamestnancov školy, zástupcov zriaďovateľa, zástupcov rodičov.
Spravidla zasadá 4 – krát ročne. Na zasadnutiach sa zaoberá všetkými oblasťami chodu školy.
1.8. Priestorové a materiálno – technické podmienky školy
ZŠ má 6 pavilónov, v ktorých je: 24 kmeňových tried, 2 počítačové učebne, knižnica, telocvičňa.
Škola bola v roku 1966 postavená na kapacitu 15 tried. S postupným zvýšením počtu žiakov a tým pádom aj tried máme veľké problémy s priestorovým zabezpečením aj napriek tomu, že v roku 2010 sa z grantov EÚ sa zriaďovateľovi podarilo navýšiť počet tried o 4.
K dispozícii máme športový areál s futbalovým a basketbalovým ihriskom.
V nasledujúcom období plánujeme realizovať výstavbu multifunkčného ihriska a uchádzať o granty na zvýšenie kapacity.
Vybavenie školy didaktickou technikou je postačujúce, avšak pre rýchle zastarávanie tejto techniky je potrebné ju každoročne modernizovať a obnovovať.
1.9. Škola ako životný priestor
Základná škola smeruje k tomu, aby v prostredí, kde škola pôsobí sa stala vzdelávaco – výchovným, kultúrnym a športovým centrom. Aby sa tým stala, musia všetci pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci i žiaci vystupovať ako jednotný celok. Je potrebné rozvíjať a upevňovať konštruktívne pracovné vzťahy založené na profesionalite, humanizme, vzájomnom pochopení a spolupráci medzi jednotlivými subjektmi – vedením školy a všetkými zamestnancami, zamestnancami navzájom, zamestnancami a žiakmi, žiakmi navzájom, školy ako celku a rodičmi i širšou verejnosťou.
Ku skvalitneniu týchto vzájomných vzťahov prispieva aj prostredie školy. Veľký dôraz škola kladie na úpravu a estetizáciu interiéru i exteriéru školy – udržiavanie a výsadba kvetov v triedach, na chodbách školy, výsadba i udržiavanie zelene na školskom dvore, inovácia a aktualizácia násteniek v triedach , na chodbách minigalérie výtvarných prác žiakov. Informácie o živote školy, jej výsledkoch a aktivitách prezentujeme na webovej a facebookovej stránke školy.
Snahou školy je aj vytvoriť príjemné, estetické prostredie.
1.10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní
Dôležitou súčasťou školy je aj BOZP a PO. Aby škola zabezpečila čo najkvalitnejšie podmienky v tejto oblasti zamestnáva bezpečnostného technika, ktorý vedie príslušnú agendu a dohliada na bezpečný chod školy.
Škola zabezpečuje :
- dozor nad žiakmi počas vyučovania, pri autobuse i v ŠJ
· poučenie žiakov o BOZP a PO všeobecne a zvlášť pri vyučovaní TV, špecificky pred absolvovaním plaveckého, lyžiarskeho výcviku, exkurziami a školskými výletmi,
· školenie BOZP a PO pre všetkých zamestnancov školy,
· pravidelné kontroly BOZP,
· pravidelné revízie elektrického a plynového zariadenia, bleskozvodov, každoročnú kontrolu hasiacich prístrojov a hydrantov,
· kontrolu telocvičného náradia pred každou vyučovacou hodinou,
· odstraňovanie nedostatkov z kontrol.
Pre žiakov školy máme vypracovaný školský poriadok s dôrazom na ich bezpečnosť počas pobytu v škole. Na začiatku školského roka sú všetci žiaci poučení o pravidlách správania sa v škole, v špeciálnej odbornej učebni, v telocvični a pri ceste do školy. Poučenie je zaznamenané v triednej pedagogickej dokumentácii. Taktiež robíme poučenie pred každou hromadnou akciou.
Na začiatku školského roka na prvom rodičovskom zasadnutí oboznamujeme rodičov so školským poriadkom. Toto oboznámenie rodičia potvrdzujú svojím podpisom.
Nevyhnutnosťou pre uskutočnenie vzdelávania je zabezpečenie vhodnej štruktúry pracovného režimu a odpočinku žiakov a učiteľov, vhodného režimu vyučovania s rešpektovaním hygieny učenia sa, zdravého prostredia učební (tried) a ostatných priestorov školy podľa platných technických a hygienických noriem.
Dôležitý je taktiež stravovací a pitný režim, podľa vekových a individuálnych potrieb žiakov a učiteľov. Bezpečnosť a ochranu zdravia zaručuje aktívna ochrana žiakov pred úrazmi, dostupnosť prvej pomoci z materiálneho a ľudského hľadiska vrátane kontaktov na lekára.
V škole a v celom jej areály zákaz fajčenia, užívania alkoholických nápojov a iných omamných látok.
2. CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO
PROGRAMU
2.1. Pedagogický princíp školy
ŠkVP pre 2. stupeň ZŠ musí vychádzať z procesu postupného prechodu žiaka z primárneho vzdelávania k nižšiemu sekundárnemu vzdelaniu – 2. stupeň ZŠ a postupne prerásť k príprave žiakov na stredoškolské štúdium. Základom je suma vedomostí, zručností, schopností získaných v jednotlivých vzdelávacích oblastiach učebného plánu, medzipredmetový prístup pri ich osvojovaní, kritické, analytické a tvorivé myslenie, schopnosť prepojiť teóriu s praxou. pritom uplatňovať princíp spolupráce, vzájomného porozumenia a tolerancie, humanizmu a demokratickosti vo vzťahu učiteľ – žiak.
Nižšie sekundárne vzdelávanie poskytuje základ pre rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov:
· získať a prehlbovať už osvojené základné všeobecné vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobenovzdelávacích predmetoch,
· rozvíjať matematickú, prírodovednú, čitateľskú a informatickú gramotnosť s dôrazom na tvorivosť a komunikatívnosť,
· prehlbovať už osvojené základy 1. cudzieho jazyka a získať základné komunikačné schopnosti v 2. cudzom jazyku,
· upevňovať a rozvíjať praktické pracovné zručnosti pestovateľského, technického a stravovacieho charakteru, zdravého životného štýlu,
· osvojovať si vhodné metódy a formy efektívneho učenia sa,
· vypestovať zodpovednosť za vlastné učenie sa,
· rozvíjať potrebu a záujem o vlastné tvorivé aktivity v rozličných oblastiach života so zreteľom na schopnosti a záujmy žiaka,
· formovať morálne hodnoty humanizmu, tolerancie, demokratickosti,
· formovať postoj proti akýmkoľvek formám diskriminácie a antitolerancie, antisemitizmu,
· rozvíjať osobný talent a záujem v spoločných aktivitách triedneho kolektívu, školy,
· formovať zodpovedný vzťah k svojej osobnosti založený na pozitívnom a kritickom sebahodnotení a budovať sebadôveru,
· mať na zreteli žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami, vytvárať im vhodné a primerané pracovné i sociálne podmienky začlenením v bežnej triede,
· sledovať a diagnostikovať nových žiakov, u ktorých sa prejavujú poruchy učenia, správania, komunikácie, zdravotné postihnutie a v prípade potreby ich začleniť,
· sledovať a venovať pozornosť žiakom zo sociálne či jazykovo znevýhodneného prostredia,
· spolupracovať s rodičmi s cieľom prehlbovať všestranný osobnostný rozvoj žiaka,
· venovať pozornosť profesnému záujmu žiakov, poskytovať širokú škálu poznatkov o ich ďalších možnostiach štúdia, usmerniť ich voľbu budúceho povolania s prihliadnutím na ich reálne možnosti, predpoklady s rešpektovaním ich záujmov,
· úzko spolupracovať s rodičmi pri voľbe budúceho povolania žiaka,
· pripraviť žiaka ako rozhľadeného, vytrvalého, zodpovedného, schopného pracovať v tíme a schopného sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu.
2.2. Zameranie školy a stupeň vzdelania
Zameranie školy vychádza z akceptácie základných pedagogických dokumentov, predovšetkým štátneho vzdelávacieho programu, z tradícií, doterajšej orientácie školy a z požiadaviek rodičov žiakov školy. Profilácia školy má štyri piliere:
2.2.1. Individualizácia vzdelávania – inkluzívne vzdelávanie
Naším poslaním nie je učiť jednotlivé predmety, ale deti. Východiskom a cieľom našej práce sú žiaci. Naším zámerom nie je prispôsobovať deti učivu, ale naopak učivo, učebný variant podávať s maximálne možným zohľadnením individuálnych potrieb jednotlivých žiakov (podľa stupňa rozvoja poznávacích schopností, zamerania žiakov, ich záujmu o štúdium na jednotlivých typoch stredných škôl), vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov s nadaním.
2.2.2. Kvalitné jazykové vzdelanie
Každý z nás si uvedomuje potrebu a význam kvalitného jazykového vzdelania. Dobré osvojenie cudzieho jazyka pomáha žiakovi prekonávať bariéry a tak prispievať v budúcnosti k zvýšeniu jeho mobility v osobnom živote, v ďalšom štúdiu a napokon v uplatnení sa na trhu práce. S cieľom zabezpečiť žiakom kvalitné jazykové vzdelanie posilníme vyučovanie cudzích jazykov od 5. ročníka.
V tejto oblasti nezabúdame samozrejme ani na materinský jazyk – slovenčinu, maďarčinu. Uvedomujeme si, že je to predmet, vo vyučovaní ktorého sa na celý život najvýznamnejšie rozhoduje o gramotnosti človeka, o jeho predpokladoch ústne i písomne komunikovať, s porozumením čítať.
2.2.3. Počítačová a informačná gramotnosť
Digitálne kompetencie patria medzi najdôležitejšie kľúčové kompetencie, ktoré definuje Európska komisia v Európskom referenčnom rámci. Úlohou modernej školy je pripraviť žiaka pre informačnú a vzdelanostnú spoločnosť. Našim cieľom je, aby všetci absolventi školy boli digitálne spôsoilí. Chceme zvýšiť informačnú gramotnosť žiakov školy v práci s informačnými a komunikačnými technológiami za účelom skvalitnenia ich procesu učenia sa, naučiť ich komunikovať prostredníctvom PC. Na realizáciu daného cieľa budeme využívať všetky možnosti, ktoré nám poskytujú učebné plány (na primárnom vzdelávaní v predmete informatická výchova), ďalej realizáciu národného projektu Infovek a Otvorená škola – IKT a formu záujmového mimovyučovacieho vzdelávania žiakov zameranú na prácu s počítačom a internetom.
2.2.4. Rozvoj športového nadania
Žiakov aj na druhom stupni vedieme v duchu kalokagatie k zdravému životnému štýlu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je šport a pohybové aktivity. Okrem hodín telesnej a športovej výchovy pri tom využívame záujmové vzdelávanie, mimovyučovacie aktivity, školské športové súťaže.
Na telesnú a športovú výchovu máme na škole vytvorené dobré podmienky
(telocvičňu, vonkajší športový areál a kvalifikovaných učiteľov telesnej výchovy s trénerskou kvalifikáciou).
2.3. Profil absolventa 2. stupňa ZŠ
2.3.1. Charakteristika absolventa
Náš absolvent nižšieho stredného vzdelávania nadobudol a má osvojené :
· komplex vedomostí, schopností a zručností z jednotlivých vzdelávacích oblastí s využitím medzipredmetových vzťahov,
· základy osobnostných hodnotových názorov a postojov pre ďalší profesný, občiansky i osobný život,
· základy tvorivej aplikácie teoretických poznatkov pre praktickú realizáciu a uplatňovanie v každodennom živote,
· základy praktických činností a skúseností,
· základy telesnej zdatnosti a starostlivosti o svoje zdravie,
· základy kultúrnej gramotnosti,
· základy správneho používania štátneho a materinského jazyka,
· komplex poznatkov a komunikačných schopností používať jeden cudzí jazyk a základy komunikácie a znalosti v druhom cudzom jazyku,
· základy správneho postoja k sebaučeniu a celoživotnému vzdelávaniu.
2.3.2. Kľúčové kompetencie absolventa
Nakoľko absolvent má osvojené základné jazykové, komunikačné, matematické, prírodovedné, kultúrne, informačno – komunikačné, sociálne, občianske, pracovné, telesné a osobnostné spôsobilosti, teda má byť schopný primerane svojmu vzdelaniu, schopnostiam a veku :
· aplikovať jazykové poznatky v ústnom i písomnom prejave, používať štátny a materinský jazyk ako základný komunikačný nástroj v osobnostnom, pracovnom i občianskom živote,
· efektívne používať jeden cudzí jazyk v písomnej i hovorenej forme,
· používať 2. cudzí jazyk v bežnej komunikácii, chápať čítaný a hovorený text,
· aplikovať čitateľskú gramotnosť v praktickom živote,
· používať matematické myslenie na logické, analytické a tvorivé riešenie problémov každodenného života,
· využívať prírodovednú gramotnosť v praxi,
· používať digitálnu, informačno – komunikačnú gramotnosť pri štúdiu, získavaní informácií, pri osobnej komunikácii a súčasne vedieť aplikovať tieto poznatky pri samotnej tvorivej práci v základných programoch ,
· vedieť prezentovať svoju prácu, názory, diskutovať na verejnosti adekvátnym ústnym či písomným prejavom,
· používať kreativitu pri využívaní svojho nadania a prezentovaní svojho talentu na verejnosti,
· prepájať svoje osobné záujmy so záujmami tímu, školy, resp. spoločnosti,
· používať v praktickom živote zásady demokracie, humanizmu, tolerancie a antidiskriminácie,
· využívať mravné hodnoty vo vzťahu k ostatným ,
· uvedomovať si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,
· starať sa o svoje psychické i fyzické zdravie,
· vedieť aplikovať pracovno – technické vedomosti a zručnosti v bežnom živote,
· mať osvojené prvky telesnej zdatnosti v rozličných športových disciplínach (gymnastika, atletika, loptové hry, plávanie, lyžovanie, ...),
· vnímať, chápať i tvorivo využívať umenie a kultúru,
· chrániť prírodné, historické a kultúrne dedičstvo,
· uvedomovať si potrebu autonómneho učenia ako prostriedku sebarealizácie a sebarozvoja.
2.4. Pedagogické stratégie
1. Základom pedagogickej stratégie našej školy bude tvorivo-humanistická výchova, ktorej jednotlivé prvky sa snažíme aktívne zavádzať do vyučovacieho procesu, konkrétne:
- vo výchovno-vzdelávacom procese sa opierať o aktivačné, motivačné, zážitkové a kreatívne metódy,
- preferovať nedirektívne vedenie vyučovacích hodín a nedirektívne pôsobenie učiteľa na žiaka,
- pozitívnu motiváciu žiaka s cieľom osobnostného rastu,
- rozvoj vyšších poznávacích funkcií (minimalizovať mechanické osvojovanie vedomostí, bifľovanie sa),
- vzťah učiteľ – žiak založiť na vzájomnej úcte, tolerancii, spolupráci a rešpektovaní názorov detí,
- používať výchovné opatrenia zlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa,
- diferencovaný a individuálny prístup k žiakom.
2. Pri výchove a vzdelávaní bude naša škola zabezpečovať rozvíjanie kľúčových kompetencií žiaka s dôrazom na získanie informačných, učebných, kognitívnych, sociálnych, komunikačných a personálnych kompetencií v každom vyučovacom predmete na vyučovacích hodinách, v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti, konkrétne:
-zmeníme postavenie žiaka na vyučovaní: od pasivity žiaka, ktorý robí všetko iba na pokyn učiteľa, k aktivite, samostatnosti, tvorivosti, kooperatívnosti žiakov-napr. inovatívnymi vyučovacími metódami Projektu Orava
- na vyučovaní vytvoríme priaznivú klímu, v ktorej niet miesta na výsmech žiakov – aby žiaci boli aktívny, aby vyjadrovali svoje myšlienky a názory, musia mať pocit, že ich nebude nikto znevažovať,
- vyučovacie metódy budú smerovať k participatívnemu, interaktívnemu, zážitkovému učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a zároveň je prepojené so životom,
- preferovať projektové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie a zážitkové vyučovanie, ktoré sú najvhodnejšími koncepciami pre osvojovanie si kľúčových kompetencií žiakmi,
- na vyučovaní podnecovať žiakov k poznávacej zvedavosti, podporovať vyučovanie založené na pozorovacích a výskumných aktivitách – vyžadovať činnostný prístup vo výučbe,
- vytvárať čo najviac príležitostí pre aktívne učenie sa žiakov nielen vo výchovno-vzdelávacom procese, ale aj v mimoškolskej činnosti.
3. Vo všetkých predmetoch budeme na škole rozvíjať čiateteľskú gramotnosť žiakov za účelom rozšírenia získavania potrebných informácií z rôznych informačných zdrojov, vedieť s nimi pracovať a efektívne ich sprostredkovať iným v priamom styku aj prostredníctvom rôznych technológií primerane veku. Na vyučovacích hodinách budeme používať metódy práce s knihou, čítanie s porozumením, motivačný rozhovor, realizovať aktívnu diskusiu, vyjadrovanie názorov a postojov žiakov, prezentáciu ich výsledkov, používať aplikačné úlohy z praxe a medzipredmetové vzťahy.
Uvedené aktivity budeme dopĺňať mimovyučovacími podujatiami, ktoré motivujú žiakov k pravidelnému čítaniu ( štafetové čítanie, rodinné čítanie, literárne podujatia, súťaž o najlepšieho čitateľa a iné), či prezentujú samostatnú tvorbu žiakov v rámci prezentačných dní pred rodičmi, pedagógmi a spolužiakmi žiakov. Zo školskej knižnice vytvoríme dôstojné kultúrne centrum s dostatkom beletrie, encyklopédií a odbornej literatúry.
4. Pri výchove a vzdelávaní bude naša škola podporovať vyučovanie pomocou informačno-komunikačných technológií (osobné počítače, internet, interaktívna tabuľa, počítačové edukačné programy) a didaktickej techniky.
5. Výchovu budeme považovať ju za rovnocennú zložku vzdelávaniu. Žiakov budeme vychovávať v duchu humanistických princípov. V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať z nich slušných, pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.
6. Na škole budeme budovať novú kvalitu komunikácie medzi učiteľom a žiakom, školou a rodičmi na základe partnerstva, spolupráce.
2.5. Začlenenie prierezových tém
Prierezové témy sú integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu jednotlivých predmetov a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti prierezovej témy je použitie aktivizujúcich, interaktívnych metód.
Na úrovni nižšieho stredného vzdelávania, v súlade so štátnym vzdelávacím programom, realizujeme tieto prierezové témy:
· multikultúrna výchova,
· mediálna výchova,
· dopravná výchova,
· osobnostný a sociálny rozvoj,
· environmentálna výchova,
· ochrana života a zdravia,
· tvorba projektu a prezentačné zručnosti,
· regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Prierezové témy realizujeme viacerými spôsobmi:
· predovšetkým ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu jednotlivých predmetov – bližšie sú uvedené v učebných osnovách týchto predmetov,
· formou sezónnych činností - cvičení v prírode a didaktických hier – ochrana života a zdravia, dopravná výchova, osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova,
· formou záujmovej mimoškolskej činnosti – osobnostný a sociálny rozvoj, ochrana života a zdravia, environmentálna výchova,
· triednickými hodinami s cieleným zameraním – protichrípkové opatrenia – ochrana života a zdravia, školský poriadok – ochrana života a zdravia, dopravná výchova, ľudské práva, šikanovanie,
· zberom odpadových surovín a starostlivosťou o areál školy – environmentálna výchova,
· účasťou na kultúrnych podujatiach a výchovných koncertoch.
Okrem toho realizujeme aj jednotlivé prvky platných koncepcií a stratégií v súlade s POP, v prvom rade témy Národného programu finančnej gramotnosti.
2.6. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami
Žiaci s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia sú vzdelávaní v špeciálnych triedach našej základnej školy a majú vypracovaný svoj Školský vzdelávací program.
3. VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA KVALITY
Vnútorný systém kontroly hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:
1. Hodnotenie žiakov
2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov
3. Hodnotenie školy
3.1. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov
Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.
Jeho cieľom je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku (hodnotenie prepojenia vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami), v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce a návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.
Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov na 2. stupni dodržiavame Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.
Hodnotenie prospechu
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa na našej škole klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
II. stupeň: predmety etická výchova a náboženská výchova nebudú klasifikované (abs).
/viď. Zápisnica z PR zo dňa 27.08.2015/
Stupeň 1 (výborný)
Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.
Stupeň 2 (chválitebný)
Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
Stupeň 3 (dobrý)
Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný)
Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný)
Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.
Vo výslednej známke na konci klasifikačného obdobia hodnotíme:
· písomné práce – štvrťročné, polročné, tematické, krátke kontrolné testy, päťminútovky, diktáty,
· písomné a ústne odpovede – presnosť, odbornosť, trvalosť osvojenia pojmov, faktov a definícií, samostatnosť vyjadrovania, používateľnosť vedomostí v praxi, úroveň myšlienkových operácií, úroveň požadovaných motorických a intelektuálnych činností,
· stupeň rozvoja kľúčových kompetencií,
· prípravu na aktivitu na vyučovaní,
· úpravu zošitov,
· prezentáciu projektov.
3.2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia pedagogických zamestnancov školy
Hodnotenie pedagogických zamestnancov je spracované podľa § 52 Zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pracovného poriadku ako aj kompetenčného profilu učiteľa. Kľúčové kompetencie učiteľa, a teda aj celkové hodnotenie, sú orientované na tri oblasti:
· na žiaka,
· na edukačný proces,
· na profesijný rozvoj.
Hodnotenie pedagogických zamestnancov je zamerané na hodnotenie všetkých oblastí profilu učiteľa ako sú:
· motivácia žiakov k učeniu,
· vytváranie podmienok na dosahovanie primeraných výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov,
· rozvíjanie kľúčových kompetencií u žiakov,
· stanovenie edukačných cieľov orientovaných na žiaka vo vzťahu k príslušnému obsahu vzdelávania,
· výsledky žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, riaditeľské previerky, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.),
· tvorba učebných materiálov, didaktických testov a učebných pomôcok,
· absolvovanie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania,
· uplatňovanie novonadobudnutým vedomostí a zručností pri výkone svojej činnosti,
· zvyšovanie svojho právneho vedomia,
· prínos pre zamestnávateľa – propagácia a prezentácia školy na verejnosti, spolupráca s rodičmi, inými organizáciami,
· organizovanie mimoškolských aktivít,
· individuálny prístup k žiakom s rešpektovaním ich schopností a možností, nadania a zdravotného stavu,
· práca v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi,
· dodržiavanie a využívanie pracovného času,
· plnenie pracovných povinností súvisiacich s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve,
· vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie,
· využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce,
· spolupráca na tvorbe školského vzdelávacieho programu,
· zapájanie sa do prípravy a realizácie rozvojových projektov školy,
· vykonávanie špecializovaných činností,
· vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
· iniciovanie a podieľanie sa zavádzaní zmien alebo inovácií do výchovno-vzdelávacieho procesu,
U vedúcich pedagogických zamestnancov sa hodnotí aj:
· kvalita, náročnosť a rozsah riadiacej práce,
· ovládanie a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v praxi s dôrazom na predpisy platné pre rezort školstva,
· manažérske zručnosti.
Hodnotenie pedagogických zamestnancov je zabezpečené individuálnymi hodnotiacimi rozhovormi zamestnanca a bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca ako aj prostredníctvom hodnotiacich a sebahodnotiacich dotazníkov na konci každého školského roka.
Vnútroškolskú kontrolu v rámci svojich kompetencií vykonávajú riaditeľka školy, zástupkyňa riaditeľky školy a vedúci PK a MZ.
Kontrolno-hospitačná činnosť je zameraná na tieto oblasti:
· dodržiavanie učebných osnov a zosúladenie časovo – tematických plánov s platnými učebnými osnovami,
· plnenie školského vzdelávacieho programu,
· plnenie plánov práce metodických združení,
· dôsledné a jednotné vypĺňanie pedagogickej dokumentácie,
· úroveň a výsledky výchovno – vzdelávacieho procesu,
· rozvoj kľúčových kompetencií vo výchovno-vzdelávacom procese,
· úroveň osvojenia si cudzieho jazyka s dôrazom na vzdelávacie štandardy a komunikatívnosť v jazyku,
· využívanie spätnej väzby pri plnení cieľov výchovno-vzdelávacieho procesu, rozvoj poznávacích schopností, metódy a formy práce, pracovnú klímu na vyučovacích hodinách,
· využitie didaktickej techniky, učebných pomôcok, výpočtovej techniky a iných názorných pomôcok
· sledovanie vzťahov učiteľ – žiak, náplň triednických hodín a triednickú prácu,
· plnenie úloh z plánu školy,
· dodržiavanie metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl,
· adaptáciu žiakov 1. ročníka,
· úroveň a výsledky so žiakmi v mimovyučovacom čase,
· plnenie cieľov a úloh jednotlivých projektov školy, environmentálnej výchovy prevencie drogových závislostí, výchovy k manželstvu a rodičovstvu a prierezových tém,
· systematickú prípravu žiakov na súťaže a predmetové olympiády,
· stav a úroveň vyučovania telesnej a športovej výchovy a športovej prípravy,
· plnenie povinnosti zamestnancov školy, vyplývajúce z pracovného a vnútorného poriadku školy,
· na plnenie plánu kontinuálneho vzdelávania pre príslušný školský rok,
Pri kontrolno-hospitačnej činnosti budeme využívať nasledovné metódy a formy:
· priame hospitácie na vyučovacej hodine, rozbor vyučovacej hodiny,
· hospitácie na zasadnutiach metodických orgánov,
· rozhovor s vedúcimi MZ,PK
· diskusia s členmi MZ,PK – všeobecne aj výmena názorov, postrehov z vyučovacích hodín,
· kontrola zápisníc zo zasadnutí MZ,PK
· kontrola písomností žiakov,
· hospitácie na vyučovacej hodine s vedúcimi MZ,PK
Podrobné rozpracovanie kontrolnej činnosti je zapracované v Pláne práce školy na príslušný školský rok.
3.3. Hodnotenie školy
Cieľom hodnotenia je:
· dať žiakom a ich rodičom dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené,
· dať aj verejnosti informácie, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠkVP.
Dôraz kladieme na:
· konštatovanie úrovne stavu,
· zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú.
Vlastné hodnotenie školy je zameriame na:
· ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy, v školskom vzdelávacom programe, v pláne práce školy a ich reálnosť a stupeň dôležitosti,
· posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe,
· podmienky a priebeh výchovy a vzdelávania,
· oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky vrátane návrhov a opatrení.
Kritériom pre nás je:
· spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov,
· kvalita výsledkov.
Nástroje na hodnotenie kvality školy sú:
· hospitácie: vedenia školy, vzájomné hospitácie uvádzajúcich a začínajúcich učiteľov, predsedov predmetových komisií u členov týchto komisií, vzájomné hospitácie na hodinách ktorýchkoľvek členov zboru,
· analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach, celoštátnom testovaní žiakov 9. ročníka, , plnenie vzdelávacích štandardov, plánu práce školy,
· rozhovor s učiteľmi, rodičmi, žiakmi a ďalšími partnermi školy,
· porovnávanie s inými školami
· Sledovanie profesijného rastu učiteľov,
· SWOT analýza,
· pozorovanie prevádzky školy,
· analýza písomných materiálov ako sú správa o výsledkoch výchovnovzdelávacieho procesu, zápisnice zo zasadnutí pedagogických rád, pracovných porád, zápisnice zo zasadnutí metodických orgánov školy , rady školy či zo zasadnutí triednych rodičovských združení, rozbor bežných písomností a produktov žiakov školy, hodnotenie prospechu a správania žiakov, plnenie koncepčného zámeru rozvoja školy, záznamy o úrazoch,
· správy školskej inšpekcie o vykonaných kontrolách,
· prezentácia školy v médiách.
Výstupom pri hodnotení školy je správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za príslušný školský rok, zostavená podľa Vyhlášky MŠ SR č. 9/2009 Z.z.
4. UČEBNÝ PLÁN PRE NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE
Rámcový učebný plán pre základné školy s vyučovacím jazykom národností
Základná škola – Alapiskola Bátka
Školský rok 2015/2016
1. roč.
5. roč.
Trieda
I.A, I.B
V.A, V.B, V.C, V.D
Spolu povinná časť
Štátny vzdelávací program
20
29
Voliteľné hodiny
Školský vzdelávací program
3
2
Vzdelávacia oblasť
Vyučovací predmet
Jazyk a komunikácia
slovenský jazyk a literatúra/slovenský jazyk a slovenská literatúra
5
5
jazyk národnostnej menšiny a literatúra
5
5
2
anglický jazyk
3
Matematika a práca s informáciami
matematika
4
4
1
informatika
1
Človek a príroda
prvouka
1
prírodoveda
fyzika
chémia
biológia
2
Človek a spoločnosť
vlastiveda
dejepis
1
1
geografia
2
občianska náuka
Človek a hodnoty
etická výchova/
náboženská výchova/ náboženstvo
1
1
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
technika
1
Umenie a kultúra
výtvarná výchova
1
1
1
hudobná výchova
1
1
Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
2
2
Spolu: povinná časť + voliteľné hodiny
23
31
Rámcový učebný plán pre základné školy s vyučovacím jazykom národností
Základná škola – Alapiskola Bátka
Školský rok 2015/2016
6. roč.
7. roč.
8. roč.
9. roč.
Trieda
VI.A, VI.B, VI.C
VII.A, VII.B, VII.C
VIII.A, VIII.B
IX.A
Spolu povinná časť
Štátny vzdelávací program
27
28
29
28
Voliteľné hodiny
Školský vzdelávací program
5
4
3
4
Vzdelávacia oblasť
Predmet
Jazyk a komunikácia
slovenský jazyk a slovenská literatúra
4
4
5
5
jazyk národnosti a literatúra
4
4
5
5
prvý cudzí jazyk
3
3
3
3
druhý cudzí jazyk
1
1
1
1
tvorivá dramatika
2
2
Príroda a spoločnosť
prírodoveda
vlastiveda
Človek a príroda
fyzika
1
1
2
1
chémia
1
1
2
biológia
1
1
1
1
bio-enviro
1
praktiká z geografie
1
1
praktiká z biológie
1
1
Človek a spoločnosť
dejepis
2
1
1
1
geografia
1
1
1
1
občianska náuka
1
1
1
regionálna výchova
Človek a hodnoty
etická výchova/
náboženská výchova
1
1
1
Matematika a práca s informáciami
matematika
4
4
4
4
informatika
1
informatická výchova
mladý informatik
1
cvičenia z matematiky
1
1
1
1
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
svet práce
1
technika
1
základy ošetrovateľstva
1
Umenie a kultúra
výtvarná výchova
1
1
hudobná výchova
1
1
výchova umením
1
tvary umenia
1
Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
2
2
2
2
pohybová príprava
Spolu: povinná časť + voliteľné hodiny
32
32
32
32
Poznámky :
1. Vyučovacia hodina má 45 minút.
2. Náboženská a etická výchova sa vyučuje s počtom žiakov 12 – 20 a možno v skupine spájať žiakov rôznych tried alebo v prípade poklesu pod 12 žiakov v skupine aj rôznych ročníkov.
3. Počet skupín a počet žiakov v skupine sa určí spravidla aj zohľadnením priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, charakteru činnosti žiakov, náročnosti predmetu a požiadaviek na BOZP.
4. Kurz Ochrana života a zdravia a Sezónne činnosti – cvičenia v prírode sú povinnou súčasťou vyučovania.
5. Na hodinách predmetu informatika sa trieda delí na skupiny, ktoré sa napĺňajú do počtu najviac 17 žiakov. Spravidla pri jednom počítači sedí jeden žiak.
6. Predmet SJSL v 5. a v 9. ročníku sa vyučuje v skupinách do počtu najviac 17 žiakov.
5. UČEBNÉ OSNOVY
Školský vzdelávací program pre predmet Slovenský jazyk a literatúra
Názov predmetu
Slovenský jazyk a literatúra
Časový rozsah výučby
4 h. týždenne; 132 h. rok
5 h. týždenne; 165 h. rok
Ročník
piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty
Škola
ZŠ – AI Bátka
Stupeň vzdelania
ISCED 2
Dĺžka štúdia
5rokov
Forma štúdia
denná
Vyučovací jazyk
slovenský
Charakteristika vyučovacieho predmetu
Vyučovacípredmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov. Keďže je jazyk nástrojom myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry sa to premieta v zámernom preferovaní komunikatívnych kompetencií, ktoré sú východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, schopnosť interpretovať faktografický i umelecký text a schopnosť argumentovať.
Vzdelávací obsah predmetu tvoria tri oblasti: jazyková zložka, literárna zložka,
komunikácia a sloh.
Jazyková zložka predmetu zabezpečuje vzdelávanie potrebné k osvojeniu si spisovnej podobymaterinskéhojazyka,vovšetkýchrovináchjazykovéhosystému:fonetiky a fonológie, morfológie, lexikológie a syntaxe, pričom sa nezabúda ani na oblasť historického vývinu a dejín slovenského jazyka.
Literárna zložka vyučovacieho predmetu ponúka základné literárne vzdelanie, ktoré zabezpečuje praktickú orientáciu v literárnej histórii slovenskej i svetovej literárnej tvorby a čitateľsko-interpretačné zručnosti pri kontakte s literárnym textom.
Komunikácia a sloh vzdelávacieho predmetusa orientuje na plnohodnotné vnímanie rozličných jazykových informácií, kultivovanú štylizáciu odborného i umeleckého textu, analýzu a kritické hodnotenie ústneho i písomného jazykového prejavu.
V 5., 7., 8., a 9. ročníkusa vyučovanie jazykovej a slohovejzložky realizuje v troch vyučovacích hodinách týždenne, vyučovanie literárnej zložky v dvoch hodinách týždenne.
V 6. ročníku sa v štvorhodinovejtýždennej časovej dotácii predmetu pomer jazykovej zložky a literárnej upravuje v pomere 2:2.
Ciele vyučovacieho predmetu
Cieľom predmetu slovenský jazyk a literatúra na 2. stupni základnej školy je viesť žiakov k poznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému, zameriavať sa na funkčné využitie jazykových i mimojazykových prostriedkov písomných i ústnych prejavov, rozvíjaťkomunikačnéschopnostia návykyžiakov,zabezpečiťosvojeniesprávnych ortoepických a ortografických zručností, pestovať v žiakoch pozitívny a citovo zaangažovaný postoj k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k slovanskému etniku. Prostredníctvom jazyka viesť žiakov
k poznávaniu histórie vlastného národa, prehlbovať estetické cítenie žiakov, a tak im umožniť vnímať hodnoty a precítiť krásu umeleckého slova či textu.
Cieľom predmetu slovenský jazyk a literatúra je vo všeobecnosti rozvíjať žiakovu
osobnosť v rovine poznávacej, estetickej, etickej a najmä komunikatívnej.
Kľúčové kompetencie žiakov
JAZYKOVÁ ZLOŽKA:
POZNÁVACIE A REČOVÉ KOMPETENCIE
Verejná prezentácia textu, verejný prejav
1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť.
2. Pri ústnom prejave primerane uplatňovať paralingválne javy.
3. Reprodukovať umelecký a vecný text.
Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti
1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.
2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.
3. Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky nových javov.
4. Usporiadať známe javy do tried a systémov.
5. Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.
6. Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu.
Analytické a syntetické zručnosti
1. Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém.
2. Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text.
3. Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov.
Tvorivé zručnosti
1. Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného žánru, slohového postupu a jazykového štýlu.
2. Ústne prezentovať vlastný text.
3. Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo.
4.Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text.
Informačné zručnosti
1. Používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty.
2. Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu.
Komunikačné zručnosti
1. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu.
2. Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu.
3. Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.
LITERÁRNA ZLOŽKA
POZNÁVACIE A ČITATEĽSKÉ KOMPETENCIE
Technika čítania a verejná prezentácia textu
1. Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať
a dodržiavať spisovnú výslovnosť.
2. Recitovať prozaické a básnické diela, rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s chápaním jeho významu.
3. Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní, modulovať
hlas podľa zmyslu textu.
Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti
1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.
2. Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou.
Analytické a interpretačné zručnosti
1. Prerozprávať obsah prečítaného diela.
2. Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty.
3. Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová.
4. Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela.
5. Abstrahovať a formulovať hlavnú myšlienku textu, vrátane lyrického.
6. Analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu jednotlivých prvkov pre celkové vyznenie diela, interpretovať význam diela.
7. Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentami.
Tvorivé zručnosti
1. Zdramatizovať básnický alebo prozaický text.
2. Ilustrovať umelecký text.
3. Napísať kratší prozaický útvar, básnický text, scenár.
4. Inscenovať kratší dramatický text.
Informačné zručnosti
1. Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici.
2. Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky i v elektronickej podobe.
3. Vedieť získať informácie z internetu.
4. Budovať si vlastnú, umelecky hodnotnú knižnicu.
Stratégia vyučovania
Vyučovanie slovenského jazyka v základnej škole z psycholingvistického hľadiska stavia na tvorivosti a detskej hre, na tvorení vlastného textu (hra s jazykom).
Zo sociolingvistického hľadiska sa vyučovanie slovenského jazyka orientuje na najčastejšie a veku primerané komunikačné situácie, ktoré sú ilustrované napr. na príkladoch textov v učebniciach, na videozáznamoch, precvičované formou dramatizácie textov či simulovania rozličných situácií.
Zo systémového hľadiska sa jednotlivé jazykové javy nepreberajú izolovane, ale vždy v súvislosti s inými jazykovými javmi, pričom sa berie do úvahy hierarchia jednotiek jazykového systému a jeho jednotlivých rovín. Rozlišuje sa centrum a periféria jazykových javov. Skúma sa forma aj obsah jazykových jednotiek, gramatických kategórií, popri synchrónii sa v odôvodnených prípadoch upozorňuje aj na diachróniu jazykových javov. Dôraz sa pritom kladie na tie jazykové roviny, ktoré majú vyústenie v texte, t. j. na lexikálnu a syntaktickú rovinu. Posilňuje sa vyučovanie rečových prejavov, od reprodukcie textov sa postupne prechádza k tvorbe vlastných textov. Precvičuje sa ústna podoba rôzne uplatňovaná v jednotlivých štýloch či žánroch.
V oblasti štylistického uplatnenia jazykových prostriedkov sa prechádza na spojenie jazykovej a slohovej zložky vyučovania slovenského jazyka do jedného celku. Od holého osvojovania si vedomostí o jazykových javoch sa tak prechádza k nácviku uplatnenia preberaného jazykového javu v praktickej komunikácii. Žiaci získavajú základné poznatky o súčinnosti slohových postupov a slohových útvarov. Pozornosť sa zameriava aj na štýly.
V oblasti jazykovej kultúry sa postupne prechádza od osvojovania si zvukovej a pravopisnej normy k základom lexikálnej, morfologickej a syntaktickej normy a poznatkov z dejín jazyka a jazykovedy. Vyučovací proces vyúsťuje do získavania poznatkov o primeranom štylistickom využívaní jednotlivých jazykových prostriedkov.
Dôležitou zásadou vyučovania slovenského jazyka je, že sa nemá vyučovať metatext, ale text patriaci k rozličným štýlom, s uplatnením rozličných slohových postupov a jazykových
i mimojazykových prostriedkov (čiže učivo má byť viazané na isté komunikačné situácie).
Pri práci s textom sa žiaci k poznatkom o jednotlivých jazykových javoch a o jazykovom systéme ako celku dopracúvajú metódou postupných krokov. Učiteľ ich vedie tak, aby sami vyčlenili z textu skúmaný jav, odhalili jeho podstatné znaky, našli súvislosti s inými jazykovými javmi, zaradili jazykový jav do jazykového systému. Ďalším krokom je tvorenie vlastného textu s analyzovaným javom, čím sa žiaci učia prakticky komunikovať a používať preberané jazykové javy. Až potom nasledujú cvičenia na zmechanizovanie hľadania a používania preberaného javu v texte, na určovanie jeho základných charakteristík. Záver tvorí zhrňujúce poučenie o preberanom jave, o jeho začlenení do širšej skupiny jazykových javov formou prehľadných tabuliek, grafov a pod.
Pri poučkách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, ale o pocho- penie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu.
Priosvojovanísijednotlivýchjazykovýchjavovvichbohatostia vnútornej diferencovanosti sa uplatňuje induktívna metóda, jednotlivé varianty sa učia vždy na pozadí invariantu. Precvičovanie jazykovo-štylistických osobitostí sa odporúča uskutočňovať v rozsahu žánrového vymedzenia v literatúre v danom ročníku.
Vyučovanie slovenského jazyka je založené na komunikatívno-poznávacom princípe, ktorý spočíva vo vyhľadávaní jednotlivých jazykových javov v rôznych typoch textov, v následnom usúvzťažnení, triedení a systematizovaní analyzovaných javov, ktoré vedie k istému zovšeobecnenému poznatku o danom jave. Poučenie o preberanom jave a jeho začlenení do širšej skupiny javov sa môže robiť formou prehľadných tabuliek, grafov ap.. Pri poučkách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, ale o chápanie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu. Dôležité je precvičovanie poznaného jazykového javu, ktoré vyúsťuje do jazykovej praxe, čiže žiaci sa učia využívať poznaný a precvičený jazykový jav pri tvorení prvých vlastných textov.
Vo vyučovaní sa uplatňuje princíp špirálovitosti a postupnosti, to znamená, že o preberaných jazykových javoch sa postupne pridávajú ďalšie poznatky, ktoré sa rozširujú do hĺbky.
Učiteľ využíva rozličné vyučovacie metódy (napr. heuristickú, analyticko-syntetickú atď.) a rozmanité formy práce. Ich výber a použitie závisí od konkrétnych podmienok pri rešpektovaní zásady primeranosti veku.
Významné miesto má samostatná práca žiakov s dôrazom na diferencovanosť úloh a individuálny prístup učiteľa k žiakom. Ďalej je to práca v dvojiciach či skupinách, ktorá má byť účelná a má sa využívať funkčne. Je potrebné rozvíjať invenciu žiakov a využívať ich hravosť prostredníctvom didaktických hier.
Dôsledne sa uplatňuje zásada názornosti, pričom sa okrem textu v učebnici či v pracovnom zošite, živého príkladu učiteľa, názorných pomôcok a jazykových príručiek využívajú akusticko-auditívne pomôcky a opticko-akustický kanál (televízia, video). Učiteľ využíva rozličné typy úloh a cvičení, motivuje žiakov v práci.
Rozsah a obsah domácich úloh má byť účelný pri rešpektovaní zásady primeranosti veku, aby žiak nepísal domácu úlohu dlhšie ako 20 minút. Obsahovo by mali byť zamerané:
- v jazykovej zložke na tie javy, ktoré sú náročné na vnímanie aje potrebné domáce precvičenie,
- v slohu buď na prípravu jazykového materiálu a nečistopisu (konceptu), alebo na upravenie konceptu na čistopis. Pri písaní diktátov sa dodržiavajú didaktické zásady diktovania. Dôležitá je ústna analýza nedostatkov v diktáte. Je v právomoci učiteľa rozhodnúť, koľko nácvičných diktátov bude predchádzať kontrolnému diktátu (aj aký typ nácvičného diktátu to bude a akou formou sa bude realizovať).
Javy v slohovej výchove sa preberajú v súlade s jazykovými javmi a s využitím žánrovo- tematického osnovania v literatúre s dôrazom na rozvoj komunikačných zručností žiakov. Výber tém sa ponecháva na učiteľa, ktorý má možnosť učivo aktualizovať a prispôsobovať podľa vlastného uváženia.
Klasifikované slohové písomné práce sa píšu v škole a predchádza im písomná príprava a práca s konceptom (odporúča sa používanie korektorských značiek, ktoré umožňujú efektívne využívať pracovný čas). Rovnako dôležitá je analýza nedostatkov v písomnej práci, ktorá sa spravidla robí aj pri neklasifikovaných písomných prácach. Pri ústnych jazykových prejavoch učiteľ upozorňuje na správnu výslovnosť, na správne slová/tvary slov, slovesné väzby, na štylistickú primeranosť výberu jazykových, parajazykových a extrajazykových prostriedkov.
Učebné zdroje
- učebnice: Krajčovičová a kol.: Slovenský jazyk pre 5. ročník, SPN Bratislava 2009
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 6. ročník, SPN 2009
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník, Bratislava 2010
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 8. ročník, Bratislava 2011
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 9. ročník, Bratislava 2011
Petríková, : Literárna výchova pre 5. ročník, EDUCO, Bratislava 2010
Petríková: Literárna výchova pre 6. ročník, EDUCO 2010
Petríková - Trutz: Literárna výchova pre 7. ročník, Bratislava 1997
Petríková: Literárna výchova pre 8. ročník, Bratislava 2011
Petríková: Literárna výchova pre 9. ročník, Bratislava 2011
- pracovné zošity,
- cvičebnice,
- jazykové príručky,
- jazykovedné časopisy,
- encyklopédie,
- internet,
- školská knižnica,
- verejná knižnica,
- zvukové nosiče CD,
- multimediálne nosiče DVD,
- didaktické pomôcky a hry.
Kritériá, metódy a prostriedky hodnotenia
Na 2. stupni základnej školy sa hodnotí ovládanie ortoepickej, ortografickej, pravopisnej, lexikálnej, morfologickej a čiastočne aj syntaktickej normy, ďalej úroveň poznatkov z jednotlivých jazykových rovín a pohotovosť pri práci s jazykovými príručkami, praktické využívanie získaných poznatkov o jazyku pri tvorbe vlastných textov a celková jazyková úroveň a kultivovanosť jazykového prejavu žiaka v jeho písomnej i ústnej podobe.
Pri žiakoch s poruchami písania (dysgrafia), čítania (dyslexia), výslovnosti (dyslália) a s telesným postihnutím sa dodržiava špecifický prístup pri zadávaní domácich úloh, pri písaní diktátov a slohových prác, pri hodnotení a klasifikácii.
Slovenský jazyk a literatúra
9. ročník 5 hodín týždenne
Tematický celok
Počet hodín
Téma
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Prierezové témy
Opakovanie učiva z 8. ročníka
5h
Zvuková stránka jazyka a pravopis
· Opakovanie a utvrdenie učiva z nižších ročníkov
· Pravopis a jeho zdôvodnenie
Žiak:
· Vie samostatne, formou tichého čítania skontrolovať svoj text i text iného žiaka s cieľom identifikovať jednotlivé chyby a následne ich opraviť, pričom pri oprave textu aplikuje nadobudnuté znalosti z pravopisu, lexikológie, morfológie, syntaxe a slohu
Osobnostný a sociálny rozvoj
Multikultúrna výchova
Náuka o slove
· Pojem obrazné pomenovanie
· Priame pomenovanie
· Nepriame pomenovanie
· Prirovnanie
· Metafora
· Metonymia
· Personifikácia
Žiak vie:
· Vie pomenovať skutočnosť priamo a nepriamo
· Vie aplikovať nadobudnuté vedomosti v práci s textom a to tak, že v texte vie vyhľadať jednotlivé typy nepriamych pomenovaní
· Vie vymenovať nepriame pomenovania,
· Vie určiť, prečo sa používajú, čo znamenajú a uviesť na ne príklady
· analyzovať lexikálnu stránku textu a vysvetliť štylistický význam a funkciu jazykových prostriedkov v texte.
Osobný a sociálny rozvoj
Tvaroslovie
· Opakovanie a utvrdenie učiva z nižších ročníkov
· Slovné druhy
· Podstatné mená:
· Zvieracie podstatné mená
· Neživotné podstatné mená zakončené na –r, -l
· Nesklonné podstatné mená
· Skloňovanie slova pani
· Prídavné mená:
· vzory matkin, otcov, páví
· delenie prídavných mien
· Slovesá:
· Slovesný vid
· Slovesný spôsob
· Činnostné a stavové slovesá
· Zvratné slovesá
· Zámená
· Druhy zámen
· Príslovky
· Druhy prísloviek
· Predložky
· Prvotné a druhotné
· Spojky
· Priraďovacie a podraďovacie
· Písanie čiarky
· Častice a citoslovcia
Žiak vie:
· Utvrdzuje a aktívne využíva doterajšie poznatky z nižších ročníkov
· Dokáže nájsť vo vete všetky slovné druhy a pomenovať ich
· pozná a vie reprodukovať vzory pomnožných podstatných mien
· vie určiť vzor zvieracieho a neživotného podstatného mena zakončeného na –r, -l
· vie skloňovať slovo pani
· pozná a vie použiť vzory prídavných mien
· ovláda pravopis vzorov matkin, otcov, páví
· vie, ako delíme prídavné mená a jednotlivé prídavné mená zaradiť k správnemu druhu
· vie určiť všetky gramatické kategórie slovesa + zvratnosť/nezvratnosť
· vie určiť správny druh predložky, príslovky, spojky
· dokáže správne uviesť čiarku
· vie vo vete nájsť všetky slovné druhy
Osobný a sociálny rozvoj
Regionálna výchova
Zvuková stránka jazyka
5
Intonačné prostriedky reči
· prízvuk
· dôraz
· prestávka
· melódia
· tempo reči
· sila hlasu
Žiak vie:
· zdôvodniť dôležitosť suprasegmentálnych javov
· vysvetliť jednotlivé prozodické vlastnosti reči
Hlásky
· delenie hlások
· samohlásky
· spoluhlásky
· dvojhlásky
· z hľadiska pravopisu
· tvrdé, mäkké a obojaké
· z hľadiska znelosti
· znelé a neznelé, zvučné
· spodobovanie
Žiak vie:
· vymenovať a memorovať slovenské hlásky
· dokáže vedomosti o nich využiť aj v praxi
· vie určiť kde nastáva znelostná asimilácia
· zdôvodniť prečo znelostná asimilácia nastáva
Osobný a sociálny rozvoj
Pravopis cudzích slov
· pravopis cudzích slov
Žiak vie:
· vysvetliť výslovnosť a pravopis slov cudzieho pôvodu
· dokáže nájsť v texte slová cudzieho pôvodu
Multikultúrna výchova
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Regionálna výchova
Interpunkčné znamienka
· bodka
· čiarka
· otáznik
· výkričník
· dvojbodka
· bodkočiarka
· pomlčka a spojovník
· úvodzovky
Žiak vie:
· z obsahovej stránky vety správne rozhodnúť, aké interpunkčné znamienko použije
· rozlíšiť graficky pomlčku a spojovník
· správne v texte použiť pomlčku a spojovník
· správne zapísať priamu reč
Osobný a sociálny rozvoj
Významová stránka jazyka
(Náuka o slove)
12h
Slovná zásoba
· pojem slovo, slovná zásoba
· delenie slovnej zásoby podľa:
· vecného významu
· synonymá
· homonymá
· antonymá
· jednovýznamové a viacyýznamové slová
· dobového výskytu
· archaizmy
· historizmy
· neologizmy
· zastarané slová
· citového zafarbenia
· neutrálne a citovozafarbené
· pôvodu
· domáce a cudzie
· štýlovej príslušnosti
· spisovnosti
· spisovné a nespisovné slová
· slovník
Žiak vie:
· vysvetlit pojem lexikológia
· vie správne zařadit slovo k správnemu druhu slovnej zásoby
· vie prakticky využiť slovenské jazykovedné slovníky
Osobný a sociálny rozvoj
Regionálna výchova
Enviromentálna výchova
Obohacovanie slovnej zásoby
· jednoslovné pomenovanie
· viacslovné pomenovanie:
· frazeologizmy:
· frazeologický slovník
· porekadlo
· príslovie
· pranostika
· okrídlené výrazy
· združené pomenovanie
· Pojem obrazné pomenovanie
· Priame pomenovanie
· Nepriame pomenovanie
· Prirovnanie
· Metafora
· Metonymia
· Personifikácia
Žiak:
· vie, že deje vôkol nás môžeme pomenovať jednoslovným, viacslovným alebo združeným pomenovaním
· vyhľadať, rozlíšiť, vysvetliť funkciu a určiť význam v texte: jednoslovné pomenovania, viacslovné pomenovania (združené pomenovania), frazeologizmy
· vie určiť rozdiel medzi frazeologickou jednotkou a združeným pomenovaním
· vie vysvetliť jednotlivé frazeologické jednotky
· vie vyhľadať frazeologické jednotky vo frazeologickom slovníku
· vie, že k jednotlivým frazeologickým jednotkám zaradzujeme porekadlá, príslovia, pranostiky, prirovnania a okrídlené výrazy
· vie vysvetliť jednotlivé frazeologické jednotky
· Vie pomenovať skutočnosť priamo a nepriamo
· Vie aplikovať nadobudnuté vedomosti v práci s textom a to tak, že v texte vie vyhľadať jednotlivé typy nepriamych pomenovaní
· Vie vymenovať nepriame pomenovania,
· Vie určiť, prečo sa používajú, čo znamenajú a uviesť na ne príklady
· analyzovať lexikálnu stránku textu a vysvetliť štylistický význam a funkciu jazykových prostriedkov v texte.
Regionálna výchova
Enviromentálna výchova
Osobný a sociálny rozvoj
Obohacovanie slovnej zásoby
· Bezpríponové odvodzovanie podstatných mien
· Tvorenie slov: SLOVOTVORNÉ POSTUPY
· Odvodzovaním:
· Slovotvorná predpona
· Slovotvorná prípona
· Slovotvorný základ
· Základové slovo
· Skladaním
· Skracovaním
· Skratka
· Značka
· Iniciálová skratka
· Skratkové slovo
Multikultúrna výchova
Osobný a sociálny rozvoj
Žiak:
· Vie využiť a aplikovať v problémových úlohách svoje vedomosti o prídavných menách
· Vie určiť správny vzor prídavného mena
· Ovláda pravopis prídavných mien
Osobný a sociálny rozvoj
Enviromentálna výchova
Prídavné mená
· Aktivizácia vedomostí z predošlých ročníkov
· Vzory prídavných mien
· Stupňovanie prídavných mien
· Pravopis prídavných mien
Žiak:
· Vie využiť a aplikovať v problémových úlohách svoje vedomosti o prídavných menách
· Vie určiť správny vzor prídavného mena
· Ovláda pravopis prídavných mien
Osobný a sociálny rozvoj
Zámená
· Aktivizácia vedomostí z predošlých ročníkov
· Delenie zámen:
· Osobné zámená
· Základné
· Privlastňovacie
· Zvratné zámená
· Základné
· Privlastňovacie
· Ukazovacie
· Opytovacie
· Vzťažné
· Vymedzovacie
· Neurčité
Žiak:
· Vie určiť gramatické kategórie slovies z textu ,
· oboznámiť sa s kategóriou slovesného rodu
· ovládať spôsoby tvorenia slovies v činnom i trpnom rode
· pozná jednotlivé neurčité tvary slovies
· vie určiť, podľa ktorého vzoru sa jednotlivé neurčité tvary skloňujú
· použiť zámeno v písomnej komunikácii
Osobný a sociálny rozvoj
Číslovky
· Aktivizácia vedomostí z predošlého ročníka
· Delenie čísloviek:
· Radové
· Vzor pekný, cudzí
· Určité a neurčité
· Základné
· Určité a neurčité
· Násobné
· Koľkokrát?
· Koľko ráz?
· Koľkonásobný?
· Druhové
· Určité a neurčité
· Skupinové
· Určité a neurčité
Žiak:
· ovládať pravopis a skloňovanie číslovek
· určiť rozdiel medzi radovými, základnými, násobnými, skupinovými a druhovými číslovkami
· vie určiť vzor a gramatické kategórie čísloviek
Osobný a sociálny rozvoj
Slovesá
· Aktivizácia vedomostí z predošlých ročníkov
· Gramatické kategórie slovies
· Osoba
· Číslo
· Čas
· Spôsob
· Vid
· Slovesný rod
· Neurčité slovesné tvary
· Neohybný neurčitý člen
· Neurčitok
· Prechodník
· Ohybný neurčitý člen
· Činné príčastie prítomné
· Trpné príčastie
· Slovesné podstatné meno
Žiak:
· Dokáže nájsť a pomenovať v texte predložky
· vie rozoznať prvotné a druhotné predložky
Osobný a sociálny rozvoj
Príslovky
· Aktivizácia vedomostí z predošlých ročníkov
· Delenie prísloviek:
· Miesta
· Času
· Spôsobu
· Príčiny
· Stupňovanie prísloviek
· Priame a nepriame
· Pravopis prísloviek
Žiak:
· Vie nájsť a pomenovať v texte príslovku
· Dokáže vytvoriť príslovku z príslušného slovného druhu
· Rozlíšiť a pomenovať jednotlivé typy prísloviek
· Zaradiť príslovku k správnemu druhu
· Vie správne stupňovať príslovky
· Ovláda pravopis prísloviek a dokáže ho zdôvodniť
· vie nájsť a pomenovať spojky v texte
· rozoznáva podraďovacie a priraďovacie spojky
· ovláda
Predložky
· Aktivizácia vedomostí z predošlých ročníkov
· Delenie predložiek:
· Prvotné
· Jednoduché
· Zložené
· Druhotné
· Z podstatných mien
· Z prísloviek
· Zo slovies
Žiak:
· vie pomenovať slovný druh predložky
· dokáže určiť druh jednotlivých prdložiek
· vie, čo je vokalizácia
Osobný a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Spojky
· Aktivizácia vedomoszí z predošlých očníkov
· Delenie spojok
· Priraďovacie
· Podraďovacie
· Pravidlá písania čiarky
Žiak:
· vie nájsť a pomenovať spojky v texte
· rozoznáva podraďovacie a priraďovacie spojky
· ovláda pravopis čiarky
· Vie definovať vetu
· Pozná jednotlivé typy viet podľa zámeru hovoriaceho
· Vie rozlíšiť jednoduchú vetu od súvetia
· Vie vysvetliť rozdiel medzi jednočlennou a dvojčlennou vetou
· Dokáže definovať holú a rozvitú vetu
Osobný a sociálny rozvoj
Častice a citoslovcia
· Aktivizácia vedomostí z predošlých ročníkov
· Pravopis citosloviec
· Písanie čiarky pri časticiach
Žiak:
· vie pomenovať slovný druh citoslovcia
· dokáže nájsť v texte citoslovcia
· ovláda pravopis citosloviec
Regionálna výchova
Osobný a sociálny rozvoj
Skladba
24h
Veta
· Aktivizácia vedomostí o vete
· Delenie viet:
· Podľa zloženia
· Jednoduchá veta
· Súvetie
· Podľa členitosti
· Jednočlenné
· Dvojčlenné
· Podľa rozvitia
· Holá
· Rozvitá
· určiť vo vete hlavné/základné a vedľajšie vetné členy a chápať využitie jednočlennej a dvojčlennej vety v umeleckom i vecnom texte
· v jednoduchých holých a rozvitých vetách správne používať základné/hlavné a vedľajšie vetné členy, určiť ich a zdôvodniť ich významovú a gramatickú funkciu
· ovládať pojem vedľajší vetný člen a vedieť vymenovať vedľajšie vetné členy
· poznať vzťah medzi hlavným a vedľajším vetným členom v prepojení s využitím určovacieho skladu
· identifikovať vo vete predmet, určiť, ku ktorému hlavnému vetnému členu sa viaže a ako býva vyjadrený
· identifikovať vo vete prívlastok, určiť, ku ktorému hlavnému vetnému členu sa viaže a ako býva vyjadrený
· aplikovať poznatky o kategórii zhody aj medzi podmetom a prívlastkom
· vedieť rozlíšiť zhodný a nezhodný prívlastok
· identifikovať vo vete príslovkové určenie, určiť, ku ktorému hlavnému vetnému členu sa viaže a ako býva vyjadrené
· poznať príslovkové určenie: miesta, času, spôsobu a príčiny a dokázať tvoriť vety s jednotlivými druhmi príslovkového určenia
Osobný a sociálny rozvoj
Jednoduchá veta a súvetie
· Sklady
· Prisudzovací
· Určovací
· Priraďovací
· Hlavné vetné členy
· Podmet
· Vyjadrený
· Nevyjadrený
· Prísudok
· Slovesný
· Neslovesný
· Vedľajšie vetné členy
· Predmet
· Priamy
· Nepriamy
· Príslovkové určenie
· Miesta
· Času
· Príčiny
· Spôsobu
· Prívlastok
· Zhodný
· Nezhodný
· Prístavok
· Jednoduchý
· Rozvitý
· Viacnásobný
· pojem súvetie
· delenie súvetí:
· priraďovacie
podraďovacie
· poznať rozdiel medzi jednoduchou vetou a súvetím
· v texte identifikovať jednoduché súvetia a chápať ich využitie v umeleckom i vecnom texte
· tvoriť jednoduché súvetia s rôznou modalitou, dodržiavť správny slovosled a správne používať interpunkčné znamienka
· vedieť určiť vzťah medzi vetami v súvetí
· určiť druh súvetia – priraďovacie, podraďovacie
Tematický celok
Počet hodín
Téma
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Prierezové témy
Sloh
33
Jazykový štýl
· členenie jazykových štýlov
· hovorový
· umelecký
· administratívny
· publicistický
· náučný
· rečnícky
Žiak:
· vie vysvetliť pojem jazykový štýl
· vie vymenovať všetky jazykové štýly
· vie zaradiť prihlášku k správnemu jazykovému štýlu
·
Osobnostý a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti
Dovoľte, aby som vás privítal
· Rečnícky štýl
· Prívet
· Slávnostný prejav
· Prejav na konferencii
· rétorika
Žiak:
· Vie definovať rečnícky štýl
· Dokáže samostatne pomenovať text rečníckeho štýlu a nájsť v ňom jednotlivé jeho znaky
· Pozná útvary rečníckeho štýlu
· Vie vysvetliť pojem rétorika
· Dokáže napísať a predniesť rečnícky príspevok
Mediálna výchova
Osobnostý a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti
· Slohový postup
· Opisný
· Informačný
· Rozprávací
· Výkladový
·
Žiak:
· Rozumie prepojeniu pojmov štýl a postup
Osobnostý a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Priateľstvo s knihou
· Informačný slohový postup
· Oznámenie
· Správa
· Pozvánka
· Inzerát
Žiak
· žiak vie , že informačný slohový postup sa používa v jazykových prejavoch, ktorých cieľom je informovať, poskytovať objektívne, vecné údaje.
· Žiak pozná slohové útvary informačného slohového postupu a dokáže ich prakticky využiť
Osobnostý a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Čo je životné prostredie?
· Výkladový slohový postup
· Populárny a vedecký výklad
· Prednáška
· Článok
· Úvaha
Žiak:
· Pozná znaky výkladového slohového postupu
· Vie rozlíšiť populárny a vedecký výklad
· Dokáže vysvetliť rozdiel medzi prednáškou a článkom
· Vie predniesť príhovor s využitím:
· modulácie hlasu
· Mimiky
· Gestikulácie
· očného kontaktu
· vzdialenosti od poslucháčov
· Vie charakterizovať a napísať uvítací a záverečný príhovor
· Vie, že štylistický útvar, v ktorom sa autor zamýšľa nad mravnými, spoločenskými, vedeckými alebo umeleckými problémami sa nazýva úvaha
· Vie vytvoriť úvahu na presne uvedenú tému
Osobnostý a sociálny rozvoj
Mediálny výchova
Slová...čo všetko sa v nich schová?
· Umelecký štýl
Žiak:
· Vie, aké jazykové prostriedky sa využívajú pri umeleckom štýle
Sláčikové nástroje
· Náučný štýl a odborný opis
Žiak:
· Vie definovať náučný štýl a odborný opis
Osobnostý a sociálny rozvoj
Multikultúrna výchova
Medzinárodný rok zemiaka
· Opisný slohový postup
Žiak:
· Pozná jednotlivé slohové útvary opisu
Osobnostý a sociálny rozvoj
Tvorba projektov a prezentačné zručnosti
Tlačenica v svete tlačív
· Administratívny štýl
· Žiadosť
· Úradný list a životopis
· Peňažný poukaz
· Štruktúrovaný životopis
Žiak:
· Vie, prakticky využiť znalosti o administratívnom štýle
· Vie vypísať šekovú poukážku, podací list, žiadosť, životopis...
Osobnostný a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti
Mediálny výchova
Multikultúrna výchova
Sedem miliárd činov
· Publicistický štýl
Žiak:
· Vie definovať publicistický štýl a pozná jeho jednotlivé útvary
· Dokáže v konkrétnych ukážkach nájsť základné znaky tohto štýlu
Osobnostný a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Ústa sa u nezatvárajú
· Hovorový štýl
Žiak:
· Pozná základné znaky hovorového štýlu
Osobnostný a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti
Mediálny výchova
Multikultúrna výchova
Dejiny jazyka
· Dejiny jazyka
· Slovenčina ako národný jazyk
· Spisovný jazyk
Žiak:
· Pozná historické pozadie vzniku spisovného slovenského jazyka
· Vie začeniť slovenčinu do systému slovanských jazykov
· Pozná slovenské dialekty
Osobný a sociálny rozvoj
Multikultúrna výchova
Regionálna výchova
Tematický celok
Počet hodín
Téma
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Prierezové témy
Poézia
25
Umelecké prostriedky
· Umelecké prostriedky:
· Verš
· Strofa
· rytmus
· Metafora
· Metonymia
· Personifikácia
· Prirovnanie
· Zdrobnenina
· Epiteton
· Rým
· Anafora
· Epifora
· Epanastrofa
· Oxymoron
· Polysyndeton
· Synekdocha...
Žiak:
· Vie definovať a diferencovať jednotlivé umelecké prostriedky
· Dokáže ich vyhľadať v texte
· Dokáže urobiť povrchovú aj hĺbkovú interpretáciu textu
Osobnostný a sociálny rozvoj
Poézia
Lyrická a epická poézia
Rozdiely medzi lyrickou a epickou poéziou. Interpretácia, kompozícia literárneho diela, dialóg
Vysvetliť pojem umeleckej viazanej reči - poézie. Definovať žánre patriace k poézii. Definovať pojmy – lyrická a epická poézia
K. Peteraj – Keď voda ľúbi
Vyjadriť svoje pocity z literárneho textu. Nájsť a pomenovať v texte umelecké jazykové prostriedky
Aplikácia literárnovedných vedomostí na literárne texty s analogickou štruktúrou
OSR – sebaprezentácia
Štúrovskí básnici
Vyjadriť svoje pocity z literárneho textu. Nájsť a pomenovať v texte umelecké jazykové prostriedky
Osobnostný a sociálny rozvoj
S. Chalupka – Kráľohoľská
Štúrovskí básnici. Poznať znaky ľudovej slovesnosti, romantizmu
Enviromentálna výchova
J. Kráľ – Duma bratislavská
Znaky lyrickej poézie, vysvetliť podobnosť s ľudovou slovenskosťou
Osobnostný a sociálny rozvoj
Enviromentálny výchova
A. Sládkovič – Nehaňte ľud môj
Správnym literárnym pojmom označiť jednotlivé umelecké jazykové prostriedky
Enviromentálna výchova
Spoločenská lyrika
Nájsť v texte básnickú otázku, vedieť vyjadriť svoj názor na prečítaný text, vysvetliť pojem – spoločenská lyrika
Osobnostný a sociálny rozvoj
Enviromentálna výchova
J. Kráľ - Orol
Osobnostný a sociálny rozvoj
PROJEKT
Vysvetliť pojem reflexívna lyrika
Enviromentálna výchova
Opakovanie
Prezentovať samostatnou prácou získané poznatky
Osobnostný a sociálny rozvoj
A. Mickiewicz – Óda na mladosť
Enviromentálna výchova
F. Schiller – Na radosť
Porovnať dielo A. Sládkoviča a A. Mickiewicza, správne pomenovať jazykové prostriedky v basin
Osobnostný a sociálny rozvoj
J. Hollý – Na Umku
Vedieť vyjadriť svoj názor na prečítaný text, aplikovať literárnovedné vedomosti na text. Vysvetliť pojem - óda
Tvorba projektov a prezentačné schopnosti
J. Botto – K mladosti
Mediálna výchova
Multikultúrna výchova
Lyrická a lyrickoepická báseň
Porovnať básne S. Chalupku, J. Bottu a A. Sládkoviča, nájsť to, čo ich spája i to, čo ich rozdeľuje
Osobnostný a sociálny rozvoj
P.O. Hviezdoslav – Krvavé sonety
Vysvetliť rozdiely medzi lyrickou a lyrickoepickou básňou
Enviromentálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
I. Krasko – Otcova roľa
Vysvetliť formu sonetu, presah a obkročný rým
Mediálny výchova
Aforizmus
Vysvetliť základné symboly, ktoré sa používajú v básňach i živote
Multikultúrna výchova
R. Dilong – Staroba radí
Poznať silu aforizmu, vedieť aplikovať na školu. Ukážky aforizmov známych spisovateľov
Osobnostný a sociálny rozvoj
T. Corbière – Epitaf
Vysvetliť satiru, epigram, pokúsiť sa vytvoriť vlastný epigram
Multikultúrna výchova
Opakovanie
Vysvetliť pojem epitaf
Enviromentálna výchova
Próza
30
P.O. Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský
Upevnenie učiva
Enviromentálna výchova
Dramatizácia diela Ežo Vlkolinský
Ukázať v texte znaky románu vo veršoch, vysvetliť pojem epos
Enviromentálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Ch. Jacq – Ramzes syn svetla
Dramatizovať ukážku
Osobnostný a sociálny rozvoj
H. Stol – Priamov poklad
Odlíšiť skutočnosť