ŠtÝl domu a bytu 2/2014

ap

rl

/m

j

20

14

STAVBA DOMU

INTERVIEW

aprl/mj

2014 1,33 / ronk XVIII.

www.styldomuabytu.sk

Ingrid Konrad

Fasdy, zateplenie, izolcie

Okn, okenn systmy

Zdroje tepla, vykurovanie

MODERN INTERIR

Trendy a inpircie

Kuchya, jedle

Podlahy, dvere

RELAX

Vo vre zdravia a krsy

PrlohaVIZITKRFIRIEM

NOV KOLEKCIA KOVANCH POSTEL

35(72(1$3(91267,=/(

ZZZNRYDQ\QDE\WRNVN

5XQHNRYDQpSRVWHOH]SURGXNFLH,521$57QDMYlLHKRYUREFXY5

Jozef Tun Designers / Ronavsk 1, Bratislava (Centrum R1) / +421 903 214 645tucnydesign.com

INTERIOR DESIGN

PRODUCT DESIGN

GRAPHIC DESIGN

Magazine - Style_Magazine 210x297 mm (H/W) 10/14/13 4:08 PM Page 1

Trendy, inpircie, trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Revolcia vdizajnrskom jazyku keramiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .58Skryt zrubne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60Sasn trendy kovan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .62

Kuchya, jedleZlate si interir ahko aefektne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .64Riad je grunt. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .66Luxusn varn centrum uvs doma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .68Tak je gurmnska kva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .70Trendy vo svete digestorov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72Podlahy, podlahov systmyPodlahy inpirovan prrodou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78Schodisko nem by barirou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .82

interir a modern bvanie

Vo vre zdravia akrsy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106Terasov obklady so vzhadom dreva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 110Zimn zhrady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112Interview - Ingrid Konrad, hlavn architektka mesta Bratislavy . . . . . . . . . . . . . . 116

relax, exterir, tlrelax, exterir, tl

interir a modern bvanie

IMPRESUM

RONK 18.

aprl/mj 2014 Stavba domu

Vydavate

Nrodn 18, 010 01 ilinaRiadite projektu

e-mail: [email protected]


PhDr. Doc. Ing. Pavol Barnay

Na sle spolupracovali M

Jazykov korektraBc. Daniela Urcov

Reklama ainzerciaKONTAKT/JUVEN, s. r. o.~

tel.:fax: 041/562 38 51e-mail: [email protected]

Vedci inzercie: 0918/822 830Bratislava: 0902/818 088

Nitra: 0907/818 078ilina: 0907/877 828

Sadzba, retu, scan

Brick 103, 010 01 ilinatel.: 041/723 44 37, fax: 041/700 15 23


TlaGEORG

Bajzova 11, 010 01 ilina

RozirujeMediaprint Kapa, erpacie stanice PHM

a loklni distribtori

Adresa pre zasielanie korepondencieezKONTAKT/JUVEN, s. r. o.

Nrodn 18, 010 01 ilinaIO: 31635 504

. 2/2014, vychdza 6 ronewww.kj.sk

ISSN 1339-4150

Registran slo EV 3341/09Jednotliv lnky vyjadruj nzory autorov anemusia

by vdy toton so stanoviskom vydavatestva aredakcie. Redakcia nezodpoved zaobsah inzercie.

Ne vy ia da n rukopisy aobrazov materil nevraciame. Ko prova nie, znovupublikovanie alebo rozirovanie ktorejkovek as ti asopisu sa povouje v hrad ne

spsomnm shlasom vydavatea.

foto na oblke: Twin

tm

aap

rl/m

j 2

014

Stavba domu od A po Z

obsah

Vizitkov prloha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120

PEMAT SLOVAKIA, s. r. o.

Sedmikrskova 2353/30 Hlohovsk cesta 415, Nemice 955 01 Topoany Tel.: 038/532 21 03 Fax: 038/532 21 05 0918/941 882, 0918/668 932 [email protected] Internet: www.pematbrany.sk

Ochrana stavby, sancie, ekolgiaOchrana stavby pred bleskom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .50Sanan prce po poiaroch avytopeniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51Opravy prasknutch stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

Vykurovanie domu a bytuRodinnm domom pristan kondenzan kotly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .86Pokrokov vykurovanie na kandinvsky spsob . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90Kotol, ktor vm rozumie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .92Nov kotle na vetrhu Coneco . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .94Revolun rieenie krbov kachle svmennkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .96Zdrav zdroj tepla akumulan mastencov pec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .98Krenie vdizajne slav panely. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .100Vodkov kotol snulovmi emisiami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102Zloen komny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103

Trendy, inpircie, trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10Stavebn materily, systmy, technolgie

Inteligentne rieen zklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12Vstavbe rodinnch domov krauje tehla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14Gabinov kontrukcie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Morocco Mall nov kreatvne rieenia vAfrike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24

Zateplenie, izolcie, izolan systmyExpandovan polystyrn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .28Strechou unik a polovica tepla fkan izolcia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .30Striekan penov izolcia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32Celulzov tepeln izolcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34Pasvny dom za pouitia drevovlknitch izolci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35Ochrana pred povodami prostrednctvom zelench striech . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

Okn, okenn systmy, brnyOkno praktick a architektonick prvok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .38Dizajnov tienenie je mdna zleitos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .44Ako na trpenie soknami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .46Ako si vybra garov brnu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .48

Bohemian crystal chandeliers of European quality

Exclusive

ELITE BOHEMIA513 01 SEMILYCZECH REPUBLIC

Tel./fax: +420 481 622 632Tel./fax: +420 481 622 566www.elitebohemia.cze-mail: [email protected]

INTERIROV DVERE 2

2e domov a bytov

zdravotnctvo

kancelria, obchodn zariadenia,

predajne

hotely, penziny, kaviarne, bary

individulny prstup

dizajnov rieenia

3D grafick nvrh

zameranie

vypracovanie cenovej ponuky

doprava, mont

s.r.o.Skladov 7, Prievidza

Mobil: 0905 551 243, 0907 984 691E-mail: [email protected]

www.casal-sk.sk

Woodstock_Ocean_Drive_227x297mm.indd 1 27.9.2013 12:20:23

stavba domu od A po Z

Slnko hreje, jar farb mest a prrodua niekedy u v dadi zahrm aj hrom,

to vetko s presvediv signly pre tch,ktorch cieom je zaa stava svoj vlastn dom.

stavba domu od A po Ztrendy, inpircie, trh

10 t l d o m u a b y t u

Je len mlo stavebnch materilov, ktor asom zskavaj na hodnote prve tak ako tradin plen tehla. Jedinen vlastnosti astroiami preveren

kvalita znej robia doslova nadasov materil.

Ke sa povie dom, vina ud si inapriek ultramodernej dobe pravdepodobne predstav klasick stavbu ztehl neza-menitenej terakotovej farby. Nie je to nhoda, rovnako ako to, e u mal deti mauj vklke domek sdymiacim komnom artajcimi sa tehlikami. udia sa jednoducho ovea radej aastejie stotonia spredstavou bezpenho domova, ktor pre nich predstavuje materil lahodiaci oku asrokmi prevere-nou kvalitou.

Kvrobcom poctivch tehl sa vsasnosti rad spolonos Leier Baustoffe. Sortiment tehl LEIERTHERM plne zodpoved dnenm nronm poiadavkm na kvalitn, ekologicky nez-vadn, energeticky sporn arecyklovaten stavebn mate-ril. Tehlov tvarovky s vysokopresn, o dva prleitos murova na tenk lon kru bez potreby vkovej korekcie tehl vrade. To vpodstatnej miere urchuje priebeh prc. Sortiment zaha vetky ben tehlov formty pre obvodov steny, pre vntorn nosn kontrukcie aj priekov tvarovky. Doplnkovm sortimentom s keramick predpt preklady, vyrban vrozpt 50 350 mm.

Mgr. Martina Rychetsk

Petronela Sadloov

Posuvn dvere maj vinteriri svoje nezameniten aro. o vtedy, ke technick dispozcia neumouje vykonva stavebn pravy potrebn pre zabudovanie stavebnho puzdra pre zasvanie dver do steny? Rieenie je

jednoduch - ke to nejde do steny, tak to skste po stene!

O TO SKSI PO STENE ? Posuvn systmy maj obrovsk potencil ponkaj

toti nesporn vhody, ktor klasick oton dvere ponk-nu nemu, ato jednoznan sporu miesta. Ak tite po posuvnom systme anechce sa vm ni zloito bra ananovo stava, tak si vyberte posuvn dvere po stene. Pripravili sme ucelen ponuku posuvnch systmov po stene, ktor sa sklad zo tyroch variantov TRIX ZERO, TRIX ONE, TRIX HEAVY aROLLO. Ich najvou vhodou je fakt, e s pripraven riei akkovek situciu vinte-riri. Teda da posuvn dvere do priechodu bez oblokovej zrubne alebo spvodnou oblokou. Vrovnakom dizajne hornej lity mete ma zavesen ako dvere dreven, ale aj tenie celosklenen. Predtm tieto rzne monosti vya-dovali rozdielne rieenia, ktor nie vdy vzhadovo zod-povedali, predstavuje novinku vportfliu firmy pn Petr Paksi, vkonn riadite spolonosti J.A.P. Slovakia.

Stlica vstavebnctve



Kotol ecoTEC exclusiv vo vkonovom rade 14, 20 a 27kW je najvyou triedou zvesnch

kondenzanch kotlov znaky Vaillant.

Rekontruujete a nechcete okn, ktor s iba biele? Vad vm, e m vae okno biele prky a je vo farebnom preveden iba z vonkajej a vntornej strany?

OKNOPLAST je o krok alej a ako prv vrobca okien vytvoril systm Colorfull. asy, ke boli plastov okn iba v bielej farbe, s tak dvno pre. V sasnosti

s trendom okn v ubovonch farbch.

irok rozptie modulcie vkonu od 17 do 100 % (min. vkon u od2,4kW) umouje kotlu priebene prispsobova svoj vkon skutonej potrebe tepla. Zvesn kondenzan kotol ecoTEC exclusiv pozostva z vysoko kvalitnch komponentov, ako s nerezov vmennk, certifikovan komponenty pre odvod spaln i nov vysoko inn erpadlo. Patr k inteli-gentnm kotlom, ktor si doke sm nastavi vstupn parametre, zabezpe-ova neustlu kontrolu a optimalizciu

prevdzky a sasne diagnostikova vzniknut problmy. Kotol disponu-jeme funkciami, ktor ho preduruj k intalcii domench bytovch pries-torov, klasickch rodinnch domov, ale rovnako aj dotch nzkoenergetickch a pasvnych. Kotol ecoTEC exclusiv mono pripojenm vhodnho zsob-nka pouva aj k prprave teplej vody. V prpade menieho bytu mono kotol skombinova so 75l zvesnm zsob-nkom, ktor sa d variabilne namon-tova vpravo alebo vavo od kotla, prpadne ho mono intalova aj priamo pod neho. Pre domcnosti s vymi nrokmi na tepl vodu je vhodn kom-bincia kotla so stacionrnym zsobn-kom s objemom 120 alebo 150 litrov.

Silvia Bovsk

Inteligentn kondenzan kotly

Celofarebn plastov okn na slovenskom trhu

nielen na kvalitu, ale aj na estetick strnku svojich vrobkov. Systm Colorfull je vsledkom naej starost-livosti o detail. Pri jeho spracovan chceme zkaznkom ponknu plastov okn, ktor aj po otvoren vyzeraj elegantne a zdrazuj tl interiru, uviedol Peter Grock, obchodn mana-r spolonosti Oknoplast.

Spolonos prv krt predstavila tto novinku na vetrhu Made Expo vMilne. Systm Colorfull bol ocenen ako Najlep vrobok vetrhu uzn-

vanm talianskym portlom pre sta-vebnctvo Edilportale. Okn upraven v tomto systme sa dodvaj v pestrej palete farieb so vzhadom dreva, vr-tane vnimonej farby zlat dub, ktor je novinkou v ponuke firmy.

Martina Kovalkov

Donedvna bolo tandardom, e plastov okn boli farebnou fliou prekrvan iba z vntornej a vonkajej asti profilov. Vaka systmu Colorfull plastov okn zskavaj doposia nev-dan vzhad a cel plocha profilu m jednotn farbu a truktru. Znamen to, e okrem viditench plch, je flia umiestnen aj v drkach profi-lovteda na miestach, ktorch si vim-nete a po otvoren krdla.

Sme spolonos, ktor psob v seg-mente Premium a kladie vek draz www.oknoplast.sk

www.vaillant.sk



Predstavte si zkladov dosku, ktor spa tieto poiadavky: zabrni tvoreniu tepelnch mostov

atm tvoreniu plesn i vlhnutiu vstench

zabezpe aby teplo ostalo vstavbe aneunikalo cez zkladov psy

znemon prstup pdnej vlhkosti, aby sa kvaej stavbe dostala

teplo zo slnench lov dotkaj-cich sa podlahy vm akumuluje audr-uje vinteriri

vprpade drevostavby vm vletnch mesiacoch pomha pri prehrievan

je odoln voi toxickmu plynu radnu, ktor vprpade prenikaniu dostavby me spsobi zdravotn problmy

doke dobre prenies akkovek zaaenie stavby do pdy

vaka nej pri vrchnej stavbe odpadne niekoko procesov atak vm etr asainvestcie

je ohadupln kprrodeTo vetko je mon so systmom

zakladania na sklopenovom granu-lteTechnopor.

Takto zklady nerobia len sta-biln apevn podklad pre stavbu, ale maj vsebe ukryt schopnos stavbu vborne izolova od chladu, vlhkosti

aradnu. Preto meme hovori otechnologicky najefektvnejom spsobe zaloenia stavby avraznom urchlen vstavby.

Vaka tomuto spsobu zaloenia stavby vm na vrchnej stavbe odpadne

niekoko etp, o vm uetr financie aas. Tento spsob je vhodn pre zalo-enie akejkovek stavby na akchkovek miestach avakomkovek terne.

ECO ZKLADYInteligentne rieen zklady pre vau stavbu

1.) Pda 2.) Geotextlia 3.) Technopor sklopenov granult 4.) Dren

5.)Betnovzkladov doska 6.) Izolcia sokla 7.) Stena 8.) Vonkajia izolcia steny

9.)Kroajov izolcia 10. ) Podlahov systm

SLOVEN

SK

VHRAD

NDOVO

ZCA

PRE



Penov sklo TECHNOPORSpoahliv a ekologick tepelnoizolan

stavebn materil odvetrvajci zemsk radn

Sklopenov granult TECHNOpor je vysoko tepelne izolan, za pohl-cujci trk vyroben zo starho recyk-lovanho skla. Ide otepelnoizolan stavebn prvok najastejie aplikovan pod zkladov dosky. Spja vek mnostvo pozitvnych stavebnch vlast-nost, ktorch kombinciou sa neme pochvli ani jedna dosia znma stavebnoizolan hmota. Sklopenov granult TECHNOpor spja fyziklne vlastnosti skla avzduchu. Patr knaj-ekologickejm izolanm hmotm aelektrick prd na vrobu pochdza zvodnch elektrrn. Vyrba sa poda noriem ISO 9001 a14001.-- Je to vysoko zaaiten sta-vebn materil, ktor me by inne pouit aj vrmci akho pozemnho stavitestva napr. vrmci viacpodla-nch obytnch apriemyselnch budov. Je vemi inne pouiten na sanan prce arekontrukcie podlh vstarch

domoch achalupch. Naodvetranie avysuovanie starch sakrlnych stavieb apamiatkovch priestorov. Vhodn je tie pri stavbch portovch objektov, na ploch strechy anesmieme zabudn ani na stavby ciest.

Penov sklo je stavebn hmota: vysoko tepelnoizolan (hodnota

Lambda vo vone sypanom stave je 0,06 avzhutnenom 0,09)

, ktor je mon zabu-dova priamo bez dodatonch zate-povacch systmov

aztohoto dvodu je mon ju priamo zabudovva napohlcovanie zae 50 t/m2

(pribline 170 kg/m3) m odahuje zkladov pdu (pri mok-rch pdach zlepuje vztlak)

(neviae iadnu vodu aizoluje aj za vlhka aj za sucha)

vone sypan aj zhutnen poskytu-jcu idelny nsypov zklad pre dren

vtriede A1 (vprpade poiaru neuvouje iadne kodliv plyny ani pary)

ako ekologick vrobok zo starho skla anorganic-kho pvodu

odoln voi kyselinm, zsadm, plesniam, baktrim, roztoom, chro-bkom aj hlodavcom

trvalo (poas svojej ivotnosti je to stavebn hmota neprchav, ktor nestrca vy-ie spomnan vlastnosti)

vporovnan skonkurennmi mate-rilmi dosahuje vrazne nosnos, ie doke spoahlivejie prenies za am tie lepie tepel-noizolan vlastnosti, ktorej

domovskm mestom je Krems an der Donau vRaksku, si dala za cie ohlsi vaka tomuto vynikajcemu vrobku plne nov epochu voblasti izolanch hmt. --

stavba domu od A po Zstavebn materily a systmy


Boli obdobia vo vvoji slovenskho stavebnctva, kedy tehla ako tradin prrodn materil vstpila do zadia. Vytlali ju in stavebn materily,

hlavne pre ich viu cenov dostupnos, ale aj pre rchlos stavby. Probetn, panely rznych druhov akvalt poda pouitho materilu iba na ist as

prevldli na trhu avsamotnej vstavbe hlavne bytovch, ale aj rodinnch domov. Vsasnosti je klasick tehla op vyhadvanm stavebnm

materilom adominuje najm pri vstavbe domov pre rodinn bvanie.

Jej prednosou je zdravos mate-rilu, ateda jeho ekologickos, ener-getickos sprihliadnutm na izolan tepeln vlastnosti tehly au aj cenov dostupnos. Tehla, ako najstarie umel stavivo, sprevdza loveka po tisce rokov. Poslednm stupom vo vvoji tehliarskych vrobkov je tehlov sys-tm, ktorho charakteristickmi vlast-nosami s technick atechnologick parametre, ktor sasne spaj aj protichodn poiadavky na stavebn dielo (tepeln odpor, pevnos, zdrav mikroklma, akumulcia tepla, zvukov nepriezvunos, difzia vodnch pr,

poiarna odolnos apod., at.). Kee ide oisto prrodn materil, ktor vznik zo zkladnch prrodnch ivlov zeme, vody, vzduchu aoha (prda-vok drvench piln len rdzu prirodze-nos dopa), je tehla vskutku ekolo-gickm materilom, ktor vna do domu, obdobne ako dreven stavebn materil, prchu prrody spozitvnymi dopadmi na zdravos bvania. Kee je tehla stle aoraz viac vyhadvan stavebn materil, vsasnosti aj sprchuou atraktivity pre jej prrodn vlastnosti, je vhodn as odasu pripo-men, ak nov druhy sa objavuj na trhu, ak nov kvalitatvne vlastnosti zskava inovovanou vrobou aak s sasn trendy vo vrobe tehly avjej uplatnen vstavebnej praxi, hlavne pri vstavbe domov na bvanie. Cenn apozoruhodn informcie nm vnaz-naenom kontexte poskytli osloven anajpovolanej odbornci tohto tech-nickho zamerania:

Ing. Gabriel Szllsi, vvojr, stavebn poradca

Tma, ktorej mienim venova pozor-nos, urite zaujme navrhovateov, zho-toviteov ako aj samotnch stavebnkov. Investor, ak chce by so svojm budcim bvanm spokojn, mal by vemi aktvne spolupracova snvrhrom, zhotovite-om-dodvateom stavby. Aby mohol inne a efektvne spolupracova, mus ma aj nejak vedomosti ostavbe rodinnho domu apouit vhodnch stavebnch materilov na jeho zhoto-venie. Vetkm zainteresovanm dvam preto dopozornosti niekoko mojich odporan natmusuternne murivo zplenej tehly.

Obvodov steny suternu nech s u zakhokovek materilu, pokia ide oich namhanie, podstatne sa lia od nadzemnch obvodovch stien. Odlinos spova najm vhorizontl-

nom zaaen zemnm tlakom avpso-ben vlhkosti, vody. Rznorodos vyuitia pivninch priestorov pred-stavuje aj zven nroky na kvalitu prostredia. Vhodnm materilom na splnenie tchto poiadaviek je tehla. Pivnin steny ztepelnoizolanch tehl nepotrebuj prdavn tepeln izolciu areguluj vlhkos vzduchu, m vytvraj prjemn vntorn klmu. Okrem tchto vlastnost je tehlov murivo nosn, tvarovo arozmerovo stle aahko spracovaten.

Zkladnm predpokladom spoahli-vosti suternnych stien asuternnych priestorov je, aby murivo zostalo such, respektve, aby malo svoju ustlen vlhkos dan materilom muriva. Hodnoty ustlenej vlhkosti tehlovho muriva by sa mali pohybova vrozpt 0,5 a 1,7 % hmotnosti muriva. Preto mus by sasou kadho sute-rnneho muriva sprvne navrhnut azhotoven izolcia proti vode, ktor bezprostredne chrni obvodov steny suternu azkladov dosku pred pso-benm vody avlhkosti. Na suternne murivo me psobi voda ako: zemn vlhkos, gravitan voda (zo vsakujcich zr-

ok), tlakov voda (hladina spodnej vody

je vyia ako zkladov kra).

Voba hydroizolcie sa mus prisp-sobi konkrtnym podmienkam. Ak sa vpriebehu roka predpoklad hladina podzemnej vody zven na rove zkladovej kry, hydroizolcia sa mus navrhn tak, aby odolala tlaku vody. Vzsade plat, e m s hydrogeolo-gick pomery vpodla zloitejie, tm s aj nroky na hydroizolciu vyie ajej realizcia je zloitejia anklad-nejia.

Vsasnosti je dostupnch viacero monch systmov izolcie zkladov

Pri vstavbe rodinnch domov krauje tehla



asuternneho muriva proti vode. Vina znich je vak nchyln na mechanick pokodenie. Kpokodeniu mono djs vdsledku nesprvneho nvrhu alebo nesprvnej realizcie, ato bu poas samotnej realizcie, alebo a po uritom ase. Preto treba venova zven pozornos ochrane hydroizolcie proti mechanickmu pokodeniu. Hydroizolciu me poko-di aj samotn nekvalitn podklad, t.j. samotn stena, na ktorej s napr. ostr hrany alebo vstupky, priehlbiny apod. Niekedy sa medzi vrstvu izolcie

vklad ete tretia, separan alebo klzk vrstva, ktor m za lohu zven ochranu hydroizolcie vprpade mo-nch pohybov pri sadan stavby.

Vhodou tehlovho muriva je, e ani vprpade zaplavenia pivninch priesto-rov vodou sa nezniuje pevnos tehl. Tehly s tvarovo arozmerovo stle azskanej vlhkosti sa po odstrnen vody pomerne rchlo zbavia.

Pivnin steny ztepelnoizolanch tehl nepotrebuj prdavn tepeln izolciu areguluj vlhkos vzduchu, m vytvraj prjemn vntorn klmu.

Okrem tchto vlastnost je tehlov murivo nosn, tvarovo arozmerovo stle aahko spracovaten.

Ing. Ivan Vozrik, stavebn poradca, odborn publicista

Rozhodnutie, zakho materilu zhotovi hrub stavbu, nie je vbec jednoduch. Vkadom prpade mus s otrvcny materil, spajci sasne viacer poiadavky azrove mus s tie omateril cenovo nosn. Cenov vhodnos hrubej stavby ztehl je nesporn anesporn s aj zkladn poiadavky na odolnos, ktor tehla spa. Dobre je preto vedie, oak poiadavky ide. Materil, zktorho je hrub stavba zhotoven, mus ma poadovan: mechanick vlastnosti najm pokia

ide oodolnos, stabilitu aivotnos, mus by zabezpeen bezpenos pri

uvan, ochrana zdravia aivotnho

prostredia, spora energie atepeln ochrana, poiarna bezpenos, ochrana proti hluku, avneposlednom rade pomer

finannch nkladov voi oakvanmu vsledku.asto vak dochdza kmylnm

nzorom na vku nkladov na hrub stavbu astm svisiacu nevhodn



snahu ospory. Preto je dobre vedie, e nklady na samotn murovac mate-ril vrtane ceny predstavuj len pri-bline 8 a 10 % zcelkovch nkladov stavby. Nosn asti stavby poas jej ivotnosti s nevymeniten aostvaj jej trvalou sasou. Samoeln et-renie na tomto mieste nie je na mieste aasto sa prejav vznen itkovosti stavby. Nprava je asto nemon afinanne nronejia ako tzv. poia-ton spora.

Keramick murovacie materily pre-li vekm kvalitatvnym vvojom: od neplench tehl malch formtov a poterajie vekoformtov dierovan tehly, ktor spaj prsne poiadavky sasnch technickch noriem (nos-nos, tepeln izolcia, ekologickos, ivotnos, at.). Spojenie technickch parametrov, ivotnosti aceny teh-lovho muriva je predpokladom pre maximlnu spokojnos investorov au-vateov tehlovch stavieb.

Rd by som upozornil, e slovensk producenti tehl priniesli na stavebn trh vostatom ase tehly sjedinenou kombinciou priaznivej realizanej ceny avynikajcich tepelnoizolanch vlastnost. Tieto vlastnosti s vsled-kom zmeny vusporiadan vntornch rebier avreceptre surovinovej zmesi, pri zachovan dostatonch statickch parametrov pre stavbu rodinnho



domu. Lkav je stena ztehl muro-van na vpennocementov maltu aj vneomietnutom stave, pritom pre-krauje normou odporan hodnotu sinitea prevodu tepla U. Pri pouit tepelnoizolanej murovanej malty atepelnoizolanej omietky sa tieto parametre ete zlepuj. Novm typom doplnkov kzkladnm tehlm s okrem rohovej tehly tzv. koncov tehly cel apolovin. Koncov tehly okrem zjednoduenia aurchlenia vstavby ponkaj inovatvne rieenie detailu ostenia aparapety okna. Takto detail znamen zvenie teplt na vntornom povrchu kontrukcie aobmedzenie line-rnych tepelnch mostov, m prispieva ksporm na vykurovan ahygienicky bezproblmovmu bvaniu.

Ing. Frantiek Fssgenger, stavebn poradca, vvojr

Lcov tehly adoplnky, dlaby, teh-lov psky nie s sce domnou slo-venskch tehliarskych producentov, no napriek tomu nechbaj na slovenskom trhu. Staraj sa oto vysoko profesi-onlne vybaven nemeck, holandsk, belgick, ale najm anglick ain zpa-doeurpske firmy. Kto je naprklad za

fasdu zlcovanej tehly, nikdy neoba-nuje, pretoe ide najastejie ovemi kvalitn stavebn materil spajci aj najnronejie architektonicko-estetick poiadavky stvrnenia rodinnho domu.

Pevnosti lcovch tehl vinou svojou hodnotou prekrauj vrazne pevnosti nosnho muriva celej stavby. -nosti: ide o100% prrodn materil, farebn stlos, mrazuvzdornos, bezdrbovitos, pevnos, vnimonos, irok monosti fareb-

nch realizci akom-binci,

nadasovos (nikdy nezovednie),

s vhodn pre vetky architektonick tly atypy domov.Trh je teda bohato

zsoben lcovanmi tehlami rozsiahleho sor-timentu, apreto niekoko odporan pre vber najvhodnejej tehly o do technickch parametrov ako aj cenovej dostup-nosti, prpadne nosnosti. Tak naprklad ak nech-ceme, aby lcovky plnili statick funkciu (stpy, nosn piliere), nie je potrebn hada vrobky

smaximlnou pevnosou, asto za zbytone vyiu cenu. Tie minimlna nasiakavos nie je tm najdleitejm kritriom. Zo sksenost na stavbch azvsledkov autorizovanch sk-obn u dnes vieme, e razen tehly svyou nasiakavosou preukzali pri sprvnom vyhotoven viu odolnos voi mrazu ajeho astmu striedaniu sodmkmi, ne tehly ahan. Tie



nasiakavos omietky anosnho muriva bva omnoho vyia ne pri lcovkch. Dleit je, i je sendviov murivo sprvne zaloen, odizolovan, i je zaisten priepustnos pr celou kon-trukciou steny, i je pouit sprvne akvalitn prsluenstvo, i montna firma na lcovky alebo psky m skse-nosti aprax.

Lcov tehly aobkladov psky s vyrban zrznych typov tehliarskych hln, ktor s miean poda poiada-viek na konen vrobok. In zmesi na lcov tehly, in na tepelnoizolan bloky, in na stren krytinu. Tie vsledn farba je zvisl, okrem vypa-ovacej teploty, na zmesi. Prve pou-itm viacerch druhov hln dochdza kfarebnm arozmerovm odchlkam pri vrobkoch, ktor sa pri tehliarskej vrobe vyli nedaj. Vzsade je znme nasledovn zkladn rozdelenie lcovch tehl aobkladovch psok: vyrbaj sa

vjednotlivch formch podobne ako -van pre sprvne hrub povrch tehl. povrchu tehl rzne zafarbenia poda druhu pouitho piesku. Takto vyrban tehly maj vzhadom na nzke lisovacie tlaky do foriem nasiakavos a do 20 %, priemern pevnosti 12 MPa, ale vemi vysok odolnos proti mrazu. maj

technick parametre ako lcov tehly razen. Vyrbaj sa spolone sroho-vmi pskami rezanm zjednotlivch razench tehl. Hrbka sa pohybuje okolo 23 mm, ato preto, e povrchov truktra razench tehl je hlbok a niekoko milimetrov apri hrbke pod 20 mm by pri rezan psky praskali. tehliarska

surovina je dopraven do vkuovho

sjadrovnkom udva

vsledn tvar arozmery tehl. Jadrovnk vytvra otvory vtehle. ahan tehly maj nasiakavos do 14 %, pevnos asto nad 25MPa. Vyrbaj sa pln adierovan. Rzne povrchov truk-try sa vytvraj

valekovanm alebo pieskovanm ihne povylisovan.

vyrbaj sa ahanm zvkuovho lisu. Rohov psky sa re ztehl. Vzhadom na spsob vroby sa mu vyrba vhrbke 10 a 13 mm. Psky do hrbky 10 mm sa nemusia krova, iba tet-com treba rozotrie lepidlo vytlaen do kry medzi pskami.

Mgr. Jaroslav Bartl

M. Rzusa . 13, Luenectel.: 047/43 33 123, 0905 915 931fax: 047/45 13 191e-mail: [email protected]

www.egal.sk

odtartujte budcnos s domom od Egal a.s.u od 49.900

odtartujte budcnos

sdomom od Egal a. s.

dom u od 49900

M. Rzusa . 13, Luenec, tel.: 047/433 31 23, 0905 915 931; fax: 047/451 31 91; e-mail: [email protected]

www.egal.sk

www. .skKrytina sa vyznauje mimoriadne psobivm estetickm vzhadom, ktor kopruje materily (dreven indel). Vaka tomu sa stren krytina dobre ujala zvl v pamiatkovo chrnench krajinnch zemiach. Taktie vek obubu zskala pri novostavbch a rekontrukcich starch striech.

DOPRAVA V RMCI

CELEJ SR ZDARMA!

Pri mlyne 42, 949 05 Nitra, INFOLINKA: 0917 212 212

Pri mlyne 42, 949 05 Nitra,

INFOLINKA: 0917 234 234

3ODVWRYiEH]~GUERYistren krytina

pecialista na lcov tehly, obkladov psiky, parapety a tehlov dlaby typu KLINKER.

RON Z R U K

A3030

210x297.indd 1 4.3.2013 23:57

stavba domu od A po Z realizcia stavieb


Komplexn sluby - projektovanie, dozorovanie arealizcia stavieb bytovej, obianskej apriemyselnej vstavby - nvrh kreatvnych budov vharmonickom

slade so ivotnm prostredm bez zvench energetickch potrieb, slad sokolm aprrodou bez invazvneho zsahu do ivotnho prostredia.

Sumrne vak mono pod pojmom komplexn sluby voblasti projekcie arealizcie stavby chpa ako sstavn poskytovanie sluieb vo vlastnom mene ana vlastn zodpovednos. Jedn sa teda osnahu plne zabezpei stavbu zhadiska predprojektovej aprojek-tovej prpravy ariadenia realizcii stavby. Vetky innosti sa poskytuj na vysokej odbornej akvalifikanej rovni sdlhoronmi sksenosami pri dodr-iavan etickho poriadku SKSI aplatnej legislatvy (technick normy, predpisy azkony, at.) svyuitm vhodnho softwaru ahardwaru.

2~~Whz,lzl2M,zzz~AeAAM2~2l,

Vpraxi sa tento pojem odra ako snaha zabezpei ama stavbu pod dohadom vo vetkch jej fzach, o je nesmierna vhoda pre investora. Komplexn sluby s zrukou kvality,

angaovanosti avlastnej zodpovednosti za trval hodnoty, ktor zska druh strana atm je vdy klient. Takouto innosou sa zaober aj spolonos STRAW building, s.r.o.

STRAW building, s. r. o.

Ing. Slvka Vesel, konate spol.P. Pzma 50/17

927 01 aaTel.: 0907 724 306

e-mail: [email protected], [email protected]

www.strawbuilding.sk

stavba domu od A po Z realizcia stavieb


Spolonos STRAW building, s.r.o. existuje od decembra 2010. Zaala svoje psobenie ako nstupncka orga-nizcia po predchdzajcej innosti jej generlneho projektanta Ing. Slvky Veselej, ktor vminulosti psobila vprvnej forme samostatne zrobkovo inn osoba (SZO) ado spolo-nosti vloila vetky svoje sksenosti aodhodlanie. Poslanie spolonosti je definovan navrhovanm kreatvnych budov vharmonickom slade so ivot-nm prostredm bez zvench energe-tickch potrieb. Zahruje projektovanie avstavbu vetkch druhov stavieb, od novostavieb po modernizcie, rekon-trukcie, prstavby, nadstavby, opravy

jestvujcich stavieb atak alej. Rozsah je zvisl na potrebch klienta azabez-peuje rieenie vstavby vo forme rodinnch domov i podnikateskch objektov, resp. inch typov stavieb.

Nosnou innosou spolonosti STRAW building, s.r.o. je poskytova-nie komplexnch architektonickch, projeknch aininierskych sluieb voblasti pozemnch stavieb od tdie a po realizciu stavby. Spolonos sa sna zkaznkom uahi ivot vybave-nm potrebnch vyjadren prslunch orgnov ttnej sprvy aostatnch orgnov aorganizci scieom vydania nleitch povolen krealizcii stavby,

resp. jej uvania. Podiea sa na reali-zcii stavby hlavne prostrednctvom autorskho astavebnho dozoru resp. vedenia stavieb formou stavbyved-ceho.

Zameriavame sa najm na vstavbu energeticky nenronch stavieb, ktor s vslade so ivotnm prostredm. Zabezpeuje individulny prstup vo vetkch fzach vstavby. Spolupracuje sviacermi autorizovanmi architektmi, stavebnmi ininiermi ako aj dodvate-skmi organizciami.

Prprava, nvrh akomplexn projek-

tovanie stavieb (projekt pre zemn rozhodnutie, vydanie stavebnho povolenia arealizcie stavby vrtane vrobnej dokumentcie stavby)

Ininierska aporadensk innos (zabezpeenie konzultci avyjad-ren stanovsk dotknutch orgnov aorganizci pre vetky stupne legi-slatvnych povolen stavby)

Sprostredkovanie obchodu asluieb Vkon innosti vedenia auskuto-

ovania stavieb (stavebn dozor, stavbyvedci)

Realizcia stavieb (realizcia staveb-nho diela, resp. asti alebo pro-cesu).

Praktick gabiny s sasnm trendovm prv-kom modernej architektry a stavebnctva. Spouiten na rozmanit ely. Najastejie akosuch technolgia vstavby opornch mrov, stiena plotov. V poslednom obdob sa vak stle astejievyskytuj aj v atraktvnych zhradch. Gabinovkontrukcie zo zvranch siet spjanch pirlou boliv uplynulom obdob vyuvan na objekty rzneho ur-enia. Od opornch stien pri dianiciach, cez protihlu-kov steny na cestch, a po architektonick pravyzemia bytovej vstavby a obytnch zn. Odtia bol ulen krok k ich vyuitiu invennmi architektmi napravu fasd budov, vstavbu plotov a pravy rz-nych exterirov v okol domov, chalp a cht. Najmv tejto oblasti sa praktick kontrukcie oraz astej-ie objavuj aj ako esteticky atraktvny prvok pri bu-dovan modernch zhrad.

o je to gabinov kontrukcia?Stavebn gabinov technolgiu zo zvarovanch sietpovauje odborn i laick verejnos za optimlnu kom-binciu prunosti, tuhosti, estetickej istoty a variabi-lity pouitia. Systm kontrukcie je vytvorenz drtench koov, ktor s tvoren zo siet, zvra-nch z hrubo pozinkovanho drtu s pridanm hlinka.Nakoko koe disponuj kvalitnou protikorznouochranou, spolu v sinnosti s prrodou presahuje i-votnos vybudovanch objektov desiatky rokov i sto-roie. Siete do koov s vzjomne spjan pirlamia ditannmi sponami, ktor s dodvan spoloneso sieami a tvoria sas dokonalej stavebnice. V-znamnou prednosou tohto modernho kontruknhosystmu je, e je realizovaten aj v zimnom obdoba nemus pritom dochdza k obmedzeniu plynulostivstavby.

Vlastnosti systmuMimoriadna kvalita a vlastnosti gabinovej stavebni-covej kontrukcie BLOCK - SKR ponka sasnmumodernmu stavebnctvu adekvtnu nhradu za be-tnov objekty rzneho elu. Tieto praktick kon-trukcie slovenskho vrobcu boli v uplynulom obdobvyuit u na viac ako 1 000 000 m3 objektov. Odopornch a zrubnch stien pri dianiciach, cez proti-hlukov steny na cestch, a po rekontrukcie ciestpo zosuvoch a pravy riek i vodnch brehov ako s-as povodovej ochrany, o aktulnych tektonickchrieeniach na zemiach bytovej vstavby a obytnchzn nehovoriac. Pri samotnej vstavbe je nesmiernedleit aj rchlos realizcie, ktor je pri tomto sta-vebnicovom systme mimoriadne priazniv. Okremspomenutch vhod prina i alie pozitva. Kon-trukcia zo zvarovanch siet je pevnejia, lepie drrovinat tvar a popri tchto vlastnostiach je i dosta-tone prun. Prunos je jej mimoriadne atraktvnouprednosou, nakoko objekty nevyaduj ani budova-nie klasickch betnovch zkladov. Gabinov sta-vebnica disponuje mnohostrannm pouitm priprave ternu a terasovan od klasickch gravita-nch mrov, cez obkladov steny, a po strm svahytypu Green-BLOCK. Na tomto zklade vznikla origi-nlna spoluprca aj s kreatvnymi architektmi priprave fasd budov, vstavbe plotov a mnohch inchmodernch pravch exterirov. V spoluprci s od-bornkmi z oblasti zhradnctva vznikli alie origi-nlne monosti. Koe naplnen kameom skombinovan so ivmi plotmi naprklad z tuj, bre-tanu, divho hrozna, trvou i trvalkami. Vytvrajrzne nenapodobiten varicie zhrad nevednhovzhadu. Vrcholom monho vyuitia gabinovej sta-vebnice je v sasnosti aj jej uplatnenie vo vinohrad-nctve, vinrskych objektoch, portovch obchodochalebo v horskch hoteloch a chatch.

Prprava nvrhuNa zklade mnohch sksenost v praxi mono od-porui, aby sa pred samotnou vstavbou gabino-vch kontrukci najskr zhotovila dokumentcia narealizciu stavby, a to aj pre nenron kontrukcie,aspo v zjednoduenej podobe.

COMPAG SK, s.r.o.GABINOV KONTRUKCIEGalvaniho 8, Bratislavatel.: 02/48 511 852-54, 0903 215 715www.compag.eu www.gabion.eu

Gabinov kontrukcietrendov prvok modernej architektry

www.chemiaservis.sk [email protected]

iGeofyzika RCHLA ODOZVA NA PODNET KLIENTA

6325$$680,1,0$/,=&,$16/('.29

',$.29e635$&29$1,('78028-(359271

$1$/=8$0,1,0$/,=8-(32(79-$='29

1('(758.791$)250$35,(6.808

9

stavba domu od A po Zarchitektra trendy


Ambicizny projekt spolonost Groupe AKSAL aAl Jedaie Group sa stal predme-tom nrodnej pchy mladch Maroanov, ktor vom vidia symbol znovuzrode-nia aobnovy svojho nroda. Davide Padoa, vkonn riadite archi-tektonickho tdia Design International, poveren tmto projek-tom, hovor, e sa jedn osymbol schopnosti ich krajiny vstreb-va globlne trendy avvoje bez straty vlastnej identity.

Projekt Morocco Mall vychdza zinovatvneho konceptu, ktor spja kvalitn nakupovanie, kultrne podu-jatia, vono asov aktivity apohostin-stv. Nkupn centrum Morocco Mall zaha viac ako 350 obchodov, jedno akvrium aVIP sekciu apod jednou strechou ponka 600 znaiek zoblasti luxusnho tovaru, kultry, spotreb-nej elektroniky, najnovej mdy pre irok verejnos, stravovania azbavy. Pritom repektuje prrodu, krajinu ajej prvky. Koordintori projektu Miguel Design International ktomu hovoria: Morocco Mall bol oficilne otvoren vdecembri 2011 avnasledujcom roku bol na medzinrodnom vetrhu inves-tinch prleitost MIPIM 2012 vyhl-sen najlepm nkupnm strediskom. Navdy tak zostane zapsan ako prv anajvie nkupn centrum vAfrike.

Jednm zmnohch vraznch rysov tohto centra, ktor zaujme na prv pohad, je samotn kontrukcia obsa-hujca symbol nekonena aharmo-nicky skladajca poklonu Atlantickmu ocenu, na ktor had. Stavebn miesto bolo na prv pohad vemi dlh, tak som si na om predstavoval nieo,

Nov kreatvne rieenia

Kompletn zbierka itkovch vlastnost

materilu DuPont Corian vjedinom

architektonickom skvoste nov Morocco Mall

ukazuje svetu potencil tohto vyspelho

povrchovho materilu.

Vstupn avntorn

priestory luxusnho

nkupnho centra. Hore

recepn pult

z materilu DuPont

Corian, vyzdoben

psobivm hviezdicovm

vzorom, dolu dvojfarebn

informan pyln.



pre pozoruhodn stavbu vAfrike

o by malo zaiatok, ale nie koniec. Anapadlo ma naprojektova dlh zakriven fasdu, ktorej stred by bol niekde aleko vocene, take ke idete pozd budovy, nevidte, kde kon, vysvetuje Padoa. Vzhad Morocco Mall tvor prirodzen most medzi budovou amorom. Je to skutone prelomov npad, ktor vhistrii dizajnu nkup-nch centier vytvor nov tandard.

Mimo arelu Mallu, avak vblzkosti jeho hlavnho vchodu, sa nachdza aj al vysoko npadn ainovan prvok: obrie kino IMAX poda nvrhu archi-tekta Yassera Kahlaouia.

Kino vMorocco Mall m kapacitu 400 sedadiel aako prv vAfrike ponka digitlne premietanie. erven lastrovit kontrukcia scelkovou

plochou 550 m2 ahmotnosou 20 t vntri budovy architektonicky odra spojenie sprrodou aje cel vyroben zmaterilu DuPont Corian. Tmto materilom s obloen aj jasne er-ven stropy interiru aniektor steny. Prirodzen pevnos atakmer neobme-dzen tvarovatenos materilu umo-nila architektovi Yasseru Kahlaouiovi vytvori ilziu absoltne trojrozmer-nho priestoru. Kad erven panel m in vekos anavodzuje pocit pries-torovosti. Panelov obloenie navrhla aintalovala firma Deborel Maroc (pod vedenm Igora Desmazieresa).

Tto vntorn 3D erven lastra vpoat architekta Yassera Kahlaouiaz je svetovm uniktom. erven farba odra nadenie atbu dominova scne, ale zrove stimuluje udsk tvorivos ari energiu. Interiry kina IMAX s vlastne avnatm ovocm, do ktorho mte chu sa zahryzn,

Vonkajie avntorn

priestory kina IMAX

vcentre Morocco Mall

Vonkajie avntorn

priestory kina IMAX

vcentre Morocco Mall.

Statick informan pult.



alebo podmorskm koralom, ktor vs fascinuje svojou krsou aktorho sa tite dotkn.

Nkupn centrum je ukkou mo-nost materilu DuPont Corian adokonalm nvodom, ako ho pou-va. Materil sa d za tepla tvarova, lepi, vyrezva, lisova avsadzova do inch materilov. D sa zneho vyrba monolitick abezvov nbytok. Vsku-tonosti je zneho okrem stien apultov kina IMAX vyrobench aj mnoho al-ch zariaden vo verejnch priestoroch iluxusnch obchodoch nkupnho centra Morroco Mall, naprklad biela recepcia vo vstupnej hale, vyzdoben vzorom zp cpovch marockch hviezd, vetky iernobiele informan pylny, dotykov informan panely, reklamn obrazovky, statick infor-man pult na kadom podla asprchy atoalety vo VIP sekcii. Bol pouit aj na dosky stolov vretaurcich v2. poschod, pretoe sa ahko ist anavye je vysoko hygienick atrvan-liv.

Interiry elegantnho aluxusnho nkupnho centra.

Reklamn obrazovka pred objektom.



Autor projektu obratne vyuil vybran paletu farieb kumocneniu zamanch vizulnych efektov: er-ven uplatnil na strope kina IMAX, netradin hned na reklamnch pane-loch aiernu abielu na informanch pylnoch.

Na toaletch vo VIP sekcii boli vytvo-ren prekrsne predely varabskom tle moucharabieh vbielej farbe pre dmy aierne pre pnov. Deliace prieky, ktor sa tradine vyrbaj zdreva, tak zskali modern vzhad.

Vetky zariadenia zmaterilu DuPont Corian vnkupnom centre aj kine IMAX vyrobila firma Deborel Maroc. Skvele vyuila prleitos asvojimi realizciami vrmci projektu Morocco Mall preukzala dizajnov monosti tohto vyspelho povrchovho materilu aprispela tak kjeho prenik-nutiu na rozvjajci sa marock trh.

Ovlne logo DuPont, DuPont aCorian s registrovan znmky alebo obchodn znaky spolonosti E.I. duPont de Nemours and Company alebo jej pridruench spolonost. Ostatn log a registrovan alebo in znaky s vlastnctvom prslunch spolonost.

Info: www.dupont.com

Na VIP toaletch s intalovan prieky

stypickm arabskm mriekovanm.

stavba domu od A po Z zateplenie, izolcie


Zkladnm predpokladom dostatonej protipoiarnej ochrany budovy je sprvny nvrh stavebnej kontrukcie so zabudovanm tepelnm izolantom.

Vskumy dokazuj, e pre celkov poiarnu bezpenos budovy nie s protipoiarne vlastnosti tepelnho izolantu kov. Verejnos teda dlh

roky neodvodnene zaznvala tto vlastnos polystyrnu. Nastal as uvies veci naprav mieru.

Zkladom kadej bezpenej budovy je projektantom sprvne navrhnut stavebn kontrukcia. Bezpodmienene je nevyhnutn dodra pravidlo apli-kcie akhokovek tepelnoizolanho materilu spolu svonkajou krycou vrstvou (omietkou) aostatnmi prvkami systmu. Pri kontrukcich zexpandovanho polystyrnu (EPS) m krycia povrchov vrstva rozhodujci vplyv na reakciu na ohe kontrukcie. Sadrokartnov dosky, kame, murivo, omietky, drevo alebo plech, ochrnia

tepeln izolciu vprvej fze poiaru. Sprvne aplikovan aintalovan EPS preto nespsobuje vznik aroz-voj poiaru vbudove. Kryc materil okrem toho chrni tepeln izolciu aj predmechanickm pokodenm, vlhkosou i plesami. Vznamnm faktorom pri poiarnej bezpenosti je aj odborn vykonanie prc od projek-nho nvrhu a po realizciu, vrtane detailov. Okrem toho sa nikdy neposu-dzuje horavos EPS nezabudovanho do systmu, osobitne vkontaktnch zatepovacch systmoch (ETICS), ale sa posudzuje aaj ska kompletn sys-tm, vrtane skky reakcie na ohe, ktorej mus vyhovie.

Poiarna bezpenos izolanch vrobkov zosamozhavho EPS

Vina EPS izolanch produk-tov, ktor sa predvaj vEurpe sa vyrba zEPS obsahujceho retar-dr horenia, teda tzv. samozhav typ. Pre stavebn ely sa pouva zsadne EPS spridvanm retardru horenia. Tto prsada sa do polysty-rnu pridva za prsne regulovanch podmienok vslade splatnou legisla-tvou Eurpskej nie. Takto upraven expandovan polystyrn sa vprpade vznietenia od tepelnho zdroja, uhas sm hne ako zdroj plamea pomi-nie, ie nikdy nevytvra priestor pre rozrenie poiaru po celej budove, resp. renie poiaru zrznych inch prin, przvukuje Ing. Marta Strapkov, predsednka Zdruenia vrobcov, spracovateov apouvateov expan-dovanho polystyrnu. Vskumy EUMEPS-u(Eurpske zdruenie vrob-cov EPS) dokazuj, e samozhav vlastnosti polystyrnu nestrcaj svoju innos ani po desaroiach.

Pre posudzovanie poiarneho rizika EPS vzabudovanch systmoch je vdy dleit skka triedy reakcie naohe systmu vykonvan vakreditovanom anotifikovanom laboratriu, priom mus by pre prpad kontaktnho zatep-ovacieho systmu skkou preukzan

trieda reakcie na ohe min. B-s1, d0, potvrden protokolom oskke. Tento tzv. SBI test (skka osamelo horia-cim predmetom poda EN 13823) je kovou skkou pre kad z37kon-taktnch zatepovacch systmov na Slovensku,na ktor boli vydan platn Eurpske Technick osvedenia (ETA) osvedovacm miestom zo Zkona .90/1998, ktorm je TSS Bratislava. Prirodzene s skan aj ostatn para-metre (poznmka pre redakciu: je ich alch 5), ktor musia vrovnako nro-nch skkach vyhovie. Prkladom je poiarna skka na ETICS zjna 2008, kde pri hrbke EPS 180 mm tandardn schvlen ETICS tejto skke vyhovel.

Pre kadho, kto m prvo alebo chce zska presn informcie, njde ich na TSS vBratislave, vrtane informci o650 licencich vydanch celkovo 500 zhotoviteom kontaktnch zatepovacch systmov poda platnej STN 73 2901.

alie zisteniaEurpske zdruenie vrobcov EPS

potvrdilo vo svojich vskumoch e sprvne aplikovan azabudovan EPS nem vplyv na vskyt arozvoj poiaru vbudove ana stavbch. Testovanie expandovanho polysty-rnu zabudovanho do kontaktnho zatepovacieho systmu (ETICS) poda normy EN 13501-1 pre normovan stavby ho zaradilo do klasifikanej triedyBneahko horav. Aj zarade-nie kritria tvorby dymu vrmci tejto klasifikcie do triedy s1 je tou najlepou monou klasifikciou pre bezpen stavbu.

Vrobok ETICS je stavebn vrobok, ktor sa sklad na stavbe zkompo-nentov, apreto je jeho zaradenie do triedy B istotou pre stavebnka, e EPS pln vsystme svoju izolan funkciu perfektne aje aj bezpen. Znamen to taktie, e EPS prispieva kprodukcii dymu len vemi mlo, alebo vbec. Ztoho mono vyvodi zver, e pri sprvnom pouvan EPS nehroz iadne riziko zvenej tvorby dymu. To je dan

Expandovan polystyrn



spa nroky napoiarnu bezpenosnajm tm, e EPS je z98 % tvoren vzduchom, dym teda me vznika len z2 % hmotnostnej podstaty materilu.

Vprpade poiaru je zhadiska bez-penosti aochrany zdravia nevyhnut zabezpei aj nzku toxicitu dymu. Poda vsledkov vskumu holandskej spolo-nosti TNO*, horenm EPS vznik ovea menej toxickho dymu ako priprrod-nch materiloch, naprklad dreva, korku alebo minerlnej vlny. Sprvne navrhnut stavebn kontrukcie skva-litne zabudovanm izolanm mate-rilom, ktor je chrnen povrchovou krycou vrstvou m iba mal vplyv na tvorbu dymu.alm dleitm poiarnym para-

metrom je teplo produkovan horiacim materilom, ktor uruje, ako sa poiar bude vyvja. Vaka vysokmu obsahu vzduchu m EPS nzky podiel na celko-vom poiarnom zaaen budovy. Podiel EPS na poiarnom zaaen benej kon-trukcie plochej strechy sasfaltovm hydroizolanm psom je asi 10 %, dodva Ing. Marta Strapkov.

Vznam izolanch materilov pri poiari

Ukazuje sa, e vplyv izolanch mate-rilov na vskyt arozvoj poiaru je zanedbaten. Vrobcovia EPS si objed-nali nezvisl prieskum priny aroz-voja viac ako 40 vekch priemyselnch poiarov. Ptali sa, ak lohu pri nich zohral izolan materil nabze EPS. Tento prieskum sa zaal vroku 2002 apokrauje sa vom dodnes. Zistilo sa,

e EPS sa nepodieal na vzniku alebo rozvoji tchto poiarov. Identifikovalo sa mnoho inch faktorov, ktor uve-denm poiarom pomohli, medzi nimi napr. neopatrn zaobchdzanie so era-vmi odstrekujcimi iastkami mate-rilu, chbajce hasiace prostriedky apoiarne vlastnosti materilov usklad-nench vbudovch. Vsledky pries-kumu ukzali, e medzi pouitm mate-rilom akodou spsobenou poiarom, nie je iadna svislos. EPS sa nepo-dieal na vzniku alebo alom rozvoji poiaru, vysvetuje M. Strapkov.

Pouvajte iba kvalitn polystyrn

Vrobky zexpandovanho polysty-rnu s populrne vaka svojej prijate-nej cene ivlastnostiam. Okrem dosta-tonej poiarnej bezpenosti sa EPS vyznauje aj almi vlastnosami (nzka hmotnos, dobr mechanick vlastnosti, odolnos voi vlhkosti, vode, je kom-patibiln svinou stavebnch mate-rilov, zdravotne nekodn, m nzky negatvny dosah na ivotn prostredie), ktor s zaruen poas celej ivotnosti budovy. Toto vetko plat, ak siahnete po kvalitnom polystyrne. Sorientciou vm pome projekt Monitoring kvality EPS, ktorho vsledky za rok 2010 potvrdili, e sa uns vyrba apouva kvalitn EPS. Pri rozhodovan vak vdy plat, e treba vybera kontaktn zatepovac systm (ETICS), na ktor bolo vydan Technick osvedenie, ako sme u uviedli. Vtakom ETICS je vdy

pouit kvalitn EPS. Zmeny mate-rilov neodporame, mohlo by prs kpokodzovaniu spotrebitea akzn-eniu funknosti ETICS, o vak plat aj oostatnch predpsanch aodsk-anch komponentoch schvlenho ETICS.

Katarna Dudkov

Skobn vzorka ETICS poas skky

STN EN 13823 (tzv. SBI test). Poas

skky nedolo k reniu poiaru po

povrchu skobnej vzorky.

Skobn vzorka ETICS po ukonen

skky. Na skobnej vzorke neboli

iadne znmky pretrhnutia resp.

prasknutia povrchovej vrstvy.

-cov, spracovateov auvateov expan-dovanho polystyrnu na Slovensku. Je dobrovonm anezvislm zdruenm lenov, ktorch podnikatesk aktivity pokrvaj cel komplex problematiky sptej svrobou, projektovanm amon-tou zateplenia pomocou expando-vanho polystyrnu. Vzniklo scieom: podporova rozvoj dopytu po expan-dovanom polystyrne, participova na tvorbe noriem alegislatvnych opatren, kontrolova azvyova kvalitu vrobkov zexpandovanho polystyrnu, posky-tova konzultcie voblasti spracovania amonte vrobkov zexpandovanho polystyrnu apodiea sa na sporch energie. Zdruenie EPS.SR realizuje projekt Monitoring kvality EPS, ktorho cieom je zabezpei kvalitu vrobkov tepelnch izolci zEPS pre zatepovanie vslade sgarantovanmi vlastnosami, ktor s deklarovan vo vyhlsen zhody, atm zabezpei dlhodob ivot-nos akvalitu zateplenia. Projekt je rea-lizovan vzmluvnej spoluprci sTSS Bratislava. Vsasnosti sa vspoluprci so Slovenskou obchodnou inpekciou realizuje projekt zameran najm na spracovalo propagan materil: Ako si mono svojpomocne overi kvalitu fasdneho EPS. Materil a ostatn infor-mcie s dostupn na www.epssr.sk.

organizcia zameran na inovcie. Spja ud apoznatky, aby mohla trhu prina inovcie, vaka ktorm bud podniky konkurencieschopnejie abud mc prispieva kzachovaniu trvalo udra-tenej azdravej spolonosti. Viac ako 4 300 odbornkov TNO prina apliko-van poznatky arieenia pre globlne problmy. TNO sa zameriava na sedem tm, zktorch povauje za vemi dle-it tmu vyuvania energie voblasti stavebnctva. Viac na www.tno.nl.

DOBR RADY



Nklady na energie stle rast. Kad chvu sa z mdi dozvedme, e ceny za zemn plyn, ropu alebo uhlie prekonvaj alie maximum. Ak nechce-me neustle zvyova nklady na krenie, zostva jedin monos, zatepli obytn priestor, kancelrsky alebo vrobn objekt.

Teplo stpa nahorSpomete si na hodiny fyziky na zkladnej kole. Ohriaty vzduch je ah a stpa hore. Ke njde medzierku v strope, unikne bez itku zobytnch priestorov. Tmto spsobom vm unikne a tretina tepla mimo vykurovan objekt. Kladiete si otzku, i sa tomu d vbec zabrni? NO.

Nekrte zbytone!Vemi elegantn a efektvny spsob je zateplenie podlahy na povale. Idelny je systm MAGMARELAX 2013. Jedn sa o zateplenie fkanou minerlnou vatou, vyrobenou z najkvalitnejej prrodnej suroviny adia alebo skla. Roztavenm horniny a vytia-hnutm vemi tenkch vlkien vznik vata, ktor m pozoruhodn vlastnosti nezlieha sa, odol plesniam i hlodavcom, neviae vodu, izoluje proti hluku a m protipoiarne vlastnosti. Izolcia MAGMARELAX sa fka priamo do dutiny stropu, na von plochu alebo do novej podlahy Stropnho systmu MAGMARELAX. Stropn systm MAGMARELAX pouijeme, ak chceme alej vyuva podkrovn priestor, napr-klad na letn bvanie, alebo len tak na relaxciu. Vytvor sa ahk, vemi stabiln nov podlaha. Jedn sa o kontrukciu z OSB dosiek a alch doplnkov pre zaistenie 100% funknosti izolcie i podlahy. Kontrukcia sa vopred priprav a nsledne je zmontovan priamo na povale. Dutina, ktor strop vytvor, sa zafka izolciou MAGMARELAX.Dom tak nezaaujete pokladanm akch izolanch dosiek alebo betnovou podlahou.

Vjednoduchosti je krsa!Samotn realizcia a aplikcia je vemi jednoduch. Otvory pre izolovanie dutn s rela-tvne mal, v rke 30 a 40 cm. Vlna sa fka poda normy, zvyajne do vky 15 a 30 cm. Mono fka do vzdialenosti a 100 m od stroja a do vky viac ako 20 m. Medzi typick prklady rieenia patr izolcia striech, kde je dut strop, ploch pultov strechy, vznkov strop alebo neprstupn pjdy. alie rozsiahle vyuitie technolgie fkanej izolcie je pri

zateplen starch domov so sedlovou strechou a drevenou kontrukciou stropu. Tto metda nevyaduje iadne vek stavebn pravy. Znkladnho auta sa pomocou silnej hadice a ventilanho stroja fka vata do izolovanho priestoru. Pri aplikcii nevznik odpad ani zvyky izolcie. Vetko prebieha bez hluku a za plnej prevdzky domcnosti, zateplenie je hotov za pr hodn, ato bez neporiadku aete navye uetrte a 30% za energie.

ite zdravoV systme MAGMARELAX 2013 njdete aj fkan minerlnu izolciu MAGMARELAX ECO, ktor je vyroben na bze sklench vlkien. Neobsahuje iadne ropn spojiv a vaka tomu je krsne biela. MAGMARELAX ECO je plne hypoalergnna a je idelna na zateplenie domov rodn sdemi. Aak dopad to m na fi nancie?Zateplenie stropu je mlo znme opatrenie apritom je vemi vhodn. Nezaa V rodin-n rozpoet ako naprklad zateplenie stien, alebo vmena okien. Spolonos IZOLAN PROJEKTY SK, s.r.o. Vm ponka aplikciu tejto modernej avemi efektvnej izolcie. Nvratnos investcie je rchla, nepresiahne 5 rokov. A potom u len etrte.

Vyrieim to ete dnesNevhajte a ete dnes vyplte nezvzn dopytov formulr apoas niekokch dn oak-vajte nho obchodno-technickho poradcu a do 14 dn samotn realizciu.

Vyuite ponuku, informcie njdete na www.magmarelax.sk/akcne-ponuky alebo na bezplatnej linke 0800101002.

Strechou unik a polovica tepla, zastavi ho me fkan izolcia

) $" !0#'#$,*20!&0 .$"% $ &+(34&$#$0 3#(/%(&") &"/ .$"%%$& "% &/ " &/! %+$ 4&'# / #+4 1 %&'%1-&5(&20 (-) %$$ "/#$" !&'$& "-#+#(/ ( +* *$ ",/&'/ $! ( 6,$ #$&'$& " !" $% &/!" $! 1"%&"#$&%

www.magmarelax.sk/akcia

Najviac uetrte zateplenm

povaly a 30 % energie!

&0#$0

/

#$0

/ 1

/

asto sa ved diskusie o tom, ktor zmnohch variantov zateplenia je najinnej. Hlavnm kritriom innosti je nvratnos investcie. A o vaz? Nie je to vmena okien ani zateplenie fasdy. Sprvnym rieenm je zateplenie podlahy na povale, ktor nm me uetri a tretinu nkladov na vykurovanie. Pritom investcia predstavuje iba niekoko stoviek eur. Doba nvratnosti teda nepresiahne p rokov!

Uetrite 30 % za vykurovanie a navye zskajte nov podlahu na povaleSpomete si na hodiny fyziky na zkladnej kole. Teplo sa sprva presne poda fyziklnych zkonov. Ohriaty vzduch je ah a stpa nahor. Ke njde medzierku v strope, unik bez itku zobytnch priestorov. Tmto spsobom nm unikne a tretina tepla mimo vykurovanho objektu.

Vemi elegantn spsob zateplenia podlahy na povale predstavuje systm MAGMARELAX 2013. Ide o zateplenie fkanou minerlnou vatou, vyrobenou z najkvalitnejch prrodnch surovn adia alebo skla. Roztavenm horniny a vytiahnutm vemi tenkch vlkien vznik vata, ktor m pozoruhodn vlastnosti. Nielene vborne tepelne izoluje, ale je aj nehorav, nezlieha sa, neviae vodu, izoluje proti hluku a odolva plesniam i hlodavcom. Aplikuje sa jednoducho, a to fkanm. Tto metda si nevyaduje iadne vek stavebn pravy. Znkladnho auta sa pomocou silnej hadice a ventilanho stroja fka vata do izolo-vanho priestoru takmer bez hluku, sminimlnou pranosou a za plnej prevdzky objektu. Vetko je hotov za niekoko hodn a nevznik iadny neporiadok. A ak mte monosti vyhotovenia?

Tri najastejie spsoby aplikcie minerlnej izolcie MAGMARELAXFkanie do dutiny vpodlahe povaly musme ma kdispozcii von priestor nad stropom obytnch miestnost, teda vpodlahe povaly. Vaka tejto technolgii sa zateplia i vemi ako prstupn priestory. Sta len niekoko otvorov vpodlahe povaly, ktor sa po nafkan znovu uzavr. Vetko je dokonale utesnen, aj tie najmenie medzierky, kadia by mohlo teplo unika.Nafkanm priamo na podlahu povaly izolujeme tam, kde nie je k dispozcii dut priestor alebo je prli nzky. Na von plochu podlahy povaly sa nafka vrstva minerlnej vlny v hrbke 20 a 25 centimetrov. U tto vrstva vemi dobre tepelne izoluje a zrove ju mono zaobstara za rozumn cenu. Pomer ceny a spory nkladov na krenie tu vychdza najlepie. Nevhodou vak je, e povala nie je inak vyuiten.Fkanie do novej podlahy pristpime k tomu, ak chceme alej vyuva povalov priestor naletn bvanie alebo len tak narelaxciu. Vytvor sa ahk, vemi stabiln nov podlaha. Stropn systm MAGMA-RELAX je kontrukcia zOSB dosiek a alch doplnkov pre zaistenie 100 % funknosti izolcie aj podlahy. Kontrukcia sa vopred priprav a nsledne je zmontovan priamo na povale. Dom tak nie je zaaovan ukla-danm akch izolanch dosiek a betnovou podlahou.

Zateplite si povalu domu za 3 hodiny

ZAVA 20 % na MAGMA*

info na tel.: 800 100 533 AKCIA!



Polyuretnov pena poskytuje kompletn abezproblmov obalenie budovy, vytvra komfortnejie vntorn prostredie poas celej doby ivotnosti vho

domova.

Dostane sa aj do trhln, kr avov po obvode vho domova, atm doko-nale tesn aposkytuje ochranu pred rznymi infiltrciami ako prievan, prie-nik vlhkosti alebo akumulcia vlhkosti vmroch.

Ukzala sa by innejia, ne kon-venn izolan vrobky. Sprejov polyuretnov izolcia patr medzi bez-problmov stavebn prvky avytvra tie zvukov bariru.

Pena si svoje uniktne fyziklne vlastnosti zachovva aj vtch najex-trmnejch teplotch vhorcom, ale aj vchladnom podneb.

Vaa investcia do polyuretnovej

peny prinesie nielen pohodlie, kontrolu kvality vntornho ovzduia, zdravie abezpenos po cel dobu ivotnosti

vho domova, ale aj dlhodob vnosy vspore energie. Vzhadom ktomu, e polyuretnov pena je suzavretmi bunkami, m tento izolan materil najvyiu R-hodnotu na palec avae krenie achladiace zariadenia doku fungova efektvnejie sniou spotre-bou.

Efektivita izolcie je hodnoten zha-

diska tepelnho odporu R-hodnotou, ktor znamen odolnos proti tepel-

nmu toku. m vyia je hodnota R, tm via je izolan innos. Polyuretnov pena m dnes spomedzi vetkch ponkanch izolci najvyiu R-hodnotu.

A k40% energetickch strt me

djs prostrednctvom okien, dver

Striekan penov izolcia

astien. Drobn nedostatky vuzatv-ran, zmeny teploty atlaku vo vntri domu mu vytvori pohyb vzduchu, ktor zniuje energetick innos vlk-nitch alebo vekch otvorench jedno-bunkovch zatepovacch systmov.

Pri polyuretnovej pene sa nemuste

obva ojej ivotnos. Je medzinrodn schvlen asvoj el spa poas celej ivotnosti budovy. Jej vnimon tepeln atrukturlne vlastnosti pomu vm, aj budcim genercim pred problmami spojenmi svysokmi nkladmi na energie.

Striekan polyuretnov pena inne

chrni v obytn priestor pred neia-ducim hromadenm vlhkosti akon-denzcie spsobenej stretom teplho vlhkho vzduchu achladnho suchho vzduchu vo vntri obvodovho pla budovy (dutiny, podkrovie). inne tesn v domov proti neiaducim vlh-kom pre zdrav, pohodlnej domov.



Je jedinen pre ud, ktor trpia alergiami. Vaka svojej truktre otvorench buniek je polyuretnov pena idelna ako prostriedok na eliminciu vrenia iastoiek prachu vovzdu. Tieto bunky vo vntri peny doku prepa

vodn pary apoprpade aj mal mnostvo vody cca 1,2l na m2 peny, avak vaka svojej truktre zabrnia prlinmu prdeniu vzduchu atm zamedzuj

vreniu prachu vovzdu.

inn

aposkytuje pohodlie, dokonca aj teplo

l

poas

-

tre zastavuje prienik vlhkosti

stratami izolanch hodnt

-

fesionlmi

-

niu hmyzu

zpachom prenikajcich plynov

Preo prve polyuretnov penu?

Ekopena s.r.o. Horevsie . 396

01362 Vek Rovn Tel.: 0903 685 833

E-mail: [email protected] Internet: www.ekopena.sk

-

nosti

alebo strenm plochm

udrala na mieste

-

dardov as uznvan na celott-nej rovni

nezvadn anetoxick



Sasn stavebnctvo charakterizuje rastca tba i zdravo avslade sprrodou. oraz viac sa vraciame koverenm prrodnm materilom

Zodpovedn vber kvalitnch staveb-nch materilov, spajcich najprsnejie kritria medzinrodnej znaky kvality nature plus, je jednou z podmienok modernho, udratenho stavebnctva. Takto vrobky s prsne kontrolovan a testovan nezvislmi odbornkmi z pohadu zdravotnej nezvadnosti, eko-logickej vroby, vhodnosti pouitia a och-rany prrodnch zdrojov. Nature plus je najprsnejia a zrove najprestnejia znaka kvality stavebnch vrobkov.

Zvote si THERMOFLOC...

je medzi stavebnkom znma a oraz obbenejia vaka svojim vbornm izolanm vlastnostiam. Jej hlavn pred-nosti s:

vysok izolan a akumulan schop-nos zaruuje prjemn klmu poas treskcich mrazov aj najvych letnch horav technolgiou fkania je mon vytvo-ri jednoliatu vrstvu izolcie bez spojov aj na tch najaie prstupnch mies-tach, bez potreby jej nosenia a zbyto-nch strt prirezvanm na mieru difzne otvoren prrodn materil, vaka prirodzenej schopnosti redistri-bcie vlhkosti nestrca svoje izolan vlastnosti a vznamne reguluje vlhkos v obytnch priestoroch odolnos hlodavcom, hmyzu, plesniam, ohu a takmer univerzlna pouite-nos (vhodnos pouitia izolcie a jej sprvnu intalciu zaruuj certifiko-

pri novostavbe

materil na zateplenie podkrovnch priestorov a stropnch kontrukci. S jed-nm materilom je mon rchlo a efek-tvne vytvori akkovek hrbku izolcie, dokonale koprujcu priestor medzi krokvami a kontrukciou sadrokartnu alebo komplikovan priestor vznkovch striech. S pouitm systmovch dopln-a tesniace materily) je zateplenie kon-trukcie preveden s maximlnou precz-nosou a poda najnovch poiadaviek na vzduchotesnos obvodovho pla. Vek as realizci predstavuje tepeln izolcia drevostavieb, ktor s oraz obbenejm stavebnm systmom na Slovensku! Kvalitne zabudovan izolcia -tesnos stien drevostavieb pri zachovan ich difznych vlastnost a umouje vs-tavbu bez pouitia parozbrany.

aj pri rekontrukcii!Zvyujce sa ceny energi ntia

majiteov starch objektov dodatone zatepova kontrukcie s nedostatonou tepelnou izolciou. Najastejm spso-bom tepelnej sancie je doplnenie izol-cie do dutn starch trmovch stropov. Pomocou malho otvoru a hadice sa jednoducho a rchlo vyplnia jednotliv dut polia stropu izolciou... avsledok je zaruen!

Vemi ast je taktie vyplnenie przd-nych, alebo vemi slabo izolovanch priestorov tzv. plochch striech. Stropn doska, zateplen homognnou vrstvou na vykurovanie a zrove zaru prjemn

klmu obytnch priestorov poas hor-cich letnch dn.

Oplat sa Vm to!Tepeln sancia starch objektov -nou nie je spojen s pracnou a finanne nronou likvidciou vrstiev strench alebo stropnch kontrukci, je preto finanne najvhodnejm spsobom zlep-enia ich tepelnoizolanch vlastnost. Spojenie vynikajceho izolanho mate-rilom a profesionlneho prevedenia sananch prc certifikovanm spraco-vateom je zrukou dlhoronej spokoj-nosti zkaznkov a rchlej nvratnosti investcie.

Tepeln izolcia jedin celulzov izolcia scertifiktom kvality nature plus

kvalita Nature plus

, dostupn

celmu Slovensku!

, Hydinrska 4/7, 949 01 Nitra, tel.: 0915 412 231, : [email protected]



Zabezpeuje okrem poradenskch konzultci aj kompletn servis ohadne vstavby, ponc nvrhom avypracovanm projektovej dokumentcie, a po

realizciu nzkoenergetickho apasvneho drevodomu vdifzne otvorenej kontrukcii za pouitia drevovlknitch izolci Steico.

,Najdleitejia as stavby bohuia

nie je viditen.

Prve kvli tomuto faktu sa neoplat posudzova stavby poda ich vzoru.

Aj za nenpadnm vzhadom sa asto krt ukrva vysok kvalita, anaopak dom, ktor psob vstredne apta na seba pozornos zkaznka, nemus ani zaleka spa vetky poiadavky.

Nepopierame vak fakt, e architek-tra me by klasick, modern, vdy in, repektujca poiadavky apred-stavy majitea.

Prve pre to, aby sme Vm objasnili typy kontrukci apouvanch mate-rilov drevostavieb, ich vhod anev-hod, je tu naa internetov strnka

www.cmd-sk.sk. Dostatok informci je prv krok ksprvnemu rozhodnutiu oVaej celoivotnej investcii.

Pri vstavbe difzne otvorenho montovanho rodinnho domu zpr-rodnch, ekologickch materilov svysokou ivotnosou si zabezpete najm kvalitu vntornho prostredia azhodnotenie svojej finannej inves-tcie.

Medzi tieto materily patr naprk-lad irok portflio drevovlknitch izolci. S to ucelen systmy, ktor doku vyriei akkovek izolciu vrodinnom dome, ponc kroajovmi izolciami a po nadkrokvov izolcie

svysokou objemovou hmotnosou, ktor zabrauj prehrievaniu interiro-vch priestorov vletnch mesiacoch. (cel portflio materilov je uverej-nen na strnke www.tepore.sk )

-

Prehrievanie vntornch podkrov-nch priestorov je zvisl od fzovho posunu, ktor dan kontrukcia vyka-zuje.

Pojem fzov posun teplt oznauje as, ktor je potrebn na to, aby sa teplo zvonkajieho priestoru dostalo vyplva zobjemovej hmotnosti izol-cie. m a je m3 izolcie, tm dlh je fzov posun. Drevovlknit izolcie dokonale spaj tieto poiadavky. Km sa teplo zexteriru dostane dointeriru uplynie pribline 10 hodn, o je dostatone dlh as na to, aby kontrukcia zaala vplyvom veer-nch hodn op chladn. Objemov hmotnosti tchto izolci sa pohybuj vrozmedz 180270 kg/m3. Pre porov-nanie tepeln izolcia zminerlnej vlny dosahuje hodnoty 15150 kg/m3 apolystyrn EPS dosahuje hodnoty 10a35 kg/m3. Vdnenej dobe sa stavba posudzuje poda nronosti najej vykurovanie, avak asto sa zabda na energie spotrebovan nachladenie priestorov vletnch horavch.

Vprpade akchkovek otzok ohadne drevostavieb ns mete kontaktova, prpadn ns navtvi vnaom stnku na vstave DOMEXPO vNitre an partnersk stnok naCONECU.

Centrum Montovanch Drevodomov [email protected]

Centrum Montovanch Drevodomov

Priebeh vstavby

strecha domu od A po Zstrechy inpircie a trendy


Klimatick zmeny a rozirovanie hranc miest ved k vzniku preplnench a prehriatych vekomiest.

K nsledkom patr okrem inho aj vznik povodovch katastrof. Premyslen manipulcia s daovou

vodou a nvrat riek do pvodnch riei a kort s najdleitejie opatrenia,

pravdepodobne pre najbliiu dobu.

Ochrana pred povodamiprostrednctvom zelench striech

Zelen vegetanej strechy hraj pri-tom vek lohu pri relatvne nzkych nkladoch. Tvoria prve ten kompromis, ktor urbanisti hadaj: vegetan stre-chy s vhodn pre bytov aj priemy-seln vstavbu a ponkaj prostrednc-tvom ich vegetcie prirodzen ochranu pred povodami, zlepuj klmu budov a neposlednom rade aj ovzduie okolo nich. Vegetan strechy absorbuj da-ov zrky a mal as prebytonej vody nechaj s oneskorenm odtiec dokanalizcie.

Vegetan strechy zadranie a zmenenie odtokovho mnostva vody

Vegetan strecha udr poda typu ozelenenia a skladby vegetanho svrstvia cca 4099 % objemu ronch

zrok. Tak naprklad jeden meter tvorcov retennej strechy typu Meandr 60 me zadra a 53 litrov daovch zrok. Vek as z toho sa odpar a zlepuje tak vlhkos ovzduia a zrove ho ochladzuje. Pomocou potaovej simulcie (RWS) bolo zis-ten, e vekoplon vegetan exten-zvne ozelenenie asi 5ha je schopn za rok zadra 22 000m3 daovch zrok. Pritom s znen a oddialen odtokov mnostvo pri prvalovch da-och. Retenn strecha typu Meandr 30 zniuje koeficient odtoku a o 99 %. Prebyton voda je pritom odvdzan s asovm oneskorenm dokanalizcie.

Vegetan strechy s dleitou sasou manamentu s daovmi zrkami. Nezvisle na miestnych

podmienkach ovplyvuj manipulciu s daovmi zrkami bez vekch vstupnch investci. Zelen vegetanej strechy maj pritom mnoh alie pozi-tvne funkcie.

alie informcie k retennm strechm:www.optigruen.dewww.optigreen.cz

Dr. Gunter MannOptigrninternational AG

Preklad: Ing. Bachman

1. vegetcia2. extenzvny substrt E ahk3. filtran textlia typ 1054. nopov flia Meandr 60

prp. 305. ochrann a separan text-

lia RMS 3006. podkladov kontrukcie

shydroizolciou s atestom

www.optigreen.cz

Systmov een Optigreen Prodn stecha Systmov een Optigreen Retenn stecha

Systmov een Optigreen ikm stechaSystmov een Optigreen Zelen stecha Solar

Trvale udriteln vstavba samozejm se zelenou stechou!

620 00 Brno, Jahodov 20tel.: 545 210 414, mobil: 606658099, [email protected]

Modern trend tr vale udriteln vstavby pro budoucnost Ochrana a zkrlen ivotnho prosted Osvden produkty a systmov een Optigreen Poradensk ser vis, realizace a drba

k171

28

Ing. Jan Bachman671 81 Znojmo, Sokolovsk 3Tel.: 731 931 985, [email protected]

stavba domu od A po Z okn, okenn systmy


Vkadom prpade okn s najchlostivejou sasou nielen pri

navrhovanprojektovan bytovho alebo rodinnho domu, viladomu, ale vyaduj sstavn pozornos

aj vpriebehu ich uvania. Starostlivos one

poas uvania nie je len pravideln

umvanie sklench tabl, ale ookno

sa treba stara vplnosti.

Venova treba znan pozornos

oetrovaniu okennch rmov.

Hlavne vtedy, ak s zdreva.

Zanedbanie komplexnej

starostlivosti ookn sa

pouvateom vdy vypomst.

Dleit je preto vber okennho

systmu arovnako dleit je starostlivos o poas

pouvania.

Okno



praktick aarchitektonick prvokPovate by mal predovetkm

vedie osi zkladn otom (u vtedy, ke si okno pre svoj dom vyber), ak poiadavky mus tak okno spa vove-obecnosti, priom mal by ma aj vlastn relnu predstavu otom, o je zjeho pohadu pre vobu vhodnho okennho systmu viac alebo menej dleit. Nemal by predo-vetkm nikdy zabda na to, avdy by si mal uvedomova, e kad okno o. i. vznamne spoluvytvra vonkaj vzhad domu. Mal by dba pri vbere avma si parametre ivot-nosti amnostvo alch vlast-nost ato najm stavebnofy ziklne, funkn, rozmerov itvarov pri zohadnen architektonickch poiadaviek. S vak aj nadtandardn poiadavky. Vkadom prpade treba prihliada na zkladn vlastnosti, medzi ktor patria naprklad mechanick. Treba pod nimi rozumie o. i. poia-davky nao najjednoduchiu manipulovatenos (rzne spsoby otvrania, vetrania, tienenia), samozrejme pri zachovan tesnosti, nezateka-nosti, nepremzania anepre-fukovanosti. Dleit je tie, aby bolo mon okn poahky isti audriava. alej musia spa aj zaistenie minimlnej

hygienickej vmeny vzduchu vinteriri, o naprv pohad vytvra protiklad kniektorm skr spomenutm poia-davkm. Treba si necha zlea na tom, aby okn spali vysok nroky na tepeln stratovos pri minimlnom prestupe vonkajieho hluku, ale aj poiadavky nadelenie, tvar avekos presklenej kontrukcie vplne, rzne farebn rieenia, i u skla ai vlast-nch profilov rmov.

ktor je sasou dodvky akde sa o.i. dotame aj to ako okno oetrova aako snm zaobchdza. Aj pokia ide ovobu materilu, vsasnosti u vvoj modernch okien dospel tak aleko, e vetky materilov varianty okien, resp. ich kombincie (dreven, plastov, kovov akombinovan) mono povao-va takmer za rovnocenn kontrukcie navrhnut tak, aby si dlhodobo aspo-ahlivo plnili svoju funkciu. Navber

oho sa prida pri vbereIke spoahlivos kadho okna

garantuje vrobca arovnako predajca, nosn zodpovednos za sprvny vber je na kupujcom, ie na budcom uvateovi. Vmena okien je vsas-nosti vemi aktulna. Kupovanie okien je pomerne frekventovan aje niekedy a zarajce, ako si naslepo udia nov okn pre svoju potrebu, i u pre vmenu alebo novostavbu zaob-starvaj. Niekedy to vyzer aj tak, e nakupuj bez rozmyslu sprstupom okno na okno. Nohlavne vsas-nosti takto postupova nemono, ike samozrejme dodvate pristupuje kdodaniu okna zodpovedne. Mono preto poveda skr tak, e nie je okno ako okno. To sprvne okno je tak, ktor zodpoved veobecne platnm kritrim. Onich treba vedie osi viac, ako je uveden naprklad vreklamnom letiku alebo vo vrobnom popise,



akpu okna treba by odborne prip-raven. Vimnime si ako postupova zhadiska ekologickch poiadaviek, ktor s oraz aktulnejie aktor treba repektova. Naslovovzat odbornk prof. Ing. Anton Pukr, PhD. zostavebnej fakulty ich charakterizuje nsledovne aodpora zamera sa hlavne na: ekologick bilanciu vchodiskovho

materilu na vrobu vlysov (tto poiadavku najviac spaj dreven okn),

kvalitu vlisovprofilov na vrobu okennch rmov akrdel vzhadom na ich mechanick, tepelnoizolan, zvukovoizolan vlastnosti anroky nadrbu,

tepelnoizolan vlastnosti zasklenia, rieenie kontruknch detailov

(spsob zasklenia, vzduchov prie-pustnos aodolnos proti klimatic-km vplyvom),

kvalitu celoobvodovho kovania, ivotnos aspoahlivos okien,

kvalitu prsluenstva (vonkajie ople-chovanie, vntorn parapety, alzie apod.),

spsob osadenia okna do stenovej kontrukcie aparametre stynch kr.Okrem uvedenho potencilnym

zkaznkom alej odporame, aby sa vo vlastnom zujme nenechali ovplyvova tendennmi tvrdeniami jednotlivch predajcov apoda svojho uvenia afinannch monost by mali vdy uprednostova kvalitn znakov vrobky scertifiktom od osvede-nch vrobcov. Dleit je sledova pomer kvality aceny aporovnva porovnaten (napr. parametre vlysov zasklen apod.). Vinzertnch ponukch vrobcov sa asto zdrazuje len cena azvyajne sa neudva charakteristika profilu aasto sa pouva najlacnejie sklo. Nekvalitn okno (horie zaskle-nie, kovanie, vstu) sa po ase prejav rozlinmi nedostatkami (tepelnmi nikmi, zarosenmi sklami, zavlhnutou

stenou vmieste osadenia, problmami sotvranm apod.).

Pre ak okno sa rozhodnVyberme si tak hodnotn okno

alebo presklen okenn systm, ktor bude najlepie plni vnaom byto-vom alebo rodinnom dome, viladome i vpresklenej zimnej zhrade tak funkcie, ak m ma. Primrnymi funkciami okna s prirodzen denn osvetlenie ainsolcia interirov, ich prirodzen vetranie, nikovos pred poiarom. Okrem svojich primrnych funkci m okno aj funkcie vyplvajce zfyziklnych poiadaviek amechanickej celistvosti obvodovej steny. Nimi s tepeln azvukov izolcia, vzduchov priepustnos, hydroizolcia, mecha-nick odolnos proti prevdzkovmu zaaeniu ainku vetra. Okn musia predovetkm zabezpeova aj hygie-nicky poadovan minimlnu vmenu vzduchu, o umouj do nich zabu-dovan vetracie zariadenia, vetracie



domu, vktorej mme uloen palivo (naprklad drevotrieskov odpad i in druh biomasy). Najvhodnejie rieenie bytovho interiru zhadiska situovania otvorov nafasde domu je tak, ke kad miestnos interiru m vlastn okno, ktor si pln svoje funkcie spri-hliadnutm na to, pre ak innos, pre trval pobyt koho je ten ktor bytov interirov priestor vyhraden.

Nie je teda okno ako okno najm vtakom prpade, ak nm mienime zak-ry otvor na fasde vtej asti rodin-nho domu, vktorej budeme vykonva dajak remeseln innos, o plat najm pre ivnostnkov, ktor maj doma svoje vrobn dielniky, ale aj menie prevdzky. Vtomto prpade je potrebn navrhn avybra tak okn, ktor plne zohadnia dan innos uvatea. In okn potrebuje naprklad zmoncka diela. Okn umoujce astejie aplynul vetranie by mali by situovan aj vo fasdnom otvore stolr-

skej dielne, i vpriestore, vktorom sa pracuje takmer neustle schemikliami.

Samozrejme, e aj okn navrhuje architekt ako autor projektu rodinnho domu. Preto je na om, aby dobre poznal aoboznmil sa spoiadavkami investorazkaznka asjeho pred-stavami aj orieen tejto asti projek-tovho nvrhu. Vedomosti architekta nemusia by vyerpvajce, priom investor nemus ma onavrhovan zask-lenia fasdnych otvorov ani potuchy. Preto sa odpora spoluprca sodbor-nkompecialistom na okn aokenn systmy. Odbornch poradcov tohto druhu je na trhu dostatok. Len treba ma trpezlivos sich vyhadvanm aneoplca sa etri na nich aobch-dza nimi ponkan sluby.

Mgr. Jaroslav Bartl

archv redakcie

Pri vbere okna alebo okennho

systmu treba vhodne zli technick

aarchitektonick parametre.

klapky, trbiny, mrieky, viacpolohov kovania apod. Vkadom prpade sa m okno postara ozdrav pobyt loveka vinteriri i pracovni jeho bytu. Voba okna zvis aj od toho, i sa vinteri-ri zdriavame po cel de, i vom oetrujeme astarme sa otrvale chorho. Prihliada treba aj na to i sa bud dlhodobo zdriava vdom-com interiri deti predkolskho veku, ale aj domce zviera. Rovnako treba pri vbere okna prihliada na to, ak innos budeme vjednotlivch byto-vch priestoroch vykonva. Naprklad vkuchyni, kde dochdza poas varenia kviemu vskytu pr, treba okn vybavi zariadeniami, ktor umonia odvetrvanie aj cez zatvoren okn. Vmiestnosti, alebo vasti domu, kde mme situovan plynov kotol alebo kotol nabiomasu, treba umiestni tak okno, ktor svojm kontruknm riee-nm avybavenm umon plynul priro-dzen, permanentn vetranie. To sam plat aj pre t as interirov rodinnho

www. .skKrytina sa vyznauje mimoriadne psobivm estetickm vzhadom, ktor kopruje materily (dreven indel). Vaka tomu sa stren krytina dobre ujala zvl v pamiatkovo chrnench krajinnch zemiach. Taktie vek obubu zskala pri novostavbch a rekontrukcich starch striech.

DOPRAVA V RMCI

CELEJ SR ZDARMA!

Pri mlyne 42, 949 05 Nitra, INFOLINKA: 0917 212 212

Pri mlyne 42, 949 05 Nitra,

INFOLINKA: 0917 234 234

3ODVWRYiEH]~GUERYistren krytina

pecialista na lcov tehly, obkladov psiky, parapety a tehlov dlaby typu KLINKER.

RON Z R U K

A3030

210x297.indd 1 4.3.2013 23:57

VCHODOV DVERE / BRNY

EURO OKN / VNUTORN DVERE / SCHODY

www.madleniak.sk Robotncka 120, 946 56 Dulovce, tel.: 035 / 7685 500, fax: 035 / 7685 502

stavba domu od A po Zokn, tieniace prvky


Napriek tomu, e si pod slovom mdny vinou predstavme neotrepan

odevn krecie, aj v oblasti tieniacej techniky existuj

zaujmav inpirujce trendy. Aprichdzaj k nm z celho sveta.

Prkladom s japonsk posuvn steny, ale

aj pestr vber plis alzi alebo ltkovch

roliet. Tienenie do domcnosti sa stva

dizajnovou zleitosou, ktor pomha premeni

fdny priestor na modern interir.

Dizajnov tienenieje mdna zleitos

Zvrazuj dizajnov istotu, doku efektvne zastavi slnen le, ale aj opticky rozdeli miestnos na niekoko mench priestorov. Re je o dizajnovch japonskch stench, ktor si nali cestu aj do slovenskch domcnost a kancelri, nemocnc i kl. Ich spolonm menovateom je originalita, praktickos a irok monosti vyuitia, kee sa mu naintalova bu pred okennm otvorom, alebo kdekovek

inde v miestnosti v zvislosti od poadovanej funkcie.

PlisPlis je druhom vntornho

ltkovho tienenia, ktor je vhodn i na komplikovan a atypick okn alebo do zimnch zhrad. Elegantn tienenie je dostupn v mnohch farbch, take nie je problm njs variant do interiru v ubovonom odtieni. Plis ponka rznorod monosti ovldania

odniekokch spsobov runho ovldania a po motorick. Nron zkaznci ocenia komfortn ovldanie diakovm ovldaom. Je mon nielen klasick sahovanie zhora nadol, ale inaopak. Zaujmav rieenie de / noc prina dve ltky v jednom plis. Cez de mete vyuva svetlej variant a v noci si miestnos viac zatemni, aby ste si uili ten najslad spnok.

Ltkov roletyAni ltkov rolety u dvno nie s

nevzhadnmi kusmi textilu. Modern rolety skvele plnia svoju tieniacu funkciu a zrove ponkaj nekonen mnostvo farebnch vyhotoven. Mono ich ovlda naprklad retiazkou sdizajnovm zvam, kukou alebo motorom. Uvaujete o dizajnovom skrlen domcnosti, kancelrie alebo inch priestorov?

Navtvte www.climax.cz a vyberte si dizajnov tienenie na mieru.

n$/=,(52/(7

n$/=,(52/(7

stavba domu od A po Z okn porada


Na tejto strnke vm vdvoch vydaniach nho asopisu poradme ako na problmy soknami. Vzimnch mesiacoch ns najviac trpi rosenie

okien aniky tepla, vletnch zasa prehrievanie amorn tepl. Dnen technolgie ponkaj elegantn rieenie problmov, ktor ns mu vsvislosti soknami stretn. Priblime vm ak mte monosti...

Diel 1. ako sklo...

Nejde len orosenie, to je len poia-tok alch problmov. Voda stekajca zo skiel armov sa hromad na para-petnej doske avytvra ivn pdu pre rast plesn. Voda stekajca zparapetu podma nadvzujce steny, ktor bud tie skr i neskr pokryt plesou. Pri vekch mrazoch voda vrmoch dokonca zamrzne aokno

potom nie je mon ani otvori, m me nasta nenvratn pokodenie rmu. Je mon, e vae problmy zaali a po zateplen celho domu avmene okien. Na jednej strane sce uetrte na kren, ale na strane druhej muste riei problm skondenztom na oknch avlhkosou vbyte. Ivpr-pade, e s okn nov, vyzer to akoby zle izolovali s studen vporovnan steplotou stien.

Plese je rizikom, spsobujcim zdravotn

problmy.

Stekajca voda zorosench skiel me napcha materilne kody.

Ako na trpenie soknami?

Zo sksenost vieme, e problm

spsobuje nedostaton izolcia pvodnho zasklenia. Nejde teda ozle vyroben sklo, ale jeho izolan schopnosti zaleka nedosahuj izol-cie stien, podlahy i stropu. Preto je povrch na vntornej strane dvojskla, kde sa zra voda, studen.

Samozrejme, vmenu skiel je mon uskutoni (rovnako ako vprpade rozbitia prievanom) anie je problm ho nahradi novm typom zasklenia, ktor podstatne lepie izoluje, pretoe na rozdiel od dvojskla obsahuje dve izolan dutiny rozdelen tepelnou fliou aje naplnen pecilnym ply-nom, ktor izoluje lepie ako vzduch. Ke toto rieenie prenesieme do

sstavy sel, tak ben dvojsklo sizolanou schopnosou U=2,8 W/m2K (prpadne 1,4 alebo 1,1) nahradme sklom typu HEAT MIRROR (tepeln zrkadlo), ktorho izolan schopnosti (Uskla=0,6W/m2K) sa viac pribliuj zateplenej stene (pre predstavu Usteny=0,1 a 0,2 W/m2K). Vsledkom je tepl povrch skla vo vntri, ktor

0800 160 167bezplatn telefnna linka

NEMETE CEL OKN, VYMETE LEN SKL!

stavba domu od A po Z okn porada


sa ani vzime neros. Okrem zlepenia izolcie naploche skla sa zlep aj tep-lota okraja skla armu, pretoe vskle je pvodn jeden vodiv distann rmik nahraden dvojicou nevodivch amedzi nimi preruenm vedenm tepla vloenou fliou stmelom. Zvenie teplt skla me by aj op alebo viac stupov Celzia.

,---

lcia sasne prina vyie teploty na povrchu skla. Apokia sa hovor ozlepen izolcie, mus sa zkonite aj niekde uetri. Najlepie je to overi uniekoho, kto u m skl vymenen. Tepeln straty cez izolan dvojskl, ktor mali vdobe intalcie pred nie-kokmi rokmi ben izolan schop-nosti Ug=1,4-2,8 W/m2K s abud vrazn. Ned sa voi tomu brni znenm izbovej teploty, svetrom ani teplmi papuami adsledok u tie poznme, pvodn skl sa bud rosi. sporu je dokonca mon vypota avnajbenejom prpade je mon uetri i20 eur/m2 vymenenho skla, o me by spora jednej alebo dvoch zloh za krenie, poda toho kde, m aako vykurujeme. Rieenie stle sa opakujcich starost so zaskle-nm jeho vmenou m vrazne menie nklady oproti vmene celch okien apritom vaka ovea viemu podielu skla oproti rmu tu pomer cena/vkon hovor jasne za vmenu skiel.

Vmenu skla je mon uskutoni vo

vetkch typoch okien. Najviac trpia rosenm plastov okn. Sklo sa taktie men aj pri eurooknch, pvodnch drevench oknch i strench oknch. Vnimkou nie s ani kovov kontruk-cie okien adver.

Vmena skiel uvetkch typov okien je pre profesionlov ahkou archlou zleitosou, ktor je mon uskutoova po cel rok aktor pri-na okamite oakvan efekt. Pre objednanie sluby sta zavola zelen linku alebo napsa email apotom u

len oakva osobn, nezvzn nv-tevu technika. Technik vm vetko vysvetl aodporu to najlepie rie-enie. Skl si sm zameria adohovor ich vrobu amont. iadne branie, iadne povolenie, iadne obavy znepo-riadku adlhotrvajceho obaovania. Skl vbyte splastovmi oknami je mon vymeni za niekoko hodn, urodinnch domov trv vmena maxi-mlne jeden alebo dva dni. Po vmene skla si navye montnici po sebe poupratuj, namontuj nasp alzie aokn pred odovzdanm nastavia, aby tesnili adobre sa otvrali.

Text afoto: TOSPURInfo: www.tospur.sk

Na snmkach s vyznaen teplotn body na povrchu skiel. Prostredn sklo je pvodn.

Zteplotnch bodov je zrejm, e po odstrnen pvodnch zastaranch dvojskiel Ug=2,8

W/m2K apresklen novmi dvojsklami Ug=0,6 W/m2K Heat Mirror Sporo Standart, je na

povrchu tchto novch skiel vrazne vyia teplota oproti pvodnmu sklu.

STOP ROSENIU

ROSIA SA VM OKN?

2e}

CERTIFIKOVAN PARTNER PRE ZASKLENIE IZOLANMI SKLAMI HEAT MIRROR

NEMETE CEL OKN, VYMETE LEN SKL!

stavba domu od A po Z garov brny


Prvm krokom je sprvny vber typu Typ garovej brny vyberme poda technickch i priestorovch monost, ktor objekt dovouje a ponka:

sekn brna vysva sa po koajniciach pod strop; zsuvn brna zasva sa popri bonej stene z vntra gare do strany; krdlov brna dvojkrdlov brna otvra krdla pomocou kuky alebo motora; rolovacia brna navja sa na hriade nad otvor gare. Vetky tieto typy brn je mon ovlda za pomoci kuky so zmkom, alebo s motorom na diakov ovldanie.

Kad profesionlny dodvate garovch brn by mal ma funkn typy brn vystaven vo svojej

Firemn prezentcia

vstavnej sieni, aby si zkaznk mohol brnu vyska, obhliadnu prevedenie, ma monos garov brnu vidie tak, ako bude namontova-n u neho doma a pta sa na jej jednotliv prvky.

Druhm krokom pri vbere je farebn odtie Farba brny sa najastejie (nie je to vak podmien-kou) zoslauje s farbou okien a dver na dome. Dnes je monos vberu z vekho mnostva laminci imitci dreva. Laminovan povrchy maj vhodu bezdrbovosti a ich odtie je farebne stly. V prpade zujmu zkaznka o niektor z farieb zo vzorkovnka RAL (nie imitciu dreva) sa jednotliv sekcie brny dvaj strieka do lakovne. Z vntornej strany je brna biela, kee aj steny gare s zvyajne biele. Nron zkaznk si mu vybra garov brnu aj z masvneho dreva, o v tomto prpade znamen, e

GAROV BRNA JE OBYAJNE NEODDELITENOU SASOU DOMU. VZHADOM NA TO, AK AS PRI DOME ZABER, ALEBO JE DOKONCA SASOU SAMOTNHO PRIEELIA DOMU, MEME ZODPOVEDNE POVEDA, E JE DOMINANTNM TLOTVORNM PRVKOM CELHO OBJEKTU. Z TOHTO POHADU JE DLEIT VENOVA DOSTATON POZORNOS PRI VBERE JEJ DIZAJNU I FARBY.

sekcie brn sa vyrobia z dreva poda individulnej poiadavky.

alm krokom pri vbere je dizajn brny Na trhu je niekoko dizajnovch monosti vberu von-kajej strany garovej brny. Najastejie vyuvan a u zkaznkov obben s tyri zkladn motvy:

kazetov motv nestarnci dizajn brny ,ktor vdy bol a bude atraktvny pre celkov vzhad garovej brny; pruhovan motv univerzlny dizajn brny, at-raktvny rovnomernm rozdelenm pruhov na brne a neviditenmi spojmi panelov brny; stredov pruh vytvra dizajn modernho domu dnenej architektry, je to modern dizajn brny; hladk dizajn je uren pre ud, ktor si potrpia na tlov modern dizajn istch lni.

Ako si vybrat garzov brnu?!CERTIFIKT KVALITY

1_201214

Neodmyslitenm doplnkov konenho stvrnenia garovej brny s presvetlovacie okienka. Je to spsob, ako presvetli interir gare a sasne oivi dizajn brny. Zkaznci maj na vber niekoko druhov svetlkov, aby tieto prvky dokzali zosladi so tlom domu.

Dleitm krokom je izolcia panelov brnyPri dnench nzkoenergetickch stavbch sa kladie draz na kvalitu izolcie brny .Dnes m zkaznk monos vybra si izolcie od 20 mm do 42 mm. Izol-ciu panelu tvor polyuretn ,ktor je absorbovan me-dzi plechy panelu, o vytvra tzv. sendviov panel. Po obvode je garov brna izolovan gumenm tesnenm. Spodn as je utesnen tesnenm, ktor je umiestnen na spodnej sekcii, horn je utesnen tesnenm na hornej sekcii a bon strany s utesnen tesnenm na bonom kovan brny.

V prpade, ak brna nie je sasou obytnho domu (samostatn gar , brna do prstreku), alebo bude umiestnen na mieste, kde sa nevyaduje izolcia, jej majite sa me rozhodn poui neizolovan brnu.

Vber sprvneho dodvatea garovej brnyPo vbere farebnho odtiea, celkovho dizajnu, izolcie, brny prichdza na r

ŠtÝl domu a bytu 2/2014

Documents