VVZZIIAA AA SSTTRRAATTGGIIAA RROOZZVVOOJJAA SSLLOOVVEENNSSKKEEJJ SSPPOOLLOONNOOSSTTII

Ekonomick stav SAV (gestorsk pracovisko) stav politickch vied SAV, stav ttu a prva SAV

Nrodohospodrska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave a vybran experti

SSttrraattggiiaa rroozzvvoojjaa sslloovveennsskkeejj ssppoolloonnoossttii pln verzia

(Podklad pre verejn oponentru)

Bratislava marec 2010

GESTOR PROJEKTU

prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV

GESTORI KAPITOL

prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV (1. kapitola) Ing. Peter BERK, PhD., sekcia verejnej sprvy, Ministerstvo vntra SR (2. kapitola) PhDr. Miroslav PEKNK, CSc., stav politickch vied SAV (3. kapitola) Ing. Ivan OKLI, DrSc., Ekonomick stav SAV (4. kapitola) prof. Ing. Antonn KLAS, PhD., Ekonomick stav SAV (5. kapitola)

prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV (6. kapitola) Ing. Ivan TIRPK, CSc. Recyklan fond, Bratislava (7. kapitola) prof. Ing. Milan BUEK, DrSc., Nrodohospodrska fakulta EU, Bratislava (8. kapitola)

Jazykov prava: PhDr. Katarna RYBANSK

Technick spracovanie: Silvia RMAYOV

KOLEKTV AUTOROV 1. KAPITOLA prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava (gestor kapitoly) Ing. Peter STANK, CSc., mim. prof., Ekonomick stav SAV, Bratislava prof. PhDr. Oskar KREJ, CSc., stav politickch vied SAV, Bratislava 2. KAPITOLA Ing. Peter BERK, PhD., sekcia verejnej sprvy, Ministerstvo vntra SR (gestor kapitoly) JUDr. Eduard BARNY, DrSc., stav ttu a prva SAV, Bratislava Ing. Mgr. Tom ERNNKO, Nrodohospodrska fakulta EU, Bratislava JUDr. Jaroslav CHLEBO, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava JUDr. Peter LYSINA, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava Ing. tefan MAKARA, PhD., extern spolurieite prof. Ing. Juraj NEMEC, CSc., Ekonomick fakulta UMB, Bansk Bystrica JUDr. Duan NIKODM, CSc., stav ttu a prva SAV, Bratislava Ing. Ondrej PATARK, CSc., Slovnaft, Bratislava Ing. Peter STANK, CSc., mim. prof., Ekonomick stav SAV, Bratislava prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava 3. KAPITOLA PhDr. Miroslav PEKNK, CSc., stav politickch vied SAV, Bratislava (gestor kapitoly) JUDr. Eduard BARNY, DrSc., stav ttu a prva SAV, Bratislava Mgr. Josef BAXA, PhD., stav politickch vied SAV, Bratislava PhDr. Mojmr BENA, CSc., stav etnolgie SAV, Bratislava PhDr. ubo BLAHA, stav politickch vied SAV, Bratislava JUDr. udmila GAJDOKOV, CSc., stav ttu a prva SAV, Bratislava prof. PhDr. Marcela GBROV, CSc., PU Preov, Intitt politolgie PhDr. Marin HRONSK, DrSc., stav politickch vied SAV, Bratislava Ing. Jozef HUDEC, Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR, Bratislava JUDr. Jaroslav CHLEBO, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava PhDr. Eva JAOV, PhD., stav politickch vied SAV, Bratislava doc. PhDr. Peter JUZA, PhD., Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava PhDr. Michal KAAVSK, CSc., Kancelria prezidenta SR prof. ThDr. Igor KI, Evanjelick bohosloveck fakulta, Univerzita Komenskho, Bratislava Mgr. Norbert KME, CSc., stav politickch vied SAV, Bratislava doc. PhDr. Frantiek KOREK, CSc., FTV, Univerzita Komenskho, Bratislava Ing. Ivan KOROK, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava Ing. tpn KOTRBA, esk rozhlas, Praha prof. PhDr. Oskar KREJ, CSc., stav politickch vied SAV, Bratislava doc. PhDr. Svetozr KRNO, CSc., UKF Nitra, Katedra politolgie a eurpskych tdi Mgr. Luk LAPANSK, stav ttu a prva SAV, Bratislava JUDr. Peter LYSINA, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava doc. PhDr. Jozef LYS, CSc., Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho, Bratislava JUDr. Zuzana MAGUROV, stav ttu a prva SAV, Bratislava

Mgr. Juraj MARUIAK, PhD., stav politickch vied SAV, Bratislava ThDr. Karol MORAVK, Teologick frum JUDr. Duan NIKODM, CSc., stav ttu a prva SAV, Bratislava prof., PhDr. Frantiek NOVOSD, CSc., Filozofick stav SAV, Bratislava PhDr. Oga PLVKOV, CSc., Fakulta medzinrodnch vzahov, Ekonomick univerzita v Bratislave PhDr. Zuzana POLKOV, CSc., stav politickch vied SAV, Bratislava doc. PhDr. Frantiek KVRNDA, CSc., Fakulta medzinrodnch vzahov, Ekonomick univerzita v Bratislave MUDr., JUDr. Daniel MIHULA, PhD., stav politickch vied SAV, Bratislava prof. PhDr. Rastislav TTH, CSc., TU AD Trenn, Katedra politolgie a sociolgie JUDr. Jozef VOZR, CSc., stav ttu a prva SAV, Bratislava 4. KAPITOLA Ing. Ivan OKLI, DrSc., Ekonomick stav SAV (vedci kapitoly) Ing. Tom DOMONKOS, Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. Karol FRANK, Ekonomick stav SAV, Bratislava prof. Ing. Pavel FELLNER, DrSc., Slovensk technick univerzita v Bratislave, Fakulta chemickej a potravinrskej technolgie, Bratislava Ing. Herta GABRIELOV, CSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava prof. Ing. Milan GREGOR, PhD., ilinsk univerzita, Strojncka fakulta, ilina doc. Ing. Jan IA, DrSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava doc. Ing. Milan KRLIK, PhD., VCHT, Bratislava Mgr. Katarna KVAKOV, Univerzita Komenskho v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Bratislava Ing. Martin LBAJ, PhD., Ekonomick stav SAV, Bratislava doc. Ing. Jn LEINSK, CSc., Slovensk technick univerzita v Bratislave, Bratislava univ. prof. dipl.-Ing. Dr. Mikul LUPTIK, Vienna University of Economics and Business Administration, Viede host. prof. Ing. Peter MAGVAI, CSc., ilinsk univerzita, Strojncka fakulta, ilina Ing. Karol MORVAY, PhD., Ekonomick stav SAV, Bratislava doc. Ing. Pavol OCHOTNICK, CSc., Ekonomick univerzita v Bratislave, Nrodohospodrska fakulta, Bratislava Ing. Juraj RENKO, CSc., Prognostick stav SAV, Bratislava Mgr. Ivan SUTRIS, Univerzita Komenskho v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky prof. PhDr. Monika ESTKOV, DrSc., Vysok kola manamentu CITY Univerzity, Bratislava Ing. Ivana IKULOV, PhD., Ekonomick stav SAV, Bratislava Mgr. Martin TTH, Univerzita Komenskho v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Bratislava Ing. Jaroslav VOKOUN, Ekonomick stav SAV, Bratislava 5. KAPITOLA prof. Ing. Antonn KLAS, PhD., Ekonomick stav SAV, Bratislava (vedci bloku) Ing. Vladimr BAL, DrSc., Prognostick stav SAV, Bratislava Ing. Denisa BRIGHTON, Vskumn centrum Slovenskej technickej univerzity, Bratislava Ing. Ivan KOI, PhD., Smarttrends, s. r. o., Bratislava

Ing. Martin LBAJ, PhD., Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. arch. Valentn MAGDOLEN, predseda Slovenskej asocicie podnikateskch a technologickch inkubtorov SAPTI RNDr. Eva MAJKOV, DrSc., Fyziklny stav SAV, Bratislava doc. RNDr. Vladislav ROSA, PhD., Univerzita Komenskho, Bratislava Ing. Peter STANK, CSc., mim. prof., Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. Jaroslav VOKOUN, Ekonomick stav SAV, Bratislava 6. KAPITOLA prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava (gestor kapitoly) Ing. Magdalna ANTALKOV, PhD., Intitt bvania, s.r.o., Bratislava RNDr. Michal DANILK, Lynx, s.r.o., Koice MUDR. Milan DRAGULA, CSc., mim. prof., prezident Slovenskej lekrskej komory, Bratislava Ing. Elena HEINZLOV, MVaRR SR, Bratislava doc. Ing. tefan HRONEC, PhD., katedra verejnej ekonomiky, Ekonomick fakulta UMB, Bansk Bystrica JUDr. Jaroslav CHLEBO, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava PhDr. Vilma JURKOV, CSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava prof. PhDr. Jan KELLER, CSc., Ostravsk univerzita, Ostrava Ing. Jn KOTA, CSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava PhDr. Jn KVAPIL, Ministerstvo zahraninch vec SR, Bratislava host. prof. Ing. Peter MAGVAI, CSc., ilinsk univerzita, Strojncka fakulta,ilina doc. Ing. Beta MERIKOV, PhD., katedra verejnej ekonomiky, Ekonomick fakulta UMB, Bansk Bystrica Ing. Vladimr PETROVI, konzultant v oblasti enviromentlne zdravie JUDr. Vt SAMEK, eskomoravsk konfederace odborovch svaz, Praha Ing. Peter STANK, CSc., mim. prof., Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. Jana TRANGFELDOV, PhD., katedra verejnej ekonomiky, Ekonomick fakulta UMB, Bansk Bystrica Ing. Arch. Jaroslava ZAPLETALOV, Intitt bvania, s.r.o., Bratislava 7. KAPITOLA Ing. Ivan TIRPK, CSc., Recyklan fond, Bratislava (gestor kapitoly) prof. RNDr. Pavol BIELEK, DrSc., Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy, Bratislava doc. Ing. Gejza BLAAS, CSc., Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy, Bratislava Ing. Marin BOK, PhD., Vskumn stav ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva, Bratislava Ing. Duan EREK, Ministerstvo ivotnho prostredia, Bratislava Ing. Igor FERENK, Ministerstvo ivotnho prostredia, Bratislava prof. Ing. Frantiek JANEK, PhD., STU, Bratislava Ing. Vladimr GALBAV, ENVISPOL s. r. o. Bratislava doc. Ing. Jozef KONPKA, CSc., Nrodn lesncke centrum so sdlom vo Zvolene Ing. Jozef MIKULEC, CSc., Slovnaft VRUP, Bratislava Ing. Martin MORAVK, CSc., Nrodn lesncke centrum so sdlom vo Zvolene Ing. Ondrej PATARK, CSc., Slovnaft, Bratislava Ing. Peter STANK, CSc., mim. prof., Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. Viera IMKOVICOV, CSc., expertka na odpadov hospodrstvo, Bratislava RNDr. Jn URBNEK, CSc., Geografick stav SAV, Bratislava

8. KAPITOLA prof. Ing. Milan BUEK, DrSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave (gestor kapitoly) Ing. Eva BALOV, PhD., prezidentka AKE SR a viceprimtorka mesta Luenec Ing. Peter BERK, PhD., sekcia verejnej sprvy, Ministerstvo vntra SR Ing. Jozef BIK, CSc., sekcia verejnej sprvy, Ministerstvo vntra SR Ing. Mgr. Tom ERNNKO, Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave doc. Ing. Mria FZIKOV, CSc., Fakulta ekonomiky a manamentu, Ponohospodrska univerzita Nitra prof. Ing. Arch. Maro FINKA, PhD., Oddelenie priestorovho plnovania a manamentu, Technick univerzita Bratislava Ing. arch. Jlius HANUS, CSc., Aurex, s.r.o. Ing. Arch. Vojtech HRDINA, CSc., Aurex, s.r.o. doc. RNDr. Albeta IVANIKOV, CSc,, Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, Ing. Duan KOZOVSK, PhD., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave Ing. Jaroslav MRVA, Zdruenie miest a obc Slovenska Ing. Jozef MRVA, CSc., rad splnomocnenca vldy SR pre zemn samosprvu Ing. Milan MUKA, Zdruenie miest a obc Slovenska Ing. Stanislava PIRMANOV, Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave Ing., tefan REHK, PhD., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave Mgr. Miroslav IPIKAL, PhD., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave doc. Ing. Jozef TVRDO, PhD., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave prof. Ing. Elena RSKA, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NHF, Ekonomick univerzita v Bratislave

SSttrraattggiiaa rroozzvvoojjaa sslloovveennsskkeejj ssppoolloonnoossttii

Z H R N U T I E V Dlhodobej vzii rozvoja slovenskej spolonosti je formulovan cie smerovanie k vytvraniu predpokladov znalostnej ekonomiky a spolonosti a k formovaniu podmienok kvality a udratenosti ivota v podobe znalostne socilneho modelu. V nadvznosti na to Stratgiu rozvoja slovenskej spolonosti chpeme ako cielen adaptciu, ktorej ciele a pro-striedky maj v strednodobom asovom horizonte relne navodzova iaduce smerovanie roz-voja. Akn charakter Stratgie vyaduje dynamick konfrontciu aktulnych vchodisko-vch podmienok so iaducim smerovanm do budcnosti a na tomto zklade vymedzi prob-lmov oblasti a mon spsoby rieenia. Z povahy veci je zrejm, e zmyslupln Stratgia neme by veobsiahla, ale e sa mus koncentrova na tie sfry ivota spolonosti, v kto-rch prebiehaj urujce zmeny a bud s najvou pravdepodobnosou najpodstatnejm spsobom ovplyvova budce smerovanie vvoja. Tieto kov sfry sme vymedzili na zklade poznatkov z analz a aktvne psobenie na ich iaduce premeny chpeme ako strate-gick oblasti, ktor v podobe jednotlivch kapitol tvoria obsahov truktru Stratgie. Tie sa postupom prc spresovali, dotvrali a korigovali, priom sa musela zabezpeova ich vz-jomn komplementrnos tak, aby sa Stratgia formulovala ako organick celok. Vchodiskom bola identifikcia hlbokch zmien vo vonkajom prostred, ktor zsad-ne preduruj prstup k formovaniu Stratgie Slovenska ako malej krajiny s mimoriadne otvo-renou ekonomikou. alekosiahly prienik vonkajieho prostredia do naej ekonomiky a spo-lonosti a zvntornenie vplyvu globalizanch a integranch procesov podmieuje zvan zmeny v charaktere funkci ttu z hadiska strategickho vldnutia. Na zklade analzy tchto svislost sme ako vchodisko vymedzili redefinovanie a retrukturalizciu funkci ttu. Ekonomika a s ou zrasten socilne aspekty predstavuj sfru, ktor mimoriadne hlboko poznamenala globalizcia a globlna krza a v ktorej sa zrove pod ich vplyvom ukza-la aj neudratenos rznych konceptov minimalizcie angaovanosti ttu. Z toho vyplynula potreba rozpracova ako strategick oblas monosti a lohy hospodrskej politiky ttu zame-ranej na vyuvanie vsledkov hospodrskeho rastu aj v prospech socilneho rozvoja. Vzhadom na zvanos a komplexnos vytvrania nevyhnutnch predpokladov dlho-dobho smerovania k znalostnej spolonosti sme povaovali za potrebn poa rozpracovanie obsahovej a intitucionlnej strnky vytvrania znalostnej ekonomiky ako vitlnu oblas roz-voja spolonosti. Z analz monost a prstupov k rieeniu aktnych socilnych problmov, ako aj z po-znatkov o vzname a spsoboch formovania sdrnej spolonosti a kvality ivota prirodzene vyplynula naliehav potreba rozpracova ako kov problematiku socilneho rozvoja. Realita v oblasti ivotnho prostredia, narastajce ohrozenia, ale aj mon rozvojov potencil v tejto oblasti boli dvodom vymedzi ako prioritn oblas enviromentlnu problema-tiku z pohadu zabezpeenia udratenho a bezpenho rozvoja. Medzi vymedzenmi strategickmi oblasami existuje mnoho svzanost, avak v regionlnom a zemnom rozvoji sa najzjavnejie organicky prelnaj ekonomick, socilna i enviromentlna dimenzia kvality a udratenosti rozvoja.

II

Identifikcia uvedench strategickch oblast neznamen, e Stratgia by bola len ich jednoduchm shrnom. Podstatnou rtou Stratgie je to, o vypoved vntornou previazanos-ou strategickch oblast. Hlavnm spojivom medzi nimi s priame a sprostredkovan svis-losti postavenia loveka, poznanie, e stratgia rozvoja slovenskej spolonosti sa mus zsad-ne koncentrova na faktory, ktor rozvjaj jeho schopnosti a na prostredie, ktor ich vyuva na vytvranie dstojnch podmienok kvality a udratenosti ivota. Strategick oblasti sa vz-jomne dopaj a ako celok nartvaj, ako v podmienkach Slovenska pristupova k rieeniu kovch rozporov civilizcie medzi ekonomikou a lovekom a medzi ekonomikou a ivot-nm prostredm. Maj prierezov, relatvne komplexn a vntorne truktrovan charakter s uritou mnoinou priort, medzi ktormi existuj najkoncentrovanejie svislosti a vzjomn podmienenos. Dleit je aj viacrovovos previazanosti strategickch oblast. To znamen, e do ich vymedzenia bolo potrebn na jednej strane funkne premietnu vvoj a vplyv glo-blneho prostredia, integranho celku E, ktorho sme lenom, charakter vvoja v rmci nho ttu a po pecifik reginov a lokalt. Na druhej strane, v slade s tm, pre kad rove identifikova pecifick priority a formulova cesty, prostriedky a opatrenia potrebn na ich realizciu. V tomto zmysle sa predloen Stratgia usiluje by relatvne ucelenm n-vrhom obsahovo previazanho viacrovovho komplexu adaptanch procesov, rozvjaj-cich konkurencieschopnos ekonomiky postupnm zvyovanm podielu znalostnch faktorov a kultivovanm kvality a udratenosti ivota naich obanov. K vntornej previazanosti Stratgie vznamne prispel interdisciplinrny prstup, ktorm sa nielen elne rozrili vsledky analz, ale umonilo aj hlbie chpanie nrokov na celost-nos strategickho vldnutia. K najvznamnejm prnosom prc na Stratgii patr prve posun v ponman strategickho vldnutia ako symbizy dvoch procesov. Na jednej strane, procesu vedeckho skmania a rozpoznvania urujcich trendov monch budcnost, identifikcie oakvanch problmov, prleitost a rizk s nimi spojench a z toho vyplvajcich zkladnch monost voby. Na strane druhej, procesu aktvnej participcie relevantnch socilnych a ekonomickch aktrov, medzi ktormi sa vo vzjomnch interakcich konfrontuj ich zujmy a formuje viac i menej konsenzulna predstava o iaducom smerovan a spoluutvran budce-ho vvoja. V tomto kontexte musme poukza na to, e predloen Stratgia rozvoja slovenskej spolonosti predstavuje vedeck vpove autorskho kolektvu, o spsobe a miere jej vyuitia bude rozhodova politick reprezentcia. ADAPTCIA NA PARAMETRE GLOBLNEJ KONKURENCIE Celm ekonomickm, socilnym, politickm, kultrnym, bezpenostnm at. dianm v Slovenskej republike sa doslova prelna a bezprecedentne sa v om zvntoruje zsadn urujci a rozporupln vplyv globalizovanho a integrujceho sa vonkajieho prostredia. Toto prostredie nememe v zsade ovplyvni, no kvalitou naej adaptcie na prudk zmeny v om meme plnie vyuva prleitosti, ktor ponka, a tlmi ohrozenia, ktor prina. Na spen zvldnutie tchto loh je potrebn stratgia, ktor vychdza z identifikcie relneho charakteru a hbky zmien vo vonkajom prostred. V zkom prelnan vntornch a vonkaj-ch podmienok je najvznamnejou zsadn modifikcia funkci ttu, vyvolan procesom globalizcie. Ide o fundamentlne intitucionlne zmeny, ktor sa prejavuj ako rozklad integ-rity ttov v dsledku odptania sa ekonomickch procesov a ekonomickej moci od teritria ttneho celku. Spsobilo ho presadenie dominantnho postavenia transnacionlnych korporci,

III

ktorch moc a vplyv prestupuje vekmi domovskmi ttmi a medzinrodnmi intitciami. Z hadiska Slovenska ako malho ttu sa odptanie ekonomickch procesov a moci deje najm v nasledovnch formch. Predovetkm je to medzinrodn pohyb kapitlu, hlavne v podobe priamych zahra-ninch investci, ekonomick procesy presahujce hranice ttu v rmci tzv. digitlneho priestoru, odnacionalizovan centr prvnych, finannch a pod. sluieb, as v regionl-nom integranom zoskupen E, rzne zvzne vyadovan i odporan medzinrodn in-titucionlne rmce, prvne reimy, pravidl a pod., o ovplyvuje aj vntrottnu regionali-zciu a migran pohyby obyvateov. Z analzy odptania ekonomickej moci od teritria ttu vyplynuli tieto kov zvery: Rozsiahla liberalizcia a deregulcia spsobili, e teritorilne integrovan priestor ttu

bol priamo vsaden do globlnych ekonomickch sradnc, m sa fakticky eliminoval, resp. na minimum sa zredukovala regulan a kontroln loha ttu vo vonkajch ekono-mickch vzahoch.

Sprethali sa vzby medzi teritriom ttu, presne vymedzenom jeho hranicami, a eko-nomickm priestorom, ktor sa v zsade od neho odptal a v prevanej miere sa vymanil spod jeho relneho regulanho a kontrolnho psobenia.

Odptanie ekonomickho priestoru a ekonomickej moci od teritria ttu vrazne oslabilo zodpovednos podnikovch subjektov vo vzahu k lohm a k problmom socilnej sfry, ktor zostala v podstate priptan na zemie ttu.

Zsadne sa naruili vzby medzi demokraciou priptanou k ttne ukotvenmu celku a fak-tickou ekonomickou mocou, ktor sa odptala od teritria ttu.

Pod vplyvom globlnej krzy sa vak zana vraznejie prejavova aj urit proti-chodn tendencia. Zjavne i skryte sa presadzuje vstup ttu do podnikania so ivotne dleitmi zdrojmi, ako energia, voda, pda, resp. obvaten zemie (Balabn, 2009), a to bu priamo ako vlastnk, alebo ako aktvny podporovate spriaznench skromnch firiem. Ochrana tchto zdrojov, boj o prstup k nim a kontrola prslunch dopravnch ciest s v cen-tre nrodno-ttnych zujmov krajn prostrednctvom nstrojov mkkej i tvrdej moci. V kontexte s nstupom znalostnej ekonomiky a jej alekosiahlych diferencianch inkov sa prioritnou sfrou aktivt ttov oraz viac stva rozvoj, kultivcia, ochrana a vyuvanie zna-lostnch zdrojov. Mimoriadne zvan kvalitatvnu zmenu vonkajieho prostredia z hadiska tvorby rozvojovej stratgie predstavuje globlna krza a jej charakter. Analza jej hlbch prin-nch svislost ukzala, e ide o bezprecedentn jav, ktor vznikol synergickm psobenm extrmnej polarizcie prjmov a bohatstva, zuovanm priestoru na zhodnocovanie prebytku kapitlu neschopnho vytvra dostaton kpyschopn dopyt v relnej ekonomike, v d-sledku neudratenho spsobu exploatcie prrodnch zdrojov a devastcie ivotnho pro-stredia, oraz deformovanejej truktry vroby a spotreby, bezprecedentnej expanzie finan-nej sfry a jej oraz detruktvnejch dsledkov na relnu ekonomiku (Keynes, 1973) at., o shrnne rozkladne psob na morlku a hodnotov orientcie v sprvan ud a vo fungovan spolonosti. Nedostatok dopytu a zhodnocovacieho priestoru v relnej ekonomike oraz viac nahrdza virtulny dopyt generovan expandujcim finannm sektorom na zklade kumulu-jceho zadlovania. Zkonite vysuje do pekulatvnych bubln so stle niivejmi dsled-kami. Na prekonanie sasnej krzy preto nemu stai rzne kozmetick pravy fun-govania globlnej ekonomiky a globlneho finannho sektora. Protikrzov opatrenia vak

IV

zatia nezakladaj udratenej relny rast, ale len doasne zmkuj niektor negatvne dsledky krzy za cenu vytvrania novch rizk a nestability oivenia. K hlavnm prinm globlnej krzy nesporne patrilo fungovanie medzinrodnho politickho systmu. Jeho premeny v nasledujcej dekde bud vznamne ovplyvova kr-zov a pokrzov adaptciu. Z hadiska stratgie mono oakva tyri scenre. Scenr Upevovanie hegemnneho postavenia Spojench ttov americkch predpo-klad, e vnimon postavenie USA vo svetovom politickom systme, ktor sa sformovalo po vazstve USA v studenej vojne, nielene sa zachov, ale sa aj posiln. Scenr Vytvranie efektvneho multilateralizmu vychdza z toho, e zsadn rozhodnu-tia vo svetovej politike sa bud vykonva po dohode mocnost. Takto dohoda bude vyadova nachdzanie spolonch zujmov mocnost, naprklad pri rieen globlnej ekonomickej krzy, a ich ochotu ku kompromisom. Scenr Prehlbovanie konfrontcie a chaosu predpoklad, e djde k zlyhaniu silia ovldnu konfrontan prvky sasnho usporiadania svetovho politickho systmu, kee sa nepodar ovldnu nstroje usmerovania globalizcie vrtane rieenia globlnych problmov. Scenr Vytvranie paralelnch svetov vychdza z predpokladu utvrania neefektvneho multilateralizmu, teda pluralitnho sveta s malou kooperciou a dverou. Scenr Prehlbovanie konfrontcie a chaosu je pre Slovensko najmenej priazniv. Ako najvhodnej sa ukazuje scenr Vytvranie efektvneho multilateralizmu. Dleit je, e o tom, ak scenr sa prakticky presad, sa bude rozhodova v novej kontelcii centier svetovej ekonomiky. V speren medzi nimi sa bude formova aj konkrt-na podoba krzovej a pokrzovej adaptcie. Je zrejm, e rieenm krzy nebude mc by jed-noduch obnova i zreprodukovanie predkrzovch pomerov, vrazne deformovanho dopytu a truktry, alebo rozsahu vroby a spotreby. Pokrzov ozdravn proces bude vyadova znan prekalibrovanie vrobnch a spotrebnch truktr, technologick inovan prezbrojo-vanie ekonomiky a posun aiska ekonomickho rastu z jeho znane deformovanej a kvantita-tvne orientovanej strnky na jeho obsahov, na kvalitu a udratenos ivota orientovan strnku. V tom spova aj mimoriadne zvan vzva pre E, aby prehbenm a sfunknenm integranho procesu obhjila svoju pozciu a vplyv ako jednho z rozhodujcich centier sve-tovej ekonomiky. Krza nzorne ukzala, e v globalizovanom veku u v Eurpe neme by aknou politickou jednotkou jednotliv nrod, ale ich regionlne integrovan spoloenstvo. V podmienkach globlnych rizk nie s izolovan tty ani funkn, ani zvrchovan, a relne mu eli rizikm a ohrozeniam len zdruenou suverenitou E. K dslednejiemu uvedo-meniu si tejto skutonosti ako katalyztor prispela globlna krza. Eurpska nia prijala Lisabonsk zmluvu, m sa vytvorili intitucionlne predpoklady na rchlejie, efektvnejie a demokratickejie rozhodovanie, ktor je zase nevyhnutn na kvalitn tvorbu a realizciu Stratgie E do roku 2020. Stratgia stavia do stredobodu eurpskeho obana a jeho legitm-ne zujmy. So zreteom na to nartva tri prioritn lnie: vytvra hodnoty prostrednctvom rastu zaloenho predovetkm na znalostiach pod-

mienench vzdelvanm, vskumom, inovciami a kreativitou; reagova na vysok rove nezamestnanosti zosilnenou tvorbou novch pracovnch

miest, spojenou s nadobdanm novch zrunost riei udraten zamestnanos; kreova konkurencieschopn, prepojen a zeleniu ekonomiku, ktor bude reagova

na relatvne vysok ceny energie a zniova tlak na materilne zdroje ich efektvnym vyuvanm.

V

Akcentuje sa potreba komplexnej reformy finannho sektora, posilnenie makro-ekonomickej koordincie na rovni E a rozvjanie globlnej konkurencieschopnosti socil-no-trhovej, znalostnej a enviromentlne orientovanej ekonomiky. Adaptcia Slovenska na tlaky globalizcie a dsledky globlnej krzy je podstatne ovplyvovan lenstvom v E a v rmci nej aj v eurozne. To posiluje i limituje nae monosti innej adaptcie, o podmieuje eminentn zujem SR na hlbokej, dynamizujcej transform-cii E, najm v ekonomickej a politickej oblasti, ktor bude zodpoveda nrokom konkuren-cieschopnosti medzi centrami svetovej ekonomiky. Slovensk republika ako lensk tt zro-ve preber na seba aj spoluzodpovednos, ktor mus preukza kvalitnou, integrane innou adaptciou ekonomiky. Funkn prehlbovanie integrcie a politiky sdrnosti E sa mus pre-mieta dovntra naej spolonosti ako posolstvo pre vntorn hospodrsku a socilnu politiku. Z hadiska vonkajieho tak globlneho, ako aj integranho prostredia je zkladnou prioritou, aby sa Slovensko zaradilo do prdu ozdravnch procesov prekonvania krzy a aby sa spene adaptovalo na nov, nronejie parametre globlnej konkurencieschopnosti. Navonok hoci individulne Slovensko nem monos ovplyvova zmeny vonkaj-ieho prostredia je potrebn aktvne vyuva koalin vzahy, spja sa s krajinami, inti-tciami a hnutiami, predovetkm v rmci a prostrednctvom E, pri presadzovan ozdrav-nch zmien v procese globalizcie a rieen naliehavch problmov a rozporov civilizcie. V rmci Slovenska kategorickm imperatvom je: urchlene a razantne prerui dlhodob trend zniovania a zanedbvania investci do vy-

tvrania predpokladov znalostnej ekonomiky a spolonosti a sstredenm silm rozvja a kultivova intelektulny kapitl;

vyhadva, podporova a stimulova vyuvanie prleitost v globalizanch a integra-nch procesoch pri rozvjan komparatvnych vhod orientovanch predovetkm na kva-litatvne faktory rozvoja a touto formou inovane retrukturalizova nau ekonomiku;

ochraova, kultivova a zodpovedne obhospodarova prrodn bohatstvo, predovetkm vodu a pdu, v celkovom sil o kvalitu a udratenos ivota.

Existenn vznam zvldnutia uvedench prioritnch loh spova v tom, e bez ohadu na viac i menej optimistick, alebo pesimistick scenre globlneho vvoja s ne-vyhnutn na udranie a rozvjanie konkurencieschopnosti Slovenska. K tomu, aby sa uveden priority dali relne presadzova, je potrebn reflektova ale-kosiahly prienik vonkajieho prostredia do naej ekonomiky a spolonosti, no aj to, ako zvn-tornenie vplyvu globalizanch a integranch procesov podmieuje zmeny v charaktere funkci ttu z hadiska strategickho vldnutia. Vsledkom analzy tchto svislost bolo zistenie, e je iaduce po novom definova a truktrova funkcie ttu. REDEFINOVANIE FUNKCI TTU

Svetov vvoj, najm v ostatnom obdob, jasne ukazuje, e samotn ist trhov kon-

kurencia, spojen s procesmi presadzovania odbravania ttu, nepostauje ako odpove na zsadn globlne vzvy zaiatku 21. storoia. Celosvetovmi vzvami, na ktor je potrebn na rovni ttu, vrtane Slovenska, efektvne reagova, s: nrast socilnej nerovnosti; ne-udratenos sasnch modelov rastu, ktor nadmerne zaauj najm ivotn prostredie; narastajce zadlovanie na vetkch rovniach (skromn, verejn sektor i domcnosti) a ne-udraten nerovnomern a globlne nadmern modely spotreby, ktor spsobuj, e spolo-nos je prli drah z pohadu jej ekonomickho zkladu a prekrauje produkn kapacitu Zeme; tvorba virtulneho miesta relneho produktu, ako aj alie nerovnosti.

VI

Slovensk republika ako len regionlnych zoskupen E a NATO by vo svojej za-hraninej politike mala maximlne vyuva vhody, ktor jej toto lenstvo prina. Zahra-nin politika by sa mala opiera o shlas viny obyvatestva, a pokia mono aj o dohody vldy s parlamentnou opozciou. V duchu stratgie E je potrebn zahranin politiku SR uskutoova tak, aby pomhala presadzova zsady efektvneho multilateralizmu; dbala na dodriavanie medzinrodnho prva, jeho zdokonaovanie a rozirovanie vplyvu medzin-rodnch organizci urench na presadzovanie medzinrodnho prva, predovetkm OSN; mala by aktvne presadzova nensiln rieenie medzinrodnch rozporov, uprednostova dialg kultr, podporova dohody o medzinrodnej ochrane ivotnho prostredia. Dleit s aj iniciatvy smerujce k celosvetovmu jadrovmu odzbrojeniu, ktor presadzuje prezident USA, a politiky zniovania vojenskch vdavkov vo svete, ako aj zven silie o posilnenie medzinrodnej spoluprce v boji proti terorizmu, medzinrodnej kriminalite a extrmistickm skupinm. Slovensko mus aktvne eli vetkm pokusom o revziu hranc eurpskych t-tov; akkovek snahy v tomto smere treba vnma ako priame ohrozenie ttnych zujmov. Ako vznamn faktor regulcie vzahov v eurpskom priestore SR mus repektova existen-ciu Lisabonskej zmluvy, nevnma ju ako zsah do suverenity lenskch ttov, ale ako in-n nstroj na prehlbovanie spoluprce medzi jednotlivmi lenskmi ttmi, ktor sa nebude realizova proti ich vli, a teda nebude ich obmedzova v suverenite.

V sasnom obdob masvnej globalizcie a jej konkrtnych dsledkov, v spojen s vplyvmi sasnej ekonomickej krzy sa do popredia dostva viacero problmovch fakto-rov. Je to najm krza aktrov a intitci, krza politickho riadenia, krza hodnt a krza roz-potov. Ak sa dsledky tchto problmov naakumuluj v jednom asovom obdob, me to vies k ohrozeniu zkladnch vitlnych truktr fungovania sasnej spolonosti a sta sa za-iatkom krzy systmovej.

Funknou odpoveou na sasn problmy je teoretick a praktick redefinovanie funkci ttu, ktor vytvor predpoklady na prechod od klasickho riadenia spolonosti (government) k modernmu vldnutiu (governance), uskutoovanmu v slade so zklad-nmi princpmi European Governance. Cieom mus by efektvny tt vo vetkch jeho hlavnch rozmeroch najm ako efektvny regultor, efektvny ochranca vonkajch ekono-mickch a politickch zujmov, efektvny tvorca verejnej politiky, efektvny garant socil-nych istt a efektvny poskytovate verejnch sluieb.

Kovou oblasou z pohadu redefinovania (najm ekonomickch) funkci ttu je nov chpanie socilnej politiky a hadanie ekonomicky a socilne najvhodnejch rieen. Absoltne nevyhnutn je zefektvni tt a cel verejn sektor ako kov faktor garantova-nia udratenosti verejnch financi, ktor nie je mon zabezpei vlune na prjmovej strnke rozpotov, kde s relatvne mal rezervy. Dleit bude aj zmena spsobu vldnutia prechod od politics k policy: od politikrenia zameranho na strancky a osobn prospech k tvorbe a realizcii systmovej verejnej politiky, zaloenej na faktoch. Podmienkou zmeny mus by efektvnejie zapojenie vedeckho potencilu (akadmia vied a univerzitn sektor) do rozhodovacch procesov ttu ako predpoklad garantovania synergickch efektov verejnej politiky, o je zrove predpokladom rastu intelektulnej bezpenosti ttu, ktor je spolo-nm menovateom ostatnch bezpenost vojenskej, vntornej, potravinovej, surovinovej, energetickej i informanej. Redefinovanie funkci nho ttu by obanovi malo pribli tt samotn i Eurpsku niu a postupne generova nov chpanie lohy ttu ako vznamnho fenomnu formujceho verejn spotrebu. V budcich desaroiach sa extrmne zvi loha ttu v oblasti bezpenosti a rizika vzniku kontrolovanej spolonosti pod vplyvom existujcich

VII

technolgi, ale aj celkovho redefinovania spoloenskho ivota. Z mikroekonomickho po-hadu tt mus naalej osta garantom rieenia situci, ke trhov sily samy nedoku, i u z titulu nekonkurennho prostredia alebo externalt, efektvne riei rozvoj ekonomiky a spolonosti. To by mal zabezpeova tt, najm prostrednctvom regulanej a alokanej funkcie. Prioritou je garantovanie prvneho ttu, ako nstroja vytvrania vhodnho podnika-teskho prostredia, v ktorom producenti aj spotrebitelia maj efektvne chrnen svoje oprvnen zujmy. Najvm ohrozenm politickej kultry v postsocialistickch ttoch je korupcia a klientelizmus. V postsocialistickch ttoch, v ktorch privatizcia vyprodukovala nov spoloensk vrstvu s vysoko nadpriemernmi majetkami, bola politika bezprostredne pre-pojen s podnikanm. Zanedbala sa tak hlavn funkcia politickej reprezentcie sluba obanom. Takmuto prstupu treba eli nekompromisnou protikorupnou politikou, ktor mus smerova predovetkm do radov vedenia ttu a do politickch strn. V svislosti s korupciou je naliehav prija politiku nulovej tolerancie a dslednho dodriavania prva, presne prvne definova vekos primeranho daru a stanovi zkonn pravidl pre lobizmus. Nemenej vznamn je vymedzi a dodriava pevn pravidl brniace stretu zujmov u pred-staviteov ttu na vetkch rovniach, viac ako doteraz sledova transparentnos verejnch zkaziek a hada nov formy verejnej kontroly ich zadvania i priebehu. Osobitn pozornos sa mus venova korupcii pracovnkov orgnov innch v trest-nom konan policajtov, prokurtorov, sudcov a ich spolupracovnkov. Vemi ak je odha-ovanie korupcie v mdich. Na verejnoprvne oznamovacie prostriedky mus by nazeran rovnako nrone ako na vysokch ttnych radnkov a poctivos verejnoprvnych mdi by mala by vzorom pre ostatn mdi, ale aj obrannou barirou proti prpadnmu neestnmu konaniu inch mdi.

Uskutonen analzy jasne potvrdzuj mimoriadne irok zber problmov redefinova-nia modernizcie ttu a verejnej sprvy. Pri formulovan stratgie na najblich 10 rokov si preto musme uvedomi, e nie je mon otvra a riei naraz vetky nastolen problmy. Urit prvky systmu musia osta stabiln, o umouje riei reformova alie prvky tak, ako bud stanoven priority a asov os postupu. V tejto svislosti, napriek uritm systmo-vm problmom, by v najbliom desaro malo osta bez zmien stavn vymedzenie verej-nej sprvy a zemn a sprvne usporiadanie Slovenskej republiky. K akejkovek zmene orga-nizanch truktr by sa malo pristpi len mimoriadne, v odvodnench situcich, po zv-en nkladov a itkov. Aktulnym prkladom je naprklad reintegrcia miestnej ttnej spr-vy. Sasn situcia v administratvnych truktrach verejnej sprvy si vyaduje predovet-km dsledne riei kvalitu ich vntornej innosti a tm aj vstupov sprvnych orgnov, ktor sa dotkaj irokej verejnosti a s aj uritm barometrom spokojnosti obanov so sprvou verejnch vec. Varovnm prkladom s naprklad pretrvvajce nedostatky vo vkone sprvy v stavebnom konan, nedoladen problmy v riaden kolstva a akopdnos v procese in-formatizcie verejnej sprvy.

Systmov prstup k rieeniu rozvoja ttu a verejnej sprvy v horizonte do roku 2015, v niektorch segmentoch a do roku 2020, meme rmcovo leni na viacer zkladn okru-hy problmov, resp. podsystmy: stavn a prvny rmec, organizan a teritorilna truktra, obianska spolonos, oban a jeho participcia na verejnej sprve a obojsmern komuni-

kcia medzi nm a verejnom sprvou,

VIII

zodpovedn, na faktoch a tvorpartite zaloen verejn politika, znalostn spolonos, efektvna socilna politika, trvalo udraten rast, najm vo vzahu ku kvalite ivotnho prostredia, ekonomizcia verejnej sprvy vrtane zavedenia sledovania jej nkladovosti, informan systm. personlne vybavenie, kvalita verejnej sprvy a verejnch sluieb. Uveden podsystmy maj navzjom siln a komplikovan vzby. Pri definovan ope-ratvnych krokov postupnej realizcie stratgie je mimoriadne dleit tto situciu repekto-va. Zni to riziko konfliktov a problmov, na druhej strane otvor priestor na profit zo sy-nergickch efektov. spen zvldnutie irokho procesu modernizcie verejnej sprvy vo viacronom ho-rizonte vyaduje neodkladne vytvori aj intitucionlnu platformu s cieom riadenia, koordi-ncie, metodickho usmerovania a dohadu nad realizovanm prierezovch atribtov (infor-matika, personalistika, vzdelvanie, ekonomizcia at.) innosti verejnej sprvy na centrlnej rovni. Koncepnmu rieeniu tchto loh pome aj nleit vedeckovskumn zzemie, najm systmovou spoluprcou s vedeckou a akademickou obcou. Pokia ide o fungovanie politickho systmu v spolonosti, mal as vo vobch ukazuje, e obania strcaj zujem o veci verejn. To v konenom dsledku me vies k delegitimizcii demokracie. Taktie doterajie odsvanie odborov, resp. tradinch organi-zci reprezentujcich zujmy zamestnancov a strednch vrstiev prebieha paralelne s upevo-vanm neformlnych prepojen politickej a ekonomickej moci. Prinou zvyujceho sa nez-ujmu o sprvu verejnch vec je nedostaton vyuvanie zkladnch nstrojov priamej de-mokracie, nevytvorenie konsenzu medzi stranckymi zujmami a zujmami voliov, vrazn tendencia k posilovaniu stranckeho charakteru vldnutia, nzka rove politickej kultry, vysok miera prepojenosti medzi politickmi elitami a zujmovmi ekonomickmi skupina-mi, korupn podozrenia v kruhoch parlamentnch politikov, slab rove dialgu medzi po-litikou a obianskymi aktivitami, nezdrav sperenie medzi partokraciou a mediokraciou a i. Demokratick a participan vzah obana k svojmu ttu je podmienen nielen jeho pozna-nm spolonosti, ale aj jeho cieavedomou vchovou k vlastenectvu, lojalite a k tolerancii. Spomnan zmeny v hodnotovej orientcii spolonosti a politickch elt mu v svislosti s prehlbovanm globlnej ekonomickej krzy nadobda zvan rozmery. Vekm probl-mom sa me sta oslabovanie etnickej identity, najm u prslunkov mladej genercie, a to vrtane historickho vedomia obyvatestva. To v prepojen na sasn masov kultru s vyznvanm zahraninch vzorov me oslabova nrodn i ttnu identitu, formovanie vlastenectva, a tm narui vzby obanov s politickou elitou. Pri stagncii ivotnej rovne strednch vrstiev, i dokonca pri jej poklese sa hodnotov stmelenos slovenskej spolonosti me sta rozhodujcou pre stabilizciu ttu. V svislosti s poiadavkami spoloenskej integrcie, zvyovanm politickej kultry a prekonanm hodnotovej krzy sa ako vznamn jav zlepenie spoluprce ttu s cirkvami. Vedenie ttu, cirkvi a nboensk spolonosti by sa mali spolone sstredi na humanizciu a demokratizciu slovenskej spolonosti. Naprklad na presadzovanie princpu spravodlivosti, etickej hodnoty mieru, princpu slobody, princpu solidarity pomoc chudobnm a chorm, na toleranciu k inm nzorom at. Po vzniku hospodrskej krzy vznam spoluprce ttu a cirkv pre rozvoj slovenskej spolonosti ete vzrstol.

IX

Najcitlivej z hadiska krzy demokratickej politickej kultry by mohol by posun v-znamu nrodnostnho ohniska pred socilne tmy a pred tmy tkajce sa slobody. Chba kon-cepcia vlasteneckej vchovy a posilovania historickho vedomia, ktor by napomhala prehl-bovanie vedomia obianskej spolupatrinosti a pocitu euroobianstva. Zkladnm cieom nrodnostnej politiky mus zosta integrcia prslunkov nrodnostnch menn do obianskej spolonosti. Pri sil o viu integrciu rmskeho obyvatestva do slovenskej spolonosti by sa mali viac vyuva rmske organizcie, cirkvi a obianske zdruenia.

Na realizciu strategickch zmerov v makro- a mikroekonomickej rovine, vo vzahu k eurpskemu priestoru, ako aj na zlepenie fungovania politickho systmu spolonosti sa musia v duchu princpov demokratickho ttu v prvom rade dotvra prvne vzahy.

Z hadiska doterajej praxe eurpskych intitci, predovetkm Eurpskej komisie, maj pre fungovanie politickho a prvneho systmu SR osobitn vznam zsady subsidiarity a proporcionality. Lisabonsk zmluva vraznm spsobom sprehaduje rozdelenie kompe-tenci medzi niu a lensk tty, vzhadom na nov interpretciu zsady subsidiarity pri le-gislatvnej innosti a na jej konkurenn povahu vak bude nevyhnutn aktvny prstup k iniciovaniu legislatvnych prav dotkajcich sa bytostnch zujmov SR, ako aj prieben sledovanie a vyhodnocovanie repektovania tohto rozdelenia. Taktie bude nevyhnutn pri-spsobi existujcu prvnu pravu zmenenm podmienkam a skutonosti, e dochdza k pre-sunu celho radu prvnych noriem do podoby nariaden a rozhodnut. Aj ke tie s typick priamym inkom a na svoju aplikciu nepotrebuj transpozciu do vntrottneho prva, ne-zriedka je potrebn k nim prijma opatrenia na vntrottnej rovni

Za prioritn a vo vetkch odvetviach prvneho poriadku sa vyskytujcu, povaujeme poiadavku prehadnosti a zrozumitenosti prvnych predpisov. Neodmyslitenm predpo-kladom splnenia tejto poiadavky bude dodriavanie legislatvnej disciplny v celej hierarchii noriem, ponajc stavou SR, pri ktorej bude potrebn zamedzi jej nepriamym noveliz-cim, ktor spsobuj vntorn nekonzistenciu stavnho poriadku a prvneho poriadku vcelku. Vzhadom na vhu eurpskych smernc ako zdroja prvneho poriadku Slovenskej re-publiky bude potrebn tandardizova a skvalitni legislatvny proces transpozcie smernc, a to tak z hadiska obsahovho, ako aj systmovho a terminologickho. Otzky spojen s prehadnosou a zrozumitenosou prvnych noriem s zko spt aj so zvyovanm prv-neho povedomia ako predpokladu dodriavania platnho prva a monosti uplatovania prva jednotlivcom, ale aj vypestovania repektu k prvnemu poriadku. Rovnako dleit je, aby legislatva nepodahla zujmom tlaku lobistickch skupn i prehnanmu legislatvnemu op-timizmu pri presadzovan parcilnych zujmov, bez ohadu na konzistentnos prvneho po-riadku. Mnostvo prijatch zkonov ete nepotvrdzuje ich kvalitu, o om svedia aj ast no-velizcie u krtko po ich schvlen.

alou dleitou poiadavkou je zvenie flexibilnosti konania orgnov verejnej mo-ci, ale najm aplikcia prva v slade so zmyslom a elom prvnej pravy pri repektovan zkladnch zsad i zkladnch cieov ich konania. Nejde len o zvenie flexibility postupu sdu pri zabezpeovan rchleho vydania sdneho rozhodnutia pri sasnom dodriavan z-kladnch procesnch prv astnkov konania, ale aj o zvenie flexibility orgnov verejnej moci pri hadan nstrojov na zabezpeenie regulanej a podpornej funkcie modernho ttu so zachovanm zsady rovnosti a koncepnosti.

Pri repektovan kompatibility stavnho poriadku bude potrebn venova zven pozornos zkladnmu zkonu ttu stave a dopracova:

X

pravy vzahov k Eurpskej nii po vstupe SR do E (vzah l. 120 ods. 2 stavy k prstupovej zmluve, prednos eurpskeho prva, zkladn ustanovenia o vobch poslancov do Eurpskeho parlamentu, spsob menovania lenov do orgnov E a pod.),

kompatibilitu stavy (nepripustenie nepriamych noviel), zkaz zmeny stavy v podstatnch nleitostiach demokratickho prvneho ttu, generlnu klauzulu samostatnej psobnosti obce (stabilizcia psobnosti vo vkone verej-

nej sprvy), psobnos prezidenta vzhadom na jeho priamu vobu (jeho zaradenie do osobitnej hla-

vy), obmedzenie poslaneckej imunity (minimlne vypusti imunitu za priestupky), vyprofilovanie problematiky vo veci celottneho referenda (odstrni jeho obsahov

problmy a vzah k parlamentu), zakotvenie organickch zkonov (nadpolovin vina vetkch poslancov na ich prijatie

naprklad finann zkony), rozsah psobnosti stavnho sdu SR (o mono povaova za ochranu a kontrolu

stavnosti). Vznamnm faktorom v alom vvoji prvneho poriadku bude vytvranie priazni-

vho legislatvneho prostredia. Prehadnos a zrozumitenos prvnych prav je v sasnosti mlo vyhovujca. Priazniv legislatvne prostredie zaha viacero aspektov: prehadnos a zrozumitenos prvnych prav, stabilitu prvnych prav a vymhatenos prva.

Nleit pozornos treba venova legisvakancii pri stanovovan innosti zkona. Primeran lehota m nepochybne vznam pre aplikan prax. V slade s ochranou udskch prv a slobd nepripusti retroaktivitu prvnych predpisov a zamedzi nerepektovaniu legis-latvneho procesu, o tie vedie, okrem inho, k astm novelizcim, a to neprispieva k stabi-lite prvneho poriadku.

Vytvorenie podmienok na rchle a spravodliv rieenie sporov, ktor zabezpe vy-mhatenos prva a do spenho vkonu sdneho rozhodnutia, bude vyadova: zlepi organizciu sdov, ich sprvu a riadenie, zvi zodpovednos sudcov vrtane zodpovednosti za nepredvdaten sdne rozhodnutia, zverejova vetky prvoplatn sdne rozhodnutia v elektronickej forme a zjednocova judikatru Najvyieho sdu SR.

Zmeny sa bud musie uskutoni aj v justcii. Je nenosn, aby sdna moc ako jeden z pilierov demokracie nadobudla podobu uzatvorenej korporcie so vetkmi negatvnymi dsledkami z toho vyplvajcimi.

Je potrebn zriadi Najvy sprvny sd, najm v prpade, ak by sa akceptoval presun niektorch kompetenci z stavnho sdu SR na sprvne sdnictvo. Vznamn funkciu me najvy sprvny sd plni pri zjednocovan judikatry, zdokonaovan aplikanej praxe verejnej sprvy a rozvoji terie sprvneho prva. Prijatie samostatnho procesnho kdexu upravujceho postup a rozhodovanie sprvnych sdov by prispelo ku skvalitneniu vstupov sprvneho sdnictva a tm aj k zveniu prvnej istoty tak sprvnych orgnov, ako aj fyzic-kch a prvnickch osb, o prvach a povinnostiach ktorch sprvne orgny rozhoduj.

Uplatovanie antidiskriminanej legislatvy a postupov na dosahovanie rovnosti vya-duje prehbi a rozri nstroje o pozitvne zakotven povinnos presadzova rovnos (posi-tive duty to promote equality). Pri alom rieen problematiky pozitvnych opatren treba bra zrete aj na otzky socilnej kohzie formulovan v Lisabonskej stratgii, najm na ro-dov rovnos, dobr pracovn prostredie a as socilnych partnerov na procese riadenia.

XI

Prvny poriadok mus nielen operatvne, ale aj dlhodobo a perspektvne reagova na poiadavky vyplvajce z lenstva SR v E, na ekonomick zmeny i vvoj truktry obyva-testva. Mus repektova skutonos, e pre vinu obyvateov Slovenska prca je, a zrejme aj v dlhodobejej asovej perspektve naalej zostane hlavnm zdrojom zabezpeovania ich ivotnch potrieb. Strategickm zmerom aj v oblasti legislatvy preto mus by vytvorenie legislatvnych zkladov pre funkn model fungovania trhu prce a adapatbilitu zamestnan-cov na prebiehajce zmeny na trhu prce.

Vetky uveden problmy, ich rieenia a postupy bud mimoriadne nron na koordi-nciu vo viacerch rovinch: jednak skbenie strategickch zmerov z asovho a ekonomick-ho hadiska s operatvnymi monosami tvorronho parlamentnho volebnho obdobia, jed-nak zoslaovanie prpadnch protichodnch rezortnch zmerov, ako aj vo vzahu k envi-ronmentlnym limitom prrody a spolonosti, a v neposlednom rade teritorilne vzby na rovni Slovenska a eurpskeho geografickho a ekonomickho priestoru a na vntrorepublikovej rovni reginov. Cel tto strune vyjadren problematika si postupne vyiada nov tl a metdy riadiacich procesov ttnych truktr na vrcholovej i loklnej rovni. KONVERGENCIA K ROVNI VYSPELCH EKONOMK AKO ZKLAD STRATGIE Stratgia vychdza zo zostavenia konvergennho a konzervatvneho scenra hospo-drskeho rastu. Hodnotia sa na zklade toho, e Slovensko ete stle znane zaostva za rov-ou rozvoja hospodrstva vyspelch eurpskych i mimoeurpskych krajn. Jeho hospodrska stratgia mus by zameran na dosahovanie trvalo vysokch temp hospodrskeho rastu za-bezpeujcich konvergenciu slovenskej ekonomiky k vkonnosti rozvinutch ekonomk. Z tohto dvodu sa z dvoch nartnutch scenrov rastu konzervatvneho a konvergennho Stratgia zaober konvergennm scenrom. Ciele hospodrskeho rastu s v om stanoven tak, e kla monch temp rastu sa konfrontuje s disponibilnmi zdrojmi transformovanmi do podoby vrobnch faktorov.

Recesia, do ktorej v roku 2008 vystila svetov hospodrska krza, oslabila aj rozvo-jov apircie slovenskej ekonomiky. Po predpokladanom dvoj- a trojronom obdob, ktor bude Slovensko potrebova na nvrat k predkrzovmu stavu hospodrstva, mono oakva, e pri splnen podmienok potrebnch na vyuitie zlepenej celosvetovej konjunktrnej situcie me ekonomika SR do roku 2020 konvergova v tvorbe HDP/obyv. na asi 75 80 % rovne E 15, resp. na takmer 90 % rovne E 27. V tom istom ase sa miera za-mestnanosti v SR me pribli k rovni E 15 a mzdy mu dosiahnu 57 % rovne E 15. Poetn komparatvne analzy priebehu a vsledkov konvergennch procesov prebiehaj-cich vo svetovej ekonomike potvrdzuj dosiahnutenos uvedench cieov. Tie pre obyvate-ov Slovenska predstavuj dobre viditen a praliv benchmark, lebo je spojen s im zn-mou vysokou ivotnou rovou obyvateov zpadnej Eurpy, ktor chc sami dosiahnu.

Temp hospodrskeho rastu potrebn na splnenie stanovench konvergennch loh si vyaduj nasadenie zkladnch faktorov rastu (kapitlu a pracovnch sl) s takmi ronmi prrastkami, ak v 70. a 80. rokoch dokzali zabezpei krajiny E 15 poas pribliovania rovne ich ekonomk k rovni USA. Pomerne rchlo by sa pritom mala zvyova aj kvalita faktorov rastu podmieujca dostatone vysok prrastky integrlnej produktivity faktorov.

Hospodrsky rast potrebn na relnu konvergenciu je, prirodzene, v popred zujmu stratgie rozvoja hospodrstva, jej obsah sa nm vak neobmedzuje a nevyerpva. Ciele rastu s len sprostredkujce ciele zabezpeujce rieenie celkovho spoloenskho, teda nielen

XII

hospodrskeho, ale v irokom zmysle aj socilneho rozvoja. Do koa ekonomickch cieov patr konvergencia vkonnosti slovenskho hospodrstva k rovni vyspelch krajn, zmiero-vanie dispart vo vkonnosti jednotlivch reginov SR a kvalitatvne truktrne zmeny ved-ce k posilovaniu jej znalostne a inovane orientovanch segmentov. V cieoch socilneho rozvoja stoj v popred vytvranie mimoproduknch predpokladov znalostnej ekonomiky a uiacej sa spolonosti, posilovanie socilnej kohzie a inklzia znevhodnench skupn obyvatestva, stimulovanie pozitvnych zmien v demografickch procesoch, zvyovanie kva-lity ivota a starostlivosti o jeho environmentlne podmienky.

Uskutoovanie cieov ekonomickho a socilneho rozvoja sa v zsade dopa, na-vzjom podporuje, m kooperatvnu povahu. Na realizciu oboch skupn cieov s vak po-trebn zdroje, ktor s a bud obmedzen. Preto m rieenie loh ekonomickho a socilneho rozvoja nielen kooperatvnu, synergick, ale aj konkurenn povahu. Poznatky o trendoch vo fungovan vyspelch krajn svedia o tom, e v relcii rieenia loh ekonomickho a socil-neho rozvoja sa zvyuje vznam kooperatvneho a kles vha konkurennho princpu. Vza-hy medzi jednotlivmi ciemi socilneho a hospodrskeho rozvoja s vak namixovan z nerovnakch podielov oboch uvaovanch princpov.

V etape vytvrania predpokladov postindustrilneho rozvoja slovenskej spolonosti jestvuje najtesnej pozitvny (kooperatvny) vzah medzi ekonomickm cieom truktr-nych zmien spojench s posilovanm jej inovane orientovanch segmentov a socilnym cieom vzdelanho obyvatestva vytvrajceho znalostn, resp. uiacu sa spolonos. Na jednej strane teda kvalitatvne truktrne zmeny a na druhej tvorba fundamentov udskho kapitlu. Dokonca tu nejde len o dva navzjom sa doplujce a podporujce procesy, ale o ich splvanie do hlavnho ahu stratgie socilno-ekonomickho rozvoja SR do roka 2020.

Uveden mylienky sa na prv pohad javia ako samozrejmosti, ba a banality, v sku-tonosti s vak poiadavkou na zsadn obrat doterajch trendov socilno-ekonomickho vvoja. Vsledky makroekonomickch modelov analyzujcich svislosti dlhodobho vvoja zisuj, e dodaton vklady do znalostnej ekonomiky (do vzdelania a vskumu) prinaj pre zrchlenie tempa rastu, zvenie zamestnanosti a znenie nezamestnanosti vie pozi-tvne efekty ne zniovanie dan. V kontraste s tm sa zistilo, e na Slovensku s vklady do znalostnej ekonomiky a do tvorby a zachovania udskho kapitlu na nedostatonej rovni. Podiel verejnch vdavkov na tieto ely z HDP je v SR znane men ne nielen v nadpriemerne, ale aj v podpriemerne vkonnch ekonomikch E.

Zanedbvanie tvorby udskho kapitlu neprekalo dosia vysokm tempm hos-podrskeho rastu preto, lebo boli spojen s masvnym prlevom PZI (pri nezanedbatenom vplyve zlepujceho sa podnikateskho prostredia) a tm aj s vlnou inovci prinanch zahraninmi investormi. Pri pravdepodobnom slabnut prlevu PZI v budcej dekde sa hospodrsky rast u pred rokom 2020 bude musie opiera stle viac o domce zdroje. V opanom prpade sa dostaneme (bu poas nasledujcej recesie, alebo ete skr) do prob-lmov, ktor slovensk ekonomiku vrhn nazad ovea drastickejie ne sasn recesia.

Z hadiska vytench cieov i z hadiska zdrojov pouitch na ich uskutoovanie sa navrhovan stratgia zameriava na hospodrsku i socilnu konvergenciu Slovenska k rovni vyspelch eurpskych krajn. Je preto namieste pomenova ju konvergennou stratgiou. Na jej realizciu sa bude musie zamera siln komplex hospodrskych politk, najm vak fi-klna (rozpotov i daov) politika, politiky vplvajce na trh prce a priemyseln politika podporujca truktrne zmeny.

XIII

Po vstupe SR do eurozny, ke sa fiklna politika stala hlavnm nstrojom makro-regulcie, s potrebn systmov zmeny vo verejnch financich. Ich konsolidciu by malo podpori pokraovanie reformy riadenia verejnch financi. Bude tu nevyhnutn: posilni prepojenie medzi ronm rozpotom a strednodobm rozpotovm rmcom; dopracova sys-tm stanovovania strategickch cieov rezortov a ich premietnutie do rozpotu; oceova fi-klne dsledky jednotlivch opatren; odformalizova, resp. zrelni stanovovanie zmerov, cieov a meratench ukazovateov pri jednotlivch programoch; vybudova intitucionali-zovan systm merania dosiahnutia cieov, a to tak v podobe ex post, ako aj v podobe ex ante (podobne, ako sa hodnot vyuitie zdrojov z fondov E).

Vstup do eurozny a strata vlastnej menovej politiky zvrazuje nevyhnutnos aktvne vyuva fiklnu politiku vrtane potreby daovej reformy zameranej na obnovu aktvnej (stimulanej) funkcie dan. Prechod od pasvnej k aktvnej role dan skomplikuje ich vber. Mal by sa preto obmedzi len na mal poet vybranch smerov, medzi ktor patr podpora znalostnej ekonomiky, zameran na rozvjanie podnikovho vskumu a vvoja, vzdelvacch aktivt a inovci i na udriavanie environmentlnej rovnovhy spolu so stimulciou spory energi.

Analza rznych monost zvyovania vkladov do udskho kapitlu, resp. do ud-skch zdrojov zistila, e pre Slovensko je eurpska cesta opierajca sa najm o financovanie z verejnch rozpotov ovea schodnejia ne americk cesta vyuvajca v znanom rozsahu skromn zdroje. Vnou lohou fiklnej politiky je preto zaobstara vie verejn zdroje pre hospodrsky rast spojen s vytvranm znalostnej ekonomiky. To sa nezaobde bez obr-tenia sstavnho poklesu celkovej daovej kvty do jej mierneho narastania.

Terajia extrmne nzka celkov daov kvta (kvta spolu vzatch dan a odvodov z HDP) sa me u v blzkej budcnosti sta vnou prekkou vytvrania znalostnej ekono-miky, akumulcie udskho kapitlu a tm aj celkovho socilno-ekonomickho rozvoja. Zvovanie celkovej daovej kvty sa me dosiahnu predovetkm zmenou truktry dao-vho zkladu zvenm podielu, ktor v om m prrastok kapitlu (majetku) pri prslunom znen podielu jeho prjmovej asti. Vzhadom na to, e temp rastu kapitlu (majetku) s vyie ne temp rastu HDP, daov kvta sa me zvova aj bez zvyovania daovch sadzieb.

Zvenie vkladov do znalostnej ekonomiky z verejnch zdrojov prinesie iaduce efekty len pri splnen tyroch predpokladov. Prvm je reforma systmov tvoriacich zklad znalostnej ekonomiky reforma zameran na zvenie efektu z ich vdavkov. Druhm je vyuitie zve-nch zdrojov na tvorbu vrobnch faktorov, a najm na zvyovanie kvality pracovnch sl a budovanie technickej infratruktry, o posiluje konkurenn schopnos podnikateov. Tre-tm je tak spsob pouitia verejnch zdrojov v prospech znalostnej ekonomiky, ktor v podnikateskej sfre vyvol pkov efekt vynaloenia jej vlastnch zdrojov na vvoj a v-skum, celoivotn vzdelvanie a inovan aktivity. tvrtm je poiadavka, aby zmena daov-ho zkladu a in mon korektry daovho systmu neohrozili atraktvnos SR pre zahrani-nch investorov a konkurenn schopnos domcich podnikateov.

Oakvan akcelercia tvorby udskho kapitlu zvrazn vznam pracovnch sl v hospodrskom raste. Zvovanie rozsahu zamestnanosti by sa v asovom horizonte strat-gie nemalo sta limitujcim faktorom rozvoja ekonomiky. Pribline po roku 2015, ke sa do nej vrtia recesiou uvonen pracovnci, sa op oiv problm nedostatku pracovnej sily. Do roku 2020 posta, ak sa zvi miera zamestnanosti na cieovch 70 % a udr sa migran

XIV

prrastok podobn dosiahnutmu v rokoch 2006 2008. V spojitosti s uskutoovanm truk-trnych zmien sa vak objav trukturlny nedostatok pracovnch sl.

Politiky spojen s trhom prce, ktor zabezpeuj efektvne vyuitie pracovnch sl, musia rta s oraz heterognnejm trhom prce. Ten sa pravdepodobne roztrieti do vz-jomne si nekonkurujcich skupn, ktor mono agregova do niekokch hlavnch segmentov s nejasnmi a priechodnmi hranicami tiahnucimi sa naprie odvetv a podnikov.

iaduce je fungovanie vetkch segmentov, nielen toho, ktor je spojen so sofistiko-vanmi ekonomickmi aktivitami. Dobrmu fungovaniu kadho segmentu me pomc posilnenie prunosti trhu prce v kadej fze hospodrskeho cyklu. Je tu vak potrebn dife-rencovan prstup. Km segment spojen s expandujcimi sofistikovanmi innosami potre-buje hlavne podporu prostrednctvom politiky vzdelvania a flexibility trhu prce, segment spojen s tradinou ekonomikou bude zvisl aj od uplatnenia pecilnych nstrojov trhu pr-ce a v segmente pre ako uplatniten pracovn silu pjde o prienik politiky trhu prce s politikou zamestnanosti, prjmovej aj socilnej politiky.

Konvergenn stratgia nie je zluiten s koprovanm politk rozvinutch v podstat-ne vyspelejom prostred. To tvor bariru na pln uplatnenie modelu flexicurity na trhu prce, lebo tento model je spojen s vysokm stupom uvedomelosti a morlky. Sprevdzaj ho znan verejn vdavky a vysok daov zaaenie. Monosti aplikcie modelu flexicurity v ekonomike s vysokou mierou nezamestnanosti, s rozsiahlym deficitom verejnch financi, nzkym daovm zaaenm a sklonom k zneuvaniu verejnch politk s vemi obmedzen. Pritom vak konvergenn stratgia m ambciu prekonva tieto bariry a k podobnmu mo-delu sa pribliova.

Konvergenn scenr rta s posilnenm financovania najm aktvnych prvkov politiky trhu prce. To prospieva zujmom dotknutch obanov, aj zujmom zamestnvateov zlepe-nm ponuky pracovnch sl v potrebnej truktre.

Je pravdepodobn, e obdobie tesne po obnoven hospodrskeho rastu nebude pria rastu mzdovej hladiny. Neskor nrast vzcnosti pracovnej sily (kvalifikovanej) vak vyvol jej zvyovanie najm v prpade, e bude rs produktivita prce na bze spojenia technologic-kho a humnneho rozvoja. Modelov prepoty ukazuj, e tak pre rast zamestnanosti, ako aj pre rast miezd i disponibilnch prjmov domcnost je najvhodnejie realizova typ rozvoja zaloen na nraste investci do vedy a vskumu a na zven kvality pracovnej sily. Rast mzdovej hladiny bude posilnen skutonosou, e po desaroiach stagncie relnej mzdy bud ma zamestnanci ancu kompenzova svoje dlhodob prjmov odriekanie. Zv-enie relnych miezd na 57 % rovne E 15 do roku 2020 znamen, e v budcej dekde by sa relne mzdy mohli zvi pribline o 25 %. To je podstatne viac ne 11 % zvenie rel-nych miezd dosiahnut za roky 1990 2008.

Integrlnou sasou konvergennej stratgie bude intenzvnejie pokraovanie v kva-litatvnych truktrnych zmench reagujcich hlavne na zmeny v truktre a rozsahu globl-neho dopytu. Dominantn pozciu v tomto smere bude ma al rozvoj odvetv spracovate-skho priemyslu ako zklad exportnej vkonnosti. Siln rozvoj treba oakva aj vo sfre sluieb. Okrem rozrenia znalostne orientovanch sluieb pre podniky najm v spracova-teskom priemysle treba zdrazni nevyhnutnos rozri a skvalitni zdravotncke a socilne sluby pre vetky skupiny obyvatestva, osobitne pre seniorov. truktrny vvoj by mal tt ovplyvova znalostne orientovanou priemyselnou (trukturlnou) politikou, ktor bude kls draz na identifikciu spolonch zujmov a cieov domcich i zahraninch investorov, na

XV

(najm v reginoch uplatovan) podporu spoluprce potencilnych investorov, zainteresova-nch producentov a vedeckovskumnch intitci.

V asovom horizonte stratgie je potrebn, aby slovensk spracovatesk priemysel energicky vstpil do zmenenej paradigmy technologickch procesov. Jej obsahom je zsadn retrukturalizcia doterajch riadiacich procesov v podnikoch, aj zmena podnikovej kultry, vytvranie novho typu priemyselnho ininierstva digitlneho ininierstva vyuvajceho modelovanie a simulciu ako integrlnu sas vrobnch programov v relnom ase. Pre nov postupy je nevyhnutn zmeni aj doterajie fungovanie podnikateskch zvzov, ktor musia spolu so ttnou politikou aktvnejie vstupova do vytvrania technologickch platfo-riem a ich integrcie s eurpskymi technologickmi platformami.

Sasn slovensk ekonomika je vo svojej otvorenej podobe zaloen prevane na kva-litnej produkcii zahraninch firiem kombinujcich vyuvanie lacnej pracovnej sily a doveze-nch technolgi. Politika na zskavanie zahraninch investci by mala ma na zreteli, aby nov investcie smerovali do oblast, v ktorch Slovensko zaostva (naprklad do farmaceu-tickho priemyslu, do sofistikovanch odvetv chemickho priemyslu, do pecilnych odvetv strojrstva, ako je zdravotncka, meracia a pod. technika). Ide tu o odvetvia, ktor na Sloven-sku maj vskumn zzemie (alebo predpoklady na jeho rozvinutie), s kvalitnmi, doteraz vak asto v zahrani vyuvanmi vstupmi. Pri vbere zahraninch investci treba navye detailne zisova nielen odvetvie, do ktorho sa bude investova, ale najm to, ak aktivity bude investor v rmci svojho podnikania rozvja; i pjde prevane o montne prce, alebo aj predvrobn a povrobn aktivity svisiace s danou produkciou, ktor s spravidla viac ocenen ne len vroba tandardizovanho produktu.

Domce podniky (DP) predstavuj mimoriadne vznamn segment v naej ekonomike a zasluhuj si preto prinajmenom tak pozornos a podporu ako zahranim kontrolovan pod-niky (ZKP). Podieali sa v roku 2006 v rmci nefinannho podnikovho sektora a 72 % na zamestnanosti a 60 % na tvorbe pridanej hodnoty. Slab je pozcia DP najm v spracovateskom priemysle pre nzku rove ich produktivity prce a z toho vyplvajcu slabiu konkurenn schopnos.

Inovcia vrobnch procesov a celej truktry tovarov a sluieb sa stva pre sektor DP hlavnou vzvou. tt m uahi podnikom ich nron lohy: sprstupni im financie, nov poznatky, vysokovzdelanch pracovnkov, informcie, poradensk sluby ako sasti efektv-neho podnikateskho prostredia. Systm podpory vskumu a vvoja (VaV) v podnikovom sektore by mal kombinova podporu projektov, v ktorej sa v rmci stanovenho limitu finan-nch prostriedkov neraz vyrauj aj dobr projekty, s plonou podporou VaV vo forme avy na dani z prjmov na vdavky na VaV pre vetky podnikatesk subjekty, osobitne mal a stredn podniky. Pri plonej podpore sa efekty obvykle prejavia ovea skr ako pri viacro-nch projektoch.

Za oblasti intenzvnych inovanch aktivt a tm aj za perspektvne oblasti podnikania treba povaova segmenty hospodrstva napojen na perspektvne technologick polia. Medzi ne Eurpska komisia zaradila inovatvnu medicnu, nanotechnolgie, zabudovan systmy, aeronautiku a vzdun dopravu, vodk a palivov lnky, fotovoltick technolgie a inovatvne technolgie v potravinrskom priemysle. Analza technologickch tokov v ekonomike Sloven-ska poukazuje na to, e podnikatesk sfra je mlo prepojen s vskumom v perspektvnych inovanch oblastiach a sasn truktra vdavkov na VaV v SR v porovnan s vyspelmi ekonomikami stle smeruje do nich strednch a nzkych technolgi.

XVI

Treba zopakova, e konvergenn stratgia rozvoja do roku 2020 predpoklad mon obnovu relatvne vysokch (hoci aj nich ne v rokoch 2006 2008) temp hospodrskeho ras-tu. Vychdza z hlbokej penetrcie ekonomiky SR zahraninm kapitlom, ktor najm v automobilovom a elektrotechnickom priemysle vybudoval rozsiahle kapacity s najmodernej-mi technolgiami. Zahranin investori bud chcie tieto kapacity v najblich rokoch maxi-mlne vyui, aby z ich vnosov mohli financova aj modernizciu technolgi v materskch podnikoch.

Mono oakva, e ZKP bud rozvja svoje aktivity do najbliej recesie, po nej sa to u vak me zmeni. as, v ktorom sa tto zmena udeje, a ani jej priebeh sa vopred ned predvda. Ist vak je, e slovensk hospodrstvo sa na u mus vo svojej rozvojovej stratgii pripravi tak, aby sa hospodrsky rast v alom obdob mohol v narastajcom rozsahu oprie o vlastn sily a o domce podnikanie. To je dvod na razantn realizciu konvergennej stra-tgie za pomoci konvergennej politiky zameranej na podporu a udranie vysokch temp hospodrskeho rastu na bze nasadenia zvujcich sa verejnch i skromnch zdrojov (zs-kanch aj zo zmien v rozdeovan) do tvorby znalostnej ekonomiky a udskho kapitlu. Fi-nancovanie loh socilneho rozvoja, ktor priamo s vytvranm znalostnej ekonomiky nesvi-sia, nebude sce napojen na zmeny v rozdeovan, bude vak tie profitova z dosiahnutch vsledkov hospodrskeho rastu. merne tomu, ako na bze vytvrania predpokladov a prvkov znalostnej ekonomiky sa vkonnos hospodrstva SR bude pribliova k vkonnosti rozvinu-tch ekonomk, me sa v konvergennej politike vha socilneho rozmeru pribliova k vhe jej rastovho rozmeru. SMEROVANIE K ZNALOSTNEJ EKONOMIKE A SPOLONOSTI

Technologick rozvoj, kvalita vzdelania, vkonnos vskumnej sfry a inovatvnos domcich podnikov patria k zkladnm faktorom rozvoja znalostnej ekonomiky a spolo-nosti. Kov lohu v tomto rozvoji zaujma lovek, preto sa stratgia zameriava na faktory, ktor jeho schopnosti rozvjaj, a na prostredie, ktor ich vyuitie podporuje. Doteraj trend vvoja vak takmuto smerovaniu plne nezodpoved. Sumrny inovan index (EIS, 2008) vyjadrujci celkov inovan kapacitu krajn dosahuje v SR iba 64 % priemeru E 27. Vdavky na vzdelvanie predstavuj 4,4 % z HDP oproti 5,5 % v E 19 (OECD, 2009). Po-dobne vdavky na vskum a vvoj klesaj a do roku 2008 poklesli verejn vdavky na 41,5 % priemeru E 27 a podnikov vdavky dokonca na 15,4 % priemeru E 27 (EIS, 2008). V hodnote indexu znalostnej ekonomiky sa Slovensko nachdza v rmci krajn E 27 na 24. mieste (KAM, 2007). Bez podstatnej zmeny ekonomickho prostredia stimulujceho tvorbu inovci, bez podpory ttu a spolonej asti podnikovej sfry, vysokch kl, Slo-venskej akadmie vied, vedeckovskumnch organizci, rozvinutej medzinrodnej spolupr-ce, bez zvenia objemu prostriedkov do vzdelania, vskumu a vvoja, kvalitnho mana-mentu a bez innej koncentrcie prostriedkov na strategicky vznamn smery rozvoja, SR ako mal krajina neme dosiahnu vraznejie spechy vo zvyovan svojej konkurennej schopnosti a v zlepen svojho postavenia v rmci vyspelch krajn E.

Kov faktor v takomto vvoji zohrva vzdelanie a vchova. Materilne vhody, ktor technologick pokrok prina, by nemali ohrozova duchovn a kultrno-spoloensk strnky osobnosti loveka, ale sli jeho vestrannmu rozvoju. Vzdelanie mus prispieva k zuachteniu loveka, vies ud k humanizmu, tolerancii, kreatvnemu mysleniu, spoluprci a zodpovednosti za svoj ivot, upevova dveru v budcnos a zabezpei odovzdvanie

XVII

kultrnych a demokratickch hodnt predchdzajcich generci. Takto nroky treba zabez-pei nielen kolskou vchovou a vzdelvanm, mus sa na nich podiea aj rodina, mimo-vldne organizcie a masovokomunikan prostriedky, a rovnako sa mus zvi aj zodpo-vednos kadho jednotlivca za jeho vzdelanie a rozvoj jeho osobnosti.

Spolonos zaloen na znalostiach prina so sebou aj znan rizik a nerovnosti vy-plvajce najm z polarizcie vzdelanostnej truktry obyvatestva. Pre vetky vrstvy a sku-piny obyvatestva treba preto zabezpei dostupnos a rovnos anc ku vzdelvacm aktivi-tm poas celho ivotnho cyklu.

Oproti tradinej predstave jednorazovej prpravy na urit povolanie postaujcej na cel ivot treba rozvja koncept celoivotnho uenia sa. Znamen to preklen existujcu strnulos vo vzdelvan a vo vej miere rozvja schopnosti vyuiten vo viacerch aj za-tia neexistujcich povolaniach, ktor umonia jedincovi spene sa vyrovna so zmenami v prci, osobnom aj spoloenskom ivote. S to tzv. kov kompetencie, ako sbor vedo-most, zrunost, nvykov a postojov vyuitench v rznych oblastiach.

Osobitn pozornos si vyaduje vchova det v ranom veku, pretoe osobnos loveka sa rozvja vemi skoro a predkolsk vchova zohrva v tomto vvoji dleit lohu. Z ha-diska lepieho zosladenia vuby s potrebami praxe a trhu prce treba inovova uebn a tudijn odbory vetkch stupov vzdelvania, osobitne strednho odbornho kolstva, pod-porovanho aj budovanm podnikovch uil.

V tercirnom vzdelvan je oraz naliehavejiu zoslaova proporcie jednotlivch rovn vysokokolskho vzdelvania (bakalrske, magistersk, ininierske, doktorsk a post-gradulne) a jednotlivch odborov vzdelvania s trendmi spoloenskho a ekonomickho v-voja; podporova vzdelvanie tudentov k inovanmu podnikaniu; zvyova podiel absol-ventov s kratm tudijnm cyklom (bakalrske formy) a urchlene dopracova legislatvu, aby titul bakalr bol praxou plne akceptovan; nerozptyova pedagogick kapacity a nezni-ova kvalitu vuby neracionlnym zvyovanm potu vysokch kl.

Zkladnm predpokladom zabezpeenia uvedench poiadaviek je dostaton poet a kvalita uiteov. Ich prprava by nemala koni absolvovanm vysokej koly, ale pokraova periodickou aktualizciou ich vedomost zakonenou atestanmi skkami. Splnenie ta-kchto skutonost by malo zaklada nrok na karirny rast a platov postup. Na vysokej kole by sa udeovanie vedecko-pedagogickch titulov malo viaza na spen vedeckovskumn innos, publikan innos a vedenie doktorandov. Pre uchdzaov na pozciu profesora a docenta by bolo prnosom zavies konkurzy otvoren pre uchdzaov z domcich a zo za-hraninch vysokch kl, vskumnch pracovsk a schopnch pracovnkov praxe.

Bez vraznho zlepenia platovej situcie uiteov, ktor je najhoria v rmci krajn V4, nemono oakva podstatn zlepenie kvality vuby. Za sasnej situcie prca uiteov prestva by atraktvnou pre talentovanch mladch ud. Nedostaton finann zabezpeenie sa tka aj celej vzdelvacej sstavy. Ron vdavky na vzdelvacie intitcie pripadajce na tudenta v USD (PKS) predstavuj iba 45 % priemeru E 19 (OECD, 2009). Na preklenutie sasnch problmov vo financovan infratruktry vzdelvacej sstavy treba vyui aj uniktnu monos erpania prostriedkov z Operanho programu Vzdelvanie.

Treba zlepi aj celkov systm riadenia vzdelvacej sstavy vytvorenm zvznej schmy postupu realizcie zmien vo forme aknho programu, ktor by vychdzal z analzy aktulneho stavu z hadiska obsahovch, kvantitatvnych a truktrnych cieov, prioritnch loh a efektvnosti realizovanch opatren. Akn program by mal vychdza z dokumentov vzahujcich sa na rozvoj udskch zdrojov, ttny rozpoet, regionlny rozvoj, zamestnanos

XVIII

a alie dokumenty prijat vldou SR. Podobnm spsobom pripravi aj akn programy za vyie zemn celky, zohadujce regionlne pecifik trhu prce, stavu a vvoja vzdelva-cieho systmu v prslunom regine.

Cieom stratgie v oblasti vskumu a vvoja je podporova tvorbu novch poznatkov, spoluprcu vskumnej sfry s hospodrskou praxou a s intitciami eurpskeho vskumnho priestoru a prispieva innejie k technologickmu rozvoju zaloenmu na domcom v-skume a k inovanmu pokroku. Jednostrann zvyovanie technologickej rovne vroby na zklade importovanej technolgie znilo potrebu vdavkov na domci VaV, ktor poklesli do roku 2008 na 0,47 % HDP, o je tvrtina priemeru krajn E 27. Pritom podiel podnikate-skho sektora na celkovch vdavkoch VaV klesol na 20,3 % priemeru krajn E 27 ( SR, 2009). Z celkovch vdavkov na technologick rozvoj pripad na dovoz technolgie a 89 %, zatia o na vlastn domci vskum iba 7 %. V krajinch E je tento pomer 36 % k 21 % (Eurostat Databases, 2008).

Zkladnou podmienkou vkonnosti a kvality VaV je dostaton poet kvalifikovanch udskch zdrojov. Prvoradou poiadavkou zvyovania kvality udskch zdrojov vo vskume je dsledn analza sasnho stavu a na zklade nej vypracovanie opatren na zvyovanie kvali-tatvneho a kvantitatvneho rastu pracovnkov v oblasti VaV a na vytvranie priaznivch pod-mienok na prcu vedeckch pracovnkov s jasnou perspektvou ich karirneho rastu a postupu.

Slovensk vskum znevhoduje jeho zastaran infratruktra. Vybudovanie modernej infratruktry zvi atraktvnos domceho inovanho potencilu aj pre zahraninch inves-torov. Znan monosti v tomto smere poskytuj prostriedky z Operanch programov V-skum a vvoj a Konkurencieschopnos a hospodrsky rast. Dleitm predpokladom efektv-nej spoluprce domceho vskumu so pikovm vskumom vo svete je aj podpora vstupu SR do eurpskej infratruktry.

Slovensko ako mal krajina nie je schopn realizova VaV na pikovej svetovej rovni vo vetkch oblastiach. Zvenie efektvnosti vskumu si vyaduje prejs na komplex-nejie koncipovan lohy VaV, sstreden na men poet prierezovch a tematickch priort s vymi dotciami na jeden projekt. Ich poet na obdobie naprklad 5 8 rokov treba stano-vi na 5 6 priort zameranch na kov nosn oblasti hospodrskeho a spoloenskho rozvoja. V rmci tchto priort treba zabezpei aj tzv. nrodn vskum, ktor pre ns nebude nikto v zahrani riei. Tka sa to najm slovenskej kultry, dejn, ekonomiky, jazyka at. Rieen lohy v rmci priort nemeni aspo poas 5 rokov, pretoe v kratom obdob sa ich efekt neme plne prejavi. Rovnako ako vo vyspelch krajinch E treba podporova spo-luprcu a transfer poznatkov z vskumnej sfry do praxe vytvranm kompetennch v-skumno-vvojovch centier a neformlnych zoskupen pikovch vskumnch tmov a inti-tci, ktor spja dlhodob strategick vskumn pln zkladnho a aplikovanho vskumu (5 10 rokov).

V oblasti sanho elovho financovania treba predovetkm zabezpei stabil-n financovanie vedy a vskumu. Dosiahnu, aby programy Agentry na podporu vskumu a vvoja (APVV) zabezpeovali pikov zkladn vskum, reintegran granty, tematicky zameran programy APVV, cielen vskum, vedeckovskumn infratruktru, nrodn cen-tr excelentnosti a kompetenn centr a medzinrodn spoluprcu.

Financovanie vskumu pre potreby inovanho rozvoja by sa malo zamera na podpo-ru priemyselnho vskumu, experimentlneho vvoja a inovci v prostred priemyselnch podnikov a ako implementan agentru zriadi Technologick agentru SR (TA SR). Jej programy zamera na progresvne priemyseln odvetvia SR, na implementciu zkona

XIX

. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre vskum a vvoj a zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov a na nvratn formy financovania inovci (zruky, mikropi-kov schmy, rizikov kapitl at.). V zujme posilnenia spoluprce medzi akademickou sf-rou a priemyslom bude eln vyhlasova aj spolon vzvy APVV a TA SR.

Slovensk republika nem doteraz pre oblas financovania vskumu, vvoja a inovci v Bruseli svoje zastpenie. Nem tak monos efektvne vyuva bruselsk schmy finan-covania vskumu, vvoja a inovci. Je vysoko iaduce zriadi v Bruseli Styn kancelriu SR pre vskum, vvoj a inovcie ako efektvny nstroj na lep transfer informci oboma smermi (z Bruselu a do Bruselu) a na zlepenie vedeckovskumnej komunikcie v rmci truktr E.

Zsadnejiu zmenu si vyaduje intitucionlne zabezpeenie vskumu, vvoja a inov-ci. San podpora vskumu, vvoja a inovci by mala predstavova ucelen systm, za-streen jedinm vrcholnm orgnom s prslunmi kompetenciami pre vedu, techniku a inovcie. Poradnm orgnom predsedu vldy SR by mala by Rada vldy SR pre vedu, techniku a inovcie. Jej predsedom by mal by predseda vldy SR. Rada by prerokvala z-sadn dokumenty a materily tkajce sa rozvoja vedy, techniky a inovci SR.

Doteraj vvoj v oblasti inovci nepostupuje spsobom a tempom porovnatenm s vyspelmi ekonomikami E. Podiel vzdelanej pracovnej sily sce rchlo narast, ale Slo-vensko stle konkuruje hlavne nzkou cenou pracovnej sily. Nov poznatky a technolgie, ktor vznikaj v prostred univerzt a akademickho vskumu, sa do praxe prenaj v nedo-statonej miere, spolonos a ekonomika ich mlo vyuva a zhodnocuje. V pote EPO paten-tov na milin obyvateov dosahuje iba 23,4 % priemeru E 27 a v podiele inovatvnych ma-lch a strednch podnikov s vlastnm vskumom 59,7 % (Eurostat, 2009). Slovensko doteraz neuspelo vo vznamnejej miere v presune aspo niektorch tvarov VaV nadnrodnch spo-lonost na svoje zemie.

V zujme rchlejieho rozvoja v oblasti inovanch aktivt je iaduce prija viacero zsadnch opatren: Zvi transfer technologickch znalost do praxe vytvorenm ucelenho systmu pecia-

lizovanch pracovsk pre transfer technolgi do praxe pri vysokch kolch, SAV, rezort-nch vskumnch organizcich, mestch at.

Rozvin segment inovatvnych malch a strednch podnikov (MSP) vybudovanm dve-ryhodnej schmy podpory zabezpeujcej dlhodobo udraten rozvoj MSP formou n-vratnej finannej pomoci na revolvingovom princpe prostrednctvom zrunch schm a fondov rizikovho kapitlu. Rovnako treba vyuva aj plone psobiace nstroje, ako s daov avy a stimuly.

Zapoji do inovanho rozvoja aj nadnrodn spolonosti podporovanm prchodu ich v-skumnch kapact zo zahraniia na Slovensko.

Motivova podnikov sfru na zvyovanie vdavkov do vskumu, vvoja a inovci efek-tvnym spolufinancovanm z verejnch zdrojov

Podporova rozvoj proinovanej klmy a propagciu spench inovatvnych podnikov. Inovan politiku neobmedzova iba na podnikov sfru, ale zahrn do nej aj oblas ve-

rejnch sluieb. Rozvja spoluprcu aktrov inovanho procesu, posilova vzby medzi kovmi ak-

trmi nrodnho inovanho systmu formou odvetvovch a regionlnych klastrov, tech-nologickch platforiem a vedecko-technologickch parkov.

XX

Dobudova intitucionlnu truktru inovanej politiky, implementova inovan stratgie do vetkch odvetvovch politk a programovch dokumentov rozvoja SR. Previaza ttnu vedn politiku so ttnou inovanou politikou a zabezpei aj vertiklnu spoluprcu medzi nrodnm a regionlnymi inovanmi systmami SR.

FORMOVANIE SDRNEJ SPOLONOSTI A VYTVRANIE PREDPOKLADOV NA DSTOJN IVOT VETKCH OBANOV Strategickm cieom rozvoja Slovenskej republiky mus by udraten rozvoj kvality ivota jej obanov. Ten jej dosiahnuten najm jej sdrnosou. Takto cie m E vyjadre-n vo svojej Budcej stratgii E do roku 2020. Je pokraovanm Lisabonskej stratgie z roku 2000, kde bol formulovan znalostne-socilny model rozvoja E. Lisabonsk zmluva z roku 2007 a jej uplatovanie v praxi bude vplva aj na tempo modernizcie politk s-drnosti v eurpskom priestore. Pokia by eurpska sdrnos bola obmedzen len na spo-lon trh tovarov, mohla by ju rozklada tvrd konkurencia sprevdzan vraznm dao-vm a cenovm dumpingom zo strany ekonomicky slabch krajn. Alternatvou je budova-nie socilne sdrnej Eurpy, o vak bude nara na dlh rad politickch a technickch prekok, priom ich prekonanie bude zleitosou celch generci. Zujmom SR by malo by, aby znalostne-socilny model natartovan Lisabonskou stratgiou sa vraznejie pre-sadzoval nielen v SR, ale v celom eurpskom priestore. V dokumente Dlhodob vzia rozvoja slovenskej spolonosti bola charakterizovan so-cilna truktra Slovenskej republiky. Dominantn postavenie v nej zaujma mlopoetn hor-n vrstva, naopak, stredn vrstvy sa svojou poetnosou i postavenm stle zoslabuj, priom as z nich dokonca socilne kles a urit as nich vrstiev sa prepad do podtriedy so-cilne vylench. Tieto tendencie silnej najm od konca 80. rokov dvadsiateho storoia a v rznej miere ich prakticky pozorujeme vo vetkch eurpskych krajinch, ako aj v Spoje-nch ttoch americkch. Z hadiska spoloenskej sdrnosti ide o vemi nebezpen trend. Spolonos me by socilne sdrn aj vtedy, ak je usporiadan nerovnako, ale socilna nerovnos nesmie prekroi urit mieru. Modern spolonos prechdza v sasnosti zo sta-vu relatvnej socilnej nerovnosti do stavu absoltnej socilnej asymetrie. Tento vvoj ohrozuje cel spolonos. Je priamym protikladom idelu otvorenej spolonosti, predstavuje aktnu hrozbu pre financovanie socilneho ttu a podkopva kvalitu ivota absoltnej viny le-nov spolonosti, legitimitu a politick stabilitu demokratickho ttu.

Vonkajie tlaky globalizovanej ekonomiky doliehaj na ekonomiku Slovenska, ale aj na jeho udsk a kultrny potencil. lohou je zachyti vlnu postindustrilneho vvoja. Pro-cesy adaptcie na podmienky postindustrilnej spolonosti mu prebieha rzne. Zvis to od toho, i vvoj bude ponechan sm na seba, alebo do bud premyslene zasahova orgny ttnej moci, ale aj nich zloiek sprvy a samosprvy a truktry obianskej spolonosti. V prvom prpade mono hovori o scenri vyntench zmien, v druhom o scenri aktvneho rozvoja. Pri scenri vyntench zmien sa tt a cel spolonos nech novmi vzvami zasko-i. Prudko narastaj nerovnosti. Rozvjaj sa hlavne v troch smeroch. Extrmne narast ne-rovnos medzi hstkou spench podnikateov a akcionrov a medzi zvykom spolonosti. Sbene s tm sa prudko a neodvodnene zvyuje nerovnos medzi riadiacimi pracovnkmi a radovmi zamestnancami, ktorch prjmy bu stagnuj, alebo dokonca relne klesaj. A napokon narast nerovnos medzi ekonomicky aktvnymi a tmi, ktor boli trvale alebo

XXI

doasne vylen z trhu prce. Takto adaptan vvoj m negatvny vplyv na zamestnanos. Na stlych zamestnancov sa nazer len ako na nkladov poloku. Hromadn rozirovanie neplnohodnotnch pracovnch zmlv sa stva jednou z prin toho, e je kritick nedostatok prostriedkov na fungovanie socilneho ttu. V rovine socilnej truktry dochdza k roziro-vaniu pracujcej chudoby. Prslunci strednch vrstiev prestvaj by imnni voi rizikm a neistotm, ktor ete nedvno hrozili iba nim vrstvm. Vrchnm strednm vrstvm pri-tom hroz, e sa stan poslednm sponzorom socilneho ttu. Poda scenra aktvneho rozvoja cel tt, reginy i mest sa snaia aktvne reagova na tlaky globalizcie, ktorm sa ned vyhn. Prijma sa cel rad vlastnch opatren s cieom adaptova sa na zmeny. Tento scenr vak nie je socilne plne harmonick. Dochdza k socilnej polarizcii, ke na jednom ple figuruj t, ktor preli do modernizovanho sekto-ra sluieb (ide najm o finannctvo a informatiku), a na opanom ple zostvaj pracovnci starho priemyslu a asti starch sluieb (as verejnho sektora), ale i novch sluieb (najm osobnch sluieb). Spolu s nimi sa na tomto ple nachdzaj dlhodobo nezamestnan, chu-dobn pracujci, nepln domcnosti a as dchodcov. Prebieha pomerne vrazn socilno-priestorov segregcia. Udraten kvalita ivota obanov je pri tomto adaptanom scenri ovplyvnen dvoma faktormi. Je to jednak funknos socilneho ttu, jednak postavenie strednch vrstiev v spolonosti a ich schopnos udra si toto postavenie. Obidva tieto fakto-ry s vzjomne prepojen. Pri scenri aktvneho rozvoja sa predpoklad, e pri sasnej hospodrskej krze by mali by nepriazniv dsledky rozdelen pribline rovnakm dielom medzi vetky vrstvy spolonosti. Mus by jasne deklarovan, e iadna vrstva nesmie z krzy profitova. Ak to nie je mon zabezpei, potom sa d oakva vrazn oslabenie dvery v rmci spolonosti a spolu s tm aj oslabenie socilnej sdrnosti. Ak si socilny tt nedoke udra dostatok prostriedkov na svoje financovanie, po-tom me vznikn poetn, nzko platen proletarit sluieb, ktor bude nrazovo a ne-systematicky suplova aj sluby verejnho sektora. V prpade, e socilny tt si udr siln pozciu, aj tak hroz, e djde k polarizcii medzi relatvne malou skupinou dobre chrnench profesi a medzi ostatnou populciou, ktor zostane odkzan len na minimlne socilne dv-ky. Optimlnym rieenm je vyven podpora zamestnaneckho jadra, ktor je ete schopn aspo iastone sa vyhn socilnym rizikm, ako aj vdatn pomoc tm, ktor toho nie s schopn. V Slovenskej republike, najm po roku 2002, prilo k dramatickmu zneniu funk-nosti socilneho ttu, najm extrmnym znenm daovej kvty v absoltnej rovni, ale aj v relcii k vkonnosti slovenskho hospodrstva. To sa prejavilo v tom, e podiel vdavkov na tvorbu a udriavanie udskho kapitlu z verejnch rozpotov z HDP je v sasnosti zna-ne men nielen v porovnan s nadpriemerne, ale aj v porovnan s podpriemerne vkonnmi krajinami E. Podiel vdavkov na socilnu ochranu v roku 2007, ako percento z HDP, postupne od roku 2002 klesal na hodnotu 16,0 %, ke priemer v E 27 je 26,2 % a 26,9 % v E 15 (v R 18,6 %, MR 22,3 %, PR 18,1 %). Takto stav nie je z hadiska harmonickho, sdrnho stavu spolonosti alej udraten. Preto aj v dsledku hospodrskej krzy pjde v SR v prvch rokoch asovho horizontu do roku 2020 o stratgiu obnovy a zvenia pod-pory verejnch sluieb v prospech rozvoja udskho a socilneho kapitlu. Socilny kapitl chpeme ako zdroj a prostriedok na udriavanie irej socilnej sdrnosti nevyhnutnej na efektvnu a socilne inn tvorbu a vyuitie znalost v spolonosti. Sdrn spolonos neznamen, e spolonos je socilne plne homognna. Aj so-cilne diferencovan spolonos, ktor pripa urit mieru nerovnosti, me by dostatone

XXII

integrovan. Je vak nevyhnutn, aby fungujci socilny tt sdrnos podporoval tm, e bude diferencovane pristupova k hlavnm segmentom populcie, a to poda ich asti na hospodrskom rozvoji ttu. Prv populan segment psob v konkurenne schopnom sektore. Tvoria ho firmy, ktor s vysoko konkurencieschopn v podmienkach globalizovanej ekonomiky. Pokia je tto konkurenn schopnos sprevdzan vysokmi mzdami zamestnancov, tt by mal za pomerne vysok socilne poistene poskytn kvalitnejie zabezpeenie a viac istt, ne s schopn garantova skromn fondy. Naopak, ak je konkurencieschopnos dosahovan na kor miezd zamestnancov, tt by mal trva na tom, e dan firma sa bude vraznejie po-diea na socilnom zabezpeen svojich zamestnancov. Ak sa to nepodar, takto firma fun-guje ako ierny pasaier nrodnho poistnho systmu. Druh populan segment psob vo firmch zvislch od hospodrskeho rozvoja pr-vej skupiny. Ide o mal firmy, ktor psobia ako subdodvatelia vekch firiem a zvisia od ich zkaziek. Je benou praxou, e vek firmy sa snaia prenies maximum trhovch rizk prve na tchto svojich subdodvateov. Malo by by v zujme ttu podporova prve tchto malch vrobcov, pretoe jednak predstavuj mon centr inovci v nrodnom meradle, spravidla nehroz ich odchod z krajiny, jednak s vznamnmi zamestnvatemi v rmci lo-kalt a reginov. Tret populan segment je zamestnan v oblasti chrnench rezortov verejnho sekto-ra (ttna sprva, polcia, kolstvo, zdravotnctvo a in). Ide o sektor sluieb, ktor je pre fun-govanie ttu ivotne dleit a ktorho zamestnanci s voi ttu lojlni vmenou za pracov-n istotu a primeran socilnu ochranu. Rozsiahla privatizcia v rmci tohto sektora by mohla priamo ohrozi stabilitu ttu. tvrt populan segment je zamestnan v marginalizovanom sektore, ktor zahrnuje firmy okrajovho vznamu, zva trpiace prevdzkovmi a platobnmi problmami. Pri roz-hodovan o ich podpore je nevyhnutn porovnva vdavky na ich udranie s vdavkami, kto-r by vznikli v prpade ich zniku. Piatym populanm segmentom je skupina ekonomicky neaktvna, ktor je najm v dospelom veku vo vine odkzan na zdroje socilneho ttu. Je zrejm, e monosti ttu psobi na vek firmy, snai sa chrni mal firmy, z-visl od vekch firiem, a garantova stabilitu verejnho sektora, s obmedzen. Ak vak tt nedoke uplatni svoj vplyv v tchto oblastiach a ponech ich na trhovch silch, tak vvoj spolonosti bude prebieha poda prvho scenra. Politika ttu v tejto oblasti m ndej na spech iba v prpade, e bude koordinovan s silm politickch sl v krajinch Eurpy. Pokia tty nebud postupova koordinovane, maj len minimlnu ancu zabrni socilne rozkladnm dsledkom ekonomickej globalizcie. Postavenie strednch vrstiev m v sasnosti a bude ma aj v budcnosti kov lohu z hadiska socilnej a politickej stability spolonosti. Stredn vrstvy s dnes v akom postaven. Rast tlaky na to, aby zmiernili svoje mzdov poiadavky. Zrove mnohokrt slia ako posledn sponzor socilneho ttu. Ak sa presad scenr vyntench zmien, potom spolonos ako celok schudobnie. Stredn vrstvy, ktor s plodom fungujcej spolonosti za-mestnania, v tomto scenri prjmovo i socilne klesaj a zmieavaj sa s ostatnmi deklaso-vanmi vrstvami. Scenr aktvneho rozvoja predpoklad udranie relatvne poetnej strednej vrstvy, ktorej jadro sa sklad zo zamestnancov chrnench sektorov a je posilnen o zamestnancov modernizovanch vrob a nadpriemerne odmeovanej asti verejnch i skromnch sluieb.

XXIII

Takto stredn vrstva by mala by dostatone siln na to, aby sa udrala spojitos medzi m-lopoetnou majetkovou a prjmovou elitou a relatvne obmedzenm potom ud, ktor sa z najrznejch dvodov ocitn na hranici biedy, alebo prechodne mu klesn aj pod tto hranicu. Vzah strednch vrstiev a socilneho ttu m prvorad vznam. Existuje tu zvan dilema. Pokia socilny tt poskytuje pomoc a podporu aj strednm vrstvm, je to sce poli-ticky priechodn, ekonomicky vak prli nron. Pokia by poskytoval pomoc len nim vrstvm, bolo by to lacnejie, ale pre stredn vrstvy neprijaten. Stredn vrstvy musia ma pocit, e socilny tt ich chrni a podporuje adekvtne tomu, o do neho vkladaj svojimi prspevkami na jeho fungovanie. Najvyie prjmov kategrie a vek firmy sa od spolonos-ti odtrhvaj a snaia sa vyvliec z povinnosti prispieva na financovanie socilneho ttu. Tmto spsobom horn vrstvy dvkuj nenvis strednch vrstiev k vrstvm dolnm, o so-cilnu sdrnos spolonosti ohrozuje. Modernizcia socilneho ttu je nevyhnutn, ale neme znamena len pasvnu re-akciu ttu obmedzen iba na prpady extrmnej biedy a chudoby. Je potrebn psobi pre-ventvne najm prostrednctvom socilno-investinej funkcie socilneho ttu na rozvoj udskho a socilneho kapitlu. Prve tto funkcia socilneho ttu me zohra kov lohu v procese prechodu k postindustrilnej spolonosti. Prejav sa to tak vo vzahu k trhu prce (aktvna politika zamestnanosti), aj vo vzahu k rodinm (hlavne podpora neplnch rodn a domcnost seniorov, ktor s najviac ohrozen socilnymi rizikami), ako aj v oblasti bytovej politiky (podpora socilneho bvania). Preto je pre rozvoj SR do roku 2020 najvhodnejie nielen vytvra ale sbene s jeho vytvranm aj zaa vyuva zna-lostne rastov model. Ten by mal odstrni deformcie vo funkcich socilneho ttu a ob-novi jeho vitlne funkcie. Neskr (po roku 2020) by sa zo zdrojov zskanch uskutoova-nm zsadnch truktrnych zmien vytvrala nov rove udskho a socilneho kapitlu potrebn na sformovanie znalostne-socilneho modelu. Prechod od znalostne-rastovho modelu na znalostne-socilny model je hlavnm ahom na dosiahnutie dlhodobho ciea presahujceho asov horizont stratgie a to trvale udratenho rastu kvality ivota oba-nov prostrednctvom vytvrania sdrnej spolonosti. To je mon dosiahnu iba scenrom aktvneho rozvoja. Pri tomto scenri sa mus vychdza z predpokladu, e do roku 2020 bude spolonos v SR charakterizovan ako zamestnaneck spolonos, kde dominantn lohu v zamestnanosti bude ma spracovatesk priemysel. Aby spolonos mohla podpori svoju socilnu sdrnos, musia by splnen mi-nimlne tri podmienky. Po prv, pozciu hornch vrstiev treba bra ako legitmnu, po druh, stredn vrstvy musia ma pocit, e s adekvtne odmeovan za svoje sluby a e systm im prina viac vhod ne nevhod, a po tretie, aby doln vrstvy mali ancu, e nezostan prebyton, ale dostan prleitos sa do spolonosti zaleni. Pre al vvoj socilnej in-tegrity bude rozhodujce to, ako sa vyvinie situcia strednch vrstiev. Doterajia reakcia strednch vrstiev, teda zmes individualistickej sstredenosti na seba a snahy polepi si na kor tch, ktor stoja niie ne ony, sce me vyhovova sebeckejej asti hornch vrstiev, samotn stredn vrstvy vak bude zra stle hlbie.

Pre trvalo udraten rozvoj kvality ivota obanov SR a upevovanie sdrnosti spo-lonosti bud do roku 2020 dominantnmi politikami: politika zdravia obanov, politika boja proti chudobe, politika starostlivosti o starch obanov, starostlivos o rodinu, problematika inklzie socilne vylench a marginalizovanch skupn a problematika bvania.

XXIV

Pri rieen chudoby v SR m nezastupiten lohu systm socilnej ochrany. V priemere za cel E tieto socilne transfery redukuj riziko chudoby o 36 %. Socilne transfery v SR, in ako penzie a dvky pre pozostalch, redukuj riziko chudoby asi o 39 %. Bez tchto socilnych transferov by miera chudoby predstavovala 19 %, zatia o po tchto socilnych transferoch je miera chudoby na Slovensku len 11 %. Tieto daje vak zastieraj absoltnu rove vdavkov na socilnu ochranu. Celkovo nzka priemern rove prjmov do-mcnost dovouje uspokojenie len zkladnch ivotnch potrieb, o vekej asti populcie sauje uspokojovanie vych druhov potrieb (rozvoj osobnosti, tdium, zmyslupln vyu-vanie vonho asu, celoivotn vzdelvacie aktivity, kultra a pod., teda rozvjanie u