TATNICOVE OTAZKY PRE BAKALARSKE TUDIUM V TUDIJNOM ODBORE

SOCIALNA PRACA v akademickom roku 2013/2014

SOCIALNA PRACA A SOCIALNE ZABEZPEENIE

1. FENOMEN POMOCI V DEJINACH (STAROVEK PRVA POL. 19. STOR.). CHARITATIVNA POMOC (VPLYV KRESANSTVA). VYBRANE OSOBNOSTI A MINIKY.

Od poiatku udstva je pomoc reakciou udskej sudrnosti, udskeho vzahu loveka k

loveku, v spolupatrinosti a v pochopeni spoluzodpovednosti aj za inych.

pomoc je subor innosti, ktore smeruju najma k jednotlivcovi v nudzi a konkretna pomoc sa odvija vdy od predstav toho, kto ju poskytuje - pomahaju zabezpei zakladne ivotne podmienky,nadobudnu socialnu stabilitu

V historii udskej civilizacie poskytovanie pomoci bolo domenou kresanstva - poskytovali

pomoc nielen svojim ovekam, ale ich pomoc sa dotykala aj cudzincov, pocestnych, obeti

epidemii, hladomoru, vojen.

Kresanstvo formulovalo pomoc blinemu ako cnos v pravidlach spravania, ke jedinec

moe dosiahnu spasenie a venu blaenos.

- poskytovanie pomoci blinym v zakladnych prikazaniach: Milova bude blineho svojho

ako seba sameho, ako aj v skutkoch telesneho milosrdenstva, ktore sa dotykaju pomoci

Hladnych bude kmi, smadnych napaja, nahych odieva, pocestnych sa uja, vazov

vykupova, chorych navtevova, mtvych pochovava.

Cirkevne spoloenstva sa snaili svoju innos roziri aj vposkytovani vychovnovzdelavacich aktivit, najma pre siroty a deti z chudobnych rodin. Postupne vznikali cirkevne spoloenstva, prve klatory, ktore zaali poskytova pomoc a prebrali na seba starostlivos o chudobnych.

V prvych storoiach naho letopotu pomoc spoivala v starostlivosti o:

vdovy, siroty, chorych a nudznych,

vazov a vyhnancov,

zomrelych,

putnikov a blinych v neakavanom neasti,

otrokov,

manelstva a rodiny.

V roku 313 bol vydany Milansky edikt, ktory kresanskej charite umooval verejne a bez

strachu vykonava svoju innos v prospech pomoci potrebnym. Vzhadom na zvyujuce sa

mnostvo udi, ktori potrebovali pomoc, sa postupne zaali budova zvlatne ustavy.

neorganizovana forma pomoci vznik:

r. 238 p. n. l. indicky cisar Aoka zaloil jeden z prvych hospicov vo Varani Utulok pre tulakov,

biednych a opustenych,

r. 330 337 n. l. zaloil Zocitus v historii prvy Dom pre mrzakov,

r. 358 n. l. prve zaznamy o utulku pre slepcov v Cesarei,

4. stor. n. l. Basil pri Cesarei (v Kapadocii) zriadil utoisko pre chorych,

r. 651 v Parii vznikla nemocnica Hotel de Dieu,

Postupne po celej Europe zaali vznika rehone spoloenstva, ktore sa zaoberali aj

charitativnou innosou, ktora spoivala v oetrovatesko-opatrovateskych aktivitach vo vzahu k sirotam, vdovam, odsudenym a prenasledovanym. Uenie o kresanskej povinnosti hmotne prispieva na organizovanu uinnu pomoc postihnutym a chudobnym rozpracovala a rozirila aj scholasticka teoria. Zaklady kresanskeho uenia, na zaklade ktorych sa rozvijala pomoc asocialna starostlivos, poskytlo uenie cirkvi v naboenskych textoch a poloili zaklady filantropie.

Poiatky organizovanej formy pomoci moeme sledova od 9. storoia naho letopotu a bola

takmer vylune viazana na klatory a cirkevne spoloenstva, ktore pomahali pocestnym a cudzincom, ktori sa dostali do akosti a poskytli im nocah a stravu. Na zaklade potreby spolonosti vznikali rehone spoloenstva, ktorych aktivity spoivali nielen v charitativnej innosti, ale aj v zdravotnej innosti, vychovno-vzdelavacich aktivitach,

ekonomicke iniciativy a podobne.

Charita, ktora bola organizovana v jednotlivych farnostiach vytvarala v spolonosti v dobach

mieru a dobrej urody rovnovahu, ktora vak bola lokalna, pretoe vojny, hladomory aepidemie davali do pohybu obyvatestvo, o viedlo k narastu poiadaviek.

V neskorom obdobi zodpovednos za svojich poddanych v poskytovani socialnej pomoci

prevzali na seba mesta a obce, postupne zaali budova sirotince, utulky, mestske nemocnice. asom dochadzalo k vyvoju organizovanej praktickej socialnej prace, od postupneho zakladania radov, klatorov a po samotne vydavanie tatnych zakonov a nariadeni.

Za vemi progresivne obdobie v otazkach socialnej starostlivosti a jej organizacie sa da

povaova hlavne 16. a 17. storoie obdobie neskoreho stredoveku a najma obdobie reformacie.

V 18. a 19. storoi dolo k najvaiemu rozmachu socialnej starostlivosti. Veky vplyv na to urite mala francuzska revolucia v roku 1789, v ramci ktorej bola vydana Deklaracia udskych prav a obianskych prav v Parii, ktora odmietla stavovske rozdelenie spolonosti a deklarovala rovnos vetkych udi pred zakonom, im otvorila cestu k zrueniu privilegii viaucich sa kstavovskej prislunosti a zamedzeniu diskriminacie.

organizovana forma pomoci od 9. storoia klatory, cirkevne spoloenstva a rehole (frantikani, lazaristi),

9 storoie v Japonsku princ Hitoyasu, ktory bol sam nevidiaci, umonil, aby nadani nevidiaci mohli prejs maserskym vycvikom, ziska kvalifikaciu uitea hudby a tak by mohli tuto innos vykonava ako zamestnanie

12. storoie zaiatok innosti maltezskych rytierov,

r. 1198 bola zaloena rehoa trinitarov, ktori boli znami svojou neunavnou innosou pri

vykupovani zajatcov,

r. 1254 udovit IX. zriadil Utulok pre oslepnutych vojakov v Hospice des Quinze-Vingts,

r. 1454 vzniklo Bratstvo telesne postihnutych, slepych a inych udi, ktore bolo pravdepodobne prvou organizaciou svojho druhu v dejinach Europy,

r. 1520 v Amsterdame v Holandsku a v r. 1572 v Augsburgu vznikli prve europske sirotince,

r. 1553 v anglickom Bridevelli z podnetu kraa Eduarda VI. bol zaloeny prvy Ustav pre mladistvych delikventov.

r. 1791 E. Rusthon zaloil v Liverpoole Intitut pre nevidiacich,

r. 1800 v Londyne vznikol Ustav pre nevidiacich.

Historicky priebeh socialnej starostlivosti z asoveho hadiska:

starostlivos o nudznych v prvych storoiach po Kristovi (1. 5. stor.) - obdobie, ke socialna praca je na urovni charitativnej innosti obdobie nahodnej, neorganizovanej pomoci

starostlivos o nudznych v stredoveku (6. 13. stor.) - od 9. storoia v europskych podmienkach sledujeme zaiatok obdobia organizovanej pomoci - vznikaju spolky, utulky

starostlivos o nudznych na zaiatku novoveku (14. 16. stor.),

starostlivos o nudznych v dobe absolutizmu a osvietenstva (17. 18. stor.),

starostlivos o nudznych v dobe industrializacie (18. 19. stor.) - obdobie rozvoja organizovanej socialnej prace, vzhadom k organizovanosti zriaovatea, alebo tatu, ktory tuto pomoc zabezpeoval.

starostlivos o nudznych v postindustrialnej spolonosti (od 20. stor.).

a) vyvoj socialnych intitucii a socialneho zabezpeenia od rodinnej a rodovej vzajomnosti, cez filantropiu a charitativnu innos a po komplexnu sustavu intitucii zabezpeujucich socialnu pomoc

b) vyvoj foriem a metod socialnej prace ako profesie (pripadova, individualna at).

Starostlivos o zdravotne postihnutych nadvazovala na charitativnu innos, rozvoj nastal

v 18. stor., kedy zaali vznika prve ustavy, rozvija sa ustavna starostlivos. 1758 Fridrich zaklada ustav starostlivosti o mladych i starych mrzakov, Lipsko 1778 ustav pre sluchovo postihnutych,

1800 ustav pre nevidiacich v Londyne. Ustavy pre handicapovanych a 19. stor., dovtedy

starostlivos zabezpeovali rehole. 1841 ustav pre kretenov v Abendbergu.

Starostlivos o chorych a umierajucich Gotsky v 16. stor. zaklada prvy hospic, inak

starostlivos dovtedy poskytovana vylune v klatoroch, pri niektorych sa budovali nemocnice.

Neskor v 18.-19. stor. preberaju iniciativu i vaie mesta, rozvija sa spolkova innos. Znamy hospic: 1911 Londyn Hospic sv. Jozefa.

Starostlivos o chudobnych cirkev, klatory. Neskor panovnici, achta. Od 16. stor. sa zaina v Europe vyvija zakonodarstvo poiatok vyvoja garancie tatu a soc. zabezpeenia.

Starostlivos o vazov penitenciarna a postpenitenciarna starostlivos do 18. stor. boli vazni kruto trestani v alaroch, v druhej pol. 18. stor. sa zainaju objavova mylienky tykajuce sa prevychovy, uinku na vazov. Pozornos je venovana problemom ien vo vazeni, tie sa zaina organizova starostlivos o prepustenych vazov.

Starostlivos o deti, mlade a rodinu najstaria, najrozirenejia a najcitlivejia oblas soc. starostlivosti. Ide o iroku kalu problemov tyranie, siroty, chudobu, problemove deti, hendikepy, zdrav. postihnutia. Veka Britania vydala v r. 1833 zakon obmedzujuci pracu deti Tovarensky zakon, nasledne v r. 1883 vznikla v Anglicku dobrovonicka organizacia na ochranu deti Narodna spolonos prevencie proti krutostiam na deoch.

Starostlivos o uteencov suvisi s poskytovanim azylu azylovou politikou. Azyl ako intitut vznikol v stredovekom Grecku.

OSOBNOSTI:

Sv. Albeta Uhorska Durinska dcera uhorskeho kraa Ondreja II. z rodu Arpadovcov. Ako trinasrona sa vydala za udovita IV. Obaja boli vzornymi panovnikmi, zakladali chudobince, podporovali chudobnych a chorych, zamestnavali ich pri svojom dvore. Snaili sa odstrani socialnu nerovnos zmenou medziudskych vzahov, repektovanim udskej dostojnosti a priznanim prav kademu loveku. Albeta je znama ako krstna matka durinskych chudobnych, a ako opatrovateka chorych a opustenych, ktorych vlastnorune umyvala a oetrovala. Bola ctitekou sv. Frantika, zaala zaklada utulky pre chorych, chudobnych a opustenych ako frantikanska charitna sestra. Zomrela v roku 1231 vo veku necelych dvadsapa rokov v klatore, ktory zaloila.

Svata Aneka eska bola prislunikou panovnickeho rodu Pemyslovcov. Bola vychovavana a vzdelavana v klatore. Bola ctitekou obravych radov sv. Frantika a rozhodla sa vstupi do rehole sv. Klary klarisiek. Na pozemkoch svojej matky, postavila pital sv. Frantika. Zaloila laicke pitalske bratstvo, ktore bolo papeom uznane za samostatny rad krinikov s ervenou hviezdou ich hlavnou ulohou bolo oetrovanie chudobnych a chorych.

K. Fridrich 1758 zaklada v nemeckom Badene ustav starostlivosti o mladych i starych mrzakov.

Sv. Jan Gotsky 16. stor. zaznamy o prvej hospicovej starostlivosti, poukazal na nedelitenos fyzickej, psychickej starostlivosti o umierajuceho.

E. Fryova 19. stor. zaoberala sa vazenskou problematikou, so zameranim na eny vo vazeni. Obdobie zaiatku starostlivosti o vazov a prepustenych vazov.

Eduard VI. anglicky kra na jeho podnet vydala Veka Britania v r. 1833 zakon obmedzujuci pracu deti Tovarensky zakon, nasledne v r. 1883 vznikla v Anglicku dobrovonicka organizacia na ochranu deti Narodna spolonos prevencie proti krutostiam na deoch.

sv. Augustin a sv. Toma Akvinsky, - teoreticke spracovanie niektorych socialnych tem, napriklad otazky spravodlivosti, zodpovednosti za spolone dobro

2. HISTORICKY KONTEXT VYVOJA SOCIALNEJ PRACE OD DRUHEJ POLOVICE 19. STOROIA DO SUASNOSTI VO

SVETE A NA SLOVENSKU. VYVOJ METOD SOCIALNEJ PRACE. VYZNAMNE OSOBNOSTI A MINIKY SOCIALNEJ PRACE.

Zaiatkom 19. stor. sa zaina rozvija pecializovana starostlivos o udi so zdrav.

postihnutim. V ramci zariadeni sa poskytovala soc. starostlivos ubytovanie, oatenie, strava deom a mladei, pracovna rehabilitacia zdravotne postihnutych dospelych jedincov.

V 19. a 20. stor. vzniklo mnostvo modernych rehonych kongregacii, ktore svojim vznikom

a poslanim reagovali na rozsiahle humanitne, kolske a v neposlednom rade zdrav. a soc. potreby novovekej spolonosti. Na Slovensku je z tohto obdobia znama svojou innosou najma rehoa Milosrdnych bratov a Saleziani.

Rozvoj socialnej prace na Slovensku (uzemie byvaleho eskoslovenska) delime do piatich

roznych faz:

prv fza do roku 1918 charitativna starostlivos o chudobnych, vojnove siroty a vdovy; prve naznaky organizovanej tatnej socialnej pomoci, 1916 Praha, zaloeny Zemsky spolok pre starostlivos o hluchonemych.

druh fza 1918 1938 je to obdobie vzniku esko-Slovenska a tie vznik intitucionalizovanej socialnej prace; Ministerstva socialnej starostlivosti v Prahe, Soc. praca je vyrazne ovplyvnena humanistickym pristupom T.G.Masaryka, ktory videl rozvoj soc. prace v uzkej spolupraci dobrovonikov a tatnej starostlivosti. V tomto obdobi sa zaina formova soc. praca ako vedna disciplina, zaina sa vydava odborna literatura, asopisy. 1923 Levoa, tatny ustav pre slepcov (existuje podnes).

tretia fza 1938 1948 vojnove obdobie a obdobie 1. slovenskeho tatu; uelova socialna politika zamerana na prodnos, starostlivos o vojnovych invalidov, siroty a vdovy, zavedenie rodinnych pridavkov,

tvrt fza 1948 1989 totalitny reim socializmus, centralisticke riadenie socialnej politiky (umela prezamestnanos, segregacia niektorych skupin obyvatestva, riadene hospodarstvo),

piata fza od roku 1989 obdobie demokracie, nove socialne problemy suvisiace stransformaciou spolonosti (nezamestnanos, drogova zavislos, migracia); mimovladne organizacie voblasti socialnej pomoci a integracia SR do europskych socialnych truktur. Vznikaju mimovladne organizacie v oblasti soc. pomoci.

Rozvoj modernej soc. prace ovplyvnili viacere osobnosti:

Elena Marothy-oltesova posobila v spolku narodne uvedomelych slovenskych ien v ivene, od r. 1894 bola jeho predsednikou. Spolok bol zamerany na osvetovu a soc. innos. Zasluila sa o zvyenie vzdelanostnej urovne slovenskych ien a dievat, verejnosti je znama aj ako spisovateka.

Pemysl Pitter poas vojny schovaval idovske deti a neskor sa stal zmocnencom pre ich ochranu, vybudoval im ozdravovu.

Alica Masarykova dcera prezidenta T.G.Masaryka, spolu s Annou Berkovcovou otvorili v r. 1918 Prv esku akademiu pre soc. pracu. Ako prva zaviedla termin soc. prace v eskom jazyku. Bola predsednikou eskoslovenskeho erveneho kria. Zaloila Spolonos starostlivosti o diea. Patri k zakladatekam soc. kolstva nielen u nas, ale aj v Europe.

Alice Salomonova .- zaloila v r. 1908 prvu kolu soc. prace v Nemecku a je povaovana za jednu zo zakladateliek soc. kolstva v Europe.

Arnot Inocent Blaha najvyznamneji sociolog, priekopnik noveho chapania soc. prace

a zakladate soc. pedagogiky u nas.

Marie Krakeova Dokova zasluila sa o rozvoj eskoslovenskeho soc. kolstva. Zaviedla do teorie pojem soc. dospelos, vypracovala psychologicku koncepciu pripadovej soc. prace.

Halina Radlinska - vyznamna osobnos poskeho socialneho kolstva. Poda nej teoria socialnej prace sa zaobera tudiom podmienok, v ktorych nastupuje potreba pomoci, starostlivosti, zabezpeenia udskych sil, ich organizovania a pod.

alie osobnosti: Pemysl Pitter (1885-1976), tefan Strieenec (1938-2006).

Osobnosti novodobej filantropie: Jan Pavol II., Matka Tereza, frater Roger (komunita Taize)

Soc. praca na Slovensku po roku 1989

- vykon praktickej soc. prace je spojeny s pravnymi normami, predpismi a zakonmi, toto spojenie s pravnou a soc. legislativnou naho tatu je nevyhnutne. Medzi najdoleitejie patri:

Ustava SR . 460/1992 Zb. v zneni neskorich predpisov, Zakon o soc. slubach . 448/2008 Z.z., Zakon o socialnopravnej ochrane deti a soc. kuretele . 305/2005 Z.z., Zakon o rodine . 36/2005 Z.z.. Obiansky zakonnik . 40/1964 Zb. a mnohe alie.

Popri tatnej starostlivosti, ktora je poskytovana najma prostrednictvom soc. politiky a soc.

zabezpeenia, sa na poskytovani soc. pomoci vo vekej miere podieaju netatne charitativne

organizacie, nadacie, neziskove organizacie, obianske zdruenia, dobrovonici.

V r. 1994 bola zaloena Asociacia soc. pracovnikov na Slovensku. Na rozvoji soc. prace a soc. kolstva po roku 1989 sa vyrazne podieali tefan Strieenec, Vladimir Krmery, Albera Mrazova, Anna Tokarova a mnohi ali.

Socialna praca vo svete

Novodobe poiatky dejiny socialnej prace spadaju do zaiatkov 19. storoia v Anglicku

a v USA, kde sa zaina presadzova individualna starostlivos so zameranim na byvanie, vyubu a kurzy vo vazniciach, pozornos sa venovala prisahovalcom a pod. Socialna praca sa zaala formova so zamerom pomoci socialne slabym uom, ako socialna ochrana so socialnym diagnostikovanim, socialnou terapiou a socialnym poradenstvom.

Od druhej polovice 19. st. zainaju vznika samostatne koly socialnej prace. - zaznamy o

existencii socialnych pracovniok - socialnych sestier v nemocniciach. Prve zaznamy o ich

existencii pochadzaju z londynskych nemocnic a su z r. 1895. Postupne sa socialne sestry objavuju aj v berlinskych nemocniciach, vo francuzskych nemocniciach, kde sa zamerali najma na problemy dojenskej umrtnosti, alkoholizmu a pohlavnych chorob.

Prelom 19. a 20. st. je zaiatkom tvorby rodinnej politiky v socialnej praci, ktora dosiahla

svoj rozmach a po II. sv. vojne.

V r. 1908 zaloila A. Salomonova Akademiu socialnej prace v Nemecku. Socialna enska kola v Berline pod vedenim Salomonovej vzdelavala opatrovateky pre socialnu oblas, ktore zaali nazyva socialne pracovniky. V Europe vznikla Medzinarodna asociacia kol socialnej prace - IASSW, ktora na zaiatku pracovala pod vedenim A. Salomonovej, spolu s A. Masarykovou a H. Radlinskou. Organizacia dodnes pracuje, zameriava sa na organizovanie seminarov, konferencii, sleduje vzdelavanie, pomaha kolam pri praci.V r. 1915 vznikali socialne koly v Londyne, New Yorku, ine, Japonsku, Indii, Australii. Vroku 1917 bola vydana kniha M. Richmondovej (zakladateky pripadovej socialnej prace case work) Socialna diagnoza, ktora potvrdzuje systematicky pristup k postupnemu zbieraniu informacii o klientoch ako podkladu pre socialnu diagnostiku. Richmondova predmet socialnej prace chape ako vzah individua a spolonosti, ich vzajomnu prepojenos a zavislos jednotlivca na spolonosti, jednotlivca, ktory vzhadom k socialnej situacii, v ktorej sa nachadza, potrebuje pomoc.

Zakony zabezpeujuce sirotske a vdovske dochodky, urazove a socialne poistenie vaina

europskych tatov prijimala v zaiatku 20. storoia - prijata Deklaracia prav dieaa.

V 20. a 30.rokoch socialnu pracu vyrazne ovplyvnila psychologia S. Freuda, J. Mayera,

A.Aldlera a inych. Prvykrat sa pojem socialna praca pouil v obdobi postindustrialnej spolonosti v Nemecku v r. 1925 na oznaenie verejneho programu zakladajuceho Cech socialnej prace.

V 40. rokoch Virginia Robinsonova v svojich pracach "Odborne vedenie v pripadovej

socialnej praci" a "Meniaca sa psychologia v pripadovej socialnej praci" vychadza z pozicie

chapania klienta ako individualnej psychologickej jednotky.

50. a 60. roky s vznamnm medznkom vo vvoji socilnej prce. S charakteristick

rozvojom socialnej starostlivosti najma v priemyselne rozvinutych krajin. Je to obdobie stabilizacie socialneho systemu, doraz na plnenie funkcii v spolonosti zo strany rodiny, tatu, regionov, obci, netatnych subjektov. Je to obdobie funkneho smeru socialnej prace.

V .r. 1957 zaloila Matka Tereza v Kalkate utulok pre zomierajucich a chorych.

V 80. rokoch sa socialna praca orientuje na vedne discipliny, ktore sa venuju integralnemu

skumaniu loveka. Repektuje prisposobovanie sa loveka prostrediu a suasne jeho aktivnemu pretvaraniu.

Vyvoj americkej soc. prace, ktora vyrazne ovplyvnila vyvoj v Europe. 20-30. roky 20.

storoia vznik a rozvoj pripadovej soc. prace, soc. praca sa formuje ako samostatna profesia a veda.

1921 Americka asociacia soc. pracovnikov prva profesijna asociacia soc. prace. Predstaviteka:

Mary Richmondova ila na prelome 19.-20. stor. Pracovala ako asistentka v Spolonosti

charitativnych organizacii. Vydala niekoko diel tykajucich sa soc. prace, v ktorych zaviedla do teorie pojem soc. pripad, soc. diagnoza, tie je povaovana za zakladateku pripadovej soc. prace.

vznik a rozvoj skupinovej soc. prace predstaviteky:

Jane Adamsova spoluzakladateka domu pre imigrantov v Chicagu, v r. 1889, v ktorom cely ivot pracovala, je povaovana za predstaviteku skupinovej soc. prace.

Grace Coylova rozvinula metody soc. prace, zamerala sa na vychovu a vlastne skusenosti. Od r. 1923 viedla kurzy zamerane na skupinovu soc. pracu, v r. 1930 vydala tudiu Socialny proces v organizovanych skupinach.

komunitna soc. praca predstavite Eduard C. Lindeman. V r. 1921 napisal dielo, vktorom predstavil koncept komunitnej organizacie.

1955 NASW Narodna asociacia soc. prace (vznikla zo 7 organizacii)

1956 IFSW Medzinarodna federacia soc. pracovnikov

Nastava kriticke obdobie (60.-70. roky), koniec klasickych metod, vznikaju nove metody, nove pojmy, koncepcie a strategie. Neskor dochadza i k alim zmenam v metodike soc. prace vo vzahu ku globalizanym tendenciam.

Doleite dokumenty pre vykonavanie soc. prace v praxi:

Medzinarodny eticky kodex, ktory prijala Medzinarodna federacia soc. pracovnikov (IFSW)

a Medzinarodna asociacia kol soc. prace (IASSW) v r. 2004, Veobecna deklaracia udskych prav, Dohovor o pravach dieaa, alej dohovory o odstraneni diskriminacie, medzinarodne pakty tykajuce sa obianskych, politickych, hospodarskych, socialnych a kulturnych prav.

V suasnosti je socialna praca charakterizovana :

1. Verejny charakter je dostupna pre vetkych udi, kady jeden oban vie o tom, e

existuju urady prace socialnych veci a rodiny, zariadenia ako su domovy socialnych sluieb, zariadenie pre seniorov, a odbornici, ktori su nam ochotni pomoc

2. Intitucionalnu formu je socialna praca v praktickej podobe, vetky zariadenia dostali

intitucionalnu podobu (domovy socialnych sluieb, detske domovy, domovy dochodcov, krizove centra, resocializane zariadenia). Resocializana socialna praca = prevychova, naprava. Vetky zariadenia v intitucionalnej forme su legislativne upravene a zakotvene v zakone 448/2008 Z.z. o soc. slubach.

3. Preventivny charakter je zamerana na predchadzanie alebo minimalizovanie neiaducich patologickych javov v spolonosti. Socialna praca deli sa na 2 oblasti: oblas prevencie aoblas napravy alebo represie. Preventivny charakter znamena, e lepie je predchadza neiaducim javom ako ich riei hlavne v oblasti drogovych zavislosti, pohlavnych chorob = prevencia

4. Pluralita zdrojov roznorodos vetkych monych zdrojov, ktore mou vyuiva klienti

v socialnej praci. Klienti v SP mou vyuiva odbornu socialnu pomoc alebo zariadenia, ktore su tatneho charakteru, alebo netatneho sukromneho charakteru. To znamena monos vyuiva vetky dostupne zdroje pre potreby svojich klientov, a to je nemalou ulohou vetkych socialnych pracovnikov. Zariadenia socialnych sluieb su rozdelene na tri skupiny:verejny sektor prevadzku vetkych zariadeni zabezpeuje tat (ergoterapia = lieba pracou)

netatny sektor poskytuju tu odbornu soc. pomoc pravnicke a fyzicke osoby, ktore dokau prunejie reagova na potreby svojich klientov v danom regione ako tat

dobrovonictvo dobrovonik moe by kady jeden, ktory je ochotny pracova dobrovone bez naroku na mzdu. Dobrovonici predstavuju najpoetnejiu skupinu na Slovensku.

1. Ma uzky vzah medzi teoriou a praxou v socialnej oblasti neodbornici nemou vykonava odbornu socialnu pracu.

2. Ma subjektivny charakter kady jeden z nas potrebuje inu formu pomoci, a inu dku pomoci = individualny pristup ku kademu klientovi

3. Premenlivy charakter suvisi so socialnymi, ekonomickymi, a politickymi podmienkami

krajiny

Osobnosti

Jane Adamsova (1860 1935) (1. americka nositeka Nobelovej ceny za mier z roku 1931) vroku 1899 v Chicagu zaloila Hull House azylovy dom pre bezdomovcov, siroty a opustene eny. Neskor sluil aj prisahovalcom a socialna praca bola zamerana na imigranov. Bola iniciatorkou zakonov ochraujucich pracujuce eny a deti. Zaloila ensku mierovu stranu (Womans peace party), ktora bojovala za volebne pravo ien. Autorka diel Dvadsa rokov enskej socialnej prace a Demokracia a socialna etika.

Octavia Hillova (1839 1912) (Anglianka) sa na prelome 18.a 19.st. venovala bytovej

problematike a socialnej praci so zamestnanymi v Homes of London poor, snaila sa ozlepovanie bytovych podmienok chudobnych udi a robotnikov, ktore sa rozhodla aj prakticky riei stavbou a prestavbou robotnickych domov. Odstranenie chudoby zavisi poda nej od rozvoja komunity. Praca s komunitou umoni mnohym uom vies ivot bez nutnosti individualnej pomoci, doleita je vzajomna dovera medzi socialnym pracovnikom a klientom. Podieala sa na odbornej a profesionalnej priprave socialnych pracovnikov, pomahala pri koleni socialnych pracovnikov Zaviedla zelene zony. Pracovala v odbore socialnej prace v ramci komunity.

Mary Richmondova (1861 1928), (Amerianka). Zaoberala sa pracou s jednotlivcom. Bola

priekopnikou profesionalizacie socialnej prace. Autorka pripadovej socialnej prace casework.

Najznamejim dielom je Social Diagnosis z r. 1917. Je to prve systematicke dielo socialnej prace, vychadza nielen z praxe, ale aj teoretickeho tudia dejin, legislativy, zdravotnictva, psychologie a psychiatrie. V knihe hadala priiny chudoby a socialneho vyluenia v interakcii medzi jednotlivcom a jeho prostredim. Vypracovala teoriu diagnostikovania klienta s cieom ziska konenu diatnozu, ktora sa mala sta zakladom pre rozhodnutie, i poskytnu priamu alebo nepriamu liebu pre klienta. Prezentuje v nej techniky pre posudzovanie situacie chudobnych. Zozbieranie a zhrnutie informacii o klientoch nazvala socialnou diagnozou. Zaiatky socialnej pripadovej prace vychadzaju z knihy z r. 1922 What is Social Case Work (o je socialna pripadova praca?) Je to prve systematicke spracovanie metody socialnej diagnostiky v socialnej praci. Prinosom bolo zavedenie systemu, ktory poskytol intrukcie a postup pri praci sjednotlivcom vyadujucim socialnu pomoc. Pristup pri praci s jednotlivcom postavila do kontextu prostredia, v ktorom sa jednotlivec nachadza a to s ohadom na rodinu, spolonos a existujuce vzahy. Jedna zo systematickych metod socialnej prace, ktoru vypracovala Mary Richmondova pozostava zpiatich etap prace s klientom socialna evidencia a prvy kontak, socialna diagnostika, etapa vypracovania planu prace s klientom

socialny plan, socialna terapia intervencia a etapa overovania vysledkov.

Mary Richmondova sa zamerala hlavne na deti, ktore pochadzaju zo socialne slabich rodin.

3. HISTORICKE VYCHODISKA SOCIALNEJ POLITIKY V STAROVEKU, ANTIKE, STREDOVEKU, NOVOVEKU A PO NASTUP INDUSTRIALIZACIE. HLAVNE MINIKY A OSOBNOSTI (NAPR. SOLON, PLATON, ARISTOTELES,

KRESANSKA FILANTROPIA, THOMAS MORE, TOMMASO CAMPANELLA, ROBERT OWEN...).

Vyvoj SP v staroveku

lovek sa od svojho poiatku zdruoval do roznych systemov. Zaklad bola rodina, ktora

uspokojovala zakladne potreby, aby lovek niekam patril a bol milovany. Avak rodina nemohla vytvori dostatone spoloenske zaruky, a preto udia alej vytvarali rozne kmene a klany, vytvarali sa rozne irie a alie vazby a pomaly sa vytvarali spoloenske pravidla a role. Prichadzalo tie k prerozdeovaniu konkretnych innosti na jednotlivych lenov. Vysledkom bol prechod zkmeovej solidarity ovladanej naelnikom na paternalisticku formu vlady.

Za historicky najstariu socialnu intituciu moeme oznai autokraticky paternalizmus. Na

vrchole hierarchie stal otec, despota, diktator alebo naelnik, ktory rozdeoval ulohy (vladne,

pracovne, bojove a pod.) a prideoval prostriedky vetkym, teda i tym, ktori boli z roznych dovodov odkazani na pomoc.

S vyvojom civilizacie dochadzalo k iastkovym rieeniam socialnych problemov. Doleitou

skupinou boli bojovnici, ktori zabezpeovali ochranu svojho uzemia. Tejto skupine sa venoval

babylonsky kra Chamurapi, kde jeho zakonnik (obsahuje 282 bodov) upravuje prava apovinnosti v oblasti majetku, rodiny, otrokov, obchodu a pod. Napriklad v Babylonskej rii poda tohto zakonnika pracovne pravo poznalo urite pravo otroka na vynos z jeho prace. Ak pan prenajal svojho otroka, dostal pan za neho najomne, ale aj otrokovi patrila odmena za pracu. Takto ziskane prostriedky mohol otrok poui na vykupenie sa z otroctva.

Vyvoj SP v Antike a starom Rime

Anticke Grecko vytvorilo prve socialne intitucie na pomoc nudznym. Vytvorilo sie

demokraticky usporiadanych tatov, ktore boli nezavisle. Slobodny oban v tychto mestskych tatov bol suasou realizacie moci, aj ke aj v tomto obdobi prevladalo otrokarstvo. Slobodny oban bol iveny svojimi otrokmi a tak nepotreboval pomoc tatu. Treba vak zdorazni, e otroci vtychto asoch mali lepie podmienky ako chudobni slobodni obania, ktori neraz robili tie najaie prace.

V antickom Grecku sa ideal slobodneho obana stal vychodiskom soc. politiky v antike.

Najvyznamnejie boli v tomto obdobi Solonove reformy, ktore zruili hypotekarne uvery adlne otroctvo. Rozdelili obanov do 4 majetkovych tried a zaviedli najniiu hranicu pre majetok aprijem obanov tvrtej triedy, aby sa zabranilo vzniku novych dlnikov a dlobnych otrokov.

hlavni anticki myslitelia:

Platon chcel, aby boli udia v tate dobre vychovani a vzdelani. V jeho tate niet miesta pre rodinu, sukromne vlastnictvo. Jeho myslenie bolo utopisticke a jeho teoria o idealnom tate sa nepodarila nikdy naplni. V jeho tate vladne totalizmus.

Aristoteles ostro kritizoval Platonovu koncepciu tatu. Hlasal, e tat musi slui loveku, na rozdiel od Platona uznaval rodinu aj sukromne vlastnictvo. Tvrdil, e lovek prirodzene pracuje poctivejie na svojom ako na spolonom.

Sokrates bol samouk, mal heslo ,,viem, e ni neviem. Znamy je aj vyrok ,,poznaj sam seba znamena, e filozofia pomaha uom pri sebapoznavani. Ma vies k naprave loveka. Ustrednym bodom jeho uenia je viera v pravdu.

V starom Rime slobodni remeselnici patrili k najzranitenejim vrstvam slobodnych obanov, pretoe ich prijmy zaviseli od ich prace. V snahe zaisti sa pre pripad neastia zakladali spolky tzv. collegia, za uelom vzajomnej podpory v chorobe a v pripade smrti.

Charita a starostlivos o chudobnych prvy uceleny koncepny ramec pre soc. politiku veuropskej civilizacii poskytli monoteisticke cirkvi svojou vyzvou k filantropii.

Stredovek

Filantropia (udomilstvo) rozpad antickej rie. Soc. problemy sa rieia na principe Spoloenskej zmluvy jej cieom je vybudovanie spravodliveho systemu s blahobytom, bezpenosou udi. Pre toto obdobie je zname heslo ,,sloboda, rovnos, bratstvo. Vetci udia su si rovni, su boie deti, maju rovnake pravo na ivot. Ina teoria vychadzala z toho, e nielen moralna ohaduplnos a spravodlivos je doleita, ale do popredia sa dostava demokraticka spolonos charakteristicka trhovou ekonomikou a sukromnym vlastnictvom. Dochadza k vzniku feudalizmu. Ranny feudalizmus sa nestaral o tych, ktori vypadli zo systemu, vznikol problem obivy udi, ktory si iadal rieenie (rozpor medzi feudalmi a poddanymi). Osud takychto udi zavisel na filantropii dobrovonickej vypomoci. Rozirila sa aj kresanska filantropia. Pomoc chudobnym sa stala predmetom innosti klatorov. Nositemi starostlivosti bola cirkev a achta. Znamy je pital

XENODOCHIUM vytvorili ho Benediktini. Na Slovensku pitaly plnili funkciu starobincov, chudobincov a lazaretov.

Chudoba bola predmetom zaujmu i uradnej moci. Stalo sa povinnosou samospravy stara sa

o chudobnych. Intitucionalizovala sa starostlivos o obrakov, najprv pomocou ich regulacie astala sa suasou innosti sprav obci.

Hlavn predstavite tohto obdobia je znamy Toma Akvinsky uznaval koncepciu prirodzeneho zakona. Poda neho udsky rozum lovek ziskal od Boha. Rozum loveka nepouje len o tom, o je dobre a zle, ale uklada povinnos kona dobro, vyhyba sa zlu. o sa tyka politiky vlada dobreho a spravodliveho kraa by sa mala pribliova obrazu boskej vlady svetu (mier, blahobyt). Vyvoj socialnej politiky v tomto obdobi ovplyvnila aj skupina mysliteov utopisti.Thomas More, ktory vo svojom diele Utopia iadal koniec vykorisovania niich tried, spolonu vyrobu, zruenie sukromneho vlastnictva, zaopatrenie v starobe. Zaloil prvy chudobinec pri Londyne a bol pri zrode zakona na zmiernenie chudoby z roku 1601, ktory zavadzal zodpovednos farnosti za starostlivos o chudobnych bez stigmatizovania poberateov davok. Rozlioval 3 kategorie chudobnych objektivne praceneschopnych (chorych a starych), praceneschopnych s voou pracova a odmietajucich pracova. Platil a do 19. stor, kedy v roku 1834 dodatkom z poberateov davok utvaral stigmatizovane osoby. Zaviedli dielne pre chudobnych (workhouses), kde boli podmienky horie ako u najchudobnejich robotnikov. Riadili sa heslom: najlepim prostriedkom proti chudobe je nikdy nepomaha chudobnym.

Podobne mylienky presadzoval Tommaso Campanella dielo slneny tat, v ramci ktoreho

odporual aby cirkev riadila tat.

Robert Owen (1804-1892) bol socialny reformator, zaujimal sa o monostiach rieenia problemu chudoby.

No industrializacie vovek po nastup nastali vyznamne zmeny tykajuce sa soc. uvaovania. Prve narodne taty s vlastnou kulturou boli Anglicko, Francuzsko. Pozornos bola sustredena na loveka, jeho prava.

Vyvoj SP v novoveku

V tomto obdobi z hadiska socialnej politiky bolo vyznamne prijatie Deklaracie udskych a

obianskych prav r. 1789, neskor doloenych socialnymi pravami. alej to bolo obdobie vytvarania intitucii tzv. svojpomocnej solidarity (rozne spolky, cechy, zdruenia). Taketo formy existovali u aj predtym, ale rozmach zaznamenali a v obdobi novoveku liberalizmu.

Hlavnymi predstavitemi presadzovania, aby si udia mohli ovplyvova spoloenske dianie

boli Jean Jacques Rousseau, baron de Montesquieu, Thomas Jefferson.

Osvietenci chceli slobodu a prirodzene prava loveka, aby udia mohli ovplyvova

spoloenske dianie ilo o predstaviteov spoloenskej zmluvy medzi jednotlivcom a tatom.

26.8.1789 bola prijata Deklaracia udskych a obianskych prav. Osvietenci ovplyvnili vznik liberalizmu: dohodnite sa ako chcete, usporiadajte si svoje vzahy ako uznate za vhodne, ale neiadajte v pripade, e to nebude fungova, pomoc odo ma, ale riete si to navzajom, ale ovplyvnili aj vznik rezidualneho chapania socialnej politiky.

V 19. stor. sa zaali vytvara intitucie svojpomocnej solidarity (spolky, cechy) reagovali na

trukturalne zmeny spojene z prechodom od feudalizmu ku kapitalizmu. Fungovali na principe spolonych pokladni, do ktorych prispievali vetci lenovia a v pripade, ak bola potrebna pomoc, bola zo spolonej pokladne poskytnuta podpora. Ich podstata vychadzala z monosti zabezpei sa prostrednictvom sukromnopravneho poistenia, nakoko pristup tatu do vzahov medzi obanmi bol iba minimalny a aj pomoc z jeho strany bola minimalna. Takato forma zabezpeenia sa masivne rozmohla a v obdobi liberalizmu.

Cechy, spolky zabezpeovali okrem ochrany spolonych politickych, hospodarskych

a socialnych zaujmov aj starostlivos o siroty a vdovy po zomreti ich lenov. K najznamejim

cechom patril banicky ktory zabezpeoval svojich lenov pre pripad choroby alebo smrti. Na podobnom principe vznikali cechy tovariov a uov, ktore poskytovali okrem ineho aj hmotne zabezpeenie poas povinneho vandru, starostlivos o chorych lenov a lenov hadajucich pracu. Silny vplyv mali vo VB, v Nemecku a Rakusko-Uhorsku. S narastajucim vplyvom cechov dochadzalo k poiadavke, aby sa aj zamestnavatelia spolupodieali na poisteni zamestnancov apo ich nesuhlase sa formou trajkov a demontracii zaali formova socialno-demokraticke strany, ktore podporovali ich zaujmy.

Na prelome 19. a 20. stor. dolo k opatovnemu vplyvu socialistickych mylienok Blanc, Bebel a neskor Marx, Engels v komunistickom manifeste.

Znami predstavitelia:

Niccolo Machiavelli vo svojom diele Vladar ponuka teoriu ako ziska a udra si moc. Nasilie, intrigy a klamstvo su sice nemoralne hodnoty, ale zaruia uspech.

Hugo Grotius rozliuje prirodzene a obianske pravo. Obianske je dane zakonodarnou mocou konkretnej spolonosti. Prirodzene je loveku dane od prirody. Je platne pre vetky narody sveta.

Thomas More alebo Morus vo svojom diele Utopia iadal koniec vykorisovania niich tried, spolonu vyrobu, zruenie sukromneho vlastnictva, zaopatrenie v starobe a pod. Svojimi

mylienkami ovplyvnil zaloenie prveho chudobinca za branami Londyna i tvorbu anglickeho

chudobinskeho zakonodarstva.

Podobne mylienky presadzovali i Tommaso Campanella, ktory vo svojom diele Slneny tat navrhoval riadenie tatu zveri katolickej cirkvi, ktora je na zaklade svojich pravidiel najvhodnejia na rozhodovanie vo veciach verejnych.

Aj nemecky protestantsky reformator Thomas Muntzer iadal zruenie sukromneho vlastnictva a feudalnej hierarchie.

Robert Owen bol soc. reformator povodom s Wallesu. Venoval sa monostiam rieenia problemu chudoby.

4. VYVOJ SOCIALNEJ POLITIKY A SOCIALNEHO ZABEZPEENIA V 19. A 20. STOROI (BISMARCK, KEYNES, BEVERIDGE, MYRDAL AT.). VPLYV SOCIALNEJ NAUKY CIRKVI NA VYVOJ V SOCIALNEJ POLITIKE.

Socialna nauka cirkvi ma zaklady v prirodzenej moralnej nauke:

- uplatuje principy kresanskej moralky pri rieeni soc. problematiky ivota udi

- ustrednym pojmom tejto nauky je lovek, udska osobnos

- kresanska soc. nauka je stale vyvijajuce sa uenie

Socialna nauka cirkvi

U Stary zakon ustanovoval niektore pravidla, doleite pre vyvoj soc. politiky (ochrana

ivota, pomoc druhym, ochrana majetku, i ochrana rodiny). Na ne nadvazoval Novy zakon, ktory zdorazoval ideal veneho ivota, zavenie procesu prehodnocovania hodnot povinnos pomaha. Povojnova kresanska demokracia a tatny korporativizmus si nali svoje uplatnenie vo vaine kontinentalnych soc. tatov (Nemecko, Taliansko, Rakusko, Francuzsko), dodnes su tieto principy zastupene v soc. systemoch europskych krajin.

Kresanstvo deklarovalo princip rovnosti udi nezavisle od ich narodnosti, majetku

a politickeho nazoru. Suasna socialna koncepcia cirkvi je zaloena na serii encyklik vydavanych papemi.

Najslavnostnejim dokumentom soc. nauky papea Leva XIII. je encyklika RERUM NOVARUM z r. 1891 o robotnickej otazke. Encyklika opisuje aku situaciu robotnikov tej doby:

- odsudzuje prestrelky liberalneho kapitalizmu

- rozobera falony liek socializmu

- vysvetuje nauku o prave sukromneho vlastnictva

- predklada rieenia o vzahu Cirkvi, tatu a robotnictva

S jej duchom sa stotouje aj pape Jan Pavol II., o premietol do encykliky CENTESIMUS

ANNUS.

Uvedene encykliky uznavaju opravnenos ,,robotnickej otazky aj ,,socialisticku reakciu na tuto robotnicku otazku, na veku soc. nespravodlivos voi robotnikom. Tieto encykliky ukazali soc. triedam cestu k lepej buducnosti. Cirkev nemohla predvida problemy kapitalizmu a zotroovania robotnikov. Soc. problem v modernom zmysle vznika a v 19. stor. udska osoba je stredobodom soc. poriadku a preto soc. nauka Cirkvi dostala od mnohych modernych autorov meno soc. personalizmus.

Socialne uenie cirkvi je zaloene na troch principoch:

princp spoloenskho dobra, ktore je chapane ako najvyi zakon socialnej spravodlivosti; je zamerana na vetkych; kady sa svojim podielom zaslui o to, aby vetci udia mohli i dostojne a o najlepie sa rozvija poda svojich schopnosti,

princp solidarity, ktora sa chape ako pevne a dosledne rozhodnutie jednotlivca angaova sa pre spolone dobro, za dobro vetkych, nakoko udia su odkazani jeden na druheho a vetci su zodpovedni za vetkych,

princp subsidiarity (vzajomnej podpory, pomoci) v zmysle verejnej moci, ktora ma pomaha jednotlivcom a skupinam neschopnym riei svoje socialne problemy.

Konkretne kroky v soc. politike suvisia so zavedenim prveho postupneho systemu soc.

poistenia v r. 1883-1889 v Nemecku, ktore organizoval, financoval a garantoval tat ako narokovu naleitos vyplyvajucu zo zakona.

Bismarkova koncepcia poistenia bola socialno-pravnou ochranou pred ekonomickou a soc.

neistotou. Bismarkova reforma obsahovala tri poisovacie soc. zakony:

- o nemocenskom posteni 1883

- o urazovom poisteni 1884

- poistenie pre pripad invalidity a staroba 1889

Bismarckov prinos spoiva v tom, e:

- prvykrat si tat priznava spoluzodpovednos za soc. situaciu svojho obyvatestva

- vznika prvy system soc. poistenia, zaloeny na zamestnaneckom principe

- naklady na tento system su rozdelene medzi zamestnancov, zamestnavateov a iastone aj na tat

Vyznamnym znakom zavedenej sustavy poisteni bolo, e oddeovala rozne kategorie zamestnancov a robotnikov. Takto sa tatu podarilo prevzia kontrolu nad sferou, ktoru kontrolovali odbory. Do veobecneho socialneho poistenia bol prvy krat zapojeny aj tat. Bismarkcovi ilo ovytvorenie socialne stabilneho tatu na zaklade politiky cukru a bia, kym cukor boli socialne reformy a biom zakaz a prenasledovanie socialnej demokracie. Socialne zabezpeenie podporoval vusili odvrati masy od socializmu zlepenim ich ivotnych a pracovnych podmienok. Podobny priebeh malo aj zavedenie povinneho poistenia v Rakusko-Uhorsku.

V r. 1911 pribudlo aj poistenie proti nezamestnanosti ako aliemu soc. riziku. Zasluil sa

o to William Henry Beveridge. Navrhol predovetkym zavies urite garantovane minimum, ktore malo by dostupne pre vetkych a zarove system, ktory by umooval preskuma, i ich prijem skutone nedosahuje hranicu tohto minima.

Wiliam Beveridge, britsky politik a socialny reformator.

Bereridgov prinos spoiva v tom, e:

- zjednotil soc. poistenie ako povinne a zabezpeujuce prijem na urovni ivotneho minima

vetkym poistenym

- umonil zvyhodnene, dobrovone, doplnkove soc. poistenie

- doplnil soc. poistenie o nadvazujuce soc. sluby a davky, ktore mali adresny charakter

- uplatnenim rovnakeho pristupu k testovaniu prijmov pre uely soc. davok upevnil vyznam

stanovovania ivotneho minima

Gunnar Myrdal (18981987), drite Nobelovej ceny za ekonomiu, stal pri zrode vedskeho

modelu socialneho tatu.

kandinavske krajiny aplikuju typ ,,socialneho tatu i tatneho blahobytu. Opieraju sa

o Vikingske tradicie. Vikingovia mali tzv. socialny kodex. V tomto obdobi mala soc. pomoc

dobrovonu samaritansku moralnu povahu. Univerzalne verejne sluby plnia vyraznu soc.

stabilizanu funkciu a tymto aj ekonomicku efektivnos. Tuto koncepciu rozpracoval znamy vedsky ekonom K.G. Myrdal, nosite Nobelovej ceny za ekonomiu v r. 1974. Pochopenie a zmysel vedov pre solidaritu vyplyva jednak zvikingskych tradicii a z ich soc. kodexu. kandinavsky model ,,socialneho tatu nie je produktom teoretikov, ktora sa vnucuje praxi, ale skor sa jedna o prakticky model, ktory vznikol v praxi a praxou sa alej modifikoval. Soc. tat je garantom soc. istot a demokracie.

John Maynard Keynes, prvy baron Keynes z Tiltonu bol anglicky ekonom, ktory poloil zaklady ekonomickej koly myslenia nazyvanej keynesianizmus.

John Maynard Keynes (anglicky ekonom) vytvoril keynesovsku makroekonomicku teoriu. Cieom jeho teorie bolo zdovodni potrebu tatnych zasahov do trhovej ekonomiky. Poda Keynesa a jeho teorie efektivneho dopytu urove makroekonomickych veliin ako objem vyroby, zamestnanos, narodny dochodok zavisia od celkoveho kupyschopneho dopytu a nie od celkovych vyrobnych monosti danej ekonomiky. Poda Keynesa ulohou tatu je zabezpei rast efektivneho dopytu, tym aj rast dochodkov a zamestnanosti. Moe to dosiahnu dvomi formami hospodarskej politiky:

- rozpotovym regulovanim ekonomiky

- peanym a uverovym regulovanim

5. VYVOJ SOCIALNEJ POLITIKY NA NAOM UZEMI OD ROKU 1918 PO SUASNOS. TRANSFORMACIA SOCIALNEJ SFERY PO R. 1989 (Z POHADU SOCIALENJ POLITIKY AJ SOCIALNEHO ZABEZPEENIA V OBDOBIACH: 1989 1993, 1993 1998, 1998 2006, 2006 SUASNOS).

Obdobie rokov 1918-1939Slovensko bolo vminulosti sasou ttnych tvarov, ktor mali vyspel soc. politiku. Vr. 1887 zaal plati zkon opovinnom razovom poisten robotnkov apostupne aj alie zkony Bismarcovho typu. Zkonom .2/1918 Sb. Vzniklo Ministerstvo socilnej starostlivosti. Do jeho kompetencie patrila: -starostlivos omlde; -vojnovch pokodencov aich pozostalch; -socilne poistenie; -sprostredkovanie prce; -starostlivos onezamestnanch avysahovalectvo; -starostlivos orieenie bytovej otzky. Vjanuri 1919 zaal pri tomto ministerstve fungova Socilny stav : bolo to metodick aorganizan centrum socilnej politiky ttu. V obdob 1918-1930 sa vytvoril systm socilneho, razovho a nemocenskho poistenia. Od roku 1930 do roku 1938 bolo soc. hospodrstvo podmienen socilnou krzou. Po roku 1938 sa soc. zkonodarstvo zameralo predovetkm na zmiernenie okupcie Nemeckom aMaarskom. Okupcia privolala prchod uteencov, nedostatok bytov, nezamestnanos.Obdobie rokov 1939-1948 - obdobie Slovenskho ttu(1939-1945) - socilne zkonodarstvo zva nadvzovalo na prvne normy zobdobia SR, ktor sa asto upravovali na novelizovali. Najviac prvnych noriem v soc. oblasti bolo vydanch osocilnom poisten najrznejieho druhu: -poistenie vprpade staroby, choroby, invalidity, razu; -jednorazov prspevky; -valorizan prspevky. Zo vetkch vhod soc. opatren boli vak vylen idovsk obania v rmci celkovej antisemitistickej politiky vldy.

Po februri 1948 dochdza kpodstatnm zmenm vsocilnom zkonodarstve. Zdravotn poistenie bolo nahradenbezplatnou zdravotnou starostlivosou (1952). Postupne sa cel poistenie zmenilo nasocilne zabezpeenie vykonvan ttom,zdroje naakumulovan vpoistnch fondoch ( verejnch iskromnch) sa stali sasou ttneho rozpotu. Obecn samosprvabola vlenen do sstavy nrodnch vborov, vktorch stratila svoju samostatnos abola plne podriaden centralizovanmu ttnemu rozpotu. Rehole ardy boli vr.1952 zruen ainnos charity bola oklieten do rmca starostlivosti oprestrlych kazov. Pean reforma vr.1953 znamenala pln znehodnotenie spor obyvateov. K poslednej vznamnej legislatvnej zmene dolo vjni 1988.Po politickch zmench vr. 1948 ajednoznanom prechode kplnovanej ekonomike dolo kpodstatnm zmenm vcelom socilnom systme. Princp diferencicie bol nahraden jednotnou pravou pre vetky pracovn kategrie. eskoslovensko prevzalo na seba lohu strojrenskej zkladne vchodn bloku. Dsledky tejto ekonomiky sa prejavili u na zaiatku 50. rokov nedostatkom spotrebnho tovaru. Vroku 1952 vznik Slovensk rad dchodkovho zabezpeenia zottnili sa prostriedky nrodnej poisovne asocilne aktivity preli na ROH att.

Pean reforma 1. jna 1953 - takmer pln znehodnotenie peanch prostriedkov obyvatestva - pokles ivotnej rovne. Ekonomick politika motivovan politickmi zujmami vystila do krzy vr. 1953-1957, 1968-1975. Pokus oreformu vr. 1968-1969 znamenal vplyv na socilnu sfru avystil doprijatia socilnych opatren - skrtenie pracovnho asu, zvhodnenie nadasovej prce, mzdov pravy at.

Vr. 1956bol prijat zkon osocilnom zabezpeen, ktor prilenil do nrodnho poistenia socilnu starostlivos ovetkch, ktor ju potrebovali vdsledku peanej reformy zr. 1953. Dvky asluby socilneho zabezpeenia poskytoval tt.

R.1964- al zkon osocilnom zabezpeen, vytvoril pracovn kategrie dchodkovho poistenia arieil dchodkov poistenie samostatne hospodriacich osb, oktor dovtedy nebolo postaran, lebo sa predpokladalo, e cel ponohospodrstvo bude zdrustevnen.

R. 1975- zkon osocilnom zabezpeen - vychdzal zpredpokladu, e rozvoj pracovnch sl vsocialistickej ponohospodrskej vekovrobe natoko zblil pracovn aivotn podmienky drustevnch ronkov aostatnch pracovnkov, e je mon zjednoti socilne zabezpeenie tchto dvoch skupn.

V obdob tzv. normalizcie (70. roky) socilne zabezpeenie spadalo do psobnosti MPSV a iastone do psobnosti ministerstva vntra a spravodlivosti. Dvky dchodkovho zabezpeenia administroval rad dchodkovho zabezpeenia. Sluby socilnej starostlivosti advky poskytovali NV(nrodn vbor). Pri ONV(okresn nrodn vbor) aKNV(krajsk) boli zriaden posudkov komisie socilneho zabezpeenia, dvkov komisie akomisie starostlivosti o rodinu a deti. Komisie starostlivosti o rodinu adeti mohli zriaova i miestne a mestsk NV.

Poda zkona .100/1988 Zb. osocilnom zabezpeen - prvo na socilne zabezpeenie poda tohto zkona mali zaruen vetci obania.

Transformcia soc. sfry zhadiska soc. politiky po roku 1989

Na konci roka 1989 je situcia soc. politiky veskoslovensku podobn ako vinch postkomunistickch krajinch. Neexistoval vek rozdiel medzi bohatmi achudobnmi. Cel krajina ale zaila pokles ekonomickej produkcie anrast inflcie. Objavil sa nov fenomn nezamestnanos. Nedostaton prvny rmec anepripravenos na zmeny vtte priniesli do ttneho rozpotu vrazn straty. Po roku 1989 bol vypracovan celkov koncept reformy socilnej politiky.

1989-1993 .Rozdelenie politickch strn prispelo k rozdeleniu eskoslovenska na dva samostatn tty eskej republiky aSlovenskej republiky k1.1.1993. Od 1. septembra 1990 dolo aj kzleniu nemocenskho adchodkovho zabezpeenia. Zsadn reforma vsocilnej sfre sa uskutonila od 1. janura 1993 vnadvznosti na zmenu daovej sstavy, ato prijatm zkona NRSR . 7/1993 Z. z. ozriaden Nrodnej poisovne aofinancovan zdravotnho poistenia, nemocenskho poistenia adchodkovho poistenia.1993-1998 - Systm soc. zabezpeenia po r. 1992 vychdza z3 hlavnch zloiek: systmu socilneho poistenia, ttnej socilnej podpory asocilnej pomoci. Vprograme socilnej politiky vldy dominovala otzka politiky zamestnanosti aotzka transformcie systmu soc. zabezpeenia vsmere jeho odpojenia od ttneho rozpotu. Ekonomick apolitick vvoj podmienil transformciu existujceho ttneho systmu na systm verejnho poistenia. Jednm zprvch vemi vznamnch krokov vtransformcii soc. poistenia bolo zaloenie Nrodnej poisovne (spravovala tri oddelen fondy: dchodkov, nemocensk azdravotn). Od poiatku vak fungovanie poisovne sprevdzalo mnostvo organizanch, technickch, legislatvnych akoncepnch nedostatkov, vdsledku ktorch musel by Zkon oNrodnej poisovni vpriebehu prvho roka viackrt novelizovan. Do konca roku 1993 Nrodn poisova nebola odpojen vo finannch tokoch od ttneho rozpotu avyvolvalo to nov diskusie ojej verejnoprvnosti. Nrodn poisova sa rozdelila na dve intitcie:- Socilnu poisovu- vznikla 1.11.1994- ako verejnoprvna intitcia poveren vkonom nemocenskho poistenia adchodkovho zabezpeenia, ktor prevzala od svojej predchodkyne Nrodnej poisovne.

- Veobecn zdravotn poisovu, ktor funguje od roku 1995 azrove vytvorili predpoklady na vznik alch poisovn zabezpeujcich zdravotn poistenie.

R. 1995 vznik NP(nrodn rad prce). Zriaden bol tripartitou. Vr.2003 dolo kzottneniu NP zverejnoprvnej intitcie na sluby zamestnanosti na zklade zkona . 454/2003 Z.z oorganizci ttnej sprvy voblasti rodiny, socilnych vec azamestnanosti. Zrove dolo l zottneniu celho systmu socilnej sprvy azriaden bolo stredie aokresn rady prce socilnych vec arodiny. 1998-2006: V rokoch 1998 1999 nastal pokles hospodrskeho rastu a nrast socilnych a ekonomickch problmov. Zvyujca sa miera nezamestnanosti spsobila nrast domcnosti zvislch na socilnych dvkach. bol prijat zkon osocilnej pomoci, ktor uskutouje prostrednctvom socilnej prce. Socilna prca poda tohto zkona je zskavanie aspracvanie informci oprinch vzniku hmotnej ndze alebo monho vzniku socilnej ndze. Neskr bol novelizovan zkonom 448/2008. V roku 1999 Vlda SR schvlila prv kroky decentralizcie ttnej moci, ktor sadel na tri zloky: ttna sprva: stredn, miestna, Samosprva ( zemn, pecilna, zujmov), Verejnoprvne intitcie. zemn samosprva vznikla zkonom 369/1990 Zb. Oobecnom zriaden vznen neskorch predpisov a regionlna, krajsk: VUC (zkon 302/2001 Z.z. osamosprve VUC). Na zklade prechode kompetenci zo ttnej moci na samosprvu zkonom . 416/2001z.z o o prechode niektorch psobnost z orgnov ttnej sprvy na obce a na vyie zemn celky Decentralizcia sa dotkala kompetenci, financi apolitickej moci. Tto reforma mala okrem inho zabezpei vie zapojenie skromnch aneziskovch organizci do innosti ttu atie klepiemu rieeniu problmov obanov tm, e im bude bliie abude sa prihliada na pecifik reginov. Nepriaznivm vvojom boli najviac zasiahnut rodiny s viacermi demi, mlad rodiny a nepracujci poberatelia dchodkov. K viditenejiemu pokroku v praktickej realizcii transformcie socilneho zabezpeenia nedolo. Vlda M. Dzurindu sa zaviazala pripravi koncepciu reformy socilneho poistenia. Systm socilneho poistenia pozostval z nemocenskho poistenia, dchodkovho zabezpeenia, doplnkovho dchodkovho poistenia, odkodovania pracovnch razov a chorb z povolania. Reforma socilneho poistenia mala vyriei prvne, vecn i finann problmy. Poistn systm bol drah a nespravodliv. Systm bol diskriminan, pri platen rovnakho poistnho sa poskytovali rzne dvky niektorm kategrim obanov. Cieom bolo njs kompromis medzi vkou relnych dchodkov a vkou prspevkov plyncich do systmu socilneho poistenia, pravidiel postupnho zvyovania veku odchodu do dchodku, zavedenie individulneho sporenia a kapitalizcie. Od 1. aprla 2002 prevzala Socilna poisova od Slovenskej poisovne vkon poisteniaaj poistenie zodpovednosti zamestnvatea za kodu pri pracovnom raze a pri chorobe z povolania.

Prioritami vldy v socilnej oblasti bolo znenie nezamestnanosti a zvenie efektvnosti socilneho systmu. Vo vetkch sfrach socilnej politiky sa mali pripravi reformn opatrenia na dosiahnutie tchto cieov Od janura 2004 v systme socilneho zabezpeenia vak i naalej dochdzalo k prehlbovaniu vntornch problmov s nslednm negatvnym vplyvom na vinu obyvateov, podnikatesk subjekty a systm verejnch financi. Rastce problmy s financovanm dchodkov boli odrazom pretrvvajcich systmovch deformci z predchdzajceho spoloensko-ekonomickho systmu a nepriaznivo sa vyvjajcich niektorch faktorov, ako naprklad starnutie populcie. SR pristpila po roku 2003 k rozsiahlej reforme dchodkovho systmu, v dsledku oho sa jednopilierov systm so stanovenmi dvkami PAYG (pay as you go systm priebenho financovania s medzigeneranm prerozdelenm) zmenil na systm postaven na troch samostatnch pilieroch.

II.pilier povinn dchodkov poistenie, dvkovo definovan, financovan priebene, vykonvan SP na zklade zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten s innosou od 1.1.2004,

II. pilier starobn dchodkov sporenie, prspevkovo definovan, financovan prostrednctvom kapitalizcie, vykonvan dchodkovmi sprvcovskmi spolonosami na zklade zkona . 43/2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen s innosou od 1.1.2005,

III. pilier dobrovon doplnkov dchodkov sporenie, prspevkovo definovan, financovan prostrednctvom kapitalizcie, vykonvan doplnkovmi dchodkovmi spolonosami na zklade zkona . 650/2004 Z. z. o DDS, daovo zvhodnen s innosou od 1.1.2005

2006 a sasnos - Socilna politika po r. 2002 sa zaviazala splni konkrtne ciele: zlepenie pracovnch, socilnych aivotnch podmienok vetkch obanov. Voblasti socilnej politiky sa zamerala na tieto sfry: - dchodkov reforma; - socilne zabezpeenie; - nezamestnanos; - rodina; - socilne sluby. Vroku 2002 nov soc. politika realizuje reformy:

1. reforma systmu soc. pomoci arodinnej politiky

2. reforma trhu prce apolitiky zamestnanosti

3. reforma dchodkovho systmu asoc. poistenia

Vroku 2002 boli MPSVaR SR predloen mnostv prvnych noriem adokumentov, zktorch najzsadnejch je 10 reformnch zkonov. Tieto tvoria zklad novej soc. politiky.

Vpriebehu roku 2004 sa zaal uplatova nov systm soc. politiky apolitiky trhu prce. Vsledkom reformy m by vy ekonomick rast, sprevdzan srastom zamestnanosti arelnej ivotnej rovne pre irok vrstvy obyvatestva.

Orgnmi ttnej sprvy voblasti soc. vec asluieb s:

- Ministerstvo prce soc. vec arodiny SR

- stredie prce soc. vec arodiny

- prslun PSVaR

Rok 2004 je medznkom v doterajej histrii Socilnej poisovne, ktor ovplyvnil cel spolonos. Prijatm zkona o socilnom poisten . 461/2003 Z. z. umonila Nrodn rada SR spustenie dlho oakvanej dchodkovej reformy. Len tak sa mohol zaa reformova aj systm socilneho zabezpeenia, ktor sa od 1. janura 2004 zmenil na socilne poistenie v pravom zmysle slova, priom vykonvateom je Socilna poisova.

Po transformcii systmu socilneho zabezpeenia azruen Nrodnho radu prce k1. januru 2004, vber prspevkov na poistenie vnezamestnanosti ado garannho fondu asasne vplata podpr vnezamestnanosti apeanch nhrad zgarannho fondu prela do Socilnej poisovne. Voblasti dchodkovho poistenia nastali zmeny rozlenenm dchodkovho poistenia na starobn poistenie ainvalidn poistenie.

Socilna poisova vyber poistn od 1. janura 2004 do nasledujcich fondov:

zkladn fond nemocenskho poistenia

zkladn fond starobnho poistenia

zkladn fond invalidnho poistenia

zkladn fond razovho poistenia

zkladn fond garannho poistenia

zkladn fond poistenia vnezamestnanosti

rezervn fond.

Zdravotn poisovne zabezpeuj vber zdravotnho poistnho ahrady vdavkov na zdravotn starostlivos. Zmien, ktor priniesol zkon o socilnom poisten je vea, tak v nemocenskom poisten, dchodkovom poisten, ako aj razovom poisten. Psobnos Socilnej poisovne sa rozrila o poistenie v nezamestnanosti a garann poistenie, ktorch agendu poisova prevzala od Nrodnho radu prce. Zmeny s aj v oblasti vberu poistnho a lekrskej posudkovej innosti. Od 1. janura 2005 pribudli Socilnej poisovni aj nov povinnosti spojen s realizciou starobnho dchodkovho sporenia, t.j. druhm pilierom dchodkovej reformy. V rmci starobnho dchodkovho sporenia poisova predovetkm vyber prspevky, postupuje ich dchodkovm sprvcovskm spolonostiam a registruje zmluvy o starobnom dchodkovom sporen.

Systm socilneho poistenia pozostva zpiatich samostatnch poistnch systmov:nemocensk poistenie

dchodkov poistenie- starobn poistenie- invalidn poistenierazov poistenie

garann poistenie

poistenie v nezamestnanosti

6. UDSKE PRAVA A SOCIALNA SPRAVODLIVOS AKO ZAKLADNE PRINCIPY SUASNEJ SOCIALNEJ PRACE A SOCIALNEJ POLITIKY. ZAKLADNE KATEGORIE UDSKYCH PRAV AZAVAZNOS MEDZINARODNYCH PRAVNYCH NORIEM. VYZNAM SOICALNYCH PRAV. (Strieenec teoria a metodologia SP, uvod do socialnej prace)Socialna praca a socialna politika su podmienene systemom udskych prav, soc. prav

a hospodarskych (ekonomickych) prav, ich zakladom je udska dostojnos.

udske prava sa dotykaju nas vetkych a ovplyvuju nas v kadom smere. udske prava u nie su zamerane len na politicku a obiansku podu, ale vstupuju tu u prvky aj socialnej, ekonomickej a kulturnej podoby. Zakladne prava a slobody su neodatene, nepremlatene, neodcudzitene, a nezruitene, udia su slobodni a rovni v dostojnosti i v pravach. udske prava nadobudame prirodzenym sposobom pri narodeni (su vrodene), pretoe sme prislunikmi udskeho rodu. Vyjadruju stupe demokracie v spolonosti, su univerzalne a patria vetkym udskym bytostiam bez ohadu na akekovek odlinosti, ako su rasa, farba pleti, pohlavie, jazyk, naboenstvo, politicke alebo ine presvedenie, povod, majetok, rodove alebo ine postavenie. Svojou povahou su individualne, pretoe ich nositeom je jednotlivec lovek, nie skupiny i spolonos. Prirodzene prava a slobody su nezavisle od tatnej moci, ktore sice tat neposkytuje, ale moe ich garantova a uzakoni. tat repektuje urite oblasti osobnej slobody loveka. V spolonosti uruju udske prava postavenie loveka, zaruuju mu slobodu prejavu, uritu spoloensku dostojnos, monos slobodne vyuiva svoju inteligenciu a svoje schopnosti, prostrednictvom ktorych si zabezpeuje svoju psychicku i duevnu pohodu. Napa si nimi svoje tuby, sny a ciele. V dnenej spolonosti sa ale stretavame aj s problemami socialneho vyluenia, naboenskymi, narodnostnymi a etnickymi rozdielmi a vplyvom neustale rastucej globalizacie.

Neoddelitenou suasou udskych prav je aj socialna spravodlivos vnimana ako vyrovnavanie spoloenskych podmienok pre vetkych udi. Zakladnym lankom socialnej spravodlivosti je solidarita, ktora je zaloena na vzajomnej podpore, udskej sudrnosti aporozumenia a zodpovednosti.

Socialna spravodlivos je zakladnym vychodiskom pri stanoveni noriem socialnej kooperacie spoluprace, suinnosti. Z jej principov vyplyva, e lovek moe ziska taku as materialnych a duchovnych hodnot, ake mu v spolonosti patria. Rozdeovanie repektuje to, o jednotlivec spolonosti poskytuje, ako sa podiea na tvorbe spolonych hodnot, ako repektuje zasluhovos a zabezpeenie v poproduktivnom veku. lovek moe ziska len take materialne aduchovne hodnoty, ake mu poda konania v spolonosti patria. Pre vetkych platia rovnake pravidla:

kademu poda potreby (socialna pomoc, kompenzacie)

kademu poda zasluh (dochodky a poistne davkypercentualny podiel z prijmu)

kademu rovnako (tatna socialna podpora)

Z historickeho hadiska hovorime o 3 generaciach udskych prav:

prvu generaciu tvoria udske, obianske a politicke prava (napr. pravo na ivot, na slobodu

a osobnu bezpenos, na rovnos pred zakonom, na slobodu prejavu, na informacie)

druhu generaciu tvoria socialne prava, vratane hospodarskych a kulturnych (napr. pravo na pracu a spravodlivu odmenu, na trajk, na odpoinok, na vzdelanie)

tretiu generaciu tvoria tzv. prava solidarity (tj. prava, ktore si vyaduju suinnos vetkych prav a zavadzaju udsky rozmer do novych oblasti ivota)

Z hadiska zakladnych kategorii udskych prav a ich zavaznosti rozliujeme :

Medzinarodny tandard tvori system zakladnych udskych prav a slobod, ktore su obsiahnute v univerzalnych medzinarodnych dokumentoch a v medzinarodnych dohovoroch o udskych pravach regionalneho charakteru. Tieto su rozhodujuce pre stanovenie minimalneho tandardu udskych prav a slobod a pre urenie rozsahu medzinarodnych zavazkov jednotlivych tatov.

Minimalny tandard udskych prav a slobod je zakotveny v ustave tatu a je doplneny

sustavou vnutrotatnych intitucii, ktore zabezpeuju ich ochranu. Minimalny tandard obsahuje take prava, ktore musia by uplatnene za kadej situacie, vratane nepokojov, nasilia averejneho ohrozenia, a ktore nemou by zruene za iadnych okolnosti. Ustava tatu. (napr. pravo dieaa na ochranu, pravo chorych a ranenych na lekarsku pomoc, pravo lekarov a kazov na plnenie si svojich povinnosti)

Socialna praca vychadza a je rozvijana na zaklade Ustavy SR, je innym nastrojom socialnej

politiky, ktorej opatrenia su striktne vymedzene a pravne deklarovane Ustavou SR. Univerzalnym stavebnym prvkom SP je pravo na ivot, je zakladnou podmienkou pre existenciu vetkych prav. Jej vychodiskovou ideou je neodatenos udskeho ivota. Dostojnos udskeho ivota, ktore sa odvija od prava na pracu, ktore je zakladnou podmienkou slobody loveka a vytvara zakladne predpoklady pre jeho plnohodnotny socialny ivot.Ustava Slovenskej republiky z 1. 9. 1992 - zaruuje udske prava na Slovensku, v jej poati su zakladne udske prava a slobody upravene v druhej hlave, ktorej obsahom su:

zakladne udske prava a slobody (napriklad pravo na ivot, na osobnu slobodu, na udsku

dostojnos)

politicke prava (sloboda prejavu, pravo na informacie, pravo voli, slobodne sa zhromaova ...)

prava narodnostnych menin a etnickych skupin (pravo na vzdelanie v rodnom jazyku, uiva jazyk v uradnom styku ...)

hospodarske, socialne a kulturne prava (pravo na pracu, na primerane hmotne zabezpeenie

v starobe, pri neprisposobilosti na pracu ...)

pravo na ochranu ivotneho prostredia a kulturneho dedistva (pravo na priaznive ivotne

prostredie ...)

pravo na sudnu a inu pravnu ochranu (pravo na pravnu pomoc v konani, rovnos uastnikov konani ...)

Socialne udske prava interpretujeme ako tie prava, ktore vyjadruju suverennu existenciu

jednotlivca. Urene su takymi prvkami, ktore vyjadruju konkretne socialne podmienky alebo istoty, ako je pravo na pracu, na byvanie, starostlivos v chorobe a invalidite, pracovno-pravna ochrana a pod. Prvky, prostrednictvom ktorych sa pripravuje potencial jednotlivca do ivota, su pravo na vzdelanie, dostupnos informacii a monosti kulturneho ivota spolonosti.

Najuinneji system na ochranu udskych prav vo svete reprezentuje organizacia Rada Europy zaloena v roku 1949. Charakterizuje skutonos, e taty zdruene v Rade Europy si vytvorili osobitny system ochrany a kontroly udskych prav prijatim Europskeho dohovoru oochrane udskych prav a zakladnych slobod (1950). Europsky dohovor s Europskou socialnou chartou tvori Europsku chartu udskych prav(2000).Rada Europy (RE)

Vznikla ratifikaciou tatutu rady Europy 5.5.1949. Hlavnou innosou RE je ochrana P. Vrcholnym organom RE je Vybor ministrov RE pozostavajucich z ministrov zahraninych veci lenskych tatov. Komisar pre P podporuje vzdelavanie, buduje povedomie repektovania P v lenskych tatov. Poskytuje rady a informacie o ochrane a o prevencii pri poruovani P.

System kontroly a ochrany udskych prav v ramci tejto organizacie tvoria tieto intitucie:

1. Europska komisia pre udske prava (1954)

2. Europsky sud pre udske prava (1959)

Prioritnym sudnym organom, ktory je kompetentny garantova ochranu udskych prav

a slobod obanov EU je Europsky sudny dvor.

Europsky dohovor o ochrane udskych prav a zakladnych slobod

Vstupil do platnosti 3.9.1953 (podpisany pod zatitou Rady Europy). Je najdoleitejou

medzinarodnou udsko-pravnou zmluvou na europskom kontinente. Dohovor nielene zavazuje jednotlive taty, aby poskytovali ochranu P a slobod jednotlivcom, ale poskytuje jednotlivcom procesne nastroje na priame uplatnenie takto zaruenych prav a slobod voi tatu prostrednictvom Europskeho sudu pre P. Dohovor poskytuje v porovnani s ostatnymi medzinarodnymi zmluvami na ochranu P najefektivnejiu pravnu ochranu prav a slobod jednotlivca (neobsahuje vak prava socialne na soc. zabezpeenie,na pracu, vobu zamestnania, odpoinok, ivotnu urove).

V suasnosti ma 46 zmluvnych stran vratane SR. K Dohovoru bolo neskor prijatych 14 dodatkovych protokolov.

Europska socialna charta

Europska socialna charta je vernym obrazom Konvencie o udskych pravach v oblasti ekonomickych a socialnych prav. Podpisana bola 18. oktobra 1961 v Turine a platnos nadobudla 26. februara 1965 po tom, o ju ratifikovalo pa tatov. Spolu s pravom Europskych spoloenstiev a spravom Europskej unie, Rada Europy tvori europske socialne pravo a s Medzinarodnou organizaciou prace vytvaraju system medzinarodneho socialneho prava. Slovensko k nej pristupilo v r. 1993, ratifikany proces trval do roku 1998, kedy ju schvalila NR SR. Uinnos ma od 21.7.1998. Ma 38 lankov, z toho je 7 povinnych a 5 musi by splnenych. (povinne lanky - pravo na: pracu, organizova sa, kolektivne vyjednavanie, soc. zabezpeenie, soc. a lekarsku pomoc, soc., pravnu aekonomicku ochranu) Socialna charta zaruuje rovnopravne vyuivanie nasledujucich zakladnych prav: pravo na: pracu, na spravodlive pracovne podmienky, na bezpenos a ochranu zdravia pri praci, na spravodlivu odmenu, organizova sa, vystupova kolektivne (vratane prava na trajk), deti a mladee

na ochranu, na odbornu poradensku slubu, na odborne vzdelanie, na ochranu zdravia, socialne zabezpeenie, socialnu a lekarsku starostlivos, vyuiva sluby socialnych verejnoprospenych zariadeni, telesne a duevne postihnutych osob na odborne vzdelavanie, rekvalifikaciu aznovu zaradenie do spolonosti, rodiny na socialnu, pravnu a ekonomicku ochranu, matiek a deti na socialnu a ekonomicku ochranu, vykonava platene povolanie na uzemi inych zmluvnych stran, pracovnikov montai a ich rodin na ochranu a pomoc.

Charta zakladnych socialnych prav pracovnikov

Bola podpisana lenskymi tatmi EU, s vynimkou Vekej Britanie, 9. decembra 1989. Charta ma pravny charakter vyhlasenia a preto nie je pravne zavazna. Hlavne principy: vonos, zamestnanos a odmena, zlepenie ivotnych a pracovnych podmienok, socialna obrana, sloboda spolovania a tarifne konanie, pracovne vzdelavanie, rovnopravnos muov a ien, informovanie, konzultacia a spoluposobenie zamestnancov, ochrana zdravia a bezpenos v pracovnom prostredi, ochrana mladee, stari udia, postihnuti.

Charta zakladnych prav EU

Podpisana na summite EU v Nice 7. decembra 2000 charta prav obana EU. Po prvy krat vdejinach EU spaja do jedineho dokumentu celu kalu obianskych, politickych, ekonomickych asocialnych prav vetkych obanov a obyvateov EU. Prava, obsiahnute v Charte, su rozdelene do iestich oblasti: dostojnos, slobody, rovnos, solidarita, obianskej prava, spravodlivos.

Charta OSN

Je najvyznamnejou medzinarodnou medzivladnou organizaciou univerzalneho charakteru. OSN oficialne vznikla 24. oktobra 1945. Zakladnym organom poda Medzinarodneho paktu

o obianskych a politickych prav je Vybor pre udske prava. Vybor kady rok vydava zaverenu spravu o prislunej krajine. Tato sprava je v ramci medzinarodnych vzahov vemi vysoko hodnotena. Ochrana P patri medzi jednu z priorit OSN.

Veobecna deklaracia P

Valne zhromadenie OSN ju prijalo 10.12.1948. VDP nie je zmluvou, je vyhlasena za spolony tandard, ktore maju dosiahnu vetky narody a taty (ma odporuajuci charakter). Stelesuje medzinarodne uznanie, e zakladne udske prava a slobody su prirodzene pre vetky udske bytosti, neodcudzitene a rovnako uplatnitene kadym. Ide o zavazok cti si dostojnos a spravodlivos pre vetkych, nech je naa narodnos, miesto bydliska, pohlavie, narodny a etnicky povod, farba, naboenstvo, jazyk, alebo kady ali tatut akykovek. Sklada sa z preambuly a 30 lankov, ktore zahruju zakladne (pravo na ivot, rovnos pred zakonom, ochrana sukromia...), obianske, politicke (pravo by obanom tatu, pravo na azyl, tatnu prislunos, slobodu pohybu...), ekonomicke (pravo na majetok, slobodnu vobu zamestnania...), socialne (pravo na pracu a socialne zabezpeenie) a kulturne (pravo na vzdelanie, ochranu umeleckej tvorby...) prava. lenske taty OSN sa zaviazali v spolupraci s OSN usilova o veobecne uznavanie azachovavanie udskych prav a zakladnych udskych slobod. Preto by lenske taty OSN (dnes je ich 184) mali VDP dodriava.

Deklaracia prav dieaa a Dohovor o pravach dieaa

Deklaracia prav dieaa ako dokument na ochranu dieaa, ktoru prijala OSN v roku 1959, obsahuje desa zakladnych moralnych principov potvrdzujucich, e udstvo je povinne da dieau to najlepie, o ma. V roku 1990 pristupila k nemu aj Slovenska republika. Principy: Dieau naleia vetky prava uvedene v deklaracii, Diea ma osobitne pravo na telesny a duchovny rast, ma ma pravo na meno od narodenia a pravo na tatnu prislunos, ma pravo na dobru stravu, byvanie a zdravotnicke sluby, ma pravo na osobitnu starostlivos, ma pravo na lasku, ma pravo zadarmo chodi do koly, ma pravo vdy by medzi prvymi, komu treba pomoc, ma pravo na ochranu proti krutosti a zneuivaniu a treba mu ui mieru, tolerancii a priatestvu voi vetkym uom.

Dohovor o pravach dieaaBol prijaty Valnym zhromadenim OSN v r. 1989. V porovnani s Deklaraciou prav dieaa, je Dohovor o pravach dieaa ovea obirneji. Obsahuje iroku paletu prav deti na vzdelanie, na dosiahnutenu urove vzdelania, na odpoinok a hru, na ochranu pred vykorisovanim

a vykonavanim akejkovek kodlivej prace, pred muenim , krutym zaobchadzanim, pred unosom, sexualnym zneuivanim a mnoho alich prav

7. SOCIALNA PRACA AKO VEDNA DISCIPLINA. ATRIBUTY VEDY. PECIFIKA

SOCIALNEJ PRACE AKO VEDNEJ DISCIPLINY.

(ilova Uvod do teorie SP(2005), Tokarova SP : kapitoly z dejin , metodiky a teorie SP)

SP je odborn disciplna, ktor pecilnymi pracovnmi metdami zaisuje socilnu starostlivos o loveka na profesionlnom zklade. Vychdza zo systmu poznatkov mnohch spoloenskch vied a aplikuje vedeck poznatky do praktickej innosti. Zaober sa optimlnym fungovanm socilnych intitci zameranch na starostlivos, zabezpeenie a pomoc jednotlivcom, skupinm alebo komunitm. (Strieenec).Ako system vedeckeho poznania sa zaala formova na prelome 19. a 20. storoia a ako

samostatny vedny odbor zaina vystupova prakticky a v tridsiatich rokoch 20. storoia.

Pomerne dlhe obdobie sa povaovala za aplikovanu vedecku disciplinu, alebo bola chapana ako hranina vedna disciplina k psychologii (socialna psychologia), psychiatrii (socialna psychiatria), pedagogike (socialna pedagogika), alebo bola pokladana za suas sociologie, i politologie. Napokon bola akceptovana ako samostatna oblas vedeckeho poznania.(Tokarova).

Socialna praca ako vedny odbor (ilova) skuma socialne javy, proces ich vzniku, vyvoj, monosti ich rieenia a prevencie, skuma a rozvija metody a metodiky SP a vytvara modely socialnej prace. Je ovplyvnena stupom doterajieho teoretickeho poznania, mierou a vhodnosou prisposobenia metod prace inych vied vlastnym potrebam a urovou socialnej prace ako praktickej innosti. loveka charakterizuje ako subjekt, avak aj ako objekt a to z pohadu socialneho vyskumu. Uplatuje poznatky vednych disciplin, je bezprostredne spata s vlastnou, pecifickou praxou, zdrojom a objektom jej poznatkov je najma jej prax.

Socialna praca je vnimana ako teoreticko-prakticka vedna disciplina, ktora ma tieto znaky:

dvojstranny proces od teorie k praxi a od praxi k teorii

ako multidisciplinarna disciplina skuma prakticky ivot loveka, skupiny, komunity

v konkretnom prostredi, ktore je determinovane suhrnom: prrodnho prostredia (ktore

pecificky komunikuje s jedincom), irieho spoloenskho prostredia (ktore vytvara udsku

pospolitos), socilneho prostredia (v ktorom sa reprodukuju udske vzahy vpraktickokonkretnych dimenziach).

ako aplikovana veda vytvara a roziruje svoj zaklad odbornym socialnym vyskumom.

Suasne erpa poznatky z roznych vednych odborov, ktore syntetizuje a zoveobecuje a

vytvara vlastne metodicke postupy. pecifikum socialnej prace spoiva v aplikacii vedeckych

poznatkov do praktickej innosti. Je to empiricko-teoreticka disciplina. Socialna praca je ako

veda zamerana na skumanie priin, ktore vedu k socialnym problemom u jedincov, skupin,

komunit v konkretnych socialnych podmienkach.

Socialna praca ako veda je ovplyvnena hlavne (ilova) : stupom doterajieho teoretickeho poznania, rozpracovanim vlastnych pecifickych metod praktickej innosti a vyskumu, mierou a vhodnosou prisposobenia metod prace inych vied vlastnym potrebam, urovou socialnej prace ako praktickej innosti a vplyvom jej determinantov.

pecifika socialnej prace ako vednej discipliny

Poda ilovej : Socialna praca je novokontituovany polydisciplinarny aplikativny vedny odbor v praxi uplatovany ako prakticka innos a zarove ako vedny odbor. Socialna praca ako veda skuma:

problemove socialne javy, popisuje ich a vysvetuje

proces ich vzniku a vyvoja a tendencie vyvoja

monosti ich rieenia a prevencie

skuma a rozvija metody a metodiky socialnej prace

vytvara modely socialnej prace

Vychadza pritom z poznatkov vlastnych vyskumov a teoretickych zoveobecneni a zpoznatkov pribuznych vied.

Socialna praca je teoreticko-aplikana vedecka disciplina s vyraznym zameranim na prax socialnej sfery. Je odborom, ktory aktivne prijima poznatky zvonka, zo svojho systemoveho prostredia, je v interakcii, v obojsmernych vzahoch s tymto okolim, predovetkym so svojimi bazickymi vednymi disciplinami. To znamena, e (Tokarova):

uplatuje poznatky vednych disciplin, ktorych poznatky jednak s ou suvisia a su pre jej prax uitone, ale aj tych, ktore s ou vobec nesuvisia

je bezprostredne spata s vlastnou, pecifickou praxou a vaka nej aj sostatnou spoloenskou realitou

je zdrojom a objektom jej poznatkov je najma jej prax

jej predmetom je poznavanie a pretvaranie vzahov medzi javmi v jej celostnej, komplexnej,

komplikovane sa meniacej, spoloensky podmienenej a utilitarnej praxi

testom aplikovatenosti a praktizovatenosti jej teorie je najma jej prax vo vykone

pecializovanych povolani

Socialna praca ako vedna disciplina musi ma definovane atributy (ilova):

1. vlastny predmet odborneho zaujmu (lovek, skupina, komunita, spolonos)

2. vlastne metody prace (mediacia, krizova intervencia, supervizia, socialne poradenstvo a podobne)

3. system vlastnych poznatkov,

4. vzahy s pribuznymi a ostatnymi vednymi disciplinami,

5. dejiny myslenia (teorie, filozofickych vychodisk, etickych principov), vyskumu apraktickej innosti.

Socialna praca ma vetky atributy modernej, prevane prakticky zameranej spoloensko-vednej discipliny, ktora analyzuje socialne problemy, postupy a vysledky ich rieenia, koncipuje teoreticke zoveobecnenia a doporuenia na ich aplikaciu v praktickej socialnej praci. V prospech akceptovania socialnej prace ako vedy svedi niekoko faktov (dovodov) Tokarova :

m ujasnen predmet vskumu - jej predmetom je socialna realita, pecificke socialne javy -

problemove situacie, socialne udalosti a socialne problemy jednotlivcov, skupin a komunit vprocese ich vyvoja, rieenia a prevencie, priom loveka vnima ako objekt i subjekt

ma svoj intrumentalny aparat - skma a rozvja vlastn metodolgiu (teoreticke vychodiska,

pojmoslovie) a metodiku vedeckeho vyskumu a praktickej socialnej prace,

m vlastn obsahov truktru (teriu) a poznatky inych vied aplikuje v teoretickom aempirickom vyskume vlastnych vedeckych otazok,

pln vznamn funkcie smerom k praxi - vyuiva rozpracovane, osvedene metody vyskumnej a praktickej innosti inych pribuznych vied a aplikuje ich v teorii a praxi socialnej prace.

Ako uvadza Levicka, samotna prax (prakticka innos) socialnej prace bola a aj zostava

zakladnym impulzom pre rozvoj socialnej prace ako vednej discipliny. Prvym krokom v danej oblasti je vznik Katedry teorie socialnej prace na Fakulte zdravotnictva a soc. prace na Trnavskej univerzite v Trnave.

V suvislosti s kontituovanim sa socialnej prace ako vedneho odboru bolo prezentovane vymedzenie nazvu vedneho odboru socioterapeutologia, ako vedneho odboru, ktory v sebe zaha prakticku socialnu pracu a jej nauku (ilova). Podnetom k tomuto kroku bol predpoklad potreby rozvoja zakladnych pojmov soc. prace, rovnocennou a nevyhnutnou suasou ktorych je nazov rozvijaneho vedneho odboru. Vychodiskom vytvorenia uvedeneho pojmu bolo tradine vnimanie soc. prace:

ako pomoci, lieenia, ktore v sebe v suasnej dobe zaha veky rozsah preventivnej

prace ako najefektivnejej lieby. Vyjadrenim tejto reality v danom termine je as slova

terapeuto-.

Ako prace, ako praktickej innosti s akceptovanim potreby teorie v socialnej praci, ale

zarove s obmedzovanim monosti sa rozvija ako vedny odbor.

8. VZAH SOCIALNEJ PRACE A INYCH VIED (SOCIALNA FILOZOFIA, SOCIOLOGIA, PSYCHOLOGICKE A ZDRAVOTNICKE DISCIPLINY). SPOLONE ZNAKY A ROZDIELY.

(ilova Uvod do teorie SP)SP je odborn disciplna, ktor pecilnymi pracovnmi metdami zaisuje soc. starostlivos o loveka na profesionlnom zklade. Vychdza zo systmu poznatkov mnohch spoloenskch vied a aplikuje vedeck poznatky do praktickej innosti. Zaober sa optimlnym fungovanm soc. intitci zameranch na starostlivos, zabezpeenie a pomoc jednotlivcom, skupinm alebo komunitm.(Strieenec).Socialna praca ako odborna a vedecka disciplina sa vyvijala v uzkej suvislosti s ostatnymi vedami, ma teda interdisciplinarny charakter. Vychadza najma zo sociologie, socialnej pedagogiky, pravnych a ekonomickych vied a v neposlednom rade aj z filozofie, z ktorej erpa svoj ideovy zaklad. Hlavnou mylienkou vzahu SP s inymi vedami je, e SP ako veda musi ma svoje atributy, ku ktorym tento vzah patri. (ilova)

Socialna praca vo vzahu k teorii a praxi je vedou teoreticko-empiricko-aplikativnou. Vo vzahu k inym vedam je vedou syntetizujucou, vytvara novy system poznatkov na zaklade poznatkov inych vied a na zaklade vlastneho teoretickeho a empirickeho poznania. (ilova)

Dejiny socialnej prace a ich vedny system uzko suvisia s pribuznymi vedami a ich dejinami. Vzah dejin socialnej prace k inym vedam uruje mnohostrannos problematiky socialnej prace. Historicky vyvoj tejto spoloensky vyznamnej oblasti v prislunych aspektoch skumali predovetkym dejiny sociologie, socialnej pedagogiky, filozofie, politickych a ekonomickych vied, s ktorymi dejiny socialnej prace uzko suvisia a prelinaju sa. (Tokarova).

Socialna filozofia je veda, ktor sa zaober otzkami bytia, existencie, pravdy, dobra, slobody, poznania, hodnotenia. Je filozoficke skumanie socialneho ivota, ktore vyusuje do filozofickeho obrazu spoloenskeho ivota poda toho, ake kategorie a alie vyznamne utvary intervenuju v priebehu tvorby tohto obrazu ako dominantne. Ak napriklad takymto dominantnym vyznamovym utvarom je pojem normy, moe is v socialnej filozofii o vyskum a presadzovanie takych noriem, poda ktorych by sa mal rozvija spoloensky ivot.Sociologia je veda o spolonosti, t.j. veda o socilnom sprvan, o vzjomnom psoben ud, o socilnych skupinch, o socilnej truktre. Predmetom jej skumania je spolonos ako celok, jej iastkove socialne javy, utvary, vzahy. Socialna praca vyuiva teoreticke a empiricke poznatky sociologie pri svojej praci ako praktickej innosti, ale aj metody prace sociologickeho vyskumu pri ziskavani vlastnych empirickych poznatkov a teoretickych zoveobecneni. Pomaha SP vnima socialno problemove javy dotykajuce sa individua, skupiny, komunity v irich suvislostiach aktualneho spoloenskeho diania a vyvoja danej spolonosti a vymedzi niektore z pojmov SP.Vyznam sociologie v oblasti tudijneho odboru socialna praca prinaa napr. : poznatky zoblasti socialnej a skupinovej truktury spolonosti, jej statiky a dynamiky, poznanie, diagnostikovanie ako podiel na rieeni akych ivotnych situacii, orientaciu v meninovych a marginalnych svetoch udi, poznatky teorie spravania sa udi, sebapresadzovania sa v socialnom prostredi, porozumenie socialnemu vyvoju loveka a skupiny a jeho vplyvu na priiny socialnych, fyzickych apsychickych problemov, rozvoj socialnych sposobilosti soc. pracovnikov.

Rozdiely: okrem skumania socialne patologickych javov a javov mimo normality a rozvijanie teorie socialnej prace, disponuje soc. praca prostriedkami a monosami, ktorymi riei, zmieruje aposobi preventivne resp. rehabilitane vo vzahu k tymto javom , o nie je v kompetencii ani vmonostiach sociologie.

Psychologicke a zdravotnicke discipliny:

Socialna antropologia skma rzne kultry, t.j. Spsob ivota zdieanho lenmi uritej

spolonosti/spoloenstva/ socilnej skupiny vychovva expertov na skmanie inch, cudzch

kultr. Ako socialna veda analyzujuca kulturnu diverzitu metodami etnografickeho vyskumu

vychovava expertov na komunikaciu s inymi" skupinami. Zaujima sa o komplexne podmienky udskeho ivota v najroznejich situaciach existencie loveka, o najroznejie typy udskej spolonosti. primarne vychadza z poznatkov ziskanych etnografickym vyskumom, je orientovana na ine", cudzie" kultury, orientovana na lokalny kontext, na konkretny kulturny kontext, akceptuje lokalne zvyky, obyaje, normy, etiku a etikety, lokalne naboenstvo, o napomaha socialnej praci.

Socialna psychologia je veda, ktor skma ako vzahy s inmi umi ovplyvuj sprvanie, skma konflikty medzi nimi, had mon rieenia tchto konfliktov. Sustreuje sa na skumanie psychiky jednotlivca, je to veda o psychike loveka. Skuma vnutorne, psychicke charakteristiky udi, ich emocionalne stavy, myslenie, vnimanie seba, okoliteho sveta. Socialna praca v pripade potreby vo vzahu k socialnemu klientovi vyuiva psychologicke poznatky a vysledky psychologickych diagnostik ako rozirujuci zdroj informacii o klientovi. Vemi asta je spolupraca socialneho pracovnika a psychologa pri rieeni socialneho problemu jednotlivca, skupiny, komunity.

Rozdiely: Pri realizacii SP s jednotlivcom, skupinou zo strany soc. pracovnika nejde o psychoterapiu, ta je domenou psychoterapeutov, psychologov. Ide tu o podporny psychoterapeuticky vzah soc. pracovnika a socialneho klienta, t.j. o psychicku podporu klienta pri jeho motivacii a aktivizacii, pri osvojovani si spoloensky oakavaneho spravania, hodnot, noriem a inych pozitivnych zmien u klienta, ktore rieia alebo podporuju rieenia jeho problemovej situacie.

Socialne pravo je shrn veobecne zvznch prvnych noriem upravujcich kvalitu, kvantitu a zkladn prvny rmec socilnej politiky konkrtneho ttu. Socialne pravo je nastroj realizacie soc. politiky a tak vymedzuje aj priestor, obsah, formy a podmienky realizacie socialnej prace. Socialne pravo tak umouje socialnej praci napa zakladne principy socialnej politiky spolonosti. Patri sem pracovne pravo, pravo na socialne zabezpeenie, obianske, rodinne, spravne a trestne pravo.Socialna pedagogika skma vzahy medzi socilnym prostredm a vchovou, formy socilnej pomoci a starostlivosti o deti, mlde a dospelch, loveka v socilnom prostred. Je hranina vedna disciplina medzi pedagogikou a sociologiou. Socialnu pedagogiku vo vzahu k socialnej praci chapeme ako suas socialnej pomoci. Socialnou pracou je v praxi realizovana socialna pomoc ato formou vychovnych, zdravotnickych, organizanych, technickych a inych opatreni vprospech socialneho klienta, skupiny alebo komunity. Socialna pedagogika socialnej praci pomaha vlastnymi metodami a technikami prace v oblasti vychovy usmerova socialneho klienta a vplyvy socialneho prostredia tak, aby jednotlivcovi (skupine, komunite) pomohli v suinnosti s inymi soc. opatreniami uvoova a rozvija vlastny potencial a vies nezavisly a zodpovedny ivot v spoloenstve. Chapeme ako vzah vzajomnej spoluprace dvoch vied s cieom sanacie konkretneho problemu ako napr. vyuivanie (pomoc) sociologie, psychologie a inych vied pri realizacii socialnej prace akopraktickej innosti aj ako vedneho odboru. Spolony pre oba vedne odbory je objekt

(lovek),predmet (socialna aktivita v spoloenskom prostredi), humanisticky pristup (pomoc

loveku, uprednostovanie podnecujucich metod) a cieove zameranie na prekonavanie

protireeni a rozporov v realnom ivote loveka.

Rozdiely: spoivaju sasti v obsahu, v metodach, v konkretnych ulohach a v praktickom vyuiti vysledkov prace, a tym aj deby prace oboch odborov. Socialna pedagogika je skor teoreticka disciplina, kym socialna praca ma aisko v praktickej intervencii, socialnej starostlivosti apresahuje jej ramec, pretoe je vedou interdisciplinarnou.

Socialna patologia je sociologick disciplna, ktor sa zaober negatvnymi, kodlivmi vplyvmi v spolonosti. Jej predmetom je skuma patologicke javy spolonosti. Patologicke javy su: patologia rodiny (rodinneho prostredia), kriminalita alebo zloinnos, drogova zavislos, zavislos na hrach (hrastvo, gamblerstvo), nasilie v rodine, nasilie v kole, prostitucia, samovraednos.Medzi hranine discipliny patri tie napr. socialne lekarstvo, patopsychologia apsychopatologia (najma z hadiska opisu vzniku, vyvoja a dopadov zdravotneho postihnutia na ivot loveka).

Etika veda o morlke, skma sprvanie ud vo vzahu k morlnym normm, konaniu

i hodnoteniu tohto konania vlastnm svedomm ako aj verejnou mienkou. V suasnosti je

akceptovanou vedeckou disciplinou, ktorej objektom skumania je mravnos. Pre potreby socialnej prace sa rozdeuje etika poda troch typov moralnych teorii na: deskriptivnu, preskriptivnu a metaetiku. Aplikovana etika skuma eticke aspekty konkretnych problemov ivota loveka, i u v kadodennom ivote (etika ivota a smrti) alebo v ramci profesijnej innosti (etika socialnej prace, bioetika, medicinska a oetrovateska etika a ine).

9. VZAH SOCIALNEJ PEDAGOGIKY A SOCIALNEJ PRACE. SPOLONE ZNAKY A ROZDIELY.(Tokarova a kol. SP: kapitoly z dejin,, metodiky a teorie SP, Kraus zaklady socialni pedagogiky, Noack kolska socialna pedagogika a socialna pedagogika v tatnej sprave)

Socialna pedagogika je skor teoreticka disciplina, naproti tomu socialna praca vychadza zpraktickej intervencie - socialnej starostlivosti. Postupne sa vydiferencovali aj pojmy na oznaenie povolani: socilny pedagg a socilny pracovnk.Socialna praca : je spoloensko - vedna disciplina i oblas praktickej innosti.

Jej cieom je odhaovanie, vysvetovanie , zmierovanie a rieenie soc. problemov, ktorymi su chudoba, zanedbavanie vychovy deti, diskriminacia uritych skupin, delikvencia mladee, nezamestnanos. pecifickou innosou tejto vednej discipliny je smerovanie azlepovanie vzajomneho prisposobovania sa jednotlivcov a soc. prostredia v ktorom iju.

Socialna praca je v praxi realizovana socialnou pomocou a to formou:

vychovnych,

zdravotnickych,

organizanych,

technickych a inych opatreni v prospech socialneho klienta, skupiny alebo komunity.

Socialna pedagogika: je vedna disciplina, ktora je suasou vied o loveku a patri do sustavy

pedagogickych vied o vychove. Ako samostatna vedna disciplina vznikla a intenzivne sa rozvijala v druhej polovici 19. storoia, kedy dochadzalo k diferenciacii pedagogickych vied. Podnetom pre vznik a rozvoj socialnej pedagogiky boli praktick potreby - predstava, e pomocou vychovy, vzdelavania a osvety mono riei socialne problemy miest a obci a najma mylienka zavies" vychovu do starostlivosti o chudobnych. V ramci charitativnych a osvetovych aktivit sa postupne vylenila profesia socilny pedagg. Za prvych reprezentantov tejto profesie, zameranej na pomoc a charitu sa povauju Addamsova, Salomonova a Radlinska a v inych krajinach i ali,

Jej cieom je premena deti, mladee a dospelych prostrednictvom vychovy i vychovneho

posobenia. Vychova v socialnej pedagogiky ma charakter pomoci.

Vplyv sociologie na pedagogicke myslenie (soc.pedagogiku)

Na soc. pedagogiku silne vplyvala sociologia (veda o spolonosti)

- Odvratila pozornos od jedinca k socialnym skupinam.

- Vychovu chapala ako spoloensky jav, ktory ma zohadni potreby spolonosti a ma

prispie k zaradeniu sa loveka do spolonosti

Socialna pedagogika (Schilling):

1. je verejna (tatna alebo privatna) starostlivos o deti a mlade s cieom ochrani deti achudobnych mladych udi pred zanedbanim pomocou preventivnych a vychovnych opatreni.

2. Socialna pedagogika je pedagogickym presadzovanim zakonnych a administrativnych verejnych opatreni na pomoc deom a mladei.

3. Socialna pedagogika je suasou spoloenskej a tatnej starostlivosti o vychovu, pokia sa

nachadza mimo rodiny a koly.

4. Rozsah uloh sa roziroval a dnes predstavuje ponuku pre vetky vekove kategorie. Vzahuje sa nielen na zanedbanos a na abnormalne spravanie, ale aj na zachovanie, pripadne obnovenie normality loveka.

5. Pod socialnou pedagogikou rozumieme rozdielne koncipovane a obnovene socialne sluby.

Socialna pedago