Školský vzdelávací program - súkromné gymnázium,...

kolsk vzdelvac program

Skromn gymnzium, itavsk 1, 821 07 Bratislava


ISCED 3A


Gymnzium

Stupe vzdelania 3A

Dka tdia tvorron, osemron

Vyuovac jazyk: slovensk

tudijn forma denn

Druh koly: skromn

Predkladate:

Nzov koly Skromn gymnzium, itavsk 1

Adresa: itavsk 1, 821 07 Bratislava

IO: 308 05473

Riadite koly: RNDr. Pavel Spiiak

Koordintor pre tvorbu VP: Mgr. Martin Krian

alie kontakty

Zriaovate: PhDr. Elvra Chadimov

Adresa: Gallayova 3

Kontakty

Platnos dokumentu do

Podpis riaditea

Veobecn charakteristika koly

Vekos koly

kola m vsasnosti 12 tried dennho tdia. Maximlny poet tried vdennej forme tudia je 17. Od k. roku 1996/97 realizuje Skromn gymnzium vchovno-vzdelvac proces vprenajatch priestoroch vbudove Zkladnej koly na itavskej ul. .1 Od kolskho roku 2002/03 realizuje vchovno-vzdelvac proces aj vprenajatch priestoroch na Vskej ul. . 34.

Vprenajatch priestoroch Zkladnej koly na itavskej ul. . 1 m Skromn gymnzium 7 kmeovch tried, odborn uebne alaboratria ueba alaboratrium chmie, potaov ueba, fyziklne laboratrium. Na portovanie iaci vyuvaj 2 telocvine. Vpriestoroch budovy na Vskej ulici . 34 m Skromnho gymnzia 5 kmeovch tried. Budova je jednopodlan. Vpriestoroch sa nachdzaj kmeov uebne, kancelrie, vdajn kolsk jedle neprevdzkuje sa zdvodu nezaradenia do siete kolskch zariaden z rozhodnutia magistrtu hlavnho mesta Bratislava aVUC Bratislava, kolsk golfov klub, miestnos pre vyuovanie golfu.

kola je situovan v Mestskej asti Bratislava Vrakua. Mestsk as Vrakua sa rozprestiera vo vchodnej asti Bratislavy, na ceste vedcej cez Mal Dunaj na itn ostrov. Patr k najmenm bratislavskm mestskm astiam. Budova koly je umiestnen v tichom prostred sdliska.

V externej forme tdia prebieha vyuovanie aj v elokovanch pracoviskch Martin, Nitra a Kemarok.

Charakteristika pedagogickho zboru

Priemern poet uiteov na kole je 33. Tento poet zodpoved potrebm vzhadom na vekos a zameranie koly. Odborn spsobilos pedagogickho tmu je 98%.

Organizcia prijmacieho konania

kola prijma iakov na tdium do 1. ronka na zklade: prijmacch pohovorov.Bez prijmacch pohovorov me by prijat iak, ktor spa podmienky:

Podmienky s zverejnen na www.ssg.sk

iaci so zdravotnm znevhodnenm mu ma na zklade odporania kolskho zariadenia vchovnho poradenstva aprevencie prijmaciu skku upraven.

Do vyieho ronka koly me by prija uchdzaa, ktor nie je iakom inej strednej koly, na zklade jeho psomnej iadosti. Podmienkou prijatia je spen vykonanie prijmacej skky, ktorej predmetom je znalos uiva z nich ronkovgymnzia urenho vzdelvacm tandardom ttneho vzdelvacieho programu.

Dlhodob projekty

Spolone proti klimatickm zmenm

Projekt Spolone proti klimatickm zmenm, podporuje nrodn agentra pre celoivotn vzdelvanie vpodprograme Comenius multilaterlne partnerstv kl. Hlavnou mylienkou projektu je rozri vedomosti iakov voblasti ivotnho prostredia aprepoji ich na predmety biolgia, chmia, fyzika aanglick jazyk. Partnersk krajiny zapojen do projektu (Taliansko, Fnsko, Slovensko, Franczsko, panielsko aNemecko). Tmto spsobom nai iaci auitelia zviditeuj nau kolu vzahrani, nadvzuj nov kontakty avymieaj si sksenosti so svojimi kolegami.

Vmenn tudijn pobyty s organizovan na zklade ronch plnov.

Protidrogov programy:

Cesta Km nie je prli neskoro

Jeden svet (tolerancia, empatia, pomoc inm )

Aktivuj sa (tudentsk programy)

Stebou otebe(sexulne zdravie)

Spoluprca pri programe prevencie ikanovania na kolch

Organizovanie diskusnch fr kproblematike tolerancie , rasizmu , rodovch stereotypov vspoluprci sAmnesty International, udia proti rasizmu, lovek vohrozen, UNICEF, UNHCR

Sme autorom arealiztorom projekt Otvorme deom brny na golfov ihrisk

Priestorov a materilnotechnick podmienky koly

Priestorov amaterilne vybavenie koly zodpoved potrebm apoiadavkm iakov auiteov zhadiska plnenia uebnho plnu. kola vyuva pre svoju innos prenajat priestory na itavskej ul. .1 aVskej ul. .34. Kmeov uebne auebne pre delen skupiny iakov s vybaven novm nbytkom aspaj vetky hygienick kritri. Na informatiku mme zriaden odborn uebu. Pre vyuovacie predmety chmia afyzika vyuvame laboratria spolu so Zkladnou kolou na itavskej ulici. Vbudove na Vskej ul. s zariaden kmeov uebne aoddelenie pre vtvarn vchovu aklubov innos.

kola vyuva tieto odborn uebne: vek a mal telocviu, odborn uebne pre vyuovanie fyziky a chmie, uebu vpotovej techniky (18 potaov).

Tieto odborn uebne umouj plne realizova uebn osnovy a zvolen uebn varianty.

Vybavenie kabinetov je postaujce, ale je potrebn pomcky pravidelne obnovova a vymiea za modernejie.

kola m vybudovan golfov indoorov centrum acvin golfov ihrisko.

Podmienky na zaistenie bezpenosti aochrany zdravia pri vchove a vzdelvan

Bezpen azdraviu vyhovujce podmienky vpriestoroch na vyuovanie, pouenie iakov obezpenosti aochrane zdravia pri prci, pravideln kolenia zamestnancov koly obezpenosti aochrane zdravia pri prci aproti poiaru, pravideln kontroly bezpenosti aochrany zdravia aodstraovanie nedostatkov poda vsledkov revzi. Vetky tieto innosti zabezpeuje

Organizcia maturitnej skky

Organizcia maturitnej skky je realizovan vslade so zkonom . 245/2008 Z.z. z22.mja 2008 / kolsk zkon / avyhlkou Ministerstva kolstva SR . 318/2008 z23. jla 2008. Termny externej asti apsomnej formy internej asti maturitnej skky uruje Ministerstvo kolstva SR. Termny stnej formy internej asti uruje Krajsk kolsk rad vBratislave, tak ako aj predsedu kolskej maturitnej komisie apredsedov predmetovch maturitnch komisi.

iaci externej formy tdia maturuj vtom istom tdni, ako iaci dennej formy tdia.

Spoluprca srodimi ainmi subjektmi

Kee nm zle na vzjomnej spokojnosti medzi rodimi, iakmi auitemi, vedenie koly prijma pripomienky, poiadavky anvrhy na skvalitnenie vzjomnej komunikcie, zlepenie klmy koly adosiahnutie lepch vchovno-vzdelvacch vsledkov iakov. Na kole je Rada koly, ktor tvoria zstupcovia rodiov kadej triedy . Rada koly zasad svedenm koly dvakrt do roka ato vjni, kedy hodnot vsledky uplynulho kolskho roka avseptembri , kedy schvauje plnovan aktivity na nov kolsk rok , rozpoet, vku kolnho. Vpriebehu kolskho roka sa uskutouj 4 rodiovsk zdruenia / triedne aktvy akonzultan rodiovsk zdruenia /.

kola m vchovnho poradcu, a koordintora prevencie drogovej zvislosti. Okrem inho zabezpeuje prezentcie naich izahraninch vysokch kl naim iakom.

kola spolupracuje svevyslanectvami akultrnymi centrami. iaci spedaggmi sa zastuj ich kultrnych podujat, filmovch predstaven, vernis ,vstav, koncertov, besied.

Vzahrani mme partnersk koly / Nemecko, Posko, Slovinsko, Chorvtsko, Rusko, esko/,s ktormi realizujeme vmenn tudijn pobyty, rzne spoloensk aportov podujatia.

kola ako ivotn priestor iakov azamestnancov

Aby sa iaci auitelia vkole dobre ctili, je potrebn kls draz na upraven, prjemn aestetick prostredie tried, chodieb, dvora. Informcie oaktivitch koly s zverejovan na nstenkch, informanch tabuliach,prostrednctvom kolskej televzie ana webovej strnke naej koly. Vekou vhodou koly je golfov ihrisko pri budove koly, as ktorho iaci vyuvaj aj ako znu relaxu aoddychu a sami si ho zveauj. Priestory golfovho klubu slia okrem golfovch aktivt aj na spoloensk posedenia, besedy. Vek draz kladieme na budovanie dobrch, otvorench vzahov medzi iakmi, uitemi arodimi.

Hodnotenie vzdelvacch vsledkov iakov

Cieom hodnotenia vzdelvacch vsledkov iakov je poskytn sptn vzbu iakom arodiom otom, ako iak zvldol dan problematiku, vom m nedostatky, rezervy, ak s jeho pokroky. Sasou je tie povzbudenie do alej prce, nvod, ako m postupova pri odstraovan nedostatkov. iaci maj monos vyui konzultcie, ktor poskytuj vyuujci zdarma arozpis konzultci je zverejnen vrozvrhu konzultci, ktor si jednotliv vyuujci urili sami. Umonen maj tie platen konzultcie vo vom rozsahu, na zklade objednvky acennka koly.

Internetov iacka knika umouje informovanos rodiov ovzdelvacch vsledkoch iaka, ojeho absencich, plnovanch psomnch prcach, ako aj benej komunikcii medzi rodimi auitemi. Pri hodnoten aklasifikcii iaka vychdzame zmetodickch pokynov na hodnotenie aklasifikciu.

Vntorn systm kontroly a hodnotenia

Hodnotenie aklasifikcia vedomost iakov sa riadi klasifikanm poriadkom.

Metodick usmernenie . 15/2006-R zo7. jna 2006, ktorm sa upravuje postup hodnotenia aklasifikcie iakov strednch kl vSlovenskej republike

Hodnotenie mimovyuovacch aktivt iakov sa realizuje bodovm systmom:

Prideovanie bodov:

poet bodov

as na kolskch kultrnych podujatiach (akadmia)

ak je prprava sasou volitenho predmetu

4

ak je prprava sasou nepovinnho predmetu

8

kolsk podujatia bez monosti postupu (vyhlsen kolou)

as na podujat

2

spen rieite alebo in ocenenie

4

zskanie umiestnenia v tme na tretej pozcii

4

zskanie umiestnenia solo na tretej pozcii

6

zskanie umiestnenia v tme na druhej pozcii

6

zskanie umiestnenia solo na druhej pozcii

8

zskanie umiestnenia v tme na prvej pozcii

8

zskanie umiestnenia solo na prvej pozcii

10

Ostatn podujatia portov, kultrne a vedomostn sae

na rovni koly a okresu

as na podujat v tme, bez umiestnenia

2

as na podujat slo, bez umiestnenia

3


4

zskanie umiestnenia slo na tretej pozcii

5


5

zskanie umiestnenia slo na druhej pozcii

6


6

zskanie umiestnenia slo na prvej pozcii

7

spen rieite alebo in ocenenie v individulnej prci

4

na rovni VC alebo kraja

as na podujat v tme, bez umiestnenia

2


4


6


8


8


10


10


12


6

na celoslovenskej rovni


4


8


10


10


12


12


14


8

na medzinrodnej rovni

iak zskava dvojnsobn poet bodov oproti asti, alebo zisku umiestnenia na rovni Slovenska

Vyhodnocovanie:

hodnotiaci hrok:

na kadej triednickej hodine v danom tdni zape triedny uite

poet bodov, ale aj do poznmok za o pridelil body

body sa situj na konci polroka a kolskho roka

1. Hodnotenie pedagogickch zamestnancov sa zaklad na bodovom hodnoten. Body sa prideuju na zklade:

Vsledky dosiahnut vo vyuovacom procese

1. Vsledky hospitci na vyuovan

2. Vsledky dosiahnut so iakmi na saiach zpredmetu

3. Organizovanie sa a prehliadok vnvznosti na vyuovanie vpredmete

4. Prprava uebnch pomcok, textov na vyuovanie

5. Organizovanie otvorench hodn

6. Vsledky iakov zriaditeskch testov, prpadne kolskej inpekcie

alie vzdelvanie pedagga

1. as na podujatiach organizovanch MC MB

2. Spoluprca sintittmi, vevyslanectvami, vysokmi kolami

3. Publikan innos

4. Prspevky do seminrov, konferenci, asopisov (aj kolsk asopis)

Prca na projektoch

Spoluprca svchovnm poradcom a kolskm psycholgom

Dodriavanie pracovnej disciplny, vytvranie dobrch vzahov na pracovisku, spoluprca extern a intern pracovnci, dodriavanie pracovnho poriadku

Dodriavanie termnov pri plnen pracovnch loh

as a aktivity spojen so zabezpeovanm podujat koly

Spoluprca spartnerskmi kolami

1. Nadvzovanie kontaktov

2. Vypracovanie programov spoluprce

3. Zabezpeovanie programov

4. Udriavanie dobrch vzahov a alej spoluprce

5. Zapjanie iakov do aktivt spojench stmito podujatiami

Samostatnos pri plnen loh

Vytvranie dobrho mena organizcie

Spoluprca srodimi

Vedenie pedagogickej dokumentcie, vypracovvanie tatistickej a inej dokumentcie

3. Hodnotenie koly

Vlastn hodnotenie koly je zameran na:

Ciele, ktor si kola stanovila, najm vkoncepnom zmere rozvoja koly avkolskom vzdelvacom programe aich relnos astupe dleitosti

Posdenie ako kola spa ciele, ktor s vttrnom vzdelvacom programe

Oblasti, vktorch kola dosahuje dobr vsledky, oblasti, vktorch kola dosahuje slabie vsledky, vtane nvrhov aopatren

Monitorujeme pravidelne:

Podmienky na vzdelanie

Spokojnos s vedenm koly a uitemi

Prostredie klmu koly

Priebeh vzdelvania vyuovac proces, metdy a formy vyuovania

rove podpory iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami

Vsledky vzdelvania

Riadenie koly

rove vsledkov prce koly

Kritriom pre ns je:

Spokojnos iakov, rodiov, uiteov

Kvalita vsledkov

Nstroje na zisovanie rovne stavu koly s:

Dotaznky pre iakov a rodiov

Analza prijatch iakov na vysok kolu

Dotaznky pre absolventov koly

Analza spenosti iakov na saiach, olympidach

Charakteristiky tudijnch zameran

kolsk vzdelvac program - osemron tdium: zameranie: umenie a kultra

vzdelvacia oblas

predmet / ronk

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

5.

5.

6.

6.

7.

7.

8.

8.

spolu

spolu

SPOLU

Jazyk a komunikcia

slovensk jazyk a literatra

4

4

5

5

3

3

3

3

30

0

30

literrny seminr

1

2

0

3

3

prv cudz jazyk

3

1

3

1

3

1

3

1

4

4

4

4

28

4

32

druh cudz jazyk

1

3

1

3

1

3

1

3

2

2

2

2

2

2

12

16

28

70

23

93

lovek a prroda

fyzika

1

1

2

1

2

2

1

0

10

0

10

chmia

0,5

0,5

1

2

2

2

1

0

9

0

9

biolgia

1

1,5

1

1

2

3

1

0

10,5

0

10,5

29,5

0

29,5

lovek a spolonos

dejepis

1

1

1

2

2

2

2

0

11

0

11

geografia

1

1

1

1

1

2

1

0

8

0

8

obianska nuka

1

1

0,5

0,5

0

0

2

1

6

0

6

25

0

25

lovek a hodnoty

etick vchova /nboensk vchova

1

1

0,5

0,5

1

1

0

0

5

0

5

psychosocilny trning

1

1

1

1

2

0

0

0

6

1

7

matematika a prca s informciami

matematika

4

3,5

4

4

4

3

3

1

26,5

0

26,5

informatika

0,5

0,5

0,5

0,5

1

1

1

0

1

5

1

6

0

0

0

31,5

0

31,5

lovek a svet prce

technika

0

1

1

0

0

0

0

0

2

0

2

2

0

2

umenie a kultra

vtvarn vchova

1

1

2

0

2

hudobn vchova

1

1

2

0

2

dejiny umenia

0,5

0,5

1

1

1

1

1

1

5

2

7

umeleck innosti

2

2

2

2

2

2

1

2

0

15

15

umeleck tvorba

1

0

1

1

9

18

27

zdravie a pohyb

telesn a portov vchova

2

2

2

2

2

2

2

2

16

0

16

16

0

16

voliten predmety

4

7

0

11

11

spolu povinn as

23

6

24

6

24

6

24

6

27

4

28

4

24

7

15

15

189

54

243

6

6

6

6

4

4

7

15

54

kolsk vzdelvac program - tvorron tdium, zameranie: umenie a kultra

vzdelvacia oblas

predmet / ronk

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

spolu

spolu

SPOLU

Jazyk a komunikcia


3

3

3

3

12

0

12

literrny seminr

2

2

2

prv cudz jazyk

4

4

4

4

16

0

16

druh cudz jazyk

2

2

2

2

2

1

2

8

5

13

36

7

43

lovek a prroda

fyzika

2

2

1

5

0

5

chmia

2

2

1

5

0

5

biolgia

2

3

1

1

6

1

7

16

1

17

lovek a spolonos

dejepis

2

2

2

6

0

6

geografia

1

2

1

1

4

1

5

nuka o spolonosti

2

1

1

3

1

4

13

2

15

lovek a hodnoty


1

1

0

1


1

1

0

1

2

0

2


matematika

4

3

3

1

1

11

1

12

informatika

1

1

1

1

3

1

4

14

2

16

umenie a kultra

umenie a kultra

1

1

1

1

4

0

4

dejiny umenia

1

1

0

2

2

umeleck innosti

2

2

1

1

0

6

6

0

0

0

4

12

zdravie a pohyb


2

2

2

2

8

0

8

8

0

8

voliten predmety

4

6

0

10

10

spolu povinn as

27

4

27

4

24

7

15

15

93

30

123

4

4

7

15

30

Profil absolventa vtudijnom zameran - umenie akultra

iaci, ktor si vybrali zameranie umenie maj vrmci uvedenho vzdelvacieho programu monos od 1. ronka tudova hru na hudobnom nstroji / klavr, flauta, gitara /, alebo slov spev, alebo vtvarn vchovu, alebo literrno- dramatick vchovu. Sasou tohto zamerania s hodiny dejn vtvarnho umenia aarchitektry adejiny hudby.

Vzdelvacia oblas rozvja iakovo povedomie vlastnej kultrnej identity, jeho vlastn kultrno-historick vedomie, rozvja schopnos repektova atolerova hodnoty inch kultr, rozvja kultivovan vizulnu, sluchov, jazykov apohybov gramotnos.

iak sa u rozliova hlavn umeleck druhy, opisova averbalizova svoje estetick zitky zvnmania umeleckch diel, chpa vznam umenie vivote jednotlivca aspolonosti. Zskava vedomosti arozvja si porozumenie kumeleckej akultrnej tvorbe.

Pri realizcii tejto oblasti vzdelvania sa vyuva metda kombincie sksenosti postaven na osobnom zitku, cez reflexiu sksenosti, aktvnu aplikciu poznatkov, a po al rozvoj vtejto oblasti.

kolsk vzdelvac program - osemron tdium, zameranie: cudzie jazyky

vzdelvacia oblas

predmet / ronk

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

5.

5.

6.

6.

7.

7.

8.

8.

spolu

spolu

SPOLU

Jazyk a komunikcia


4

4

5

5

3

3

3

3

30

0

30

literrny seminr

1

2

0

3

3

prv cudz jazyk

3

1

3

1

3

1

3

1

4

4

4

4

28

4

32

druh cudz jazyk

1

3

1

3

1

3

1

3

2

2

2

2

2

1

2

2

12

19

31

tret cudz jazyk

2

2

2

2

2

2

2

2

0

16

16

70

42

112

lovek a prroda

fyzika

1

1

2

1

2

2

1

0

10

0

10

chmia

0,5

0,5

1

2

2

2

1

0

9

0

9

biolgia

1

1,5

1

1

2

3

1

0

10,5

0

10,5

29,5

0

29,5

lovek a spolonos

dejepis

1

1

1

2

2

2

2

0

11

0

11

geografia

1

1

1

1

1

2

1

0

8

0

obianska nuka

1

1

0,5

0,5

0

0

2

1

6

0

6

spoloensko-vedn seminr

0

0

0

25

0

25

lovek a hodnoty


1

1

0,5

0,5

1

1

0

0

5

0

5


1

1

1

1

2

0

0

0

6

1

7


matematika

4

3,5

4

4

4

3

3

1

26,5

0

26,5

informatika

0,5

0,5

0,5

0,5

1

1

1

0

2

5

2

7

0

0

0

31,5

2

33,5

lovek a svet prce

technika

0

1

1

0

0

0

0

0

2

0

2

2

0

2

umenie a kultra

vtvarn vchova

1

1

2

0

2

hudobn vchova

1

1

2

0

2

vchova umenm

0,5

0,5

1

0

1

umenie a kultra

1

1

1

1

4

0

4

9

0

9

zdravie a pohyb


2

2

2

2

2

2

2

2

16

0

16

16

0

16

voliten predmet

voliten predmet

3

6

0

9

9

0

9

9

spolu povinn as

23

6

24

6

24

6

24

6

27

4

28

4

24

7

15

15

187

54

241

6

6

6

6

4

4

7

15

54

kolsk vzdelvac program - tvorron tdium, zameranie: cudzie jazyky

vzdelvacia oblas

predmet / ronk

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

spolu

spolu

SPOLU

Jazyk a komunikcia


3

3

3

3

12

0

12

literrny seminr

2

2

2

prv cudz jazyk

4

4

4

4

16

0

16

druh cudz jazyk

2

2

2

2

2

1

2

1

8

6

14

tret cudz jazyk

2

2

3

3

0

10

10

36

18

54

lovek a prroda

fyzika

2

2

1

5

0

5

chmia

2

2

1

5

0

5

biolgia

2

3

1

6

0

6

16

0

16

lovek a spolonos

dejepis

2

2

2

6

0

6

geografia

1

2

1

1

4

1

5

nuka o spolonosti

2

1

1

3

1

4


0

0

0

0

13

2

15

lovek a hodnoty


1

1

0

1


1

1

0

1

0

0

0

2

0

2


matematika

4

3

3

1

1

11

1

12

informatika

1

1

1

1

3

1

4

0

0

0

14

2

16

umenie a kultra

umenie a kultra

1

1

1

1

4

0

4

4

4

zdravie a pohyb


2

2

2

2

8

0

8

8

0

8

voliten predmety

3

5

0

8

8

0

8

8

spolu povinn as

27

4

27

4

24

7

15

15

93

30

123

4

4

7

15

30

Profil absolventa vtudijnom zameran cudzie jazyky

Vychdzajc ztradcie naej koly sme aj vnovom kolskom programe umonili iakom zameranie na tdium troch cudzch jazykov. Na rozdiel od predchdzajcich rokov, kedy si iaci 8-ronej formy tdia povinne museli zvoli 1 slovansk jazyk a2 neslovansk, vsasnosti je anglick jazyk povinn pre vetkch ako 1.jazyk a2., 3., jazyk si vyberaj zponuky vetkch jazykov, ktor sa na kole vyuuj / nemeck, franczsky, panielsky, rusk, posk, chorvtsky/. V4-ronej forme tdia je povinnos voby jazykov podobn 1.CJ je anglick, 2.a 3. poda vberu zo vetkch jazykov, ktor sa na kole uia.

Vzdelvacia oblas sa zaober problematikou jazyka ako nstroja myslenia akomunikcie medzi umi. Kvalitn rove jazykovej kultry je zkladnm znakom veobecnej vyspelosti absolventa koly.

Zkladnou charakteristikou uvedenej vzdelvacej oblasti je nielen shrn jazykovch kompetenci, ale rozvja aj kov kompetencie tak, aby jazykov prprava iakov efektvne zodpovedala poiadavkm modernho eurpskeho obana, pripravenho na ivot vspojenej Eurpe. Uenie sa jazykov podporuje otvorenej prstup kuom, umouje tdium aprcu vzahrani. Orientcia jazykovho vzdelania na kompetencie vytvra vnemalej miere podmienky pre nadpredmetov amedzipredmetov vzahy, ktor pomhaj uiacemu sa chpa vzahy medzi jednotlivmi zlokami okolia asveta vktorom existuj.

Vprvom adruhom cudzom jazyku uiaci sa aktvne pristupuje kzskavaniu vedomost nielen na hodinch cudzieho jazyka, ale iprostrednctvom vetkch dostupnch mdi, vzhode so svojimi osobnmi zujmami aprofesijnou orientciou.

Vtreom cudzom jazyku uiaci sa ovlda jazyk vzkladnom rozsahu, o mu umouje opisova kadodenn situcie, predvdatenho rozsahu, ike vo veobecnosti je nten obsah vpovede obmedzi ahada slov.

lenenie vzdelvacej oblasti poda kovch jazykovch kompetenci :

- povanie

- komunikcia / hovorenie / s porozumenm

- tanie

- psanie

lenenie poda jazykovch rovn atylistickho vyuitia jazyka :

fofetick afonologick rovina jazyka

lexikologick rovina jazyka

morfematick amorfologick rovina jazyka

syntaktick rovina jazyka

tylistika

Poda Spolonho eurpskeho referennho rmca pre jazyky sa pri pouvan auen sa jazyka rozvja cel rad kompetenci. Uiaci sa vyuva veobecn kompetencie, ale aj cel rad komunikanch jazykovch kompetenci, ktor spolupsobia vrozlinch kontextoch avrznych podmienkach. Kompetencie definujeme ako shrn vedomost, zrunost, postojov ahodnt, ktor umouj osobe kona.

Preto zkladnm princpom jazykovho vzdelvania na bze kompetenci je zabezpei aby uiaci sa :

-dokzal riei kadodenn ivotn situcie vcudzej krajine avich rieen pomhal cudzincom, ktor s vjeho vlastnej krajine

- dokzal vymiea si informcie anpady sumi, ktor hovoria inm cudzm jazykom

- repektoval hodnoty pozitvnych medziudskch vzahov

- uznval hodnoty vlastnho nroda, inch nrodov anrodnost, kresansk tradcie

- zskaval poznatky znrodnch asvetovch dejn

- zskaval orientciu vaktulnom verejnom ivote vSR avo svete

- pochopil arepektoval kultrne, nboensk ain odlinosti ud aspoloenstiev

- budoval kladn vzah ku vetkm humnnym ademokratickm hodnotm

kolsk vzdelvac program osemrontdium, zameranie: port - golf

vzdelvacia oblas

predmet / ronk

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

5.

5.

6.

6.

7.

7.

8.

8.

spolu

spolu

SPOLU

Jazyk a komunikcia


4

4

5

5

3

3

3

3

30

0

30

literrny seminr

1

2

0

3

3

prv cudz jazyk

3

1

3

1

3

1

3

1

4

4

4

4

28

4

32

druh cudz jazyk

1

3

1

3

1

3

1

3

2

2

2

2

2

2

12

16

28

70

23

93

lovek a prroda

fyzika

1

1

2

1

2

2

1

0

10

0

10

chmia

0,5

0,5

1

2

2

2

1

0

9

0

9

biolgia

1

1,5

1

1

2

3

1

0

10,5

0

10,5

29,5

0

29,5

lovek a spolonos

dejepis

1

1

1

2

2

2

2

0

11

0

11

geografia

1

1

1

1

1

2

1

0

8

0

8

obianska nuka

1

1

0,5

0,5

0

0

2

1

6

0

6


0

0

0

25

0

25

lovek a hodnoty


1

1

0,5

0,5

1

1

0

0

5

0

5


1

1

1

1

2

6

1

7


matematika

4

3,5

4

4

4

3

3

1

26,5

0

26,5

informatika

0,5

0,5

0,5

0,5

1

1

1

0

1

5

1

6

31,5

1

32,5

lovek a svet prce

technika

0

1

1

0

0

0

0

0

2

0

2

2

0

2

umenie a kultra

vtvarn vchova

1

1

2

0

2

hudobn vchova

1

1

2

0

2

vchova umenm

0,5

0,5

1

0

1

umenie a kultra

1

1

1

1

4

0

4

9

0

9

zdravie a pohyb


2

2

2

2

2

2

2

2

16

0

16

golfov hra

2

2

2

2

2

1

1

1

0

13

13

gof v cestovnom ruchu

1

0

1

1

zakladanie a drba golfovch ihrsk

1

0

1

1

manment golfovch klubov

1

1

1

0

3

3

16

18

34

Voliten predmety

4

7

0

11

11

0

11

11

spolu povinn as

23

6

24

6

24

6

24

6

27

4

28

4

24

7

15

15

189

54

243

kolsk vzdelvac program tvorron tdium, zameranie: port - golf

vzdelvacia oblas

predmet / ronk

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

spolu

spolu

SPOLU

Jazyk a komunikcia


3

3

3

3

12

0

12

literrny seminr

2

0

2

2

prv cudz jazyk

4

4

4

4

16

0

16

druh cudz jazyk

2

2

2

2

2

1

2

8

5

13

36

7

43

lovek a prroda

fyzika

2

2

1

5

0

5

chmia

2

2

1

5

0

5

biolgia

2

3

1

1

6

1

7

16

1

17

lovek a spolonos

dejepis

2

2

2

6

0

6

geografia

1

2

1

1

4

1

5

nuka o spolonosti

2

1

1

3

1

4


0

0

0

13

2

15

lovek a hodnoty


1

1

0

1


1

1

0

1

2

0

2


matematika

4

3

3

1

1

11

1

12

informatika

1

1

1

1

3

1

4

14

2

16

umenie a kultra

umenie a kultra

1

1

1

1

4

0

4

4

0

4

zdravie a pohyb


2

2

2

2

8

0

8

golfov hra

2

2

1

1

0

6

6

gof v cestovnom ruchu

1

0

1

1

zakladanie a drba golfovch ihrsk

1

0

1

1

manment golfovch klubov

1

1

0

2

2

8

10

18

Voliten predmet

voliten predmety

3

5

0

8

8

0

8

8

spolu povinn as

27

4

27

4

24

7

15

15

93

30

123

4

4

7

15

30

Profil absolventa vtudijnom zameran port - golf

Absolvovanm tdia s pripraven pre innosti a aktivity profesionlneho golfovho hra. tdium golfu im dva vysok predpoklady tudova golf na vysokch kolch. Uplatni sa ako trneri alebo uitelia golfu. Ich vedomosti, sksenosti a zrunosti ich preduruj pre psobenie v golfovom rezorte obchod, cestovn ruch.

iaci v triedach s vyuovanm golfu sa uia poda upravenho uebnho plnu pre rozren vyuovanie telesnej vchovy. Popri technickom zameran, maj iaci vrmci predmetu golf monos absolvova golfov kondin trningy, teriu spravidlami golfu aveobecnou etikou. Taktick as pripravuje hrov na obtiane situcie ahern manament.

Vyuovanie golfu zabezpeuje tm profesionlnych trnerov, uiteov golfu a telesnej vchovy. Technick vybavenie gymnzia je viac ako postaujce. Vonkajie priestory golfovho arelu s navrhnut tak, aby sprehadom mohol trnova v poet iakov. lenit jamkovisko, ipovac green pre ncvik krtkej hry aj spostrannmi pieskovmi prekkami aodpaovacmi kjami pre odpaly driverom, alebodlhmi elezami. Priestory klubovne s indoorovm simultorom .

Voliten predmety

Vtejto asti uvdzame tie predmety , ktor si iaci mu vybra vposlench dvoch rokoch tdia tak,aby sa mohli viac profilova kvobe svojho budceho povolania.

Spoloensko vedn seminr(2)

Seminr zdejepisu

(1)

Dejiny umenia ainterpretcia umeleckho diela(2)

Seminr zbiolgie(1)

Seminr zmatematiky (1)

Seminr zfyziky(1)

Seminr zgeografie(1)

Seminr zchmie(1)

Ekonmia aekonomika(1)

Prvo aprvny systm(2)

Socilna psycholgia(2)

Vztvorke je uveden odporan asov dotcia, ktor je mone ale prune zmeni tak ako aj ponuku volitenych predmetov vzvislosti od poiadaviek. Voliten predmet sa bude realizovaprpade minimlneho potu prihlsench tudentov na dan predmet o znamen 5 tudentov vskupine

Prierezov tmy

ttny vzdelvac program uvdza tzv. prierezov tmy , ktor spjaj jednotliv vzdelvacie oblasti. .V kolskom vzdelvacom programe sme sa poksili obsah prierezovch tm zaspracova do obsahu jednotlivch predmetov apreto sa neuvdzaj vjeho obsahu ako samostatn kapitola. Po odskan takejto formy osnovania , nevyluujeme in napr, blokov monos vuby tychto tm vzvislosti od zskanej sksenosti.

Vzdelvacia oblas: Jazyk a komunikcia

Slovensk jazyk a literatra

Charakteristika predmetu:

Obsah vuby vychdza zo vzdelvacej oblasti Jazyk akomunikcia VP. Na tto vzdelvaciu oblas VP vylenil po 3 hodiny tdenne vo vetkch tyroch ronkoch tvorronej formy tdia, priom tdium slovenskho jazyka aliteratry je vzverenom tvrtom ronku doplnen predmetom literrny seminr vpote 2 hodiny tdenne pre vetky tri zamerania tdia na naej kole pecializciu jazyky, umenie, port.

Predmet slovensk jazyk hodiny tdenne aliteratra svojm obsahom nadvzuje na uivo zkladnej koly, rozvja, roziruje aprehlbuje ho. Jeho obsah je truktrovan do tematickch celkov (tmy apodtmy). Uivo sa sklad zpoznatkov overblnom apsomnom vyjadrovan, jazykovch prostriedkoch, tylistike, ojednotlivch vvinovch obdobiach literatry, oprci stextom azskavan informci.

Predmet vedie iakov ktomu, aby zkladn komunikan spsobilosti budovali na zklade tolerancie, aby zskali aosvojili si teoretick vedomosti azrunosti, ktor by potom mohli vyui aj vbenom ivote.

Metdy, formy aprostriedky vyuovania slovenskho jazyka aliteratry maj stimulova rozvoj poznvacch schopnost iakov, podporova ich cieavedomos, samostatnos atvorivos. iak je tu vnman ako aktvny subjekt vprocese vuby a m monos spolurozhodova aspolupracova.

Uite zase m motivova, povzbudzova avies iaka ko najlepm vkonom, podporova jeho aktivity veobecne, ale aj voblasti zvenho zujmu vrmci tudijnho odboru.

Stimulova poznvacie innosti iaka predpoklad uplatova vo vyuovan predmetu slovensk jazyk aliteratra proporcionlne zastpenie aprepojenie empirickho ateoretickho poznvania. Vtomto predmete chceme rozvja askvalitova kov kompetencie komunikatvne, socilnointerakn ainterpersonlne, ako aj spsobilosti tvorivo riei problmy, spsobilosti vyuva informan technolgie aspsobilosti myslie demokraticky.

Sasou teoretickho poznvania aupevovania i prehlbovania jednotlivch tematickch celkov jevyuva poznatky zviacerch ast uiva vrmci medzipredmetovch vzahov. Predmet slovensk jazyk aliteratra je zko previazan spredmetom dejepis,scudzmi jazykmi aetickou vchovou. Slovensk jazyk aliteratra na naom gymnziu koreponduje aj soblasami multikultrna amedilna vchova, ako aj osobn asocilny vvoj (vi.: vchovno vzdelvacie stratgie)

Kvznamnm prvkom vo vchovno-vzdelvacom procese predmetu slovensk jazyk aliteratra patria aj nvtevy rznych kultrnych podujat (divadl, kin) a historickch pamiatok, nachdzajcich sa vdanom regine imimo neho. Vyuitie videa, CD nosiov, potaov ainternetu tie predstavuje monosti stimulcie iakov.

Hodnotenie iakov bude zaloen na kritrich hodnotenia vkadom vzdelvacom vstupe. Klasifikcia bude vychdza zpravidiel hodnotenia tohto kolskho vzdelvacieho programu. Pouij sa adekvtne metdy aprostriedky hodnotenia.

Vuba prebieha vuebni slovenskho jazyka U1.

Spsobilosti vyuva informan technolgie

zskava informcie v priebehu vzdelvania vyuvanm vetkch metd a prostriedkov, ktor maj v danom okamihu kdispozcii;

zhromaova, triedi, posudzova a vyuva informcie, ktor by mohli prispie k rieeniu danho problmu alebo osvoji si nov poznatky.

Spsobilos myslie demokraticky

formulova aprezentova svoje postoje vpriebehu ich vzdelvania vyuvanm vetkch metd aprostriedkov, ktor maj vdanom okamihu kdispozcii;

preukza vlastn zodpovednos za svoje vlastn sprvanie sa, zdravie

aspoluzodpovednos za ivotn prostredie alebo stav spolonosti ako celku

Kompetencie

Komunikatvne asocilne interakn spsobilosti:

vyjadrova azdvodova svoje nzory;

reprodukova ainterpretova pretan text;

poda vklad apopis konkrtneho objektu, veci alebo innosti;

osvojova si grafick aformlnu pravu psomnch prejavov;

spracovva psomn textov informcie (osnova, vpisky, dennk) amaterily poda elu oznmenia asohadom na potreby uvatea;

vedie prijma atvori text, chpa vzahy medzi reovou situciou, tmou ajazykovm prejavom vmaterinskom jazyku;

rozliova rzne druhy atechniky tania, ovlda orientciu vtexte ajeho rozbor zhadiska kompozcie atlu vmaterinskom jazyku.

Interpersonlne a spsobilosti:

rozvja prcu vkolektve, vdrunej apriateskej atmosfre;

osvoji si pocit zodpovednosti za seba aspoluzodpovednosti za prcu vkolektve;

hodnoti arepektova svoju vlastn prcu aprcu druhch.

Schopnosti riei problmy:

rozpoznva problmy vpriebehu vzdelvania svyuitm vetkch metd aprostriedkov, ktor maj iaci vdanom okamihu kdispozcii (pozorovanie, prca stextom, rozbor textu, vlastn sksenosti, vyjadrenie vlastnho nzoru a pod.);

vyjadri aformulova problm, ktor sa objav pri vzdelvan;

hada, navrhova alebo pouva alie metdy, informcie alebo nstroje, ktor by mohli prispie krieeniu danho problmu;

posudzova rieenie danho problmu zhadiska jeho sprvnosti, efektvnosti ana zklade toho porovnva aj rzne rieenia danho problmu;

korigova nesprvne rieenia problmu;

pouva osvojen metdy rieenia problmov aj vinch oblastiach

vzdelvania iakov.

Stratgia vyuovania

Pri vyuovan sa bud vyuva nasledovn metdy aformy vyuovania:

a) Vklad informano-receptvna metda

b) Rozhovor reproduktvna metda

c) Rozhovor heuristick metda

d) Rieenie loh (samostatn askupinov)

Formy prce:

a) Frontlna vuba

b) Frontlna aindividulna prca iakov

c) Skupinov prca iakov

d) Prca sknihou (beletria, ukka zuebnice)

e) Prezentcia

Ciele vyuovacieho predmetu:

Cieom vyuovacieho predmetu slovensk jazyk aliteratra na naej kole je poskytn iakom sbor vedomost, zrunost akompetenci, formova logick myslenie, rozvja vedomosti, zrunosti akov kompetencie vyuiten aj valom vzdelvan. iaci zskaj poznatky ovybranch pojmoch, osvoja si jazykovedn nzvoslovie abud vedie vyui teoretick znalosti vpraktickom ivote.

Pri vube literatry budeme najv draz kls na schopnos interpretcie umeleckho textu.

Uebn zdroje

Na podporu aaktivciu vyuovania auenia iakov sa vyuij nasledovn

zdroje:

a) Hincov, Hskov Slovensk jazyk pre 1. a4. ronk S

b) Ihntkov, Bajzkov, Krlik Slovensk jazyk pre 1. a2. ronk S

c) Ihntkov, Bajzkov, Horeck Slovensk jazyk pre 3. a4. ronk S

d) Obert, Ivanov, Keruov - Literatra pre 1. (2., 3., 4.) ronk S

e) ilka aspol. - Teria literatry pre gymnzia aS

f) Weidlerov, Weidler Sloh na dlani

g) Florinov, pakov Slovensk aesk literatra na dlani

h) Hovorkov aspol. Svetov literatra na dlani

i) Findra aspol. Slovnk literrnovednch termnov

j) tanky, texty, slovnky

k) Kninica, internet

Tematick pln

LITERATRA

1.ronk gymnzia, vyuovac jazyk slovensk

asov dotcia 33 hodn/k. rok

1. EPICK POZIA

KOV KOMPETENCIE:

analza

POET HODN:5

zoveobecnenie

POJMY:

rytmus

defincia pojmov

sylabick verov systm

porovnvanie

anafora

itanie s porozumenm

metafora

funkn analza textu

bsnick pririvnanie

dialg

monolg

argumentcia

POVINN AUTORI A DIELA:

H. Gavlovi: Valask kola...

S. Chalupka: Mor ho!

J. Botto: Smr Jnokova

2. KRTKA EPICK PRZA - POVIEDKA

POET HODN:5

POJMY:

rytmicky neviazan re

KOV KOMPETENCIE:

analza

vevediaci rozprva

zoveobecnenie

literrna postava

defincia pojmov

vntorn kompozcia - osnova

funkn analza textu

argumentcia

aplikcia-jednoduch transfer

tvorba stnej vpovede


Kukun: Ke bik ...

diskusia

Tajovsk: Maco Mlie

3. LYRICK POZIA

POET HODN:3

POJMY:

sylabicko-tonick(przvun) princp rytmickej zviazanosti vera

stopa

trochej

KOV KOMPETENCIE:

analza

daktyl

indukcia

metonmia

zoveobecovanie-defincia pojmov

aplikcia-jednoduch transfer

tanie s porozumenm


nie s

interpretcia vznamu

odporan autori:

P.O.Hviezdoslav


Vajansk

monolg

Pukin

dialg

Goethe

argumentcia

Lermontov

Byron

4. KRTKA EPICK PRZA - NOVELA

POET HODN:5

POJMY:

vertiklne lenenie diela

KOV KOMPETENCIE:

analza

a/ dejov pln(rovina)diela

idukcia

b/vznamov(mylienkov) pln (rovina ) diela

zoveobecovanie - tvorbapojmov

novela

porovnvanie, klasifikcia

tanie s porozumenm

funkn anylza textu


Timrava:apkovci

interpretcia vznamu

odporan autori:

Kaliniak: P lsky

tvorba stnej vpovede,monolg, dialg

Kukun: Neprebuden

tvorivos - pecifick transfer

Tolstoj: Kozci

hlasn tanie-ortoepia

Bjorson:Synove zo Solbakenu

5. EPICK POZIA

POET HODN:6

POJMY:

epika ako literrny druh

KOV KOMPETENCIE:

aplikcia vedomost - jednoduch transfer

jambick stopa

tanie s porozumenm

anakrza(predrka)

funkn analza celku

rm

interpretcia vznamu

tvorba stnej vpovede-momolg,dialg

VKLAD UITEA:

predrka(anakrza)

argumentcia

vzah medzi rmom a rytmickou truktrou


nie s

odporan autori:

S. Chalupka

J. Kr: Zakliata panna...

Sldkovi: Detvan

P.O.Hviezdoslav: Hjnikova ena

,Eo Vlkolinsk

Pukin: Eugen Onegin

6. VEK EPICK PRZA

POET HODN:9

POJMY:

romn

KOV KOMPETENCIE:

analza

priamy(subjektvny) rozprva

indukcia

horizontlne lenenie textu

textu:

psmo rozprvaa

zoveobecovanie-defincia pojmov

psmo postv

klasifikcia

monolg

trukturlna tranformcia

dialg

tanie s porozumenm

transformcia ryvku s dialgmi postv do autorskej rei

funkn analza textu

interpretcia vznamu

tvorba stnej vpovede-monolg,


Kukun:Dom v strni

dialg

Balzac:Otec Goriot

hodnotenie

Remarque:Na zpade ni novho

argumentcia

asovo-tematick plny

PRMA

LITERATRA

asov dotcia: 66 hodn/ 2 hodiny tdenne

MESIAC

POET

TEMATICK

TMA

POJMY

SPSOBILOSTI

POZNMKY

HODN

CELOK

IX.

1

Opakovanie

Opakovanie

autor

vedie rozli poziu

6 hod.

uiva z predch. Ro.

itate

a przu

text

vedie vysvetli pojem

ilustrcia

AUTOR

bse

pozna zkladnch autorov

pozia,lyrika

slovenskej detskej liter.

prza

1

Zoznmenie s ueb-

nicou

10

udov piesne,

udov piesne:

ver

vedie charakterizova:

ukky nahrvok ud.p.

koledy,

uspvanky

strofa

ver

zudoven pies.,

bostn

nadpis

strofu

pozia nonsensu

zbojncke

rm

rm

pracovn/trvnice

prirovnanie

prirovnanie

obradov

zdrobnenina

zdrobneninu

X.

regrtske/vojensk

rytmus

rytmus

8 hod.

artovn

personifikcia

personifikciu

spievanie znmych .pies.

koledy

nonsens

nonsens

zudoven piesne

udov slovesnos

pozitvny vzah k nrodu

pozia nonsensu

tradovanie

iak plynule preta

ry:Mon nemon.

umeleck text s drazom

Janovic: O cestovan

na vrazn tanie

OPAKOVANIE,TEST

doke na ukke demon-

trova teoret. poznatky

4

Hdanky,prslov.

Hdanky

inotaj

iak vie rozli tvary

reprodukcia krtkej .slov.

porekadl

krtkej ud.slovesnosti

pranostiky

Prslovia

pouenie

v ukkach z literatry,

vytvranie kultrnych posto

kalendrov a pod. vie

jov

XI.

Porekadl

pozorovanie prrod.

vyhada tieto tvary

vzah k tradcim

8 hod.

javov

iak vie vysvetli pvod

Pranostiky

a spsob vzniku tchto

liter. tvarov

11

Rozprvky

tanie-nahlas

udov rozprv.

Zlat bratkovia

tradovanie

iak vie vysvetli znaky

tich

zberatelia

fantastickej roz. A ukza

P.Dobinsk

ich v ukke

draz na:

S. Czambel

intonciu

fantastick roz.

iak vie charakterizova

meldiu vety

magick predmety

umel roz. A ukza to

vyuitie prozodickch vl. J.

ensk vtip

realistick roz.

na ukke

monolg

z textu doke vybra

doplnkov tanie rozpr.

dialg

monolg a dialg

Najvie cignstvo

nonsens

vie uri priamu re

reprodukcia rozprvky,

Rozp.o ahrazd

arabsk roz./Orient

iak doke uri

ktor sa mi pi

charakterist. Znaky orient.

akcept. Odli.kultr

Autorsk roz.

Andersen:kared...

zvieracia roz.

rozprvky

vysvel lohu zvieracch

ncvik tania

postv vo zvieracej rozp.

sprvne vyjadrovanie/

na prklade hodnot sprvnie

vslovnos

postv/vsmech,lskavos

analytick zrunosti

Rfus:Laktibrada

verovan roz.

prirovnanie

iak vie pretvori viazan

pamov a klasifikan

viazan umel. Re.

umeleck re na neviazan

zrunosti

pokus vytvori z prozaickej

NASPAM

roz.O troch gr..bse

XII.

Zbek:Ako ertk...

charakteristika

iak vie charakterizova

tanie a rozhovor o pret.

6 hod.

a opis postv

postavy, pouke na ich

smiene a poun

dobr strnky, vie ich

slovn zsoba-

opsa a nakresli

prca s textom

vyhada nezvyajn.

vlastn ilustrciu

slov,nahradi

iak vie v texte njs miest.

synonymami

ktor s vtipn alebo

ilustrcia - vlastn

poun

Rodari:Pinochio

porovnanie umelej

kompozcia prbehu

tvoriv psanie

a udovej roz.

zakonenie prbehu

hodnotenie

kompozcia

samostatn prca a na

analza

zakonenie prbehu

zver porovnanie iac.pr.

Caroll:Alica

nezmysly v rozpr.

porovnanie s ukkami

nonsens

nonsensu z predch. Obd.

rozli modern a

a absurdn prvky

Satinsk:tiktko

modern autorsk

iak vie vysvetli, preo

o vieme o Satinskom

rozprvka

sa rozprvka povauje

prca s textom

fantastika je

za modern,

plne odlin od

odlinos fgantastiky od

klasickej fant.

klasickej fant. Rozp.

v udov. Rozp.

OPAKOVANIE TEST

6

POVESTI

Jnokovsk Vianoc

miesto deja

vzah k nrodnm trad-

historick postava

cim

udalos - s v pov.

relne

historick prvky v poves.

opis a charak. Jn.

porovna povesti a

uvedomenie si nrodnej

rozprvky

spolupatrinosti

I.

Tri prty Svt...

historick pov.

Vekomoravsk ra

5 hod.

autorsk pov.

vzah k vlasti,nrodu

abia studa

dejov osnova

prca s pretanm textom

sdrnos

miestna pov.

dialg-ncvyk,pred.

v spoluprci s inmi spo-

ilustrcia

luiakmi tvorenie dialgov

povesti o naom meste

pochopi nslednos deja

Skala Margita..

bsnick obrazy

v prze 96/2.

vie njs umeleck prvky

v texte

tiavnick Jateriky

iak pozn znaky herald.

povest. V texte

pomocou umelec diela

poznva histriu

OPAKOVANIE TEST

D R U H P O L R O K

II.

10

BJE,LEGENDY

6 hod.

MODLITBY

Bje:

Zrodenie sveta

bj

hadanie odpovede na otz.

mtus

o vzniku ivota na Zemi

Ako sa zrodila Zem

rozdelenie bj127

porovnvanie bj rznych

nrodov - zhoda a rozdiel

Prometeus

grcka kultra

pouenie z biblickch prb.

grcki bohovia

Dobr iny kladne vplvaj

ivot a pvod lovek.

na obohatenie ns samch

Tatransk Kikimora

slovensk bj

Legendy:

svtec

Stvorenie sveta

ivot svtch

tanie, prca s textom

Biblia

rozprvanie

Star zkon

analza

Nov zkon

argumentcia

solnski bratia:


Cyril a Metod

hebrejsk jazyk

staroslovienina

III.

Narodenie Jeia

Vianoce

tradcie, zvyky

8 hod.

biblick postavy

V Nazarete

Nazaret

Jei Jud -

porovnanie

opis

personifikcia

Uzdravenie hospod.

porovnanie vlastnost Jei

gradcia

v detstve a dospelosti

umelec. Prostr. V

tanie s porozumenm-

prze

vie pracova s textom a

postupnos deja

sprvne odpoved na otzk

y

zzrak

vyplvajce z textu

Modlitby

Ote n...

Rfus

10

PRBEHY

ZO IVOTA

DET

Ondrejov:Obyvatelia..

charakterist.post

analza

hlavn postava

argumentcia

vedajia postava

rozprvanie

Zelinov:Spa na ...

"ivot je to najkrajie o

rozhovor na dan temu

na svete jestvuje..."

hlasn a tich tanie

"Za najkraj dar ivota

budem povaova svoje deti

IV.

Sloboda:Konkurz

fntzia a tby

ako ba sme my preili

vyjadri svoj nzor na prijatie

8 hod.

konkurz?

Miloa do spevokolu

ikula:Moje povinno..

vtipn dialg

pokusi sa porozprva

priama re

vtipn prbeh

loha slovies

v texte

Tansk:Dve stoliky..

vasvetli podoby TICHA

iak po pretani vysvetl,

V znamen bumeran.

fair play

o om je prbeh

pravidl hry

rozprva prbehu

dorozprva prbeh

Jarunkov:Kamarti

kamartstvo

"V kamartstve meme

slang

vie vyhada slov, ktor

artova,ale kamartstvo

humor

pouvajiaci,vype ich

nie je art"

dokoni prbeh poda

svojej fantzie

Ma takho brata

poviedka

lska

"Je poehnan ten,

prza

nklonnos

kto dva"

rozprvanie

Nebo a peklo

literrna postava

vlastnmi slovami

rozdiel medzi "nebom

porozprva obsah poviedky

a peklom"

OPAKOVANIE TEST

V.

4

NUN

8 hod.

LITERATRA

Encyklopdie

encyklopdia

vie uri rozdiely medzi

odborn-nun t.

umeleckou a odbornou

umeleck tl

literatrou

Psmo a kalendr

obrzkov ps.

nun slovnk

doke v texte vyhada

Encyklopdia zvierat

fakty a prvky charakterist.

pre nun lit.

Slvni lekri

Jessenius

5

FILMOV ROZ.

O hlpej..

dramatick ner

prehliadka DVD a video

ROZHLASOV

filmov rozprvka

filmov rozprvka

HRA

rozhlasov hra

BBKOV HRA

O vlkovi

bbkov hra

filmov scenr

scenrista

povanie rozhlasovej hry

O vemi chorej..

reisr

rozprva

herec

Dramatizcia

dramaturg

dialg

monolg

Dramatizcia

divadlo

dramatizcia

bbkov divadlo

animcia-oivovanie

bbok

zahra divadel. Hru 178

maukov divadlo

marionetov div.

javajkov div.

VI.

2

KOMIKS

komiks

komiks do kolskho as.

5 hod.

slovn bublina

vie vytvori komiks

dokoni komiks

1

OPAKOVANIE

1

OPAKOVANIE

1

VYHODNOTENIE PRCE

Anglick jazyk - rove: A1

Charakteristika predmetu:

Stanovenie rovn ovldania jazyka m za cie presne vymedzi rmec pre harmonizciu dosiahnutch jazykovch kompetenci uiaceho sa, priom kovmi kompetenciami v oblasti jazykovej prpravy s: porozumie ( pova, ta), hovori (stna interakcia, samostatn stny prejav) a psa. Kov kompetencie s priamo ovplyvovan kvalitatvnymi aspektmi ako rozsah, presnos, plynulos, interakcia a koherencia.

zkladn rove A nazvan Pouvate zkladov jazyka, ktor sa alej del na rove A1 (fza objavovania/oboznamovania sa s jazykom) a

rove A2 (poiaton fza vyuvania zkladnch komunikanch nstrojov),

mierne pokroil rove B nazvan Samostatn pouvate, ktor sa alej del na

rove B1 (fza plynulho vyuvania zkladnch komunikanch nstrojov/prahov rove) a

rove B2 (fza primeranho vyuvania komunikanch kompetenci v bench komunikanch situcich),

pokroil rove C nazvan Sksen pouvate, ktor sa alej del na

rove C1 (fza plynulho vyuvania komunikanch kompetenci v irokom komunikanom kontexte) a

rove C2 (fza celkovho operanho vyuitia jazyka v akomkovek komunikanom kontexte vrtane vyuvania interkultrnych kompetenci).

Veobecn kompetencie

iak na rovni A1 rozvja veobecn kompetencie tak, aby dokzal:

zskava uvedomene nov vedomosti a zrunosti,

opakova si osvojen vedomosti a dopa si ich,

uvedomova si stratgie uenia pri osvojovan si cudzieho jazyka,

opsa rzne stratgie uenia s cieom pochopi ich a pouva,

pochopi potrebu vzdelvania sa v cudzom jazyku,

dopa si vedomosti a rozvja reov zrunosti, prepja ich s poznanm, systematizova ich a vyuva pre svoj al rozvoj a relny ivot,

kriticky hodnoti svoj pokrok, prijma sptn vzbu a uvedomova si monosti svojho rozvoja,

udra pozornos pri prijman poskytovanch informci,

pochopi zmer zadanej lohy,

inne spolupracova vo dvojiciach i v pracovnch skupinch,

aktvne a asto vyuva doteraz osvojen jazyk,

vyuva dostupn materily pri samostatnom tdiu,

by otvoren kultrnej a etnickej rznorodosti.

Komunikan jazykov kompetencie

Komunikan jazykov kompetencie s tie, ktor umouj uiacemu sa kona s pouitm konkrtnych jazykovch prostriedkov.

Na uskutonenie komunikanho zmeru a potrieb sa vyaduje komunikan sprvanie, ktor je primeran danej situcii a ben v krajinch, kde sa cudzm jazykom hovor.

iak, ktor dosiahne rove A1:

rozumie znmym kadodennm vrazom a najzkladnejm frzam, ktorch elom je uspokojenie konkrtnych potrieb, tieto vrazy a frzy doke pouva,

doke predstavi seba aj inch, doke kls a odpoveda na otzky o osobnch dajoch, ako naprklad kde ije, o uoch, ktorch pozn a o veciach, ktor vlastn,

doke sa dohovori jednoduchm spsobom za predpokladu, e partner v komunikcii rozprva pomaly a jasne a je pripraven mu pomc.

Jazykov kompetencia

iak na rovni A1:

pouva iba zkladn rozsah jednoduchch vrazov tkajcich sa osobnch dajov a potrieb konkrtneho typu,

m zkladn repertor slovnej zsoby izolovanch slov a slovnch spojen vzahujcich sa na dan konkrtne situcie,

prejavuje iba obmedzen ovldanie zkladnch gramatickch truktr a typov viet, ktor s sasou osvojenho repertoru,

ovlda vslovnos obmedzenho repertoru nauench slov a slovnch spojen zrozumiten pre rodench hovoriacich, ktor s zvyknut komunikova s cudzincami,

doke odpsa znme slov a krtke slovn spojenia, naprklad jednoduch pokyny alebo intrukcie, nzvy kadodennch predmetov, nzvy obchodov a bene pouvan ustlen spojenia,

doke vyhlskova svoju adresu, ttnu prslunos a ostatn osobn daje.

Sociolingvistick kompetencia

iak na rovni A1:

doke nadviaza zkladn spoloensk konverzciu tak, e pouije najjednoduchie spsoby vyjadrenia zdvorilosti: doke pozdravi aj rozli sa, predstavi sa, poakova, ospravedlni sa, at.

Pragmatick kompetencia

iak na rovni A1:

doke spja slov alebo skupiny slov pomocou najzkladnejch linernych spojovacch vrazov, naprklad a alebo potom,

doke zvldnu vemi krtke izolovan a vinou vopred nauen vpovede, ktor s poznamenan mnohmi pauzami, nevyhnutnmi na hadanie vrazovch prostriedkov, na artikulciu menej znmych slov a na pokusy o vhodnejiu formulciu.

Komunikan zrunosti

Komunikan zrunosti nemono chpa izolovane, pretoe sa navzjom prelnaj a dopaj (integrovan zrunosti).

Povanie s porozumenm

iak na rovni A1:

doke rozozna znme slov a najzkladnejie slovn spojenia tkajce sa jeho samho, jeho rodiny a bezprostrednho konkrtneho okolia, ke udia hovoria pomaly a jasne,

rozumie, ak sa hovor vemi pomaly a pozorne, a ak dlhie pauzy poskytuj as na pochopenie zmyslu,

rozumie jednoduchm pokynom, ktor s pomaly a zretene adresovan a doke porozumie krtkemu jednoduchmu popisu cesty.

tanie s porozumenm

iak na rovni A1

rozumie znmym menm, nzvom, slovm a vemi jednoduchm vetm, naprklad na oznmeniach a plagtoch alebo v katalgoch, na pohadniciach,

rozozn zkladn slovn spojenia v jednoduchch oznamoch z kadodennho ivota,

doke si pri jednoduchom informanom materily a krtkych, jednoduchch opisoch urobi predstavu o obsahu, najm ak m k dispozcii vizulnu pomoc,

rozumie krtkemu jednoduchmu psomnmu popisu cesty.

Psomn prejav

iak na rovni A1:

doke napsa krtky osobn list alebo pohadnicu, naprklad pozdrav z dovolenky,

doke vyplni jednoduch registran formulre s osobnmi dajmi ako meno, ttna prslunos, adresa, telefn a podobne,

doke napsa jednoduch slovn spojenia a vety o sebe a inch uoch, o tom kde ij a o robia,

vie si psomne vyiada informcie alebo ich poda alej,

vie napsa jednoduch slovn spojenia alebo vety a poui v nich spojovacie vrazy ako a, ale alebo pretoe.

stny prejav

stny prejav dialg

iak na rovni A1:

doke komunikova jednoduchm spsobom za predpokladu, e jeho partner v komunikcii je pripraven zopakova alebo preformulova svoju vpove pri pomalej rchlosti rei, a e mu pome sformulova, o sa poka poveda,

doke kls a odpoveda na jednoduch otzky z oblasti jeho zkladnch potrieb alebo na znme tmy,

pouva jednoduch zdvorilostn formulcie ako pozdrav, lenie, opta sa niekoho ako sa m,

vie predstavi seba a inch a reaguje, ke ho predstavuj,

rozumie kadodennm vrazom, ktor s zameran na uspokojenie jednoduchch konkrtnych komunikanch potrieb a vie reagova na jednoduch informcie, ktor sa dozvie,

rozumie otzkam a pokynom, jednoduchmu opisu cesty, vie niekoho o nieo poiada a niekomu nieo oznmi.

stny prejav monolg

iak na rovni A1:

doke vyuva jednoduch slovn spojenia a ucelenmi vetami opsa seba, miesto, kde ije, o rob a ud, ktorch pozn.

Spsobilosti

Funkcie

1. Nadviaza kontakt v slade s komunikanou situciou

Upta pozornos

Pozdravi

Odpoveda na pozdrav

Rozli sa

Poakova a vyjadri svoje uznanie

2. Vypou si a poda informcie

Informova sa

Potvrdi (trva na nieom)

Zaleni informciu

Odpoveda na iados

3. Vybra si z ponkanch monost

Identifikova

Opsa

Potvrdi/Odmietnu (vyjadri neshlas)

Opravi (korigova)

4. Vyjadri svoj nzor

Vyjadri svoj nzor

Vyjadri svoj shlas

Vyjadri svoj neshlas

Vyjadri presvedenie

Vyjadri vzdor

Protestova

Vyjadri stupe istoty

5. Vyjadri svoju vu

Vyjadri svoje elania/tby

Vyjadri svoje plny (blzke a budce)

6. Vyjadri svoju schopnos

Vyjadri vedomosti/poznatky/zistenia

Vyjadri neznalos

Vyjadri svoju schopnos vykona nejak innos

7. Vnma a prejavova svoje city

Vyjadri rados z nieoho, astie, uspokojenie

Vyjadri smtok, skenos

Vyjadri sympatie

Vyjadri fyzick boles

Utei, podpori, doda odvahu

8. Vyjadri oakvania a reagova na ne

Vyjadri ndej

Vyjadri sklamanie

Vyjadri strach, znepokojenie, obavu

Ubezpei

Vyjadri avu

Vyjadri spokojnos

Vyjadri nespokojnos, posaova si

Zisti spokojnos/nespokojnos niekoho s niekm/s niem

9. Predstavi svoje zuby a svoj vkus

Vyjadri, o mm rd, o sa mi pi, o uznvam

Vyjadri, e niekoho/nieo nemm rd

Vybra si z ponkanch monost najobbenejiu

10. Reagova vo vyhrotenej situcii

Vyjadri svoj hnev, zl nladu

Reagova na hnev, na zl nladu niekoho inho

Ura

Nadva

11. Stanovi, oznmi a

prija pravidl alebo povinnosti

Vyjadri prkaz/zkaz

Vyjadri morlnu alebo socilnu normu

Zska povolenie, shlas

Da shlas, povoli nieo

Odmietnu

Zakza

Vzoprie sa proti zkazu/Spochybni zkaz

Vyhra sa

Sbi

12. Reagova na nesplnenie pravidiel alebo povinnost

Obvini, obvini sa, prizna sa

Ospravedlni sa

Odmietnu obvinenie

Vyta

13. Reagova na prbeh alebo udalos

Vyjadri zujem o nieo

Vyjadri zujem o to, o niekto rozprva

Vyjadri prekvapenie

Vyjadri, e ma niekto/nieo neprekvapil/-lo

Vyjadri nezujem

14. Ponknu a reagova na ponuku

iada od niekoho nieo

Odpoveda na iados

Navrhn niekomu, aby nieo vykonal

Navrhn niekomu, aby sme spolone nieo vykonali

Ponknu pomoc (urobi nieo namiesto niekoho inho)

Navrhn, e nieo poiiam/darujem

Odpoveda na nvrh niekoho inho

15. Reagova na nieo, o sa m udia v budcnosti

Varova pred niekm/niem

Poradi

Doda odvahu/Podpori

Adresova niekomu svoje elanie

16. Reagova na nieo, o sa udialo v minulosti

Spomen si na nieo/niekoho

Vyjadri, e som na nieo/niekoho zabudol

Pripomen

Kondolova

Gratulova

17. Reagova pri prvom stretnut

Predstavi niekoho

Predstavi sa

Reagova na predstavenie niekoho

Privta

Prednies prpitok

18. Korepondova

Korepondova

Zaa list

Ukoni list

19. Telefonova

Zaa, udriava a ukoni telefonick rozhovor

20. Vymiea si nzory, komunikova s niekm

Zaa rozhovor

Uja sa slova v rozhovore

Vypta si slovo

Vrti sa k nedopovedanmu, ke ma preruili

Zabrni niekomu v rozhovore

21. Vypracova prezentciu/prednku

Uvies tmu, hlavn mylienku (hlavn mylienky)

Oboznmi s obsahom/osnovou

Rozvies tmu a osnovu

Prejs z jednho bodu na in

Ukoni svoj vklad

22. Obohati / Doplni truktrovan prezentciu/prednku

Podiarknu / da do pozornosti

Odboi od tmy (digresia)

Vrti sa k pvodnej tme

Uvies prklad

Citova

Parafrzova

23. Zastni sa na diskusii / Argumentova

Navrhn nov tmu / nov body diskusie

Odmietnu diskutova na ponkan tmu/bod diskusie

Vrti sa k tme / k bodu diskusie

24. Uisti sa v rozhovore, e moje slov/mj vklad/mj argument boli pochopen

Uisti sa, e astnci komunikcie pochopili moje vyjadrenia

Uisti sa, e som dobre pochopil to, o bolo povedan

Poiada o pomoc pri vyjadrovan ohadom problematickho slova/vyjadrenia/frzy

Nahradi zabudnut/nepoznan slovo

Hada slovo/vetu

Opravi sa, vrti sa k rozhovoru

25. Porozprva nieo

Rozprva prbeh

Zaa prbeh, historku, anekdotu

Zhrn prbeh, historku

Tmy pre komunikan rovne

Uvdzame zoznam tm pre komunikan rovne A1 a B2:

Rodina a spolonos

Osobn daje

Rodina - vzahy v rodine

Nrodnos/ttna prslunos

Tlaiv/dokumenty

Vzahy medzi umi

Nboenstvo

Domov a bvanie

Mj dom/byt

Zariadenie bytu

Domov a jeho okolie

Bvanie v meste a na dedine

Spolonos a ivotn prostredie

Spolonos a jej ivotn tl

udsk telo, starostlivos o zdravie

udsk telo

Fyzick charakteristiky

Charakterov vlastnosti loveka

Choroby a nehody

Hygiena a starostlivos o telo

Zdrav spsob ivota

Nemocnica a klinika, lekre a lieky, poistenie

Doprava a cestovanie

Dopravn prostriedky

Osobn doprava

Prprava na cestu a cestovanie

Turistika a cestovn ruch

Problmy cestnch, elezninch a leteckch siet

Vzdelvanie a prca

kola a jej zariadenie

Uebn predmety

Pracovn innosti a profesie

kolsk systm

Celoivotn vzdelvanie

Pracovn podmienky

lovek a prroda

Zvierat/fauna

Poasie

Rastliny/flra

Klma

lovek a jeho ivotn prostredie

Prroda okolo ns ochrana ivotnho prostredia

Von as a zuby

Zuby

Knihy a tanie

Rozhlas, televzia a internet

Vstavy a vetrhy

Kultra a jej vplyv na loveka

Umenie a rozvoj osobnosti

Stravovanie

Stravovacie nvyky

Mso a msov vrobky

Zelenina a ovocie

Npoje

Cestoviny a mne vrobky

Mliene vrobky

Stravovacie zariadenia

Prprava jedl

Kultra stolovania

Zdrav viva

Multikultrna spolonos

Cudzie jazyky Rodinn sviatky

Cudzojazyn komunikcia

ttne a cirkevn sviatky

Zvyky a tradcie v rznych krajinch

Zbliovanie kultr a repektovanie tradci

Obliekanie a mda

Zkladn druhy obleenia

Odevn doplnky

Vber obleenia na rzne prleitosti

Druhy a vzory odevnch materilov

Mda a jej trendy

port

Druhy portu: zimn a letn, individulne a kolektvne

portov disciplny

Vznam portu pre rozvoj osobnosti

Nov trendy v porte

Fair play portovho zpolenia

Obchod a sluby

Nkupn zariadenia

Pota a telekomunikcie

Druhy a spsoby nkupu a platenia

Hotely a hotelov sluby

Centr krsy a zdravia

(kadernctva, fitnes, ...)

Kultra nakupovania a sluieb

Krajiny, mest a miesta

Krajiny a svetadiely

Moja krajina a moje mesto

Geografick opis krajiny

Kultrne a historick pamiatky krajn a miest

Kultra a umenie

Druhy umenia

Kultra a jej formy

Umenie spolonos kultra

lovek a spolonos; komunikcia

Jazyk ako dorozumievac prostriedok

Formy komunikcie

Kultra komunikcie

Mlde a jej svet

Aktivity mldee

Vzahy medzi rovesnkmi Generan vzahy

Predstavy mldee o svete

Zamestnanie

Pracovn pomery a karira

Platov ohodnotenie

Nezamestnanos

Veda a technika v slubch udstva

Technick vynlezy

Vedeck pokrok

Vzory a idely

lovek, jeho vzory a idely

Pozitvne a negatvne vzory

Slovensko

Geografick daje

Histria

Turistick miesta, kultrne zvyky a tradcie

Krajina, ktorej jazyk sa um

Geografick daje

Histria

Turistick miesta, kultrne zvyky a tradcie

Vber zpovinnej lexiky pre rov A1

name, address, age, birthday, street, telephone number, country, boy, girl, family, mother, father, brother, sister, parents, grandmother, aunt, uncle, boy-cousin, girl-cousin, baby, child, family tree

house, flat, building, castle, farm, downstairs, upstairs, stairs, floor, room, living room, sitting room, dining room, bathroom, bedroom, kitchen, toilet, hall, door, window, wall, live, stay, build, move, paint, repair, table, desk, chair, armchair, bed, wardrobe, cupboard, drawer, light, lamp, carpet, rug, sofa, vase, fridge, cooker, washbasin, bath, picture, shower, mirror, cup

head: face, nose, eyes, ears, mouth, lips, tooth/ teeth body: neck, throat, back, stomach, arms, hands, wrist, fingers, shoulder, elbow, legs, knee, foot/ feet, ankle, thumb, heart, lungs, Whats the matter with you?, I have got /a / an / - ache, pain, temperature, cough, sore throat, cold, back ache, I am fit, tired, cold ..., doctor, nurse, patient, dentist, pills, what does s/he look like?, tall, short, young, old, hair long, short, wavy, curly, straight

car, bus, ship, boat, plane, rocket, bike, taxi, train, helicopter, go by car, take a taxi, arrive, leave, fly, drive, ride

school, classroom, teacher, pupil, board/blackboard, chair, desk, schoolbag, pencil, pen, book, exercise book, homework, popular, important, favourite learn, write, read, start/finish the lessons, timetable, subject, English, Slovak, Maths, Geography, History, Science, Music, Art, P.E. (physical education), R.E. (religious education), double period, break

the natural world animals: mammals, birds, reptiles, pets, cow, pig, dog, mouse, frog, elephant, horse..., sun/ny, rain/y, fog/gy, cloud/y, hot, cold, snow, sky, wind, clear,showery, rainbow, plants: flowers, trees, bushes, roots, leaf / leaves, trunk, branch, grass, weather, climate, weather seasons, calm climate- dry, continental, wet

hobby, photography, stamp collecting, keeping pets, reading, playing, computer games/ dominoes/a musical instrument/chess, collecting badges/pop-star photos, model-making, board games, spare time, join a club, collect, swap, show

food, meal, breakfast, lunch, dinner, supper, fast food, restaurant, be hungry, thirsty eat, drink, cook, meat, sausages, egg, chicken, fish, hot dog,

hamburger, fruit, apple, orange, lemon, banana, pear, peach, cherry, vegetable, carrot, tomato, potato, bean, pea, pepper, onion, mineral water, milk, tea, coffee, fruit juice, lemonade, cold, hot, pour, have a drink

nation/ nationality, language foreign / native, grammar, spelling, vocabulary, pronunciation, different and common words, cultures, family, festivals, church, birthday, wedding, relatives, presents, food,

meet, visit, congratulations, cards, Christmas, carol, socks, reindeer, turkey Easter,

buy/ give/ get presents, candles, tree, stars

T-shirt, jeans, trousers, cap, skirt, shoes, jumper, dress, hat, jacket, clothes, trainers, sandals, shorts, anorak, coat, socks, boots, fancy dress, pullover, sweater, night dress, slippers, get dressed, put on, take off, wear, go with

Prma

Hodina

Obsah hodiny/Vzdelvac cie

Lekcia

1-2

vodn hodina, Pozdravy

1

Predstavenie sa

1

3-20

slovky

1

Pomenovanie vec

1

Ncvik otzky a odpovede

1

Povanie, priame uite-iak

1

Obrzkov slovnk

1

Povanie - predstavenie sa

1

Pokyny v triede

1

Abeceda - spelling

1

Pomenovanie vec

1

Obrzkov slovnk

1

stny prejav predstavenie

1

Predloky in, on under

1

Uvedenie stavby vety - This is/that is

1

Mnon slo podst mien

1

Povanie- otzka, odpove

1

Ptanie sa, odpovedanie

1

Zpor vo vete, ncvik

1

Hra, piese

1

21-41

Povanie - komunikcia

2

Pozdravy

2

Otzky - odpovede

2

Ncvik krtkych tvarov

2

To be otzka, zpor

2

Prslovka miesta - ncvik

2

21-41

Skrten tvary- ncvik

2

Ps. prejav vety s to be

2

Psomn prejav - pozdrav

2

Ncvik otzok - to be

2

Zmeno privlastovacie

2

Zkl. osobn daje

2

stny prejav ptanie sa

2

tanie porozumenie

2

Reprodukcia tanho textu

2

Tvorenie zporu to be

Stiahnut tvary, ncvik

2

Projekt

2

Projekt prezentcia

2

Ako postupujem , piese

2

Opakovanie a upev. uiva

2

42-61

Prca so slovnkom

3

Povanie - odpovedanie

3

This/these - ncvik

3

Mnon slo pods. mien

3

Pou. mn. ., nepravideln

3

Pevn slovosled v anglitine

3

Psanie, jednoduch pozdrav

3

Have got - ncvik

3

Have got otzka

3

Prca so slovnkom

3

tanie pre porozumenie

3

Dramatizcia

3

Ncik - have got

3

42-61

Have got otzka

3

Prca so slovnkom

3


3

Dramatizcia

3

Ncik - have got

3

Povanie o kole

3

kola slovn zsoba

3

kola- osobn daje

3

Projekt o sebe

3

Prezentcia projektu

3

Hry, piene

3

Pokrok v uen, dni v tdni

3

62-82

slovky opakovanie

4

Whats the time lexika

4

Urovnie asu, ncvik

4

Povanie, Whats the time?

4

Nzvy dn lexika

4

Jednoduch prtomn as

4

Reim v tdni

4

Oboznmenie sa s frz. slov.

4

Jednoduch prt. otzka

4

Voln as slov. Zsoba

4

Povanie zachytenie frz

4

Jednoduch prtomn as

4


4

Dramatizcia

4

Jednoduch prt. . - zpor

4

Like/dont like

4

62-82

Projekt

Prezentcia projektu

Hry, piese

o viem , predloky on, at - s asom

Opakovanie uiva

83-103

Prca so slovnkom

5

Can, cant - vznam

5

Povanie nepriamy

5

stny prejav - can you?

5

Opakovanie predloiek

5

Povanie nepriame/priame

5

Ncvik stavby - there is/there are

5

Rozrenie lexiky, krtke prd.men

5

stny prejav bvanie

5

Povanie mesto

5

stny prejav opis mesta

5

Povanie- pre informciu

5

Hra komun. Frzy

5

Uvedenie must

5

Roztenie predloiek to, at

5

Uvedenie Lets ..

5

Opakovanie uiva/samotesty

5

Projekt

5

Prezentcia projektu

5

Hry, piese

5

Mj pokrok opakovanie

5

104-132

Prca so slovnkom

6

Rozrenie slov prd. men

6

Povanie nepriame

6

Dramatizcia

6

stny prejav opis osoby

6

Povanie nepriame/priame

6

Priebehov prtomn as

6

Jednod. a priebeh. prt. as

6

Povanie nepriame

6

stny prejav dramatizcia

6

How much

6

Projekt

6

Prezentcia projektu

6

Opakovanie gramatiky

6

stny prejav miesto kde ijem

6

Prca so slovnkom opakovanie

6

Hry, piesne

6

Dramatizcia

6

Povanie priame

6

Samotdium/samohodnotenie

Hodnotenie prce- iaci

Hodnotenie prce- iaci

Inform. o jazykovom portfoliu

Inform. o jazykovom portfoliu

Samohodnotenie

Hry, dramatizcia

1. ronk

Hodina

Obsah hodiny/Vzdelvac cie - 1. ronk

UO/

L

MATRIX literatra

1-2

vodn hodina, organizan pokyny

F

truktra a obsah uebnice, slovnky

F/L

3-6

VOD. Sloves to be, to have

M/S

Vzba there is, leny

M/L/S

Urovanie asu, predloky asu a pohybu

F/M

Predloky miesta, opis izby

M/Z

7-23

Lekcia 1. Prca s textom (Road to nowhere)

L/Z

1

stny prejav - Mj denn reim

Z

1

Ncvik slovnej zsoby

L/Z

1

Prtomn as jednoduch

M/S

1

Opytovacie zmen

L/M

1

Frekvenn prslovky

L

1

Opis bvania

L/Z

1

Posluch s porozumenm (Homes)

F/Z

1

Opis izby

L/Z

1

stny prejav - moja izba

Z

1

tanie, hadanie informci

L/Z

1

Modlne sloveso (can)

M/S

1

Ncvik slovesa can, dialgy

F/Z

1

Pravopis, rozbor listu

L/Z

1

Psanie listu

Z

1

Upevovanie uiva

Rzne

1

Test L. .1

24-37

Lekcia 2. Prca s textom (on the Road)

L/Z

2

Zloen slov

L/M

2

Potaten a nepotaten podstatn men

M/L

2

Vyjadrovanie mnostva (How much, How many)

F/Z

2

Posluch s priraovanm (Transport)

Z/F

2

Ncvik slovnej zsoby (Cestovanie)

L

2

Prca s textom

L/Z

2

stny prejav - Ako sa dostanem...?

Z/F

2

tanie, hadanie informci

F/Z

2

Hodina


UO/

L

MATRIX literatra

Minul as slovesa to be

M

2

Minulos mjho mesta (opis)

F/Z

2

Rozbor a psanie odkazov

Z/F

2

Opakovanie L. .1 a 2

Rzne

2

Test L. 2 (1-2)

2

38-39

1. kolsk slohov prca

Opis miesta (na zklade obrzku)

40-54

Lekcia 3. Prca s textom

Z/F

3

Ncvik slovnej zsoby

L

3

Prtomn as priebehov

M

3

Ncvik prtomnho asu priebehovho

M/Z

3

Posluch s porozumenm (Mobile TV)

Z

3

Frzov sloves

L/S

3

stny prejav - dialgy o televzii

Z

3

Posluch s porozumenm (Mobile TV)

Z

3

tanie - hadanie informci

F/Z/L

3

Prtomn as jednoduch a priebehov

M

3

stny prejav - prca v proch

Z/F

3

Ncvik pravopisu, psanie Emailov

M/F

3

Upevovanie uiva

Rzne

3

Test L. .3

3

55-71


L/Z

4

Ncvik slovnej zsoby

L

4

Minul as jednoduch (pravideln sloves)

M

4

Ncvik minulho asu

F/Z

4

Minul as (nepravideln sloves)

L/M

4

Otzka a zpor minulho asu

M

4

Posluch s porozumenm (Films)

Z

4

stny prejav - rozprvanie o filmoch

Z

4

Sloves s predlokami

L/S

4

Posluch a stny prejav (telefonovanie)

Z/F

4


Z/L

4

Ncvik asovch dajov

M/L/S

4

stny prejav - minul sksenosti

Z

4

Hodina


UO/

L

MATRIX literatra

Psanie textu na pohadnici

Z/F

4

Upevovanie uiva

Rzne

4


Rzne

4

Test L. .4 (3-4)

4

72-83


L/Z

5

Ncvik slovnej zsoby

L

5

Rodokme - opis

F/Z

5

Stupovanie prdavnch mien

M/S

5

Ncvik stupovania

M/Z

5

Prdavn men - opis charakteru

L/Z

5

Urovanie ceny

F/Z

5

stny prejav - dialg v retaurcii

Z/F

5


Z/F

5

leny

M

5

Opis osoby

L/Z

5

Upevovanie uiva

Rzne

5

84-96


L/Z

6

Ncvik slovnej zsoby

L

6

Modlne sloves (have to, don't have to, must)

M

6

Ncvik modlnych slovies

F/Z

6

Posluch pre informcie

Z/L

6

stny prejav - interview

Z

6


F/L

6

Modlne sloves (should, shouldn't)

M/F

6

Ncvik modlnych slovies

F/Z

6

Psanie neformlneho listu

F/L

6

Upevovanie uiva

Rzne

6


Rzne

6

Test L. .4 (5-6)

6

97-99

2. kolsk slohov prca (50-70 slov)

Skromn list (poda osnovy)

Zveren hodnotenie prce iakov

100-109

Technika rchleho tania, lexika

F/L

1

Rozvjajce prslovky, lexika

M/L

1

Modlne sloves (can, could, may, have to)

M

1

Modlne a pomocn sloves

M

1

Upevovanie uiva

R

1

Povanie - zskavanie informci

Z

1

stny prejav - prdavn men

F/L

1

Frzov sloves, funkcie lenov

F/L

1

Upevovanie uiva

R

1

Test

Matrix Pre-Intermediate

110-120

tanie s porozumenm

F

2

Frzov sloves (put)

F/L

2

Gramatick asy - Prtomn a prtomn priebehov as

M/S

2

Gramatick asy - predprtomn as

M/S

2

stny prejav - uplatovanie asov

F/Z

2

Upevovanie uiva

R

2

Psomn prejav - osobn profil

Z

2

Povanie - zskavanie informci

F/Z

2

Psanie - samostatn prca

L/Z

2

stny prejav - opis, krdke prdavn otzky

F

2

Upevovanie uiva

R

2

Test

Rusk jazyk

Charakteristika uebnho predmetu:

VEOBECN CIELE:

vies iaka kpodpore sebadvery

vies iaka k osvojeniu si vedomost anadobudnutch kompetenci, ktor im umonia vzdelva sa po cel ivot azauja aktvne miesto vekonomickom, socilnom akultrnom ivote

zarui rovnak ance socilnej emancipcie pre vetkch iakov

HLAVN CIE:

vies kvnmaniu apostupnmu osvojovaniu si cudzieho jazyka ako prostriedku kzskavaniu aodovzdvaniu informci, kvyjadrovaniu vlastnch postojov anzorov

ALIE CIELE:

osvoji si zkladn pravidl medziudskej komunikcie danho kultrneho prostredia anadobudn kladn vzah kjazyku

uplatova tvorivos pri prci

vies iakov kobjektvnemu hodnoteniu vlastnej prce

Kov kompetencie:

Komunikan jazykov kompetencie

Komunikan jazykov kompetencie s tie, ktor umouj uiacemu sa pouva konkrtne jazykov prostriedky v komunikcii.

Na uskutonenie komunikanho zmeru a potrieb sa vyaduje komunikatvne sprvanie, ktor je primeran danej situcii a ben vkrajinch, kde sa cudzm jazykom hovor. Komunikatvne kompetencie zahaj nasledovn zloky:

Jazykov kompetencia

iak na rovni A2 m osvojen jazykov kompetencie na rovni A1 a alej si ich rozvja tak, aby dokzal pouva:

ben slov a slovn spojenia nevyhnutn pre uspokojovanie jednoduchch komunikanch potrieb obmedzenho charakteru,

zkladn vetn modely avedel komunikova o osvojench tmach prostrednctvom nauench slovnch spojen avrazov,

vymedzen repertor nauench krtkych slovnch spojen a vrazov pokrvajcich predvdaten zkladn komunikan situcie,

osvojen slovn zsobu tak, aby si vedel poradi v kadodennom konan, ktor sa tka znmych situci atm,

niektor jednoduch gramatick truktry cudzieho jazyka, aj ke sa niekedy dopa zkladnch chb, ale je mu rozumie.

Sociolingvistick kompetencia

iak na rovni A2 m osvojen sociolingvistick kompetencie na rovni A1 a alej si ich rozvja tak, aby dokzal:

komunikova vbench spoloenskch situcich,

jednoducho sa vyjadrova pomocou zkladnch funkci jazyka, akmi s napr. vmena informci, iados, jednoduch vyjadrenie vlastnch nzorov apostojov, pozvanie, ospravedlnenie at.,

udriava arozvja zkladn spoloensk konverzciu prostrednctvom jednoduchch bench vrazov.

iak vie vyjadri v situcich jednoduchej apriamej vmeny informci, tkajcich sa znmych abench vec a zleitost, ale zhadiska limitovanej slovnej zsoby agramatiky, ktor si osvojil, je nten podstatne zjednodui obsah svojej vpovede.

Pragmatick kompetencia

iak na rovni A2 m osvojen pragmatick kompetencie na rovni A1 a alej si ich rozvja tak, aby dokzal:

sformulova svoje mylienky vslade svyadovanou stratgiou (zmer, tma, logick nslednos),

funkne vyuva zkladn jazykov prostriedky na zskavanie informci, na jednoduch vyjadrenie odmietnutia, tby, zmeru, uspokojenia, zujmu, prekvapenia, rozarovania, strachu,

vytvori jednoduch interaktvny text za elom vmeny informci,

poui jednoduch vrazov prostriedky na zaatie, udranie aukonenie krtkeho rozhovoru,

pouva najfrekventovanejie konektory na spjanie jednoduchch viet potrebnch na vyrozprvanie alebo opis prbehu vlogickom asovom slede.

Prierezov tmy:

MULTIKULTRNA VCHOVA - Rodina aspolonos

Vzdelvanie aprca

Domov abvanie

MEDILNA VCHOVA Von as azuby

OSOBNOSTN ASOCILNY ROZVOJ Rodina aspolonos

Vzdelvanie aprca

Obleenie

OCHRANA IVOTA AZDRAVIA udsk telo

Spsobilosti:

nadviaza kontakt vslade skomunikanou situciou pozdravi, odpoveda na pozdrav, poakova

vypou si apoda informciu zaleni informciu

vybra si zponknutch monost identifikova

vyjadri svoj nzor vyjadri shlas, neshlas

vyjadri schopnos vykona nejak innos

predstavi svoje zuby vyjadri, o sami pi / nepi, o mm / nemm rd

korepondova napsa jednoduch pohadnicu, mail, sms

telefonova zaa aukoni telefonick rozhovor

Poznvacie spsobilosti:

dokza naplni konkrtne potreby na zklade porozumenia podstaty poutho

rozumie krtke jednoduch texty, ktor obsahuj frekventovan slovn zsobu

vedie strune akrtkymi vetami predstavi acharakterizova osoby aveci

dokza jednoducho opsa aspekty vednho da ( udia, miesta, kola, rodina, zujmy)

Tematick plny

Prma, 1. ronk

Ncvik azbuky, tanie

Mj de

Mj dom, domce p

Školský vzdelávací program - súkromné gymnázium,...

Documents