POHYBY ZEME PLATŇOVÁ TEKTONIKA

Spracoval:

RNDr. Ondrej Rozložník,Január.2011

Revolúcia v geológii

Je potrebné uviesť že vesmír poznáme asi lepšie ako vnútro našej zemegule hoci vzdialenosť do jej stredu je len cca. 6 378 km. Všetky snahy prevŕtať aspoň jej najvrchnejšiu časť – litosféru sa skončili v hĺbke 12 262 m na poloostrove Kola kde takýto vrt odvŕtali v rokoch 1970 až 1989 Rusi. V hĺbke 10 km tohto vrtu bola teplota 180 oC. Podľa dostupných informácii bol v Katare v ropnom poli Al – Shaheen odvŕtaný v roku 2008 vrt, ktorý dosiahol hľbku 12 290 m. Všetky naše znalosti o jednotlivých vrstvách zeme sa i súčasne opierajú len o výsledky geofyziky na podklade seizmologických meraní - šírenia vĺn.

Pohyby zeme

O tom že zem sa pohybuje boli ešte až do polovice 20. storočia rôzne názory a prevládali tie ktoré uvádzali že kontinenty sa nepohybujú a sú na svojom mieste stále. Ešte aj fenomenálny Albert Einstein krátko pred smrťou v roku 1955 sa vyslovil kladne k autorovi takto publikovanej teórie / Ch. Hapgood). Mnohí vedátori však napr. porovnávali neodškriepiteľnú tvarovú podobnosť kontinentov Južnej Ameriky a Afriky, ktorých okraje skoro presne do seba zapadali. Už v roku 1908 americký geológ F. Taylor tvrdil, že tieto kontinenty sa pohybovali vedľa seba a tiež tvrdil že pri narážaní kontinentov vznikajú horské hrebene. Jeho tvrdenia ostali nepovšimnuté až kým sa ich nechopil nemecký meteorológ A. Wegener.

Alfréd Luthar Wegener

Univerzitný profesor, nemecký geofyzik, meteorológ, autor teórie o kontinentálnom driftu. Narodil sa dňa 1.11.1880 v Berlíne. Roku 1919 sa stal vedúcim oddelenia na nemeckom námornom ústavu „Deutsche Seewarte“ a profesorom meteorológie na hamburskej univerzite. Roku 1924 odišiel na univerzitu do Štajerského Hradca kde bol profesorom geofyziky a meteorológie. Zúčastnil sa štyroch výprav do Grónska. Roku 1912 až 1917 prešiel naprieč Grónskom v najširšom mieste od východu na západ. V Grónsku roku 1930 i Wegener na expedícii zahynul a tu ho i pochovali. Slávnym ho urobila jeho teória o sťahovaní kontinentov, podľa ktorej kontinenty na začiatku prvohôr tvorili jednu pevninu, ktorá bola roztrhaná a od tej doby sa jednotlivé jej časti od seba vzďaľujú vplyvom rotácie zemegule. Wegener vychádzal z podobnosti západného pobrežia Európy a Afriky s východným pobrežím Ameriky. Aby svoju teóriu podporil meral na svojich výpravách do Grónska vzďaľovanie sa Grónska od Európy. Túto teóriu sa snažil doložiť i paleontologicky. Hlavným jeho dielom vydaného v roku 1912 z tohoto oboru je:

„ Die Entstehung der Kontinente und Ozeane“

Dôkazy pohybu platní fosíliami

A.Wegener v svojej teórii uviedol, že všetky kontinenty tvorili pradávno jeden kontinent – Pangea a vtedy dochádzalo i k vzájomnému miešaniu fauny a flóry. Následne sa od seba oddelili a „odplávali“ do svojej súčasnej polohy. Dopustil sa i niektorých chýb a nedokázal tiež vysvetliť príčinu pohybu takýchto ohromných hmôt. Vyriešil to až následne anglický geológ A. Holmes, ktorý tvrdil, že pohyb umožňuje teplo ktoré vzniká vo vnútri zeme, ktoré je tak silné že dokáže pohybovať kontinentmi - konvenčné prúdenie. Táto teória nebola celkom uznávaná a ešte v rokoch 1980 mala odporcov. Dnes je to však jednoznačne potvrdené a uznávané i keď mnohé ešte nie je ale dostatočne zodpovedané a vysvetlené.

Kontinent „PANGEA“

Kontinenty pred 200 mil. rokov

Teória platňovej tektoniky je syntézou rôznych geotektonických predstáv, ktorými cieľom je objasniť tektonické javy našej planéty. V súčasnosti je prijímaný výklad založený na pohybe kontinentov a rozpínaní sa oceánického dna.Vieme že najvrchnejšia časť zemského telesa litosféra je zložená prevažne z kremíka a hliníka – SIAL. Pod ňou sa nachádza astenosféra, ktorá je vo svojej vyššej časti plastická, vo väčších hĺbkach však v dôsledku nárastu tlaku mení svoje vlastnosti a je pevná. Litosféra „pláva“ na astenosfére a je rozlámaná na viacero veľkých platní.Tieto platne sa voči ostatným pohybujú a dochádza k ich stretom: Pri stretoch nastávajú rôzne geologické fenomény: zemetrasenia, sopečná činnosť, vznik pohorí, vznik riftových zón, stredooceánských chrbtov a hľbokomorských priekopov.

Hlavné tektonické platne:a kontinent, ktorý sa na nich nachádza

• Africká (Africký kontinent) • Antarktická (Antarktída)

• Austrálska (Austrália, spojená s Indickou platňou pred 50 mil. rokmi) • Euroazíjská (Európa a väčšina Ázie)

• Juhoamerická (Južná Amerika)

• Severoamerická (Severná Amerika a severovýchod Sibíru) • Pacifická (pokrývajúca Tichý oceán)

Pohyb platní voči sebe

Známe sú tri typy platňových okrajov a to podľa hraníc stretu a pohybu platní voči sebe:

1.-Transformné pri pohybe dvoch platní pozdĺž tektonických zlomov

2 - Divergentné pri rozchádzaní sa dvoch platní.

3 - Konvergentné pri zrážke dvoch platní.

Kolízia kontinentov

Pri strete dvoch platní tvorených pevninskou kôrou dochádza k ich vzájomnej kompresii a k podsunu jednej platne pod druhú. Dochádza k vytvoreniu horstva, čo je sprevádzané častými zemetraseniami, ktorých epicentrá sú najčastejšie v hĺbkach do 300 km. Najlepším príkladom je stret severného okraja Indickej platne podsúvajúcu sa pod Eurázijskú. Ktorú postupne zdvíha. Výzdvich Himalájí ako aj ďalších mladých alpínskych pohorí ako sú Alpy alebo Karpaty prebieha dodnes.

Tektonický zlom San Andreas v Kalifornii

Vznikol posunom Pacifickej platne smerom na sever k Severoamerickej. Je dlhý 1 287 km a široký 200 m. Sprevádzaný je sústavou menších trhlín a oddeľuje tak časť Kalifornie a Mexika od zvyšku kontinentu.Zlom je zložený z viac tektonických platní ktoré svojim pohybom spôsobujú v oblasti San Andreas zemetrasenia. Spôsobuje pohyb Los Angeles k San Franciscu ročne 4,5 cm. Dôsledkom tohto pohybu je posun Kalifornie na sever a podľa odhadov bude za 50 miliónov rokov Kalifornia ostrov pri pobreží Aljašky.

Za 2. svet. vojny geológ H. Hess meral konfiguráciu dna mora z lode pre vojenské účely hĺbkomerom. Keďže chcel vedieť viac nevypínal ho i keď loď bola na otvorenom mori a zistil množstvo depresií a hrebeňov. Tak bol neskoršími meraniami objavený v mori najväčší horský hrebeň na zemi ktorého celková dĺžka i s odbočkami je cca 75 tisíc km. Jeho súčasťou je i hrebeň v Atlantickom oceáne ktorého šírka je desiatky km a dĺžka cca 20 tisíc km. Je v ňom i ostrov Island. Tu vzniká i mladá bazaltová oceánska kôra zeme, pričom jedna časť je od stredu dopravovaná na západ teda k USA a druhá na východ k Európe. To je tá riftová subdukčná zóna, ktorá dáva i vysvetlenie na otázku ohromného množstva sedimentov splavovaných riekami do mora, takže dno by sa malo enormne zvyšovať. Dno mora ale nestúpa, pretože keď dosiahne pri subdukcii okraj kontinentu ponára sa pod neho a uložené sedimenty sa vracajú v hĺbke na pôvodné miesto.

Stredooceánske chrbty sú jedným z kľúčových dôkazov o rozširovaní sa morského dna. V ich strede dochádza k intenzívnym podmorským výlevom bazaltov. V divergentných okrajoch kde dochádza k posunu dvoch platní od seba a vzniku novej oceánskej kôry z magmy tvoriacej sa v mieste rozchodu, nazýva sa aj stredooceánsky chrbát.

ISLAND

Riftové údolie Alfagja - ISLAND

Západná časť je

„americká“

a východná je

„európska“

Oceán - Kontinent

Je to kolízia platňa s oceánskou kôrou s platňou tvorenou pevninskou kôrou. Vytvárajú subdukčnú zónu, ktorá sa na oceánskom dne prejavuje ako hlbokomorská priekopa a na pevnine ako vulkanické pohorie. Príkladom tohto typu je západné pobrežie Južnej Ameriky kde sa stretáva oceánská platňa Nazca - Atacamská priekopa s Juhoamerickou platňou - pohorie Ánd.

Ohrozenie našej zemegule ASTEORIDOM

Pokiaľ v budúcnosti nedopadne na našu zem asteroid takých rozmerov ako pred 1 800 mil r. v Canade – Sudbury, kráter Ø 200 km (ťaží sa tam dnes Ni-Cu ruda) alebo pred 65 miliónmi rokov pri Mexiku (Chicxulub), kráter o Ø 180 km, ktorý zmenil klímu na zemi a zahubil asi 80 % živočíšstva ako i dinosaurov, tak budú zmeny asi o x-100 miliónov rokov nasledovné:

Niektoré predpovede

- Atlantický oceán bude väčší ako Tichý oceán- Južná Amerika a Afrika sa od seba budú vzďaľovať rýchlosťou 5,7 cm za rok.

-- Africká platňa sa bude podsúvať na sever a vytlačí, zničí Stredozemné more a severne od neho vznikne pohorie podobné dnešným Himalájam - Grónsko sa bude pohybovať na západ cca 1 cm/rok- Ostrov Island sa rozdelí a jeho časti „odplávajú“ na západ a východ- Mesto San Francisco nebude existovať Ale o tom ako sa to splnilo Vás budem informovať o niekoľko miliónov rokov. Dúfam že sa stretneme.

ZDAR BOH