pavol gašparovič hlbina
DESCRIPTION
Pavol Gašparovič Hlbina. kanonik, prekladateľ, básnik katolíckej moderny. Vlastným menom Pavol Gašparovič , pseudonymy: Pavol G. Hlbina, P. G. , pgh a iné. * 13. máj 1908 Veľké Kršteňany †21. október 1977 Bobot. Z rodinného albumu P. G. Hlbinu. P. G. Hlbina – jeho primície v - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
Pavol Gašparovič Hlbina
kanonik, prekladateľ,básnik katolíckej
moderny
Vlastným menom Pavol Gašparovič, pseudonymy: Pavol G. Hlbina, P. G. , pgh a iné.
* 13. máj 1908Veľké Kršteňany
† 21. október 1977Bobot
Z rodinného albumu P. G. Hlbinu
Rodičia Pavla Gašparoviča – matka Alžbeta a otec Pavel.
P. G. Hlbina – jeho primície v rodnom dome.
V rokoch 1916 – 1921 P. G. Hlbina navštevoval ľudovú školu vo Veľkých Kršteňanoch. V roku 1921 odchádza na gymnaziálne štúdia do Trnavy a odtiaľ v roku 1922 do Nitry. Po skončení gymnaziálnych štúdií navštevoval v rokoch 1929 - 1934 teologickú fakultu v Prahe. Ako študent teológie sa vyznačoval nesmiernou zbožnosťou a nadaním. 30. septembra 1934 prijal v nitrianskej katedrále z rúk biskupa Karola Kmeťka kňazskú vysviacku a potom 7. októbra 1934 slúžil v kostole Narodenia Panny Márie v Malých Kršteňanoch primičnú svätú omšu.
Štúdium
Pavel Gašparovič Hlbina so svojim verným priateľom Rudolfom Dilongom (slovenským básnikom katolíckej moderny, kňazom a členom františkánskeho rádu).
Tvorba P. G. Hlbinu
Literárnej tvorbe sa začal venovať ešte počas stredoškolských štúdií.
V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom, motívmi lásky, hľadaním nadpozemského sveta a večnosti.
Okrem básnickej tvorby a prekladov sa venoval tiež písaniu recenzií.
Z literárnej tvorby P. Gašparoviča Hlbinu
Vo svojich prvých zbierkach Začarovaný kruh (1932) a Cesta do raja (1933) je meditatívnym lyrikom, hľadajúcim rovnováhu svetla „prirodzeného“ v brémondovskom zmysle.
P. G. Hlbina a katolícka moderna
najerudovanejší člen katolíckej moderny
vychádzajúc z Bremonda formuluje program tzv. absolútnej, čistej poézie
r. 1933 zostavil s R. Dilongom Antológiu mladej slovenskej poézie – 1. programové vyhlásenie básnikov katolíckej moderny
Pole plné krásy.Dozreli už klasy.Na družstevnom najmä.Veselo sa,Kým je rosa,Do roboty dajme!
Leto; zbierka Mierové ráno, 1952
Prvý máj; zbierka Ozveny slnka, 1950
Dnes ráno z lesov vyleteli vtáci.Pán Boh sa usmieval z neba ako dobrý strýčkoA pozdravil ľudí sám : Česť práci!
Básnická zbierka Mračná má v dnešnom duchovnom rozpoltení dvojaké poslanie: na hrôzach strašnej apokalypsy vojny, stvárnených pôsobivým básnickým slovom, ukázať človeku pravú krásu pokoja, a pomáhať mu dostať sa z tmy beznádeje, nevery, bludu a apatie na svetlo radosti v účastenstve Božom.
Mračná - Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1947
Literárna tvorba P. G. Hlbinu
Rosina pri Žiline (1934) Bošáca (1935) Konská (1936) Raková (1937) Divina (1938) Veľké Chlievany (1939) Považská Bystrica (1939 – 1942) Kysucké Nové Mesto (1942 – 1945) Bobot (1945 – 1977)
Kaplánske pôsobiská
Farnosť v obci Bobot
Najplodnejšie roky svojho kňazského života strávil v obci Bobot, kde bol správcom farnosti 32 rokov.
V obci mu bola odhalená pamätná tabuľa na budove miestneho kultúrneho domu.
Svoju životnú púť ukončil 21. 10. 1977 v obci Bobot. Bolo to tesne pred jeho odchodom do dôchodku, pred odchodom do svojho rodiska, v čase, keď bol plný tvorivých síl a životného elánu. Mal ešte veľa plánov: v pokoji chcel písať básne, prekladať a hlavne sa chystal napísať kroniku Krštenian. Jeho telesné pozostatky sú uložené v rodinnej hrobke na veľkokrštenianskom cintoríne.
Miesto posledného odpočinku
Kňaz, spisovateľ – Ján Haranta vyprevádza na poslednej ceste svojho priateľa Pavla Gašparoviča Hlbinu básňami.
Pamätná izba P. G. HlbinuPamätná izba Pavla Gašparoviča Hlbinu sa nachádza v obci Veľké Kršteňany, v okrese Partizánske. Veľké Kršteňany sú rodiskom básnika. Izba je umiestnená v bývalej základnej škole, ktorú on sám navštevoval.
VyznanieBože!Ty, ktorý si.Bože môj, posilu mi pošli.Mne otrávili srdceTí, ktorí okolo šli.Nahotu srdca môjho prijmi.U nich je všade maskaÓ, povedz, je to láska?!Nikoho niet,Komu by úprimne vyznať sa mohol,Komu by duše otvoril kvet,Aby ma porozumel.Melancholický úsmevV duši si nesiem miesto lampáša.Jediné moje svetlo,Keď vietor hviezdy poznášaA šero kreslíNa sivé múryKarikatúry!...
Použitý materiálText prezentácie:- voľne použitý text z článkov periodík- zdroj internet http://hlbina.velkekrstenany.eu/
Obrazový materiál:- skeny fotografií z archívneho fondu Kysuckej knižnice v Čadci- zdroj internet http://hlbina.velkekrstenany.eu/
Kysucká knižnica v Čadci
Zostavila: Viera VišňákováRok: 2013