pavol bude chÝbaŤ!

ROČNÍK 12 ČÍSLO 10 OKTÓBER 2015OBSAH ČÍSLA

CYKLISTI PARKUJÚ NA STANICI BEZPLATNE str. 2Krytý cykloprístrešok s kapacitou 12 až 15 bicyklov je určený výhradne pre cestujúcich vlakmi ZSSK a RegioJet, prí-padne ďalších železničných dopravcov.

PREMÝŠĽAŤ, KOMUNIKOVAŤ A ZAROBIŤ str. 3Železničná spoločnosť Slovensko spus-tila pilotný projekt nových tréningov vlakvedúcich a pokladníkov.

ČAS ZLEPŠOVATEĽSTVA BILANCOVAL

str. 4

Ekonomické prínosy zlepšovacích návr-hov vybraných na realizáciu boli vyčís-lené na 339 168 €, odmeny pre autorov boli vyčíslené vo výške 17 694 €.

PODNIKOVÉ OSLAVY DŇA ŽELEZNIČIAROV

str. 5-8

Ocenenia si prevzalo 41 zamestnancov zo všetkých úsekov ZSSK. Generálny riaditeľ Pavol Gábor im poďakoval za ich energiu a snahu zlepšiť imidž Železničnej spoločnosti Slovensko.

PLAŠIČE POMÁHAJÚ, ALE AJ TAK TREBA BYŤ V STREHU str. 9Po úspešnom vyskúšaní sa ZSSK roz-hodla plašič montovať do ďalších vozi-diel. Dnes sú približne na dvoch stovkách hnacích vozidiel od starších motorových vozňov až po najnovšie dieselové jed-notky 861.

NEOBYČAJNÝ VOZEŇ str. 10

Spolupráca mladých výtvarníkov a ZSSK priniesla radosť malým cestujúcim. Výsledkom je unikátny detský vozeň, ktorý od 26. októbra 2015 jazdí vo vy-braných zrýchlených vlakoch na linke Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina a späť.

KRAJINA PLNÁ PRÍBEHOV str. 12

Nikde sme nevideli extrémny prepych ani povaľujúcich sa lenivcov. Všade usilovne pracovali. Gréci boli veľmi milí a ochotní nám poradiť a pomôcť.

Pokračovanie na str. 3 >

• Pre cestujúcich je tu dobrá správa. ZSSK bude pokračovať v nákupe nových vlakov s podporou fondov Európskej únie. Ďalšie elektrické a dieselmotorové jednotky pribudnú v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Či budú vyzerať tak, ako tie z prvého a druhého projektu, alebo inak, sa rozhodne vo verejnej obchodnej súťaži. Na trhu je viacero výrobcov, ktorí vyrábajú požadované typy súprav .

* Na verejnosti sa objavili informácie,

že ZSSK chce pokračovať v nákupe

železničných koľajových vozidiel. Sú

dostupné ďalšie zdroje EÚ na takéto

nákupy?

- Doteraz sme eurofondové pros-

triedky čerpali z Operačného progra-

mu Doprava (OPD). Tento program bol

súčasťou rozpočtu a pridelených pros-

triedkov pre Slovensko pre obdobie ro-

kov 2007 – 2013. Keďže je možné re-

alizovať projekty v režime + 2 roky, toto

obdobie sa končí práve na konci roku

2015. V súčasnosti sa už začalo aj nové

programové obdobie - ide o fi nancovanie

projektov za pomoci zdrojov EÚ na roky

2014 – 2020. Pre ZSSK je prioritou pre

toto obdobie Operačný program s ná-

zvom - Integrovaná infraštruktúra (OPII).

* Čo z týchto zdrojov môže ZSSK získať?

- Na základe našich doterajších skúse-

ností z minulého obdobia, ako aj vďaka ak-

tívnemu prístupu pri príprave nového OPII,

máme dobrú štartovaciu pozíciu pre dva

zámery. A to

pre pokračo-

vanie obnovy

parku koľajo-

vých vozidiel

a pre budo-

vanie tzv. THÚ

areálov. Už

od jesene mi-

nulého roka

p r a c u j e m e

na príprave veľkého projektu, pracovne

ho nazývame EÚ projekt číslo 4. Cieľom je

nákup 25 kusov elektrických dvojsystémo-

vých jednotiek (EJ) a 21 kusov dieselmo-

torových jednotiek (DMJ). Na schválenie

do Bruselu by sme ho chceli podať začiat-

kom budúceho roka.

* Eurofondové vlaky z predchádzajú-

cich projektov sú určené pre regionálnu

a prímestskú dopravu. Kde budú nasa-

dené tie ďalšie?

- Jednoznačne znova v regionálnej

Rušňovodič Pavol Virba (51) bol do

poslednej chvíle profesionálnym že-

lezničiarom. Najprv myslel na cestu-

júcich, až potom na seba. Aj v zlomku

sekundy, kedy jeho rušeň so súpravou

delili od zrážky s nákladným autom na

priecestí len stovky metrov, reagoval

ako profesionál. Najprv zatiahol rých-

lobrzdu. Až potom sa chcel zachrániť

únikom do chodbičky „záchrany“ –

do strojovne. Nestihol to. Vzdialenosť

od prekážky na priecestí bola totiž

kriticky malá. Osudovou bola veľ-

mi nízka viditeľnosť ovplyvnená

hustou hmlou a tmou. Vďaka jeho

duchaprítomnosti nikto z pri-

bližne 50 cestujúcich vo vlaku

nebol zranený.

Náš kolega však zaplatil tým naj-

cennejším - životom!

V Stredisku prevádzky Humenné

patril k špičkovým zamestnancom,

na železnici pracoval 32 rokov, z toho

28 rokov ako rušňovodič. Za ten čas

bezpečne doviedol do cieľa tisícky

vlakov a státisíce ľudí za prácou či

rodinami. Službu, v rámci ktorej mal

odviezť rýchlik Bohemia na úseku od

Humenného do Košíc, dostal ako do-

plnkovú. Vystriedal kolegu, ktorý na-

stúpil na dovolenku.

Kolegovia spomínajú, že mal vždy

úsmev na tvári. Takého si ho budú na-

vždy pamätať. Veselého, zodpovedného,

ochotného vždy pomôcť. Bude im veľ-

mi chýbať, najviac manželke a dvom

synom.

Pavol, v mene celej železničiarskej

rodiny, zbohom a ďakujeme.

(jkk)

PAVOL BUDE CHÝBAŤ!

Vo vlaku cestoval aj náš kolega Dominik Drevický, jeho reportáž o udalosti

prinášame na strane 4.

(Železničné ozveny číslo 10 sa dostávali do tlače v oneskorenom termíne.

Vďaka tomuto faktu sme však mohli vydanie pozdržať a doplniť o aktuálne

informácie v súvislosti s nehodou.)

Na železničnej trati pri Michalovciach sa v utorok 3. novembra večer o 20.05 h stala vážna nehoda. Medzinárodný rýchlik 442 Bohemia sa zrazil s nákladným autom prevážajúcim na návese kombajn. Pri zrážke bol vážne zranený rušňovodič, náš kolega Pavol Virba. Po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol. Cestujúci vo vlaku zranení neboli. Vinníkom nehody podľa predbežných informácií nebol personál ZSSK. Zosnulému kolegovi venujeme v Železničných ozvenách čestné miesto.

ZSSK CHCE S POMOCOU EÚ ZÍSKAŤ ĎALŠIE VLAKOVÉ SÚPRAVY AJ MODERNÉ DEPÁ

O NOVÝCH AKTIVITÁCH HOVORÍME S RIADITEĽOM ODBORU RIADENIA EUROPROJEKTOV MICHALOM VEREŠOM

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) s úspechom využíva fi nančné prostriedky z fondov Európskej únie. Spolu 61 nových vlakov z dvoch veľkých projektov zásadným spôsobom zvýšilo úroveň cestovania v re-gionálnej doprave. Aké sú ďalšie nové aktivity pre získanie fi nancií EU na osobnú verejnú železničnú dopravu, sme sa rozprávali s riaditeľom odboru riadenia europrojektov (OREP) Michalom Verešom.

• Michal Vereš

OKTÓBER 20152

SPOLOČNOSŤ

GLOSUJEME

AJ TO SA STALO

NAOZAJ SA NIČ NESTALO?

Monika MEŠKOVÁ,

pokladníčka,

Banská Bystrica:

- Každý z cestujúcich,

ktorí mali nárok na bez-

platnú prepravu, sa musel najskôr zare-

gistrovať. Ľudia stáli v dlhých radoch, čo

prinieslo veľa stresových situácií. Navyše

mnohí ľudia vlakmi doteraz necestovali,

preto bolo potrebné vysvetľovať i celkom

základné veci. Úvodný nápor trval niekoľko

týždňov, no stále sú ľudia málo informo-

vaní. Ľudia nerozumejú, že v rýchlikoch sú

kontingenty – vyčlenené miesta pre bez-

platných cestujúcich. To prináša najväčšie

problémy a sťažnosti ľudí.

Ondrej RIZOŇ,

dôchodca,

Košice:

- Nárok na bezplatnú

prepravu sme s man-

želkou využili až po roku dnes prvýkrát.

Zvyčajne jazdíme autom, ale teraz ideme

na týždeň do Tatier, tak sme to chceli vy-

skúšať. Pri vybavovaní preukazov neboli

žiadne problémy. Ako dôchodcovia sme

zavedenie vlakov zadarmo privítali. No

železnice mohli žiadať nejaký symbolický

poplatok, aby sa to nezneužívalo a ľudia

neplnili vlaky len preto, že je to zadarmo.

Počuli sme, že vlaky bývajú teraz plnšie,

ale dnes sme v kupé celkom sami.

Eva KUČMIKOVÁ,

dôchodkyňa, Martin:

- Rozhodnutie o za-

vedení som neriešila

politicky. Brala som ho

veľmi pozitívne. Bezplatná preprava mi na

dôchodku umožňuje cestovať za jediným

vnúčikom do Košíc a zobrať ho raz za čas

na pár dní do Martina. Vlakom som 30

rokov denne dochádzala do práce. Preto

hádam smiem porovnávať a niečo vytknúť.

Mrzí ma, že na nás bezplatných pozerajú

niektorí sprievodcovia a pokladníčky tak,

ako by sme ich obťažovali. Na prekvape-

nie, lepšie skúsenosti mám s mladšími

železničiarmi, ktorí sú milší.

Dušan NOVÁK,

študent, Bratislava:

- Cestujem skoro

každý týždeň medzi

Košicami a Bratislavou,

tak som si aj ja vybavil bezplatnú pre-

pravu. Mesačne ušetrím asi 80 €. Je mi

však jasné, že to celé musí niekto za-

platiť. Na druhej strane cena lístka nie

je všetko. Súkromným dopravcom idem

za 4, 50 eura, cestujem o hodinu kratšie

ako bežným rýchlikom a dostanem kávu,

čaj. Veľmi lacno si viem kúpiť občerstve-

nie, čo spríjemňuje cestu. Preto dávam

často prednosť platenej preprave pred

bezplatnou.

Róbert KMEŤ,

vlakvedúci Bratislava:

- Pre vlakvedúcich

to bol určite ťažký rok.

Bezplatná preprava pri-

niesla viac práce a množstvo nariadení

a usmernení. Vo vlakoch vznikali konfl ikty

medzi nami a cestujúcimi. Každý chápal

nové pravidlá inak, z tohto pohľadu to bolo

náročné. Navyše bezplatné lístky, ktoré

vlakvedúci vydal, mu nepriniesli žiadnu

tržbu, čo znížilo mzdu. Na druhej strane

nám kompenzačne od februára zvýšili mzdy.

Zaujímavé je, že práve bezplatní cestujúci

sú najnáročnejší. Ak meškáme, alebo chýba

WiFi, tak to hneď dajú najavo. (dd, mcik)

ANKETOVÁ OTÁZKA: AKÉ MÁTE SKÚSENOSTI S BEZPLATNOU PREPRAVOU, SCHVAĽUJETE JU ALEBO VÁM PREKÁŽA? PÝTALI SME SA CESTUJÚCICH I KOLEGOV V PRÁCI

Zavolal mi známy rušňovodič, že sa

chce porozprávať. Pred niekoľkými de-

siatkami minút sa skoro zrazil s kamió-

nom na priecestí. Mal šťastie na rušeň

s dobrými brzdami a dobrú viditeľnosť.

Zastavil 30 metrov pred priecestím. Na

ňom stál poľský kamión, ktorého vodič si

vraj nevšimol červené výstražné svetlá.

Rušňovodič ešte stihol kamión pohotovo

odfotografovať. Fotografi u poskytol polícií,

ktorá vodiča zadržala.

Navonok sa nič nestalo. Cestujúci sa

o incidente nedozvedeli ani z večerných

správ. Rušňovodič však zažil nepríjemné

chvíle, ktoré enormne zaťažili jeho orga-

nizmus. Mnohí rušňovodiči to poznajú, keď

sa v momente museli rozhodovať, či skočiť

do strojovne alebo zostať na mieste.

Aj keď sa podarí rušeň zastaviť pred

prekážkou na trati, psychiku rušňovodiča

to poznamená. Vie, že ak by vlak niekoho

zrazil, bol by vystriedaný. Keďže tu k zráž-

ke nedošlo, posudzujeme to tak, akoby sa

nič nestalo. Rozhodnutie zostáva na ňom,

či bude pokračovať v jazde alebo povie,

že sa na to necíti. Situácia sa „predýcha“,

hlava prehodnotí možné komplikácie,

ktoré nastanú, keď nebude pokračovať

v službe. Keďže sa „nič“ nestalo, ide ďa-

lej. Na rušňovodiča čaká ďalší vlak. Ruky

sa mu ešte chvejú, ale dúfa, že sa do-

káže sústrediť na cestu, aby nebodaj nič

nevystrojil. Stačí drobnosť, zamyslieť sa

a zabudnúť stiahnuť zberač, či nespomaliť

na pomalej jazde a možno príde o zamest-

nanie. Taký je život rušňovodiča. Nie je to

však zbytočné riziko?

Mikuláš ČIKOVSKÝ

Krytý cykloprístrešok s kapacitou 12

až 15 bicyklov je určený výhradne pre

cestujúcich vlakmi ZSSK a RegioJet, prí-

padne ďalších železničných dopravcov.

Tí si môžu bicykel uzamknutý vlastným

bezpečnostným zámkom bezplatne zapar-

kovať v prístrešku. Podľa prevádzkových

pokynov na čas nevyhnutne potrebný na

cestovanie vlakom, maximálne však na 48

hodín. Parkovisko bicyklov sa nachádza

v ľavej časti areálu stanice (smer prístupu

od mesta) a upozorňujú naň aj piktogramy.

„Vzhľadom na rastúci záujem o vy-

užívanie bicykla ako každodenného

plnohodnotného dopravného prostried-

ku je reálne predpokladať, že podobné

zariadenia budú pribúdať. Verím, že

ich význam a potreba vzrastie aj v sú-

vislosti so spustením ďalšej etapy

integrovaného dopravného systému

KEĎ ŽELEZNIČIAR CESTUJE DOMOV

V súčasnosti na tejto trati prevádzku-

je vlaky ZSSK, za čo dostáva fi nančnú

kompenzáciu od štá tu. Súťažiť sa bude

o 1,5 milióna vlakových kilometrov, čo je

približne päť percent všetkých dopravných

výkonov ZSSK.

Ministerstvo predpokladá, že na tejto

linke bude jazdiť osem vlakových súprav

s kapacitou minimálne 530 miest na se-

denie. Odhadovaná hodnota zákazky je 10

miliónov eur. Kritériom bude ekonomicky

najvýhodnejšia ponuka. Prihlásiť sa fi rmy

majú do polovice januára budúceho roku.

Konkrétny termín, odkedy začne víťaz

súťaže jazdiť, zatiaľ ministerstvo povedať

nevie. Všetko závisí od viacerých skutoč-

ností v procese verejného obstarávania.

Svoj záujem uspieť v súťaži už vyjad-

rili Arriva, Leo Express, RegioJet i ZSSK.

„Máme dlhodobý záujem naďalej

jazdiť diaľkovými vlakmi na linke

Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica.

S podmienkami súťaže sa ZSSK pod-

robne oboznámi a následne sa roz-

hodne, s akou ponukou sa na súťaži

zúčastní,“ povedala hovorkyňa ZSSK

Jana Morháčová.

Konkrétne kvalitatívne požiadavky na

vlaky ministerstvo zatiaľ nešpecifi kova-

lo. Tie spresní fi rmám, ktoré postúpia do

Prípadov, keď cestujúci stiahnu záchran-

nú brzdu, pribúda. Často sa nepodarí zistiť,

kto záchrannú brzdu zatiahol. Ak áno, ces-

tujúci musia svoje konanie vysvetliť.

Každý prípad sa posudzuje zvlášť. Už sa

stalo, že záchrannú brzdu omylom stiahli

slabozraké deti na školskom výlete, a pre-

to sa pokuta nežiadala.

Prípadov však pribúda. Na železnici

sa traduje jedna historka, keď mladý

vlakvedúci šiel po nočnej zábave domov.

Miesto osobného vlaku nasadol na ranný

IC vlak. Rozhodol sa stiahnuť záchrannú

brzdu. Vedel však, že to nemôže urobiť

priamo vo svojej dedine. Aby ho nechytili,

tak záchranku stiahol skôr. Dve hodiny

sa potom trmácal jesenným ránom po

zablatených lúkach. Domov prišiel po

dvoch hodinách bez topánok a ponožiek.

(red)

O RÝCHLIKY SA BUDE SÚŤAŽIŤMinisterstvo dopravy vypísalo súťaž na rýchliky z Banskej Bystrice do Bratislavy. Víťazný dopravca získa 10-ročnú zmluvu na prevádzku vla-kov vo verejnom záujme s dotáciou štátu. Konkrétne podmienky súťaže spresní ministerstvo neskôr.

druhého kola súťaže. Predpokladá sa, že

cestujúci by mali sedieť v klimatizovaných

súpravách s pripojením na internet.

Ide o prvú súťaž na prevádzku vlakov

na Slovensku. Doteraz si prevádzku vla-

kov štát objednával priamo od štátneho

dopravcu ZSSK. Jedinou výnimkou sú

vlaky z Komárna do Bratislavy, ktoré pred

piatimi rokmi štát priamo zadal súkrom-

nému dopravcovi RegioJet.

Mimo štátnej podpory sú na Slovensku

všetky IC vlaky jazdiace medzi Bratislavou

a Košicami (ZSSK, RegioJet) a EC vlaky

jazdiace cez Žilinu do Prahy (Leo Express,

RegioJet).

V Českej republike už bolo niekoľko

podobných súťaží. Väčšinu vlakov naďalej

prevádzkujú štátne České dráhy.

(red)

NA STANICI MAJÚ UŽ PARKOVISKO AJ CYKLISTIAko pre vlaky ZSSK, tak aj pre železničné stanice zaviedlo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja štandardy. Podľa nich je od roku 2015 povinnosťou ŽSR vybaviť stanice doplnkovou cyklistickou infraštruktúrou. Ide o cyklostojany, cykloprístrešky a bezbariérové prí-stupy k nástupištiam. Jednou z prvých lastovičiek je aj cykloprístrešok na bratislavskej hlavnej stanici. S fi nančnou podporou ministerstva dopravy ho za necelých 23 tisíc eur realizovalo záujmové združenie Euroregión Dunajskej iniciatívy.

Bratislavského kraja,“ povedal pre

Železničné ozveny Peter Klučka, národný

cyklokoordinátor z Ministerstva dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Podľa spomínaných štandardov sa do-

plnková cyklistická infraštruktúra bude

postupne zavádzať aj v ďalších 24 vy-

braných staniciach. Napríklad v Kútoch,

Nových Zámkoch, Trnave, Žiline, Zvolene,

Košiciach (po 50 stojanov), Malackách,

Komárne (40), Banskej Bystrici, Prešove

(30), Poprade, Humennom (20) alebo

Pribeníku (15). A ako budú vyzerať ďalšie

prístrešky, bude závisieť od objednávate-

ľa – ŽSR. (jkk), snímky autor

3OKTÓBER 2015

SPOLOČNOSŤ

ZSSK CHCE S POMOCOU EÚ ZÍSKAŤ ĎALŠIE VLAKOVÉ SÚPRAVY AJ MODERNÉ DEPÁ

doprave. Elektrické jednotky (EJ) v oblasti

Žilinského kraja a dieselmotorové (DMJ)

v Banskobystrickom kraji. Z pohľadu tech-

nických parametrov a kvalitatívnych štan-

dardov pôjde o podobné moderné ucele-

né súpravy, aké už máme v prevádzke.

Plánované investičné náklady sa odhadujú

na približne 237 miliónov eur.

* Na dodávku sa vyhlási súťaž, bude

sa ZSSK orientovať na typovo podob-

né vozidlá ako pri predchádzajúcich

projektoch?

- Realizujeme dve súťaže - verejné ob-

starávania. Jedno na nákup EJ a druhé

na nákup DMJ. Súťažné podklady musia

byť transparentné a nediskriminačné, nie

je možné dopredu určovať „kto bude a čo

vyrábať pre ZSSK“. Na trhu funguje via-

cero výrobcov, ktorí vyrábajú požadované

súpravy. Potenciálnym účastníkom súťa-

že a dodávateľom môže byť ktorýkoľvek

z nich. Našou najvyššou prioritou je práve

otvorený proces verejných súťaží pre čo

najviac uchádzačov.

* Zamestnanci, najmä rušňovodiči by

privítali aj nové rušne – teda hnacie drá-

hové vozidlá. Väčšina tých, čo máme, sú

len rekonštruované či modernizované.

Budú aj eurofondové rušne?

- Aj keď má ZSSK už niekoľko rokov

problém so získaním nových moderných

najmä elektrických rušňov pre diaľkovú

dopravu, nakúpiť ich z eurofondov nie je

možné. Diaľková doprava nie je oprávne-

nou oblasťou použitia zdrojov EÚ. Na tento

účel si musí ZSSK získať peniaze inde.

Spomínali ste dve nové aktivity, čo sú

to projekty THÚ?

- Plánujeme tiež komplexne riešiť sieť

pracovísk na vykonávanie ľahkej údržby –

nazývame ich pracoviská technicko-hy-

gienickej údržby (THÚ). To je EÚ projekt

číslo 3. Sú to pracoviská, kde budeme

vedieť riešiť údržbu nižšieho stupňa a hy-

gienickú údržbu, ako je napríklad čistenie

exteriérov a interiérov koľajových vozidiel.

Projektovanie a budovanie takejto infraš-

truktúry je však oveľa zložitejšie ako ná-

kup koľajových vozidiel.

* Prečo je projektovanie infraštruktúry

iné ako nákup vozidiel?

- Z projektov obnovy koľajových vozi-

diel máme skúsenosti na rozdávanie. No

v téme fi nancovania a realizácie obnovy

infraštruktúry pre údržbu koľajových vo-

zidiel za pomoci EÚ fondov sme nováčik-

mi. Nemáme predchodcov dokonca ani

v rámci iných štátov EÚ. Aby sme mohli

realizovať projekt tohto druhu, musíme

> Dokončenie zo str. 1

„Zmizol mi kufor. Urobte niečo, prosím.

Musím ho nájsť,“ lamentuje roztraseným

hlasom blondína v červenom kostýme.

„A to ste nemohli niekoho požiadať, aby

vám ho postrážil?“ vrčí vlakvedúci. „Musíte

si na veci dávať pozor, panička zlatá,“ do-

dáva. Odchádza, zatiaľ čo sa dvaja mlá-

denci rýchlo dvíhajú a predbiehajú, kto prvý

pomôže sympatickej dáme hľadať batožinu

a kto jej podá vreckovku. Vlakvedúci medzi-

tým potľapká po pleci študentku začítanú

do knihy o niekoľko sedadiel ďalej. „Zmena

sprievodcu, kontrola cestovných lístkov…“

Nie, tieto riadky nie sú citátom zo žiad-

neho nového blogu o chybách Železničnej

spoločnosti Slovensko. Ani literárnym pre-

pisom ďalšej z viac ako troch tisícok sťaž-

ností, ktoré prišli tento rok sekcii služieb

zákazníkom. Sú úplne vymyslené. A keby

sa niekedy odohrali, prinajmenšom by pá-

chateľom v roli vlakvedúceho nemal byť

nikto z absolventov pilotných nových

tréningov predajných zručností, ktoré

na jeseň uskutočnil tím kontrolórov

zo sekcie odúčtovania tržieb železníc

a manažérky strategických projektov

Viery Kollerovej z odboru stratégie

a medzinárodných vzťahov.

MENEJ SŤAŽNOSTÍ, VIAC LÍSTKOV NA „ÍCEČKA“

Tréningami v októbri prešlo 24

vlakvedúcich a osem riadiacich pracov-

níkov zo strediska prevádzky Trenčianska

Teplá a 32 pokladníkov a pokladníčok, 11

riadiacich zamestnancov a jeden infor-

mátor zo stanice Žilina. Vedúci pracov-

níci absolvovali aj tréning manažérskych

zručností. Zatiaľ ide o zlomok z celkového

počtu takmer 800 pokladníkov a 1300

vlakvedúcich, perspektívne by sa však

projekt mohol rozšíriť aj na ďalšie regióny.

„Vlakvedúci by nemal byť len kontro-

lórom lístkov, ale dôveryhodnou osobou,

ktorá pomôže cestujúcemu vyriešiť aký-

koľvek problém počas cesty. Výzvou pre

pokladníka je zas pomôcť zákazníkovi

vyriešiť jeho potreby alebo akúkoľvek

situáciu a poskytnúť mu úplný servis,“

vysvetľuje V. Kollerová, ktorá predtým pôso-

bila v spoločnosti Orange. Cestujúci by tak

z pokladnice nemusel odchádzať len s ces-

tovným lístkom na rýchlik, ale aj s miesten-

kou či lístkom napríklad na InterCity. Alebo

s preukazom KLASIK RAILPLUS. Vedúcich

pokladníkov vidí V. Kollerová skôr ako ko-

učov a lídrov než kontrolórov dodržiavania

smerníc.

Výsledkom by malo byť menej sťažnos-

tí a nárast predaja. Úspešnosť projektu si

chcú jeho vedúci overiť konkrétne – už

po pilotnej fáze by mali na stanici v Žiline

stúpnuť tržby z predaja cestovných dokla-

dov na InterCity, zákazníckych ponúk alebo

PREMÝŠĽAŤ, KOMUNIKOVAŤ A ZAROBIŤŽelezničná spoločnosť Slovensko spustila pilotný projekt nových tréningov vlakvedúcich a pokladníkov. V prvej fáze boli do projektu zaradení zamestnanci strediska prevádzky z Trenčianskej Teplej a zo stanice Žilina.

miesteniek a počet podaní zákazníkov by

sa mal zas znížiť, a to v medzimesačnom

i medziročnom porovnaní. Vlakvedúcim

z Trenčianskej Teplej by malo zas pribud-

núť vydaných cestovných dokladov vo vla-

ku a rovnako ako pri pokladníkoch klesnúť

počet sťažností.

ZLEPŠIŤ SA MÔŽE BYŤ ZÁBAVANa dosiahnutie týchto cieľov by len

ťažko mohlo stačiť postaviť sa k tabuli

v malej školiacej miestnosti a urobiť dl-

horočným pracovníkom prednášku. Takto

však dvojdňové tréningy nevyzerali. Veľa

času si mohli pracovníci skúšať rôzne

situácie, s ktorými sa prakticky stretnú.

Preto napríklad v Trenčianskej Teplej

stáli kolegovia oproti sebe v rolách

cestujúceho a vlakvedúceho. A museli

si poradiť napríklad s opitým cestujúcim,

pánom bez lístka, stratenou batožinou,

pokazenou klimatizáciou či vysvetľovať,

prečo mešká vlak a čo bude s prípojom.

Tréneri Erik Havjar a Štefan Čordáš

potom spolu s účastníkmi analyzovali, ako

vlakvedúci zisťoval, čo cestujúci potrebuje,

aké otázky kládol, aby dokázal ponúknuť

riešenie (v najlepšom prípade spojené s pre-

dajom niektorej služby). Spoločne rozobe-

rali aj reč tela a očný kontakt. V uvoľnenej

atmosfére sa zamestnanci nebáli podeliť

o svoje postrehy, nápady a popri tom sa

zabavili. „Som presvedčená, že je nutná

koncentrácia síl na podporu a motiváciu

ľudí v priamom kontakte so zákazníkom.

Sú kľúčoví. Ak budú spokojní oni, pocíti

• Prednosta strediska prevádzky Trenčianska Teplá Henrich Bellan a vlakvedúca inštruktorka Ivana Michalinová na tréningu v Trenčianskej Teplej.

• Pilotný projekt manažovala Viera Kollerová (vpravo) z odboru stratégie a medzinárodných vzťahov a vedúca oddelenia kontroly predaja Zlatica Pelegrinová zo sekcie odúčtovania tržieb železníc (vľavo).

NAŠE EUROPROJEKTY

PROJEKT Č. 1Obnova železničných koľajových

vozidiel

dodanie 10 ks elektrických poscho-

dových jednotiek (EPJ)

dodanie 10 ks poschodových jedno-

tiek typu push – pull (PP), vrátane

úpravy 10 ks HDV série 263 a obsta-

rania 2 ks HDV série 381

dodanie 12 ks dieselmotorových jed-

notiek (DMJ)

PROJEKT Č. 2Mobilné prostriedky pre prímestskú

a regionálnu železničnú osobnú dopra-

vu v rámci integrovaného dopravného

systému (IDS) Bratislava a Košice

dodanie 9 ks elektrických jednotiek (EJ)

dodanie 20 ks dieselmotorových jed-

notiek (DMJ)

PROJEKT Č. 2 ADodanie a inštalácia systému ETCS

do EPJ radu 671

dodanie a inštalácia systému ETCS

do 10 kusov EPJ série 671

PROJEKT Č. 2 BTechnicko-hygienická údržba železnič-

ných koľajových vozidiel – projektová

príprava

projektová dokumentácia po úroveň

pre stavebné povolenie pre stredis-

ká v Nových Zámkoch, Humennom

a Zvolene

projektová dokumentácia po úroveň

pre územné rozhodnutie pre strediská

v Bratislave, Košiciach a Žiline

PROJEKT Č. 2CInteligentný dopravný a informačný

systém ZSSK (IDIS)

realizácia IDIS v 32 vlakových súpra-

vách ZSSK (poskytovanie dopravných

informácií, on-line internetový prístup)

PROJEKT Č. 2DObnova ŽKV pre prímestskú a regi-

onálnu železničnú osobnú dopravu

v rámci IDS

dodanie 10 ks nových osobných vozňov

Bdmpeer

modernizácia 30 ks existujúcich

osobných vozňov série Bdt na sériu

Bdgteer

PROJEKT Č. 2EProjekt regionálnej a prímestskej IDS

prostredníctvom obnovy železničných

koľajových vozidiel

dodanie 17 ks nových klimatizovaných

osobných vozňov série B

modernizácia 5 ks HDV série 750 na

sériu 757

PROJEKT Č. 2 FPodpora IDS prostredníctvom obnovy

regionálnych a prímestských mobil-

ných prostriedkov

modernizácia 12 ks elektrických ruš-

ňov z jednosystémových série 162/163

na dvojsystémové série 361

rekonštrukcia 24 osobných vozňov sé-

rie Bdt na klimatizované veľkopriesto-

rové vozne série Bdteer/Bdgteer

PROJEKT Č. 2GZvýšenie bezpečnosti regionálnej že-

lezničnej dopravy prostredníctvom

interoperabilných komunikačných

zariadení

zavedenie progresívnych interope-

rabilných komunikačných a zázna-

mových zariadení s digitálnym sig-

nálom GSM-R do 30 ks jestvujúcich

hnacích dráhových vozidiel série

163, 210, 110, 813

PROJEKT Č. 2HObnova ŽKV pre prímestskú a regi-

onálnu železničnú osobnú dopravu

v rámci IDS – časť 2

modernizácia 13 ks osobných vozňov

2. triedy série Bdtee a Bdt na sériu

Bdteer

modernizácia 4 ks rušňov elektrickej

trakcie série 163 na sériu 361

predložiť veľa analýz a odhadov, kde

pomenujeme, ako budú tieto pracoviská

využité a podobne. Okrem iného musíme

teda predložiť kvalitnú štúdiu realizova-

teľnosti, vrátane fi nančných vplyvov, pro-

jektovú prípravu. Z celkovo šesť takýchto

areálov v prvej vlne budeme riešiť tri –

Nové Zámky, Humenné a Zvolen.

* Budú teda nové pracoviská THÚ pla-

tené z peňazí EÚ?

- Financovanie zo zdrojov EÚ bude

možné, až keď v Bruseli schvália štúdiu

realizovateľnosti. Intenzívne na tom pra-

cujeme už dlhší čas a naším cieľom je mať

defi novaný a zo strany EK odsúhlasený

režim realizácie tohto druhu investície aj

s účasťou EÚ fondov.

* Po dvoch veľkých projektoch z OPD na

nákup vlakov sa „neplánovane“ podari-

lo presadiť niekoľko menších projektov.

Môžeme očakávať čosi podobné aj

v novom období?

- Ministerstvo dopravy v roku 2012

zhodnotilo stav čerpania prebiehajúcich

eurofondov. Keďže niektoré plánované

projekty v OPD sa nerealizovali, zostali voľ-

né prostriedky. Ministerstvo dopravy oslo-

vilo rôznych prijímateľov, aj nás - ZSSK,

aby predložili nové projekty. Boli sme

pripravení, šancu sme využili. A dosiahli

sme realizovanie ďalších 7 projektov. Išlo

o projekty napríklad nákup a modernizácia

osobných vozňov, modernizácia rušňov,

inštalácia ETCS, budovanie integrovaného

dopravného systému. V novom programo-

vom období sme na začiatku a zameria-

vame sa najmä na spomínané projekty 3

a 4. Až na sklonku programového obdobia

bude znova priestor na doplňujúce zámery.

Ján KERESTEŠ

to aj zákazník,“ uzatvára V. Kollerová.

„Každý zamestnanec je jedinečná

osobnosť, preto aj vplyv tréningov

z predajných zručností je u každého

iný,“ hovorí E. Havjar. Spoločným znakom

by však malo byť, že pred cestujúcim ne-

zutekajú ani na neho nebudú agresívni,

ako to urobil náš vymyslený nešťastník

z úvodu článku. Po zavedení bezplatnej

prepravy a príchode konkurencie je to pre

Železničnú spoločnosť Slovensko kľúčový

predpoklad zmeny k lepšiemu. A neplatí

len v prípade vlakvedúcich a pokladníkov.

JÁN FILIP, snímky autor

OKTÓBER 20154

SPOLOČNOSŤ

• Na priecestí sa zrazil rýchlik Bohemia s nákladným autom, ktorý prevážal kombajn. Pre krátkosť času, rýchlosť vlaku a zlú viditeľ-nosť sa tragédii nepodarilo zabrániť…

• Čelo rušňa po zrážke.

ČAS ZLEPŠOVATEĽSTVA BILANCOVAL

PROPAGÁCIAO jej začiatku informoval hromadný mail

s Výzvou generálneho riaditeľa ZSSK, kto-

rého prílohou bol formulár Ponuka ZN. Na

jednotlivé pracoviská sa rozdistribuovalo

170 plagátov a pravidelne sme o akcii

informovali aj v Železničných ozvenách.

Okrem už spomenutej výzvy sme počas

leta uverejňovali rozhovory s už úspešnými

zlepšovateľmi Adriánom Patakym, Pavlom

Macurom a Romanom Pethöm. Taktiež ste

si mohli prečítať anketu s autormi nových

podaní, ktorí sa zúčastnili na akcii Čas

zlepšovateľstva. Pravidelne sme uvádzali

štatistiku nových ponúk ZN.

Počas akcie prebiehala intenzívna tele-

fonická a mailová komunikácia medzi po-

tenciálnymi autormi zlepšovacích návrhov

a projektovou kanceláriou.

ŠTATISTIKAV rámci Času zlepšovateľstva bolo

podaných 63 zlepšovacích návrhov od

23 autorov. Do 3. novembra 2015 komi-

sia pre zlepšovacie návrhy prerokovala

32 zlepšovacích návrhov, z tohto počtu

vybrala 3 zlepšovacie návrhy na realizáciu,

3 do skúšobnej prevádzky a 26 na realizá-

ciu nevybrala. Ostatné podané zlepšovacie

návrhy sa ešte posudzujú.

ŽREBOVANIEŽrebovanie sľúbených vecných cien

- notebookov, sa uskutočnilo 27. ok-

tóbra 2015. Na základe celkového počtu

podaných návrhov sa hralo o 13 note-

bookov. Vyhrával každý piaty podaný

zlepšovací návrh.

Ich majiteľmi sa stali: Marián Bielik,

Pavol Bodis, Iveta Bosáková, Peter

Dubovský, Marek Hunčík, Štefan Heglas,

Gabriela Kollárová, František Kráľ, Adrián

Pataky, Tomáš Štefanka, Štefan Ťahúň,

Radko Volárik a Ľudmila Zajková.

Výhercovia budú vyzvaní na prevzatie

výhry, odovzdá im ju sponzor projek-

tu v priestoroch ZSSK na Rožňavskej 1.

Výhercom srdečne blahoželáme.

PODNETYV rámci akcie Čas zlepšovateľstva

zamestnanci ZSSK okrem zlepšovacích

návrhov zaslali aj 35 podnetov (návr-

hov), ktoré nespĺňali kritériá zlepšova-

cích návrhov, alebo si ich autori neželali

zverejnenie svojich mien a nechceli byť

zaradení do žrebovania o vecné ceny.

Aj tieto podnety však posúdi a ohodnotí

komisia pre zlepšovacie návrhy.

Akciu Čas zlepšovateľstva vyhodnotí

Riadiaci výbor pre projekty na podporu

stratégie ZSSK, ale z pohľadu účasti – ini-

ciatívy – zamestnancov ZSSK ju môže me

hodnotiť ako úspešnú.

PRÍNOSEkonomické prínosy zlepšovacích

návrhov vybraných na realizáciu boli

vyčíslené na 339 168 € (2 zlepšovacie

návrhy vybrané na realizáciu mali mimo-

ekonomický prínos) a odmeny pre au-

torov vybraných ZN boli vyčíslené vo

výške 17 694 €.

Počas akcie, ktorá trvala 4 a pol mesiaca,

zamestnanci podali 63 návrhov, kým v prie-

behu uplynulých 4 rokov bolo podaných

23 návrhov. Vyplýva z toho, že zamestnanci

majú snahu prispieť k lepšiemu chodu fi rmy

a veríme, že ich úsilie neochabne ani po

skončení tejto podpornej akcie.

POĎAKOVANIEVšetkým zamestnancom, ktorí sa za-

pojili do akcie ďakujeme a veríme, že vo

svojej iniciatíve budú pokračovať. Dúfame,

že ich prístup bude motivovať aj ostatných

zamestnancov, aby sa zapojili do zlepšo-

vateľských aktivít ZSSK. Na zlepšovanie

je vždy čas.

Všetkým zlepšovateľom ešte raz ďa-

kuje projektový tím v zložení: sponzor

projektu Július Slíž (R OSMV), projektový

manažér Jozef Hlavatý (OSMV) a členo-

via tímu Diana Dúhová (OK), Ivo Zlámal

(SeIT) a Ivica Weinzettlová (SeCO).

Diana DÚHOVÁ

ŠTRUKTÚRA PODANÝCH ZLEPŠOVACÍCH NÁVRHOV oblasť obchodu: 19 návrhov

oblasť prevádzky: 24 návrhov

oblasť údržby: 3 návrhy

oblasť ľudských zdrojov: 8 návrhov

oblasť skladovania: 2 návrhy

oblasť infraštruktúry: 7 návrhov, kto-

ré budú prerokované so ŽSR

CELKOVÉ ZHODNOTENIE Od 1. mája 2011 do 6. novembra 2015 bolo podaných 89 zlepšovacích návrhov, z toho:

12 návrhov bolo vybratých na realizáciu

3 návrhy boli vybraté do skúšobnej

prevádzky

40 návrhov nebolo vybratých na

realizáciu

34 návrhov sa posudzuje

• Železničné ozveny oslovili aj úspešných zlepšovateľov, ktorí zhodne tvrdili, že podať zlepšo-vák, nie je nič zložité. V májovom čísle sme predstavili Adriána Patakyho z Košíc a jeho mobilné zariadenie na diagnostiku vákuových toaliet.

Cieľom akcie Čas zlepšovateľstva bolo motivovať zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko podávať zlepšovacie návrhy (ZN) a výrazne zvýšiť ich počet lepšou informovanosťou o tejto možnosti a tiež možnosťou vyhrať hodnotnú cenu – notebook. Šanca na výhru bola vy-soká, vyhrával totiž každý piaty podaný návrh. Akcia Čas zlepšovateľstva trvala v období od 1. júna do 15. októbra 2015.

V jeden utorok začiatkom novembra

som sa zberal večer z domu na služob-

nú cestu do Bratislavy. Ako inak, ideálne

je cestovať nočným spacím vozňom, aby

sme boli na Rožňavskej hneď zrána. Ako

som si balil košeľu navyše, odpovedal som

na spýtavý pohľad manželky. „Čo keď sa

zíde?“ V tom momente som ani netušil,

ako skoro ju budem potrebovať.

Náš rýchlik Bohemia vychádzal

z Humenného 19:46 h, načas. V pohode som

sa pozdravil s kolegami pri vlaku a usadil sa

pohodlne do kupé, hneď vedľa služobného

oddielu. Moje myšlienky sa v tej chvíli zahĺ-

bili do čítania novín, popri tom som vybavil

zopár telefonátov. Sedel som s pocitom

bezpečia, sem-tam zodvihol oči do okna,

kde sa mihali svetlá večernej krajiny. Cestu

z Humenného do Košíc a ďalej do Bratislavy

poznám za tie roky takmer naspamäť…

Zo zamyslenia ma asi po 20 minútach

vytrhlo intenzívne trúbenie. Bolo iné ako

bežné, keď rušňovodič trúbi pred prieces-

tím. V zlomku sekundy bolo počuť silnú

ohlušujúcu ranu. Vlakovou súpravou trhla

obrovská sila nárazu a moje telo sa zviezlo

zo sedačky na podlahu (a to nie som žiad-

na ľahká váha). Zdvihol sa oblak prachu

a takmer okamžite bolo cítiť typický zá-

pach spáleniny. Dávali tušiť, že sme niečo

zrazili. Pragmatizmus železničiara však

zvíťazil nad prvotným strachom. Vybehol

som von z kupé a pri služobnom oddiele

som narazil na vlakvedúcich Ľuboša, Paľa

a Gabiku. Automaticky na seba „naha-

dzovali“ refl exné vesty a spolu vybiehali

von. Ľuboš popri tom so služobným mo-

bilom v ruke hľadal číslo na regionálneho

dispečera. Vtom mobil zazvonil. „Už sme

narazili,“ reagoval na slová dispeče-

ra o ohlásenej prekážke na trati. Chlapi

kontrolovali vlak a kolegyňa cestujúcich

v súprave. Do zlovestného večerného ticha

sa ozval výkrik vlakvedúceho od začiatku

súpravy: „Volaj záchranku, rušňovodič je

asi zakliesnený v kabíne“.

Ani neviem ako, vytočil som 112 a ute-

kal za vlakvedúcim k rušňu. Boli to ne-

konečne dlhé metre. Všade navôkol bola

čierna tma, hmla, bolo vidno pole a hustý

krovinatý porast osvetľovaný slabým svet-

lom predierajúcim sa von zo spacích voz-

ňov. Zbadal som vykoľajený rušeň… a na

zemi v totálne zničenej kabíne stonajúceho

kolegu, kamaráta Paliho. Čas plynul úplne

inak ako zvyčajne, rýchlo a zároveň poma-

ly. Záchranár na linke 112 neustále kládol

otázky, pýtal sa na zdravotný stav. Dával

kolegovi pokyny, čo máme robiť. Takmer

vzápätí prišli policajti aj hasiči. Neskôr aj

zdravotní záchranári. Sekundy pôsobili ako

hodiny. Našu snahu upokojovalo vedomie,

že Pali predsa žije. A aj keď sme ho niesli

na nosidlách do sanitky, stále reagoval na

naše oslovovanie. Keď sa oči všetkých

naokolo upierali na odchádzajúcu sanitku,

mysleli sme si - je v bezpečí!

Doteraz neviem, či sme boli schopní

vnímať ďalšie desiatky minút. Bez slov,

s úžasom som pozoroval kolegov, ktorí cítili

zrejme to isté čo ja. Ale dokázali skontrolo-

vať pasažierov či dávať pokyny, upokojovať

situáciu. Medzitým pragmaticky zorganizo-

vať s dispečerom náhradnú dopravu a za

pomoci hasičov evakuovať cestujúcich

z vlaku. Aby sa ľudia bezpečne prepravili

do cieľa vzdialeného aj stovky kilometrov.

… Dorazil autobus, ktorý nás z mies-

ta nehody odviezol na stanicu do

Michaloviec. Ľudia prevážaní z vlaku sa

zmiešali s tými, čo čakali na stanici a ne-

tušili, čo sa stalo. Ako zvyčajne hromžili:

Prečo preboha mešká ten vlak? Prečo ide

náhradná súprava? Ste vôbec schopní

zabezpečiť, že dôjdem do Žiliny či Prahy?

Náhradná súprava nás po desiatej

ĎAKUJEM, PALI! NA PAMIATKU TRAGICKY ZOSNULÉHO RUŠŇOVODIČA PAVLA VIRBU

Počas môjho pracovného života na železnici som v priebehu 15 rokov absolvoval stovky ak nie tisícky ciest vlakom po väčšine tratí Slovenska. Videl a zažil som niekoľko nehôd, vždy so šťastným koncom. Až na tú poslednú, ktorá sa stala 3. novembra pri Michalovciach…

hodine prepravila do Košíc. Tam už čakal

na cestujúcich rýchlik Zemplín. Až tu som

premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo, až

tu mi to celé došlo.

Do toho vpálil telefonát s jediným slo-

vom: „zomrel“. Zavalila ma vlna neuve-

riteľnej ľútosti. Premýšľal som, čo sme

mohli spraviť lepšie, rýchlejšie. Myslel

som na bezmocnosť ľudí aj nás želez-

ničiarov v takýchto situáciách. Na bez-

mocnosť vlaku rútiaceho sa rýchlosťou

100 km/h v ústrety hmle a prekážke. Na

kamión s naloženým kombajnom na prie-

cestí, ktorý rušňovodič zbadá v poslednej

chvíli a ostane mu pár sekúnd, možno len

niekoľko desatín sekundy…posledných.

Pali však aj napriek tomu nezly-

hal, spravil všetko, čo bolo treba. Brzdil.

Jediné čo nestihol, je zachrániť si život.

Veľmi dobre si uvedomujem, že zrejme

aj vďaka nemu som ešte tu a píšem tento

článok. Ráno som teda predsa potreboval

náhradnú košeľu, a mrzelo ma to. Väčšina

kolegov, ktorých som v nasledujúci deň

stretol, mala rovnako smutný a vydesený

pohľad. Preto mám obrovskú potrebu po-

vedať - ďakujem Pali, za všetko, za všet-

ky vlaky, ktoré si odviezol počas svojho

železničiarskeho života. Ďakujem za to,

že možno aj vďaka Tebe môžeme byť tu

a dúfať, že niečo podobné sa už nebude

nikdy opakovať.

Dominik DREVICKÝ, Humenné

Snímky Michal ČEKAN

SKORO 7 MINÚT!Podľa informácií z médií sa prvý

telefonát na číslo záchranných zložiek

112 s výstrahou o prekážke na prie-

cestí zaregistroval približne o 19:58 h.

Kontaktovali správcu infraštruktúry

a políciu. K zrážke došlo tesne pred

20:05 h. Podľa predbežných ana-

lýz ZSSK dostala prvú informáciu

o ohrození ani nie pol minúty pred

zrážkou. Všetky časy, ako aj postup-

nosť telefonátov v tomto príbehu sa

analyzujú a sú predmetom vyšetro-

vania. Vedenie ZSSK vyvíja maximálnu

snahu, aby sa po riadnom vyšetrení

prijala séria opatrení, ktoré zvýšia

bezpečnosť a zintenzívnia možnosti

komunikácie medzi pohybujúcim sa

vlakom s infraštruktúrou aj existujúci-

mi dispečerskými pracoviskami. (r)

5OKTÓBER 2015

PODNIKOVÝ DEŇ ŽELEZNIČIAROV 2015

Aj tieto slová zazneli v príhovore nášho

generálneho riaditeľa Pavla Gábora na vnút-

ropodnikových oslavách Dňa železničiarov

v piatok 2. októbra v kultúrno-spoločen-

skom zariadení Valčík v Bratislave. Na osla-

vách si prevzalo ocenenia 41 zamestnancov

zo všetkých úsekov ZSSK. Generálny riaditeľ

im poďakoval za ich energiu a snahu zlepšiť

imidž Železničnej spoločnosti Slovensko.

Pri budovaní dobrého mena spoločnosti

vždy budú prvoradí ľudia, ale k zlepšeniu

imidžu môžu prispieť aj nové vlakové jed-

notky a vozne. „Na konci tohto roku bude

denne v prevádzke jazdiť 61 nových

súprav, 94 vozňov a 23 rušňov získaných

s prispením eurofondov. Prostredníctvom

OCENENÍ ZAMESTNANCIOcenenie Uznanie generálneho riaditeľa ZSSK si prevzali zamestnanci:

ÚSEK GENERÁLNEHO RIADITEĽAIng. Jozef Bielik, vedúci tímu kontroly, odbor inšpekcie a kontroly Žilina (27 od-

pracovaných rokov)

Marta Zichová, personalistka, odbor riadenia ľudských zdrojov Žilina (36 odpra-

covaných rokov)

ÚSEK OBCHODUGabriela Antoňáková, clearingová špecialistka, sekcia odúčtovania tržieb želez-

níc (SeOTŽ) Košice (34 odpracovaných rokov)

Margita Blahová, osobná pokladníčka, sekcia služieb zákazníkov (SeSZ) Trnava

(36 odpracovaných rokov)

Vlasta Brünerová, osobná pokladníčka, SeSZ Nové Zámky (38 odpracovaných rokov)

Ľudmila Sára Rebeka Micovčinová, osobná pokladníčka, SeSZ Košice (36 odpra-

covaných rokov)

Edita Cyprichová, hlavná pokladníčka, SeSZ Trenčín (31 odpracovaných rokov)

Jarmila Kádarová, osobná pokladníčka, SeSZ Bratislava (17 odpracovaných rokov)

Anna Kukuliaková, osobná pokladníčka/hlavná pokladníčka, SeSZ Zvolen (35 od-

pracovaných rokov)

Darina Užíková, osobná pokladníčka, SeSZ Poprad- Tatry (42 odpracovaných rokov)

Marián Hrubo, kontrolór prepravy, Sekcia OTŽ (SeOTŽ) Žilina (34 odpracovaných rokov)

ÚSEK PREVÁDZKYMiroslav Pelan, plánovač obehov HDV a turnusov rušňových čiat, sekcia prípravy

prevádzky (SePP) Bratislava (26 odpracovaných rokov)

Peter Valent, rušňovodič, sekcia riadenia a realizácie prevádzky (SeRRP) Zvolen


Anna Ahmetiová, vlakvedúca, SeRRP Košice (39 odpracovaných rokov)

Ladislav Pipper, rušňovodič – inštruktor, SeRRP Bratislava (36 odpracovaných rokov)

Štefan Hanc, rušňovodič, SeRRP Košice (34 odpracovaných rokov)

Beata Zaoráleková, majsterka pre vozne, SeRRP Zvolen (29 odpracovaných rokov)

Ing. Ján Škubla, vedúci prevádzky, SeRRP Bratislava (42 odpracovaných rokov)

Dušan Endrek, strojmajster, SeRRP Zvolen (40 odpracovaných rokov)

Ing. Ľubomír Matejček, rušňovodič-inštruktor, SeRRP Košice (33 odpracova-

ných rokov)

Marián Petráni, analytik prevádzkovej práce, SeRRP Bratislava (30 odpracova-

ných rokov)

Vladimír Plavec, rušňovodič, SeRRP Košice (40 odpracovaných rokov)

Emília Švantnerová, vlakvedúca-inštruktorka, SeRRP Zvolen (25 odpracovaných rokov)

Michal Babin, odborný asistent prednostu, SeRRP Bratislava (35 odpracovaných rokov)

Ľuboš Svatuška, rušňovodič, SeRRP Zvolen (36 odpracovaných rokov)

Viliam Ganz, rušňovodič, SeRRP Košice (36 odpracovaných rokov)

Gabriel Šamudovský, strojmajster, SeRRP Košice (43 odpracovaných rokov)

ÚSEK EKONOMIKYHelena Bíziková, metodička pre nastavenie interného trhu, sekcia controllingu

Žilina (36 odpracovaných rokov)

Andrea Gottgeiselová, fi nančná operátorka, sekcia fi nančného riadenia Bratislava


ÚSEK SLUŽIEBIng. Monika Borloková, ekologička, sekcia manažmentu nehnuteľností Nové Zámky


Magdaléna Harviliková, vedúca skladu, sekcia logistiky Košice (37 odpracova-

ných rokov)

ÚSEK ÚDRŽBYRudolf Jenigár, prevádzkový zámočník - čatár skupiny STZ, sekcia technická

a technologická Nové Zámky (43 odpracovaných rokov)

Karol Lipár, mechanik – čatár, sekcia údržby a opráv (SeÚO) Bratislava (43 od-

pracovaných rokov)

Rudolf Stanko, vozmajster, SeÚO Nové Zámky (41 odpracovaných rokov)

Jozef Szabó, mechanik pre opravy motorových rušňov, SeÚO Zvolen (43 odpra-

covaných rokov)

Marek Chalmovský, mechanik koľajových vozidiel, SeÚO Prievidza (20 odpra-

covaných rokov)

Vladimír Sliva, elektromechanik, SeÚO Košice (43 odpracovaných rokov)

Alexander Szaniszló, vozmajster, SeÚO Košice (41 odpracovaných rokov)

Miroslav Drdaj, mechanik elektronických zariadení, SeÚO Žilina (33 odpraco-

vaných rokov)

Branislav Hudec, technik SPO, SeÚO Zvolen (31 odpracovaných rokov)

Vladimír Duraj, mechanik elektronických zariadení, SeÚO Košice (30 odpraco-

vaných rokov)

• Strojmajstrovi Gabrielovi Šamudovskému (vľavo) blahoželá generálny riaditeľ Pavol Gábor. Za ním stojí riaditeľ úseku prevádzky Igor Krško.

• Generálny riaditeľ Pavol Gábor (vľavo) sa v príhovore poďakoval nielen prítomným, ale aj všetkým železničiarom za ich neľahkú a obetavú prácu. Vpravo sedia riaditeľ úseku prevádzky Igor Krško a riaditeľ úseku údržby Jozef Peško.

• Celkový pohľad na účastníkov podnikových osláv Dňa železničiarov v bratislavskom klube Valčík.

NAŠÍM DLHODOBÝM CIEĽOM JE VIDITEĽNE ZVYŠOVAŤ KVALITU CESTOVANIA

NA PODNIKOVÝCH OSLAVÁCH DŇA ŽELEZNIČIAROV BOLO OCENENÝCH 41 ZAMESTNANCOV

Posledný rok bol náročnejší ako zvyčajne. Hlavne zavedenie bezplatnej prepravy a príchod konkurenčných dopravcov znamenali pre väčšinu zamestnancov ZSSK jednu z najväčších zmien od vzniku fi rmy. Úlohou do budúcna bude viditeľne zvyšovať kvalitu cestovania.

nich zabezpečíme od nového grafi konu

až 60 percent výkonov regionálnej do-

pravy,“ zdôraznil Pavol Gábor.

Podľa generálneho riaditeľa bol minulý

rok pre ZSSK prelomový aj tým, že konku-

rencia spustila vlastné vlaky na najvyťaže-

nejších linkách z Košíc do Prahy a Bratislavy.

Po zavedení bezplatnej prepravy pribudlo vo

vlaku 20 percent cestujúcich, čo prinieslo

zvýšený nápor hlavne na vlakvedúcich a po-

kladníkov. „Uvedomujeme si, že z pohľadu

tempa a rozsahu ide o jednu z najväčších

zmien vo vašej práci od vzniku ZSSK.

Zásadne stúpol objem ľudských aj tech-

nických výkonov, ale aj počet zložitých

situácií. A je to ďalšia nástraha aj pre dl-

hodobý cieľ – viditeľne zvyšovať kvalitu

cestovania vlakmi,“ povedal Pavol Gábor.

Pozitívne podľa neho je, že napriek zvýše-

ným výkonom ZSSK hospodári lepšie, teda

s výrazne menšou stratou, ako plánovala.

Za ocenených zamestnancov poďako-

val Jozef Bielik. Upozornil, že veľké fi rmy

ako železnica musia byť postavené na

spolupráci: „Sme z rôznych kolektívov

našej spoločnosti. Bez podpory, spolu-

práce v týchto kolektívoch by sme sa

nemohli tešiť z osobných pracovných

úspechov.“

(mcik), snímky Miroslav NÔTA

a Mikuláš ČIKOVSKÝ

OKTÓBER 20156


Anna Ahmetiovávlakvedúca

GALÉRIA OCENENÝCH ZAMESTNANCOV

Gabriela Antoňákováclearingová špecialistka

Michal Babinodborný asistent prednostu

Jozef Bielikvedúci tímu kontroly

Helena Bízikovámetodička pre nastavenie interného trhu

Margita Blahováosobná pokladníčka

Monika Borlokováekologička

Vlasta Brünerováosobná pokladníčka

Edita Cyprichováhlavná pokladníčka

Miroslav Drdajmechanik elektronických zariadení

Vladimír Durajmechanik elektronických zariadení

Dušan Endrekstrojmajster

Viliam Ganzrušňovodič

Andrea Gottgeiselováfi nančná operátorka

Štefan Hancrušňovodič

Magdaléna Harvilikovávedúca skladu

Marián Hrubokontrolór prepravy

Branislav Hudectechnik SPO

Marek Chalmovskýmechanik koľajových vozidiel

Rudolf Jenigárprevádzkový zámočník – čatár skupiny STZ

Jarmila Kádarováosobná pokladníčka

7OKTÓBER 2015


ZSSK NA OSLAVÁCH DŇA ŽELEZNIČIAROV

Anna Kukuliakováosobná pokladníčka/hlavná pokladníčka

Karol Lipármechanik – čatár

Ľubomír Matejčekrušňovodič – inštruktor

Ľudmila Sára Rebeka Micovčinováosobná pokladníčka

Miroslav Pelanplánovač obehov HDV a turnusov rušňových čiat

Marián Petránianalytik prevádzkovej práce

Ladislav Pipperrušňovodič – inštruktor

Vladimír Plavecrušňovodič

Vladimír Slivaelektromechanik

Rudolf Stankovozmajster

Ľuboš Svatuškarušňovodič

Jozef Szabómechanik pre opravy motorových rušňov

Alexander Szaniszlóvozmajster

Gabriel Šamudovskýstrojmajster

Ján Škublavedúci prevádzky

Emília Švantnerovávlakvedúca – inštruktorka

Peter Valentrušňovodič

Darina Užíkováosobná pokladníčka

Beata Zaorálekovámajsterka pre vozne

Marta Zichovápersonalistka

OKTÓBER 20158


S GENERÁLNYM I ŠÉFSTVOM NEFORMÁLNEPodnikové oslavy Dňa železničiarov sa opäť stali príležitosťou na osobné stretnutia ocenených zamestnancov s top manažmentom železníc i so svojimi nadriadenými. Po prebratí ocenení a po spoločnom fotografovaní sa ešte našlo dostatok priestoru aj na neformálne rozhovory. Veď patrilo sa využiť nie každodennú príležitosť a potriasť si ruku, porozprávať sa s generálnym riaditeľom alebo so svojím úsekovým šéfom. A zamestnanci to radi urobili…

• Pred Valčíkom si zapózovali ocenení zamestnanci z úseku obchodu (zľava): riaditeľ sekcie OTŽ Jaroslav Vančo, vedúca oddelenia služieb zákazníkom Katarína Valentínyová, osobná pokladníčka Margita Blahová, kontrolór prepravy Marián Hrubo, osobná pokladníč-ka Jarmila Kádarová, osobná pokladníčka Ľudmila Sára Rebeka Micovčinová, clearingová špecialistka Gabriela Antoňáková, hlavná pokladníčka Edita Cyprichová, riaditeľ úseku obchodu Jozef Schmidt, osobná pokladníčka Darina Užíková, osobná pokladníčka Anna Kukuliaková.

• Za úsek služieb bolo ocenených „skromnejšie“, iba dve zamestnankyne. Na snímke (zľava): vedúca skladu Magdaléna Harviliková, ekologička Monika Borloková, riaditeľ úseku služieb Jaroslav Gudába.

• Bezprostredne po prevzatí ocenení nasledovalo spoločné foto (zľava): generálny riaditeľ Pavol Gábor, vedúci prevádzky Ján Škubla, majsterka pre vozne Beata Zaoráleková, rušňovodič Štefan Hanc, rušňovodič – inštruktor Ladislav Pipper, vlakvedúca Anna Ahmetiová, rušňovodič Peter Valent, plánovač obehov HDV a turnusov rušňových čiat Miroslav Pelan, riaditeľ úseku prevádzky Igor Krško.

• V rámci voľného programu sa o dobrú náladu postarala ľudová hudba Jána Stupku.

• Personalistka Marta Zichová a vedúci tímu kontroly Jozef Bielik zo Žiliny si našli na debatu veľa spoločných tém. Hlavnou témou bola, samozrejme, železnica.

• Spoločná snímka, ktorá sa v tomto zložení a pri podobnej slávnostnej príležitosti už nemôže zopakovať. Pamätný záber pre ocenených zamestnancov z úseku údržby (zľava): mechanik elektronických zariadení Vladimír Duraj, technik SPO Branislav Hudec, mechanik elektro-nických zariadení Miroslav Drdaj, vozmajster Alexander Szaniszló, elektromechanik Vladimír Sliva, riaditeľ úseku údržby Jozef Peško.

• Riaditeľka sekcie marketingu Tatiana Kyselová zašla na kus reči k chlapom z údržby k mechanikovi koľajových vozidiel Marekovi Chalmovskému (vľavo) a mechanikovi pre opravy motorových rušňov Jozefovi Szabóovi.

• Ocenení zamestnanci si pozorne vypočuli príhovor generálneho riaditeľa a jeho slová si premietali do podmienok svojho pracoviska. Snímky Miroslav NÔTA a Mikuláš ČIKOVSKÝ

9OKTÓBER 2015

ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI

ZSSK prevzalo v roku 2012 pri pre-

chode opravárenských činností od Carga

a kúpe rušňových dep množstvo areálov,

budov a zariadení. Niektoré z nich prešli do

vlastníctva ZSSK v relatívne dobrom stave,

iné si vyžadovali akútny zásah stavbárov

a údržbárov. K nim patrí aj breznianske

depo. „Stav koľajiska sme vyhodnotili

ako havarijný. Opravili sme aspoň šty-

ri najkritickejšie koľaje. Vymenili sme

80 poškodených podvalov a 320 vrtúľ,

množstvo podložiek a pružných krúž-

kov, ako aj ďalšie stovky iných sú-

čiastok. Do poriadku sa dalo tiež štr-

kové lôžko a všetky koľaje sa upravili

podbíjačkou,“ povedal o situácii v miest-

nom depe vedúci regionálneho pracoviska

sekcie manažmentu nehnuteľností Zvolen

Pavel Tary.

Ďalej pripomína, že havarijný stav ko-

ľají ohrozoval bezpečnosť pracovníkov pri

posune a hrozila tiež ďalšia ujma na ma-

jetku spoločnosti. Staré betónové podvaly

s drevenými príchytkami už totiž koľajnice

takmer nedržali. A podobne vyzerali aj dve

výhybky, ktoré museli vymeniť. Tie boli

totiž uložené ešte na pôvodných železných

podvaloch, pod ktorými sa vplyvom času

rozpadol podkladový materiál a v podstate

už len „plávali“ v blate.

Sociálna budova – nocľažňa neprešla

zásadnejšou údržbou, obrazne povedané,

odkedy je depo depom. Až v tomto roku.

P. Tary: „Rozvody ústredného kúrenia

v budove mali 40 rokov. Kompletne

sme ich vymenili, osadili nové radiáto-

ry s termostatickými ventilmi, ktoré by

mali zamestnancom zabezpečiť tepel-

nú pohodu oveľa efektívnejšie a rých-

lejšie ako doteraz.“

Nocľažňu však vynovili aj zvonku.

Vymenili sa odkvapové žľaby a opravila

strecha. Lepenkovú krytinu nahradil na

ploche 220 metrov štvorcových betóno-

vý poter. V rámci týchto prác sa prečistili

koruny stromov a odstránili konáre, z kto-

rých padajúce lístie pravidelne odkvapy

upchávalo a dažďová voda zatekala do

budovy.

Poškodenú strechu mal aj sklad pohon-

ných hmôt, čo spôsobilo zatečenie fasády.

Už to neplatí. Strecha je opravená, takisto

zamoknuté steny zvonku i zvnútra. A navy-

še pribudlo prepojenie strechy medzi skla-

dom PHM a prístavkom na stáčanie nafty.

Vedúci P. Tary na záver pripomína, že

v obvode regionálneho pracoviska sek-

cie manažmentu nehnuteľností je stále

čo opravovať. A na príklade Brezna do-

kumentuje, ako zamestnanci pozitívne

vnímajú, keď sa ich pracovné prostredie

skultúrni a skvalitní, keď je čisté, uprave-

né a efektívne: „Viac si ho vážia a strá-

žia!“ (dd)

Len pre zaujímavosť treba povedať,

že túto tému si vyžiadali samotní ma-

ďarskí organizátori. U našich južných

susedov sa totiž v súčasnosti diskutuje

o možnosti využitia aj poschodových

súprav pre železničnú dopravu v okolí

Budapešti. Hlavne pre ich prednosti ako

sú menšia dĺžka, hmotnosť na sedadlo,

či nižšie energetické náklady. Prednášku

v spolupráci s viacerými zložkami ZSSK

spracoval Miloš Slávik, bývalý riadi-

teľ úseku údržby: „Zameral som sa

na základné technické parametre

a prevádzkové skúsenosti elektric-

kých poschodových jednotiek série

671 a poschodových súprav push-

-pull. Na žiadosť maďarskej strany

som spracoval aj ich porovnanie so

súpravou vlaku zloženého z piatich

klasických osobných vozňov a rušňa

série 240. Samozrejme, lepšie sú na

tom poschoďáky.“

Na konferencii odznelo takmer

90 prednášok napríklad z Dánska,

POROVNANIE POSCHODOVÝCH JEDNOTIEK SO SÚPRAVOU VLAKU S RUŠŇOM SÉRIE 240 A PIATIMI OSOBNÝMI VOZŇAMI

671 push - pull 240+ 5xOV

Celková dĺžka: (m) 79,2 381* 97,2 148,4

Hmotnosť súpravy: (t) 196 263*381

229234

295

Počet sedadiel: 307 362 380

Hmotnosťna sedadlo: (kg)

543 263381

632646

776

Spotreba elektrickejenergie**: (kWh)

680 263381

860873

1 035

Spotreba el. energiena sedadlo: (kWh)

2,21 263381

2,382,42

2,72

* súprava push – pull s rušňom série 381 alebo 263** na traťovom úseku Nové Zámky - Bratislava

MAĎARI BOLI ZVEDAVÍ NA POSCHODOVÉ SÚPRAVY ZSSKBudapešť sa v polovici októbra stala miestom konania druhého ročníka medzinárodnej konferencie InnoRail 2015. V rámci programu, ktorý sa zameral na tri odvetvia železničnej dopravy (infraštruktúra, telekomu-nikácie, koľajové vozidlá), odznela aj prednáška na tému: Poschodové súpravy Železničnej spoločnosti Slovensko.

Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Ruska

a samozrejme Maďarska. M. Slávika naj-

viac zaujali prezentácie nového vozňa MÁV

pre IC vlaky, motorového vozňa na meranie

parametrov tratí a prednáška o vykonávaní

servisných opráv brzdových zariadení od

fi rmy Knorr, ktoré sa používajú aj na koľa-

jových vozidlách ZSSK. (jkk)

V polovici októbra ZSSK zaznamena-

la nepríjemný rekord. Počas dvadsiatich

štyroch hodín prišlo k dvanástim zrážkam

s lesnými zvieratami. Vo väčšine prípadov

to boli zrážky s jeleňmi a srnami. O život

však prišiel i mladý medveď, ktorého zra-

zil zrýchlený vlak neďaleko Harmaneckej

jaskyne pri Banskej Bystrici.

„Všade je tu horský terén. Zrážky

so zverou sú tu častým javom, “ hovorí

rušňovodič Libor Pietrik, ktorý v ten deň

riadil spomínaný vlak. Príčinou zrážky bola

v tomto prípade i hustá hmla. „V rýchlosti

65 km/h nebola žiadna šanca včas za-

brzdiť. Keďže šlo o mláďa, prípad som

ohlásil i výpravkyni, aby varovala tra-

ťových zamestnancov pred prípadným

stretom s medvedicou-matkou.“

HLAVNE V OKTÓBRIO stretoch so zverou železnica

vyrozumieva i štátne orgány, ktoré rozhod-

nú, čo so zrazeným zvieraťom. K stretom

najčastejšie dochádza vo večerných až

ranných hodinách. Z približne 600 zaregis-

trovaných zrážok v ZSSK za prvých desať

mesiacov tohto roku bolo len 25 zazna-

menaných medzi ôsmou až šestnástou

hodinou. Podľa skúseného rušňovodiča

a poľovníka Vojtecha Maczvalda to sú-

visí s tým, že väčšina lesnej zveri chodí

na pašu ráno a večer, cez deň zver od-

dychuje. Najviac stretov býva v októbri,

pretože vrcholí ruja a jelene a srnce sú

menej obozretné.

Rušňovodiči na lokálnych tratiach zvyčaj-

ne poznajú úseky, kde zver prechádza cez

koľaje. V. Maczvald: „Pri ranných a večer-

ných vlakoch je dobré spomaliť a človek

tak predíde väčším problémom s ruš-

ňom. Samozrejme, nie všade sa to dá,

pretože treba dodržať jazdný čas. Cez

PLAŠIČE POMÁHAJÚ, ALE AJ TAK TREBA BYŤ V STREHU

ZRÁŽKY SO ZVEROU ZAZNAMENALI NEPRÍJEMNÝ REKORD

Zrážky so zverou sú na železnici bežnou udalosťou. Väčšinou spôso-bia niekoľkominútové meškanie. No sú prípady, kedy rušeň zostane po zrážke nepojazdný.

deň niekedy pomôže zatrúbiť. Naopak

v noci svetlá a trúbenie vlaku môžu zver

zaujať a zostane stáť na trati.”

POMOC ZA EUROMladý popradský rušňovodič Miroslav

Novotný podal pred niekoľkými rok-

mi zlepšovací návrh akustického plašiča

zveri. Po jeho skúšobnom namontovaní na

motorový vozeň v Poprade klesli náklady

na opravu po týchto stretoch štvornásobne

v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Plašič je jednoduché bezúdržbové zaria-

denie za jedno euro, ktoré funguje podobne

ako píšťala. Pretekajúci vzduch v lieviku

vydáva vysoký tón (ultrazvuk), ktorý je pre

človeka nepočuteľný. Funguje od rýchlosti

40 km/h. Platí, že vyššia rýchlosť znamená

i lepší účinok. Po úspešnom vyskúšaní sa

ZSSK rozhodla plašič montovať do ďalších

vozidiel. Dnes sú približne na dvoch stov-

kách hnacích vozidiel od starších moto-

rových vozňov až po najnovšie dieselové

jednotky 861. (mcik), snímky autor

• Plašič lesnej zveri je malé trojcentimetrové zariadenie (snímka vpravo), ktoré ZSSK montuje na čelá hnacích vozidiel (miesto na snímke je označené šípkou). Funguje od rýchlosti 40 km/h. Podobne ako na píšťale pretekajúci vzduch vydáva ultrazvukový tón, ktorý ale ľudské ucho nezachytí. Cena zariadenia je jedno euro.

V BREZNE BUDE TEPLEJŠIE, SUCHŠIE A BEZPEČNEJŠIEV Rušňovom depe Brezno sa ešte pred príchodom chladnejších mesiacov podarilo zlepšiť dovtedy nevyhovujúci prevádzkový stav niektorých bu-dov a zariadení. Opravy sa dočkali rozvody ústredného kúrenia, strecha a odkvapy na sociálnej budove i sklad PHM. Nemenej dôležitým bolo aj odstránenie havarijného stavu štyroch koľají a dvoch výhybiek. Všetky opravy stáli dokopy takmer 240- tisíc eur.

• Štyri koľaje v breznianskom depe boli v havarijnom stave. Už sú opravené.

OKTÓBER 201510

ŠKOLA A ŽELEZNICA

O zrode nápadu vytvoriť unikátny det-

ský vozeň v spolupráci so Súkromnou

školou úžitkového výtvarníctva Kremnica

sme písali v Železničných ozvenách už

pred dvomi rokmi. Realitou sa stal túto

jeseň. „Vytvorenie unikátneho detského

vozňa v spolupráci so študentmi bolo

motivované snahou vytvoriť prostre-

die, ktoré rodinám s deťmi zatraktívni

osobnú železničnú dopravu. Pri cestách

s deťmi ľudia volia najčastejšie auto.

Ak zatraktívnime vlaky práve najmen-

ším, tak pre cestovanie za babičkami

či rodinou, prípadne na výlety si ľu-

dia vyberú vlak,“ poznamenal riaditeľ

Úseku obchodu Železničnej spoločnosti

Slovensko Jozef Schmidt.

Návrhy, vizuály i materiálne vyhoto-

venie pripravili študenti SŠÚV, realizáciu

konzultovali so zamestnancami ZSSK, aby

bola v súlade s technickými predpismi. Ide

o úpravu vozňa druhej triedy so služobným

oddielom (technické označenie BDs), ktorý

sa radí zvyčajne do diaľkových prípadne

regionálnych vlakov. Je prvý a (zatiaľ) jediný

svojho druhu.

„Študentom našej školy sa podarilo

zrealizovať prvý projekt v spolupráci

s reálnym podnikateľským prostredím,

so Železničnou spoločnosťou Slovensko.

Cieľom bolo naučiť študentov ako krea-

tívnu myšlienku implementovať na pro-

fesionálnej úrovni,“ povedala Katarína

Luptáková, riaditeľka Súkromnej školy

úžitkového výtvarníctva v Kremnici.

Podľa nej realizáciou tohto projektu

chce škola poukázať na to, že umenie

je potrebné všade a je využiteľné v akej-

koľvek oblasti. „Ak budú mať študen-

ti počas štúdia možnosť získať aj

praktické skúsenosti, dokážu lepšie

svoje znalosti využiť v rôznych oblas-

tiach. Škola realizáciou tohto projektu

zlepšuje prípravu našich študentov

na ťažký konkurenčný trh práce,“

zdôraznila K. Luptáková.

Študenti vyrobili novú výbavu interié-

ru, špeciálne stolíky s hrami, unikátne

police na batožinu, zaujímavé podlahy,

návrhy čalúnenia, závesy, polepy stien

a podobne. Sekcia údržby ZSSK v rámci

pracoviska Opravovňa vozňov Zvolen

participovala pri montáži. Študenti ponúkli

kreatívny vizuál aj pre toalety, ktoré sú

• Na letnú lúku plnú farieb, zvierat a živočíchov sa podobá exteriér detského vozňa. Podobne to vyzerá aj vnútri, kde dominuje žiarivá zelená farba sedačiek. ZSSK predstavila detský vozeň médiám po prvýkrát v závere októbra vo Zvolene.

• Ozdobená veselými motívmi je aj chodba. Keď sa deti vyberú na prechádzku po vozni alebo na toaletu, podľa číslic na podlahe si môžu pohľadať svoje kupé.

• Miesto stolíkov nájdu najmenší cestujúci v kupé rôzne stolové hry, ktoré nielen zaba-via, ale cibria pamäť a logické myslenie.

• Vlak je plný zvieratiek a milých chrobáčikov. Kam len sa vybrali tieto tri lienky?

NEOBYČAJNÝ VOZEŇ, V KTOROM JE VŠETKO INÉ AKO V OSTATNÝCH

SPOLUPRÁCA MLADÝCH VÝTVARNÍKOV A ZSSK PRINIESLA RADOSŤ MALÝM CESTUJÚCIM

Sedíte na pohodlnej novej sedačke, hráte stolové hry a zároveň sa cítite ako uprostred lesa s lienkou či vážkou nad hlavou a s veveričkou na stro-me. Áno, to je cestovanie v „kremnickom“ detskom vozni. Je výsledkom jedinečného projektu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a štu-dentov z kremnickej Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva (SŠÚV). Cestujúci si ho užívajú od 26. októbra 2015 vo vybraných zrýchlených vlakoch na linke Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina a späť.

VLAKOVÉ SPOJE S DETSKÝM VOZŇOM

Smer Zvolen – Žilina, jazdí denne

Zvolen – odchod Žilina – príchod

Zr 1842 Šturec 7.09 h 9.06 h

Zr 1848 Rozsutec 15.09 h 17.06 h

Smer Žilina – Zvolen, jazdí denne

Žilina – odchod Zvolen – príchod

Zr 1849 Šturec 10.54 h 12.51 h

Zr 1853 Borišov 18.54 h 20.51 h

podstatné pri výbere vlaku ako doprav-

ného prostriedku pri ceste s dieťaťom.

Škola investovala do interiérového zlep-

šenia čiastku 21 tisíc eur, ZSSK niekoľko ti-

síc eur.

Vozeň je zaradený do súprav na linke

Zvolen – Vrútky – Žilina do spojov, ktoré

sú vyhovujúce pre cestovanie s deťmi

z pohľadu dennej časovej polohy. Na

117 km dlhej trase vlak obslúži 10 sta-

níc/ zastávok. Linka vedie krajinou oplýva-

júcou prírodným i kultúrnym bohatstvom.

Cestovanie autom v tomto regióne môže

so sebou niesť isté riziká, cesta vedie cez

nehodový úsek (Šturec), jazdu obmedzu-

jú kolóny (Strečno), čo vedie k zdržaniu.

Cestovanie s deťmi uvedenými spojmi preto

predstavuje ideálnu voľbu pre rodinné náv-

števy či poznávacie alebo relaxačné výlety.

Trasa spája dve krajské mestá – Banskú

Bystricu so Žilinou, ležia na nej dve kú-

peľné mestá (Sliač, Turčianske Teplice),

mestá s bohatou históriou (Martin, Banská

Bystrica). Je súčasťou legendárnej trate SNP

(Banská Bystrica – Horná Štubňa). Na ceste

zo Zvolena do Žiliny cestujúcich čaká 24 tu-

nelov, nachádza sa tu aj najdlhší železnič-

ný tunel na Slovensku, tzv. Čremošniansky

(v minulosti Harmanecký) s dĺžkou 4,7 km,

tiež štyri viadukty a viac ako 100 mostov.

Veríme, že aj od platnosti nového GVD

bude vozeň tip – top a na prípadnej novej

trase spraví radosť ďalším deťom.

Diana DÚHOVÁ, snímky Zuzana ČERVENÁ

TRASA DETSKÉHO VOZŇA:

Zvolen osobná stanica

Zvolen mesto

Sliač kúpele

Banská Bystrica mesto

Banská Bystrica

Horná Štubňa obec

Turčianske Teplice

Martin

Vrútky

Žilina

11OKTÓBER 2015

ZÁBAVA SERVIS

Z REDAKČNEJ POŠTYVaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poštou na adresu redakcie:

Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo e-mailom na [email protected].

KÚPTE SI STANICU V NEMECKU

Nemecké železnice sa zbavujú sta-

rých železničných staníc. Budovy sa stali

nadbytočnými po zavedení automatov

na lístky. Ceny sú od tisíc eur za menšie

zastávky v zlom stave až po 760 tisíc eur,

za ktoré sa vydražila secesná budova

stanice v kúpeľnom meste Travemünd.

Zaujímavé sú niektoré podmienky pre-

dávajúcej strany. Niekde musia noví

majitelia tolerovať, že im cez dom budú

prechádzať cestujúci. Inde platí zákaz

prevádzkovať sexshopy.

VO VLAKU 24 HODÍNStovky ľudí každý rok v Čechách sú-

ťažia, kto prejde za dvadsaťštyri hodín

viac kilometrov vo vlaku. Súťaž Krížom

krážom republikou sa koná raz ročne

na Deň železníc. Tímy si dopredu pri-

pravujú modely, kde budú prestupovať.

Podmienkou sú ich fotky so sprievod-

cami, vybranými stanicami či parnými

rušňami, ktoré v ten deň jazdia v rôznych

častiach republiky. České dráhy venujú

do súťaže zľavnené lístky. Tento rok sú-

ťaž vyhral tím Križiaci času, ktorý stihol

prejsť 1275 km, čo je vzdialenosť medzi

Prahou a Londýnom.

CHORVÁTI CHCÚ ODŠKODNÉChorvátska železničná spoločnosť

(HZ) žiada od maďarských železníc

(MÁV) odškodné za zadržanie vlakovej

súpravy na maďarskom území. Vlak

s tisíckou migrantov a 36 chorvátskymi

policajtmi vypravili podľa Maďarov bez

konzultácie. Preto ho Maďari na svo-

jom území zastavili, policajtov odzbrojili,

rušňovodiča zadržali a podali trestné

oznámenie na Chorvátsko. Odškodné 30

tisíc eur má vyvážiť náklady na upratanie

vozňov. Tie boli po niekoľkodňovom od-

stavení plné fekálií a odpadkov. (web)

ZO ZAHRANIČIA

Cestujúca Katarína Cesneková bola tak

príjemne prekvapená správaním bratislav-

skej vlakvedúcej Judity Slávikovej, že

neváhala a poslala ZSSK pochvalný mail.

Napísala, že s takýmto prístupom sa ešte

nestretla. Pani Sláviková sa pri kaž-

dom zastavila, prehodila pár slov, na

každého sa usmievala a v celom vozni

vládla dobrá nálada. Keďže niekomu

bolo chladno, zariadila, aby zapli klímu.

Dokonca jednej panej zablahoželala

k meninám, keď si všimla jej meno na

preukaze. Správala sa úprimne, nevtie-

ravo a všetko robila s úsmevom a dob-

rou náladou. Vysielala okolo seba dobrú

energiu, ktorá prešla aj na cestujúcich.

DOBROU NÁLADOU „NAKAZILA“ I CESTUJÚCICH

V našich novinách si môžete zasúťažiť aj fotohádankami. Každý mesiac uverejňujeme fotografi u z nejakej oblasti železnice. Vašou úlohou je ten-tokrát napísať, čo je na obrázku. Jedného z odpovedajúcich vyžrebujeme a dostane upomienkové predmety ZSSK.

Odpovede posielajte poštou na adre-

su: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2,

040 01 Košice alebo e-mailom na

ozveny@ slovakrail.sk.

Do rubriky môžete prispieť svojimi

snímkami aj vy – čitatelia. Fotky môžete

posielať na spomínanú e-mailovú adresu.

Za uverejnenú fotografi u pošleme honorár.

V minulom čísle bola snímka vozňa,

na ktorom bol v minulosti natočený elek-

trický kábel pre koľajový žeriav. Žeriav sa

dodnes v Košiciach využíva. Každý rok

ho môžete vidieť v apríli na Rušňoparáde

nakladať uhlie do parných rušňov. Vozeň

sa nepoužíva, no nájdete ho odstavený

v košickom rušňovom depe pri vodnej veži.

Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali

Jána Pálku z Hronskej Dúbravy.

UHÁDNITE: ČO TO JE?

Snímače by mali byť doplnkom súčas-

ných zabezpečovacích zariadení, a nie ich

náhradou. Majú identifi kovať auto na prie-

cestí a vyslať vlaku varovný signál.

„Do konca roku 2015 inštalujeme

prvý z detektorov do skúšobnej prevádz-

ky, zatiaľ bez väzby na zabezpečovacie

zariadenie. Počas roku 2016 spresníme

funkčnosť detektorov a overíme väzby

na bezpečnostné systémy. Do ostrej pre-

vádzky by detektory mohli byť spustené

do konca budúceho roku,“ povedal český

minister dopravy Dan Ťok.

Počas skúšobnej prevádzky sa rozhod-

ne, či signál vlak zastaví alebo spomalí.

Rovnaký princíp so snímačmi používajú

Japonci na štyroch tisíckach priecestí,

Švédi ich majú zatiaľ niekoľko desiatok.

Ďalším opatrením by mohlo byť zníže-

nie počtu závor zo štyroch na dve. Závory

budú len na strane prichádzajúcich áut

a v protismere sa budú dať obísť. Pomohlo

by to vodičom, ktorí v panike len zostanú

stáť na koľajach, hoci závory sú uspôso-

bené tak, že ich možno preraziť. Rovnakú

chybu urobil i poľský kamionista pri spo-

mínanej zrážke s pendolinom na priecestí

v Studénke. Miesto prerazenia závor ka-

mión posunul len o niekoľko metrov, aby

vlak netrafi l kabínu, ale náves s plechmi.

Pri znížení počtu závor na priecestí len na

príjazdovú stranu áut sa však môže podľa

českého ministra dopravy zvýšiť počet stre-

tov. Nie je vylúčené, že by to niektorí šoféri

zneužívali a medzi závorami by kľučkovali.

Jedným z dôležitých bezpečnostných

opatrení, ktoré sa používa i na Slovensku,

je štvormiestne identifi kačné číslo prie-

cestia. Vodiči ho nájdu na zadnej strane

výstražníkov alebo dopravnej značky

s krížmi. V prípade nebezpečenstva zráž-

ky treba zavolať políciu a nahlásiť číslo.

Záchranné zložky zavolajú výpravcu, ktorý

môže zastaviť vlak. (red)

NEVÍDANÁ POMOCPán Ján Halanda ako dôchodca cestuje

často vlakmi. Píše, že s poľutovaním musí

konštatovať, že je veľký rozdiel medzi sprie-

vodcami vo vlakoch ZSSK a vlakoch súkrom-

ných dopravcov. „V štátnej spoločnosti sa

minimálne polovica vlakvedúcich nevie

ani pozdraviť a asi 70 % dokáže povedať

len slovo – pristúpili. Slová ako ďakujem,

prosím, nech sa páči, väčšina nepoužíva.

Pracujú bez úsmevu, bez konverzácie

s cestujúcimi. Z ich tváre vyžaruje len

pocit, ako keby boli násilím zavlečení do

zamestnania.“

Pri jednej ceste však zažil veľké prekvape-

nie. Vlakvedúca sa pozdravila, milo a slušne

požiadala o predloženie lístkov ku kontrole.

To však bol len začiatok. Počas cesty pán

Halanda zistil, že nemá peňaženku. Keď šla

vlakvedúca niekoľkýkrát okolo, opýtala sa,

čo tak intenzívne hľadá. Odpovedal, že si za-

budol v aute peňaženku a že teraz nemá ani

na MHD. „Okamžite zareagovala otázkou,

koľko na ten lístok potrebujem. Povedal

som jej, že 45 centov. Vybrala svoju pe-

ňaženku, dala mi 50 centov a nechcela mi

ani odpovedať, kedy má najbližšiu zme-

nu, aby som jej peniaze mohol vrátiť.“

Cestujúci skúšal ešte od iných vlakvedúcich

zistiť, kedy by jej to mohol vrátiť, ale to sa

mu nepodarilo. Preto sa obrátil na Železničné

ozveny, aby prostredníctvom nás vyjadril po-

zornej vlakvedúcej vďaku za pomoc: „Nech

sa k nej ľudia v živote chovajú vždy tak,

ako sa ona zachovala ku mne,“ napísal

Ján Halanda.

Spomínanou vlakvedúcou je Perla

Strýčková zo Strediska prevádzky Čadca.

(red)

ČESI VYSKÚŠAJÚ NA PRIECESTIACH LASERPred tromi mesiacmi si zrážka pendolina s kamiónom vyžiadala životy troch cestujúcich. O niekoľko dní po nehode český minister dopravy sľuboval rázne bezpečnostné opatrenia. Jedným z nich by mali byť laserové snímače na priecestiach.

ZAUJALO NÁS

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod číslom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, e-mail: [email protected]. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Tlač: Róbert Jurových – NIKARA, M. R. Štefánika 25, 963 01 Krupina, tel./fax: +421 45 55 11 115, +421 45 55 11 570, e-mail: grafi [email protected].

Vybrali sme sa na cestu od Peloponézu

až po Macedóniu. Vyskúšali sme pri tom

všetky druhy dopravy – leteckú, vlako-

vú, autobusovú, lodnú, došlo aj na taxíky.

• Trojkilometrový most pri Patrase spája Peloponézsky polostrov s pevninou. Cez most nejazdí žiadna hromadná doprava a cesta taxí-kom sa pre vysoké mýto neoplatí (12 € za prejazd auta). Miestni preto radšej nakladajú auto na trajekt. Keď sme si chceli kúpiť lístky na plavbu bez auta, kapitán len mávol rukou, nech bežíme do kajuty, že to je v poriadku.

• Grécke vlaky majú už najlepšie roky za sebou, no sú plné cestujúcich a jazdia načas. Na snímke je súprava IC vlaku na trati z Thessalonik smerom na Macedónsko. Slovenskí železničiari s obavami čakali, či im FIP lístky uznajú bez prirážky. Keď zbadali súpravu vlaku, pochopili, že žiadne príplatky nebudú potrebné.

• Mestečko Mystras leží len sedem kilometrov od slávnej Sparty, ale veľa turistov tu nenájdete. Pravdepodobne preto, že leží v kopcoch, bokom od hlavných ciest. Vďaka tomu si možno jeho atmosféru nerušene vychutnať. Práve v Mystrase bol v roku 1449 Konštantín XI. korunovaný za posledného byzantského cisára. Dnes je stredoveké mes-tečko opustené. Jediným obývaným miestom je ženský kláštor.

Jedinečné divadlo sa koná vždy

počas prvého októbrového víkendu

v predvečer Medzinárodného mara-

tónu mieru. Celé centrum Košíc je do

neskorého večera plné ľudí a niektoré

z atrakcií sú priamo aj na detskej želez-

ničke v Čermeli na okraji mesta.

„Jedine počas Noci svetiel môžu

návštevníci detskej železničky zažiť

atmosféru nočnej jazdy v otvorených

vozňoch,“ povedal riaditeľ detskej že-

leznice Ľubomír Lehotský.

Jazdu doplnili ďalšie atrakcie. O dob-

rú náladu sa staral hudobný DJ a atmo-

sféru spestrila laserová show. Na jednej

zo staničiek cestujúci zažili stretnutie

s lesnými vílami a ich ohňovým tancom.

Novinkou bola tento rok klauniáda.

„Najväčšou atrakciou bola iskri-

vá prehliadka parného rušňa Katky,

ktorý sa viac ako trom tisíckam náv-

števníkov predviedol v netradičnom

svetle s pyrotechnickými efektmi,“

dodal Ľ. Lehotský.

Vlaky premávali každú hodinu od

siedmej večer až do jednej hodiny ráno.

Noc svetiel na detskej železnici bola

z hľadiska návštevnosti najpopulárnej-

šou akciou roka.

Posledná rozlúčková jazda tejto sezó-

ny bude Mikulášska jazda 6. decembra.

(red), snímka KDŽ

GRÉCKO JE KRAJINA PLNÁ PRÍBEHOV STOPY SLÁVNEJ MINULOSTI A NEĽAHKÁ PRÍTOMNOSŤ

Grécko sa v posledných mesiacoch veľmi často spomínalo vo večerných správach. Všetci sa pýtali, či sú Gréci neschopní, leniví príživníci, ktorí sa za naše peniaze povaľujú pri bazénoch svojich viliek. Alebo sú ťažko skúšaným národom, ktorý je pyšný na svoje dejiny a nenechá sa spútať nariadeniami všemocných euroúradníkov. Rozhodli sme sa vytvoriť si na to názor sami.

Nikde sme nevideli extrémny prepych ani

povaľujúcich sa lenivcov. Všade usilovne

pracovali. Gréci boli veľmi milí a ochotní

nám poradiť a pomôcť.

SAN MARINO NA SLOVENSKU?Z Atén, kam sme doleteli, sa presúvame

autobusom do Sparty, odkiaľ je to miest-

nou dopravou iba niekoľko minút do nášho

prvého cieľa Mystrasu, ktorý je zapísaný

na zozname UNESCO. V autobuse sme

skoro sami. Šofér s nami diskutuje

a keď počuje, že sme zo Slovenska,

hneď vie povedať Bratislava. Hovorí,

že bol u nás pred desiatimi rokmi. Len

lokalitu akosi nevieme dešifrovať.

Spomína San Marin. Hovoríme mu, že

San Marino je v Taliansku, ale on krúti

hlavou a opakuje Slovakia. Nakoniec

sme to vyriešili – na mysli mal Šamorín.

Príhoda nás so šoférom skamaráti.

Dokonca zavolá našej domácej, nech

nás príde počkať na zastávku, aby sme

v malom provinčnom mestečku náhodou

nepoblúdili. Ráno stúpame hore úzkymi

uličkami Mystrasu a všade nachádzame

kostolíky, kláštory, knižnice či iné verej-

né a súkromné budovy. Sme tu takmer

samé. Mystras je mestom duchov a možno

ktorý má nádhernú architektúru a je plný

pestrých kvetov. Vládne tu až neskutočná

atmosféra pokojného stredoveku.

SLÁVNA VEŠTIAREŇZ Peloponézu smerujeme do slávnych

Delf, kde nás čaká už zaplatená hotelová

izba. Pred sebou máme ešte sto kilometrov

a posledný autobus nám ušiel. Taxík je jedi-

nou reálnou možnosťou, nám sa zdá však

predražený. Pomáha nám ochotný mladý

muž na benzínovej pumpe, ktorý nám vybavil

taxík za cenu, ktorú ochotne akceptujeme.

Ráno s očakávaním vstupujeme na

cestu smerom k veštiarni v Delfách. Vedie

k Apolónovmu orákulu, posvätnému miestu

starých Grékov, miestu, kde sa pozemské

stretávalo s nadpozemským. Slová delf-

skej veštice ovplyvňovali panovníkov, a tak

nepriamo tvorili našu minulosť. Veštkyňou

sa mohlo stať len mladé dievča, ktoré žilo

v pohlavnej zdržanlivosti. Pri veštení sa

vplyvom halucinogénnych výparov do-

stalo do tranzu a predpovedalo budúc-

nosť. Veštby zaistili veštiarni v Delfách

slávu v celom Grécku. Najviac prekvitala

v 6. – 4. storočí pred naším letopočtom.

V čase ešte len nastupujúceho kresťanstva

dokonca predpovedala svoj zánik.

VLAKY V BIEDNOM STAVEĎalej na sever pokračujeme vlakmi.

Sú síce v dosť biednom stave a plné

cestujúcich, zato ale všetky idú na

minútu presne. Po prehliadke kláštorov

Meteora, ktoré korunujú strmé skaly

na okraji Tessalskej nížiny, smerujeme

k nášmu poslednému cieľu – do Vergíny.

Pohrebiska macedónskych kráľov, kde

pred 40 rokmi objavili nevylúpenú hrobku

Filipa II. Macedónskeho, otca legendárne-

ho Alexandra Veľkého. Docestovať sa tu dá

pohodlne vlakom do susedného mestečka

Veroi a iba posledných 11 km je potrebné

ísť autobusom.

Grécko je plné vzácnych historických po-

kladov, ktoré možno objavovať po všetkých

kútoch krajiny. My sme všade stretli milých

a ústretových ľudí, vždy ochotných pomôcť.

S dopravou sme nemali žiadne problémy

a ubytovanie na slušnej úrovni možno zís-

kať za 10 – 15 €. Návšteva Grécka sa určite

vyplatí aj mimo letnej sezóny.

Mária JANÍKOVÁ, snímky autorka

KATKA V NOCI SVETIELNočnú jazdu parným vlakom zažili tisíce návštevníkov počas Noci svetiel na košickej detskej železnici. Okrem svetelnej a laserovej show boli hlavným bodom programu chrliace iskry parného rušňa Katka. Ako generálny partner podujatie podporila aj ZSSK.

Trnavský klub priateľov železníc sprístupnil v októbri na stanici muze-álnu expozíciu. Nájdete tu kópiu prvého parného rýchlikového rušňa na svete alebo rušeň, ktorý desiatky rokov jazdil do trnavského cukrovaru.

NA JEDNOM MIESTE NÁJDETE KÓPIU I ORIGINÁL

Tvorcovia expozície nezabudli ani na

iné železničné exponáty, ako mechanic-

ké závory, návestidlá, vodnú pumpu na

napájanie parných rušňov i dva zrenovo-

vané nákladné vozne. Všetky exponáty

sú nastálo verejne prístupné na štvrtom

nástupišti trnavskej železničnej stanice

(priamo pred staničnou budovou).

Základom celej zbierky je parný ru-

šeň, ktorý si starší Trnavčania pamä-

tajú z dnes už neexistujúcej trate do

cukrovaru. K rušňu je na koľaji pripo-

jený poštový vozeň Gbqs a služobný

vozeň Daa-k. Oba vozne úplne prero-

bili. Z pôvodných zostali len podvozky

a skrine kompletne vymenili.

Trnavská expozícia nesie i stopy

po Georgovi Stephensonovi, s me-

nom ktorého je spojených niekoľko

železničných prvenstiev. Ako prvý na

svete spustil parnú železnicu (1825,

Stockton - Darlington). Vyrobil i ru-

šeň Locomotion 1, ktorý ťahal vlaky

medzi oboma mestečkami a podľa

ktorého dostali rušne svoje pomeno-

vanie. A v Trnave nájdete aj kópiu

Stephensonovho rušňa Rocket

(Raketa), ktorý je považovaný za

prvý rýchlikový rušeň. Jeho maxi-

málna rýchlosť bola 46 km/h.

(mcik), snímky autor

• Parný rušeň Orenstein und Koppel z roku 1908. Jazdil na vlečke do cukrovaru stredom mesta až do 70. rokov 20. storočia.

• Kópia Stephensonovho rušňa Rocket, ktorý svo-jím výkonom defi nitívne porazil konskú železnicu.

práve oni ho napĺňajú hlbokou mystickou

atmosférou. Jediným doteraz obývaným

miestom vnútri hradieb je ženský kláš-

tor Pantanassa postavený v roku 1428,

pavol bude chÝbaŤ!

Documents