mika projekt

Václav MIKA Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIÉR

PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA

ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA

Václav Mika

Bratislava, 16.7.2012


RTVS BEZ BARIÉR

1

OBSAH

MOJA MOTIVÁCIA ................................................................................................................................... 2

PREDSTAVENIE PROJEKTU ....................................................................................................................... 4

1. POSLANIE VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ ............................................................................................. 5

1.1. Verejnoprávne médiá vo svete ............................................................................................ 5

1.2 Verejnoprávne médiá na Slovensku .................................................................................... 6

2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ NA MEDIÁLNOM TRHU ...................... 8

2.1. Financovanie verejnoprávnych médií – globálny kontext ................................................... 8

2.2. Financovanie verejnoprávnych médií – Slovensko ............................................................ 11

3. ROZVOJ PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB SLOVENSKEJ TELEVÍZIE ......................................................... 16

3.1. Analýza súčasného stavu Slovenskej televízie ................................................................... 16

3.2. Štruktúra programových služieb Slovenskej televízie ....................................................... 17

3.3. Hodnotenie mediálnej pozície a programu Slovenskej televízie ....................................... 18

4. ROZVOJ PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB SLOVENSKÉHO ROZHLASU ................................................... 20

4.1. Analýza súčasného stavu Slovenského rozhlasu ............................................................... 20

4.2. Štruktúra programových služieb Slovenského rozhlasu .................................................... 21

4.3. Hodnotenie mediálnej pozície a programu Slovenského rozhlasu ................................... 22

5. CIELE PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB RTVS .......................................................................................... 25

6. ROZVOJ PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB NOVÝCH MÉDIÍ ..................................................................... 27

6.1. Analýza súčasného stavu v oblasti nových médií .............................................................. 27

6.2. Výzvy v oblasti nových médií ............................................................................................. 28

7. FINANCOVANIE RTVS ..................................................................................................................... 29

7.1. Analýza súčasného stavu v oblasti financovania RTVS ...................................................... 29

7.2. Výzvy v oblasti financovania RTVS ..................................................................................... 30

8. ĽUDSKÉ ZDROJE RTVS .................................................................................................................... 31

8.1. Analýza súčasného stavu v oblasti ľudských zdrojov ........................................................ 31

8.2. Výzvy v oblasti manažmentu ľudských zdrojov ................................................................. 32

9. KOMUNIKÁCIA A MARKETING RTVS .............................................................................................. 33

9.1. Analýza súčasného stavu v oblasti komunikácie a marketingu RTVS ................................ 33

9.2. Výzvy v oblasti komunikácie a marketingu RTVS .............................................................. 33

10. TECHNIKA RTVS ............................................................................................................................. 34

10.1. Analýza súčasného stavu v oblasti technického vybavenia RTVS ..................................... 34

10.2. Výzvy v oblasti technického vybavenia RTVS .................................................................... 34

11. ORGANIZÁCIA A RIADENIE RTVS ................................................................................................... 35

11.1. Analýza stavu organizácie a riadenia RTVS ........................................................................ 35

11.2. Výzvy v oblasti organizácie a riadenia RTVS ...................................................................... 36

12. ZÁVER ............................................................................................................................................ 37

Zdroje ........................................................................................................................................... 38


RTVS BEZ BARIÉR

2

MOJA MOTIVÁCIA

Stať sa riaditeľom RTVS je pravdepodobne moja posledná profesionálna a osobná výzva na

slovenskom mediálnom trhu. Zapájam sa do tejto súťaže projektov, resp. do boja o budúcnosť

verejnoprávnych médií hlavne kvôli tomu, že som znepokojený aktuálnym vývojom najmä v oblasti

televízneho trhu a vnímam túto výzvu aj ako šancu zmeniť súčasné trendy v tejto oblasti.

Uvedomujem si silu a potenciál rádia a televízie v dlhodobom horizonte a mám ambíciu priamo sa

podieľať na procese rozvoja verejnoprávnych médií so všetkou zodpovednosťou.

Som presvedčený, že vďaka viac ako desaťročnému pôsobeniu v súkromnom rádiu a televízii na

vedúcich pozíciách, dokážem veľmi presne definovať presah a rozdiel medzi verejnoprávnym

a privátnym poslaním televízie a rádia. Nakoniec, Slovenská televízia, kde som strávil takmer osem

rokov v jej najprelomovejšom období, zostáva pre mňa skutočnou profesionálnou a mediálnou alma

mater. Toto obdobie mi prinieslo okrem neoceniteľných profesionálnych skúseností aj príležitosť

poznať ľudí, s ktorými ma dodnes viažu pevné osobné, priateľské a partnerské väzby.

Slovenská televízia je dnes vo veľmi nepriaznivej situácii – stráca diváka i prestíž. Verím, že aj napriek

tomuto konštatovaniu má stále šancu postaviť sa pred veľké výzvy a nové príležitosti. Súkromné

televízie sa v podstate logicky vzdávajú priestoru bohatých a štruktúrovaných televíznych formátov.

Trendy jasne ukazujú, že sa sústredia najmä na formáty z hľadiska ich mediálnej výkonnosti.

Uplatňuje sa fenomén získania diváka a sledovanosti za akúkoľvek cenu. Výsledkom je bulvarizácia

televízie a dominancia vulgárnych reality show v hlavnom vysielacom čase.

V tomto súboji o diváka vidím šancu využiť príležitosť, ktorú má verejnoprávna televízia. Práve ona

svojím obsahom a kvalitou môže potenciálne osloviť a postupne získať diváka aj z pohľadu hodnôt,

ktoré ako jediná televízia na slovenskom mediálnom trhu ponúka. Preto priestor televízie a rádia

vnímam nielen ako svet biznisu, diváckej a poslucháčskej priazne, ale najmä ako svet hodnôt

a emócií.

Na druhej strane si dovolím neskromne uviesť: ako skúsený mediálny manažér ponúkam rovnako svoj

potenciál a skúsenosti z manažérskej praxe, ktoré som pripravený využiť na zefektívnenie riadenia

a fungovania inštitúcie a oboch médií.

Napriek môjmu sebavedomiu a viere vo vlastné schopnosti a reálnej príležitosti zostaviť silný

profesionálny tím, cítim veľkú pokoru pred touto misiou. Je mimoriadne zodpovedná, náročná,

dlhodobá, nezaručuje jasný úspech a je spojená s rizikami. Preto neponúkam zázračné riešenia, ktoré

by zaručovali v krátkom časovom horizonte žiadaný cieľ – vytvoriť bezchybnú a efektívne fungujúcu

verejnoprávnu inštitúciu. Ale v dlhodobom horizonte verím v úspech a som pripravený koncentrovať

všetky svoje sily na splnenie tejto náročnej, ale dosiahnuteľnej misie – vybudovať úspešnú,

sledovanú, divácky obľúbenú, hodnotovo vyprofilovanú inštitúciu verejnej služby, ktorá rozvíja svoju

činnosť vo vlastnom efektívnom a stabilnom ekonomickom prostredí.

Predkladaný projekt analyzuje situáciu, definuje úlohy, prináša vízie a koncepciu merateľných

a dosiahnuteľných cieľov v krátkodobom aj v dlhodobom horizonte s akcentom na to podstatné, čo


RTVS BEZ BARIÉR

3

predstavuje obsah a zmysel fungovania verejnoprávnych médií, na ich dominantný produkt –

program. Len vďaka tomuto fenoménu plnia obe médiá svoje poslanie a prostredníctvom

programových služieb spĺňajú všetky svoje zákonom stanovené úlohy a svoju misiu - verejnú službu.

Preto, prosím, nečakajte z mojej strany ako dominantnú tému napríklad „čo s výškovou budovou?“

alebo „ako rýchlo a či vznikne mediálne centrum?“, pretože aj napriek atraktívnosti a populárnosti

týchto tém ich nepovažujem za kľúčové z pohľadu stratégie, budúcnosti a samotnej opodstatnenosti

existencie verejnoprávnosti v médiách. Tieto témy majú nepochybne významný inštitucionálny

a ekonomický obsah a prirodzene ich budem riešiť. Samy osebe však netvoria podstatnú hodnotu,

ktorou je public value – verejná pridaná hodnota v médiách.


RTVS BEZ BARIÉR

4

PREDSTAVENIE PROJEKTU

Cieľom predkladaného projektu je prinavrátiť verejnoprávnej službe miesto, ktoré má zo zákona

stanovené, a ku ktorému musí svojou činnosťou smerovať. Aktuálne sa však od neho odkláňa.

Srdcom projektu je produkt – t.j. program, programové služby oboch inštitúcií, ich

fungovanie, poslanie a vzťah k divákom a poslucháčom. Projekt prirodzene smeruje k obsahovému

pomenovaniu zmyslu fungovania verejnoprávnych médií, vecne pomenúva ich poslanie

a zameranie, porovnáva ich postavenie v zahraničí aj u nás. Analyzuje a hodnotí ich funkčnosť,

výkonnosť s jasným akcentom na ich základný atribút – službu verejnosti. Ďalej hodnotí a porovnáva

aj spôsoby financovania a kredibilitu verejných spoločností. Konštatujeme, že tradícia a miera ich

úspešnosti plniť verejnú funkciu má úzku väzbu aj na mediálnu výkonnosť oboch médií.

Ambíciou projektu je naviesť na cestu, ktorá umožní reflexiu potrieb a očakávaní divákov

a poslucháčov. Táto cesta je cestou bez bariér a reprezentuje víziu budovať verejnoprávnu inštitúciu

bez bariér vo všetkých úrovniach jej činnosti.

Koncepcia projektu v analytickej časti sa zameriava na konkrétne návrhy na formátové a obsahové

opatrenia programových služieb s cieľom zvýšenia ich mediálnej výkonnosti, kvality a získania

diváckej a poslucháčskej priazne.

Výzvy a ciele sú formulované na základe hodnotenia programových služieb, hodnotenia kľúčových

funkcií organizácie a analýzy funkčnosti štruktúry a riadenia organizácie.

Navrhované opatrenia a riešenia smerujú k vyššej efektívnosti inštitúcie a koncentrácii synergického

úsilia všetkých zložiek organizácie ako aj k naplneniu strategických programových cieľov.

Osobitne hodnotenie ekonomiky podniku a hospodárenia je zamerané na naplnenie dlhodobej

stratégie alokácie zdrojov primárne do programovej oblasti a elimináciu neproduktívnych činností

a s tým spojených nákladov.

Analýzy, hodnotenia a výzvy smerujú k jedinému cieľu – prostredníctvom programových služieb, ich

štruktúry, mediálnej výkonnosti a najmä kvality zodpovedne a úspešne plniť funkciu verejnej služby.


RTVS BEZ BARIÉR

5

1. POSLANIE VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ

1.1. Verejnoprávne médiá vo svete

Médiá verejnej služby sú prirodzenou súčasťou komunikácie kultúrnych regiónov vo svete, a to

napriek kontinuálne prebiehajúcim diskusiám o ich pozícii, financovaní a úlohách.

V Európe k ostatným dokumentom pojednávajúcim o médiách verejnej služby patrí Doporučenie

CM/REC (2012) 1 Výboru ministrov členským štátom na správu médií verejnej služby z februára

tohto roku. Pojednáva o:

1. zabezpečení optimálnej úrovne nezávislosti na štáte

2. transformácii z verejnoprávneho vysielateľa na verejnoprávne médium

3. obhajovaní a zachovaní „duálneho systému“ aj na dnešnom silne rozdrobenom trhu

4. zohľadnení aj širších súvislostí s poskytovaním verejných služieb

Hlavným dôvodom existencie verejnoprávneho média rozhlasu a televízie je verejný záujem o

udržanie duálneho systému. Teda obe médiá by sa mali primárne sústrediť na vytváranie kvalitných

audiovizuálnych obsahov a nie na on-line a ďalšie služby nových médií. Tie by sa mali stať iba

doplnkom. Stratégia týchto médií sa má, či už krátkodobo alebo dlhodobo, sústrediť najmä na

priestor ponuky a podpory pôvodnej národnej tvorby. Verejnoprávna služba okrem iného znamená aj

poskytovanie orientácie v politickom dianí doma aj vo svete, zachytenie dôležitých spoločenských

trendov, snahu o čo najširšiu ponuku pre relevantné skupiny ako vekové, vzdelanostné, sociálne,

národnostné, záujmové, atď.

Misia verejnoprávnych médií je stála a nemenná: informovať, vzdelávať a zabávať divácku a

poslucháčsku obec prostredníctvom programov vysokej kvality, originality a hodnoty.

Verejná služba – bez bariér

Verejný priestor predstavuje otvorené a obohacujúce prostredie. Vo verejnom priestore neexistujú

žiadne platené hranice. Neexistujú bariéry medzi verejnosťou a informáciami, ktoré verejnosť

potrebuje na to, aby si spravila vlastný názor na dôležité udalosti dňa, alebo medzi verejnosťou

a vzdelávacími a kultúrnymi zdrojmi, ktoré môžu obohatiť ich vlastný život a život ich rodín. Kým

komerčné mediálne spoločnosti musia prideľovať rôzne hodnoty rôznym cieľovým skupinám – napr.

uprednostňovať bohatých alebo mladých – vo verejnom priestore je každý rovnako dôležitý.

A verejný priestor je nezávislým priestorom. Neexistuje tu priestor na cenzúru alebo predsudky. Vo

verejnom priestore majú občania právo získať nestranné a presné správy, majú právo stretávať sa

s plným spektrom názorov. Vládne a štátne perspektívy sa vo verejnom priestore skúmajú

a podliehajú kritike ako čokoľvek iné a nemajú žiadne špeciálne privilégiá alebo vetá.

Diskusia o verejnoprávnych médiách v zahraničí sa nevedie na tému ich opodstatnenosti, ale

zaoberá sa kontinuálnym hodnotením ich ponuky, vymedzením ich činnosti z hľadiska nových

technológií a trendov na trhu a kontrolou využívania získaných prostriedkov na rozvoj programovej

tvorby a vytvárania hodnôt.


RTVS BEZ BARIÉR

6

Verejný priestor v digitálnom veku

Digitálny vek by mal byť zlatým vekom pre verejný priestor. Prostriedky vytvárania a rozširovania

obsahu každého druhu sú zdemokratizované. Bariéry vstupu do globálnej komunikácie sa zrútili

a každodenne majú občania dosah na tisíce iných a môžu zdieľať svoje nápady a názory. Nové

kategórie poskytovateľov verejného obsahu sa vynorili na komunitných, národných aj

medzinárodných úrovniach. Wikipedia, Twitter, Facebook a veľa iných sociálnych sietí rozširuje

a obohacuje verejný priestor novými spôsobmi, ktoré sú svojim charakterom veľmi blízke vysielaniu

vo verejnom záujme.

Ale digitalizácia zároveň hrozí rozložením tradičného verejného priestoru. Fragmentácia publika

a spotreba oslabujú tradičné mediálne biznis modely, vrátane ich schopnosti podporovať kvalitný

obsah – od medzinárodného získavania správ až po vlastnú dramatickú a komediálnu tvorbu.

Tradičné podpory, ktoré umožňovali komerčne založeným vysielateľom vytvárať sociálne

a kultúrne hodnotný obsah zlyhávajú. Tu je priestor práve pre verejnoprávne médiá, ktoré boli

vytvorené na to, aby takýto hodnotný obsah tvorili a vysielali.

1.2 Verejnoprávne médiá na Slovensku

Je viac než zrejmé, že úloha verejnoprávnych médií neustále porastie. Pre udržanie kultúrnej

identity a pre rozvoj autentickej národnej kultúry je existencia a efektívne fungovanie

verejnoprávneho média absolútne nevyhnutnou podmienkou.

V našich podmienkach je nevyhnutné zobrať do úvahy veľkosť slovenského mediálneho priestoru.

Čím je menší, tým väčší kultúrny, sociálny a hodnotový význam získava funkcia verejnoprávnych

médií.

V systéme sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv služba verejnosti v oblasti vysielania

nadväzuje na právo tzv. druhej generácie - právo na prístup k všeobecne prospešným službám.

Hodnotiacim kritériom činnosti v službe verejnosti je jej prospešnosť pre spoločnosť a jednotlivca.

Legislatíva poskytuje médiám verejnej služby na Slovensku legitimitu, jasne definované postavenie, poslanie, úlohy a činnosti. RTVS sa strategicky musí vrátiť do pozície významnej kultúrnej a normotvornej národnej inštitúcie,

ktorá bude mať rešpekt ako u svojich divákov, tak aj u odbornej verejnosti. V súčasnej dobe

rozkolísaných morálnych hodnôt slovenská verejnoprávna televízia a rozhlas musí nielen v oblasti

spravodajstva a publicistiky, ale aj vo sfére umeleckej tvorby plniť úlohy, ktoré komerčné médiá

z povahy a charakteru ich fungovania nikdy plniť nemôžu a nebudú.

Verejnoprávne médiá stoja na prahu novej digitálnej éry. Prešli procesom digitalizácie a majú

nevyhnutnú úlohu obhájiť svoju existenciu a naďalej napĺňať svoje poslanie, ktorým je služba

verejnosti. V tejto hektickej dobe musí potvrdiť svoju rolu významnej kultúrnej národnej inštitúcie

s presahom a nezameniteľným vplyvom na správanie, vkus a kultúrne zázemie ako svojich divákov

a poslucháčov, tak aj celej spoločnosti.


RTVS BEZ BARIÉR

7

Mediálny trh je veľmi dynamická kategória. Ako sa menia podmienky trhu, charakter médií a divácke

preferencie a vkus, musí sa tiež meniť RTVS. Musí artikulovať svoju misiu verejnej služby oveľa

jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Musí obhajovať nové spôsoby dosiahnutia tejto misie a jej

zabezpečenia. Musí preukázať, že výhody digitalizácie môžu slúžiť všetkým, ale zároveň musí brať na

vedomie výzvy, ktorým čelia iné médiá a adresovať legitímne obavy o svojom rozsahu a ambíciách.

Problémom, ktorý musí osobitne riešiť RTVS, a to nielen v kontexte dynamiky rozvoja nových

médií, je kríza programová, a najmä kríza vlastnej tvorby. Sem smerujú najväčšie obavy o televíznu

budúcnosť.


RTVS BEZ BARIÉR

8

2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU VEREJNOPRÁVNYCH

MÉDIÍ NA MEDIÁLNOM TRHU

2.1. Financovanie verejnoprávnych médií – globálny kontext

Európa - EBU

Médiá verejnej služby sú spravidla financované z viacerých zdrojov: z koncesionárskych poplatkov, z priamych štátnych dotácií, prostredníctvom špeciálnych daní pre komerčné médiá alebo telekomunikačné spoločnosti, z reklamy a iných komerčných zdrojov (napr. predaja licencií a vysielacích práv, sponzoringu, merchandisingu a iných).

Vo všeobecnosti sa uplatňujú tri modely financovania: jediným alebo primárnym zdrojom sú koncesionárske poplatky (Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo), zmiešaný model kombinujúci koncesionárske poplatky a príjmy z reklamy (Francúzsko, Nemecko, Írsko) a zmiešaný model kombinujúci štátne dotácie a príjmy z reklamy (Belgicko, Kanada, Holandsko).

Podľa výročnej správy EBU 2011 sa finančná situácia jej členských staníc zhoršila. V príjmovom mixe televízií sa zvýšil podiel koncesionárskych poplatkov i verejných dotácií a klesla výška príjmov z reklamy, čoho príčinou bol okrem ekonomickej krízy i trend limitovania objemu či úplného zákazu reklamy vo verejnoprávnych médiách. U väčšiny členov EBU tak príjmy z reklamy tvoria menej než 30% príjmov. U nás je tento podiel ešte podstatne nižší a predstavuje menej ako 5% príjmov. Technologický vývoj, meniace sa zvyklosti obyvateľstva a v niektorých krajinách i snaha vyhnúť sa koncesionárskym poplatkom však majú za následok zostrenie neutíchajúcej diskusie o funkciách a financovaní verejnoprávnych médií. V mnohých krajinách už došlo, alebo v blízkej budúcnosti dôjde k zmene systému financovania. Hľadajú sa aj spôsoby, ako zohľadniť fakt, že diváci stále častejšie využívajú na sledovanie televízie iné prostriedky než televízor, t.j. predovšetkým počítače a mobilné zariadenia – nové médiá.

Viaceré krajiny pristúpili k zavedeniu špeciálnych daní či poplatkov, buď paušálnych, alebo progresívnych poplatkov za verejnoprávne médiá (napr. Fínsko a Írsko). Ďalšie krajiny (napr. Nórsko) zvažujú zavedenie priamych štátnych dotácií. Ukázalo sa však, že v krajinách, kde sú verejnoprávne televízie vo vyššej miere odkázané na vládne financovanie takmer vždy došlo k rozpočtovým škrtom a väčšiemu politickému tlaku a výška štátnych dotácií často nestačila držať krok s rastúcimi nákladmi, v dôsledku čoho klesla úroveň ponúkaného programu.

Podiely zdrojov na financovaní členských krajín EBU

10%

60%

16%

1% 13% verejné zdroje

koncesionárske poplatky

reklama

sponzoring

ostatné


RTVS BEZ BARIÉR

9

Celkové príjmy vysielateľov poskytujúcich verejno-právnu službu v členských krajinách EBU v mil.

EUR/rok 2010 a podiel televíznych služieb na diváckom trhu

Veľké trhy Stredné trhy

Príjem (v mil. €)

Podiel verejnoprávnych TV na diváckom

trhu v %

Príjem

(v mil. €)

Podiel verejnoprávnych TV na diváckom

trhu v %

Veľká Británia 9 560 € 33 Rakúsko 971 € 38

Nemecko 8 508 € 44 Holansko 857 € 35

Francúzsko 3 769 € 32 Belgicko Fl. 760 €

43

Taliansko 2 821 € 41 Belgicko Fr. 21

Španielsko 1 149 € 19 Írsko 372 € 33

Švajčiarsko 1 295 € 31 Portugalsko 309 € 31

priemer 4 517 € 33 priemer 654 € 33

Severské trhy Východné a stredomorské trhy

Švedsko 719 € 35 Poľsko 509 € 40

Nórsko 610 € 38 Česká rep. 371 € 23

Dánsko 518 € 34 Grécko 353 € 15

Fínsko 420 € 45 Chorvátsko 204 € 38

priemer 567 € 38 Srbsko 153 € 30

Maďarsko 135 € 11

Slovinsko 134 € 28

Slovensko 102 € 17

Zdroj: Funding of PSM, November 2011 Sumy sú za rok 2010 – konvertované podľa kurzov platných k júlu 2010

Cyprus 45 € 30

Lotyšsko 23 € 15

Litva 17 € 12

priemer 186 € 24

Objem financií na realizáciu verejnej služby v rozhlase a televízii v EBU - 2010

0 € 1 000 € 2 000 € 3 000 € 4 000 € 5 000 € 6 000 € 7 000 € 8 000 € 9 000 €

10 000 €

Veľ

ká B

ritá

nia

Nem

eck

o

Fran

cúzs

ko

Talia

nsk

o

Švaj

čiar

sko

Špan

iels

ko

Rak

úsk

o

Ho

lan

sko

Bel

gick

o F

l.

Šved

sko

Nó

rsko

Dán

sko

Po

ľsko

Bie

loru

sko

Fín

sko

Írsk

o

Čes

ká r

ep

.

Gré

cko

Po

rtu

gals

ko

Ch

orv

átsk

o

Srb

sko

Maď

arsk

o

Slo

vin

sko

Slo

ven

sko

Cyp

rus

Loty

šsko

Lite

vsko

Bel

gick

o F

r.


RTVS BEZ BARIÉR

10

Na porovnanie – USA Na rozdiel od komerčných médií, ktoré v USA podliehajú stále väčšej centralizácii pokiaľ ide o ich vlastníctvo i programovú skladbu, sektor verejnoprávneho vysielania zostáva značne decentralizovaný. Médiá verejnej služby zriedkavo pôsobia na území viac než jedného federálneho štátu a v drvivej väčšine ich vlastnia lokálne samosprávne orgány - napr. rady pre vzdelávanie, neziskové organizácie a inštitúcie - univerzity. Funkciu národnej verejnoprávnej televízie čiastočne plní PBS (Public Broadcasting Service), súkromná nezisková organizácia, ktorá združuje sieť viac ako 350 regionálnych staníc. Verejné médiá získavajú finančné prostriedky zo štátnych dotácií prideľovaných prostredníctvom CPB (Corporation for Public Broadcasting), z príspevkov členov (v prípade sietí platia príspevok členské stanice), prostredníctvom darov od divákov (hoci televízie nevysielajú reklamu, na darovanie vyzývajú prostredníctvom špeciálnych on-air a on-line kampaní), či sponzorstva. Okrem dotácií od štátu a príjmov z distribúcie celonárodného verejnoprávneho obsahu značnú časť príjmov PBS tvoria príspevky od divákov a zo sponzoringu. Najväčšou mierou staniciam prispievajú individuálni darcovia a predplatitelia (28%) a lokálne firmy (16%). Ďalšími zdrojmi financií sú vlády jednotlivých štátov (12%), školy a univerzity (10,9%), nadácie (7,9%), samosprávne orgány (3,8 %) a federálne granty a kontrakty (3%). Ďalšie príjmy zahŕňajú predaj vysielacích práv a licencií, merchandising či prenájom vybavenia a priestorov.

Odlišnosť modelu financovanie v USA je najmä v tom, že používajú oveľa širšie spektrum diferencovaných zdrojov príjmov, od štátnych a verejných až po individuálnych prispievateľov a darcov.

Podiel zdrojov na celkových príjmoch médií verejnej služby v USA

28%

16%

15%

12%

11%

8% 4% 3%

3% predplatitelia

súkromné firmy

dotácie CPB

vlády federálnych štátov

školy a univerzity

nadácie

samosprávne orgány

ostatné

federálne granty a zmluvy


RTVS BEZ BARIÉR

11

2.2. Financovanie verejnoprávnych médií – Slovensko

Európsky model financovania verejnej mediálnej služby: 60% koncesionárske poplatky – 20% verejné

fondy – 10% reklama – 10% iné zdroje, nemožno samozrejme uplatniť vo všetkých regiónoch.

V jednotlivých krajinách zohráva rolu historický a kultúrny kontext, celková výkonnosť krajiny (HDP),

komerčné prostredie (tolerovanie reklamy), spoločensko-politické prostredie (akceptovanie

koncesionárskych poplatkov).

Nemožno očakávať, že v súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku bude štátny rozpočet akoukoľvek

formou dotácii plnohodnotne saturovať potreby RTVS z hľadiska jej celkových potrieb a nahradí

príjmy z koncesionárskych poplatkov. Pritom ich výška patrí k najnižším v Európe – porovnanie

s Poľskom, kde je výška poplatku nižšia, je neadekvátne vzhľadom na to, že v Poľsku je

niekoľkonásobne viac divákov platiacich koncesionárske poplatky.

Podmienky financovania verejnoprávneho média na Slovensku prirodzene vychádzajú aj z veľkosti

trhu, ekonomickej situácie a priznajme si, aj z kredibility verejnoprávneho média samotného.

Problém financovania je daný aj historicky. Roky sa vedú diskusie ako ho legislatívne nastaviť, a na

druhej strane, ako ho ekonomicky z pohľadu inštitúcie efektívne riadiť.

65%

29%

4% 2%

Financovanie RTVS v roku 2011

koncesionárske poplatky

verejné fondy

reklama

iné


RTVS BEZ BARIÉR

12

2.3. Pozícia a vplyv verejnoprávnych médií na trhu v Európe

Väčšina televíznych a rozhlasových médií verejnej služby vo vyspelejšej časti Európy obsadzuje viac ako 30% podiel na sledovanosti/počúvanosti. Výnimkou s menej než 30% podielu na televíznom trhu je Španielsko, v rádiách Francúzsko a Taliansko.

Väčšina televíznych a rozhlasových médií verejnej služby vo východnej časti Európy (výnimkou je úspešné Poľsko, Rusko, Chorvátsko) obsadzujú nižší než 30% podiel na trhu. Žiaľ, tak je to aj u nás.

Výkonnosť médií verejnej služby v EBU: Podiel na diváckom trhu vs celkový príjem v EUR .

Podiel na diváckom trhu televízií verejnej služby v EBU - 2010

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

Fín

sko

Nem

ecko

Be

lgic

ko F

l.

Talia

nsk

o

Po

ľsko

Ch

orv

átsk

o

Rak

úsk

o

Nó

rsko

Šved

sko

Ho

lan

sko

Dán

sko

Írsk

o

Ve

ľká

Bri

tán

ia

Fran

cúzs

ko

Švaj

čiar

sko

Po

rtu

gals

ko

Cyp

rus

Srb

sko

Slo

vin

sko

Če

ská

rep

.

Be

lgic

ko F

r.

Špan

iels

ko

Slo

ven

sko

Gré

cko

Loty

šsko

Lite

vsko

Maď

arsk

o


RTVS BEZ BARIÉR

13

2.4. Pozícia a vplyv verejnoprávnych médií na slovenskom mediálnom trhu

Celková konzumácia médií

V očakávaní expanzie internetu a nových médií mediálni analytici modelovali budúcnosť klasických konzervatívnych médií oveľa viac pesimisticky, než ukázala skutočnosť.

Média rôzneho typu užívajú obyvatelia Slovenska minimálne ostatných 5 rokov s veľmi malými odchýlkami. Výraznejší pokles čítanosti majú týždenníky, a samozrejme, podľa očakávaní najdynamickejší nárast zažíva internet. Rovnako ako celková spotreba, ani pozície na trhu sledovanosti jednotlivých médií sa vcelku nemenia.

Elektronické médiá v zásade nestratili svojich divákov a poslucháčov, zmenila sa však ich skladba užívateľov v prospech starších vekových kategórií. Mladší diváci pozerajú televíziu menej často, no pri obrazovkách zotrvávajú dlhšie (ATS) a sledujú najmä zahraničné programy v dostupnom jazyku.

Priemerná doba sledovanosti televízie (ATS) je globálny trend a zvyšuje sa na celom svete. Obdobná situácia je u nás, kde za nárastom sledovanosti možno vidieť viacero faktorov: zlepšenie vybavenosti domácností prijímacími zariadeniami, zlepšenie kvality diváckeho zážitku vďaka HD a postupné zrýchlenie a zvýšenie pokrytia (penetrácie) širokopásmového pripojenia. Na druhej stane k zvýšeniu času sledovania prispelo aj nelineárne – časovo posunuté sledovanie (time-shift). DVR služby, ktoré poskytujú divákom možnosť sledovať to, čo zmeškali, majú rastúci trend, najmä pri prime-timových formátoch a športe. A nakoniec je to digitalizácia, ktorá priamo prispela k zvýšeniu sledovanosti - priniesla a prináša potenciálne rozšírenie televíznej ponuky a rozmanitosti obsahov.

Celková sledovanosť televízie v rokoch 20-2011 (14-79)

Zdroj: MEDIAN SK/MML-TGI

Celková počúvanosť rádií v rokoch 2007-2011 (14-79)

Zdroj: MEDIAN SK/MML-TGI

2007 2008 2009 2010 2011

TV denne v tis. 3947 3939 3955 4051 4067

2007 2008 2009 2010 2011

Rádiá včera v tis. 3185 3211 3302 3250 3265


RTVS BEZ BARIÉR

14

Verejnoprávne médiá

Predpoklad dlhodobých trendov v kontexte oslabovania pozície, vplyvu a výkonnosti verejnoprávnych

médií sa v európskych podmienkach nenapĺňa v takej miere, ako sa očakávalo. Nárastom celkovej

sledovanosti televízií je pozícia verejnoprávnych vysielateľov viac-menej stabilná, a to aj napriek

dynamickejšiemu rastu komerčných vysielateľov. Toto hodnotenie pôsobí vcelku optimisticky, ale,

žiaľ, v našich podmienkach neplatí.

Aj u nás sa predpokladalo, že celková sledovanosť televízie bude výrazne klesať najmä vďaka vplyvu nových médií a aktívnejšiemu životného štýlu. Ale v dôsledku krízy, počínajúc rokom 2008 a vyššie spomenutým faktorom ako digitalizácia, nárast televíznej ponuky a technologických možností sa tento očakávaný negatívny trend neprejavil. Naopak, došlo k zvýšeniu celkovej sledovanosti televízií. No napriek tomu, že vývoj je pre televízny trh ako taký priaznivý, televízia verejnej služby stráca divácku obec naďalej, a to veľmi dynamicky. Rádiá si tiež udržiavajú svojich poslucháčov a celková počúvanosť všetkých rádií neklesá. A na rozdiel od STV verejnoprávny rozhlas má stabilnejšiu poslucháčsku základňu. Na rozdiel od SRo s 27 % podielom na trhu, STV je na 13 % diváckeho trhu! Slovenská televízia v priebehu piatich rokov stratila prakticky takmer polovicu svojich divákov.

Podiel TV staníc na diváckom trhu (Share 12+)

Zdroj: PMT/TNS SK

2007 2008 2009 2010 2011 1/2 2012

Markiza 35,5 35,1 31,2 29,9 30,2 25,2

TV JOJ 15,8 16,9 20,0 20,7 19,6 20,7

Jednotka 17,7 16,4 15,0 13,7 9,6 9,7

DOMA 0,7 2,4 4,0 7,3

JOJ Plus 0,3 2,8 3,2 4,3 4,7

Dvojka 5,1 5,8 4,0 2,8 2,4 3,1

TA3 1,4 1,6 1,6 2,1 2,0 2,3

Trojka 0,2 1,0 1,5 0,6

Ostatné TV 24,5 23,8 23,8 23,8 27,3 27,1


RTVS BEZ BARIÉR

15

Počúvanosť rádií (počúval včera v % 14-79)

Zdroj: MEDIAN SK/MML TGI

2007 2008 2009 2010 2011

Rádio Expres 21 22 22 21 19

Rádio Slovensko 18 18 18 17 17

Fun Rádio 11 14 15 14 13

Jemné Melódie 9 8 8 7 8

Rádio Regina 7 7 7 6 7

Rádio Europa 2 6 7 6 6 7

Rádio Viva 3 4 4 4 4

Rádio_FM 3 2 2 2 2


RTVS BEZ BARIÉR

16

3. ROZVOJ PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB SLOVENSKEJ

TELEVÍZIE

3.1. Analýza súčasného stavu Slovenskej televízie

Jediné médium, ktoré zažilo prepad pozície na diváckom trhu a kontinuálny pokles divákov je STV.. Jednotka stratila pozíciu dvojky na televíznom trhu ešte v roku 2008 a napriek tomu, že celková sledovanosť televízií ako celku stúpa, STV svoju sledovanosť kontinuálne stráca!

Slovenskej televízii odčerpal divákov nástup každého nového komerčného hráča. V 90-tych rokoch to bola Markíza, ktorá čiastočne prebrala funkciu aj nositeľa spektra programov vo verejnom záujme. V roku 2008 sa prejavila aktívnejšia programová politika TV JOJ, nasledujúci rok doplnila svoje portfólio o programy na JOJ plus, v roku 2009 pribudla TV DOMA. Všetky tieto udalosti kontinuálne oslabovali a oslabujú slovenskú televíziu.

Najväčšiu záťaž televízneho trhu a definitívny prepad STV ale priniesla digitalizácia terestriálnych distribučných sietí. Domácnosti počas vypínania analógového vysielania dali prednosť viackanálovej ponuke od satelitných operátorov pred DVBT. Dôsledkom je viac ako 90% multikanálových domácností s desiatkami jazykovo zrozumiteľných televíznych staníc – výrazný je najmä nárast skupiny českých televíznych staníc a prechod najmladších divákov na zahraničné tematické kanály.

V kontraste s rozširujúcou sa programovou ponukou na trhu, STV svoju energiu stratila. Programy STV sú na konci rebríčkov sledovanosti s prestarnutým publikom a ani návrat osvedčených formátov nepriniesli STV želaný efekt v celkovom zisku divákov. Presun hlavných správ na 19:00 síce zastavil pokračujúci dramatický prepad sledovanosti, no na predchádzajúcu úroveň diváckeho záujmu sa už Správy STV nedostali.

Strata imidžu a výkonnostných ukazovateľov televízie totiž zapríčinili, že diváci stratili návyk prepínať na programy STV.

Mnohí diváci by v tejto chvíli zaprotestovali, pretože nemožno opomenúť aj veľmi kvalitné, zaujímavé programy, ktoré náhodný divák vo vysielaní televízie nájde. Problémom je, že je veľmi ťažko odhadnúť ich zásah, mieru a hĺbku záujmu.

0

50

100

150

200

250

300

1 3 5 7 9 11 1 3 5 7 9 11 1 3 5

2010 2011 2012

Správy STV - mesačný priemer Rtg v tis.; 12+


RTVS BEZ BARIÉR

17

Vývoj sledovanosti programových služieb STV v rokoch 2007-2011 (podiel na trhu 12+)

Z televízie vymizli, resp. boli zrušené komplexné metódy a nástroje na sledovanie spätnej väzby, ktoré najmä verejnoprávny svet pokladá za štandard, na základe ktorého funguje programová služba.

3.2. Štruktúra programových služieb Slovenskej televízie Jednotka STV – penetrácia (pokrytie) 99% 24-hodinové vysielanie programov Jednotky je šírené v digitálnej kvalite. Vysiela spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy v súlade so znením zákona č.532 / 2010 Z.z. pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov Slovenskej republiky. Cieľová skupina Jednotky je zameraná na univerzálnych divákov. Ambíciou manažmentu televízie bolo stabilizovať programovú štruktúru Jednotky, získať si dôveru diváka a zastaviť pokles sledovanosti. Rovnako ambiciózne bola modelovaná aj navrhovaná vysielacia štruktúra, ktorá mala zabezpečovať zvýšenie kvality a pestrosti programovej ponuky počas celého dňa. Základným atribútom mal byť rozvoj programov v kvalitatívnej dimenzii. Manažment si stanovil cieľ stabilizovať mediálnu výkonnosť Jednotky na úrovni 12% diváckeho podielu v kategórii 12+ (viď Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS zo septembra 2011). Na druhej strane bolo konštatované, že rozvoj programu je koncipovaný výlučne v súlade s vývojom ekonomickej situácie RTVS a rešpektovaním jeho finančných, technických a technologických podmienok výroby a vysielania programu. Dvojka STV – penetrácia (pokrytie) 99% Z pôvodne 24-hodinového vysielania v súčasnosti Dvojka vysiela 16 – 17 hodín denne s ambíciou návratu k celodennému vysielaniu. Programová služba je koncipovaná ako program pre špecifického diváka a zároveň ako alternatíva k Jednotke a ostatným televíziám na slovenskom mediálnom trhu. Vo večernom čase je program Dvojky orientovaný na kvalitný dokument, filmy s náročnejšou dramaturgiou a programy s hlbším posolstvom, približujúce osudy rodín i príbehy osobností. Osobitnou diváckou skupinou sú diváci náboženských programov, milovníci folklóru a ľudových tradícií, umelecky založené skupiny divákov a športoví fanúšikovia. Ciele stanovené vo vysielaní Dvojky smerovali k fragmentovaniu diváckej ponuky a zameraní sa na divácke minority a náročnejších divákov. Tu však narážame opäť na vyššie uvedený problém limitov

2007 2008 2009 2010 2011 1/2 2012

Jednotka 17,7 16,4 15,0 13,7 9,6 9,7

Dvojka 5,1 5,8 4,0 2,8 2,4 3,1

Trojka 0,2 1,0 1,5 0,6


RTVS BEZ BARIÉR

18

vo väzbe na meranie a kvantitatívne a kvalitatívne vyhodnocovanie úspešnosti týchto formátov voči cieľovým skupinám, ktoré súčasný systém monitorovania programu v STV neumožňuje. Ambíciou vo vzťahu k sledovanosti Dvojky bolo dosiahnuť stabilnú sledovanosť v intervale 2-4% na diváckom trhu. Východiskom bol predpoklad, že sa programové formáty Jednotky a Dvojky budú navzájom dopĺňať a nie kanibalizovať. To by malo umožniť stabilizovať podiely oboch staníc, resp. ich zvýšiť, a to napriek nárastu pozície monotematických programových služieb na slovenskom televíznom trhu. Trojka – zrušená (vysielala od 8.8.2008 do 30.6.2011)

3.3. Hodnotenie mediálnej pozície a programu Slovenskej

televízie Podiel televíznych staníc na diváckom trhu v roku 2011 (CS 12+)

Jednotka Hlavný program STV dosahuje podiel na diváckom trhu 10% u populácie 12+ (vek), u mladších divákov (12 – 54), ktorí sú cieľovou skupinou komerčných televízií je podiel len 7%. Tento výsledok je súčasťou dlhodobého negatívneho trendu, resp. poklesu divákov. Jednotke sa nepodarilo za posledné roky tento trend nijakým spôsobom zvrátiť a dlhodobejšie udržať diváka, ktorý jej patril.

Jednotka - podiel na diváckom trhu u mladších divákov

Zdroj: PMT/TNS SK

Cieľ dosiahnuť 12% podiel na trhu sa v tomto roku zatiaľ nepodarilo naplniť, ani sa k nemu priblížiť, napriek výnimočnej sledovanosti exkluzívnych športových podujatí, ktoré krátkodobo výrazne zvýšili podiel na trhu Jednotky (hokej, futbal).

30%

4% 20%

4%

10%

2%

1% 2%

27% Markiza

DOMA

TV JOJ

JOJ Plus

Jednotka

Dvojka

Trojka

TA3

Ostatné TV

2006 2007 2008 2009 2010 2011

Jednotka 12-54 17,7 15,2 12,8 11,2 9,9 6,9


RTVS BEZ BARIÉR

19

V tomto polroku voči porovnateľnému obdobiu minulého roka Jednotka stratila 15% svojho výkonu (z 11,5% na 9,7% podielu na diváckom trhu). Divácka lojalita STV je natoľko nízka, že ani pri unikátnych výsledkoch – víťazných podieloch na trhu pri športových prenosoch, divák na Jednotke po programe neostáva, ale posilňuje sledovanosť komerčných televízií. STV tak pri celkovo vyššom počte divákov ich po skončení prenosov nechcene odovzdáva ostatným televíziám. Tento takmer kritický stav je výsledkom dramatického šetrenia na formáte stanice, extrémne vysokej miere repríz, šetreniu a poklesu vlastnej tvorby najmä v oblastiach dramatickej, zábavnej a hudobnej, ktoré tvoria zásadný charakter Jednotky. Cieľ - Jednotka musí zlepšiť svoj programový výkon a posilniť tvorivú zložku v oblasti vlastnej produkcie, aj prirodzenou alokáciou vyšších zdrojov pre túto oblasť. Dvojka Dosiahnutý 2-percentný podiel na trhu verejnoprávnej Dvojky je prirodzene nižší, ako ambície a očakávaný výsledok. V tomto prípade to nie je až natoľko podstatné. Dvojka svojím charakterom má plniť úlohy, ktoré sú oveľa špecifickejšie vo vzťahu k typu diváka a formátu stanice. Napriek tomu, že v jej štruktúre nájdeme aj kvalitné formáty a divácky hodnotné programy, charakter programovej služby je žánrovo nevyvážený, štrukturálne chaotický a stáva sa priestorom pre zvyškové programy z Jednotky. Hlavné programové línie nie sú zachované a definícia programovej služby je tak široká (viď vyššie), že zahrnie všetko - od folklóru po šport. Takýto formát stanice neznesie kritériá žiadneho typového hodnotenia programových služieb. Úspešnosť programovej služby na jednotlivé cieľové skupiny, špecifické kategórie diváka a celkový hodnotový prínos či už kultúrny, umelecký, vzdelávací, motivačný, atď. vo vzťahu k jednotlivým kategóriám divákov zostáva iba na úrovni subjektívneho hodnotenia. Je to stav, ktorý je nevyhnutné zvrátiť, kritériá objektivizovať a pracovať s nástrojmi výskumu a analýz, ktoré používajú všetky televízie, vrátane komerčných. V STV však absentujú. Kvalitatívny výsledok úspešnosti Dvojky je ale nemerateľný najmä preto, že televízia ho nemeria a merať nevie. Manažment úplne rezignoval na ambíciu merať a vyhodnocovať kvalitatívne parametre programu vo vzťahu k cieľovým skupinám, diváckym minoritám alebo náročnejším divákom. Vo svojej správe konštatuje, že aktuálny systém monitorovania televíznej sledovanosti v STV to neumožňuje! Sumárne hodnotenie Dvojky nezodpovedá ani kritériám mediálnej výkonnosti (6. pozícia na trhu pri najvyššom pokrytí), ani kritériám kvality. Cieľ – jasný formát náročnej Dvojky – funkcia odpadového koša Jednotky sa musí postupne eliminovať.


RTVS BEZ BARIÉR

20

4. ROZVOJ PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB SLOVENSKÉHO

ROZHLASU

4.1. Analýza súčasného stavu Slovenského rozhlasu

Pozícia rozhlasu

Situácia na rádiovom trhu je výrazne stabilizovanejšia ako na televíznom trhu. Vychádza to i z povahy a charakteru média, ale aj z vnútorných podmienok na slovenskom rozhlasovom trhu.

Nakoniec aj podmienky merania výkonnosti rádií odrážajú skôr dlhodobé trendy ako aktuálny denný výkon televízií a formátov (pozn. peoplemetre kontra MML). V tomto kontexte hodnotenia výkonnosti rádiového trhu môžeme skutočne považovať pozíciu okruhov verejnoprávneho rozhlasu za relatívne stabilizovanú. Vedúcu pozíciu si dlhodobo udržuje Rádio Expres, ktorému sa darí udržať si priazeň širšieho univerzálneho poslucháča rozhlasového publika.

Rádio Slovensko ako nosný program verejného rozhlasu si plní svoju misiu plnoformátovej rozhlasovej služby viac-menej úspešne. Od straty líderskej pozície v roku 2004 sa mu síce nepodarilo vrátiť na prvú priečku, ale zachováva si stabilnú poslucháčsku obec. Ostatné programové služby, ktoré môžeme hodnotiť ako tematické, majú za cieľ zamerať sa na špecifické publikum a tomu zodpovedajú aj ich ciele a zásah.

Z tohto hodnotenia sa vymyká Rádio FM, ktoré si od straty svojej vedúcej pozície hudobného rádia pre širšie cieľové skupiny a mladšie publikum, stále hľadá svoju tvár. Ako z hodnotenia jasne vidíme - nenachádza si svoj vlastný priestor. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že pri exkluzívnom pokrytí programových služieb, resp. jednotlivých okruhov Slovenského rozhlasu je tento výsledok žalostne nízky.

Hodnotenie výkonnosti programových služieb rozhlasu tak balansuje medzi, na prvý pohľad relatívnou stabilitou, avšak pri dôslednejšej analýze pokiaľ ide o pokrytie, počúvanosť a zásah poslucháčov, nie je už toto hodnotenie až natoľko presvedčivé. Ponúka pomerne veľký priestor na prácu s formátmi rádií s cieľom viditeľného zlepšenia ponuky a získania presvedčivejšej mediálnej pozície.

Vývoj SRo v rokoch 2007-2011 (podiel na trhu u CS 14-79)

Programové služby SRo obsadzujú stabilný 28% podiel na celkovej počúvanosti rádií.

2007 2008 2009 2010 2011

Rádio Slovensko 18,1 17,6 17,8 17,1 16,6

Rádio Regina 7,3 6,9 6,6 6,4 6,8

Rádio_FM 3,0 1,7 2 1,9 2

Rádio Devín 0,8 0,4 0,5 0,4 0,7

Rádio Patria 0,5 0,5 0,4 0,7 0,7


RTVS BEZ BARIÉR

21

4.2. Štruktúra programových služieb Slovenského rozhlasu

Rádio Slovensko – penetrácia (pokrytie) 93% Vo svojom 24-hodinovom programe je prioritne zamerané na prúd vysielania s dominantnou orientáciou na aktuálne spravodajstvo a analytickú publicistiku doplnenú blokmi umeleckého programu. Je vlajkovou loďou rozhlasového verejnoprávneho vysielania a úspešný konkurent súkromnému sektoru. Rádio Slovensko prešlo na dynamickú, kontaktnú formu prúdového vysielania, ktoré mu umožňuje flexibilne reagovať na aktuálne udalosti. Táto schéma je postavená na kvalite moderátorov a úrovni spracovaných doplnkových materiálov, rovnako na zdrojoch informácií a na spôsobe ich prezentácie. Okrem troch moderovaných blokov vysielania, ktoré určujú charakter stanice - Dobré ráno, Slovensko, Dobrý deň, Slovensko, Popoludnie na Slovensku a dvoch hlavných spravodajských relácií Rádio Slovensko ponúka množstvo tradičných a kvalitných programov ako Nočná pyramída, Hudba, ktorú mám rád a mnoho ďalších.

Rádio Regina – penetrácia (pokrytie) 91% Programová služba je vytváraná tromi regionálnymi štúdiami (Rádio Regina Bratislava, Štúdio RTVS Banská Bystrica a Štúdio RTVS Košice) s 24-hodinovým vysielaním, v ktorom sa strieda prúdové vysielanie s blokovými programami. Regina prechádzala rôznymi metamorfózami - od troch samostatných vysielacích centier v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach až po súčasnú podobu / 2011/, ktorá preferuje tri informačné zdroje v jednom vysielacom prúde. Regina stmelila regionálne informácie do globálneho vysielania a sprístupnila ich všetkým. Paradoxne vyťažila aj z nového formátovania Rádia Slovensko, takže veľa vecí sa presunulo na Reginu - od obľúbených Kontaktov až po folklór. Regina prevzala poslucháčov nad 50 rokov a dala im aj evergreeny, pomalšie tempo moderovaných príspevkov i umelecký program ako napr. čítanie na pokračovanie. Táto globalizácia a inventarizácia posunula Reginu na významné miesto a potvrdila viaceré funkcie verejnoprávneho rozhlasu i fakt, že seniori stále zostávajú verní rozhlasu.

Rádio Devín – penetrácia (pokrytie) 92% Umelecko-kultúrna programová služba s 24 hodinovým vysielaním a orientáciou na náročného, intelektuálnejšie zameraného poslucháča. Toto rádio bolo kedysi výkladnou skriňou rozhlasových tvorcov, doménou náročnejších poslucháčov a oázou umeleckej inteligencie Slovenska. Počúvanosť rozhlasových staníc takéhoto typu sa v Európe pohybuje na úrovni 3 - 5 % a potrebnosť ich existencie je nespochybniteľná. Je to reprezentatívny obraz verejnoprávnosti, zrkadlo národnej kultúry a vrcholná ukážka majstrovstva rozhlasových tvorcov.

Rádio FM – penetrácia (pokrytie) 82% Hudobno-kultúrna programová služba s 24 hodinovým vysielaním, so záberom na náročnejšieho mladého poslucháča.

Rádio Patria – šírená na stredných vlnách Vysiela v maďarskom jazyku na samostatnej programovej službe denne 12 hodín a v ukrajinskom, rusínskom, rómskom, nemeckom, poľskom a českom jazyku vysiela 14 hodín týždenne na programovej službe Rádio Regina. Program maďarského vysielania tvorí Redakcia maďarského vysielania a program v ostatných jazykoch Redakcia národnostného vysielania v Košiciach.

Radio Slovakia International (RSI) – šírená internetom Je významným prostriedkom prezentácie spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v zahraničí a zároveň prostriedkom komunikácie s krajanmi. Denne vysiela v premiére magazín v jazyku anglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom, slovenskom a španielskom v rozsahu 30 minút v každej


RTVS BEZ BARIÉR

22

jazykovej mutácii. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej krajiny so zahraničnými Slovákmi.

Rádio Klasika – šírené internetom a satelitom 24 hodinová rozhlasová programová služba prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež retransmisiou, určená poslucháčom klasickej hudby.

Rádio Litera – šírené internetom a satelitom Digitálna umelecká programová služba s 24 hodinovým reprízovým vysielaním, prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež v retransmisii, zameraná na intelektuálnejších poslucháčov.

Rádio Junior – šírené internetom a satelitom 24 hodinová rozhlasová programová služba prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, určená špeciálne pre detského poslucháča, hlavnou cieľovou skupinou sú deti predškolského a ranného školského veku.

4.3. Hodnotenie mediálnej pozície a programu Slovenského

rozhlasu Podiel rádií na poslucháčskom trhu v roku 2011 (CS 14-79)

Rádio Slovensko Rádio Slovensko denne počúva takmer 800 tisíc poslucháčov / 16,9 % /, čím sa približuje k vedúcej stanici v rozhlasovom éteri - Rádiu Expres. Pokiaľ Rádiožurnál je asi najkvalitnejšia spravodajská relácia v rozhlasovom priestore SR, moderované bloky majú kolísavú úroveň, rovnako ako systém dodávania a spracovávania informácií, ktorú sú často technicky nekvalitné. Problémom je nedoriešený hudobný formát Rádia Slovensko. Ambícia osloviť mladšiu cieľovú skupinu a priblížiť sa k formátom komerčných staníc malo za následok zúženie hudobnej dramaturgie na obmedzený počet skladieb v play-liste. Citeľný je najmä úbytok pôvodnej slovenskej hudobnej zložky a úprava hudobného formátu by mala podstatne viac akcentovať hudobný vkus mladšej strednej generácie poslucháčov.

19%

17%

7%

2%

1%

1%

13%

8% 7% 4% 3%

1%

17%

Rádio Expres

Rádio Slovensko

Rádio Regina

Rádio_FM

Rádio Patria

Rádio Devín

Fun rádio

Jemné melódie

Rádio Europa 2

Rádio Viva

Rádio Lumen

Rádio Hey!

Ostatné rádiá


RTVS BEZ BARIÉR

23

Rádio Slovensko reprezentuje stabilne vyvážený formát programovej služby, ktorá svojou mediálnou výkonnosťou spĺňa kritériá masmédia, úspešne prezentuje tradičné hodnoty a predstavuje kvalitatívnu alternatívu komerčným vysielateľom. Cieľ - nevyhnutná je postupná revitalizácia a zvýšenie dynamiky stanice, nie však formou experimentu. Rádio Regina Rádio Regina počúva v súčasnosti takmer 300 tisíc občanov Slovenska, má takmer 7% mieru počúvanosti a teda je 5. najpočúvanejšou stanicou v SR. Cielené formátovanie Rádia Regina musí smerovať k skvalitneniu informačných tokov z regiónov a podporiť kultúru vo všetkých významných oblastiach SR. Regina potrebuje skvalitniť aj moderátorský a hlásateľský team a dať väčší priestor osobitne hudobnej dramaturgii, ktorá má tesnejšiu väzbu na cieľovú skupinu a poslucháčov regiónov. Súčasne je potrebné prehĺbiť jej spoluprácu s regionálnymi štúdiami zahraničných rozhlasov združených v EBU. Rádio Regina je formát, ktorý svojou podstatou plní verejno-právnu funkciu a má svoje pevné miesto v štruktúre programových služieb SRo.

Cieľ - formátová špecializácia a celkové obsahové zlepšenie, kvalita prezentácie a vyššia flexibilita zapojenia regionálneho kontextu.

Rádio Devín Postupné trvalé znižovanie poslucháčskej priazne rádia Devín je významným varovným signálom. Aktuálna mediálna výkonnosť jasne preukazuje, že cielený poslucháč rádia Devín stanicu opúšťa. Počúvanosť hlboko pod 1% rozhodne nereprezentuje ambíciu osloviť výberové publikum a ponúknuť mu takú štruktúru, ktorá ho hodnotovo osloví a ktorú príjme. Devín - zabudnutý v závetrí väčších rozhlasových problémov, sa stal odkladacím priestorom zamestnancov, upadol programovo, technicky i poslucháčsky. Formát rádia Devín si zaslúži podrobnú analýzu a prácu s formátom, ktorá povedie k mobilizácii cieľového publika, ktoré nepochybne takýto formát stanice na Slovensku očakáva.

Cieľ – Rádio Devín nepochybne musí byť bližšie k svojmu cieľovému publiku, predstavuje to vyššiu angažovanosť vo väzbe na analýzu, potreby a očakávania tohto typu výberového poslucháča.

Rádio ROCK FM - z kedysi úspešného rádia s vyše 20 % počúvanosťou dnes zostalo torzo, ktoré si naladí 2% populácie SR. Vzhľadom na jeho šírenie na FM vysielačoch je tento vývoj už roky mimoriadne drahý experiment. Vzhľadom na jeho pokrytie a náklady je to jednoznačne neefektívna programový služba. Pri najlepšom pokrytí v porovnaní s komerčnými stanicami sa ledva zmestí do prvej desiatky rádií v počúvanosti a atakujú ho stanice s regionálnym pokrytím. Rádio Rock FM sa nachádza v etape experimentov a hľadania sa v čase a priestore a nezodpovedá ani programovým ani ekonomickým kritériám úspešnej programovej služby Slovenského rozhlasu.

Cieľ – Rádio Rock FM nevyhnutne čakajú zásadné formátové a obsahové rozhodnutia.


RTVS BEZ BARIÉR

24

Radio Slovakia International - napriek významnému príspevku k šíreniu našej kultúry v zahraničí

a prostriedku komunikácie s našimi krajanmi, bude vyvstávať opodstatnenosť tejto programovej

služby a bude konfrontovaná s alternatívami nových médií, ktoré primárnu službu propagácie

Slovenska v zahraničí už plnia a zaznamenávajú prudký rozvoj.

Rádio Patria prináša vysielanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny, v čom je jeho funkcia výnimočná a nenahraditeľná. V jeho vysielaní úplne logicky dominuje maďarčina, ale jednotlivé relácie sú aj v ukrajinčine, rusínčine, rómčine, časť je vysielaná aj česky, nemecky a poľsky. Pri skvalitnení a zatraktívnení programovej štruktúry môže mať ambíciu osloviť väčšiu časť poslucháčskej základne minorít, v ktorých jazyku vysiela.

Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior - v prípade týchto programových služieb, ktoré sú

v podstate derivátmi programovej služby z iných vysielacích okruhov ide skôr o tvorivý experiment

a vzhľadom k tomu nemôžeme hodnotiť ich kvalitatívnu úspešnosť vo väzbe na ich cieľové skupiny –

čas ukáže, ako sa budú profilovať.


RTVS BEZ BARIÉR

25

5. CIELE PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB RTVS

Príležitosť pre RTVS spočíva jednoznačne v jej programových službách. Úspešnosť plnenia verejnej funkcie cez program znamená plnenie misie verejnoprávnosti. Iba úspešné, hodnotové, cielené, inovatívne, žánrovo pestré programy otvorené verejnosti môžu priniesť pri pohľade za horizont želaný efekt.

Televízia a rozhlas sa tak cielene a systematicky musia otvoriť podnetom zvonku. Musia sa zamerať na vývoj programových typov, ktoré odrážajú trendy v audiovízií, ale zároveň aj potreby domáceho publika, a to nielen v kontexte širších cieľových skupín, ale aj záujmových skupín a minorít.

Princípy programovej stratégie RTVS

1. Multikanálová stratégia RTVS Rozvoj jednotlivých programových služieb, od úrovne univerzálneho diváka a poslucháča až po

výraznejšiu podporu diferenciácie diváckych a poslucháčskych skupín. Osobitne stratégia rozvoja televízie v dlhodobom horizonte musí smerovať k novým tematickým

programovým službám.

2. Formátovanie jednotlivých programových služieb Programové služby rádia čaká užšia žánrová a obsahová špecializácia.

Televízia musí uplatniť princíp aktívnej dramaturgie - programový dopyt vychádza výlučne z potrieb televízie.

3. Kvalita Základný atribút tvorivého procesu a výroby jednotlivých televíznych a rozhlasových formátov –

priama zodpovednosť voči divákovi za kvalitu obsahu. Nedeliteľná zodpovednosť programového manažmentu za obsah vo väzbe na stanovené a jasne

definované kritériá v celkovej štruktúre programu

4. Spätná väzba Na atribút kvality nadväzuje kontinuálne hodnotenie úspešnosti jednotlivých formátov z hľadiska ich výkonnosti a kvality. Zavedenie hodnotiacich parametrov, ako sú CPMT (cost per minute and

thousand viewers), PVC (public value cost), AI (adequacy index).

5. Záujmové skupiny a minority Spolupráca a otvorenie sa voči spoločenským skupinám vo väzbe na tvorbu programových typov

osobitného charakteru ako výhradný atribút verejnej služby. Identifikácia charakteru programovej služby so spoločenskou objednávkou.

6. Tvorivé procesy a kreatívne postupy

Uplatniť jedinečný prístup, vlastný verejnoprávnemu vysielateľovi, ktorý vytvára cielený priestor

pre vývoj formátov a vyhľadávanie talentov.

Uplatňuje overené postupy a schémy tvorivých procesov.


RTVS BEZ BARIÉR

26

7. Programová výkonnosť nosných programových služieb Zvýšenie diváckej atraktívnosti - sledovanosti a počúvanosti programov ako atribút udržania pozície média masovej komunikácie. Stabilizácia a postupné zvýšenie mediálnej výkonnosti –

prostriedok udržania charakteru masového média.

8. Dobré meno inštitúcie

Vytvorenie silných značiek jednotlivých programových služieb - programových typov až po

úroveň značiek (brandov) jednotlivých relácií. Nastavenie otvorenej a transparentnej

komunikácie.

9. Reštrukturalizácia a systémové procesy

Systémovými opatreniami zladiť programový dopyt a programovú ponuku za účelom čo

najefektívnejšieho využitia dostupných prostriedkov pre strategický rozvoj programu.

10. Nové médiá

Nový prístup a rozvoj interaktívnych služieb, ktoré vytvárajú priestor v oblastiach, ktoré

nezastupujú komerční prevádzkovatelia a sú nositeľmi synergického efektu s programom

televízie a rozhlasu.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia – BEZ BARIÉR.


RTVS BEZ BARIÉR

27

6. ROZVOJ PROGRAMOVÝCH SLUŽIEB NOVÝCH MÉDIÍ

6.1. Analýza súčasného stavu v oblasti nových médií

Rozvoj nových médií nepatrí k zákonným prioritám verejnoprávnych služieb a sú iba ich

„nevyhnutným doplnkom“. V kontexte vývoja mediálneho trhu, ale i samotných priorít programových

služieb rozhlasu a televízie ich však nemôžeme opomenúť. Samotné spojenie rozhlasu, televízie

s internetom je významný, dnes už nenahraditeľný marketingový nástroj na podporu ich

programových služieb a prieniku televízneho a rozhlasového obsahu do interaktívnej formy. Rozvoj

internetu a nových médií je hladný po reálnom obsahu, ktorý televízia a rozhlas tvoria. Komerčné

televízie vo svete, ale aj u nás, rozvíjajú vlastné platformy šírenia svojho mediálneho obsahu na

internete a vytvárajú aj nový špecifický výhradne internetový obsah, ktorý nemá priamu väzbu na

programové služby a ich obsah. Rozvoj takýchto platforiem je prakticky bezbariérový.

Trend dynamicky rastúcej návštevnosti internetu na Slovensku (v súčasnosti viac ako 60%) znamená

nevyhnutné aktívne zapojenie verejnoprávnej mediálnej služby do tohto procesu, a to aj vo väzbe na

personálne, technologické, finančné a iné obmedzenia.

Návštevnosť internetu v rokoch 2007-2012 (14-79 v tis.)

Zdroj: iab slovakia/AIM Monitor, data máj 2012 a resp.

RTVS ma k dispozícii tri webové sídla s vlastnými doménami (www.rtvs.sk, www.rozhlas.sk,

www.stv.sk). Tieto sú rozdelené nielen obsahovo, ale aj vizuálne a kvalitatívne, čo zodpovedá

prístupom pôvodných inštitúcií a ich zameraniu na webovú komunikáciu. Každý z týchto portálov má

iného dodávateľa, čo môže spôsobovať problémy pri ich aktualizácii a toku informácií.

RTVS nie je zaradená do AIM monitoringu a nemá žiadne relevantné informácie o návštevnosti

portálu.

2007 2008 2009 2010 2011 2012

1761 1947

2140 2317

2541 2 849

http://www.rtvs.sk/

http://www.rozhlas.sk/

http://www.stv.sk/


RTVS BEZ BARIÉR

28

Web nevyužíva potenciál TV a rozhlasu ani v úrovni spravodajských informácií alebo informácií

o reláciách a pod. Príkladom na ilustráciu je situácia, keď STV má v sekcii spravodajstvo poslednú

spravodajskú informáciu z februára tohto roku. Systém diskusie neexistuje, chýba prvok riadenej-

moderovanej diskusie a rozširovanie sociálnej interakcie s možnými cieľovými skupinami. Absolútne

absentuje užívateľské rozhranie – neexistujú databázy užívateľov. Dizajn je nekonzistentný, chýbajú

jednotiace prvky stránok, stránky sú prakticky užívateľsky nekomfortné, graficky zle spracované,

podklady v poliach sú nečitateľné kvôli podkladu, umiestnenie loga je chaotické a narúša

kompaktnosť.

Celkové prepojenie webu a televízie ako aj rozhlasu nefunguje, chýba interakcia webu s hlavnými

projektmi televízie a rozhlasu a podpora formátov televízie a rozhlasu je neúčinná.

6.2. Výzvy v oblasti nových médií

Stratégia tejto oblasti je mimo diskusie a polemiky. Televízia nemá prakticky funkčný web a poskytuje

len najnižšiu technickú, obsahovú a kvalitatívnu úroveň servisu archívu svojich relácií. Prelomiť toto

obdobie doby kamennej je nevyhnutnou úlohou a výzvou. V krátkodobom horizonte zabudnime na

porovnávanie sa s trendmi ostatných komerčných médií. Rozvoj nových médií bude ale súčasťou

rozvoja programových služieb a v dlhodobom horizonte sa musí stať suverénnym

konkurencieschopným prostredím komunikácie a služieb verejnosti.

Nevyhnutným predpokladom kvality komunikácie je zásadná obnova webových sídiel rozhlasu aj

televízie, a to nielen jeho servisnej funkcie pre vysielaný program, ale ako suverénneho média

s plnohodnotnými témami zo spravodajstva, publicistiky, zábavy a spoločenskej komunikácie.

Prioritou číslo jeden je plnenie základných užívateľsky komfortných funkcií webových sídiel televízie

a rozhlasu, minimálne v rozsahu archívu a podpory vlastných formátov, vrátane spravodajstva, ktoré

má v súčasnosti na webe nedôstojný priestor.

Je nevyhnutné upraviť dizajn webových sídiel, sprehľadniť ich, zabezpečiť jednoduché užívateľské

rozhranie a otestovať teplotné mapy webu. Stanoviť priority obsahov jednotlivých webov a najmä

zabezpečiť efektívnejšie narábanie s obsahom televízie, rozhlasu, pričom synergia webového obsahu

spravodajských formátov rozhlasu a televízie je dominantná v zmysle digitálnej éry „každý sa môže

stať „novinárom“ a môže dokumentovať dianie okolo seba“.

Cieľom rozvoja nových médií je zabezpečenie bezbariérového prístupu k interaktívnemu obsahu

rozhlasu a televízie Slovenska.


RTVS BEZ BARIÉR

29

7. FINANCOVANIE RTVS

7.1. Analýza súčasného stavu v oblasti financovania RTVS

Súčasný stav financovania verejnoprávnych médií je výsledkom viacerých faktorov - v kontexte

historického vývoja a sním spojených legislatívnych a personálnych zmien. Tento vývoj ovplyvnil

nielen charakter financovania, ale aj priority v hospodárení a ekonomických cieľoch jednotlivých

manažmentov (najmä v televízii). Tento nevyvážený spôsob financovania a ekonomických cieľov

priamo ovplyvnil výsledky televízie najmä v jej hlavnej činnosti - výrobe a vysielaniu programu.

Televízia dlhodobo artikuluje svoje potreby a nedofinancovanie nielen v oblasti programu, ale aj

v oblasti investícií a infraštruktúry.

Hospodárenie rozhlasu, opäť zo známych dôvodov, ktorými sú vyššia personálna a tým aj strategická

stabilita, vykazuje lepšie výsledky a ekonomiky podniku. Na druhej strane má rozhlas vo vzťahu

k svojim úlohám a poslaniu oveľa primeranejšie zdroje a charakter financovania. To je skutočnosť, na

ktorú sa akosi pozabúda – rozhlas má viac ako tretinu stabilných príjmov oproti televízii (cca 30mil

EUR) čo predstavuje k typu služby a úlohám rozhlasu pre rozhlas mimoriadne priaznivý pomer.

Štruktúra výnosov a hospodárenia televízie a rozhlasu za roky 2007-2011

STV rok 2007 rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011

VÝNOSY 74 637 522 76 318 564 71 023 088 72 110 898 87 109 467

HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK -5 334 429 -9 522 842 -5 625 876 -25 318 110 23 132 991

SRo rok 2007 rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011

VÝNOSY 28 800 924 27 617 476 32 213 084 29 948 450 27 375 886

HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK -373 115 -377 134 3 504 513 -467 287 -905 617 Zdroj: RTVS

Čerpanie rozpočtu príjmov a výdavkov k 30.6.2012 - Rozhlas a televízia Slovenska

Ekonomická klasifikácia Rozpočet

2012 RTVS

Skutočnosť k 30.6.2012

RTVS % plnenia

Príjmy RTVS spolu 115 810 084 67 755 765 58,51

Výdavky RTVS spolu 113 136 197 48 634 583 42,99

RTVS za doterajšie obdobie roku 2012 má predpoklady udržať ukazovatele rozpočtu a hospodársky

výsledok v rámci celoročného rozpočtu inštitúcie.

Prirodzene, v tomto v celku pozitívnom trende významnú úlohu tvoria dodatočné zdroje financovania

zo štátneho rozpočtu na oddlženie. Oddlženie inštitúcie tak musí byť v rámci týchto zdrojov vyriešené

a proces oddlžovania ukončený.


RTVS BEZ BARIÉR

30

Bilancia rozpočtu RTVS na rok 2012 v štruktúre celkových príjmov a výdavkov

Ekonomická klasifikácia Rozpočet 2012

OZ SRo Rozpočet

2012 OZ STV Rozpočet

2012 RTVS Predpoklad

2013

Príjmy RTVS spolu 30 529 456 85 280 628 115 810 084 93 029 122

Výdavky RTVS spolu 30 212 088 82 924 109 113 136 197

Rok 2012 nie je z pohľadu financovania kritický. Rozpočtovú situáciu v roku 2012 možno v tomto

smere považovať za unikátnu a pre finančné hospodárenie inštitúcie priaznivú. Nemožno

predpokladať, že sa tento scenár financovania zopakuje aj v budúcich obdobiach a inštitúcia získa

dodatočné zdroje takou formou, ako pre tento rok.

7.2. Výzvy v oblasti financovania RTVS

Prirodzenou a zmysluplnou ambíciou manažmentu RTVS je a zostáva udržanie vyrovnaného

hospodárenia a zamedzenie vytvárania ďalších strát.

V roku 2012 je v tomto smere i z hľadiska dodatočných zdrojov financovania táto ambícia

jednoznačná a splniteľná. Pre udržanie finančného hospodárenia a efektívneho fungovania

spoločnosti je nevyhnutné prijať systémové opatrenia, ktoré vytvoria efektívne predpoklady udržania

financovania pri náraste programových úloh spojených s vyššou alokáciou zdrojov do oblasti výroby

a vysielania programu.

Pre poslanie RTVS nie je udržateľný stav úspory nákladov, ktoré sa viažu najmä na programovú

oblasť – vlastnú tvorbu, tvorivú činnosť a investície do programu tak, ako tomu bolo doposiaľ.

Systémové opatrenia musia byť zamerané prvotne na identifikáciu všetkých typov neproduktívnych

nákladov, ktoré nesúvisia s hlavnou činnosťou. Eliminácia takého typu nákladov, ktoré predstavujú aj

„nákladové dedičstvo“ oboch médií je nevyhnutné realizovať v krátkodobom aj dlhodobom

horizonte. Scenáre takýchto zdrojov úspor sú namodelované a zahŕňajú tak oblasť televízie ako rádia.

Cieľ - financovanie programu – bez bariér!


RTVS BEZ BARIÉR

31

8. ĽUDSKÉ ZDROJE RTVS

8.1. Analýza súčasného stavu v oblasti ľudských zdrojov

Podľa výročnej správy RTVS za rok 2011 bol počet zamestnancov a celkový evidenčný stav

nasledovný:

Prijatie zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ktorým bol 1. 1. 2011 zriadený Rozhlas a televízia Slovenska, legislatívne spojilo Slovenský

rozhlas a Slovenskú televíziu do jednej verejnoprávnej inštitúcie. Súčasťou procesu fúzie bolo aj

zjednotenie organizačných štruktúr, nastavenie jednotného riadenia a realizácia celého radu krokov

fúzie v postupnosti navrhnutej v Projekte riadenia a rozvoja RTVS, s ktorým bola do funkcie zvolená

GR RTVS.

Priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov

RTVS OZ SRo OZ STV

Plán k 1. 1. 2011

Skutočnosť 2011

Rozdiel skut. – plán

Skutočnosť rok 2011




1 569,8 1 456,8 -113,0 601,4 629,7 855,4 1 002,6

Plánovaný počet zamestnancov RTVS k 1. 1. 2011 bol 1.569,8. Skutočný priemerný evidenčný

prepočítaný počet za rok 2011 bol 1.456,8 zamestnancov, čo je oproti plánu menej o 113

zamestnancov.

Evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách

RTVS OZ SRo OZ STV

Skutočnosť k 31.12.2011 Skutočnosť k 31.12.2011




1 413,0 630,0 678,0 783,0 981,0

Počet zamestnancov pochopiteľne vypovedá iba o kvantitatívnych parametroch ľudských zdrojov.

Aktívna práca s personálom je najmä o chápaní štruktúry a vzťahov vo firemnej kultúre. V rámci RTVS

po fúzii je nevyhnutné konštatovať, že vychádza z dvoch dosť rozdielnych firemných kultúr – rozhlasu

a televízie, ktoré nie sú navzájom prepojené. Kritická je najmä situácia v televízii, kde sú pracovníci

dlhodobo konfrontovaní s neustálymi zmenami vedenia a s tým súvisiacou neistotou. Strácajú tak

veľmi dôležitú motiváciu pre zmysluplnú prácu. Podstatnou mierou sa na tom podieľajú aj ďalšie

faktory, akým je napríklad aj nevhodné pracovné prostredie (chátrajúca budova, neutešené prázdne

priestory...).

Je preto nevyhnutné podporiť zmenu firemnej kultúry, ale to je proces systémový a dlhodobý.


RTVS BEZ BARIÉR

32

8.2. Výzvy v oblasti manažmentu ľudských zdrojov

Pre úspešnú implementáciu novej vízie a cieľov spoločnosti je nevyhnutné, aby ich zamestnanci

podporovali. A ľudia podporujú najmä to, čo sami pomáhajú vytvoriť !

Pokladám preto za potrebné a nevyhnutné zaviesť systém kvality aj do oblasti ľudských zdrojov.

Hodnotenie zamestnancov a uplatňovanie spätnej väzby je významný nástroj motivácie

zamestnancov, čo speje k budovaniu silného firemného povedomia a určite aj cesta k zlepšeniu

komunikácie medzi podriadenými a nadriadenými. Ak je však systém hodnotenia nekvalitný,

prípadne ak je neprofesionálne realizovaný, resp. neexistujúci, môže byť jeho efekt opačný.

Špeciálne navrhnutý hodnotiaci systém bude brať do úvahy špecifiká inštitúcie, pokryje rozličné

kategórie zamestnancov a typy práce. Našim cieľom je vybudovať efektívny systém hodnotenia a

naučiť manažérov viesť hodnotiace rozhovory, prostredníctvom ktorých dostanú zamestnanci jasné

informácie o tom, čo od nich očakávame. Zároveň sa tak vytvorí možnosť poskytnúť aj zamestnancom

spätnú väzbu, ktorá bude kritériom na vypracovanie plánov na ďalšie obdobie, identifikovanie

rozvojových potrieb a tréningového i rozvojového plánu v súlade s výkonovými cieľmi.

O úspešnosti podniku rozhoduje jeho schopnosť vytýčiť stratégiu a dosiahnuť vyššiu účinnosť

riadiacich procesov. Oboje zabezpečujú ľudia na kľúčových pozíciách.

Cieľom je mať na kľúčových pozíciách ľudí lepších, než má konkurencia. K tejto ambícii

potrebujeme hodnotiť ľudský potenciál, systematicky uplatňovať spätnú väzbu a otvoriť sa

talentom z vonkajšieho prostredia – bez bariér!


RTVS BEZ BARIÉR

33

9. KOMUNIKÁCIA A MARKETING RTVS

9.1. Analýza súčasného stavu v oblasti komunikácie a

marketingu RTVS

Pojem a najmä obsah marketingu a marketingových aktivít nikdy nebol - najmä v televízii - viditeľne

udomácnený. Obsahovo sa zužuje na „styk s verejnosťou“ a chaotické hľadanie značky je už tradične

spojené so zmenou dizajnu loga a grafiky.

V rozhlase sa, naopak, postupovalo veľmi uvážlivo a marketingové zmeny a aktivity sa niesli v duchu

hesla „žiadne revolučné zmeny“ . Princíp bol hlavne neexperimentovať a nebúrať dlhodobo vytvárané

hodnoty. Tento rozdielny prístup tiež vypovedá o rozdielnosti kultúry inštitúcií, ale aj o personálnych

trendoch v oboch firmách. Preto dnes možno hovoriť o relatívne personálne stabilizovanom rozhlase

voči personálne nestabilnej STV.

Strategický a cielený marketing v každom prípade v RTVS, ale i oboch médiách absentuje.

9.2. Výzvy v oblasti komunikácie a marketingu RTVS Len nemnohým spoločnostiam sa podarí vytvoriť skutočný vzťah a puto so svojimi zákazníkmi. Značka

totiž predstavuje oveľa viac než samotný produkt. Zahŕňa prostredie, komunikáciu, ale aj postoje a

správanie sa jej predstaviteľov. Ak proces budovania značky neriadime, rozvíja sa náhodne a často

vytvára v mysli adresáta zmätok.

Vybudovať úspešnú značku vyžaduje dobre pochopiť potreby a túžby publika a cieľovej skupiny.

Každé marketingové rozhodnutie, ktoré sa uplatňuje na trhu, má svoj vplyv na značku. Všetky prvky

dizajnu, grafického stvárnenia, používanej škály farieb a rovnako jazyka či prezentácie spoločnosti v

„brandingu“ spolupôsobia. Je nesmierne dôležité hovoriť rovnakou rečou, používať konzistentnú

stratégiu a taktiku, ktorá podčiarkuje želané vnímanie značky pri každom jednom kontakte

s verejnosťou.

Budovať značku, a v prípade RTVS to platí dvojnásobne, je možné len cez jej produkty. Sami o sebe

predstavujú dve najtradičnejšie a najstaršie mediálne značky na trhu SRo a STV so širokou škálou

programových služieb a ich obsahom. K nim patria nielen formáty, ale aj tváre a hlasy – osobnosti

éteru a obrazovky.

Cieľom je strategická a otvorená marketingová komunikácia, ktorá je efektívna v prípade, ak je

profesionálne riadená, používa moderné marketingové nástroje a v prípade verejnoprávnych médií

je kľúčová – komunikácia bez bariér!


RTVS BEZ BARIÉR

34

10. TECHNIKA RTVS

10.1. Analýza súčasného stavu v oblasti technického vybavenia

RTVS

Všetky dlhodobé i aktuálne analýzy technického stavu rozhlasu a televízie konštatujú priam kritický

technický stav osobitne v televízii. Ide najmä o dôsledok dlhodobo podhodnoteného financovania

technického rozvoja. Pritom v podmienkach STV v minulosti nedošlo ani k jednoduchému

financovaniu obmeny technológií. Táto skutočnosť prirodzene vedie k súčasnému stavu

opotrebovania technologických a technických celkov, a teda odpisu hmotného a nehmotného

majetku , ktorý činí takmer 75%. STV tak dosiahla už v minulosti kritický bod morálnej a technickej

zastaranosti.

Ambicióznejší investičný rozpočet po dlhých rokoch má RTVS možno po prvýkrát v roku 2012, a to

najmä vďaka oddlženiu a príjmom zo štátneho rozpočtu. Investičný plán tak dáva šancu zabezpečiť

aspoň základné – z pohľadu výroby a vysielania programu rozhodujúce investície, ktoré majú viesť

k udržaniu technickej spôsobilosti vyrábať a vysielať program. Aktuálne sa ale v prvom polroku 2012

na tento rozhodujúci účel preinvestovalo iba 20% celkového investičného rozpočtu.

Nesystémovým, priam účelovým dopĺňaním technológií, ku ktorým dochádzalo v minulosti, sa

prehĺbila technologická nekompatibilita a chýbali primárne zdroje na investície vo väzbe na prechod

televízie od analógových k digitálnym technológiám. Komplexná správa techniky konštatuje, že

analógové zariadenia sú dodnes v televízii dominantné. Alarmujúca situácia bola, ale čiastočne

pretrváva v spravodajstve, kde sa nevyužíval „bezpáskový“ proces výroby a nosným zostáva

analógový záznam technológie betacam.

Pri hodnotení stavu vysielacej, štúdiovej a prenosovej techniky je spoločným menovateľom vysoký

vek zariadení, ich nízka prevádzková spoľahlivosť a technická nekompatibilita s modernými

technológiami.

10.2. Výzvy v oblasti technického vybavenia RTVS

Vzhľadom na to, že RTVS nemá a s najväčšou pravdepodobnosťou nevytvorí zdroje na úplnú

technologickú obnovu, (ktorá sa odhaduje na 40 mil. EUR), prioritou je definovanie dlhodobej

programovej stratégie rozhlasu a televízie v ich kvantitatívnej a kvalitatívnej štruktúre. Presná

definícia programových priorít sa stáva fundamentom investičných zámerov.

Programová stratégia a jej ciele jasne dominujú v určení priorít technickej a technologickej obnovy

v budúcom období s akcentom na prevádzkovú spoľahlivosť a sledovanie technologických trendov pri

výrobe a vysielaní programu. Opustenie analógových technológií pri výrobe spravodajstva a denných

formátov je nevyhnutné uskutočniť už v najbližšom období.

Cieľom je dosiahnuť stav, kedy si technický a technologický progres a investičné zámery nájdu primárne cestu do programu – bez bariér!


RTVS BEZ BARIÉR

35

11. ORGANIZÁCIA A RIADENIE RTVS

11.1. Analýza stavu organizácie a riadenia RTVS

RTVS ako inštitúcia nemá jasnú víziu a koncept. To sa pochopiteľne prejavilo aj v jej zložkách –

v rozhlase a v televízii. Neurčilo sa a nedefinovalo ich dlhodobé smerovanie a nestanovili sa žiadne

viditeľné parametre hodnotenia ich činnosti ako výkonnostné, tak hodnotové. Ambícia manažmentu

udržať ekonomiku podniku a vyvážené hospodárenie nie je koncepcia rozhlasu a televízie!

Očakávané synergie fúzie rozhlasu a televízie sa prejavili iba v ekonomicko-administratívnej rovine,

mediálna oblasť fúziou doposiaľ skôr utrpela. Na spojenie oboch inštitúcií z tohto pohľadu doplatila

televízia. Koncept úspor poškodil televíziu a prejavil sa v dramatických škrtoch a šetrení v oblasti

programu. To prirodzene malo vplyv na výkonnosť a kvalitu programu, čo v praxi znamená, že

merateľné parametre programovej výkonnosti klesajú a výsledky sú horšie ako pred spojením. Toto

sa deje v situácii, kedy, opäť pripomíname, celková sledovanosť televízie rastie, diváci trávia pri

obrazovkách stále viac času.

Priemerný denný objem minút spotreby médií (ATS v minútach)

Zdroj: MEDIAN/MML TGI, PMT/TNS SK

O kvalitatívnych kritériách programu zodpovedne hovoriť nemôžeme – ako vieme, televízia ich

nemeria a nevyhodnocuje.

Princíp produktového riadenia, ktorý je vlastný takýmto typom inštitúcií, bol nahradený projektovým

riadením. Je možné, že išlo len o dočasný zámer, v praxi je to veľmi citeľné a znamená to napr., že

v niektorých prípadoch manažment z rozhlasu riadi programovú oblasť v televízii z pohľadu audio-

média. Je zrejmé, že takýto typ manažmentu bez odbornosti a empírie má v konkrétnej oblasti

dôsledky v štruktúre a kvalite produktu. Aj tým sa prehlbuje priepasť medzi programovými

pracovníkmi a divákmi.

Podmienkam tohto typu riadenia zodpovedá aj aktuálna organizačná štruktúra. Je nekonzistentná,

kombinuje rôzne typy riadenia – líniovú a štábnu štruktúru, obsahuje prvky duplicity v riadení.

Nejasné sú právomoci a zodpovednosť v úrovni jednotlivých stupňov riadenia.

2007 2008 2009 2010 2011

rádiá celkom 153 160 158 150 153

televízia celkom 193 185 195 211 213


RTVS BEZ BARIÉR

36

V štruktúre úplne absentujú primárne funkcie organizácie tohto typu, akým sú výskum a analýzy

programov, vývoj televíznych formátov, alebo interaktivita – nové médiá. Jedna z dominantných

funkcií audiovizuálneho média – kreativita je stratená v útvare strategického a technického

rozvoja. Tento typ organizačnej štruktúry nemá oporu v porovnateľných organizáciách.

11.2. Výzvy v oblasti organizácie a riadenia RTVS

Od nového manažmentu sa očakáva, že príde s jasnou víziou stratégie a poslania verejnoprávnych

médií. Koncept riadenia rozhlasu a televízie musí vychádzať primárne z ich úloh. Tie sme pomenovali.

Definovanie programovej stratégie rozhlasu a televízie ako výziev manažmentu umožní vytvoriť

podmienky podpory zapojenia profesionálneho tvorivého a programového prostredia a odbornej

obce. Manažment inštitúcie si musí stanoviť strednodobú koncepciu rozvoja na roky 2013-2018

a podmienky jej implementácie na jednotlivé obdobia.

Okamžité zmeny budú zamerané na zefektívnenie organizačnej štruktúry a sfunkčnenie kľúčových

činností, ktoré v nej nie sú zastúpené. Samotná reštrukturalizácia inštitúcie RTVS z hľadiska

zefektívnenia organizačnej štruktúry sa bude riadiť projektom reštrukturalizácie, ktorý má obsahovať

aj tieto principiálne ciele:

posilní výkonnú zložku manažmentu – zriadi novú pozíciu výkonného riaditeľa,

posilní programovú zložku - produktovo oddelí riadenie rozhlasu a televízie,

posilní tvorivú zložku televízie – zriadi samostatný útvar vývoja televíznych formátov,

podporí formátovú stratégiu rozhlasovej časti v pôsobnosti riaditeľa programu rozhlasu,

vytvorí nevyhnutné podmienky pre riadenie programu a jeho stratégie - zriadi samostatný

útvar výskumu a analýzy programu,

podporí funkcie kreatívnych činností - samostatný útvar kreativity

podporí funkcie nových médií a interaktivity programu v podobe samostatného útvaru

posilní štruktúru a funkcie útvaru komunikácie a marketingu

na druhej strane navrhovaná štruktúra bude akcentovať zlučovanie spoločných funkcií

servisných a obslužných procesov, ktoré považujeme za zmysluplné. Opatrenia na

zefektívnenie riadenia organizácie smerujú k zúženiu a zoštíhleniu administratívnych činností

a služieb s výhľadom na potenciálny outsourcing časti z nich.

Spolupráca medzi televíziou a rozhlasom bude prebiehať v prirodzenom procese tvorby programov,

pričom inštitúcie môžu vzájomne čerpať skúsenosti a vedomosti k obsahu svojich programov - nie

formátov, ktoré sú odlišné vo svojej audio-vizuálnej podstate.

Zlúčenie inštitúcii rozhlasu a televízie má význam práve z pohľadu zjednotenia obslužných činností,

ktoré sa dajú spojiť, ale nie je vhodné zlučovať a násilne prepájať útvary, ktorých náplňou sú úplne

odlišné produkty a programy.

Cieľom je vytvoriť funkčnú organizačnú štruktúru, ktorá oddelí funkčnú zodpovednosť

samostatného produktového riadenia rozhlasu a televízie.


RTVS BEZ BARIÉR

37

12. ZÁVER

Pri hlbšej analýze a poznaní komplexnosti problémov inštitúcie RTVS, oboch médií, ale najmä kritickej situácie v televízii, je ambícia uchádzať sa o tento post pri zrelej úvahe takmer šialenstvom. Situácia môže pôsobiť bezvýchodiskovo, ale nie je taká, ak poznáme okolnosti, celkový trh, vidíme príležitosti a hlavne máme šancu osloviť a mobilizovať schopných profesionálov a zapálených ľudí, ktorí ešte stále veria v televíznu a rozhlasovú budúcnosť vo verejnoprávnom sektore. Zvyčajne som mal šťastie na ľudí nielen v profesionálnom, ale aj v osobnom živote. Myslím si, že viem komu a čomu za to vďačím. Každý úspešný príbeh nie je dielom jednotlivca. A ja verím v ľudí, v ich spoločné ciele a ambície, pre ktoré sa spájajú aj pre tie najťažšie výzvy. Nepredstúpil by som pred vás a nepripravil tento projekt s plnou vážnosťou, ak by mi táto viera v šťastný koniec chýbala. Viem, že to bude dlhá cesta... Václav Mika Bratislava 16.7.2012


RTVS BEZ BARIÉR

38

Zdroje EBU Annual Report 2011, http://www.ebu.ch/

Ofcom Internation Communications Market Report 2010, http://stakeholders.ofcom.org.uk

Public service broadcasting: An international comparison of funding models and performance,

Nordicity 2011

Benson R., Powers M. : Public Media and Political Independence: Lessons for the Future of

Journalism from Around the World, http://www.savethenews.org

Corporation for Public Broadcasting, Appropriation Request and Justification FY 2012 and FY 2014

(www.cpb.org)

Verejný záujem a verejná prospešnosť v legislatíve a v praxi orgánov verejnej správy (Učená

právnická spoločnosť, NOS-OSF); www.jeden svet.sk

http://www.ebu.ch/

http://www.savethenews.org/

http://www.cpb.org/

mika projekt

Documents