k. vrana 1 – i. vojtaško 2 – d. Žák 3 – m. piovarči 4

55
1 K. Vrana 1 I. Vojtaško 2 D. Žák 3 – M. Piovarči 4 1- HYDEKO-KV Bratislava 2-Ivan Vojtaško IG Bratislava 3- ZALGEO Bratislava 4- Data Image Bratislava Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou

Upload: hayes-snow

Post on 31-Dec-2015

41 views

Category:

Documents


1 download

DESCRIPTION

K. Vrana 1 – I. Vojtaško 2 – D. Žák 3 – M. Piovarči 4. 1- HYDEKO-KV Bratislava 2-Ivan Vojtaško IG Bratislava 3- ZALGEO Bratislava 4- Data Image Bratislava. Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou. ÚVOD - PowerPoint PPT Presentation

TRANSCRIPT

Page 1: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

1

K. Vrana1 – I. Vojtaško2 – D. Žák3 – M. Piovarči4

1- HYDEKO-KV Bratislava 2-Ivan Vojtaško IG Bratislava 3- ZALGEO Bratislava 4- Data Image Bratislava

Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou

činnosťou

Page 2: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

2

ÚVODUznesenie Vlády Slovenskej republiky z 5. septembra 1995 č. 661 k politike SR v

oblasti nerastných surovín uložilo ministrovi životného prostredia vypracovať systém

zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou

činnosťou a zaviesť ho do praxe. GEOCOMPLEX a.s. Bratislava sa stal riešiteľom

vyššie uvedenej úlohy na základe verejnej súťaže. Cieľom projektu bolo zistiť a

zdokumentovať negatívne dopady banskej a úpravarenskej činnosti na životné

prostredie v Slovenskej republike a navrhnúť systém monitorovania tak, aby

mohli byť určené trendy vývoja v tejto oblasti. Úlohu zadala Sekcia geológie

a prírodných zdrojov Mínisterstva životného prostredia SR a úloha bola financovaná

zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov MŽP SR.

Page 3: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

3

Podstatným dôvodom pre zadanie uvedeného projektu bol fakt, že skutočný

rozsah zmien v životnom prostredí, ktoré sú spôsobené banskou a

upravárenskou činnosťou, nebol v SR známy. Cieľom úlohy bolo zistiť a

zdokumentovať negatívne dopady banskej a úpravarenskej činnosti na životné

prostredie v Slovenskej republike a navrhnúť systém monitorovania tak, aby mohli byť

určené trendy vývoja v tejto oblasti. Cieľom bola tiež komplexná inventarizácia

dôsledkov banskej a úpravarenskej činnosti na životné prostredie. Navrhnutý systém

zisťovania a monitoringu vplyvov banskej a úpravníckej činnosti bol kontinuálne

vyhodnocovaný a porovnávaný so stratégiou, zásadami a prioritami štátnej

environmentálnej politiky. Projekt bol koncipovaný pre celé územie

Slovenska, preto všetky aspekty riešenia vedúce k prílišnej detailizácii problematiky

museli byť opomenuté do tej miery, aby to nebolo na úkor komplexnosti inventarizácie

a aby celkové riešenie problematiky mohlo byť vzťahované k zámerom štátnej

environmentálnej politiky.

Page 4: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

4

POSTUP RIEŠENIA ÚLOHY

možno sumarizovať nasledovne:

- Zostavenie databázy v inventarizačnom móde

- Vypracovanie kritérií pre hodnotenie celkových škôd

- Zostavenie databázy v monitorovacom móde

- Vypracovanie návrhu štátneho monitoringu

- Vyhodnotenie poznatkov

Page 5: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

5

Zatriedenie bolo vykonané v nasledujúcich kategóriách s využitím pomocných

kritérií a individuálnym posúdením lokalít:

 

I. kategória - banské revíry a lokality, kde je nevyhnutné sanáciou

bezprostredne riešiť negatívne vplyvy banskej činnosti na

životné prostredie.

Do tejto kategórie boli zaradené lokality, ktoré predstavujú

priame ohrozenie zdravia obyvateľstva, kde je evidované

významné poškodenie ekosystémov, alebo kde je

preukázateľné riziko poškodenia a ohrozenia majetku vo

veľkom rozsahu.

Vzhľadom na mimoriadnu šírku záberu hodnotených lokalít sa

pozornosť pri prehodnocovaní a návrhu lokalít do

monitorovacieho systému resp. systému zisťovania sústredila

hlavne na vyčlenenú I. kategóriu.

 

 

Page 6: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

6

III. kategória - banské revíry a lokality s utlmeným alebo málo významným

vplyvom na životné prostredie v dôsledku rôznych faktorov

(historických, geologicko - ložiskových, technologických),

identifikáciu prípadných negatívnych vplyvov nie je potrebné

zabezpečiť osobitnými opatreniami, postačujú obecnejšie

pozorovacie siete, alebo monitoring nie je potrebný vôbec.

Sem patria aj lokality, u ktorých sú vplyvy na životné prostredie väčšinou výsledkom havarijných situácií, pre ktoré platí osobitný režim ich likvidácie.

II. kategória - banské revíry a lokality s prechodným postavením, kde

intenzita a charakter vplyvov banskej činnosti sú do určitej

miery eliminované v dôsledku špecifických faktorov (typ

zrudnenia, zmena technológie, zastavenie ťažby a pod.),

ale existujúce poznatky indikujú vplyvy na životné

prostredie, ktoré sú čiastočne preukázané, alebo existuje

odôvodnená potreba získať nové poznatky.

Page 7: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

7

Štruktúra záznamových listov Štruktúra záznamových listov je nasledovná: I. ADRESA (Číslo revíru/reg., Názov, Poloha/okres/list, Druh, Súčasný stav, Tvar a rozmery) II. CHARAKTERISTIKA OBJEKTU (História, Ťažená surovina, Technologia ťažby, Technologia úpravy, Ostatné technologie, Ťažobné zariadenia, Úpravnícke zariadenia, Ostatné zariadenia, Materiálové vstupy/výstupy, Súčasný stav využívania objektov, Súčasný stav využitia okolia, Očakávaný stav využitia objektov/okolia III. PRÍRODNÉ PODMIENKY - Klimatické pomery ( Zrážky, Výpar, Teplota, Snehová pokrývka, Veterné pomery) - Geomorfologické pomery (Regionálno-geomorfologické začlenenie, Geomorfologické prvky reliéfu) - Geologicko-ložiskové podmienky (Štruktúrno - technická harakteristika, Genéza ložiska, Litologická, mineralogická a geochemická charakteristika - Hydrologická, hydrogeologická a hydrogeochemická charakteristika (Hydrogeologický rajón, Typ hydrogeologickej štruktúry, Základná hydrologická bilancia, Banské vody – Inžinierskogeologická charakteristika územia (Inžinierskogeologická rajonizácia, Inžinierskogeologické zhodnotenie podzemných vôd, Geodynamické javy) - Pedologická charakteristika (Pôdny kryt -dominantné pôdne typy a subtypy a ich plošné rozšírenie, BPEJ, Využívanie a ochrana pôd predmetného územia).

Page 8: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

8

IV. ZDROJE A PREJAVY ENVIRONMENTÁLNYCH IMPAKTOV - Zdroje environmentálnych impaktov (Zdroje zmien fyzikálno-mechanických charakteristík, Zmeny vodohospodárskych pomerov, Zdroje kontaminácie) - Prejavy environmentálnych impaktov (Zmeny fyzikálno-mechanických charakteristík, Zmena vodohospodárskeho potenciálu krajiny, Kontaminácia prostredia, Podzemná voda, Povrchová voda, Pôda, Horninové prostredie). V. ZÁVEREČNÉ ZHODNOTENIE (Zatriedenie do kat. I,II,III, Návrh na monitorovanie objektov, zdôvodnenie, Sanačné opatrenia, Doterajšie riešenia a návrhy, Navrhované doporučenia). Šírka záberu vyhodnocovaných lokalít, ktorá sa postupne v rámci riešenia projektu vyprofilovala, je obsahom vytvorenej účelovej databázy a zároveň predstavuje, spolu so štruktúrou údajov vypĺňaných v záznamovom liste, rozsah hodnotiaceho procesu z predmetného hľadiska. Ostatné lokality boli spracované v takom rozsahu, že mohol byť zrealizovaný hodnotiaci proces významnosti lokalít z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie s ich následnou kategorizáciou. Vecné naplnenie databázy je súčasťou samostatnej prílohy v module A – Inventarizácia. 

Page 9: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

9

RIEŠENIE ÚLOHYGeologická úloha sa riešila v rokoch 1997 -2005 a z metodického hľadiska

bola úloha rozčlenená na zisťovaciu (inventarizačnú) a monitorovaciu fázu.

Základná schéma systému zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí

Page 10: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

10

POSTUP RIEŠNIA ÚLOHYTento projekt predstavuje najkomplexnejšie vyhodnotenie a monitoring dopadov na životné prostredie spôsobených banskou činnosťou. Projekt je orientovaný na:

•územie celého Slovenska

•všetky typy historických a súčasných banských aktivít (kovy, magnezit, priemyselné minerály, uhlie, plyn)

•všetky environmentálne aspekty (rozdelené na inžinierskogeologické, hydrogeologické a geochemické

•priorita lokalít podľa ich dopadov na životné prostredie založená na vyhodnocovacích kritériách

Kamil Vrana HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava

Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava

Page 11: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

11

Zostavenie databázy v inventarizačnom móde,

ktorá zahrňuje celkove 489 lokalít a dáva prvý súhrnný prehľad o vplyve banskej činnosti na životné prostredie územia Slovenskej republiky.

Programová aplikácia, ktorá umožňuje prístup k spracovaným údajom

Page 12: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

12

DBD - Inventarizačná časť

prvý krok (1998 – 2000) zameraný na inventarizáciu v elektronickej podobe (vrátane GIS) všetkých banských aktivít v Slovenskej republike (staré alebo historické tak isto ako nová banská činnosť) a ich priorít z pohľadu rekultivácie – celkom 489 lokalít a viac tisíc objektov bolo vyhodnotených v tejto etape.

Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou

Program DBD a GIS aplikácia – prístup k údajom

inventarizačnej časti

Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava

Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava

Page 13: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

13

Vypracovanie kritérií pre hodnotenie celkových škôd a relatívnej

rizikovosti lokalít

vo vzťahu k životnému prostrediu, na základe ktorých bola vykonaná prioritizácia

lokalít z pohľadu rizikovosti, umožňujúca podrobnejšie skúmať a vyhodnocovať

20 najrizikovejších lokalít v monitorovacej fáze (Handlová, Cígeľ, Nováky, Baňa

Dolina, Jelšava, Lubeník, Hnúšťa-Mútnik, Košice-Bankov, Rudňany, Slovinky,

Smolník, Novoveská Huta, Rožňava, Nižná Slaná, Banská Štiavnica, Hodruša,

Kremnica, Špania dolina, Dúbrava-Magurka, Pezinok). Navrhnutý systém

zisťovania vplyvov banskej a úpravníckej činnosti bol kontinuálne vyhodnocovaný a

porovnávaný so stratégiou, zásadami a prioritami štátnej environmentálnej politiky a

v konečnom dôsledku vyústil v monitorovacej fáze do návrhu štátneho

monitoringu inžinierskogeologických, hydrogeologických a geochemických

aspektov hodnotenia vplyvov banskej činnosti na životné prostredie.

Page 14: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

14

Systém hodnotiacich kritérií a ich kódovaniePomocné kritéria pre zaraďovanie revírov a lokalít do kategórií I, II, III.

Názov : Kód :

A ťažba alebo úprava a 20 prebieha v súčasnosti

b 15 ukončená nedávno (po roku 1989)

c 5 ukončená dávnejšie, alebo evidovaná ako historická

B používanie chemických látok a 20 v aplikovaných technológiách sa významným spôsobom používajú chemikálie a toxické látky

b 15 v aplikovaných technológiách sa v limitovanom rozsahu používajú chemikálie alebo toxické látky

c 1 v aplikovaných technológiách sa používajú chemikálie v nepatrnom rozsahu alebo sa nepoužívajú

Page 15: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

15

C závaly a presadanie povrchu terénu,

- zistené kolapsy alebo poruchy objektov (stavieb) na väčšej ploche

poddolované územia a 20 - závaly a presadanie povrchu terénu ohrozujúce majetok veľkého rozsahu alebo bezpečnosť a zdravie obyvateľstva na väčšej ploche

- plošne rozsiahle poddolované územia (nad 10 ha) s plytkými dobývkami do hĺbky cca 40 m pod úroveň terénu

- zistené kolapsy alebo poruchy lokálnych významných objektov (stavieb)

- závaly sa presadanie povrchu terénu ohrozujúce majetok menšieho rozsahu, alebo bezpečnosť a zdravie obyvateľstva na malej ploche, v lokálnom rozsahu resp. v izolovaných výskytoch,

b 10 - plošne menej rozsiahle poddolované územia (do 10 ha) s plytkými dobývkami do hĺbky cca 40 m pod úroveň terénu, alebo rozsiahle poddolované územia (nad 10 ha) pokiaľ sa vyskytujú v území s malým odhadovaným

rozsahom potenciálnych škôd, resp. v území, kde ide o dobývky hlbšieho dosahu (nad 40 m), ale s existujúcim potenciálom presadania povrchu

Page 16: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

16

- územie so zanedbateľným výskytom resp. rozsahom presadania vplyvom poddolovania

c 1 - územie s nepravdepodobným výskytom prejavov poddolovania

- územie bez prejavov presadania terénu

D svahové deformácie a ostatné geodynamické javy

- zosuvy, iné svahové deformácie a ostatné geodynamické javy vyvolané banskou činnosťou, ktoré spôsobili deštrukciu viacerých významných objektov (stavieb) na väčšej ploche, alebo

(erózia, abrázia, zvetrávanie, objemové zmeny,

a 20 - ohrozujú majetok vo veľkom rozsahu, alebo

akumulácia, záplavy, stekutenie, kras, podmáčanie)

- predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľstva na väčšom území resp. vo veľkom rozsahu

- zosuvy, iné svahové deformácie a ostatné geodynamické javy vyvolané banskou činnosťou, ktoré spôsobili deštrukciu lokálnych významných objektov (stavieb) , alebo viacerých objektov malého významu resp. zanedbateľnej hodnoty, alebo

Page 17: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

17

b 15 - sú potenciálne resp. ohrozujú majetok v menšom rozsahu, alebo

- predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľstva na malom území resp. v menšom rozsahu

- zosuvy, iné svahové deformácie a ostatné geodynamické javy vyvolané banskou činnosťou, ktoré nespôsobili deštrukciu ani neohrozujú významné objekty (stavby), ani väčší počet objektov malého významu resp. zanedbateľnej hodnoty, ani

c 1 - neohrozujú majetok (resp. rozsah ohrozenia je zanedbateľný), ani

- nepredstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľstva, resp.

- výskyt svahových deformácií a ostatných geodynamických javov je nepravdepodobný, alebo zanedbateľný resp. bezvýznamný

Page 18: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

18

E ostatné negatívne zmeny reliéfu a terénu majú rozsah

a 20 majú regionálny/veľkoplošný rozsah (súhrnne nad 10 ha)

(napr. negatívne formy reliéfu ako sú pingy, ťažobne,

b 15 majú plošne relatívne obmedzený rozsah (súhrnne 1 až 10 ha)

a pod.) c 1 majú plošne zanedbateľný rozsah (do 1 ha)

F narušenie vodohospodárskych pomerov je

a 20 banskou činnosťou je ovplyvnená vodohospodárska využiteľnosť zdrojov podzemných vôd pre skupinové vodovody

b 15 banskou činnosťou - pre miestne vodovody, sú ňou narušené vzťahy medzi podzemnými vodami a vodou v povrchových recipientoch a v banských priestoroch sú akumulované významné zásoby starinových vôd

c 1 banskou činnosťou nie sú ovplyvnené zásoby podzemných vôd vo významných hg. štruktúrach a gravitačný odtok banských vôd tvorí najsústredenejší odtok zo štruktúry

Page 19: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

19

G banské vody a 20 banské vody sú vo významných množstvách odvádzané dedičnými štôlňami alebo kombináciou gravitačného odtoku s čerpaním a kvantitatívne a kvalitatívne ovplyvňujú režim povrchových tokov

b 15 banské vody sú odvádzané väčším počtom štôlní a priestory pod úrovňou miestnej bázy odvodnenia sú zatopené a majú väčší vplyv na kvantitatívno - kvalitatívny režim odtoku z povodia

c 1 banské vody sú odvádzané gravitačne nad miestnou bázou odvodnenia, ich množstvá sú nevýznamné a časovo premenlivé, výrazne ovplyvňované klimatickými činiteľmi, alebo banské vody v súčasnosti nevznikajú,

resp. sú využívané pre technologické účely (recyklované)

H hydrogeochemické anomálie (geogénne a 20 majú regionálny charakter

alebo antropogénne podmienené znečistenie

b 15 majú lokálny charakter

podzemných vôd) c 1 sú nevýznamné resp. nezistené

Page 20: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

20

I litogeochemické anomálie (pôdy, riečne a 20 majú regionálny charakter

sedimenty, hlavne Cu, Pb, Hg, Sb, Cd, Cr,

b 15 majú lokálny charakter

anomálne pH u pôd) c 1 sú nevýznamné resp. nezistené

J biogeochemické anomálie a 10 majú regionálny charakter

b 5 majú lokálny charakter

c 1 sú nevýznamné resp. nezistené

K haldy a 20 proces haldovania aktívne pokračuje

b 15 haldovanie ukončené v nedávnej minulosti alebo haldy sú pozostatkom historickej ťažby

c 0 neexistujú alebo ide o zabezpečené medziskládky produktov

L odkaliská a 20 aktívne odkaliská s plánovanou sanáciou po ukončení ťažby

b 10 existujú odkaliská i odkaliská uzavreté v nedávnej minulosti s ukončenou resp. realizovanou sanáciou

c 0 neexistujú alebo súvisia s historickou ťažbou bez významnejšieho vplyvu v súčasnosti

Page 21: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

21

M z hľadiska krajinnoekologického a plánovacieho

a 20 územia umelo pretvorené :- mestská zástavba, - zóny priemyselné, obchodné a komunikačná sieť, - bane, skládky odpadov, staveniská

procesu (ÚZES, MÚZES, VÚC) lokalita sa

b 15 umelo upravené zelené plochy nepoľnohospodárske, poľnohospodárske plochy (orné pôdy, trvalé kultúry, lúky)

nachádza v zóne resp. v jej bezprostrednej blízkosti

c 5 lesy a prostredie poloprírodné : - lesy, - prostredie s krovinatou a trávnatou vegetáciou, - otvorené priestory bez alebo len s malou vegetáciou

N monitoring a 20 systematický monitoring zmien životného prostredia nie je realizovaný, hoci vyplýva zo zákonných povinností ťažiteľa alebo upravovateľa, resp. sa realizuje v neúplnom rozsahu (t.j. je zameraný iba na časť zistených negatívnych dopadov)

b 10 monitoring zmien životného prostredia je v súčasnosti realizovaný v adekvátnom rozsahu alebo pre indikáciu sa využíva štátna monitorovacia sieť, riziko spočíva v možnom prerušení, či ukončení existujúceho monitoringu

c 0 monitoring nie je realizovaný, ani sa nevyžaduje, navyše regionálne významné zmeny možno indikovať aj štátnou monitorovacou sieťou

Page 22: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

22

Vyhodnotenie vplyvu banských diel

20 najrizikovejších lokalít s negatívnym vplyvom na životné prostredie s možnosťou rozšírenia ich počtu v budúcnosti

Vyhodno-covacie

kritéria a výber lokalít

s negatívnym vplyvom na

životné prostredie

Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava

Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava

Page 23: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

23Panel kritérií pre vyhodnotenie celkových škôd

Page 24: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

24

Zoznam najrizikovejších lokalít, vyhodnotených na základe jednotlivých geochemických, hydrogeologických a inžiniersko-geologických kritérií – lokality boli navrhnuté na ďadlší monitoring

Page 25: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

25

Sledované lokality a ich umiestnenie v rámci Slovenskej republiky

Page 26: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

26

Ak sa pozrieme bližšie na uvedené výsledky môžeme si povšimnúť, že z hľadiska celkových škôd, ktoré vznikajú banskou činnosťou na našom území,

sa z regionálneho pohľadu vytvárajú najrizikovejšie centrá nasledovne:

Horná Nitra:(ťažba hnedého uhlia) - predovšetkým tu ide o enormné zmeny povrchu

reliéfu hlavne v dôsledku poddolovania a často s následnou aktivizáciou zosuvov

- zmena hydrogeologických a vodohospodárskych pomerov je spôsobená odčerpávaním významných množstiev banských vôd z nadložných kvartérno- neogénnych vrstvových kolektorov

- geochemické vplyvy sa zväčša redukujú na dôsledky lokálneho spaľovania väčšieho množstva uhlia a devastáciu prostredia v dôsledku uvoľňovania As a SO2 do ovzdušia.

Page 27: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

27

Jelšava - Lubeník - Hnúšťa - Mútnik:(ťažba magnezitu a mastenca)

hlavným fenoménom negatívneho vplyvu na životné prostredie je

extrémna alkalizácia hlavných zložiek životného prostredia v dôsledku

“Mg - úletov” z ťažby magnezitu v minulosti (nové technológie

v poslednej dekáde eliminovali významným spôsobom tieto vplyvy)

zánik pôvodných hydraulických komunikácii vplyvom vyťaženia, alebo

výraznej priestorovej redukcie hydrogeologických kolektorov

s kombinovanou puklinovo- krasovou priepustnosťou

s pomerne veľkou intenzitou sa v tomto regióne prejavujú prepadliská a

negatívne zmeny fyzikálneho stavu reliéfu, spojené s ťažbou suroviny a

haldovaním materiálu

Page 28: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

28

Banskoštiavnická oblasť:(ťažba polymetalických rúd a zlata)

v súčasnosti ako podstatný fenomén negatívneho vplyvu na životné prostredie

vystupuje rozsiahle poddolovanie územia s ťažko predvídateľnými dôsledkami

na zmenu fyzikálneho stavu reliéfu, po historickej a nedávnej ťažbe, vrátane

haldovania materiálu a existencie odkalísk

charakteristickou črtou sú zistené regionálne významné geochemické anomálie

v horninovom prostredí a riečnych sedimentoch, menej v pôdach - ich častý

pôvod v historickej ťažbe a v kombinácii s prírodnými danosťami územia však

zväčša dáva iba malú šancu ekonomicky únosným spôsobom realizovať

sanačné práce

ďalšou charakteristickou črtou je síce významné narušenie hydrogeologických

pomerov územia, avšak v dôsledku dlhodobosti tohto javu a spôsobu

sústredeného odvodňovania banských vôd dedičnými štôlňami je táto

problematika v úzadí v porovnaní s inžinierskogeologickými a geochemickými

aspektmi

Page 29: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

29

Stredný Spiš:

(ťažba polymetalov, sadrovca, uránové rudy)

charakteristickou črtou je komplexnosť negatívnych dopadov, pretože

takmer s rovnakým významom sa podieľajú inžinierskogeologické

hydrogeologicko-vodohospodárske a geochemické faktory

Page 30: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

30

Hlavné charakteristiky inventarizačného módu

sú nasledovné:

- poskytuje prehľad o všetkých regiónoch a lokalitách zahrnutých v

prvej etape riešenia projektu

- umožňuje vyhľadávanie informácií v sumárnych textových dokumentoch

- dáva prehľad údajov získaných v prvej etape

- umožňuje priamy prístup k dokumentom vzťahujúcich sa k projektu, napr.

štruktúra inventarizačných listov, zoznam lokalít, ...

Page 31: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

31Programová aplikácia v inventarizačnom móde a prístup k jednotlivým typom informácií

Page 32: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

32

Zostavenie databázy v monitorovacom móde,

ktorá zahrňuje výsledky podrobného inžinierskogeologického, hydrogeologického a

geochemického skúmania v monitorovacej etape, týkajúceho sa 20 lokalít.

Page 33: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

33

DBD aplikácia – textové a grafické údaje

Inventarizačná časť

Monitorovacia časť

•Poskytuje prehľad o všetkých regiónoch a lokalitách zahrnutých v prvej etape riešenia projektu

• Umožňuje vyhľadávanie informácií v sumárnych textových dokumentoch

• Dáva prehľad údajov získaných v prvej etape

• Umožňuje priamy prístup k dokumentom vzťahujúcich sa k projektu, napr. štruktúra inventarizačných listov, zoznam lokalít, ...

• Pracuje s vybranými lokalitami

• Poskytuje prehľad monitorovaných objektov

• Poskytuje prehľad o monitorovaných kritériách

• Monitorované parametre môžeme prezerať v rôznych časových intervaloch

• Monitorované parametre môžu byť porovnávané s limitnými hodnotami

•Vyhľadávanie lokalít podľa monitorovaných kritérií

Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava

Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava

Page 34: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

34

Lubeník – Návrh štátneho monitoringu inžinierskogeologických aspektov

Lokalita: N2 Lubeník

Monitorovacie objekty

Rozsah pozorovaní

Frekvencia pozorovaní

Poznámka

POKLESY TERÉNU

Ban. monitor a ter. rekogn.

E: kartograf. vymedzenie

D:TRA: tv,če,sk,sp;ROZ: p,d,š,h/v,

E: 1 x za 2 r. (podľa internej potreby)

doplnenie interného monitorovania

7 prepad.na lož.Lubeník:

rozsahu prepadlísk, foto

CDT:or,sa; VOO: fv; HGS:or;

D: 1x za 2 roky

BM/TR-závLu-1……až…..7 HLS: zp; SKM: sb,pr; OVU: vs,vp;

NBC: zn,pf; SNO: sv; NGJ: nv,or;

OBZ: do,so,po,ro

Page 35: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

35

Lubeník – Návrh štátneho monitoringu inžinierskogeologických aspektov

PODZEMNE PRIESTORY

Ban. monitoring dobývok a údajov o podz. priestorochprostredn.24 obj.(máp/rezov)

E: Sledovanie geometrie E: 1x za 2 roky V závislosti od sprístupnenia ban. dokumentácie

podz.ban diel (BD), a dobývok (DO) -2 parametre

ODKALISKÁ

Monitoring 7 geod.bodov nahrádzi GM-KVB.1….až….7na odkalisku v Lubeníku

E: Sledovanie vertikálnych E: 1 x ročne - geodet. merania.

V závislosti od sprístupnenia dokumentácie a rozsahu meraní predpísaných TBD

posunov bodov: z

Page 36: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

36

Lubeník – Návrh štátneho monitoringu hydrogeologických aspektov

Lokalita: N2 Lubeník

Monitorovacie objekty

Rozsah pozorovaní Frekvencia pozorovaní

Poznámka

Existujúce merania

Doplnkové vstupné merania

B. Hydrogeologické a vodohospodárske aspekty

ložisko v ťažbe s nestálym režimom podzemných vôd

SÚČASNÝ MONITORING

ťažba- odčerpávané množstvá banských vôd (l. s-1),

1x mesačne SLOVMAG Jelšava

-odtok z ČOV do toku Muráň (m3. s-1)

NAVRHOVANÝ MONITORING banské vody (čerpané množstvo), odtok z ČOV a odkaliska, odtok vody zpod haldy inertného materiálu

šachta banské vody od 1999

1x mesačne prevádzkové merania počas ťažby

odtok z ČOV povrchové vody od 1999

jednorázové meranie v roku 2002

odtok z odkaliska

pripravovaný monitoring

odtok z haldy nový monitoring

Page 37: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

37

Lubeník – Návrh štátneho monitoringu geochemických aspektov

Lokalita: N2 Lubeník

Monitorovacie objekty

Existujúce merania

Vstupné merania Návrh monitorovaných parametrov

Frekvencia pozorovaní

ČOV SLOVMAG

BSK-5, ChSK-Mn, ChSK-Cr, NL, RL, Fe, NEL, pH

BSK-5, ChSK-Mn, ChSK-Cr, NL, RL, Fe, NEL, pH

preberajú sa údaje

potok nad skládkou

Tepl., vod., pH, KNK, ZNKCHSK-Cr, Fe, SO4, Mg, Ca

Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNKFe, SO4, Mg

4 krát ročneIII., VI., IX., XII

potok pod skládkou

Tepl., vod., pH, KNK, ZNK, CHSK-Cr, Fe, SO4, Mg, Ca

Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNKFe, SO4, Mg

4 krát ročneIII., VI., IX., XII

priesak zo skládky

As, Hg, Cd, Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNK

Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNKFe, SO4, Mg

4 krát ročneIII., VI., IX., XII

Page 38: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

38Programová aplikácia v monitorovacom móde, prístup k monitorovaným objektom a parametrom

Page 39: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

39

Hlavné charakteristiky monitorovacieho módu sú

nasledovné: pracuje s vybranými lokalitami môžeme sledovať kritéria a ich hodnoty na jednotlivých lokalitách poskytuje prehľad o monitorovacích objektoch jednotlivých lokalít umožňuje sa dostať k informáciám o regiónoch a lokalitách rovnako ako v

inventarizačnej etape umožňuje prezeranie informácií o jednotlivých objektoch v rovnakej štruktúre

ako informácie pre regióny a lokality dostávame sa k jednotlivým sledovaným parametrom, ktoré rozlišujeme v

časovom slede môžeme porovnávať sledované parametre s normovanými, pričom systém

umožňuje definovať normy všeobecne platné alebo špecifické len pre

jednotlivý objekt vyhľadávanie lokalít podľa sledovaných kritérií prístup k doplnkovým informáciám ako v inventarizačnom móde dopyty na tabuľkové údaje aplikácie DBD import a export údajov.

Page 40: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

40

PROGRAMOVÁ APLIKÁCIA DBD – INVENTARIZAČNÝ

A MONITOROVACÍ MÓD

Inventarizačná etapa riešenia úlohy viedla k zozbieraniu množstva informácií, ktoré

boli dostupné a relevantné pre potreby riešenej úlohy. Boli určené typy kritérií, ktoré

je potrebné sledovať na monitorovacích objektoch na jednotlivých lokalitách. Každé

z kritérií je pre každú lokalitu charakterizované určitými hodnotami, ktoré sú prístupné

v programe DBD.

Page 41: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

41

Charakter jednotlivých typov údajov v monitorovanej etape bol značne

rozdielny. Hydrogeologické a geochemické údaje predstavujú číselné hodnoty

pre jednotlivé sledované parametre na monitorovacích objektoch, ktoré majú

v podstate bodový charakter. Na ich spracovanie je vhodný databázový prístup.

Inžinierskogeologické údaje sú omnoho komplexnejšie, obsahujú okrem

jednoznačne merateľných údajov aj množstvo popisných, grafických resp.

geografických informácií. Prístup uplatňovaný pri spracovaní hydrogeologických

a geochemických údajov nie je pri inžinierskogeologických údajoch celkom

postačujúci.

Z technického hľadiska boli tieto údaje veľmi náročné na spracovanie,

pretože sa jednalo o množstvo informácií vo forme tabuľkových hodnôt,

fotografickej dokumentácie, ako aj vo forme analógových grafických

podkladov (mapy, schémy, rezy), ktoré boli často rozmerovo veľké a

obsahovo veľmi bohaté. Ich spracovanie si vyžadovalo množstvo práce pri

formalizácii, vkladaní hodnôt a údajov do databázy, ako aj pri skenovaní

(skenovanie po častiach a následné spájanie), digitalizácii a topologickom

spracovaní údajov.

Page 42: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

42

Monitorovacia etapa predstavuje zbieranie údajov z lokalít, ich

kontrolu, spracovanie jednotlivými autormi a začlenenie do

databázového systému, prípadne do geografického informačného

systému (GIS).

Z uvedeného vyplýva, že ide o kontinuálny proces smerujúci k dopĺňaniu

údajov aj v budúcnosti.

Všetky spracované objekty sú charakterizované svojimi atribútmi, ako aj

hodnotami získanými v rámci monitoringu. Snahou bolo získať čo najviac

monitorovaných údajov, atribútové údaje sú okrem objektov týkajúcich sa

inžinierskogeologických aspektov zastúpené menej.

Page 43: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

43

Údaje v Geografickom informačnom systeme

Geografické údaje sú uložené v ARCVIEW GIS projekte. Tu sú tiež niektoré pomocné údaje ako mapové listy, geologické mapy, administratívne členenie a iné.

ARCVIEW GIS projekt umožňuje geografickú lokalizáciu lokalít a monitorovacích objektov, pomocou hyperlinku sa dostávame ku všetkým textovo-grafickým údajom.

Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava

Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava

Page 44: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

44

Vypracovanie návrhu štátneho monitoringu

inžinierskogeologických, hydrogeologických a geochemických

aspektov vplyvov banskej činnosti na životné prostredie Slovenskej

republiky pre 20 najrizikovejších lokalít

Page 45: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

45

Návrh štátneho monitoringu

Page 46: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

46

Celkovo je v databáze monitoringu (monitorovací mód databázy)

začlenených 20 najrizikovejších lokalít zo 489 spracovaných do evidenčnej

databázy, pritom je pre kategóriu 20 najrizikovejších lokalít navrhnutých 839

merných objektov (696 pre inžinierskogeologický monitoring, 68 pre

hydrogeologický monitoring a 75 pre monitoring geochemických aspektov,

teda podstatných aspektov významných pre hodnotenie vplyvu banskej činnosti na

životné prostredie v Slovenskej republike. Systém sa postupne napĺňal aj

historickými údajmi – táto úloha však musí pokračovať aj v budúcnosti.

Navrhnutý monitoring poskytne dostatočnú informáciu o podstatných zmenách v

systéme, potrebnú pre rozhodovací proces na úrovni štátnej environmentálnej

politiky. Takto koncipovaný, monitoring doplnený účelovým geochemickým

mapovaným pôd a riečnych sedimentov v 5 až 10 ročných cykloch od

časového horizontu rokov 2009 - 2010, prinesie informáciu o zmene podmienok v

systéme oproti poznatkom z obdobných prác vykonaných na lokalitách v období

prevažne po roku 1993. Tieto výsledky z pohľadu vzdialenejších časových

horizontov umožnia efektívnu korekciu systému štátneho monitoringu.

Page 47: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

47

Náklady na navrhnutý celoročný monitoring všetkých troch

aspektov predstavujú ročne 935 tis. Sk,

avšak pre zriadenie hydrogeologických objektov je potrebná suma 3,0 mil. Sk

(jednorazová položka na vybudovanie objektov) a približne 220 tis. Sk ročne treba

predpokladať pre údržbu a opravy objektov. V bilancii monitoringu nie sú

započítané náklady na získavanie tých údajov, ktoré budú preberané do

štátneho pozorovacieho systému z prevádzkových monitoringov na

jednotlivých lokalitách. Do nákladov neboli tiež zahrnuté položky súvisiace

s vyššie navrhovaným geochemickým mapovaním pôd a riečnych

sedimentov v horizonte 5 a ž 10 rokov, nakoľko ide charakterom o účelový

prieskum.

Page 48: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

48

Vyhodnotenie poznatkov riešenia úlohy vo vzťahu k štátnej environmentálnej politike. V oblasti

vyhodnocovania systému monitoringu vo vzťahu k štátnej environmentálnej politike boli

analyzované okresné environmentálne politiky, hodnotiace správy OECD o životnom

prostredí SR, Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, Národný monitorovací a

informačný systém o životnom prostredí, legislatíva a politika EÚ v oblasti hodnotenia

vplyvov banskej činnosti na životné prostredie.

Výsledky riešenia geologickej úlohy predstavujú nehmotný výstup a nemajú priame

ekonomické ohodnotenie. Z ekonomického hľadiska sú však prínosom, pretože už

počas riešenia úlohy umožnili zefektívniť rozhodovací proces štátnej správy, lebo

výsledky boli priamo použité pre kompiláciu podkladových materiálov MŽP SR pre

potreby zabezpečovania pripravovaných legislatívnych aktov Európskej únie a

vytvorená databáza bude dlhodobo slúžiť pri implementácii environmentálnej

legislatívy (ťažobná činnosť, vody) pre podmienky Slovenskej republiky. Výsledky

vytvorili tiež predpoklad objektivizácie a zefektívnenia poznatkov potrebných pre účely

odstraňovania následkov ťažby a banských škôd, hlavne v lokalitách dotknutých

útlmom v rudnom baníctve a útlmovom programe ťažby uhlia, ktoré významne

ovplyvňuje štátna podpora realizovaná formou dotácie zo štátneho rozpočtu.

Page 49: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

49

Za hlavný výstup z riešenia možno teda považovať

2 módy databázy – inventarizačný a monitorovací

Výsledky riešenia projektu sú bezprostredne využiteľné predovšetkým pre 3 okruhy

riešenia štátnej environmentálnej politiky:

1) pre zabezpečenie štátneho monitoringu vplyvov banskej činnosti na životné

prostredie

2) pre zefektívnenie prác návrhu a organizácie monitoringu v programoch útlmu

banskej činnosti a v posanačnej fáze

3) pri zabezpečovaní štátnej environmentálnej politiky vo vzťahu k novo sa

tvoriacej environmentálnej legislatívy Európskej únie pre oblasť banskej

činnosti a nakladania s odpadmi a materiálmi v ťažobnom priemysle.

Page 50: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

50

Význam výsledkov riešenia úlohy pre štátnu environmentálnu politiku vyplýva z toho, že výsledky sú bezprostredne využiteľné pre: budovanie štátneho monitorovacieho a informačného systému, nakoľko výsledky úlohy bezprostredne vstupujú do podúlohy „vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie“ čiastkového monitorovacieho systému „geologické faktory životného prostredia“ (ČMS rieši Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) včlenenie poznatkov o vplyve banskej činnosti na životné prostredie do prebiehajúcich legislatívnych aktivít v Európskej únii, predovšetkým v súvislosti so zostavovaním databázy zameranej na celoeurópsku evidenciu zdrojov kontaminácie životného prostredia pochádzajúcej z banskej, ťažobnej a upravárenskej činnosti a pre pripravovanú smernicu, týkajúcu sa manažmentu odpadov z ťažobného priemyslu zabezpečovanie štátnej politiky trvalo udržateľného rozvoja z pohľadu aspektov využívania geologického prostredia, surovinovej a energetickej politiky informačný systém, ktorý bude nevyhnutné vybudovať pre poznanie potenciálnych zdrojov znečisťovania pôd a vôd a pre evidenciu a prioritizáciu rizikovosti kontaminovaných území koncipovanie, vytýčenie cieľov a rozpracovanie konkrétnych nápravných krokov v rámci okresných, regionálnych a krajských environmentálnych politík, vytváranie a aktualizáciu regionálnych projektov využívania krajiny a krajinno-ekologických plánov v budúcnosti sa dôležitým aspektom aplikácie systému môže stať jeho využitie pri hodnotení zodpovednosti za škody na pozemkoch, majetku a zdraví.

Page 51: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

51

Systém zisťovania a monitorovania škôd

spôsobených banskou činnosťou je systém

otvorený a aktuálny.

To znamená, že sa predpokladá vstup nových údajov, ktorými môžu byť nové

merané hodnoty, nové objekty, nové informácie o objektoch, lokalitách, ako aj

nové regióny a lokality alebo zmena kategórie už existujúcich regiónov a lokalít.

Z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť vstup nových údajov a ich kontrolu ešte

skôr ako sa stanú integrálnou súčasťou databázového systému.

Page 52: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

52

Podrobnejší popis programu DBD je v užívateľskom manuáli. Údaje, s

ktorými aplikácia DBD pracuje, sú uložené v jednotlivých tabuľkách.

Program umožňuje aj vstup monitorovaných hodnôt IG, HG, GCH. Vstupný

formulár sa zobrazí po stlačení príslušného tlačidla.

Page 53: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

53

Formulár zadávania monitorovaných parametrov

Page 54: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

54

V monitorovacej etape bol projekt ARCVIEW GIS doplnený aj

o geograficky lokalizované objekty.

Zobrazené objekty sú pomocou hypertextových odkazov prepojené na textovo-

grafické informácie o objektoch. V prostredí geografického informačného

systému je tiež možné používať databázové údaje monitorovacej časti.

Vzhľadom na použité programové vybavenie je to možné cez funkcie EXPORT na

strane programu DBD a funkcie Add Table na strane programu ARCVIEW GIS.

Page 55: K. Vrana 1  –  I. Vojtaško 2  –  D. Žák 3  – M. Piovarči 4

55Zobrazenie údajov v prostredí Geografického informačného systému